{"guid": "be0bc2ef-4ffc-4430-a9d1-b2f27b693596:422d8a74-a3f8-419c-9fb6-77c9a133c9df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1002899343.7", "spisova_znacka": "1ObdoV/23/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/23/2015 z 23. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2016, sp. zn. 1ObdoV/23/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1002899343.7", "identifikacne_cislo": "1002899343", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2016-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-1", "nazov": "§ 93 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "nazov": "§ 93 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-585.odsek-1", "nazov": "§ 585 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-585.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-585"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "nazov": "§ 93 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-585.odsek-3", "nazov": "§ 585 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-585.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-585"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "nazov": "§ 239 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-585", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/422d8a74-a3f8-419c-9fb6-77c9a133c9df", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1002899343.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1002899343.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1002899343.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1ObdoV/23/2015\n1002899343\n23. 06. 2016\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2016:1002899343.7\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. I., nar. XX. septembra XXXX, bytom V.,\nprávne zastúpeného JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, Rázusova 1, Košice, proti žalovanému:\nVšeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne\nzastúpenému advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7, Bratislava, v\nkonaní o zaplatenie 1 659 695,90 Eur s príslušenstvom, o dovolaní vedľajších účastníkov na strane\nžalovaného v I. rade Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, P.O. BOX 82,\nBratislava, IČO: 00 151 742, v II. rade MH Manažment, a. s., so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava,\nIČO: 50 088 033, (predtým Fond národného majetku Slovenskej republiky so sídlom Drieňová 27,\nBratislava, IČO: 17 333 768) a v III. rade Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21,\nBratislava, IČO: 35 776 005, spoločne zastúpených JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského\n2, Bratislava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. apríla 2015, č. k.\n3Obo/20/2014, takto\nrozhodol:\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. apríla 2015, č. k. 3Obo/20/2014 z r u š\nu j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 4. marca 2014, č. k. 28Cb/2/2002-1033, ISČ: 1002899343\npripustil, aby dokonania na strane žalovaného ako vedľajší účastník v 1. rade vstúpil Slovenská\nrepublika - Ministerstvo financií SR, Štefanovičová č. 5, Bratislava, ako vedľajší účastník v 2. rade\nFond národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová č. 27, Bratislava a vedľajší účastník v 3. rade\nSlovenská konsolidačná banka, a. s. Cintorínska 21, Bratislava. V dôvodoch uznesenia citoval uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/25/2013, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzrušil uznesenie krajského súdu zo dňa 27. februára 2013 a vec mu vrátil na nové konanie. S poukazom\nna zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatoval, že vedľajší účastníci by\nmali právny vzťah konkretizovať uvedením právneho úkonu, prípadne ustanovením právneho predpisu,\nktorým bol tvrdený právny vzťah založený. Konkretizoval podanie zo dňa 10. februára 2014 Ministerstva\nfinancií SR, FNM SR a Slovenskej konsolidačnej, a. s. Bratislava, v ktorom označiaci vedľajší účastníci\npredložili vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že ich právny záujem na výsledku konania je, vzhľadom na to,\nže výsledok tohto súdneho konania môže viesť k vzniku povinnosti vedľajších účastníkov poskytnúť\nžalovanému, resp. majoritnému akcionárovi odškodné a že výsledok konania sa ich bezprostredne\ndotkne. Tento fakt potvrdili čestným vyhlásením z 24. februára 2014, za Ministerstvo financií SR\npodpísaným Ing. P. Kazimírom, podpredsedom vlády a ministrom financií SR, za Fond národného\nmajetku SR, čestným vyhlásením zo dňa 21. februára 2012 podpísaným Ing. Báčikom predsedom\nvýkonného výboru a Mgr. P. Kalivodom členom výkonného výboru a za Slovenskú konsolidačnú, a. s.