{"guid": "bf4e1782-8d69-4201-bd6b-a6bd6553d991:c2e126ae-6881-44cb-a3f4-2bf736af8c1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014010126.1", "spisova_znacka": "6Sž/19/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/19/2014 z 25. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2015, sp. zn. 6Sž/19/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:9014010126.1", "identifikacne_cislo": "9014010126", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2015-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/215#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2e126ae-6881-44cb-a3f4-2bf736af8c1a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010126.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010126.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010126.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/19/2014\n9014010126\n25. 11. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:9014010126.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nH. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Q. XXX, XXX XX A., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený\nadvokátom: JUDr. Jiří Choutka, so sídlom Štúrovo námestie 121, 911 01 Trenčín, proti žalovanému:\nVýbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného\núradu, so sídlom Námestie A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 18. septembra 2014, č. CRD-1489-3/2014-VPRNBU, o žalobe žalobcu, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. CRD-1489-3/2014-VPRNBU\nzo dňa 18. septembra 2014 a rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu č. SP-PB-1090-4/2014Ž-50155 zo dňa zo dňa 9. júla 2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 611,57 € na účet jeho právneho\nzástupcu JUDr. Jiŕi Choutka v lehote 15 dní.\nodôvodnenie:\nI.\nŽalobca žalobou podanou na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 06.11.2014 sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku ako aj rozhodnutia\nNárodného bezpečnostného úradu zo dňa 09.07.2014 č. SP-PB-1090-4/2014-Ž-50155, žiadajúc ich\nzrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nV dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že Národný bezpečnostný úrad rozhodnutím podľa § 26 ods. 2\nzákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“) vo veci vykonania bezpečnostnej\nprevierky II. stupňa pre stupeň utajenia Dôverné, vydal rozhodnutie č. SP-PB-1090-4/2014-Ž-50155\nzo dňa 09.07.2014, ktorým rozhodol, že navrhovaná osoba nespĺňa predpoklad bezpečnostnej\nspoľahlivosti, pretože v súlade s ust. § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. uviedla nepravdivé údaje pri\nbezpečnostnom pohovore.\nProti rozhodnutiu NBÚ podal žalobca odvolanie, v ktorom sa domáhal preskúmania pravdivosti\nskutočností obsiahnutých v informácii č. VSA03-V-187/2014 a poukazoval na ustanovenie § 25 ods. 1\nzákona č. 215/2004 Z. z., podľa ktorého má navrhovaná osoba možnosť v priebehu bezpečnostného\npohovoru sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam, a táto podmienka nebola v rámci bezpečnostného\npohovoru splnená. Argumentoval, že nie je si vedomí, že by v rámci bezpečnostného pohovom uvádzal\nnepravdivé skutočnosti alebo nepravdivé odpovede.\n\nNa základe podaného odvolania žalobcu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie\nrozhodnutí Národného bezpečnostného úradu vydal rozhodnutie o odvolaní č. CRD-1489-3/2014VPRNBU zo dňa 18.09.2014, doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17.10.2014, ktorým podané\nodvolanie zamietol.\nTvrdil, že v odvolaní proti rozhodnutiu NBÚ poukázal na to, že pri overovaní pravdivosti jeho odpovedí\nna položené otázky v rámci bezpečnostného pohovoru vychádzal NBÚ len z jediného dokumentu,\ninformácie č. VSA03-V-187/2014, a teda do akej miery možne predmetné informácie považovať za\npravdivé vo vzťahu k jeho odpovedi na položené otázky, nakoľko tieto neboli preverované, resp.\nkonfrontované so žiadnymi inými skutočnosťami alebo dôkazmi, s poukazom na to, že podľa druhej\nvety ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. má navrhovaná osoba možnosť v priebehu\nbezpečnostného pohovoru sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam, ktorá podmienka nebola v rámci\nbezpečnostného pohovoru splnená. Dôvodil, že odvolací orgán sa s jeho pripomienkami vysporiadal\ntakým spôsobom, že považoval listinný dôkaz č. VSA03-V-187/2014 za získaný zákonným spôsobom\na boli povinní z tohto dôkazu vychádzať. Vyslovil názor, že uvedené hodnotenie dôkazu nedáva\nodpoveď na otázku do akej miery je možné predmetné informácie považovať za pravdivé vo vzťahu\nk jeho odpovediam, namietajúc, že s uvedenou pripomienkou sa odvolací orgán v žiadnom prípade\nnevysporiadal a to predovšetkým vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že nie je si vedomí nepravdivých odpovedí\nna otázky položené v rámci bezpečnostného pohovoru. Vytýkal odvolaciemu orgánu, že sa nezaoberal\nhodnovernosťou listinného dôkazu č. VSA03-V-187/2014, napriek tomu, že tento spochybňoval,\nnevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie. Ďalej uviedol, že chaotický charakter má vyjadrenie\nodvolacieho orgánu vo vzťahu k pripomienke týkajúcej sa vyjadrenia k zisteným skutočnostiam.