{"guid": "a5b49bd1-dd63-4288-856c-e331f0d5620e:ab9b4fc2-2034-4bef-9699-47dabfe5b053", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1002899343.1", "spisova_znacka": "3Obo/27/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/27/2016 z 28. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2016, sp. zn. 3Obo/27/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1002899343.1", "identifikacne_cislo": "1002899343", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemaníková", "sudca_id": 133, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemanikova-133", "datum_vydania": "2016-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-81", "nazov": "§ 81 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-81", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-82.odsek-4", "nazov": "§ 82 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-82.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-83.odsek-1", "nazov": "§ 83 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-83.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-83"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1", "nazov": "§ 389 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93", "nazov": "§ 93 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-81", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-82", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-83", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab9b4fc2-2034-4bef-9699-47dabfe5b053", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1002899343.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1002899343.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1002899343.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obo/27/2016\n1002899343\n28. 11. 2016\nJUDr. Jana Zemaníková\nECLI:SK:NSSR:2016:1002899343.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte v právnej veci žalobcu: P. I., nar. XX. septembra XXXX, bytom\nV., zast. advokátom JUDr. Richard Kovalčík, Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: Všeobecná úverová\nbanka, a. s., IČO : 31 320 155, Mlynské Nivy č. 1, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Černejova\nand Hrbek, s. r. o., Kýčerského 7, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1 659 695,90,-- Eur s príslušenstvom,\nna odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/2/2002-1033, ISČ:\n1002899343, zo dňa 4. marca 2014 jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/2/2002-1033,\nISČ:1002899343 zo dňa 4. marca 2014 z r u š u j e a v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na\nďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 28Cb/2/2002 - 1033, ISČ: 1002899343, zo dňa 04. 03. 2014\nrozhodol tak, že pripustil, aby do konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník v 1. rade vstúpil\nSlovenská republika - Ministerstvo financií SR, Štefanovičová č. 5, Bratislava, ako vedľajší účastník v 2.\nrade Fond národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová č. 27, Bratislava a vedľajší účastník v 3.\nrade Slovenská konsolidačná banka, a. s., Cintorínska 21, Bratislava.\n2. V dôvodoch uznesenia citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obo/25/2013,\nktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu zo dňa 27. 02. 2013 a vec\nmu vrátil na nové konanie. S poukazom na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nkonštatoval, že vedľajší účastníci by mali právny vzťah konkretizovať uvedením právneho úkonu,\nprípadne ustanovením právneho predpisu, ktorým bol tvrdený právny vzťah založený. Konkretizoval\npodanie zo dňa 10. 02. 2014 Ministerstva financií SR, FNM SR a Slovenskej konsolidačnej, a. s.,\nBratislava, v ktorom označení vedľajší účastníci predložili vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že ich právny\nzáujem na výsledku konania je, z dôvodu, že výsledok tohto súdneho konania môže viesť k vzniku\npovinnosti vedľajších účastníkov poskytovať žalovanému, resp. majoritnému akcionárovi odškodné,\na teda výsledok konania sa ich bezprostredne dotkne. Tento fakt potvrdili čestným vyhlásením za\nMinisterstvo financií podpísaným Ing. P. S., podpredsedom vlády a ministrom financií SR, za Fond\nnárodného majetku SR, čestným vyhlásením zo dňa 21. 02. 