\nčestným vyhlásením zo dňa 25. februára 2012. V týchto vyhláseniach sa zhodli, že dňa 18. novembra\n2004 uzatvorila spoločnosť INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A. Luxemburg s MF SR, FNM SR a\nSlovenskou konsolidačnou, a. s. dohodu o urovnaní niektorých sporných nárokov vyplývajúcich zo zmlúv\no kúpe akcií zo dňa 4. júla 2001 a zaviazali sa spoločnosti INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A.\n\nposkytnúť finančné odškodné v závislosti od výsledku určitých súdnych konaní, medzi ktorými je i súdne\nkonanie D. I. kontra VUB, a. s., o zaplatenie 1 659 695,90 Eur a priznanie primeraného zadosťučinenia,\nvedeného na krajskom súde pod sp. zn. 28Cb/2/2002. S odkazom na ust. § 93 ods. 1 O. s. p. krajský\nsúd na základe predložených čestných vyhlásení mal za preukázané, že uvedené subjekty majú právny\nzáujem na výsledku sporu a je v priamom dopade na hmotné právo. Uviedol, že právne postavenie\nvedľajších účastníkov bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené, ak žalovaný vo\nveci nebude mať úspech. Dospel k záveru, že zákonné podmienky pre pripustenie vedľajších účastníkov\nsú podľa ust. § 93 ods. 3 O. s. p. splnené, dôkazom čoho sú tvrdenia uvedené v čestných vyhláseniach.\nNa odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnutým uznesením zo\ndňa 30. apríla 2015, č. k. 3Obo/20/2014, uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 28Cb/2/2002-1033,\nISČ: 1002899343, zo dňa 4. marca 2014 zmenil tak, že ako vedľajších účastníkov v 1. rade Slovenská\nrepublika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, v 2. rade Fond národného majetku Slovenskej\nrepubliky a v 3. rade Slovenská konsolidačná banka, a. s., na strane žalovaného do konania nepripustil.\nOdvolací súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu súdu prvého\nstupňa považuje za dôvodné. Zdôraznil, že v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Obo/25/2013 (č. 1. 1009 súdneho spisu), je jednoznačne uvedené, ako by mali vedľajší účastníci\nkonkretizovať ich vzťah, čo aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia odcitoval. Z\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/25/2013 je taktiež zrejmé, že iba v\nprípade, ak si vedľajší účastníci splnia svoju povinnosť tvrdenia, môže súd pristúpiť ku skúmaniu, či\noznačili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spornou otázkou podľa odvolacieho súdu preto je, či\noznačení vedľajší účastníci si splnili povinnosť tvrdenia o konkretizovaní právneho úkonu, predložením\nčestných vyhlásení o tom, že uzavreli dohodu o urovnaní, z ktorej by mal byť preukázaný právny záujem\nvedľajších účastníkov na výsledku sporu. Z čestných vyhlásení, že uzavreli „dohodu o urovnaní“ je\npodľa odvolacieho súdu zrejmé iba to, že dohodu o urovnaní uzavreli, ale z tohto dôkazu nie je zrejmé,\nže označení vedľajší účastníci si splnili povinnosť ich tvrdenia, konkretizovať právny úkon, ktorý ich\nzáujem na výsledku konania preukazuje. Dôkaz označený ako čestné vyhlásenie o uzatvorení dohody\no urovnaní podľa odvolacieho súdu nie je preukázaním právneho záujmu na výsledku sporu a splnením\npredpokladov pre postup podľa § 93 O. s. p. S poukazom na § 92 ods. 1 O. s. p. odvolací súd konštatoval,\nže podľa judikatúry, súd spravidla nepripustí vstup do konania ďalšieho účastníka, ak by pripustenie\nbolo v rozpore zo zásadou hospodárnosti, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania\nvstúpiť, ak žalobca nešpecifikoval, čoho sa mieni domáhať proti osobe, ktorá má do konania vstúpiť.\nPredpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem toho, kto chce do konania\nvstúpiť, na výsledku sporu. Takýto záujem má iba ten, právne postavenie ktorého bude rozhodnutím\npriaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Vždy však treba, aby záujem na úspechu účastníka sporu\nsa opieral o konkrétne právo alebo právny vzťah k niektorému z účastníkov. Odvolací súd vzhľadom\nna uvedené dospel k záveru, že predloženie čestného vyhlásenia o uzavretí pomenovanej dohody o\nurovnaní nie je možné považovať za dôkaz o preukazovanom tvrdení. Ostatnú námietku žalobcu, že vo\nveci rozhodol nesprávne obsadený senát, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali vedľajší účastníci dovolanie v zákonnej lehote, ktoré\nodôvodnili tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., pretože sa\nim v konaní odňala možnosť konať pred súdom, ďalej tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá\nmala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 1 písm. b/ O. s. p.).