\nNesúhlasil s argumentáciou odvolacieho orgánu, keď na jednej strane uvádza, že žalobca nemohol byť\noboznámený s obsahom informácie č. VSA03-V-187/2014, nakoľko ide o utajovanú skutočnosť, ale na\ndruhej strane je tvrdenie, že mal možnosť v rámci bezpečnostného pohovoru sa vyjadriť k zisteným\nskutočnostiam vyplývajúcim z utajovaného listinného dôkazu.\nZáverom žalobca tvrdil, že rozhodnutím a postupom NBÚ č. SP-PB-1090-4/2014-Ž-50155 zo dňa\n09.07.2014 a rozhodnutím Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí\nNárodného bezpečnostného úradu č. CRD-1489-3/2014-VPRNBU zo dňa 18.09.2014 bol ukrátený\nna svojich právach v postupe vykonávania bezpečnostnej previerky, nesprávnym vyhodnotením\nskutkového stavu s následným vydaním napadnutých rozhodnutí, ktorými mu nebolo vydané oprávnenie\npodľa § 10 ods. l písm. g/ zákona 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, čím vytvorili právnu\nprekážku výkonu povolania.\nII.\nŽalovaný správny orgán sa k žalobe vyjadril tak, že žiadal, aby najvyšší súd žalobu žalobcu v celom\nrozsahu zamietol a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania.\nV dôvodoch vyjadrenia k námietkam žalobcu uvedených v žalobe konštatoval, že tieto sú totožné\ns námietkami, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu NBÚ, o ktorom rozhodol\nvýbor NR SR dňa 18.09.2014. Mal za to, že výbor NR SR sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne a\nrelevantným spôsobom vysporiadal so všetkými uvedenými námietkami žalobcu.\nK veci samej uviedol, že z bezpečnostného spisu Vojenského spravodajstva (ďalej len „VS“) a\nbezpečnostného spisu NBÚ mal výbor NR SR za preukázané, že VS aj NBÚ v priebehu bezpečnostnej\nprevierky žalobcu postupovali v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, tzn. na základe Ústavy SR, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom č. 215/2004 Z. z., NBÚ vychádzal z\naktuálnych informácií, na zistenie bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu si VS vyžiadalo všetky potrebné\nlistinné dôkazy od kompetentných štátnych orgánov, iných právnických osôb a fyzických osôb v súlade\ns § 16 ods. 1 písm. a/ až c/ a § 19 zákona č. 215/2004 Z. z. Na základe vyžiadania VS zistilo skutočnosti\no bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu č. VSA03-V-187/2014 zo dňa 31.01.2014, ku ktorým sa žalobca\nmal možnosť v súlade s § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. vyjadriť v priebehu bezpečnostného\npohovoru a následne mal možnosť pravdivosť svojich tvrdení podporiť psychofyziologickým overením\npravdovravnosti, o ktoré požiadal podľa § 25 ods. 3 tohto zákona. Zdôraznil, že utajovaný listinný\ndôkaz č. VSA03-V-187/2014 zo dňa 31.01.2014 bol v priebehu bezpečnostnej previerky žalobcu získaný\n\nzákonným spôsobom v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. a vzhľadom\nna pôvodcu predmetného utajovaného listinného dôkazu, výbor NR SR nemá dôvod spochybňovať\npravdivosť a hodnovernosť tejto informácie.\nPoukázal na to, že pri preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia NBÚ bol výbor NR SR\npovinný postupovať podľa ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti výboru Národnej\nrady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (ďalej len\n„ústavný zákon č. 254/2006 Z. z.“) a NBÚ bol pri vykonávaní bezpečnostnej previerky žalobcu povinný\nzase dodržať procesný postup vymedzený zákonom č. 215/2004 Z. z. Konštatoval, že podľa čl. 6 ods.\n2 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z., na konanie o preskúmavaní rozhodnutí úradu sa nevzťahujú\nustanovenia osobitného zákona o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. - správny poriadok, a\npodľa § 81 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. na rozhodovanie podľa tohto zákona sa okrem § 55 ods. 6,\n§ 65 ods. 4, § 79 až 80 nevzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy o správnom konaní, ako aj, že\nvýbor NR SR je oprávnený preskúmať spisový materiál zhromaždený NBÚ v priebehu bezpečnostnej\nprevierky a vychádzať zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia NBÚ, výbor NR SR\nteda nie je oprávnený v tomto konaní vykonať dokazovanie, ktorého sa dožaduje žalobca.