2012 podpísaným Ing. O. predsedom\nvýkonného výboru a Mgr. P. S., členom výkonného výboru a za Slovenskú konsolidačnú, a. s., čestným\nvyhlásením zo dňa 25. 02. 2012. V týchto vyhláseniach sa zhodli, že dňa 18. 11. 2004 uzatvorila\nspoločnosť INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A. Luxemburg s MF SR, FNM SR a Slovenskou\nkonsolidačnou, a. s., dohodu o urovnaní niektorých sporných nárokov, vyplývajúcich zo zmlúv o kúpe\nakcií zo dňa 04. 07. 2001 a zaviazali sa spoločnosti INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A. na\nfinančné odškodné v závislosti od výsledku určitých súdnych konaní, medzi ktorými je aj súdne konanie\nD. I. kontra VÚB, a. s., o zaplatenie 1 659 695,90 Eur a priznanie primeraného zadosťučinenia konania\nvedeného na Krajskom súde pod sp. zn. 28Cb2/2002.\n\n3. S odkazom na ustanovenie § 93 ods. 1 O. s. p., konajúci súd na základe predložených čestných\nvyhlásení, mal za preukázané, že uvedené subjekty majú právny záujem na výsledku sporu a je\nv priamom dopade na hmotné právo. Uviedol, že právne postavenie vedľajších účastníkov bude\nrozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené, ak žalovaný vo veci nebude mať úspech.\nDospel k záveru, že zákonné podmienky pre pripustenie vedľajších účastníkov sú podľa ustanovenia §\n93 ods. 3 O. s. p. splnené, dôkazom čoho sú tvrdenia uvedené v čestných vyhláseniach.\n4. Proti tomuto uzneseniu podaním, doručeným súdu dňa 28. 03. 2014, sa žalobca odvolal, navrhol\nnapadnuté uznesenie zrušiť, alebo zmeniť tak, že vstup vedľajších účastníkov na strane žalovaného\nnepripúšťa. Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 O. s. p., § 221 ods. 1 písmeno h/ O. s. p.,\n§ 221 ods. 1 písmeno g/ O. s. p. a § 205 ods. 2 písmeno d/ O. s. p.\n5. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie rozhodnutie založil iba na čestných vyhláseniach, bez toho,\naby sa s obsahom čestných vyhlásení oboznámil, rozhodol bez toho, aby žalobca mohol dať k týmto\nčestným vyhláseniam stanovisko, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Konštatoval, že\npodanie zo dňa 10. 02. 2014, žalobcovi nebolo doposiaľ doručené, a teda žalobca nebol oboznámený\nlistinným dôkazom. Následne namietal nesprávne obsadenie súdu § 237 písmeno g/ O. s. p., ktorá\nnámietka nebola ani odvolacím súdom riešená, keďže toto bolo úlohou súdu prvej inštancie pred novým\nrozhodnutím.\n6. Žalobca je presvedčený, že súd prvej inštancie sa neriadil vysloveným právnym názorom odvolacieho\nsúdu a opätovne rozhodol o pripustení vedľajších účastníkov na strane žalovaného bez toho, aby\nskúmal, či došlo zo strany žalovaného a domnelých vedľajších účastníkov k uneseniu dôkazného\nbremena, to jest preukázaniu pravdivosti tvrdení a či tieto dôkazy sú spôsobilé dostatočne preukázať\npravdivosť týchto tvrdení. Žalobca namietal, že dohoda o urovnaní predložená nebola, a teda čestné\nvyhlásenia je možné považovať iba za tvrdenie týchto osôb, ale nie fakt, že vedľajší účastníci majú\nmať právny záujem na výsledku sporu. Žalobca, v tomto prípade s poukazom na § 93 O. s. p.,\nčestné vyhlásenie považuje za absolútne nepostačujúce a takýto dôkaz podľa neho nemožno brať ako\npreukazujúci tvrdenia žalovaného. Žalobca je presvedčený, že domnelí vedľajší účastníci nemajú na\nvýsledku konania náležitý právny záujem a pokiaľ nepredložená údajná listina má povahu obchodného\ntajomstva, nemôže mať povahu akejsi fikcie unesenia dôkazného bremena. Okrem iného žaloba\nopätovne poukázal na jeho podanie zo dňa 20. 03. 2013 a predovšetkým na ustálenú judikatúru.\n7. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 09. 04. 2014 vyjadrili označení vedľajší účastníci, navrhli v\nzmysle ustanovenia § 219 O. s. p. napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho\nkonania. Odvolanie žalobcu označili za umelé predlžovanie sporu, ktorý trvá 12 rokov. Podľa ich\nnázoru napadnutým uznesením nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko žiadne\nprávne ustanovenie neukladá účastníkom konania predkladať všetky dôkazy predložené protistranou.\nPosúdenie právneho záujmu účastníkov na ich pristúpenie do konania na strane žalovaného sa týka\nsúdu, keďže sa priamo netýka subjektívnych práv a povinností a jednak skutočností, ktoré zákon dáva\nmožnosť pre posúdenie tejto otázky. Uviedli, že žalobca má kedykoľvek možnosť sa s predloženými\nlistinami oboznámiť, nakoľko sa nachádzajú v spise.