\nVedľajší účastníci majú za to, že v súlade s pokynmi súdu prvého stupňa postupovali striktne v\nintenciách odôvodnenia zrušovacieho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.\nnovembra 2013, sp. zn. 3Obo/25/2013 a jasne formulovali a konkretizovali právny úkon, spoločne s\njeho konkrétnym zmluvným ustanovením, ktorým bol založený zmluvný (právny) vzťah medzi vedľajšími\núčastníkmi a majoritným akcionárom odporcu (spol. INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A.), a na\nzáklade ktorého majú vedľajší účastníci právny záujem na výsledku tohto sporu (§ 93 ods. 14 O.\ns. p.). Za účelom riadneho preukázania existencie právneho záujmu na výsledku súdneho konania,\nvedľajší účastníci zároveň ako dôkaz predložili súdu prvého stupňa zhodné čestné vyhlásenia tak\nžalovaného, ako i vedľajších účastníkov na jeho strane. Z obsahu týchto čestných vyhlásení je podľa\ndovolateľov nepochybne zrejmý a určito formulovaný (konkretizovaný) konkrétny právny úkon, z ktorého\nje zrejmý právny záujem vedľajších účastníkov na výsledku sporu (t. j. Dohoda zo dňa 18. novembra\n2004 o urovnaní niektorých sporných nárokov, vyplývajúcich zo Zmlúv o kúpe akcií zo dňa 4. júla\n2001, uzatvorená medzi vedľajšími účastníkmi a spol. INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A. ako\nmajoritným akcionárom odporcu), ako i jasne formulované konkrétne skutočnosti (zmluvná povinnosť\nvedľajších účastníkov odškodniť majoritného akcionára odporcu v prípade negatívneho výsledku tohto\nsporu) svedčiace o splnení podmienok stanovených v ust. § 93 O. s. p. Napriek tomu, podľa dovolateľov\n\nodvolací súd v napadnutom uznesení tieto skutočnosti nebral do úvahy a rozhodol nad rámec obsahu\nsvojho predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia zo dňa 27. novembra 2013, čím podľa dovolateľov\nporušil základné právo vedľajších účastníkov na prístup k súdu a odňal im týmto svojím nesprávnym a\nnezákonným postupom možnosť konať pred súdom.\nVedľajší účastníci dodali, že predmetné čestné vyhlásenia predložili na základe pokynu súdu prvého\nstupňa, aj keď ako dôkaz na preukázanie pravdivosti ich skutkových tvrdení, navrhovali výsluch\npríslušných svedkov. Aj z tohto dôvodu preto nie je podľa ich názoru správne tvrdenie odvolacieho súdu\nv napadnutom uznesení o tom, že by si vedľajší účastníci nesplnili povinnosť tvrdenia, resp. neuniesli\ndôkazné bremeno svojich tvrdení. Napriek tomu odvolací súd v napadnutom uznesení v rozpore\ns príslušnými ustanoveniami O. s. p. konštatoval nepreukázanie zákonom stanovených podmienok\nprípustnosti vstupu vedľajších účastníkov do konania na strane žalovaného, čím podľa dovolateľov\nnedovoleným spôsobom zabránil vedľajším účastníkom v ich prístupe k súdu a tým zároveň odňal ich\nprávo konať pred súdom.\nV dovolaní vedľajší účastníci ďalej uviedli, že v prípade, ak bol odvolací súd presvedčený, že súd prvého\nstupňa, resp. vedľajší účastníci nepostupovali v intenciách tohto jeho predchádzajúceho (zrušujúceho)\nuznesenia zo dňa 27. novembra 2013, sp. zn. 3Obo/25/2013, mal z dôvodu ochrany základných práv\nvedľajších účastníkov (právo na spravodlivý súdny proces a prístup k súdu), predmetné uznesenie súdu\nprvého stupňa zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konania a v tomto zrušujúcom uznesení podrobnejšie\nšpecifikovať (§ 226 a § 243b ods. 4 O. s. p.), akým konkrétnym spôsobom by bolo podľa jeho názoru\nmožné v ďalšom konaní preukázať skutočnosti tvrdené vedľajšími účastníkmi. Z tohto pohľadu ide preto\no nepredvídateľné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré podľa dovolateľov nemá oporu v predvídateľnom\nprávnom postupe odvolacieho súdu (najmä vzhľadom na jeho predchádzajúce zrušovacie uznesenie\nzo dňa 27. novembra 2013, sp. zn. 3Obo/25/2013, jeho obsah a právny názor, ako i postup a pokyny\nsúdu prvého stupňa pri dokazovaní tvrdení vedľajších účastníkov), a to z dôvodu, že vedľajší účastníci\nboli týmto postupom odvolacieho súdu zaskočení bez toho, aby im bez ich viny, bolo umožnené tvrdiť,\npríp. preukázať skutočnosti významné z hľadiska názoru odvolacieho súdu na splnenie podmienok\nvedľajšieho účastníctva v konaní (§ 93 O. s. p.).