{"guid": "3359af5d-1f0a-409b-b733-b118dbdcf901:647412fe-fe0b-4795-9ea7-52430531b42f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014898948.1", "spisova_znacka": "2MCdo/6/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/6/2014 z 25. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. 2MCdo/6/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:9014898948.1", "identifikacne_cislo": "9014898948", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 274/2016", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:32b7ccae-fb6a-47ab-b070-726823dc4dcb", "datum": "2017-03-22", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/647412fe-fe0b-4795-9ea7-52430531b42f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014898948.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014898948.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014898948.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/6/2014\n9014898948\n25. 02. 2015\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2015:9014898948.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu X. V., bývajúceho v J., zastúpeného JUDr.\nElenou Ľalíkovou, advokátkou v Bratislave, Podbrezovská 34, proti žalovanej Slovenskej republike Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody podľa\nzákona č. 514/2003 Z.z. s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11\nC 101/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava I z 30. mája 2011 č. k. 11 C 101/2009-171 v časti výroku, ktorým súd prvého\nstupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 50 000 € do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave z 12. júna 2013 sp. zn. 2 Co 363/2011 v jeho potvrdzujúcej časti, ako aj vo výroku o\ntrovách odvolacieho konania, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. júna 2013 sp. zn. 2 Co 363/2011 a rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I z 30. mája 2011 č. k. 11 C 101/2009-171 v časti výroku, ktorým súd prvého\nstupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 50 000 € do troch dní\nod právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania a vec vracia Okresnému súdu\nBratislava I na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nŽalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným súdu prvého stupňa 31.\nmarca 2009 domáhal od žalovanej podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov náhrady škody za nezákonné\nzadržanie a obmedzenie osobnej slobody, ktoré nastalo 9. augusta 2005 postupom orgánov činných v\ntrestnom konaní (ďalej len ako „OČTK“) so súhlasom dozorujúceho prokurátora.\nOkresný súd Bratislava I rozsudkom z 30. mája 2011 č. k. 11 C 101/2009-171 žalovanú zaviazal zaplatiť\nžalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 50 000 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku\nžalobný návrh zamietol. Žalovanú ďalej zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 6 397,81 €\nna účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Eleny Ľalíkovej. V odôvodnení svoj rozhodnutia uviedol, že\n4. augusta 2005 Prezídium policajného zboru, Úradu boja proti korupcii vydalo uznesenie, na základe\nktorého bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa\n§ 160 ods. 1, 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v doposiaľ nezistenom dni a čase v\nroku 2004 a 2005 žiadal a prijal doposiaľ nezistený sudca Okresného súdu Levice cez sprostredkovateľa,\ndoposiaľ nezisteného advokáta, úplatok vo výške najmenej 3 000 Sk od doposiaľ nezistených väzňov\nz ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Následne 9. augusta 2005 v Leviciach o 15,25 hod. bol\npodľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku zadržaný žalobca ako podozrivý z predmetnej trestnej činnosti.\nK zadržaniu došlo po predchádzajúcom telefonickom súhlase dozorujúceho prokurátora udelenom 9.\naugusta 2005 o 15,00 hod. Zároveň došlo u žalobcu k obmedzeniu osobnej slobody podľa § 76 ods. 2\nTrestného poriadku vyšetrovateľom 9. augusta 2005 o 15,25 hod. Žalobca bol zadržaný z dôvodov podľa\n§ 67 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného poriadku, ako osoba podozrivá, ktorá bola pristihnutá bezprostredne\n\npri korupčnom trestnom čine. Napriek tejto skutočnosti, pri osobnej prehliadke boli o žalobcu nájdené\nlen veci osobného charakteru, žiadne predmety preukazujúce, resp. nasvedčujúce bezprostrednému\nspáchaniu korupčného trestného činu u žalobcu nájdené neboli. Ďalej uviedol, že podkladom pre začatie\ntrestného stíhania (pokiaľ ide o osobu žalobcu) bolo iba trestné oznámenie a následná doplňujúca\nvýpoveď odsúdeného Y. P.), ktorý bol toho času vo výkone