\nNesúhlasil s tvrdením žalobcu, že NBÚ vychádzal len z jediného dokumentu, čím opomína tú skutočnosť,\nže jeho vyjadrenia pri bezpečnostnom pohovore označené v rozhodnutí NBÚ a v rozhodnutí výboru\nNR SR ako nepravdivé, sú v rozpore nielen s obsahom listinného dôkazu č. VSA03-V-187/2014\nzo dňa 31.01.2014, ale nemajú oporu ani v psychofyziologickom overení pravdovravnosti č. VSA0lV-14-10/2014 zo dňa 22.05.2014.\nK tvrdeniu žalobcu o chaotickom vyjadrení odvolacieho orgánu vo vzťahu k pripomienke týkajúcej\nsa vyjadrenia k zisteným skutočnostiam, výbor NR SR vyslovil názor, že jeho vyjadrenie uvedené v\nnapadnutom rozhodnutí je logické a jasné, poukazom na to, že je nepochybné, že listinné dôkazy, ktoré\nobsahujú informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu, a z ktorých VS a NBÚ pri rozhodovaní\nvychádzal, pôvodca označil ako utajované skutočnosti stupňa Vyhradené a za nesporné považoval\nvýbor NR SR aj to, že žalobcu nebolo možné v konaní VS, NBÚ a takisto v konaní výboru NR SR\npovažovať za oprávnenú osobu podľa § 2 písm. f/ zákona č. 215/2004 Z. z., a preto nebolo možné\nžalobcu oboznámiť s konkrétnym obsahom informácie č. VSA03-V-187/2014 zo dňa 31.01.2014. V danej\nsúvislosti výbor NR SR poukázal na názor, ktorý Ústavný súd SR vyslovil v náleze sp. zn. PL. ÚS 15/03,\nktorý citoval. Ďalej uviedol, že nemožno NBÚ vyčítať, že v odôvodnení svojho rozhodnutia utajované\nlistinné dôkazy len číselne označil (č. VSA03-V-187/2014 zo dňa 31.01.2014 a č. VSA01-V-14-10/2014\nzo dňa 22.05.2014), pričom nekonkretizoval informácie, ktoré podliehajú utajeniu, poukazom na to, že\nz písomného záznamu z bezpečnostného pohovoru je zrejme, že žalobca sa mal možnosť k zisteným\nskutočnostiam vyplývajúcim z utajovaného listinného dôkazu č. VSA03-V-187/2014 zo dňa 31.01.2014\npočas bezpečnostného pohovoru vyjadriť.\nKonštatoval, že zhromaždené listinné dôkazy tak NBÚ, ako i výbor NR SR vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo\nvzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že listinnými dôkazmi č. VSA03-V-187/2014 zo dňa 31.01.2014\na č. VSA0l-V-14-10/2014 zo dňa 22.05.2014 bolo preukázané, že žalobca uviedol pri bezpečnostnom\npohovore nepravdivé údaje. Poukázal na to, že na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými\nskutočnosťami podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nie je právny nárok, práve naopak, je to\nurčitá výsada pre občana Slovenskej republiky, s ktorou mu štát na základe bezpečnostnej previerky\na skutočnosti, že navrhovaná osoba je bezpečnostné spoľahlivá, dáva dôveru na prácu s utajovanými\nskutočnosťami. Dal do pozornosti, že podstata ochrany utajovaných skutočností spočíva v prijatí\npreventívnych opatrení (rámcovo uvedených v § 6 ods. 1 až 9 zákona č. 215/2004 Z. z.), ktoré majú\npreventívny charakter a ich ciel je predísť poškodeniu záujmov štátu (označených v § 3 ods. 5 až 6\nzákona č. 215/2004 Z. z.) neoprávnenou manipuláciou s utajovanými skutočnosťami.\nK tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutím a postupom NBÚ a rozhodnutím výboru NR SR bol ukrátený\nna svojich právach v postupe vykonávania bezpečnostnej previerky, nesprávnym vyhodnotením\nskutkového stavu s následným vydaním napadnutých rozhodnutí mu nebolo vydané oprávnenie podľa\n§ 10 ods. 1 písm. g/ zákona č. 215/2004 Z. z., čím vytvorili právnu prekážku výkonu povolania, výbor NR\nSR poukázal na to, že podľa čl. 35 ods. 2 Ústavy SR, zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia\nvýkonu určitých povolaní a činností, s tým, že takéto obmedzenia zákon č. 215/2004 Z. z. upravil\nv ustanovení § 10 a § 14, ktoré sú NBÚ i výbor NR SR povinní po splnení zákonom stanovených\n\npodmienok rešpektovať, v ktorej súvislosti poukázal na už vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. PL.ÚS 15/03.\nVýbor NR SR záverom vyslovil názor, že NBÚ vo výroku svojho rozhodnutia presne a konkrétne vymedzil\npredpoklad na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ktorý žalobca\nnespĺňa podľa zákona č. 215/2004 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia NBÚ opísal predmet konania,\npoukázal na konkrétne listinné dôkazy a skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia\na uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, NBÚ si vo veci bezpečnostnej previerky\nžalobcu zadovážil relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne\nposúdil a dôvody svojho rozhodnutia v jeho odôvodnení náležití zdôvodnil.