{"guid": "4c3d5d0e-606e-4d17-b3fc-128976400603:18cebfd3-2502-4ab6-8072-88320271b56a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9015898905.2", "spisova_znacka": "5Sžnz/1/2015", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžnz/1/2015 z 25. 6. 2015", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2015, sp. zn. 5Sžnz/1/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:9015898905.2", "identifikacne_cislo": "9015898905", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2015-06-25", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/136", "nazov": "zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18cebfd3-2502-4ab6-8072-88320271b56a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9015898905.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9015898905.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9015898905.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžnz/1/2015\n9015898905\n25. 06. 2015\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2015:9015898905.2\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Ing. K. I.,\nbytom A., právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 2,\n811 08 Bratislava, proti odporcovi: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24,\n826 03 Bratislava, o návrhu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250v ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku z a k a z u j e\nodporcovi pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom\nzhromažďovaní a uchovávaní a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu\nsa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas\ninšpekcie vykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN, a.s., ktoré sú prílohou zápisnice z\ninšpekcie číslo IZ-29/2014, v ktorej boli označené nasledovne:\n- 2x DVD kópia dokumentov z NTB: lenovo Thinkpad T420 Serial R8-WK2F511/10;\n- a pracovnou stanicou odporcu, obsahujúcou informácie získané počas inšpekcie vykonanej dňa 4.\nfebruára 2014 u navrhovateľa, a označenou v zápisnici z inšpekcie číslo IZ-29/2014 ako dhm 3430 v\nrozsahu, v ktorom sa na nej nachádzajú dáta získané zo súkromného zariadenia žalobcu;\n- a ktoré boli v dňoch 1. apríla 2015 a 2. apríla 2015 odpečatené a následne zapečatené postupom\npopísaným v zápisniciach číslo IZ-249/2015 a IZ-253/2015 a označené na zapečatených obálkach\nnasledovne:\n- DVD p. I. - e - mailová komunikácia, NTB: LENOVO THINKPAD T420 SERIAL: R8-WK2F511/10;\n- DVD - p. I. - súbory, NTB: LENOVO THINKPAD T420 SERIÁL: R8-WK2F511/10;\n- NTB dhm 3430, Inšpekcia Datalan;\nako aj všetkými vytlačenými kópiami akýkoľvek vyššie uvedených informácií, ktoré odporca vyhotovil z\nvyššie uvedených nosičov do dňa právoplatnosti tohto rozsudku;\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250v ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku z a k a z u j e\nodporcovi pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom\nzhromažďovaní a uchovávaní a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s\nobsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas úkonov\nv dňoch 1. apríla 2015 a 2. apríla 2015, počas ktorých došlo k vyhotoveniu kópií údajov získaných\npočas inšpekcie vykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN, a.s., postupom popísaným v\nzápisniciach číslo IZ-249/2015 a IZ-253/2015, označenými na zapečatených obálkach nasledovne:\n- HDD PMU KÓPIA DATALAN, SERIAL: WCAV5T383899, MODEL: WD7500AARS-OOY5B1,\nDKdM:3535;\n\n- HDD PMU PRACOVNÁ STANICA DKdM 3275, SEAGATE, MODEL: ST380013AS, SERIAL:\n3JV7DYKG;\nako aj všetkými vytlačenými kópiami akýchkoľvek vyššie uvedených informácií, ktoré odporca vyhotovil\nz vyššie uvedených nosičov do dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250v ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku u k l a\nd á\nodporcovi, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky informácie získané počas\ninšpekcie vykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN, a.s., a následne počas vyššie\nuvedeného postupu v dňoch 1. apríla 2015 a 2. apríla 2015, z vyššie uvedenej pracovnej stanice,\nvyššie uvedených dátových nosičov, iných dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných\nsystémov odporcu, ako aj všetky vytlačené kópie akýchkoľvek vyššie uvedených informácií, ktoré\nodporca vyhotovil z vyššie uvedených nosičov do dňa právoplatnosti tohto rozsudku, protokolárne za\nprítomnosti zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nOdporca j e p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku nahradiť navrhovateľovi trovy\nkonania vo výške 881,90 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nNávrhom na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podaným\ndňa 4. februára 2015 a doplnením zo dňa 24. apríla 2015 sa navrhovateľ domáhal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky vydal rozsudok, ktorým uloží odporcovi, aby zakázal odporcovi pokračovať\nv porušovaní práv navrhovateľa, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní\na uchovávaní a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom,\nprípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas inšpekcie\nvykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN, a.s., ktoré sú prílohou zápisnice z inšpekcie\nčíslo IZ-29/2014 a pracovnou stanicou odporcu, obsahujúcou informácie získané počas inšpekcie\nvykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN, a.s., a označenou v zápisnici z inšpekcie\nčíslo IZ-29/2014 ako dhm 3430 v rozsahu, v ktorom sa na nej nachádzajú dáta získané zo\nsúkromného zariadenia žalobcu. a ktoré boli v dňoch 1. apríla 2015 a 2. apríla 2015 odpečatené a\nnásledne zapečatené postupom popísaným v zápisniciach číslo IZ-249/2015 a IZ-253/2015, ako aj\nvšetkými vytlačenými kópiami akýkoľvek vyššie uvedených informácií, ktoré odporca vyhotovil z vyššie\nuvedených nosičov do dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej navrhol, aby najvyšší súd zakázal\nodporcovi pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom\nzhromažďovaní a uchovávaní a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu\nsa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas\núkonov v dňoch 31. marca 2015, 1. apríla 2015 a 2. apríla 2015, počas ktorých došlo k vyhotoveniu\nkópií údajov získaných počas inšpekcie vykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN,\na.s., postupom popísaným v zápisniciach číslo IZ-249/2015 a IZ-253/2015 ako aj všetkými vytlačenými\nkópiami akýchkoľvek vyššie uvedených informácií, ktoré odporca vyhotovil z vyššie uvedených nosičov\ndo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej navrhol, aby najvyšší súd podľa § 250v ods. 4 Občianskeho\nsúdneho poriadku uložil odporcovi, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky informácie\nzískané počas inšpekcie vykonanej dňa 4. februára 2014 u podnikateľa DATALAN, a.s., a následne\npočas vyššie uvedeného postupu v dňoch 1. apríla 2015 a 2. apríla 2015, z vyššie uvedenej pracovnej\nstanice, vyššie uvedených dátových nosičov, iných dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov\na informačných systémov odporcu, ako aj všetky vytlačené kópie akýchkoľvek vyššie uvedených\ninformácií, ktoré odporca vyhotovil z vyššie uvedených nosičov do dňa právoplatnosti tohto rozsudku,\nprotokolárne za prítomnosti zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nZároveň žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.\nV návrhu uviedol, že dňa 4. februára 2014 vykonal odporca v priestoroch spoločnosti DATALAN,\na.s., u ktorej je žalobca zamestnaný v pracovnom pomere, inšpekciu v zmysle § 22 ods. 1 písm.\na/ a ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona\n\nSNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 30.06.2014 (ďalej len „ZOHS“)\nv súvislosti s prešetrovaním vo veci možných dohôd obmedzujúcich súťaž prostredníctvom údajného\nkoluzívneho správania sa určitých podnikateľov (vrátane zamestnávateľa) vo verejných obstarávaniach,\nktoré boli vyhlásené v súvislosti s realizáciou projektu „Elektronizácia služieb VÚC“ financovaného z\nprostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a Európskeho Fondu regionálneho rozvoja v rámci\nOperačného programu Informatizácia spoločnosti („OPIS“), so zameraním na určité špecifické projekty.\nĎalej uviedol, že inšpekcia bola zahájená 4. februára 2014 o 9:15 hod. a ukončená v ten istý deň o\n17:30 hod. spísaním a podpísaním zápisnice z priebehu inšpekcie č. IZ-29/2014, avšak zápisnica nebola\nnavrhovateľovi daná ani na podpis, ani k nahliadnutiu, pričom žalobca má za to, že vo vzťahu k nemu\nnezaznamenáva zápisnica priebeh inšpekcie riadne a úplne. Počas inšpekcie si poverení zamestnanci\nvyžiadali predloženie mobilného telefónu a notebooku navrhovateľa, pričom navrhovateľ namietal, že ide\no jeho súkromné zariadenia. Napriek nesúhlasu navrhovateľa si poverení zamestnanci vynútili prístup do\nnotebooku navrhovateľa, tento prehľadali a vyhotovili kópie značného množstva dát, najmä dokumentov\na elektronickej korešpondencie, ktoré následne na svojich nosičoch odniesli z pracoviska navrhovateľa.\nDňa 17. decembra 2014 navrhovateľ podal proti priebehu inšpekcie sťažnosť v zmysle zákona o\nsťažnostiach, ktorou sa domáhal nápravy nezákonného zásahu vyplývajúceho z nezákonného spôsobu\nvýkonu inšpekcie. Navrhovateľ uviedol, že ku dňu podania návrhu mu nebolo doručené oznámenie o\nvybavení sťažnosti.\nĎalej uviedol, že objektívna lehota začala plynúť 4. februára 2014, kedy bola inšpekcia zahájená a\nuplynie 4. februára 2015, preto navrhovateľ podal návrh predtým, ako odporca rozhodne o jeho sťažnosti.\nPodaním doručeným najvyššiemu súdu dňa 14. apríla 2015, navrhovateľ uviedol, že dňa 20. marca\n2015 odporca doručil navrhovateľovi upovedomenie o odložení sťažnosti, keďže odporca usúdil , že zo\nsťažnosti je zrejmé, že vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti, koná súd.\nNavrhovateľ má za to, že inšpekcia predstavuje nezákonný zásah v zmysle § 250v OSP, pretože\n(i) odporca počas inšpekcie navrhovateľovi nezákonne odňal súkromné zariadenia so súkromným\nobsahom a vyhotovil si kópiu ich obsahu, čím nezákonne zasiahol do práva navrhovateľa na súkromie,\n(ii) odporca konal mimo rozsah poverení a vo vzťahu k navrhovateľovi nemal na výkon inšpekcie platný\nprávny titul, (iii) odporca neposkytol navrhovateľovi relevantné informácie a poučenia, čím porušil zásadu\naktívnej súčinnosti a princípy ochrany jednotlivca pred zásahmi orgánov formulované v Odporúčaní\nRady Európy 77, (iv) neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami získanými\npočas inšpekcií a ich likvidácie, a teda chýba dôležitá procesná záruka zákonnosti a odporca nemôže\ndáta získané počas inšpekcie legitímne držať a nakladať s nimi, (v) inšpekcia sa skončila a následná\nselekcia dokumentov nemá oporu v zákone, (vi) odporca nedodržal postupy zabezpečujúce autenticitu a\nhodnovernosť kopírovaných dokumentov, (vii) dáta sú ďalej pre odporcu nepoužiteľné, a ich uchovávanie\nnedôvodné. Navrhovateľ je toho názoru, že inšpekcia bola vykonaná nezákonne a jej výsledky, vrátane\nzhromaždených informácií a podkladov, sú rovnako zaťažené nezákonnosťou, preto informácie a\npodklady, ktoré odporca navrhovateľovi odňal a drží, nemôžu slúžiť ako dôkaz a odporca nemá právo\ntieto dokumenty prezerať, držať, ani s nimi inak nakladať.\nOdporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.03.2015, doručeným najvyššiemu súdu dňa\n18.03.2015, na návrh navrhovateľa uviedol, že podľa jeho názoru navrhovateľ podal svoj návrh\npredčasne, nakoľko nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a teda tento\nnávrh je neprípustný. Navrhol preto, aby najvyšší súd tento návrh v súlade s § 250v ods. 4 posledná\nveta OSP zamietol ako neprípustný bez meritórneho preskúmania argumentov navrhovateľa. Zároveň\nuviedol, že dňa 04.02.2015 navrhovateľovi uplynula objektívna jednoročná lehota na podanie návrhu\na preto má byť tento návrh zamietnutý ako neprípustný. Hoci má za to, že návrh nie je prípustný,\npodal najvyššieho súdu aj vyjadrenie k ďalším argumentom navrhovateľa a zároveň opísal priebeh\nvykonávanej inšpekcie.\nVo vzťahu k námietke navrhovateľa, že odporca počas inšpekcie navrhovateľovi nezákonne odňal\nsúkromné zariadenia so súkromným obsahom a vyhotovil si kópiu ich obsahu, čím nezákonne zasiahol\n\ndo práva navrhovateľa na súkromie, uviedol, že postupom odporcu nemohlo dôjsť k porušeniu\nnavrhovateľovho práva na súkromie.\nPokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, že odporca konal mimo rozsah poverení a vo vzťahu k navrhovateľovi\nnemal na výkon inšpekcie platný právny titul, odporca zdôraznil, že podľa § 22 ods. 2 ZOHS, je\nodporca oprávnený vyžadovať od podnikateľov všetky informácie a podklady nevyhnutné pre činnosť\nodporcu a to bez ohľadu na nosič, na ktorom sú tieto informácie zaznamenané. Pokiaľ ide o mobilný\ntelefón navrhovateľa, pracovníci navrhovateľa si iba overili, či tento telefón obsahuje identickú emailovú komunikáciu z e-mailového konta navrhovateľa a následne tento telefón prehliadaný nebol a\nbol vrátený žalobcovi. Uviedol, že počítač odporcu bol podnikateľom označený ako počítač obsahujúci\nrelevantné podklady týkajúce sa verejných obstarávaní v rámci OPIS a tento bol prehľadávaný na\nzáklade kľúčových slov, ktoré spadajú do predmetu vykonávanej inšpekcie. Skonštatoval, že pre daný\núčel je rozhodujúci fakt, že navrhovateľ používal počítač a mobilný telefón na pracovné účely, čo\nuviedol aj podnikateľ a čo nebolo sporné a bolo preto dôvodné predpokladať, že sa na nich nachádzajú\ndokumenty týkajúce sa činnosti podnikateľa. Ďalej uviedol, že na mieste vykonávanej inšpekcie bol\ntakmer od začiatku inšpekcie prítomný právny zástupca podnikateľa, ktorý nevzniesol žiadnu námietku\nvo vzťahu k prehliadaniu navrhovateľovho počítača, ku kľúčovým slovám alebo k odňatým dokumentom.\nPracovníci odporcu upovedomili počas vykonávaní inšpekcie podnikateľa o tom, že odpečatenie a\nnásledné ďalšie prezeranie dokumentov sa uskutoční v priestoroch odporcu v termíne, ktorý určí úrad,\npričom podnikateľ bol tiež upovedomený aj o tom, že sa prehliadania môže navrhovateľ, jeho pracovníci,\nresp. jeho právny zástupca zúčastniť. Dodal, že pri prezeraní dokumentov sa nedá vylúčiť prípadné\nnazretie do súkromných údajov, avšak toto nazretie bude limitované len na účel zistenia povahy daného\ndokumentu. Je to však v súlade s praxou Súdneho dvora EÚ. Uviedol, že po skončení celého procesu\nbudú výhradne relevantné dokumenty vytlačené a len tieto budú ďalej súčasťou administratívneho spisu.\nOstatné dokumenty (vrátane súkromných dokumentov) budú v zmysle interných predpisov odporcu\nzničené. Z tohto dôvodu je vylúčené porušenie navrhovateľovho práva na súkromie a je tiež vylúčené\nakékoľvek „voľné nakladanie“ s údajmi navrhovateľa.\nK tvrdeniam navrhovateľa, že odporca neposkytol navrhovateľovi relevantné informácie a poučenia, čím\nporušil zásadu aktívnej súčinnosti a princípy ochrany jednotlivca pred zásahmi orgánov formulované\nv Odporúčaní Rady Európy 77, odporca uviedol, že zamestnanci odporcu pri vykonávaní inšpekcie\npoučili zástupcov podnikateľa v rozsahu uvedenom v zápisnici a oboznámili aj ďalších zamestnancov\npodnikateľa so všetkými úkonmi, ktoré sa ich osobne týkali (ide napr. o úkony, ktoré sa týkali\nprehliadania počítačov jednotlivých zamestnancov), tak, aby títo zamestnanci porozumeli jednotlivým\nkrokom odporcu.\nK tvrdeniam navrhovateľa o tom, že na vyhotovenie kópií dát neexistoval právny rámec nakladania\ns dátami a ich likvidáciou, odporca opakovane uviedol, že postup, ktorý pri prehliadaní dokumentov\nzískaných v priestoroch podnikateľa využil, je v súlade s legislatívou a ničím sa nevymyká praxi\neurópskych súťažných orgánov, vrátane Európskej komisie. Na námietku navrhovateľa, že inšpekcia\nsa skončila a následná selekcia dokumentov nemá oporu v zákone, odporca uviedol, že nepokračuje v\ninšpekcii, keďže prezeranie dokumentov, ktorých kópie boli v priebehu inšpekcie vyhotovené, už nie je\nvstupom a kontrolou v priestoroch podnikateľa, ale odporca preveruje dokumenty, ktoré boli počas tejto\ninšpekcie získané. Z uvedeného teda vyplýva, že doba, na ktorú sa vydáva poverenie, je dobou, počas\nktorej môžu zamestnanci odporcu vstupovať a byť prítomní v priestoroch podnikateľa, nie dobou, v ktorej\nmôže odporca preverovať dokumenty získané počas inšpekcie. Uviedol, že nie je pravdou, že by si\nodporca za žiadnych okolností nemohol vyhotoviť kópie dokumentov, ktorých relevancia sa v neskoršom\nkonaní nepotvrdí. Takýmto spôsobom by boli vyšetrovacie právomoci odporcu značným spôsobom\nobmedzené, keďže v niektorých prípadoch nie je technicky možné prezretie zhromaždených podkladov\npriamo na mieste, respektíve nie je možné ani vyhodnotenie ich relevancie pre dané prešetrovanie.\nK tvrdeniam odporcu, že odporca nedodržal postupy zabezpečujúce autenticitu a hodnovernosť\nkopírovaných dokumentov a že dáta sú ďalej pre odporcu nepoužiteľné, a ich uchovávanie nedôvodné,\nodporca uviedol, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, keďže informácie skopírované z počítačov\nnavrhovateľa boli napálené na predtým nepoužité DVD, ktoré už nie je možné ďalej prepisovať a preto\n\ntvrdenie, že úrad nepoužíva neprepisovateľné nosiče, je nepravdivé. Za druhé, zápisnica obsahuje\nzoznam DVD, v ktorom je presne identifikované, z akého počítača boli dokumenty nachádzajúce sa\nna príslušnom DVD napálené a preto nemôže dôjsť k zámene týchto dokumentov. Za tretie, pre\npotreby navrhovateľa, dáta vyhľadané na základe kľúčových slov napálené na DVD, ktoré bolo žalobcovi\nponechané. Za štvrté, zástupcovi podnikateľa svojím podpisom v zápisnici osvedčili postup, ktorý\nodporca pri vykonanej inšpekcii pri napaľovaní a kopírovaní dát vykonal. Za piate, na účely použitia\nodporcom odporca použil spôsoby kopírovania, ktoré zabezpečujú zachovanie obsahu jednotlivých\ndokumentov a správ a ich autenticita nie je porušená. K pečateniu diskov odporca uviedol, že\npečatenie diskov je vždy vykonávané v prítomnosti podnikateľa. Dodal, že autenticita stiahnutých\núdajov je zabezpečená, nakoľko prostredníctvom podpisu právneho zástupcu navrhovateľa na nálepke\nprelepujúcej obálku, do ktorej bola vložená pracovná stanica odporcu, je zrejmé, že s údajmi nebolo\nmanipulované. Ďalej uviedol, že autenticita získaných informácií je zabezpečená okrem iného tým, že\nzástupcovia podnikateľa, vrátane právneho zástupcu, ktorí sa nachádzali na inšpekcii, sami potvrdili,\nže získané dokumenty pochádzajú z ich počítačov. Na záver odporca uviedol, že petit návrhu\nje koncipovaný neprimerane široko a neidentifikuje konkrétne dokumenty, ktoré by mali byť podľa\nnavrhovateľa zničené. V zmysle vyššie uvedeného preto navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.\nNa pojednávaní dňa 9. júna 2015, najvyšší súd pripustil rozšírenie návrhu v znení podanom\nnavrhovateľom zo dňa 24. apríla 2015.\nZástupca navrhovateľa uviedol, že nesúhlasí s tvrdením odporcu, že zo zápisnice vyplynula skutočnosť,\nže počítač navrhovateľa bol uvedený ako počítač zamestnanca, na ktorom vykonáva svoje pracovné\núlohy. Zástupcovia podnikateľa neoznačili jeho počítač a tvrdenia odporcu sú v tomto prípade\nzavádzajúce. Zároveň chcel poukázať na to, že pojem objekt si odporca účelovo rozširuje a zužuje v\nrôznych prejednávaných veciach podľa svojich potrieb a vo všeobecnosti vo svojej praxi pod pojem\nobjekt zahrňuje v niektorých prípadoch aj elektronické nosiče, alebo externé zdroje, ktoré nie sú v\npriestoroch zamestnávateľa ako „cloud server“. Pokiaľ odporca poukazuje na prax Európskej komisie,\npovažoval za potrebné uviesť, že má iné kompetencie ako odporca, ktorý je viazaný aj Ústavou SR.\nZástupkyňa odporcu uviedla, že podľa jej názoru chronológia zápisnice, ak sa niekedy časové údaje\na postupy v nich uvedené prelínajú alebo nie sú na seba nadväzujúce, nemá vplyv na zákonnosť\npostupu odporcu. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že prax Európskej komisie nemusí spĺňať štandard\nstanovený judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, poukázala na to, že súčasťou Zmluvy o\nfungovaní Európskej únie je aj Charta základných práv a slobôd, ktorá vyslovene odkazuje na Dohovor\no ochrane ľudských práv a slobôd a uviedla, že pokiaľ majú práva obsiahnuté rovnaké znenie ako\ntie v Dohovore, majú aj rovnaký rozsah a obsah ako práva uvedené v dohovore. Ďalej uviedla, že\ncharakter prehliadaných dát z počítača navrhovateľa potvrdzuje, že išlo takmer výlučne o pracovné\núdaje. Právna zástupkyňa navrhovateľa k veci uviedla, že na počítači navrhovateľa bola prehliadaná aj\njeho súkromná korešpondencia na adrese K. a nestotožňuje sa s tvrdením odporcu, že bola prehliadaná\nkorešpondencia výhradne z e-mailovej schránky K., ktorá je pracovná. Čo sa týka rozsahu petitu, ktorý\nnamietal odporca, považuje za potrebné uviesť, že tento je postavený na tom základe, že celý výkon\nkontroly bol nezákonný od začiatku. Zástupkyňa odporcu uviedla, že zákonnosť získaných dôkazov\nmôže byť vyhodnotená v správnom konaní, preto sa jej javí nad rámec prejednávanej veci zaoberať\nsa obsahom e-mailovej pošty navrhovateľa. Zástupca žalobcu uviedol, že vo vzťahu ku koncentračnej\nzásade, na ktorú poukazuje odporca, odkazuje na argumentáciu prednesenú na predchádzajúcom\npojednávaní vo veci 5Sžnz/2/2015 a túto doplnil o skutočnosť, že navrhovateľ počas inšpekcie nebol\nprítomný pri spisovaní zápisnice, túto nepodpisoval, nebola mu daná k nahliadnutiu a nemohol ovplyvniť\njej obsah a teda poukazovanie na údajnú koncentračnú zásadu vo vzťahu k navrhovateľovi je podľa\njeho názoru bezpredmetné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie a rozhodovanie o žalobe\nna ochranu pred nezákonným zásahom podľa § 246 ods. 2 písm. b/ OSP, tvrdený nezákonný\nzásah prejednal na pojednávaní dňa 9. júna 2015, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu\nžalovaného a predloženými písomnými vyjadreniami účastníkov.\n\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nPodľa či. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a\nzmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\nPodľa či. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v účinnom znení (ďalej tiež zákon o sťažnostiach)\norgán verejnej správy sťažnosť odloží, ak... b/ je znej zrejmé, že vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti,\nkoná súd, prokuratúra alebo iný orgán činný v trestnom konaní, ... d/ od udalosti, ktorej sa predmet\nsťažnosti týka, uplynulo v deň jej doručenia viac než päť rokov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v účinnom znení\n(ďalej tiež dohovor) každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nPodľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len\nv prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života.