trestu v L. pre spáchaný trestný čin\nvydierania, ktorý v rovnakom čase požiadal o jeho podmienečné prepustenie s tým, že túto vec mal\nprejednávať žalobca. Okresný súd mal za nepochybné, že pri zadržaní a obmedzení osobnej\nslobody žalobcu došlo k porušeniu procesných noriem Trestného poriadku (§ 67, § 76 ods. 1, 2), nakoľko\nneboli naplnené žiadne procesné predpoklady, aby bola osoba žalobcu takýmto spôsobom zadržaná\na bola jej obmedzená osobná sloboda. Ak malo byť trestné stíhanie a podozrenie OČTK vedené proti\nX.i, nebol dôvod u žalobcu, aby bol zadržaný ako osoba podozrivá a nebol dôvod, aby bola žalobcovi\ntýmto spôsobom obmedzená osobná sloboda. Žalobca v tejto veci mohol byť predvolaný na výsluch\nako svedok. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že u žalobcu došlo zo strany vyšetrovateľov ako\naj dozorujúceho prokurátora k nesprávnemu úradnému postupu pri jeho zadržaní, v dôsledku ktorého\nmu vznikol nárok na náhradu škody tým spôsobenej. Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že v\nsúdenej veci je pasívne vecne legitimovaná práve žalovaná z dôvodu, že bez predchádzajúceho\ntelefonického súhlasu špeciálneho prokurátora by nebolo možné zadržať a obmedziť osobnú slobodu\nžalobcu, pričom z obsahu vyšetrovacieho spisu nie je zrejmé, či sa dozorujúci špeciálny prokurátor\n(pred udelením predmetného súhlasu) vôbec oboznámil so spisom. Súd prvého stupňa mal tiež za\nto, že skutočnosť, že si žalobca pri predbežnom prerokovaní návrhu uplatnil nemajetkovú ujmu len do\nvýšky 5 000 000 Sk, pričom v žalobe žiadal až 200 000 €, nebolo prekážkou pre konanie súdu o tomto\nnároku. Okresný súd mal za to, že u žalobcu je daný právny nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za\nnezákonné zadržanie a obmedzenie jeho osobnej slobody vo výške 50 000 €. Výšku nemajetkovej ujmy\nurčil s prihliadnutím na intenzitu, rozsah, ohlas, ako aj následky a závažnosť tohto zásahu. Vo vzťahu\nk vznesenej námietke premlčania súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade bol sporný okamih\nzačatia plynutia trojročnej premlčacej doby (predĺženej o 6 mesiacov), kedy sa žalovaná domnievala,\nže týmto dňom bol deň nasledujúci po zásahu, keďže v deň zásahu sa žalobca musel dozvedieť o\nškode. V tomto smere sa súd prvého stupňa s argumentáciou žalovanej nestotožnil, nakoľko mal za to, že\nje síce pravdou, že nemajetková ujma začala vznikať v deň zadržania, avšak táto postupne silnela, čoho\ndôkazom sú zhoršujúce sa zdravotné problémy žalobcu fyzického aj psychického charakteru. Prisvedčil\nžalobcovi, že moment, kedy sa žalobca naozaj mohol dozvedieť o veľkosti nemajetkovej ujmy (výške v\nžalovateľnom rozsahu) bol deň 3. december 2007, kedy bolo definitívne skončené trestné stíhanie pre\npodozrenie zo spáchania trestného činu korupcie (aj keď trestne stíhaný bol len advokát X. O. a skutok\nbol neskôr prekvalifikovaný). Ujma na zdraví, dobrom mene, povesti a pod., ktorá vcelku predstavuje\nnemajetkovú ujmu, nebola spôsobená a neprejavila sa len v jeden deň (len zadržaním a obmedzením\nosobnej slobody), ale bola dotváraná postupne, pričom k jej zavŕšeniu (aspoň v žalovateľnej výške)\ndošlo skončením trestného konania, v ktorom žalobca bol pôvodne podozrivý z trestného činu korupcie.\nNámietku premlčania vznesenú žalovanou považoval za nedôvodnú. O trovách konania súd prvého\nstupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.\nKrajský súd v Bratislave na odvolania žalobcu a žalovanej rozsudkom z 12. júna 2013 sp. zn. 2 Co\n363/2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania. Dovolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepripustil. Odvolací\nsúd najskôr skúmal žalovanou vznesenú námietku premlčania, pričom dospel k záveru, že nie je\ndôvodná. Uviedol, že o tom, že žalobcovi skutočne vznikla nemajetková ujma, sa žalobca dozvedel\naž 3. decembra 2007, kedy prokuratúra zastavila trestné stíhanie vedené proti obvinenému X. O. pre\npokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1 k § 250 ods. 1 Trestného zákona, pretože tento skutok\nnie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V rámci daného trestného stíhania\nbol (stále) podozrivý zo spáchania trestného činu nielen obvinený, ale aj žalobca. Bol označovaný za\nosobu, vo vzťahu ku ktorej, resp. s ktorou obvinený trestnú činnosť spáchal. So zastavením trestného\nstíhania tak trestné konanie skončilo, definitívne zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a\nvznesení obvinenia, podozrenie, zo spáchania trestného činu žalobcom sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo\nnezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania, o vznesení obvinenia. Odvolací súd v nadväznosti\nna uvedené vyslovil názor, že žalobcovi začala plynúť premlčacia doba (3 roky + 6 mesiacov) až od\nnasledujúceho dňa po zastavení trestného stíhania, teda od 4. decembra 2007. Ak teda žalobca podal\nnávrh na súd 31. marca 2009, urobil tak včas. Odvolací súd ďalej považoval návrh žalobcu čo do základu,\nako aj v priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy, za dôvodný. Uviedol, že záver súdu prvého stupňa\nje správny aj v tom, ktorý orgán za štát koná. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné žalovanej\n\npriznať úspech ani vo výroku o náhrade trov konania. Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o\nnáhrade trov konania vychádzal z výšky žalobcovi prisúdenej náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaná\nneuviedla žiadne vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie.\nOdvolací súd dovolanie nepripustil, pretože sám vo veci nevidel otázku zásadného právneho významu,\nna ktorú by mal odpovedať dovolací súd a žalovaná ani žiadnu takúto otázku neuviedla. O trovách\nodvolacieho konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho\nkonania, keďže obaja mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný.\nProti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. júna 2013 sp. zn. 2 Co 363/2011 v jeho potvrdzujúcej\nčasti, ako aj vo výroku o trovách odvolacieho konania v spojení s rozsudkom Okresného súdu\nBratislava I z 30. mája 2011 č. k. 11 C 101/2009-171 v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal\nžalovanú zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 50 000 € do troch dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania, podal postupom podľa § 243e ods. 4 O.s.p. v spojení s § 35\nods. 2 písm. i/ O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal uvedené\nrozhodnutia v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.\nNamietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním\nnapadol hodnotenie konajúcich súdov, na základe ktorého prijali interpretáciu, že známe skutkové\nindície, o ktorých mal prokurátor vedomosť, nemal prokurátor vyhodnotiť ako existenciu dostatočného\npodozrenia voči žalobcovi. Generálny prokurátor ďalej namietal, že konajúce súdy tiež nesprávne právne\nposúdili otázku začatia plynutia premlčacej doby tým, že nesprávne interpretovali ustanovenie § 19 ods.\n1 zákona č. 514/2003 Z.z. Správne mali súdy ustáliť, že žalobca sa náhrady škody (nemajetkovej ujmy)\nz dôvodu jeho zadržania mohol domáhať už deň nasledujúci po jeho zadržaní (10. augusta 2005), teda\npremlčacia lehota uplynula 20. januára 2009. Žalovaný nárok je preto premlčaný. Napokon generálny\nprokurátor namietal neprávne právne posúdenie súdov nižšieho stupňa aj pri určení výšky nemajetkovej\nujmy spočívajúcej v nesprávnej právnej interpretácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003\nZ.z. Výšku priznanej nemajetkovej ujmy považoval za neprimerane vysokú, za v rozpore s dobrými\nmravmi a ustálenou judikatúrou, a že je niekoľkonásobne vyššia ako výška odškodnenia obetí násilných\ntrestných činov.\nŽalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky aby\nmimoriadne dovolanie zamietol, odmietol, prípadne konanie o ňom zastavil. Ďalej žiadal, aby dovolací\nsúdu žalovanú zaviazal na náhradu trov dovolacieho konania.\nŽalovaná sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora plne stotožnila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 4 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s §\n243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané\nopodstatnene.\nBez podnetu je generálny prokurátor oprávnený podať mimoriadne dovolanie v prípadoch uvedených\nv § 35 ods. 1 a 2, a to aj vtedy, ak prokurátor do začatého konania nevstúpil (§ 243e ods. 4 O.s.p.).\nMimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v\n§ 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou,\nktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 243f O.s.p.).\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237\nO.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené. Pokiaľ ide o tzv. iné vady konania generálny prokurátor v texte\nmimoriadneho dovolania síce uviedol ustanovenie § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., existenciu iných vád\nkonania, ktoré by mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci však žiadnym spôsobom neodôvodnil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania ani tieto vady nezistil.