\nPoukazom na právnu úpravu v § 249 ods. 2 O.s.p. tiež uviedol, že žalobca vo svojej žalobe neuviedol\nkonkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného alebo nezákonnosti jeho postupu, v dôsledku\nktorých bol ukrátený na svojich právach a absenciu dôvodov nezákonnosti rozhodnutia alebo postupu\nžalovaného nemôže nahradiť odkazom na predtým urobené procesné úkony v konaní, najmä na obsah\npoužitých opravných prostriedkov.\nIII.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nVýboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného\núradu na základe podanej žaloby, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce\nkonanie ako aj rozhodnutie a postup Národného bezpečnostného úradu postupom podľa § 246 ods. 2\npísm. a/ O.s.p. v spojení s §§ 247 a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení\nsa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a\npo vypočutí zástupcov účastníkov konania a žalobcu na pojednávaní súdu dňa 25.11.2015 dospel k\nzáveru, že záver, ktorý Národný bezpečnostný úrad urobil a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky\nna preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu ustálil, je predčasný.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím bolo s konečnou platnosťou konštatované, že žalobcu nemožno podľa §\n14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov považovať za bezpečnostné spoľahlivú osobu, pretože uviedol\nnepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a súčasne, že žalobca podľa § 10 ods. 1 písm. g/\nzákona č. 215/2004 Z. z. nespĺňa predpoklad bezpečnostnej spoľahlivosti na vznik oprávnenia na\noboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň utajenia Dôverné.\nPodľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,\norgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie správneho orgánu“).\nRozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako\naj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho\nnečinnosť.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo\nveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\n\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda\nskúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nSenát najvyššieho súdu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím a konania im predchádzajúce, oboznámiac sa s predloženým\nadministratívnym spisom, súčasťou ktorého bol bezpečnostný spis, dospel k záveru, že medzi\núčastníkmi preskúmavacieho konania ostali predovšetkým sporné skutkové skutočnosti, ktoré\npodmieňujú, či žalobcu možno považovať alebo nie za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods.\n1 zákona č. 215/2004 Z. z., z ktorých dôvodov senát najvyššieho súdu zameral svoju pozornosť na túto\nspornú skutočnosť.\nNajvyšší súd z administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že na základe súhlasu navrhovanej\nosoby - žalobcu, a materiálov predložených úradu podľa § 16 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. vykonalo\nVojenské spravodajstvo podľa § 18 ods. 3 tohto zákona bezpečnostnú previerku II. stupňa, pre stupeň\nutajenia „Dôverné“. Na základe bezpečnostnej previerky Národný bezpečnostný úrad vydal rozhodnutie\nzo dňa 09.07.2014, č. SP-PB-1090-4/2014-Ž-50155, ktorým v bode I. konštatoval, že podľa § 10\nods. 1 písm. g/ zákona č. 215/2004 Z. z. navrhovaná osoba: H. N. - žalobca, nespĺňa predpoklad\nbezpečnostnej spoľahlivosti na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami\npre stupeň utajenia Dôverné, v bode II. rozhodol tak, že podľa § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.\nnavrhovanú osobu nemožno považovať za bezpečnostné spoľahlivú, pretože uviedla nepravdivé údaje\npri bezpečnostnom pohovore a v bode III. rozhodol tak, že podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z.\nvydaním tohto rozhodnutia úrad ukončuje bezpečnostnú previerku.\nO odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu rozhodol Výbor\nNárodnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu\nrozhodnutím zo dňa 18.09.2014, č. CRD-1489-3/2014-VPRNBU tak, že zamietol odvolanie žalobcu\npodané proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu zo dňa 09.07.2014, č. SP-PB-1090-4/2014Ž-50155. Súčasne rozhodol, že H. N. nemožno podľa § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane\nutajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\npovažovať za bezpečnostné spoľahlivú osobu, pretože uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom\npohovore a H. N. podľa § 10 ods. 1 písm. g/ zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných\nskutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nespĺňa predpoklad\nbezpečnostnej spoľahlivosti na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami\npre stupeň utajenia Dôverné.