\nPodľa čl. 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,\nzverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,\nobydlia a korešpondencie.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v aktuálnom znení (ďalej len\nzákon o ochrane hospodárskej súťaže): Úrad\na) vykonáva prešetrovanie v jednotlivých odvetviach hospodárstva na účel získania informácií o stave\nsúťaže v danom odvetví,\nb) vykonáva prešetrovanie na účel zistenia, či je dôvod na začatie konania podľa tohto zákona,\nc) vykonáva vyšetrovacie úkony a iné úkony právnej pomoci na žiadosť orgánu hospodárskej súťaže\niného štátu na základe osobitného predpisu 1aa) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská\nrepublika viazaná,\nd) vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona\nalebo podľa osobitného predpisu; 22a) rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takého konania a o\npovinnosti odstrániť protiprávny stav,\ne) vydáva rozhodnutie o tom, že orgán štátnej správy pri výkone štátnej správy, obec, alebo vyšší\núzemný celok pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a záujmová samospráva\npri prenesenom výkone štátnej správy porušili tento zákon, rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa\ntakého konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav,\n\nf) postupuje a rozhoduje vo veciach ochrany súťaže vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona alebo z\nosobitných predpisov, 18a)\ng) kontroluje dodržiavanie rozhodnutí vydaných v konaní pred úradom,\nh) vydáva stanovisko podľa osobitného predpisu, 22b)\ni) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti ochrany súťaže na úrovni orgánov s právomocou v tejto\noblasti,\nj) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou pre Komisiu na výkon jej činností podľa\nosobitného predpisu, 18a)\nk) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8,\nl) navrhuje ďalšie opatrenia na ochranu a podporu súťaže,\nm) vydáva súhlas s osobou správcu alebo určuje osobu správcu podľa § 12 ods. 8 a § 38f ods. 4.\nPodľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona\na podľa osobitného predpisu 1aa) má úrad právo vyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich\nzamestnancov podnikateľa, štatutárnych orgánov podnikateľa, kontrolných orgánov podnikateľa alebo\nod členov týchto orgánov podnikateľa, alebo od iných zamestnancov podnikateľa (ďalej len „zamestnanci\npodnikateľa“), ako aj od iných fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady, ktoré sú\nnevyhnutné pre činnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané, vyhotovovať z nich\nkópie a výpisy alebo vyžadovať ich úradne overené preklady do slovenského jazyka, vyžadovať písomné\nvysvetlenie alebo ústne vysvetlenie s možnosťou vyhotovenia si jeho zvukového záznamu. Tieto\nsubjekty sú povinné takéto informácie a podklady úradu bezplatne poskytnúť v lehote určenej úradom;\nv prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom.\nPodľa § 22a zákona o ochrane hospodárskej súťaže\n(1) Pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci úradu, ako aj osoby poverené plnením úloh\npatriacich do pôsobnosti úradu (ďalej len „zamestnanci úradu“) právo na základe písomného poverenia\n(ďalej len „poverenie“) vstupovať do všetkých priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré\nsúvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, s cieľom vykonať inšpekciu.\n(2) Pri vykonávaní prešetrovania a v prvostupňovom konaní poverí zamestnancov úradu na vykonanie\ninšpekcie podpredseda úradu, v konaní pred radou poverí zamestnancov úradu predseda rady.\nPoverenie obsahuje meno, priezvisko a funkciu osoby vydávajúcej poverenie, označenie podnikateľa, v\nktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, časový rozsah vykonávania\ninšpekcie, predmet a účel inšpekcie, meno a priezvisko zamestnanca úradu povereného výkonom\ninšpekcie, poučenie o právach a povinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných\nprostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, podpis osoby, ktorá poverenie vydala, číslo poverenia a odtlačok\npečiatky úradu.\n(3) Zamestnanec úradu sa pri výkone inšpekcie preukazuje poverením podľa odseku 2, ktorého rovnopis\npredloží pri začatí inšpekcie podnikateľovi alebo akémukoľvek zamestnancovi podnikateľa, v ktorého\npriestoroch a dopravných priestoroch sa má inšpekcia vykonať.\n(4) O priebehu inšpekcie vyhotovia zamestnanci úradu zápisnicu. Podpísaním zápisnice sa považuje\ninšpekcia za skončenú. Inšpekcia je skončená aj vtedy, ak niektorá z osôb prítomných pri inšpekcii\nodmietla podpísať zápisnicu; dôvody odmietnutia sa uvedú v zápisnici. Úrad môže výkon inšpekcie z\nobjektívnych dôvodov prerušiť na nevyhnutne potrebný čas, a to aj opakovane.\n(5) Na zabezpečenie získania informácií a podkladov uvedených v § 22 ods. 2 majú zamestnanci úradu\nv priebehu inšpekcie právo, a v prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok ustanovených\nosobitným predpisom, 22c)\n\na) zapečatiť podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, zapečatiť priestory a ich\nvybavenie, ako aj dopravné prostriedky na určitý čas a v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie inšpekcie,\nb) odňať podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, na nevyhnutný čas s cieľom\nvyhotoviť kópie alebo získať prístup k informáciám, ak úrad nemôže počas výkonu inšpekcie, najmä z\ntechnických dôvodov, získať prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov alebo dokumentov,\nc) zabezpečiť si vstup do priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, otvoriť uzatvorené priestory\na ich vybavenie alebo si iným spôsobom zabezpečiť prístup k podkladom alebo nosičom, na ktorých sú\ninformácie zaznamenané; na zabezpečenie prístupu je úrad oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na\nzabezpečenie prekonania prekážky,\nd) zabezpečiť si prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli uložené v akejkoľvek elektronickej podobe\nna dátových nosičoch podnikateľa alebo ktoré boli vytvorené v akejkoľvek elektronickej podobe\npodnikateľom, alebo ku ktorým má podnikateľ prístup v súvislosti s jeho činnosťou, vrátane informácií,\nktoré sú uložené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch iných subjektov a podnikateľ\nk nim má prístup a využíva ich pre svoju činnosť; na zabezpečenie prístupu k týmto nosičom je úrad\noprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie takého prístupu, ktorým však týmto nevzniká\noprávnenie na prístup k informáciám.\n(6) Zamestnanci úradu sú oprávnení vyhotoviť kópie akýchkoľvek informácií v listinnej podobe, všetkých\npočítačových údajov a podkladov uložených v akejkoľvek elektronickej podobe na dátovom nosiči podľa\nodseku 5 písm. d/.\n(7) Na účely vykonania inšpekcie a v priebehu výkonu inšpekcie je podnikateľ povinný\na) umožniť vstup podľa odseku 5 písm. c/,\nb) spolupracovať so zamestnancami úradu a poskytovať potrebnú súčinnosť a umožniť riadne vykonanie\ninšpekcie,\nc) umožniť, aby jeho zamestnanec podal vysvetlenie a predložil informácie a podklady nevyhnutné na\nčinnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané,\nd) zabezpečiť prístup ku všetkým podkladom, informáciám a dátam v elektronickej podobe,\ne) zabezpečiť neporušenie pečate podľa odseku 5 písm. a/.\nNajvyšší súd sa vo veci primárne zaoberal procesnou prípustnosťou žaloby, nakoľko odporca žiadal\nžalobu zamietnuť ako neprípustnú. namietal, že vyčerpanie prostriedkov, ktoré umožňuje osobitný\npredpis predpokladá, že o týchto opravných prostriedkov bolo rozhodnuté, keďže žaloba bola podaná\npred vybavením sťažnosti podanej žalobcom podľa zákona o sťažnostiach, bola podaná predčasne.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu 1Sžz/6/2014\ntýkajúci sa v prejednávanej veci ktorý zamietol ako neprípustný bez meritórneho preskúmania podaný\nnávrh po tom, ako zistila že návrh nebol podaný po vyčerpaní prostriedkov ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia, najvyšší súd rešpektuje že účastníci konania v tejto\nveci vychádzali z nevyhnutnosti podať pred podaním žaloby sťažnosť, podľa zákona o sťažnostiach.\nJe potrebné poukázať na závery, ktoré Najvyšší súd vyslovil v rozsudku 3Sžz/1/2009, že § 250v ods.\n3 veta druhá OSP. Je nevyhnutné vykladať tak, že o existencii zásahu sa žalobcovia dozvedeli až\ndoručením oznámenia o vybavení sťažnosti. K námietke odporcu zmeškaním subjektívnej lehoty preto\nnebolo možné vyhovieť. Ďalej najvyšší súd vo veci konštatoval, že splnenie podmienok prípustnosti\nnávrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné v zmysle\nčlánku 152 ods. 4 ústavy v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať tak, aby sa vzájomne\nnevylučovali.\n\nNajvyšší súd vo veci 3Sžz/1/2009 ďalej konštatoval, že splnenie podmienok prípustnosti návrhu na\nkonanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v ust. § 250v ods. 3 OSP je\nnevyhnutné v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať tak, aby\nsa vzájomne nevylučovali.\nOdporca v stanovisku z 16.03.2015 namietal, že návrh je podaný súčasne aj predčasne, aj oneskorene.\nV citovanom stanovisku ďalej výslovne vytýkal navrhovateľovi, že návrh podal pred tým, ako bola jeho\nsťažnosť vybavená, kým v podaní z 23.04.2015 naopak namietal, že návrh nebol podaný už do 30 dní od\ninšpekcie. I z toho je zrejmé, že výklad odporcu nemôže byť ústavne konformný a je potrebné prikloniť sa\nk takému výkladu, ktorý výkon práva na súdnu ochranu umožní. Za už popísaných okolností súd s cieľom\nodstránenia panujúcej právnej neistoty akceptoval argumentáciu navrhovateľa, že plynutie subjektívnej\nlehoty je v tomto prípade potrebné vykladať tak, že táto neuplynie skôr ako 30 dní po doručení oznámenia\no vybavení sťažnosti.\nIný výklad by spôsobil, že dotknutá osoba by mohla podať žalobu len do 30 kalendárnych dní od zásahu,\navšak musela by ešte predtým vyčerpať prostriedky podľa osobitného predpisu (sťažnosť). Na vybavenie\nsťažnosti má príslušný orgán zákonnú lehotu 60 pracovných dní s možnosťou predĺženia o ďalších 30\npracovných dní (§ 13 zákona o sťažnostiach). Podmienky prípustnosti žaloby by tak nebolo možné splniť.\nZmyslom zákona a úmyslom zákonodarcu nemohlo byť ani to, aby dotknuté osoby podali do tridsiatich\ndní sťažnosť aj žalobu. Takému výkladu bráni § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o sťažnostiach, na základe\nktorého orgán verejnej správy sťažnosť odloží, ak je zrejmé, že v predmetnej veci koná súd. Zákon by\ntak vyžadoval splnenie nezmyselnej podmienky a využitie zjavne neúčinného prostriedku.\nOdporca na pojednávaní dňa 09.06.2015 uviedol, že navrhovateľ proti postupu odporcu počas inšpekcie\ndňa 04.02.2014 nenamietal. Citoval rozsudok Najvyššieho súdu vo veci 1Sžz/10/2014, a argumentoval,\nže moment verifikácie obsahu zápisnice subjektom inšpekcie je nutné chápať vo vzťahu k právu na\nneskoršiu súdnu ochranu ako koncentračnú zásadu, tzn. že iba v tomto okamihu prejavená nespokojnosť\ns postupom inšpekcie, vyvoláva relevantné právne účinky vo forme sprístupnenia súdnej ochrany.