\n\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uvádza, že rozsudky súdov\nnižšieho stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretože\n(okrem iného) súdy nižšieho stupňa nesprávne vyhodnotili žalovanou vznesenú námietku premlčania\nuplatneného nároku.\nPodľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone\nustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\nPodľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov\npripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej\nsa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím\no treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4\na § 11.\nPodľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo\ndňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.\nPodľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku\npodľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.\nPo vznesení námietky premlčania nároku na náhradu škody žalovanou bolo medzi účastníkmi konania\nsporné najmä určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Žalovaná tvrdila, že premlčacia lehota začala\nplynúť 10. augusta 2005, teda deň po zadržaní žalobcu na základe telefonického súhlasu prokurátora,\npretože žalobca sa o škode musel dozvedieť už pri samotnom zadržaní jeho osoby a následných\núkonoch OČTK. Žalobca tvrdil, že momentom, kedy sa dozvedel o výške škody v žalovateľnom\nrozsahu a teda aj začiatok plynutia premlčacej doby bol 3. december 2007, kedy bolo definitívne\nskončené trestné stíhanie pre trestný čin korupcie, v ktorom vystupoval aj žalobca ako podozrivý. S touto\nargumentáciou žalobcu sa stotožnili aj súdy nižšieho stupňa v odôvodneniach svojich rozhodnutí.\nPrávo na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený\ndozvedel o škode, pričom lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku odo dňa podania\nžiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Za nesprávny úradný\npostup, na základe ktorého žalobcovi vznikla nemateriálna škoda považoval žalobca telefonický súhlas\nprokurátora z 9. augusta 2005 s jeho zadržaním a prehliadkou jeho kancelárie; na základe ktorého\nnásledne toho dňa OČTK zadržali žalobcu počas pracovnej doby v budove Okresného súdu Levice,\nobmedzili mu osobnú slobodu, vykonali osobnú prehliadku i prehliadku jeho kancelárie, tieto priestory\nzapečatili, následne ho odviedli do policajného automobilu a odviezli ho na výsluch do Bratislavy a po\nvýsluchu ho prepustili a doviezli naspäť do budovy Okresného súdu Levice. Bez súhlasu prokurátora by\nnebolo došlo k hore uvedenému nezákonnému postupu OČTK a teda ani ku vzniku nemateriálnej\nškody na strane žalobcu. Žalobca uviedol, že škoda začala vznikať v deň jeho zadržania a postupne\nsilnela, čoho dôkazom sú zdravotné problémy žalobcu fyzického aj psychického charakteru (č. l. 85\nspisu). Na pojednávaní z 8. septembra 2010 žalobca uviedol, že bolo pre neho stresujúcou situáciou\nuž samotné odvedenie OČTK z budovy súdu za prítomnosti jeho kolegov, ale najhoršie nepriaznivé\ndôsledky nesprávneho úradného postupu pociťoval po príchode domov cca o 23.00 hod. toho dňa.\nNa základe uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nesprávnym úradným\npostupom žalovanej (prokurátora) a následne OČTK vznikla žalobcovi 9. augusta 2005 (deň\nzadržania) nemateriálna škoda, pričom sa o škode v tento deň aj dozvedel, keďže bol pri nesprávnom\núradnom postupe osobne prítomný a dôsledky tohto postupu začal pociťovať už toho dňa. Trojročná\npremlčacia lehota na uplatnenie predmetnej škody začala plynúť 9. augusta 2005, spočívala po dobu\nšiestich mesiacov od 21. apríla 2008 do 21. októbra 2008 (z dôvodu prerokovania predbežného nároku)\na uplynula 9. februára 2009. Žalobca si však uplatnil nárok na súde až 31. marca 2009, teda po uplynutí\nzákonom stanovenej premlčacej lehoty.\n\nPokiaľ ide o tvrdenie súdov nižšieho stupňa, že nemajetková ujma vzniká postupne (nie v jeden deň),\nnakoľko dopady neoprávneného zásahu sa prejavujú v spoločenskom postavení poškodenej osoby\npostupne, považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že skutočnosť, že žalobca\nsubjektívne pociťuje negatívne dôsledky nesprávneho úradného postupu žalovanej aj po neurčite dlhú\ndobu po skončení neoprávneného zásahu do jeho osobnej sféry (zadržania) a musí sa s nimi určitým\nspôsobom vysporiadať, nepredstavuje ďalšiu konkrétnu nemajetkovú ujmu, s ktorou by bolo možné\nspojiť plynutie subjektívnej premlčacej lehoty.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje ani s argumentáciou súdov nižšieho stupňa pokiaľ\ntvrdili, že žalobca sa o vzniku škody dozvedel až 3. decembra 2007, kedy prokuratúra zastavila trestné\nstíhanie vedené proti X. O. pre pokus trestného činu podvodu. Uvedený záver súdov nižšieho stupňa\nnemá oporu v zákone ani v zistenom skutkovom stave. Okresná prokuratúra Topoľčany uznesením z\n3. decembra 2007 č. k. 1 Pv 309/2006-75 zastavila trestné stíhanie vedené proti obvinenému X. O.