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Výbor NR SR na základe konštatovaných skutkových\nzistení a citovaných ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z., v predmetnej veci mal za preukázané, že\nH. N. nemožno považovať podľa § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. za bezpečnostné spoľahlivého,\npretože uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore. Výbor NR SR dospel k záveru, že NBÚ\nv napadnutom rozhodnutí zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a v medziach\nzákona č. 215/2004 Z. z. ho aj odôvodnil. Dôvody odvolania žalobcu považoval výbor NR SR za\nnedôvodné pre zrušenie rozhodnutia NBÚ. K návrhu žalobcu, aby napadnuté rozhodnutie NBÚ zmenil\na vyslovil jeho bezpečnostnú spoľahlivosť a spôsobilosť na oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými\nskutočnosťami uviedol, že nemá právomoc meniť rozhodnutie NBÚ, poukazom na čl. 4 ods. 2 ústavného\nzákona č. 254/2006 Z. z.\nNa pojednávaní súdu dňa 25.11.2015 právny zástupca žalobcu zotrval na skutkových okolnostiach a\nprávnych záveroch uvedených v písomne podanej žalobe, zdôrazniac relevantnosť žalobných dôvodov\nodôvodňujúcich nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného\nuvedenou v písomne podanom vyjadrení.\nPrávny zástupca žalovaného na pojednávaní súdu taktiež zotrval na dôvodoch uvedených v písomne\npodanom vyjadrení k žalobe. Nesúhlasil so žalobnými dôvodmi, ktorými žalobca namietal nezákonnosť\nrozhodnutia výboru NR SR vznesenými v žalobe, ako aj na pojednávaní súdu.\n\nŽalobca ako účastník konania vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu uviedol, že trvá na všetkých\ndoterajších prednesoch a výpovediach, ako aj že pri bezpečnostnom pohovore sa pravdivo vyjadril ku\nvšetkým relevantným skutočnostiam. Tvrdil, že v priebehu previerky ako aj na psychofyziologickom\nvyšetrení vypovedal čistú pravdu, nič nezamlčal. Ďalej uviedol, že s prevádzačstvom, čo je asi aj\nproblémom v danej veci, ktorú skutočnosť pochopil až z rozhodnutia, ako i z kladených otázok, nikdy\nnemal nič spoločné, v mieste jeho pôsobenia sa však o prevádzačstve hovorilo, ktorú skutočnosť\npopravde uviedol i pri bezpečnostnom pohovore, ako aj jeho vzťah k osobe označenej za prevádzača\nD. U.. Vo vzťahu k vykonaniu psychofyziologického vyšetrenia uviedol, že pred jeho uskutočnením\npolygrafického špecialistu upozornil, že pred týmto vyšetrením bol operovaný na štítnu žľazu, užíva\npravidelne lieky, ktoré užil aj pred samotným vyšetrením. Svoju výpoveď doplnil tak, že v priebehu\nkonania ako aj dnes trvá na tom, že v priebehu celej previerky pri bezpečnostnom pohovore i\npsychofyziologickom vyšetrení vypovedal pravdu.\nPodľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 215/2004 Z. z. tento zákon upravuje podmienky na ochranu utajovaných\nskutočností, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri tejto ochrane, pôsobnosť\nNárodného bezpečnostného úradu (ďalej len ,,úrad“) a pôsobnosť ďalších štátnych orgánov vo vzťahu\nk utajovaným skutočnostiam a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.\nTento zákon ďalej upravuje pôsobnosť úradu pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodovanie Súdnej\nrady Slovenskej republiky (ďalej len ,,súdna rada“) o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré\ndávajú záruku, že funkciu bude vykonávať riadne (ďalej len ,,predpoklady sudcovskej spôsobilosti“).\nPodľa § 10 ods. 1 písm. g/ zákona č. 215/25004 Z. z. oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými\nskutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené môže vzniknúť, ak\ntento zákon neustanovuje inak, iba navrhovanej osobe, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá.\nPodľa § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto\nuviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom\npohovore, kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach\nbývalej Štátnej bezpečnosti podľa prílohy č. 1 alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu\nČeskoslovenskej ľudovej armády do 31.12.1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach\nlen obslužné alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo\nu koho bolo zistené bezpečnostné riziko.