\nNavrhovateľ sa na pojednávaní k tomu vyjadril tak, že poukazované ustanovenia neboli v čase inšpekcie\n04.02.2014 platné, koncentračná zásada z právneho poriadku nevyplýva, pritom podľa § 21 správneho\nporiadku musí byť koncentračná zásada vždy výslovne upravená a konajúci orgán na ňu výslovne musí\nupozorniť. Možnosť uplatnenia námietok podľa odseku 3 sa má týkať obsahu zápisnice, a nie úkonu\nsamotného, ani spôsobu jeho realizácie. Inšpekcia trvala osem hodín, prešetrovaný subjekt nemusí\nmať na inšpekcii dostupného advokáta, a preto by takáto koncentračná zásada podľa navrhovateľa\nporušovala právo na právnu pomoc podľa článku 47 ústavy a právo na spravodlivý proces. Pokiaľ by\nlehota na uplatnenie ochrany jeho práv mala byť počítaná v hodinách, nebolo by objektívne možné\npripraviť kvalifikované námietky. Poukázal pritom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\nTricard proti Francúzsku (č. sťažnosti 40472/98), Delta pekárny a.s. proti ČR (č. sťažnosti 97/11) a na\nnález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. PL. ÚS 17/09. Osobitne poukázal na nález Ústavného\nsúdu SR sp.zn. III. ÚS 68/2010 publikovaný pod č. 38/2010, podľa ktorého výslovne platí, že „skutočnosť,\nže sťažovateľ neuviedol priamo do zápisnice námietku proti vykonaniu úkonu (zaistenie počítačového\nvybavenia), nemožno v žiadnom prípade považovať za jeho vedomý súhlas s vykonaním nelegálneho\núkonu znamenajúceho zásah do jeho práva na súkromie“, pričom „táto skutočnosť bola dostatočným\ndôvodom na to, aby ústavný súd vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa.“\nNajvyšší súd v posudzovanej veci nezistil dôvod pre ktorý by sa mal odkloniť od publikovanej\njudikatúry Ústavného súdu SR a účastníkovi neposkytnúť súdnu ochranu (takýto záver nevyplýva ani\nz predchádzajúcich rozhodnutí tunajšieho súdu vo veciach napr. sp.zn. 3Sžz/1/2011 a 4Sžz/1/2013).\nNajvyšší súd navyše ani nezistil, že by na namietanú koncentračnú zásadu bol navrhovateľ pri inšpekcii\nžalovaným upozornený a nestotožnil sa ani s tvrdením, že by žalobca podpísal zápisnicu bez námietok.\nJe potrebné dodať, že inšpekcia je stresovým momentom pre podnikateľa založeným na momente\nprekvapenia bez možnosti prípravy. Pod hrozbou značne vysokej sankcie je potom pochopiteľné, že\npodnikatelia sa budú snažiť inšpektorom vyhovieť. Pre podnikateľov je dôležité, aby v rámci námietok\ndo zápisnice uviedli skutočnosti, ktoré nastali. Pokiaľ však ide o námietky voči povereniam, dôvodom\n\ninšpekcie, postupu pri výkone inšpekcie, či iné právne námietky, nemožno považovať ich uplatnenie\npočas krátkeho času vykonávaného zásahu za nevyhnutné.\nNajvyšší súd po posúdení uvedených skutočností dospel k záveru, že podmienky prípustnosti v\nzložitej skutkovej a právnej situácii je potrebné posudzovať tak, aby bol uprednostnený výklad, ktorý\nzabezpečí plnohodnotnú, realizáciu ústavou garantovaných práv. Mal pritom na zreteli, že všetky orgány\nverejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou a\nmedzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv a slobôd (viď napr. rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR sp.zn. IV. ÚS 209/07, II. ÚS 148/06, II. ÚS 31/04) a vzhľadom na uvedené dospel k rozhodnutiu,\nže návrh je potrebné považovať za procesne prípustný .\nNavrhovateľ vo svojej žalobe namieta, že odporca počas inšpekcie navrhovateľovi nezákonne odňal\nsúkromné zariadenia so súkromným obsahom a vyhotovil si kópiu ich obsahu, pričom nevykonal ani\nselekciu dát, čím nezákonne zasiahol do práva žalobcu na súkromie.\nZároveň uviedol, že po začatí inšpekcie mu bolo jeho zamestnávateľom oznámené, že sa má dostaviť\ndo zasadacej miestnosti, kde čakali poverení zamestnanci odporcu, ktorí sa nepredstavili a ničím\nnepreukázali. Poverení zamestnanci ho následne vyzvali, aby im predložil svoj notebook a telefón. Aj keď\nnavrhovateľ nebol informovaný o podrobnostiach a svojich právach, mal za to, že povinnosť predložiť\ntakéto nosiče sa vzťahuje len na jeho zamestnávateľa . Preto poverených zamestnancov výslovne a\nopakovane upozornil, že od neho vyžadujú predloženie súkromného notebooku a súkromného telefónu,\nobsahujúcich súkromné dáta. Namietal pritom opakovane, že nesúhlasí s ich vydaním a prezeraním.\nPoverení zamestnanci, opakujúc že sú orgánom verejnej moci a že navrhovateľ je povinný plniť\nich požiadavky, naliehali, aby im navrhovateľ uvedené zariadenia vydal. Keďže nemal žiadneho\nprávneho zástupcu a poverení zamestnanci dôrazne trvali na vydaní zariadení pod hrozbou sankcií,\ns nesúhlasom im vyhovel. Skutočnosť, že navrhovateľ namietal súkromnú povahu zariadení vyplýva\naj z textu zápisnice. Navrhovateľovi v dodatku nebolo umožnené pri Inšpekcii oboznámiť sa s textom\nzápisnice, ani skontrolovať správnosť a úplnosť zápisnice, či inak ovplyvniť alebo verifikovať jej obsah.\nSo zápisnicou (a povereniami) mu umožnil oboznámiť sa až zamestnávateľ s podstatným časovým\nodstupom od ukončenia inšpekcie.\nNavyše, následne odporca počas Inšpekcie nevykonal riadnu selekciu kopírovaných dát z hľadiska toho,\nči spadajú do vymedzeného rámca predmetu inšpekcie, či nie sú súkromnej povahy a či nie sú chránené\nosobitnými predpismi a skopíroval z notebooku navrhovateľa a odniesol veľké množstvo dát, pričom je\npodľa neho nepochybné, že prevažná väčšina z nich nemôže ani súvisieť s predmetom inšpekcie. Tým\nmalo dôjsť k zjavnému prekročeniu oprávnení vyplývajúcich § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení\núčinnom do 30.06.2014.\nV dôsledku vyššie uvedeného zásahu žalovaného je navrhovateľ v stave, kedy sa veľký objem jeho\nsúkromných správ a dokumentov nachádza mimo jeho dispozície. Tento stav by nenastal, keby odporca\nnepreskúmaval jeho súkromné zariadenia, alebo by mu aspoň počas inšpekcie umožnil rozporovať\nsúkromnú povahu konkrétnych dokumentov. Odporca pritom pri „hrubej“ selekcii dokumentov a\nkorešpondencie použil metódu vyhľadávania výlučne podľa kľúčových slov, ktorých výber bol neadresný\na široký, čím nezabezpečil adresnosť výsledkov a súlad s vymedzeným predmetom Inšpekcie.\nNijakým spôsobom nemá navrhovateľ zaručené, že sa bude môcť zúčastniť prípadnej ďalšej selekcie\ndát a účinne brániť svoje práva, pričom zvolený postup žalovaného porušuje princípy nevyhnutnosti a\nproporcionality.\nOdporca uviedol, že inšpekcia bola vykonávaná v podnikateľských priestoroch zamestnávateľa žalobcu,\npočítač navrhovateľa sa nachádzal na pracovisku a zástupcovia zamestnávateľa označili tento počítač\nako počítač, ktorý obsahuje údaje skúmané úradom a sami úradu tento počítač odovzdali. Ak\n\npodnikateľ, ktorého správanie je prešetrované počas inšpekcie tvrdí, že určitý nosič informácií obsahuje\ninformácie, ktoré sú pre úrad relevantné (t.j. relevantné vtom zmysle, že obsahuje informácie týkajúce\nsa prešetrovaného správania sa) a súčasne tento nosič predloží zamestnancom úradu, potom nie je\npodstatné, že zamestnanec podnikateľa používa takýto počítač okrem pracovných aj na súkromné účely.\nPodľa odporcu nie je možné stotožňovať povahu nosiča informácií a informácie samotné. Ako podľa\nnavrhovateľa vyplýva z judikatúry súdov, ak okolnosti nasvedčujú tomu, že určitý nosič informácií\nobsahuje informácie týkajúce sa podnikateľskej činnosti, úrad nemá dôvod pochybovať o tom, že sa tam\ntakéto údaje skutočne nachádzajú a v prípade, že sa tam nachádzajú aj iné údaje, nie je to prekážkou\nprehľadania takéhoto počítača.\nPodľa odporcu v prípade konania vo veci vedenej Krajským súdom v Bratislave (rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 28.02.2007, sp.zn. 2S/414/05) sa Krajský súd v Bratislave vyjadroval k otázke, či\nbol úrad počas inšpekcie oprávnený nahliadať do osobného diára podnikateľa odporca cituje z rozsudku,\ncit.: „... žalovaný mohol o stretnutí zástupcov týchto dvoch podnikateľov získavať informácie v podstate\nz akýchkoľvek zdrojov, pokiaľ neboli chránené iným spôsobom“.\nĎalej odporca poukázal na skutočnosť, že prostredníctvom počítača bolo prehliadané pracovné\nemailové konto navrhovateľa. Poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bernh\nLarsen holding a i. proti Nórsku (č. 24117/08), kedy boli skopírované nosiče, ktoré obsahovali informácie\nsúkromného charakteru.\nV uvedenom prípade je potrebné poukázať na znenie § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení do\n30.06.2014.\nPo novele zákona č. 136/2001 Z.z. súčinnosťou od 01.07.2014 zákon č. 136/2001 Z.z. podrobnejšie\nvymedzuje právomoci úradu pri vykonávaní inšpekcií, osobitne v § 22a ods. 5.\nZo zápisnice z vykonanej inšpekcie dňa 04.02.2014 č. IZ-29/2014 vyplýva, že medzi cca 9:45 hod. do\n10:01 hod. sa postupne dostavili žalovaným požadovaní zamestnanci podnikateľa a predložili notebooky\na mobilné telefóny; žalobca konkrétne o 9:55 hod. V zápisnici sa uvádza že navrhovateľ bol požiadaný,\naby predložil svoj notebook a telefón. Uviedol, že v telefóne aj notebooku sú jeho súkromné zariadenia\na má v nich aj súkromné informácie“.\nPrávny zástupca zamestnávateľa sa dostavil podľa záznamu v zápisnici o 10:15 hod.\nZo zápisnice ďalej vyplýva, že zariadenia navrhovateľa mu boli vrátené o 15:04. hod. a v tom istom\nčase mu bol odblokovaný jeho prístup k pracovnému emailovému kontu.\nOdporca správne uvádza, že poverenie na vykonanie inšpekcie sa vzťahuje na obchodné priestory, sídlo\nv poverení uvedeného podnikateľa, a teda má právo prehľadávať priestory a zariadenia, ktoré sa tam\nnachádzajú. Zároveň sa možno stotožniť aj s tvrdením odporcu v tom, že je vecou zamestnanca, alebo\nzamestnávateľa, ak na zariadeniach zmiešava aj dokumentáciu inej ako obchodnej povahy, musí byť\npripravený následne strpieť jej preskúmanie zo strany štátnych orgánov, ktoré sú na to oprávnené, pokiaľ\nnie je osobitne chránená (viď napr. prípad Bernh Larsen holding a i. proti Nórsku).\nRozhodnutia súdov, na ktoré poukazuje žalovaný sa týkali prehľadávania/inšpekcií podnikateľských\npriestorov a nosičov, ktoré patrili podnikateľovi. V posudzovanom prípade však išlo o súkromné\nzariadenie. Šlo o vec vo vlastníctve zamestnanca, ktorú si priniesol na pracovisko. Najvyšší súd v\nrozhodnutí Bernh Larsen holding a i. neidentifikoval záver, podľa ktorého by prinesenie súkromnej veci na\n\npracovisko alebo prípadné zmiešanie časti pracovného obsahu so súkromným obsahom na súkromnom\nnosiči vyvolalo rovnaké následky.\nJe potrebné dôsledne skúmať prípustnosť zásahu do základných práv zamestnancov, vrátane ich práva\nna súkromie. Pokiaľ ide o súkromnú sféru zamestnancov - fyzických osôb, tá nekončí úplne príchodom\nna pracovisko, a je daná v istom ohľade aj v priestoroch zamestnávateľa. Európsky súd pre ľudské práva\nsa v niekoľkých prípadoch vyjadril k ochrane súkromia zamestnancov na pracovisku (viď napr. prípad\nAmann proti Švajčiarsku, č. 27798/95, Copland proti Spojenému kráľovstvu, č. 62617/00).\nOrgány verejnej moci môžu do tohto práva zaručeného o.i. článkom 8 dohovoru, zasahovať len keď je\nto v súlade so zákonom (zásada legality), nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných (zásada legitimity).\nZásadu legality a legitimity dopĺňa zásada proporcionality, podľa ktorej možno zásah vykonať v\nrozsahu zodpovedajúcom nevyhnutnosti, primerane sledovaným cieľom a čo najmenej obmedzujúcim\nspôsobom.\nZo zásady legality vyplýva požiadavka, aby orgány verenej moci postupovali podľa účinnej právnej\nnormy, ktorá musí spĺňať materiálne požiadavky kladené na jej kvalitu. Právna norma predstavujúca\nzáklad pre zásah do základného práva musí byť obzvlášť presná; je esenciálne mať jasné, detailné\npravidlá na tento prípad (viď napr. prípad Petri Sallinen a iní proti Fínsku, č. 50882/9, § 76, 82, 90 - 92).