\nTým, že odvolací súd nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a uznesenie súdu prvého stupňa\nprekvapivo zmenil namiesto toho, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,\nzabránil vedľajším účastníkom k prístupu k súdu a odňal im ich právo konať pred súdom. Zároveň tým,\nže toto svoje rozhodnutie, tzn. rozhodnutie, prečo uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a nezrušil,\ndostatočným spôsobom neodôvodnil, zavinil, že konania má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.).\nŽalobca vo vyjadrení k dovolaniu vedľajších účastníkov uviedol, že považuje napadnuté uznesenie\nodvolacieho súdu za správne. Má za to, že tak žalovaný, ako ani domnelí vedľajší účastníci, náležite a\ndostatočne nepreukázali svoje tvrdenia, týkajúce sa údajného právneho záujmu domnelých vedľajších\núčastníkov na výsledku sporu. Samotné tvrdenie žalovaného, resp. domnelých vedľajších účastníkov,\nže domnelí vedľajší účastníci majú právny záujem na výsledku sporu a táto skutočnosť vyplýva z Dohody\no urovnaní niektorých sporných nárokov, vyplývajúcich zo Zmlúv o kúpe akcií zo dňa 4. júla 2001,\nktorá však nemôže byť predložená konajúcemu súdu z dôvodu obchodného tajomstva, ešte podľa\nžalobcu nemôže mať automaticky za následok, že právny záujem domnelých vedľajších účastníkov\nna výsledku sporu je v skutočnosti naozaj daný. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaný a\ndomnelí vedľajší účastníci síce v konaní označili dôkaz, ktorý by mal údajne preukazovať právny záujem\ndomnelých vedľajších účastníkov na výsledku sporu, a to Dohodu o urovnaní niektorých sporných\nnárokov, vyplývajúcich zo Zmlúv o kúpe akcií zo dňa 4. júla 2001, avšak tento v konaní nepredložili. Z\nuvedeného dôvodu preto nie je možné objektívne posúdiť pravdivosť ich tvrdení, a to, či v skutočnosti\ntento dôkaz vôbec existuje, resp. či je spôsobilý dostatočne preukázať právny záujem domnelých\nvedľajších účastníkov na výsledku sporu. Jednotlivé čestné prehlásenia, ktoré boli predložené zo strany\ndomnelých vedľajších účastníkov a žalovaným v konaní, je podľa žalobcu možné považovať výlučne\nlen za tvrdenia týchto osôb a samé osebe nijakým spôsobom nepreukazujú tvrdenia žalovaného a\ndomnelých vedľajších účastníkov, podľa ktorých domnelí vedľajší účastníci majú mať právny záujem na\nvýsledku sporu.\nŽalobca zdôraznil, že skutočnosť, že žalovaný, resp. domnelí vedľajší účastníci v konaní nepredložili\npredmetnú dohodu, ktorá má údajne preukazovať právny záujem domnelých vedľajších účastníkov na\nvýsledku sporu, je nutné brať na ťarchu domnelých vedľajších účastníkov, a to tak, že svoje dôkazné\nbremeno tým neuniesli.\n\nŽalobca naďalej zastáva názor, že domnelí vedľajší účastníci nemajú právny záujem na výsledku sporu,\na preto ani nemôžu do konania vstúpiť ako vedľajší účastníci. Nakoľko žalovaný a ani domnelí vedľajší\núčastníci náležité nepreukázali právny záujem domnelých vedľajších účastníkov na výsledku sporu,\nkeďže v konaní nepredložili žiaden relevantný dôkaz, ktorý by ich tvrdenie preukazoval, rozhodnutie\nodvolacieho súdu o nepripustení domnelých vedľajších účastníkov do konania ako vedľajších účastníkov\nkonania na strane žalovaného, je nutné považovať za správne. Preto žalobca navrhol, aby Najvyšší súdu\nSlovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolanie zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho\nkonania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, že dovolanie\npodali včas vedľajší účastníci konania na strane žalovaného (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 O. s. p. najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu.\nVýnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním\nmožno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon\n(§ 236 ods. 1 O. s. p.).\nPodmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 až\n§ 239 O. s. p.\nPodľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako\núčastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť\na nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv\nzačalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi\nkonania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo\nbol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nK tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 ods. 1 O. s. p.,\nprihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa ust. § 241 ods. 1\nO. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád,\nzruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje\nrovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.