\nPodľa § 16 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. materiály na bezpečnostnú previerku (ďalej len ,,podkladový\nmateriál“), ak tento zákon neustanovuje inak, sú\na) materiály predkladané navrhovanou osobou, a to 1. vyplnený osobný dotazník osoby uvedený v\nprílohe č. 2, 2. životopis, 3. výpis z registra trestov, ak ide o bezpečnostnú previerku I. stupňa, 4. písomný\nsúhlas s oprávnením oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a s vykonaním bezpečnostnej\nprevierky, 5. vyplnený bezpečnostný dotazník osoby uvedený v prílohe č. 3 na bezpečnostnú previerku\nII., III. a IV. stupňa,\nb) informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby z evidencií Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva,\nc) informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vyžiadané od ďalších štátnych orgánov\na iných právnických osôb, týkajúce sa navrhovanej osoby,\nd) informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby z previerok vykonaných v mieste bydliska\nPolicajným zborom, Slovenskou informačnou službou alebo Vojenským spravodajstvom,\ne) informácie vyžiadané od obce, v ktorej má navrhovaná osoba trvalý pobyt alebo prechodný pobyt,\nf) informácie z previerok vykonaných Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou alebo\nVojenským spravodajstvom o bezpečnosti prostredia, v ktorom navrhovaná osoba žije a pohybuje sa,\na o možnosti výskytu bezpečnostných rizík.\nPodľa § 25 ods. 1 až 4 zákona č. 215/2004 Z. z. bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou sa vykoná,\nak sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie\nosvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. V priebehu bezpečnostného pohovoru má\nnavrhovaná osoba možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z uskutočneného bezpečnostného\npohovoru sa vyhotoví písomný záznam, ktorý zúčastnené strany podpíšu. Odopretie podpisu, dôvody\ntohto odopretia a námietky proti obsahu záznamu sa v ňom zaznamenajú.\n\nBezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou podľa odseku 1 vykoná ten orgán, ktorý vykonal\nbezpečnostnú previerku, a to tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj\ninformácií.\nSúčasťou bezpečnostného pohovoru môže byť aj psychofyziologické overenie pravdovravnosti, ktoré\nmožno uskutočniť, iba ak navrhovaná osoba o to požiada. O takej možnosti musí byť navrhovaná osoba\npoučená.\nPsychofyziologické overenie pravdovravnosti sa uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia navrhovanej osoby v\npriebehu bezpečnostného pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou\nna vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia.\nPodľa § 26 ods. 2, 3 zákona č. 215/2004 Z. z., ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, že navrhovaná\nosoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, vydá o tom rozhodnutie.\nV rozhodnutí podľa odseku 2 musí byť uvedené ustanovenie, podľa ktorého úrad rozhodol o tom, že\nsa osoba nemôže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, skutočnosti, ktoré boli podkladom na\nrozhodnutie, akými úvahami bol vedený úrad pri hodnotení dôkazov a poučenie o možnosti podať\nodvolanie.\nPodľa § 81 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. na rozhodovanie podľa tohto zákona sa okrem § 55 ods. 6,\n§ 65 ods. 4, §§ 79 až 80 nevzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy o správnom konaní. (zákon\nč. 71/1967 Zb.).\nÚčelom bezpečnostnej previerky je zistenie, či navrhovaná osoba spĺňa zákonné predpoklady na\noboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami zmysle zákona č. 215/2004 Z. z., a preto v\nrámci vykonávania bezpečnostnej previerky sa zisťuje jej bezpečnostná spoľahlivosť. Zákonodarca v\nprávnej úprave v citovaných právnych normách výslovne ustanovuje, čo je podkladom na vykonanie\nbezpečnostnej previerky a postup úradu vykonávajúceho túto previerku. Z uvedenej právnej úpravy\nsíce priamo nevyplýva, že by zákonodarca prejavil svoju vôľu vyjadrenú v právnej norme § 81 zákona\naplikovať pre konanie o vykonanie bezpečnostnej previerky ustanovenia o správnom konaní, avšak touto\nprávnou skutočnosťou sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 6/04,\nkeď konštatoval: „Paragraf 81 ods. 1 zákona teda nemá za následok to, že by spôsob konania (jeho\nrozhodujúce časti) úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerok nebol náležite ustanovený zákonom.\nSpôsob jeho konania ustanovuje všeobecne Správny poriadok (vrátane základných pravidiel konania\nuvedených v § 3) a osobitne zákon najmä v časti o vykonávaní bezpečnostných previerok (stupne\nprevierok, ich priebeh, podkladové materiály, bezpečnostný pohovor a pod.). Na rozhodovanie, ktoré\nje iba časťou, resp. určitým úsekom konania, sa vzhľadom na špecifickosť bezpečnostných previerok\nvzťahuje osobitná úprava zákona (§ 26 a nasl.)