\n8. Námietku o nesprávnom obsadení senátu označili za účelovú a ničím nepodloženú s poukazom na\nfakt, že žalobca ani v odvolaní neuviedol jediný argument svedčiaci tomu, že k tejto zmene obsadenia\nsenátu súdu prvej inštancie došlo v rozpore so všeobecne záväznými predpismi.\n9. K otázke nesprávneho právneho posúdenia, označení vedľajší účastníci konštatovali, že žalobca\nnesprávne interpretuje niektoré procesné kroky, resp. úkony súdu, keď účelovo zamieňa skutkové\ntvrdenia vedľajších účastníkov a vyhodnotenie tohto dôkazu. Podľa ich názoru, súd prvej inštancie\npostupoval v súlade s vysloveným právnym názorom v uznesení 3Obo/25/2013, keď konkretizovali\nprávny úkon dohodu o urovnaní za právny úkon, z ktorého je zrejmé, že právny záujem na výsledku\nsporu u nich daný je.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods.\n1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je právne dôvodné a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/2/2002-1033 zo dňa\n04. 03. 2014 zmenil.\n\n11. Za základnú otázku pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu označil, či súd prvého stupňa\nrozhodol v súlade so zákonom a v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky 3Obo/25/2013, keď na strane žalovaného vstup vedľajších účastníkov v 1. rade, v 2. rade a\nv 3. rade pripustil.\n12. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu 3Obo/25/2013 (list v spise 1009) konštatoval, že z tohto\nrozhodnutia je jednoznačné, ako by mali vedľajší účastníci konkretizovať ich vzťah, čo aj súd prvého\nstupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia odcitoval, ako aj, že je z neho zrejmé, že iba v prípade, ak\nsi vedľajší účastníci splnia svoju povinnosť tvrdenia, môže súd pristúpiť ku skúmaniu, či boli označené\ndôkazy na preukázanie ich tvrdení postačujúce.\n13. Uviedol, že spornou otázkou teda bolo, či označení vedľajší účastníci si splnili povinnosť tvrdenia o\nkonkretizovaní právneho úkonu predložením čestných vyhlásení o tom, že uzavreli dohodu o urovnaní, z\nktorej by mal byť preukázaný ich právny záujem ako vedľajších účastníkov na výsledku sporu. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zistil, že z čestných vyhlásení bolo zrejmé iba to, že označení vedľajší účastníci\npredložili čestné vyhlásenia o tom, že uzatvorili „dohodu o urovnaní“, ktorú ako uviedli, ale z dôvodu\nobchodného tajomstva, súdu a ani žalobcovi nepreložili. Podľa odvolacieho súdu, z čestných vyhlásení,\nbolo zrejmé iba, že dohodu o urovnaní uzavreli, ale z tohto dôkazu nebolo zrejmé, že označení vedľajší\núčastníci si splnili povinnosť ich tvrdenia, konkretizovať právny úkon, ktorý ich záujem na výsledku\nkonania preukazuje. Dôkaz označený ako čestné vyhlásenie o uzatvorení dohody o urovnaní, odvolací\nsúd nepovažoval preukázaním právneho záujmu na výsledku sporu a splnením predpokladov pre postup\npodľa § 93 O. s. p.\n14. Citoval ustanovenia § 92 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby\ndo konania vstúpil ďalší účastník a že súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má\nvystupovať na strane navrhovateľa. Uviedol, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže po začatí\nkonania na návrh účastníka pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník, a to na stane navrhovateľa\nalebo odporcu a že súhlas toho, kto má vstúpiť na strane odporcu, nie je potrebný. Konštatoval, že\nzákon nestanovuje dôvody, za splnenia ktorých má vstup do konania súd pripustiť alebo nepripustiť,\na že preto záleží na úvahe súdu posúdiť konkrétne skutočnosti. S odkazom na judikatúru uviedol, že\nsúd spravidla nepripustí vstup do konania ďalšieho účastníka, ak by pripustenie bolo v rozpore so\nzásadou hospodárnosti, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť, ak žalobca\nnešpecifikoval, čoho sa mieni domáhať proti osobe, ktorá má do konania vstúpiť a že predpokladom\nprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem toho, kto chce do konania vstúpiť, na\nvýsledku sporu a že takýto záujem má iba ten, koho právne postavenie, ktorého bude rozhodnutím\npriaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Uviedol, že ale vždy je potrebné, aby záujem na úspechu\núčastníka sporu sa opieral o konkrétne právo alebo právny vzťah k niektorému z účastníkov. S poukazom\nna uvedené dospel k záveru, že predložením čestného vyhlásenia o uzavretí pomenovanej dohody\no urovnaní nie je možné považovať za splnenie dôkazu o preukazovanom tvrdení a v tomto smere\nodvolanie žalobcu označil za dôvodné.