\nV pochybnostiach ďalej platí povinnosť vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou a\nmedzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv a slobôd (viď napr. rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR sp.zn. IV. ÚS 209/07, II. ÚS 148/06, II. ÚS 31/04). Pri tom treba zohľadniť aj imperatívy vyjadrené\nv či. 13 ods. 4 a či. 152 ods. 4 ústavy.\nNajvyšší súd posúdil uplatnenú právnu úpravu zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2014,\nktorú účastníci konania vykladali rozlične. V tejto súvislosti posúdil aj poverenia na vykonanie inšpekcie,\nktoré na jej základe vydal predseda žalovaného orgánu a ktoré v praxi aplikovali inšpektori žalovaného\norgánu a dospel k záveru že odporca musí pre možnosť vydania poverenia na zásah do základných\npráv subjektov už disponovať určitými skutočnosťami, ktoré dostatočne a primerane odôvodňujú záver\no potrebe nevyhnutnosti realizácie zásahu do práv príslušných subjektov. Takéto skutočnosti však z\nodôvodnenia poverení podľa navrhovateľa dostatočne a riadne nevyplývajú.\nOdporca poukázal na judikatúru Súdneho dvora vo veci Dow Chemical Ibérica, SA a i. proti Európskej\nkomisii (97/87 až 99/87, Zb. s. 3165) & rozsudok vo veci France Télécom proti Európskej komisii\n(T-339/04, rozsudok z 8. marca 2007, Zb. s. II 52). Uvádza, že podľa tejto judikatúry ani Európska komisia\nnie je povinná oznámiť adresátom rozhodnutia nariaďujúceho inšpekciu všetky informácie, ktoré má\nk dispozícii týkajúceho sa porušenia, ani uviesť detailnú právnu analýzu predpokladaného porušenia.\nĎalej uvádza, že Európska komisia musí v rozhodnutí uviesť, že disponuje informáciami a dôležitými\nfaktickými skutočnosťami, ktoré ju vedú k podozreniu, že sa dotknutý podnik dopustil porušenia.\nOdporca ďalej uviedol, že v poverení na vykonanie inšpekcie v priestoroch žalobcu bolo jasne uvedené,\nčo viedlo žalovaného k vykonaniu inšpekcie. Podľa žalovaného, žalovaný úrad v povereniach uviedol,\nže výsledky verejných obstarávaní vyhlásených za účelom realizácie projektov financovaných v rámci\nOPIS, najmä v rámci projektu elektronizácia služieb VÚC, a to najmä nízky počet prijatých ponúk, úroveň\ncelkových hodnôt zákaziek s predpokladanými hodnotami zákaziek, striedanie víťazov jednotlivých\nverejných obstarávaní, nasvedčovali koordinácii medzi podnikateľmi uvedenými v povereniach. V danom\nprípade podmienky stanovené európskou judikatúrou boli podľa žalovaného splnené.\n\nJe potrebné konštatovať, že poverenie je základný právny akt, na základe ktorého protimonopolný úrad\nvykonáva inšpekcie. Jeho zákonnosť je predpokladom zákonnosti ďalšieho postupu vykonaného na jeho\nzáklade.\nZákon č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 nestanovoval náležitosti poverenia na vykonanie\ninšpekcie. To neznamená, že rozsah výkonu inšpekcií protimonopolného úradu môže byť tak rozsiahly,\nže sa jeho hranice vymykajú reálnej možnosti kontroly. Aj podnikatelia majú právo ochrany proti\nsvojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do ich sféry. Neohlásená inšpekcia nepochybne\nznamená zásah do činnosti podnikateľa. Je preto nevyhnutné, aby súd mal možnosť preskúmať, či nešlo\no svojvoľný výkon verejnej moci, či existovali skutočnosti odôvodňujúce vykonanie takého zásahu, ako\naj poverenie, na základe ktorého bola vykonaná.\nAby inšpekcia nebola len tzv. „fishing expedition“ (z angl. „rybárska expedícia“), teda návšteva\npodnikateľa s náhodným zberom informácií a dokumentov, je potrebné, aby poverenie bolo založené\npredovšetkým na dôvodnom podozrení z porušenia hospodárskej súťaže. Zároveň musí byť vymedzený\npredmet a účel inšpekcie, teda určenie možného porušenia, ktorého sa inšpekcia týka a trh, na ktorom\nmalo dôjsť k porušeniu, ku ktorému má protimonopolný úrad dôvodné podozrenie.\nProtimonopolný úrad nemusí predkladať podnikateľovi podrobnú právnu analýzu, avšak poverenie musí\nbyť dostatočne odôvodnené a dostatočne určité, nakoľko na druhej strane vymedzuje podnikateľovi\nrozsah jeho spolupráce, ktorú je protimonopolnému úradu povinný poskytnúť podľa § 22 ods. 2 zákona č.\n136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 (predkladať informácie a podklady, podávať vysvetlenie).\nTúto povinnosť má podnikateľ však len v rozsahu vymedzenom poverením. Následne len dôkazy\nzískané počas inšpekcie v rámci zákonnými povereniami jasne vymedzeného predmetu inšpekcie\nmožno použiť na ďalšie zákonné účely. Vymedzenie predmetu inšpekcie je preto dôležitým prvkom\npoverenia.\nVzhľadom na absenciu zákonnej úpravy a povahu právneho aktu je možné poukázať aj na rozhodnutia\nna rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v tomto smere.\nSúdny dvor Európskej únie vo veci Dow Chemical Ibérica a i. proti Európskej komisii, bod 45, uviedol,\nže hoci je nesporné, že Európska komisia nie je povinná oznámiť adresátovi rozhodnutia o inšpekcii\nvšetky informácie týkajúce sa údajných porušení, ktoré má k dispozícii, ani tieto porušenia presne právne\nkvalifikovať, musí jasne uviesť domnienky, ktoré má v úmysle overiť.\nrozsudku zo 14. novembra 2012 vo veci T 135/09, Nexans proti Európskej komisii Súdny dvor\npripomenul, že cieľom inšpekcií vykonávaných Európskou komisiou je zhromaždiť dokumentáciu\npotrebnú na overenie určitého skutkového a právneho stavu a jeho rozsahu, o ktorom už Európska\nkomisia má informácie. V rámci tohto preskúmania sa súd musí uistiť, že existovali dostatočne závažné\nnepriame dôkazy, ktoré umožňovali nadobudnúť podozrenie, že dotknutý podnik porušil pravidlá\nhospodárskej súťaže. Ďalej súd uviedol, že hoci Európska komisia v štádiu inšpekcie nie je povinná\npresne definovať trh, ktorého sa jej vyšetrovanie týka, musí dostatočne určiť odvetvia dotknuté údajným\nprotiprávnym konaním, ktoré je predmetom vyšetrovania, aby jednak umožnila tomuto podniku obmedziť\nsvoju spoluprácu na činnosti v odvetviach, o ktorých má Európska komisia dostatočne vážne nepriame\ndôkazy umožňujúce nadobudnúť podozrenie o porušení pravidiel hospodárskej súťaže a odôvodňujúce\nzásah do sféry súkromnej činnosti tohto podniku, a jednak umožnila súdu prípadne preskúmať, či boli\nuvedené dôkazy v tomto ohľade dostatočne závažné.\nV prvom rade je potrebné uviesť, že Najvyšší súd považuje za nespochybniteľné zákonom priznané\nrozsiahle právomoci úradu pri ochrane hospodárskej súťaže, z ktorých niektoré až korešpondujú s\ninštitútmi trestného práva. Avšak práve vzhľadom na tieto široké kompetencie je úrad maximálne\npovinný dbať na ústavnú a zákonnú povinnosť zabezpečiť primeranosť využívania svojej kompetencie\npri vykonávaní úkonov na, ktoré ho oprávňuje zákon stanovením striktne nevyhnutného rozsahu zásahu\ndo základných práv tak, aby boli zabezpečené legitímny sledované ciele tohto zásahu, avšak na strane\n\ndruhej v zmysle zásady proporcionality, aby dochádzalo len k nevyhnutným a konkrétnymi okolnosťami\npodmieneným zásahom do týchto práv. Záujem spoločnosti pri ochrane hospodárskej súťaže zakladajúci\noprávnenosť zásahov do základných práv musí byť uvedený do rovnováhy so závažnosťou zásahu\ndo týchto práv, čo znamená povinnosť zvoliť pri stanovení oprávnení osôb vykonávajúcich inšpekciu\nčo najprimeranejší prostriedok, ktorý je súčasne spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa.\nAj napriek veľkému významu úloh, ktoré zabezpečuje odporca, nestačí iba argumentovať jeho\noprávneniami, lebo podľa názoru súdu ho nič neoprávňuje bez ďalšieho chrániť hospodársku súťaž\nna úkor ústavou a ďalšími predpismi priznaných práv osôb podliehajúcich jeho právomoci, keďže\nkaždý zásah do týchto práv vykonaný v rámci akéhokoľvek postupu štátu voči jednotlivcovi musí\nbyť ospravedlnený konkrétnou skutočnosťou, nakoľko právomoc orgánu štátu je iba predpokladom\nmožnej realizácie takejto právomoci a nie merítkom v prípade jeho nedostatočne konkrétne zdôvodnenej\nintenzity, alebo hĺbky a rozsahu.\nPožiadavka ochrany pred svojvoľným, alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do oblasti\nsúkromnej činnosti osôb predstavuje všeobecnú zásadu právneho poriadku Slovenskej republiky, ako\naj Spoločenstva. Pre posúdenie, či bol zásah zákonný, musí mať súd právomoc a možnosť skúmať, či\ntento zásah bol v medziach zákona, či sledoval legitímny cieľ a či bol k dosiahnutiu cieľa primeraný.\nZ týchto aspektov je potrebné vo všeobecnosti k obsahu poverenia uviesť, že musí obsahovať také\nodôvodnenie, aby súd mohol preskúmať relevantnosť dôvodov na posúdenie nevyhnutnej miery zásahu,\nčiže či závažnosť podozrení o možnej spoluúčasti dotknutého subjektu na nezákonnom zásahu je aspoň\nv rovine dôvodného podozrenia, teda či zásah do sféry súkromnej činnosti právnickej osoby nenesie\nznaky neprimeranosti zvolených prostriedkov, teda neproporcionality.\nZa týmto účelom, musí odôvodnenie poverenia na výkon inšpekcie obsahovať popis základných\ncharakteristických vlastností podozrivého deliktu, označenie dotknutého trhu, charakter podozrivých\nobmedzení a vysvetlenia, z ktorých vyplynú závažné indície so všeobecným označením ich charakteru\na druhu ako aj závažné materiálne indície, na základe ktorých vyplynie podozrenie vo vzťahu k\ndotknutému subjektu zo spolupáchateľstva deliktu. Ďalej je potrebné uviesť vysvetlenie, akým spôsobom\nbol spáchaný uvedený delikt, a najmä čo najpresnejšie označenie toho, čo sa kontrolou hľadá a čoho\nsa týka.\nOdporca je oprávnený tieto údaje uviesť iba vo všeobecnej rovine, uvedením ich druhu a významu\ntak, aby boli chránené jeho zdroje informácií, pričom je potrebné preukázať, že zisťovanie skutočností\nsvedčiacich o spáchaní deliktu by bolo odsúdené na neúspech, alebo výrazne sťažené, ak by nedošlo\nk oprávnenému zásahu do práv a slobôd preverovaných subjektov.\nPokiaľ ide o predmet, účel inšpekcie a odôvodnenie, z poverenia na vykonanie inšpekcie je zrejmé, že\nboli vymedzené nasledovne:\nÚčel inšpekcie protimonopolný úrad vymedzil ako získanie podkladov a informácií, ktoré sa týkajú\nmožných dohôd alebo zosúladených postupov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok\nobmedzovanie súťaže podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a či. 101 Zmluvy o\nfungovaní Európskej únie (ďalej ako „ZFEÚ“) a ku ktorým došlo na území Slovenskej republiky v období\nod roku 2007 až do súčasnosti, medzi podnikateľmi: N. D., M., D., C, vrátane ich právnych predchodcov\nalebo podnikateľov s nimi majetkovo alebo personálne spojenými, ako aj dohôd obmedzujúcich\nsúťaž medzi týmito podnikateľmi a ďalšími podnikateľmi pôsobiacimi v Slovenskej republike na trhu\nvývoja, implementácie, obchodu, servisu a konzultačných služieb v oblasti informačných technológií,\npričom možné dohody obmedzujúce súťaž majú za cieľ alebo následok obmedzovanie súťaže na trhu\nvývoja, implementácie, obchodu, servisu a konzultačných služieb v oblasti informačných technológií\nprostredníctvom koluzívneho správania, v dôsledku ktorého vyššie uvedení podnikatelia koordinujú\nsvoje správanie v procese verejných obstarávaní, ktoré sú financované z finančných prostriedkov\nštátneho rozpočtu Slovenskej republiky a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného\nprogramu informatizácia spoločnosti, najmä vo verejných obstarávaniach, ktoré boli financované v\n\nrámci projektu „Elektronizácia služieb VUC“, t.j. verejného obstarávania verejného obstarávateľa\nNitriansky samosprávny kraj, ... Košický samosprávny kraj, ... Žilinský samosprávny kraj, ... „Prešovský\nsamosprávny kraj“ ..., Centrálny obstarávateľ ..., Trenčiansky samosprávny kraj ..., a tiež možnej účasti\npodnikateľa S. .., vrátane jeho predchodcov a alebo podnikateľov s ním majetkovo alebo personálne\nspojenými, na takejto dohode obmedzujúcej súťaž, ako aj podkladov a informácií, ktoré sa týkajú účasti\njednotlivých subjektov na takejto dohode obmedzujúcej súťaž alebo inak súvisia alebo môžu súvisieť s\nprešetrovaným konaním podnikateľov.