\nĎalej prípustnosť dovolania proti uzneseniu upravuje ust. § 239 O. s. p. Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. je\ndovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu\nprvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych\nspoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o\nzamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nPodľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým\nbolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom\nuznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,\nb/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.\nV danom prípade boli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 239 O. s. p.,\nnakoľko dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého\nstupňa zmenené tak, že ako vedľajších účastníkov v 1. rade Slovenská republika - Ministerstvo financií\nSlovenskej republiky, v 2. rade Fond národného majetku Slovenskej republiky a v 3. rade Slovenská\nkonsolidačná banka, a. s., na strane žalovaného súd do konania nepripustil.\nS prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia\ndovolateľov, že postupom odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ust.\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\nK odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa ich názoru dôjsť i tým, odvolací súd napadnuté\nrozhodnutie nedostatočne odôvodnil.\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký závadný procesný postup\nsúdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu\nposkytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy,\nak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.\nPrávo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na\nspravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej dohovor) a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 383/06).\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl.46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu.\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A. č.254B, s.49, § 30).\nŠtruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s.\np., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne\nvyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a\nakými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený\nskutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.\nOdôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je\npovinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného\nvyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdov, pričom odôvodnenie je\nzároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany\npred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť,\nako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom\nrozhodovaní vo veci samej.\nUst. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.\ns. p.). Aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí účastníkov konania jednoznačne presvedčiť\no správnosti záverov súdu a rovnako v prípade kontroly správnosti rozhodnutia musí odôvodnenie\nrozhodnutia slúžiť na objasnenie dôvodov konkrétneho rozhodnutia súdu.\nPrávo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a\npoužití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces.\nPodľa dovolateľov je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, že ako vedľajší účastníci si v\notázke právneho záujmu nesplnili povinnosť tvrdenia, nedostatočne odôvodnené a považujú ho za\nnepredvídateľné.\nPodľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť\nkonania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť\nmanželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.\nPodľa § 93 ods. 3 O. s. p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z\núčastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na\nnávrh.\n\nPodľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná\nvšak iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi\nich súd po uvážení všetkých okolností.