“.\nVychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy a právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvysloveného v uvedenom náleze senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v preskúmavanej veci\ndospel k záveru, že Národný bezpečnostný úrad príslušný na konanie a rozhodnutie podľa zákona č.\n215/2004 Z. z. v prvom stupni v predmetnej veci postupom v intenciách citovaných právnych noriem\nsi vo veci nezadovážil dostatok relevantných skutočností pre vydanie rozhodnutia, preto zo skutkových\nzistení vyvodil svoj právny záver predčasne, ktorý postup podmieňujúci zákonnosť rozhodnutia, senát\nnajvyššieho súdu nemohol považovať za súladný so zákonom, z ktorých dôvodov Výbor Národnej\nrady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu príslušný\nna preskúmanie rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu v zmysle čl. 3 ústavného zákona\nč. 254/2006 Z. z., pokiaľ odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol,\nnerozhodol vo veci zákonne.\nV zmysle názoru ústavného súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že podľa § 81 ods. 1 zákona 215/2004\nZ. z. sa na preskúmavané konanie zákon o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších\npredpisov) nemôže výslovne aplikovať, a teda dokazovanie sa neuskutočňuje v zmysle pravidiel\nsprávneho poriadku, t. j. nezisťuje sa pravdivosť jednotlivých informácií procesom dokazovania, avšak\nvychádza sa z podkladov na previerku (§ 16 zákona č. 215/2004 Z. z.), keď navrhovaná osoba má\n\ndva základné inštitúty, a to možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v rámci bezpečnostného\npohovoru (§ 25 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z.) a pravdivosť svojich vyjadrení podporiť\npsychofyziologickým overením pravdovravnosti (§ 25 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z.). Senát\nnajvyššieho súdu súhlasí s konštatovaním žalovaného, že konanie vo veci bezpečnostnej previerky\nmá špecifický charakter, avšak vzhľadom k tomu, že uvedená právna úprava neustanovuje postup v\nkonaní podľa názoru ústavného súdu postup v tomto konaní sa spravuje v zmysle všeobecných zásad\na im zodpovedajúcej právnej úprave správneho poriadku (§ 3 zákona č. 71/1967 Zb.). Vzhľadom k\nuvedenému, pokiaľ aj zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 16 stanovil, čo je podkladom\nbezpečnostnej previerky a v § 25 ustanovil podmienky bezpečnostného pohovoru, v zmysle názoru\nústavného súdu vysloveného v uvedenom v náleze posúdenie a hodnotenie výsledkov zistených\nbezpečnostnou previerkou Národný bezpečnostný úrad vykonáva v zmysle zásad správneho poriadku,\npredovšetkým v zmysle zásady materiálnej pravdy (§§ 32, 34 ods. 1 správneho poriadku ), zásady\nsúčinnosti (§§ 3 ods. 2, 23 ods. 1, 33 ods. 1, § 34 ods. 3 správneho poriadku), ako aj zásady\nhodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku). Z uvedených dôvodov povinnosťou Národného\nbezpečnostného úradu v predmetnom konaní bolo zistiť skutočný stav v zmysle zásady materiálnej\npravdy, vo veci si v súčinnosti so žalobcom ako osobou preverovanou zadovážiť všetky relevantné\ndôkazy pre vydanie rozhodnutia a tieto vyhodnotiť v súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku.\nVzhľadom na uvedené nemožno teda súhlasiť, že jedinou obranou posudzovanej osoby je vyjadriť sa\nk zisteným skutočnostiam v rámci bezpečnostného pohovoru (§ 25 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 215/2004\nZ. z.) a pravdivosť svojich vyjadrení podporiť psychofyziologickým overením pravdovravnosti. V zmysle\nvyššie uvedených zásad a to predovšetkým zásady materiálnej pravdy a zásady súčinnosti navrhovaná\nosoba má nielen právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ale musí jej byť umožnené realizovať jej\nprávo navrhovať, resp. predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, keďže zákonnosť rozhodnutia\nNárodného bezpečnostného úradu je podmienená zákonnosťou jeho postupu, ktorého neoddeliteľnou\nsúčasťou je konanie, ktorým sa vykonáva dokazovanie.\nPokiaľ teda v danom prípade žalobca výslovne tvrdil, že počas bezpečnostnej previerky pri\nbezpečnostnom pohovore vypovedal pravdu, s prevádzačstvom nikdy nemal nič spoločné, mal o tom\nvedomosť, pretože v mieste jeho pôsobenia sa o ňom hovorilo, s osobou označenou za prevádzača D. U.