\nDôvody vykonania inšpekcie vymedzil nasledovne. Najprv vymedzil popis operačného programu\nInformatizácia spoločnosti.\nĎalej sa v poverení sa uvádza, že „Úrad získal informácie, ktoré nasvedčujú tomu, že medzi podnikateľmi\nuvedenými v poverení došlo k dohode obmedzujúcej súťaž, ktorej obsahom je koordinácia ich\nsprávania vo verejných obstarávaniach, ktoré boli, prípadne budú vyhlásené za účelom realizácie\nprojektov financovaných v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti a ktoré sa týkajú\nobstarania tovarov a služieb na vývoj. Informácie úradu nasvedčujú tomu, že predmetná dohoda\nobmedzujúca súťaž sa týka najmä koordinácie správania podnikateľov vo verejných obstarávaniach,\nktoré boli vyhlásené v súvislosti s realizáciou projektu Elektronizácia služieb VÚC financovaného v rámci\nOperačného programu informatizácia spoločnosti, t.j. verejného obstarávania verejného obstarávateľa\nNitriansky samosprávny kraj, ... Košický samosprávny kraj, ... Žilinský samosprávny kraj, ... „Prešovský\nsamosprávny kraj“ ..., Centrálny obstarávateľ, ..., Trenčiansky samosprávny kraj ... . Výsledky verejných\nobstarávaní vyhlásených, a to najmä nízky počet prijatých ponúk, úroveň celkových konečných hodnôt\nzákaziek v porovnaní s predpokladanými hodnotami zákaziek, striedanie víťazov jednotlivých verejných\nobstarávaní a ďalšie skutočnosti naznačujú, že medzi vyššie uvedenými podnikateľmi došlo k dohode\nobmedzujúcej súťaž, ktorej obsahom bola koordinácia správania podnikateľov v predmetných verejných\nobstarávaniach, pričom táto dohoda mohla mať rôzne podoby, najmä podobu dohody o nepredložení\nponuky, dohody o rozdelení zákaziek, dohody o rotácii zákaziek, dohody o následných kompenzáciách\nprostredníctvom subdodávok, prípadne podnikatelia mohli zosúladiť svoj postup bez toho, aby dohodu\nuzatvorili v užšom zmysle“.\nĎalej sa v poverení uvádza odôvodnenie účasti podnikateľa S. na dohode obmedzujúcej súťaž.\nV poverení sa tiež uvádza, že „dohoda obmedzujúca súťaž mohla byť uzatvorená prostredníctvom\npriamych kontaktov alebo výmeny citlivých obchodných informácií medzi jednotlivými podnikateľmi od\nroku 2007 až do súčasnosti“.\nPoverenie ďalej obsahuje poučenie podľa § 22, § 40, § 38 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení\núčinnom k 30.06.2014 ako aj podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a obsahuje poučenie o\nmožnosti ochrany pred nezákonným zásahom podľa § 250v OSP.\nNa základe uvedeného je nutné konštatovať, že odôvodnenie poverenia na výkon inšpekcie nespĺňa\nvyššie uvedené požiadavky. Odôvodnenie poverenia je síce pomerne rozsiahle, bolo však vyhotovené\nvo veľmi všeobecnej rovine bez dostatočného označenia dôkazov, ktoré inšpektori majú hľadať a\nvysvetlenia toho, akým predpokladaným spôsobom mal byť spáchaný uvedený delikt, pričom sa dá\nsúhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že aj odôvodnenie danosti podozrenia je vo veľmi všeobecnej, a\npodľa názoru súdu i tak nie v dostatočnej odôvodnenej rovine a podozrenia vyplývajú z poverenia len\nvo vzťahu ku konkrétnemu projektu elektronizácie služieb VÚC, nie však vo vzťahu k iným projektom\nOPIS, ako to navodzuje úvodná časť poverení, či dokonca inej agende, ktorú poverení zamestnanci\nnepochybne rovnako skopírovali a odňali navrhovateľovi. Čiastočné odôvodnenie podozrenia bolo v\ntexte poverení obsiahnuté len už k uvádzanému obstarávaniu elektronizácie služieb vyšších územných\ncelkov a bolo formulované veľmi neurčito. Odporca v konaní nepreukázal že disponoval dostatočným\npodkladom pre vykonanie inšpekcie v tomto rozsahu. Následné rozšírenie predmetu poverenia na\nďalšie obstarávania zákaziek financovaných z Operačného programu informatizácia spoločnosti nebolo\nzdôvodnené nijako. Napriek tomu inšpektori odporcu vyhľadali podklady aj k nim. Z odôvodnení\n\nodporcu vyplýva, že predmet inšpekcie fakticky rozširuje aj na zákazky, ktoré obstarané neboli ak bol\npredpoklad, že v prípade ich obstarania by boli financované z operačného programu.\nDá sa konštatovať, že ak by aj bol výkon inšpekcie na základe týchto skutočností potenciálne možný,\npoverení zamestnanci by boli povinní pri výkone inšpekcie striktne postupovať v zmysle článku 152\nods. 4 ústavy s ohľadom na vydané poverenia vrátane ich odôvodnenia len tak, že vyhľadajú a\npodrobia inšpekcii nanajvýš len informácie súvisiace s projektom elektronizácia služieb VÚC. Poverení\nzamestnanci však tento rozsah prekročili a konali tak nezákonne a neústavne.\nPokiaľ by chcel odporca argumentovať, že výrok poverení ho oprávňoval na zaisťovanie informácií\naj vo vzťahu k iným oblastiam bez potreby reflexie ich odôvodnenia, v takom prípade by bolo nutné\nkonštatovať, že poverenia boli formulované neprimerane široko, čím došlo nepochybne a zjavne k\nprekročeniu rozsahu striktne primeraného sledovanému cieľu, za súčasnej úplnej absencie riadneho\nodôvodnenia. Následkom toho je podľa súdu v spojitosti s ostatnými dôvodmi nezákonnosť zásahu.\nNavrhovateľ poukázal na to, že ani Európska komisia nemôže vykonávať tzv. „Fishing expeditions“, t.j.\ninšpekcie bez relevantného dôvodu resp. v nedôvodnom rozsahu s cieľom náhodne získavať podklady\npre ďalšiu svoju činnosť. Takéto konanie by predstavovalo zneužitie právomocí na úkor základných práv\nsúkromných subjektov.\nZ poverenia vyplýva, že žalovaný rozšíril jej predmet tak, že by v podstate mohol prehľadávať takmer\nčokoľvek, čo by sa týkalo Operačného programu informatizácie spoločnosti od roku 2007 medzi\nakýmikoľvek podnikateľmi pôsobiacimi na trhu vývoja, implementácie, obchodu, servisu a konzultačných\nslužieb v oblasti informačných technológií, a to aj do budúcnosti pre ešte nevyhlásené verejné\nobstarávania. Z vyjadrení žalovaného v zápisoch z jeho následných úkonov (prvé štyri odseky strany 5\nzápisu č. IZ-328/2015 z 27.4.2015) vyplýva, že predmet inšpekcie fakticky ďalej rozširuje aj na zákazky,\nktoré obstarané neboli, ak sa domnieval, že v prípade ich obstarania by boli financované z Operačného\nprogramu informatizácie spoločnosti.\nUvedené nemožno považovať za proporcionálne ani odôvodnené.\nV dôvodoch poverenia absentujú dôvody pre takto široko vymedzený účel, a hoci tieto nemusia byť\npri inšpekcii detailne vymedzené podnikateľovi (definovaný predmet inšpekcie však má aspoň rámcovo\nkorešpondovať s dôvodmi uvedenými v poverení), tieto nie sú obsahom ani administratívneho spisu a\nani neboli predložené Najvyššiemu súdu ani v rámci súdneho konania. Je potrebné zdôrazniť, že práve\nadministratívny spis by mal obsahovať vymedzenie týchto skutočností/analýzu, v duchu požiadavky\nna presné zaznamenanie postupov správneho orgánu (viď napr. rozsudok citovaný vyššie vo veci\n3Sžz/1/2011 - zaznamenanie procesných úkonov o vykonanej inšpekcii (dawn raid) do administratívneho\nspisu je základnou požiadavkou na preskúmanie zákonnosti postupu protimonopolného úradu (viď tiež\nrozsudok citovaný vyššie vo veci Delta pekárny, a.s., § 91, § 92 infine) tak, aby ich bolo možné následne\npreskúmať.\nNa základe vyššie uvedeného možno dospieť k záveru, že neboli riadne preukázané skutočnosti\nodôvodňujúce intervenciu v podobe inšpekcie s takto široko vymedzeným predmetom.\nĎalšou okolnosťou, na ktorú chce najvyšší súd poukázať je spôsob a postup poverených osôb pri\nvykonávaní inšpekcie.\nVyššie vytknuté nedostatky spočívajúce vo všeobecnosti poverenia na vykonanie inšpekcie spôsobili\nmimo iného možnosť značne neohraničeného rozsahu kontroly, stanovením veľmi všeobecných\nkľúčových slov a iných znakov, ktoré vymedzovali rozsah kontroly do takej miery, že podľa názoru súdu\ndošlo k enormnému neodôvodnenému nahromadeniu osobných dát, ktoré s predmetom kontroly vôbec\n\nnesúvisia čo spôsobuje neodôvodnenosť zásahu do základných práv. Je síce pravdou tvrdenie úradu,\nže nemá limitovaný čas na výkon a spracovanie získaných údajov počas výkonu inšpekcie, ale podľa\nnázoru súdu v súlade s vyššie uvedenými ústavnými a zákonnými princípmi má za povinnosť zabezpečiť,\naby sa na vec nevzťahujúce osobné údaje preverovaných osôb v čo najkratšej dobe vyňali zo získaných\ninformácií a zamedziť tak ich neodôvodnenému uchovávaniu. Osoby vykonávajúce inšpekciu však takto\nnepostupovali. Napriek tomu, že časový rozsah inšpekcie u navrhovateľa predseda úradu určil na 5 dní,\npracovníci vykonávajúci inšpekciu približne za 8 hodín vyzbierali všetky informácie na rôznych nosičoch\na bez akejkoľvek primeranej snahy odlíšiť a vyselektovať aspoň v rámci stanovenej lehoty relevantné\núdaje od ostatných osobných údajov preverovaných osôb, tieto odniesli s tým, že ich budú postupne\nskúmať a oddeľovať osobné údaje.\nNa takýto postup podľa názoru súdu nemali osoby vykonávajúce inšpekciu oprávnenie ani na základe\nzákona, ale ani na základe poverenia vydaného predsedom úradu. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou\ntýchto poverených osôb využiť čas určený vo poverení na výkon inšpekcie tak, aby oddelili v maximálne\nmožnej miere osobné údaje dotknutých osôb od relevantných dokladov na získanie ktorých ich\noprávňovalo predmetné poverenie. Zo zápisnice súd nezistil, že by inšpektori odporcu uplatnili tento\npostup z dôvodu existencie objektívnych prekážok. Tiež z nej nevyplýva záver, že by mali zámer vykonať\nselekciu namieste, ale z dôvodu časovej tiesne nemohli tento postup uplatniť a bolo nevyhnutné zadržať\nosobné údaje a korešpondenciu osôb u, ktorých bola inšpekcia vykonávaná. Pri tak širokom a zrejme\nneodôvodnenom rozsahu vyhľadávacích znakov museli osoby vykonávajúcej inšpekciu predpokladať,\nže dôjde k masívnemu zhromaždeniu dát súkromnej povahy, ktoré nesúvisia s predmetom inšpekcie\na nebudú získané iba informácie nevyhnutné pre činnosť úradu, ale aj informácie, ktorým je priznaná\nochranná, a je ich povinnosťou ich čo najskôr odstrániť zo získaných údajov. Tento postup takisto\nspôsobuje porušenie zásady proporcionality.\nJe potrebné konštatovať, že poverenie je základný právny akt, na základe ktorého protimonopolný úrad\nvykonáva inšpekcie. V istom smere sa vo vzťahu k náležitostiam poverenia vyjadril tunajší súd vo veci\n3Sžz/l/2011 (zverejnený v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky č. 5/2012). V nej konštatoval, že pri inšpekcii sa využíva moment prekvapenia,\nkedy podnikateľ nie je o inšpekcii vopred informovaný. Zamestnanci nečakane vstupujú do priestorov\npodnikateľa a začínajú inšpekciu preukázaním sa poverením. Podnikateľ musí mať právnu možnosť z\npoverenia okamžitým nahliadnutím si odkontrolovať, či a na základe akého ustanovenia zákona sa voči\nnemu takto postupuje. Najvyšší súd dopĺňa, že túto možnosť musí mať aj zamestnanec podnikateľa, ak\nsa úkony dotýkajú jeho práv alebo právom chránených záujmov, a to v tomu zodpovedajúcom rozsahu.