\npre pokus trestného činu podvodu na tom skutkovom základe, že ako advokát 9. augusta 2005 asi o\n11.20 hod. v priestoroch svojej advokátskej kancelárie žiadal od osoby vystupujúcej pod menom K. Z.\nsumu 35 000 Sk predstierajúc, že zabezpečí u sudcu Okresného súdu Levice, aby bol odsúdený Y. P.\npodmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, čo však nevykonal a finančnú čiastku v sume\n35 000 Sk si mienil ponechať pre svoju potrebu, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod\nna postúpenie veci. Trestné stíhanie zastavené 3. decembra 2007 nebolo vedené proti žalobcovi ale\nproti X. O. pre pokus trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť tým, že obvinený mal predstierať,\nže bude pôsobiť na sudcu Okresného súdu Levice za sumu 35 000 Sk, čo však ani nemal v úmysle\nvykonať. Žalobca v čase zastavenia predmetného trestného stíhania preto nemohol byť podozrivý ani\noznačovaný za osobu, s ktorou obvinený B. O. spáchal trestný čin podvodu, a už vôbec nie trestný čin\nkorupcie, pre ktorý bolo trestné stíhanie proti obvinenému B. O. (nie proti žalobcovi) spočiatku vedené.\nŽalobca z tohto dôvodu ani nemohol mať dôvodnú obavu zo začatia trestného stíhania voči jeho osobe.\nPredmetom tohto súdneho sporu je odškodnenie za nesprávny úradný postup žalovanej, ktorého sa\ndopustila tým, že dala (prostredníctvom prokurátora) súhlas so zadržaním žalobcu a nie tým, že začala\na následne 3. decembra 2007 zastavila trestné stíhanie proti Štefanovi Belaňovi, ktorého účastníkom\nžalobca nebol a uznesenie o zastavení trestného stíhania mu z toho dôvodu ani nebolo doručované.\nZáver súdov nižšieho stupňa o začatí plynutia premlčacej lehoty dňom zastavenia trestného stíhania\nproti X. O. (3. decembrom 2007) preto z dôvodov uvedených vyššie nie je správny.\nZákladným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v\nprimeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli\npo časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje\ndlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená\npremlčacia lehota a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo\nnevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa\noprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky\npremlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo\n(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania\nmusí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania\nvzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia\nvo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie, napr. výšky bezdôvodného\nobohatenia, škody a podobne (viď napr. R 29/1983).\nPoškodený, tak ako veriteľ musí sledovať plynutie premlčacích lehôt tak, aby svoje právo v stanovenej\nlehote vykonal, alebo uplatnil žalobou proti povinnej osobe na súde. Keďže si žalobca v súdenej veci\ntúto povinnosť nesplnil, mali súdy nižšieho stupňa žalovanou vnesenej námietke premlčania priznať\nprávne účinky. Generálny prokurátor teda dôvodne vytýka, že súdy nižšieho stupňa neprávne právne\nposúdili otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku.\nTým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci,\ndošlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zostal skutkový stav neúplný. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky vzhľadom na uvedené zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím\nsúdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods.\n2, 3 O.s.p.).\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zrušil aj výrok odvolacieho súdu o nepripustení dovolania proti\nrozsudku súdu prvého stupňa, hoci nebol mimoriadnym dovolaním napadnutý, z dôvodu jeho závislosti\nod potvrdzujúceho výroku rozsudku odvolacieho súdu (§ 212 O.s.p.). Navyše dovolací súd považuje\npredmetný výrok za nadbytočný, pretože z dikcie § 238 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že odvolací súd rozhoduje\nlen o prípustnosti dovolania a nie opačne, tak ako tomu bolo v súdenej veci.\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd\nznova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 274/2016", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:32b7ccae-fb6a-47ab-b070-726823dc4dcb", "datum": "2017-03-22", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/363/2011", "guid": "c14be1ca-1bde-495e-a001-f52ba5402306:da19e2e6-e0b2-4a81-8082-937270671fb4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}