\n15. Tvrdenia žalobcu v odvolaní ohľadne jeho námietky podľa § 237 písmeno g/ O. s. p. odvolací\nsúd označil za neodôvodnené, nepreukázané, nakoľko pokiaľ žalobca bol presvedčený, že vo veci\nrozhodol nesprávne obsadený senát, mal svoje tvrdenie odôvodniť a namietať, v čom k nesprávnemu\nobsadeniu senátu došlo, a preto sa stotožnil s vyjadreným názorom označených vedľajších účastníkov,\nv ich vyjadrení k odvolaniu, že táto námietka bola iba účelová, ako aj, že tvrdenie žalobcu, že tým,\nže mu nebolo možné sa oboznámiť s dôkazom predkladaným žalovaným - čestnými vyhláseniami na\nvyjadrenie, mu bola odobratá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd toto označil za bezdôvodné,\nkeďže odňatím možnosti konať pred súdom sa nedá považovať nepredloženie každého dôkazu\npredkladaným druhým účastníkom za účelom preukázania jeho tvrdenia. Uviedol, že v podstate bolo\nvecou aj samotného žalobcu sa s uvedeným listinnými dôkazmi v spise oboznámiť. Na základe takto\nzisteného skutkového a právneho stavu, Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na nesplnenie\nkonkretizovania právneho vzťahu označenými vedľajšími účastníkmi pri prejednaní odvolania dospel k\nzáveru, že súd prvého stupňa pochybil, keď na základe predložených čestných vyhlásení predloženými\noznačenými vedľajšími účastníkmi mal za to, že označení vedľajší účastníci splnili ich povinnosť tvrdenia\no konkretizovaní právneho úkonu v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky 3Obo/25/2013 a preukázali, že v zmysle ustanovenia § 93 O. s. p. splnili podmienky pre vstup\n\ndo konania ako vedľajších účastníkov na strane žalovaného. Odvolací súd uviedol, že bolo iba vecou\noznačených vedľajších účastníkov s poukazom na ustanovenie § 93 O. s. p. splnenie podmienok pre ich\npristúpenie ako vedľajších účastníkov na strane žalovaného preukázať, čo označení vedľajší účastníci\nani v odvolacom konaní nesplnili, napriek tomu, že návrh o vstup do konania na strane žalovaného\npodali ešte v roku 2005, a preto s odkazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté\nuznesenie v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil tak, že označených vedľajších účastníkov na\nvstup do konania na strane žalovaného nepripustil.\n16. Proti tomuto uzneseniu označení vedľajší účastníci podaním, doručeným súdu 11. 06. 2015,\npodali dovolanie (list v spise 1070). Tvrdenie odvolacieho súdu o tom, že neuniesli dôkazné bremeno\nich tvrdení, označili za nesprávne, nakoľko ich právny záujem na výsledku sporu je daný a spĺňa\npožiadavku hospodárnosti civilného súdneho konania. Navrhli napadnuté uznesenie odvolacieho súdu\nzrušiť, nakoľko tým, že im bolo zabránené byť vedľajším účastníkom na strane žalovaného, bola odňatá\nmožnosť konať pred súdom.\n17. K dovolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca (list v spise č. 1078) a na základe podrobného\nodôvodnenia navrhol dovolanie zamietnuť a priznať trovy dovolacieho konania.\n18. O dovolaní označených vedľajších účastníkov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením 1ObdoV/23/2015 zo dňa 26. júna 2016 tak, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 30. apríla 2015 č. k. 3Obo/20/2014 zrušil a vec vrátil na nové konanie.\n19. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, citoval ustanovenia\n§ 236, § 237 až § 239, § 241, § 238 a § 239 a dospel k záveru, že v danom prípade podmienky pre\nprípustnosť dovolania splnené boli v zmysle § 239 O. s. p. a osobitne sa zaoberal postupom odvolacieho\nsúdu, či dovolateľom bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písmeno f/ O. s. p.\nS poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (napr. II. ÚS 383/06, I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07 obdobne Kraska c. Švajčiarsko\nz 29. 04. 1993, séria A.