\nMal by mať možnosť z poverenia identifikovať či, na akom základe a v akom rozsahu môžu inšpektori\ndo jeho práv a oprávnených záujmov zasiahnuť.\nZo zápisnice ani z iných dôkazov súd nezistil, že by žalobca takúto možnosť mal.\nZ obsahu poverení súd na dôvažok zistil, že oprávnenie na zasiahnutie do určitej oblasti súkromia\nbolo v povereniach objasnené nasledovne: „Pokiaľ člen štatutárneho orgánu, štatutárny organ, alebo iní\nzamestnanci podnikateľa využívali prostriedky (nosiče podkladov a informácií) podnikateľa (napríklad\npočítače, diáre, zápisníky) aj na súkromné účely, nebráni to tomu, aby boli zahrnuté tieto nosiče do\nrozsahu nosičov, na ktorých podklady a informácie podliehajú preskúmavaniu zamestnancami úradu,\npretože je dôvodné podozrenie, že na komunikáciu v súvislosti s protisúťažnými praktikami sa využívali\nrôzne komunikačné kanály a nielen oficiálna a evidovaná komunikácia“.\nZ poverení predsedu žalovaného orgánu tak vyplýva, že inšpektori mali oprávnenie prezerať nosiče\npodnikateľa, aj keď by boli využívané tiež na súkromné účely (čo ostatne zodpovedá záverom Bernh\nLarsen holding a i.). Z poverení nevyplýva, že by navrhovateľ (ani jeho zamestnávateľ) mal možnosť\nidentifikovať tú okolnosť, že by inšpektori mali na základe poverenia oprávnenie prehliadať a kopírovať\npriamo aj súkromné zariadenia zamestnancov. Nevyplýva to jednoznačne ani z ustanovení § 22 ods. 2\na 3 zákona č. 136/2001 Z.z. citovaných v povereniach.\n\nOdporca argumentoval, že pre podnikateľov by bolo príliš jednoduché účelovo sa vyhnúť inšpekciám\nprotimonopolného úradu tým, že by svojim zamestnancom povolili používanie súkromných zariadení.\nV posudzovanom prípade medzi účastníkmi nie je sporná skutočnosť, či šlo o súkromné zariadenie,\nresp. žalovaný toto nespochybnil, námietku o tom zaznamenal v zápisnici z vykonanej inšpekcie. Z\nmnožstva zariadení, ktoré žalovaný prehľadával a z ktorých kopíroval údaje išlo len o jeden prípad, kde\nzamestnanec podnikateľa vzniesol túto námietku.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že nešlo o účelovú námietku.\nŽalovaný správny orgán, ktorý je na vykonávanej inšpekcii zastúpený aj zamestnancami s právnickým\nvzdelaním nemôže tvrdiť, že požadoval splnenie povinnosti od podnikateľa, u ktorého sa inšpekcia\nvykonávala a ten bol povinný to zabezpečiť, a preto je námietka zamestnanca - navrhovateľovi\nirelevantná. Nemožno nepodotknúť, že zo zápisnice odporcu argumentácia uvedená vyššie\njednoznačne nevyplýva. V zápisnici sa uvádza, že na požiadanie boli identifikovaní zamestnanci\npodnikateľa, ktorí sa podieľali na vypracovaní ponúk vo verejných obstarávaniach a následne bola\nvznesená požiadavka, aby predložili svoje zariadenia. Je na odporcovi, aby zároveň dbal o zákonnosť\nsvojho postupu tak, aby získané informácie a podklady mohol následne aj použiť.\nZ rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva taktiež vyplýva, že zasiahnuť do súkromia jednotlivca je\nv demokratickej spoločnosti možné pri dodržaní jej zásad a princípov, len keď je sledovaný legitímny cieľ\na tento nie je možné dosiahnuť miernejšími prostriedkami. Keď je cieľ možné dosiahnuť inak, je potrebné\nsa vyhnúť zásahu do súkromia (zásada proporcionality). Odporca mohol napríklad od podnikateľa\npožadovať menej invazívny postup zabezpečenia prístupu do emailového konta cez iný počítač.\nZároveň zo zápisnice vyplýva, že odporca v sa vôbec nezaoberal otázkou možnosti uplatnenia iného\npostupu pri prehľadávaní a na informáciu žalobcu, že ide o jeho súkromný počítač/notebook, nie je\nzrejmá jeho reakcia (okrem toho, že bol prehliadnutý a kopírovaný rovnako ako ostatné zariadenia, ktoré\nboli majetkom podnikateľa).\nTaktiež nemožno považovať za proporcionálny výkon právomocí, ak bol mobilný telefón zamestnanca súkromné zariadenie, ktoré ani nebolo napokon prehľadávané, bolo vrátené žalobcovi až o 15:04 hod.\nNavrhovateľ nebol ani zastúpený advokátom. Právny zástupca, ktorý sa dostavil na miesto vykonávanej\ninšpekcie, do sídla zamestnávateľa, (ako vyplýva zo zápisnice po tom, čo žalobca odovzdal svoje\nsúkromné zariadenia - notebook a telefón a uviedol, že ide o jeho súkromné zariadenia), hájil záujmy\nzamestnávateľa.\nJe preto potrebné, aby odporca poskytol navrhovateľovi aspoň základné informácie a poučenia. Pokiaľ\nzamestnanec prítomným inšpektorom namieta, že nesúhlasí s požiadavkami žalovaného, a cíti sa\nnimi dotknutý na svojich právach, je v súlade so zásadami dobrej správy, aby inšpektori žalovaného\ndôkladnejšie vysvetlili zamestnancovi povahu úkonov, ich právnu úpravu, základ na ktorom postupujú,\nsvoje oprávnenia a možnosti ďalšieho postupu. Nie je prijateľné, aby sa zamestnancovi v takejto situácii\nnepredstavili, nelegitimovali a nepreukázali povereniami podľa ktorých konajú. V takejto situácii je na\nmieste aj spísanie zápisu so zamestnancom, ktorý dôsledne zaznamená tieto skutočnosti tak, aby ich\nnásledne bolo možné preskúmať.\nAko ďalej vyplýva z vyjadrenia odporcu , informácia o tom, že bude v priestoroch žalovaného\nprehliadaná kópia vykonaná zo zhromaždených údajov zo súkromného zariadenia žalobcu, bola\npodávaná podnikateľovi - zamestnávateľovi navrhovateľa. Pokiaľ teda zamestnávateľ sám zamestnanca\no tom neinformuje, nedozvie sa, že budú prehľadávané „hrubým výberom“ vyselektované údaje z jeho\nzariadenia.\n\nOdporca uviedol, že navrhovateľ bude mať možnosť zúčastniť sa prehliadania a tiež že mu nič nebráni,\naby sa ohľadom prehliadania sám informoval na úrade. Uviedol, že tieto práva nie sú podmienené ani\ntrvaním jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa. Keď sa navrhovateľ neskôr na úrade informoval,\na žiadal aby mu bol oznámený prípadný termín prehliadania, úrad mu odmietol poskytnúť informácie\ns tým, že v tejto veci komunikuje s jeho zamestnávateľom. Následne odporca pristúpil k prehliadaniu\ninformácií v čase, kedy mu bola preukázaná práceneschopnosť navrhovateľa. Vzneseným námietkam\na žiadostiam navrhovateľa ani zamestnávateľa nevyhovel.\nKeďže počas súdneho konania vyhotovil ďalšie kópie dát zo súkromného počítača žalobcu, súd vyhovel\nžalobe aj v rozsahu jej následne rozšíreného žalobného návrhu. Dôvodom na vyhovenie rozšírenému\nnávrhu bol aj samotný postup žalovaného počas vyhotovovania týchto elektronických aj tlačených kópií.\nOdporca nepredložil súdu spolu s administratívnym spisom aj skopírované nosiče. Uviedol, že nosiče\nsú „uložené v osobitnej miestnosti úradu s obmedzeným prístupom len určitých zamestnancov úradu\nv záujme zabezpečenia maximálnej ochrany“. Vzhľadom na uvedený režim osobitnej ochrany týchto\nnosičov požiadal súd o povolenie predložiť uvedené nosiče k nahliadnutiu dodatočne, až v prípade\npotreby. Súd následne vyzval u odporcu na bezodkladné predloženie nosičov ako súčasti úplného spisu.\nZ predložených zápisníc je zrejmé, že odporca pristúpil k otvoreniu zapečatených nosičov a k ich\nprehliadaniu (30.03.2015) a k vytvoreniu kópií týchto nosičov (do 02.04.2015) napriek v námietkam\nodporcov, že originály nosičov mali byť súdu predložené už 16.03.2015 (najmä zápisy odporcu č.\nIZ-234/2015 z 30.03.2015, IZ-243/2015 z 31.03.2015 a IZ-249/2015 z 01.04.2015). Podstatnou bola aj\nnámietka, že spôsob zapečatenia bol jedným zo žalobných dôvodov, ktorý mal byť predmetom súdneho\nprieskumu. Bolo v záujme odporcom zachovať neporušenie nosičov tak, aby bolo možné preskúmať\nnavrhovateľom namietané nedostatky.\nÚčelovým sa javí aj tvrdenie o potrebe osobitnej ochrany nosičov, ako aj to, že vytvorené kópie označoval\nžalovaný za kópie, ktoré nie sú súčasťou administratívneho spisu. Postup odporcu nemožno považovať\nza splnenie podmienky predloženia kompletného administratívneho spisu k veci.\nOdporca ani dostatočne neobjasnil, ako a kde sú tieto kópie evidované. Nie je prijateľné, aby orgán\nverejnej moci narábal s odňatými elektronickými informáciami bez riadnej žurnalizácie a príslušnosti\nk určenej veci a spisu. Na dôvažok výtlačky z takýchto kópií mimo spisu žalovaný zakladal ďalej do\nadministratívneho spisu, vo vedení ktorého pokračoval. Tieto skutočnosti samotné predstavujú podľa §\n250j ods. 3 OSP v spojení s § 250v ods. 8 OSP nezákonnosť, ktorá by odôvodňovala vyhovenie žalobe.\nSúd neprisvedčil ani námietke žalovaného, že jeho postupy sledovali efektívny postup vo výkone jeho\nprávomocí. Odporca bol podľa OSP a konštantnej judikatúry povinný predložiť administratívny spis\ntýkajúci sa žaloby úplný a riadne žurnalizovaný. Ak vznikla na strane odporcu potreba pracovať s určitými\nčasťami spisu, mal svoju povinnosť splniť a požiadať konajúci súd o následné poskytnutie potrebnej\nčasti spisu. Súd by mal možnosť oboznámiť sa so stavom spisu, posúdiť správnosť jeho vedenia a\nžurnalizácie nevyhnutnej pre jeho prieskumnú činnosť. Následne mohol súd posúdiť či, v akom rozsahu,\nprípadne na aký čas je možné takejto požiadavke vyhovieť.\nNajvyšší súd ďalej zistil viaceré porušenia práv žalobcu a jeho zamestnancov. Týmto najmä neposkytoval\nriadne poučenia a vysvetlenia, viac krát neumožnil účasť zamestnancov na úkonoch, ktoré sa ich týkali\naj keď im v tom dočasne bránila dôležitá a preukázaná prekážka, a to ani vtedy, keď žalovaný uviedol,\nkedy v krátkej dobe bude príslušný zamestnanec dostupný a ani keď uviedol, že počas neprítomnosti\npožadovaného zamestnanca možno zabezpečiť účasť iného zamestnanca. Žalovaný ďalej neposkytol\ndostatočný priestor na zabezpečenie odborne spôsobilej osoby pri technických úkonoch, dňa 01.04.2015\nsa pokúšal brániť včasnému uplatňovaniu námietok právnym zástupcom navrhovateľa (strana 2\nnotárskej zápisnice o úkone zo dňa 01.04.2015, v čase o 09:39 hod.) za súčasnej prítomnosti väčšieho\n\npočtu zamestnancov odporcu, ktorých dôvod účasti na úkone odmietol objasniť (prvý odsek strany 6\nzápisu u odporcu z 01.04.2015 a strana 6 notárskej zápisnice o úkone z tohto dňa). Najvyšší súd to\npovažuje za rozporné s princípmi správneho konania (viď najmä § 3 ods. 2 správneho poriadku), ktoré\nsa primerane aplikujú aj na prešetrovanie žalovaného. Uvedené postupy, ako aj spôsob komunikácie u\nodporcu so zástupcami navrhovateľa, považuje Najvyšší súd za rozporné aj so zásadami dobrej správy.\nTieto skutočnosti samotné predstavujú takú nezákonnosť, ktorá by odôvodňovala vyhovenie žalobe v\nrozsahu rozšíreného žalobného návrhu.\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd nepovažoval za nevyhnutné ani účelné zaoberať sa podrobne\nvšetkými ďalšími namietanými skutočnosťami. Považuje ale za vhodné poukázať okrajovo na niektoré\nz nich.\n.\nNajvyšší súd považuje za potrebné pripomenúť, že každý orgán verejnej moci je striktne viazaný článkom\n2 ods. 2 ústavy. Pri výkone právomoci by každý orgán mal dôsledne sledovať nielen úlohy zákonom mu\nzverené, ale aj to, aby konal len spôsobom, ktorý ustanoví zákon (princíp legality), v súlade s princípmi\nsprávneho konania, dobrej správy a v neposlednom rade princípom proporcionality. Pri tom je vždy\npotrebné dbať na základné práva všetkých dotknutých osôb tak podľa zákona, ústavy, ako aj dohovoru.\nOdporca ako orgán, ktorý nevyhnutne pri svojej činnosti zasahuje do práv a právom chránených záujmov\nosôb musí osobitne dbať na to, aby jeho postupy boli vždy striktne v súlade s princípom legality, legitimity\na proporcionality.