\nPrávny záujem na výsledku konania ako podmienka možnosti vstupu do konania v pozícii vedľajšieho\núčastníka konania na strane niektorého z účastníkov konania nie je v Občianskom súdnom poriadku\nbližšie definovaný, t. j. zákonodarca ponechal na úvahe súdu, ako bude tento pojem v jednotlivých\nindividuálne určených prípadoch vykladať a aplikovať. Úvaha súdu pri interpretácii tohto pojmu nie je ale\nneobmedzená, musí totiž rešpektovať podstatu a zmysel účastníctva v kontexte s obsahom a rozsahom\nústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 a nasl. ústavy) a tiež práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s ústavnými princípmi. Vychádzajúc\nz doterajšej judikatúry ústavného súdu, ako i doterajšej judikatúry všeobecných súdov možno právny\nzáujem na výsledku konania definovať v spojení s podstatou a zmyslom inštitútu vedľajšieho účastníctva,\nktorým je posilnenie postavenia účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník do konania vstupuje, za\npodmienky, že objektívne existuje relevantný dôvod, z ktorého možno vyvodiť, že aj vedľajší účastník\nmá na výsledku právny záujem. O právny záujem ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím vo veci môže\nbyť dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka, jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného\npráva. Ust. § 93 ods. 1 O. s. p. nepodmieňuje predpoklad na úspešné uplatnenie tohto práva, t.j. vstupu\ndo konania v postavení vedľajšieho účastníka, len existenciou právneho záujmu na výroku rozhodnutia\nv predmetnej právnej veci, ale existenciou akéhokoľvek právneho záujmu, t. j. aj právneho záujmu\nna skutkových a právnych záveroch, na ktorých je rozhodnutie v predmetnej veci založené, teda na\ncelkovom výsledku konania (nález IV. ÚS 60/2010).\nPrávny záujem na výsledku konania je rozhodujúcim pojmom vedľajšieho účastníctva. Tento právny\nzáujem je daný, ak sa výsledok konania dotkne hmotnoprávneho postavenia vedľajšieho účastníka,\njeho práv a povinností v konkrétnom hmotnoprávnom vzťahu. Právny záujem na výsledku má ten, koho\nprávne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v spore.\nV predmetnom konaní dovolatelia v predložených čestných prehláseniach zhodne uviedli, že dňa 18. 11.\n2004 uzatvorila spoločnosť INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A. Luxemburg (majoritný akcionár\nVšeobecnej úverovej banky, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155) s 1/ Ministerstvom\nfinancií Slovenskej republiky, konajúci v mene Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava,\nIČO: 00 151 742, 2/ Fondom národného majetku Slovenskej republiky, Trnavská cesta 100, 821 01\nBratislava, IČO: 17 333 768 a 3/ Slovenskou konsolidačnou, a. s., Cintorínska 21, 914 99 Bratislava,\nIČO: 35 776 005, Dohodu o urovnaní niektorých sporných nárokov vyplývajúcich zo zmlúv o kúpe akcií\nzo dňa 04. 07. 2001.\nNa základe tejto Dohody sa MF SR, FNM SR a SK, a. s., zaviazali poskytnúť INTESA HOLDING\nINTERNATIONAL S.A., finančné odškodnenie v závislosti od výsledku určitých - v Dohode stanovených\nsúdnych konaní, ktorých účastníkom je, resp. bola Všeobecná úverová banka, a. s., v procesnom\npostavení odporcu (žalovaného). Jedným z týchto v Dohode vymedzených súdnych konaní je i súdne\nkonanie P. I. c/a Všeobecná úverová banka, a. s., o zaplatenie 1 659 695,90 Eur a priznanie primeraného\nzadosťučinenia, vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 28Cb/2/2002.\nPodľa § 585 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi\nsporné alebo pochybné.\nPodľa § 585 ods. 3 Obč. zák. doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.\nNa základe uvedeného, pokiaľ odvolací súd bez ďalšieho dospel k záveru, že z čestných vyhlásení\nje zrejmé iba to, že vedľajší účastníci dohodu o urovnaní uzavreli, ale z tohto dôkazu nie je zrejmé,\nže označení vedľajší účastníci si splnili povinnosť ich tvrdenia, konkretizovať právny úkon, ktorý ich\nzáujem na výsledku preukazuje, je rozhodnutie odvolacieho súdu arbitrárne, nepreskúmateľné, zjavne\nneodôvodnené.\nVychádzajúc z vyššie uvedených aspektov, dospel tak dovolací súd k záveru, že právo dovolateľov na\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v danom prípade porušené bolo.\n\nNepreskúmateľnosť uznesenia odvolacieho súdu, majúca za následok jeho nepresvedčivosť, je vadou\nkonania, ktorou sa v zmysle uvedeného odníma účastníkovi možnosť riadne konať pred súdom.\nSo zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu podľa ust. §\n243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\nV novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania v zmysle\n§ 243d ods. 1 O. s. p.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Obo/20/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7e4aa2dc-f26d-412c-a80c-3a6b7d7ddc90", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2010 z 20. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-20", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e4aa2dc-f26d-412c-a80c-3a6b7d7ddc90"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}], "citovane_v": []}