č. 254-B s.49 § 30, § 157 ods. 2 O. s. p. dovolací súd dospel k záveru, že\nprávo dovolateľov na riadne odôvodnenie porušené bolo. Konštatoval, že právny záujem na výsledku\nkonania ako podmienky možnosti vstupu do konania v pozícii vedľajšieho účastníka konania na strane\nniektorého účastníka nie je v Občianskom súdnom konaní bližšie definované, a teda zákonodarca\nponechal na úvahe súdu, ako bude tento pojem v jednotlivých individuálne určených prípadoch súd\nvykladať a aplikovať. Zároveň však uviedol, že úvaha súdu pri interpretácii pojmu nie je obmedzená,\na musí rešpektovať podstatu a zmysel účastníctva v kontexte s obsahom a ústavou garantovaného\nzákladného práva na súdnu ochranu čl. 46 a nasl. Ústavy a tiež práva na spravodlivé súdne konanie\nčl. 6 dohovoru v spojní s ústavnými princípmi. Podrobne sa zaoberal s výkladom pojmu právny záujem\na s odkazom na nález IV. ÚS 60/2010 uviedol, že ustanovenie § 93 ods. 1 O. s. p. nepodmieňuje\npredpoklad na úspešné uplatnenie tohto práva, to jest vstupu do konania v postavení vedľajšieho\núčastníka, len existenciu akéhokoľvek právneho záujmu na výroku rozhodnutia v predmetnej právnej\nveci, ale existenciu akéhokoľvek právneho záujmu, to jest aj právneho záujmu na skutkových a právnych\nzáveroch, na ktorých je rozhodnutie v právnej veci založené, teda na celkovom výsledku konania a\nže právny záujem je daný, ak sa výsledok konania dotkne hmotnoprávneho postavenia vedľajšieho\núčastníka, jeho práv a povinností v konkrétnom hmotnoprávnom vzťahu a že právny záujem na výsledku\nmá ten, koho právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v\nspore. Dovolací súd uviedol, že na základe Dohody sa MF SR, FNM SR a Slovenská konsolidačná,\na. s., zaviazali poskytnúť INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A., finančné odškodné v závislosti\nod výsledku určitých v Dohode stanovených súdnych konaní, ktorých účastníkom je respektíve bola\nVšeobecná úverová banka, a. s., v postavení žalovaného a že jedným z týchto v Dohode vymedzených\nsúdnych konaní je i konanie P. I. c/a Všeobecná úverová banka, a. s., o zaplatenie 1 659 695,90 Eur.\nCitoval ustanovenie § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka a\nuviedol, že keď odvolací súd bez ďalšieho dospel k záveru, že z čestných vyhlásení je zrejmé iba to,\nže vedľajší účastníci zmluvu uzavreli, ale z dôkazu nie je zrejmé, že si splnili povinnosť ich tvrdenia\nkonkretizovať právny úkon, ktorý ich záujem na výsledku preukazuje, ide o arbitrárne nepreskúmateľné\nrozhodnutie a bolo porušené právo na riadne odôvodnenie a vedľajším účastníkom konania na strane\nžalovaného odňatá možnosť konať pred súdom. So zreteľom na uvedené preto podľa § 243b ods. 2 O.\ns. p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 34 C. s. p.) prejednal odvolanie označených vedľajších\núčastníkov na strane žalovaného v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 C. s. p. s tým, že pojednávanie\nnenariadil, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej, a ani nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie.\nIde o odvolanie voči uzneseniu procesnej povahy voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 28Cb/2/2002 zo dňa 04. 03. 2014, a teda o posúdení dôvodnosti návrhu označených vedľajších\núčastníkov MF SR, FNM SR a Slovenskej konsolidačnej, a. s., na pripustenie vedľajších účastníkov na\nstrane žalovaného Všeobecná úverová banka, a. s. Pravdou je, že o odvolaní proti tomuto uzneseniu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už rozhodol uznesením 3Obo/20/2014 zo dňa 30. apríla 2015, ale toto\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo dovolacím päťčlenným senátom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zrušené ako arbitrárne a nepreskúmateľné a vec vrátená na nové konanie.\n21. Ide o konanie začaté a na odvolacom súde aj dovolacom súde rozhodnuté do 30. 06. 2016.\n22. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa\npredpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo § 470 ods. 4 C. s. p.\n23. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú\nzachované.\n24. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nnemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom opatrení veci, popretí skutkových tvrdení\nprotistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 C. s. p.).