\nNavrhovateľ namietal, že odporca postupoval mimo rozsahu poverení, pretože si vyhotovil kópie\ninformácií a podkladov, ktoré nespadajú do vecného rozsahu inšpekcie; namietal kopírovanie a odňatie\nmnožstva dát a dokumentov nad rámec poverení, použitie všeobecných kľúčových slov; navrhovateľ tiež\nnamietal zabránenie účinnej obhajoby žalovaným, neprimeranosti a arbitrárnosti vykonanej inšpekcie.\nJe potrebné uviesť, že ustanovenia § 22 ods. 2 a 3 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do\n30.06.2014 zakladajúce oprávnenia zamestnancov žalovaného bližšie nevymedzovali ich uplatnenie v\npraxi.\nPodľa § 38 ods. 5 zákona číslo 136/2001 Z.z. podnikateľovi, ktorý nesplní povinnosť predložiť\npožadované podklady alebo informácie alebo predloží nepravdivé alebo neúplné podklady alebo\ninformácie, alebo neumožní ich preverenie alebo vstup podľa § 40, úrad uloží pokutu do 1% z obratu\npodľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie.\nAko bolo už na iných miestach vyššie uvedené, pri inšpekcii je nevyhnutné sledovať princíp\nproporcionality tak, aby nedochádzalo k neodôvodnenej ujme na právach osôb, ktoré sú povinné sa\npodrobiť vykonávanej inšpekcii. Na druhej strane je potrebné zabezpečiť aj reálnu možnosť účinného\nvýkonu právomoci odporcu .\nJe potrebné prisvedčiť názoru odporcu, že nemožnosť (vo všeobecnosti) vykonávať ďalšiu selekciu\nzhromaždených podkladov by v niektorých prípadoch zrejme ovplyvnila efektivitu jeho ďalších\nvyšetrovacích postupov. Z hľadiska požiadavky legality bolo možné k takémuto postupu pristúpiť len pri\nprimeranom použití a splnení podmienok § 22 ods. 2 písm. b/ cit. zákona.\nV konkrétnom prípade, kedy ide o zjavne príliš široko vymedzený predmet inšpekcie, bolo na mieste,\naby inšpektori žalovaného v súlade so zásadou proporcionality uplatnili taký postup, ktorý čo najmenej\nzasahuje do práva dotknutých osôb.\n\nZo zápisnice z vykonanej inšpekcie zo dňa 04.02.2014 č. IZ-29/2014 vyplýva, že inšpektori vykonali\nvyhľadávanie podľa kľúčových slov v predložených zariadeniach (emailovej korešpondencie a pevných\ndiskov), skopírovali údaje, vložili do obálok - zapečatili a uviedli, že ďalšie prehliadanie sa uskutoční v\npriestoroch úradu.\nZo zápisnice nevyplýva, že by inšpektori žalovaného uplatnili tento postup z dôvodu objektívnych (najmä\ntechnických) prekážok. Tiež nevyplýva, že by mali zámer vykonať selekciu na mieste, ale z dôvodu\nčasovej tiesne taký postup nemohli uplatniť, tak ako to uvádza napríklad dokument „Explanatory Note“\nEurópskej komisie (<http://ec.europa.eu/competition/antitrust/information_en.html>, bod 14), na ktorý sa\nsám odporca odvoláva v tom, že uplatňuje obdobný postup. Inšpektori žalovaného mali oprávnenie na\nvykonanie inšpekcie v trvaní piatich pracovných dní. Inšpekcia vrátane všetkých jej procesných úkonov\na spísania zápisnice ako už bolo uvedené vyššie trvala približne osem hodín.\nĎalej je potrebné prisvedčiť námietke navrhovateľa, že použité kľúčové slová museli vyselektovať takmer\nvšetku jeho korešpondenciu a dokumentáciu. V súlade so zásadou proporcionality by mal žalovaný\nsprávny orgán použité výrazy buď špecifikovať, alebo uplatniť taký postup, ktorý nevytvorí takmer celú\nvo vzťahu k predmetu inšpekcie neadresnú kópiu obchodnej korešpondencie.\nPokiaľ odporca považuje za potrebné vykonať len tzv. „hrubý výber“ tak, že zjavne pojme do svojho\nvýberu aj dokumenty, ktoré nespadnú do predmetu inšpekcie a ďalej uskutočniť selekciu v termíne,\nktorý určí, mal by v súlade so zásadou proporcionality taký postup uplatniť len výnimočne a v riadne\nzdôvodnenom prípade. Výnimočnosť ani zdôvodnenie zo zápisnice nevyplývajú.\nObjem dát, ktorý je zjavne veľký aj z dôvodu širokého nezdôvodneného predmetu inšpekcie a použitia\nkľúčových slov, ktoré zrejme taktiež zduplikuje už vyhľadané údaje, v takom prípade zrejme nebude\ndostatočným dôvodom. Je však potrebné najmä poukázať, že je zjavné, že žalovaný správny orgán sa\nproporcionalitou uplatnenia svojho postupu ani nezaoberal.\nVyššie citované ustanovenie zákona zakladá právomoc vyžadovať len informácie, ktoré sú nevyhnutné\nna činnosť úradu. Nemožno ako všeobecné pravidlo akceptovať tvrdenie, že ak použité kľúčové\nslová podľa odporcu spadajú do predmetu inšpekcie, tak všetky vyhľadané výsledky sú informáciami\nnevyhnutnými na činnosť odporcu . Ostatne, toto je v rozpore s povahou následných úkonov, pri ktorých\nodporca vykonával „užší výber“ a vo svojich priestoroch selektoval a vytláčal dokumenty, ktoré považoval\nza spadajúce do vecného rámca inšpekcie uvedeného v povereniach na jej vykonanie z 30.01.2014\nZo zápisov odporcu z tohto prehliadania súd zistil, že súčasťou zhromaždených dát bola aj komunikácia\nchránená advokátskym tajomstvom (napr. odsek 5 na strane 5 zápisu žalovaného č. IZ-328/2015 z\n27.04.2015). Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že v priečinku so súkromnou korešpondenciou\nvyhľadanou podľa konkrétneho kľúčového slova sa nachádzalo niekoľko stoviek správ, dané kľúčové\nslovo sa ale vyskytlo len v troch z nich.\nNajvyšší súd v postupoch odporcu identifikuje nielen už popísané prvky nezákonnosti, ale aj znaky toho,\nže tieto smerujú k už vysvetlenému prípadu tzv. „fishing expedition“. Zo spisu vyplynulo, že následné\nprehliadanie takto široko a „hrubo“ vybraných informácií, na základe neodôvodnene široko poňatých\npoverení, prebiehalo v priestoroch žalovaného (nielen v prípade žalobcu) aj mesiace.\nZa daných okolností prípadu je vytvorenie takého stavu pre prešetrované osoby neprimerané. Takto\nzískané informácie nie je možné použiť na žiadny zákonný účel. Ich zhromažďovanie tak nezodpovedá\nčlánku 19 ústavy.\nJe na úrade, aby riadne pripravil inšpekciu, správne vymedzil jej predmet a odôvodnil poverenia, aby\npripravil svoje postupy, naplánoval a uplatnil ich v súlade so zásadou legality a proporcionality tak,\n\naby informácie získal zákonným spôsobom a mohol ich s legitímnym cieľom zhromaždiť a v prípade\ndôvodnosti použiť pre účely správneho konania.\nJe potrebné uzavrieť, že v konkrétnom prípade odporca nepostupoval v súlade s menovanými zásadami.\nNebola preto ani dôvodná požiadavka u odporcu obrátiť sa na Európsku komisiu so žiadosťou o\nstanovisko. Predmetom prieskumu súdu nebol ani tak rozsah kompetencií žalovaného, ako spôsob ich\nuplatnenia. Je na žalovanom orgáne, aby svoje postupy zosúladil s vnútroštátnou úpravou a realizoval\nich v súlade s požiadavkami a princípmi ústavy a dohovoru.\nZ predložených dôkazov mal Najvyšší súd vykonané zabezpečenie dátových nosičov za nedostatočné.\nŽalovaný použil voľnopredajné obálky a opatril ich síce špecifickými pečatiacimi páskami\n(neperforovanými, bez nezameniteľného označenia), ktorých funkčnosť sa ukázala ako nedostatočná.\nSúd mal za preukázané, že rovnaká pečatiaca páska bola použitá na zapečatenie dverí do úradnej\nmiestnosti žalovaného, ktorá sa po ich otvorení bez známok poškodenia odlepila. Vyplýva to zo strany 7\nzápisu žalovaného z 30.03.2015 - záznam o 13:50 hod., strany 8 notárskej zápisnice o priebehu právne\nvýznamnej skutočnosti z 30.03.2015 - záznam o 13:49 hod., a originálu odlepenej pečatiacej pásky\nzaložený do spisu žalobcom, ktorý sa zhoduje s fotografickým vyhotovením pečatiacej pásky tvoriacej\nprílohu č. 17 a 18 k uvedenej notárskej zápisnici. Súd mal za preukázané aj to, že pečatiaca páska sa\nvoľne odliepala aj z jedného z obalov DVD nosiča, ako vyplýva zo zápisu žalovaného zo dňa 01.04.2015,\nzáznam na strane 9 od 15:05 hod. ďalej, ako aj zo strany 14 a 15 notárskej zápisnice o priebehu právne\nvýznamnej skutočnosti z 01.04.2015 a jej príloh.\nPri manipulácii s citlivými elektronickými dátami fyzických a právnických osôb je nevyhnutné prijať také\nopatrenia, ktoré jednoznačne vylúčia akúkoľvek možnosť a pochybnosť o tom, že by s nimi mohlo byť\nneoprávnene manipulované neoprávnenou osobou alebo zamestnancami orgánu verenej moci. Ani tzv.\n„hashová hodnota“, ktorú odporca až s odstupom viac ako roka vytvoril vo svojich úradných priestoroch,\nnemôže slúžiť na osvedčenie autenticity informácií na nosičoch.\nV tomto ohľade Najvyšší súd odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a potrebu\ndostatočných procesných záruk proti zneužitiu právomoci inter alia právnej úpravy nakladania a\nprípadného zničenia získaných kópií po odpadnutí dôvodu na ich uchovávanie (viď napr. rozsudok vo\nveci Delta pekárny a.s. proti CR, č. 97/11, najmä § 92; a contrario rozsudok vo veci Bernh Larsen Holding\nAS a i. proti Nórsku, č. 24117/08, najmä § 64 až 75, §171).\nV skúmanej veci Najvyšší súd dostatočné procesné záruky neidentifikoval. Odporca vykonával svoje\npostupy rozlične a zjavne bez nasledovania konkrétnej úpravy. Pokiaľ by postupoval systematicky\npodľa záväznej úpravy, nedochádzalo by k situáciám kedy zapečatené nosiče sú podpísané len\nzamestnancami žalovaného, kedy odtlačky úradnej pečiatky ani podpisy nepresahujú cez pečatiace\npásky alebo ich nemožno identifikovať, a kedy heslo na prístup k počítaču s kopírovanými dátami nie\nje nikde zaznamenané a poznal ho jediný zamestnanec, ktorý si naň nevie spomenúť. Na pojednávaní\ndňa 09.06.2015 predložená smernica žalovaného o procesných pravidlách pri vymazávaní alebo\nlikvidácii údajov v elektronickej podobe č. 17/2013 nezodpovedá podľa Najvyššieho súdu požiadavkám\nkladeným rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva na právnu úpravu, ktorá má byť\ndostatočnou zárukou na to, aby zamedzila riziku zneužitia právomoci zo strany žalovaného orgánu.\nNajvyšší súd preto neprisvedčil ani argumentu žalovaného, že nebolo preukázané, že by došlo k\ntakémuto zneužitiu alebo k manipulácii s údajmi. Už stav, v ktorom existuje popísané materializovateľné\nriziko, je stavom ústavne nekonformným. Aj s ohľadom na už uvedené okolnosti prípadu vnímal Najvyšší\nsúd toto riziko ako materiálne a reálne.\nNa základe preskúmania výkonu právomoci odporcu z hľadiska zákonnosti, opodstatnenosti, vhodnosti\na rozsahu inšpekcie dospel Najvyšší súd k záveru, že odporca nedisponoval dostatočnými podkladmi\npre výkon takejto inšpekcie. Preto najvyšší súd považuje inšpekciu za nezákonnú a informácie z nej\nza nezákonne získané. Takto získané informácie nie je možné použiť na žiaden zákonný účel. Ich\n\nzhromažďovanie odporuje článku 19 ústavy. Z tohto dôvodu najvyšší súd žalobe vyhovel v celom\nrozsahu žalobného návrhu.\nPovinnosťou úradu je, aby riadne pripravil inšpekciu, správne vymedzili jej predmet, dostatočne\nodôvodnil poverenia a ich rozsah, aby pripravil svoje postupy, naplánovala uplatnili v súlade so zásadou\nlegality a pol funkcionality tak, aby vyhľadávame informácie získal zákonným spôsobom a mohol ísť\nlegitímnym cieľom zhromaždiť a v prípade dôvodnosti použiť pre účely správneho konania.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ust. § 250v ods. 5 OSP. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky návrhu navrhovateľa vyhovel, preto mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov\nprávneho zastúpenia a to za päť úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania vo výške\n134,- €, písomné podanie na súd vo veci samej - návrh, návrh na pripustenie zmeny návrhu a 2x účasť\nna pojednávaní súdu v dňoch 9. júna 2015 a 25. júna 2015, každý vo výške 139,83 €, v zmysle ust. § 11\nods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\na 1x režijný paušál vo výške 8,04 € a 1x režijný paušál vo výške 8,39 € za úkon právnej služby a 20 %\nDPH, teda v celkovej sume 881,90 €.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}