\n25. V danom prípade základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu je, či prvostupňový\nsúd napadnutým uznesením rozhodol v súlade s zákonom, keď vstup vedľajších účastníkov na strane\nžalovaného Všeobecná úverová banka, a. s., pripustil vedľajšieho účastníka v 1. rade Ministerstvo\nfinancií Slovenskej republiky, vedľajšieho účastníka v 2. rade Fond národného majetku Slovenskej\nrepubliky a vedľajšieho účastníka v 3. rade Slovenská konsolidačná, a. s.\n26. Krajský súd v rozhodnutí o pripustení vedľajších účastníkov na strane žalovaného v odôvodnení\ncitoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo/25/2013, zo dňa 27. 11. 2013,\nktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 02.\n2013 a vec mu vrátil na nové konanie. Uviedol, že pri rozhodovaní o prípustnosti vedľajších účastníkov do\nkonania na strane žalovaného vychádzal z čestných vyhlásení Ministerstva financií Slovenskej republiky,\nFondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenskej konsolidačnej, a. s., z ktorých čestných\nprehlásení mal za preukázané, že uvedené subjekty majú právny záujem na výsledku sporu, ktorého\nvýsledok sporu je v priamom dopade na hmotné právo. Konštatoval, že právne postavenie vedľajších\núčastníkov súdom bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené a že, ak žalovaný nebude mať úspech,\nbude povinnosťou MF SR, FNM SR a Slovenskej konsolidačnej, a. s., podieľať sa spolu s žalovaným, na\nfinančnom odškodnení vo vzťahu k spoločnosti INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A. S poukazom\nna ustanovenie § 93 ods. 1 O. s. p. a v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p. ich v prejednávanej veci\npripustil do konania a ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení poukázal na čestné vyhlásenia, ktoré\nvyhodnotil ako spôsobilé privodiť unesenie dôkazného bremena.\n27. S poukazom na odvolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu (list v spise 1038) základnými námietkami\nsú, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písmeno f/ O. s. p., účastníkovi konania bola\nodňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 O. s. p.) v konaní došlo k vadám uvedeným ustanovení\n§ 221 písmeno g/ O. s. p. rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený.\n28. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§\n205 ods. 2 písmeno d/ O. s. p.).\n29. Za odňatie možnosti konať pred súdom žalobca označil postup konajúceho súdu v tom, že napriek\ntomu, že svoje rozhodnutie založil len na predloženom čestnom vyhlásení, toto vyhlásenie žalobcovi\ndoručené nebolo a až spolu s rozhodnutím 12. 03. 2014, spolu s uznesením prvostupňového uznesenia,\nktorým konajúci súd však už o pripustení vedľajších účastníkov rozhodol a žalobca nemal možnosť\nk predloženému čestnému vyhláseniu predložiť stanovisko. Zároveň uviedol, že mu ku dňu podania\nodvolania nebolo zaslané podanie zo dňa 10. 02. 2014, na ktoré konajúci súd taktiež poukazuje.\n\n30. Za vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písmen f/ O. s. p. žalobca označil postup súdu, ktorým sa\nsúd nevysporiadal s jeho námietkou zákonného obsadenia senátu, i keď táto povinnosť mu vyplývala\nuž z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 11. 2013 sp. zn. 3Obo/25/2013.\n31. Práve s poukazom na toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, žalobca v odvolaní\nv spojení s ustanovením § 226 O. s. p. poukázal na fakt, že konajúci súd sa neriadil vysloveným\nprávnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď bez toho, aby skúmal, či došlo zo\nstrany žalovaného, respektíve označených vedľajších účastníkov, k uneseniu dôkazného bremena,\nkeď predložené čestné vyhlásenia domnelých vedľajších účastníkov neverifikoval, a teda nemohli byť\nsplnené zákonné podmienky pre vedľajšie účastníctvo. Skutočnosť, že existujúca listina, preukazujúca\núdajne právny záujem MF SR, FNM SR a Slovenskej konsolidačnej, a. s., má povahu obchodného\ntajomstva, žalobca označil za takú, ktorá nemôže sama osebe nahradiť splnenie dôkaznej povinnosti\nakejsi fikcie unesenia dôkazného bremena.\n32. K odvolaniu žalobcu zaujali stanovisko označení vedľajší účastníci (list v spise 1048), v ktorom k\nnámietke žalobcu ohľadne odňatia mu možnosti konať pred súdom z dôvodu, že mu nebolo predložené\nčestné vyhlásenie, konštatoval, že žiadne ustanovenie mu nezakladá povinnosť doručovať všetky\npísomné podania predkladať protistrane a že v danom prípade nejde o také podanie, ktoré by boli\nžalobcovi povinní doručovať.\n33. Námietku žalobcu ohľadne nesprávne obsadeného senátu súdu prvého stupňa, označení vedľajší\núčastníci označili za účelovú, nakoľko ani z odvolania nevyplýval jediný argument, respektíve dôkaz o\ntom, že k zmene obsadeného senátu súdu prvého stupňa došlo v rozpore so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi.\n34. Tvrdenie žalobu v odvolaní, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, označili označení\nvedľajší účastníci za nesprávne, keďže oni riadne uniesli dôkazné bremeno na preukázanie záujmu na\nvýsledku sporu a v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/25/2013\nzo dňa 27. 11. 2013 konkretizovali právny úkon, z ktorého právny záujem na výsledku sporu zrejmý je,\nkonkrétne Dohodu o urovaní niektorých sporných nárokov, vyplývajúcich zo zmlúv o kúpe akcií zo dňa\n04. 07. 2001, ako aj jasne formulované konkrétne skutočnosti odškodniť vedľajších akcionárov.\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 34 C. s. p.) s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky 1ObdoV/23/2015 zo dňa 23. 06. 2016 po následnom prejednaní odvolania žalobcu\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/2/02002-1033 zo dňa 04. 03. 2014 sa stotožnil so\nžalobcom, že tým, že mu boli čestné vyhlásenia označených vedľajších účastníkov doručené až spolu\ns uznesením, ktorým boli do konania na strane žalovaného ako vedľajší účastníci pripustení, došlo k\nodňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Tvrdenie označených vedľajších účastníkov vo vyjadrení k\nodvolaniu žalobcu, že žiadne zákonné ustanovenie mu neukladá predkladať protistrane všetky listinné\ndôkazy, Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade nepovažuje za správne, nakoľko práve na\nzáklade týchto listinných dôkazov, ako sám uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia Krajský súd\nSlovenskej republiky, vyhodnotil, že podmienky pre vedľajšie účastníctvo s poukazom na ustanovenia §\n93 ods. 1 O. s. p. a § 93 ods. 3 splnené boli. Z odôvodnenia konajúceho súdu je jednoznačne zrejmé, že\nkonajúci súd pri posúdení skutkového a právneho stavu vychádzal práve z dôkazov, o ktorých žalobca\nv čase rozhodnutia o pripustení vedľajších účastníkov na strane žalovaného nemal vedomosť, a nemal\nmožnosť sa s nimi oboznámiť, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky § 34 C. s. p. z uvedeného dôvodu túto námietku označil za právne dôvodnú.\n36. Námietku žalobcu v odvolaní, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písmeno g/ O. s. p.\nohľadne nesprávne obsadeného senátu a že rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd (§ 34 C. s. p.)\noznačil za účelovú, keďže je pravdou, že žalobca žiadnym argumentom toto jeho tvrdenie nedoložil a\nani nepreukázal. Tvrdenie odvolateľa, že mu tým, že konajúci súd sa v uznesení č. k. 28Cb/2/2002-1033\nzo dňa 04. 03. 2014 nesvyporiadal s jeho námietkou nesprávne obsadeného súdu, čím došlo k vade\nuvedenej v § 221 ods. 1 písmeno f/ O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky označil za nepreukázané\na účelovú obranu. Jeho tvrdenie, že z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n3Obo/25/2013 zo dňa 27. 11. 2013 konajúcemu súdu táto povinnosť vyplývala, odvolací súd taktiež\noznačil za nepravdivé tvrdenie, a teda túto námietku označil za nedôvodnú.\n\n37. Námietku uvedenú v odvolaní, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za dôvodnú. Konajúci\nsúd neskúmal a neverifikoval čestné vyhlásenia, a iba na základe obsahu v nich uvedenom bez toho,\naby skúmal, či tieto sú pravdivé, o pripustení vedľajších účastníkov a bez možnosti vyjadriť sa protistrane\nk nim, rozhodol. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/25/2013 (list v\nspise 1009) zo dňa 27. 11. 2013 bolo zrejmé, že z obsahu potvrdenia žalovaným nemožno dospieť k\nzáveru, že označení vedľajší účastníci dôkazné bremeno uniesli. Z napadnutého uznesenia Krajského\nsúdu v Bratislave, sp. zn. 28Cb/2/0002 (list v spise 1033) zo dňa 04. 03. 2014, ktoré je predmetom tohto\nodvolania, je zrejmé, že prvostupňový súd v intenciách zrušujúceho uznesenia sp. zn. 3Obo/25/2013\nzo dňa 27. 11. 2013 nepostupoval a opätovne vychádzal z čestných vyhlásení, ktorých pravdivosť a\ndôsledok neskúmal a bez dostatočného a postačujúceho odôvodnenia dospel k záveru, že podmienky\npre zákonné pripustenie vedľajších účastníkov do konania splnené boli.\n38. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov odvolanie žalobcu označil za\nprávne dôvodné.\n39. Ako je vyššie uvedené, ide o konanie začaté v roku 2002, a návrhu na pripustenie vedľajších\núčastníkov na strane žalovaného s poukazom na ustanovenie § 93 O. s. p. bolo rozhodované do 30.\n06. 2016, a teda právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona (C.\ns. p.), zostávajú zachované.\n40. Faktom je, že inštitút vedľajšieho účastníka ako taký, zákon účinný od 01. 07. 2016 (C. s. p.) nepozná\na bol nahradený inštitútom Intervencia v ustanovení § 81 C. s. p., z ktorého je zrejmé, že intervenient\nje ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku\nkonania.\n41. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania\nuviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.\n42. Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám (§ 82 ods. 4 C. s. p.).\n43. Súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný (§ 83 ods. 1 C. s. p.).\n44. S poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1ObdoV/23//2015 zo dňa\n23. júna 2016 je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, svojím uznesením\nsp. zn. 3Obo/20/2014 zo dňa 30. 04. 2015 odňal označeným vedľajším účastníkom na strane\nžalovaného riadne konať pred súdom, keď nedostatočným arbitrárnym odôvodnením, majúcim za\nnásledok nepresvedčivosť, rozhodol tak, že vedľajších účastníkov do konania na strane žalovaného\nnepripustil.\n45. Odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody,\npre ktoré bolo vydané, zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali (§ 389 ods. 1 písmeno d/ C. s. p.).\n46. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 34 C. s. p.), na základe uvedeného dospel k záveru, že\nvzhľadom na dôvodnosť námietky žalobcu v odvolaní proti uneseniu č. k. 28Cb/2/82002 zo dňa 04. 03.\n2014 je potrebné s poukazom na citované ustanovenie napadnuté uznesenie zrušiť a v novom konaní\nsplnenie zákonnosti intervencie skúmať v súlade s ustanovením § 81 C. s. p.\n47. I keď podľa ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom\núčinnosti zákona, to jest do 30. 06. 2016, zostávajú zachované, v čase rozhodovania za účinnosti\nzákona od 01. 07. 2016 nie je možné skúmať splnenie zákonných podmienok pre pripustenie vedľajších\núčastníkov, daných ustanovením § 93 O. s. p., ktoré v čase rozhodovania pri skúmaní splnenia týchto\npodmienok a rozhodovania, už neexituje.\n48. Zároveň je potrebné sa v novom konaní zaoberať onačeným intervenientom v 2. rade Fondom\nnárodného majetku Slovenskej republiky, v tom zmysle, že subjekt FNM SR bol zrušený a už ako\noznačený vedľajší účastník FNM SR vystupovať ako intervenient nemôže.\n\n49. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 34 C. s. p.) s poukazom na uvedené napadnuté uznesenie\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/2/2002-1033 zo dňa 04. 03. 2014 zrušil a vec vrátil súdu prvého\nstupňa ako jedinú možnosť o predmetom návrhu rozhodnúť, i keď ide o konania začaté 09. 01. 2002.\n50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo,\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej súdne praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených\nv odseku 1/ nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písmeno\na/ až n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie\nsa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu\nna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p). Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde alebo dovolacom súde\n(§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s.\np.). Dovolateľ musí byť zastúpený v dovolacom konaní advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je :\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom je právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C. s. p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}