\nje v príbuzenskom vzťahu, v dospelosti sa ich životné cesty rozišli, o prevádzačstve však nikdy nehovorili,\nnamietajúc relevantnosť dôkazu vyvracajúceho pravdivosť jeho tvrdení, senát najvyššieho súdu zastáva\nnázor, že Národný bezpečnostný úrad v zmysle vyššie uvedeného názoru ústavného súdu nepostupoval\nsúladne so zákonom a vo veci nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, keď obmedzil\nsvoje skutkové zistenia za účelom odstránenia rozporov medzi tvrdeniami žalobcu a skutkovými\nzisteniami vyplývajúcimi z bezpečnostného spisu, len vykonaním dôkazu psychofyziologického overenia\npravdovravnosti a to tiež bez náležitého vyhodnotenia jeho výsledkov bez konfrontácie účinkov liekov,\nktoré žalobca užil pred jeho vykonaním.\nVychádzajúc zo skutkových zistení prejednávanej veci najvyšší súd preto považoval za dôvodnú\nnámietku žalobcu, ktorou namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj\nrozhodnutia Národného bezpečnostného úradu z dôvodu, že boli vydané bez náležitého zistenia\na vyhodnotenia skutkového stavu. Zo skutkových okolností daného prípadu je zrejmé, že Národný\nbezpečnostný úrad založil svoj právny názor o pravdivosti odpovedí žalobcu na položené otázky v\nrámci bezpečnostného pohovoru len na základe informácie č. VSA03-V-187/2014, ktorá je však veľmi\nvšeobecná k zisteným okolnostiam, a na základe výsledkov psychofyziologického vyšetrenia, bez\nďalšieho dokazovania.\nPri hodnotení dôkazov je povinnosťou štátneho orgán, ktorému zákonodarca zveruje právomoc\nrozhodovať o právach a povinnostiach fyzických (aj právnických) osôb, prihliadať na všetky skutočnosti,\nktoré v konaní vyšli najavo, hodnotiac ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, v rámci ktorého postupu\nžiaden dôkaz nemôže nadradiť nad ostatné. Vzhľadom k uvedenému nie je možné dospieť k záveru, že\nv danom prípade žalobca na kladené otázky pri bezpečnostnom pohovore nehovoril pravdu len preto,\nže to nepotvrdilo psychofyziologické overenie pravdovravnosti.\nNajvyšší súd nepovažoval však za dôvodné tvrdenie žalobcu, že v rámci bezpečnostného pohovoru\nnebola splnená podmienka vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a to k listinnému dôkazu o informácii\nč. VSA03-V-187/2014. Súhlasil s konštatáciou žalovaného, že v danom prípade nebolo možné žalobcu\n\noboznámiť s konkrétnym obsahom informácie č. VSA03-V-187/2014 zo dňa 31.01.2014, pretože v\ndanej veci je nepochybné, že označený listinný dôkaz, ktorý obsahuje informácie o bezpečnostnej\nspoľahlivosti žalobcu, a z ktorých VS a NBÚ pri rozhodovaní vychádzal, pôvodca označil ako utajované\nskutočnosti stupňa Vyhradené, ako aj, že žalobcu nebolo možné v konaní VS, NBÚ a takisto v konaní\nvýboru NR SR považovať za oprávnenú osobu podľa § 2 písm. f/ zákona č. 215/2004 Z. z. Žalobca\npráve v priebehu bezpečnostného pohovoru vzhľadom na obsah kladených otázok bol oboznámený s\npredmetnou informáciou a mal možnosť sa k nej vyjadriť vo forme svojich odpovedí.\nPokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe ako i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vo\nsvojej činnosti dôsledne rešpektoval zákonnú úpravu č. 215/2004 Z. z., ktorú aj citoval, s poukazom na\nto, že konal a rozhodoval dôsledne v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil uvedený zákon postupom\nstanoveným ústavným zákonom č. 254/2006 Z. z., najvyšší súd k uvedenému uvádza: účelom zákona\nč. 215/2004 Z. z. je ochrana utajovaných skutočností v materiálnom zmysle a nie formálne vylúčenie\nurčitej osoby z prístupu k utajovaným skutočnostiam, keď činnosť každej navrhovanej osoby musí byť\nnáležite preukázaná, individuálne zhodnotená a súčasne musia byť identifikované tie prvky z jej činnosti,\nktoré sú hodnotené ako materiálne pre vyhodnotenie danej osoby ako bezpečnostne nespoľahlivej.\nVzhľadom na uvedené vyššie Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmavané rozhodnutie Výboru\nNárodnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a\nrozhodnutie Národného bezpečnostného úradu podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovi\npriznal náhradu trov tohto konania, pretože bol v tomto konaní úspešný. Priznal mu náhradu trov, ktoré\nmu v konaní vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume 70 € a právnym zastúpením za dva úkony\nprávnej služby v období roku 2014 (prevzatie a príprava a spísanie žaloby) po 134 € a režijný paušál po\n8,04 € a jeden úkon právnej služby v roku 2015 (účasť na pojednávaní súdu dňa 25.11.2015) po 139,83\n€ a režijný paušál 8,39 €, cestovné os. mot. vozidlom Mercedes Benz EVČ: W. XXX P. dňa 25.11.2015\nTrenčín - Bratislava a späť 258 km, l km/0,183 €, NM l,114 €/liter, v sume 67,33 € a náhrada za stratu\nčasu 13,98 €/l hod., 2,40 hod. v sume 41,94 €, v zmysle § 13a ods. 1, v spojení s § 16 ods. 3 a v spojení\ns § 15 písm. a/ a § 16 ods. 4 a s § 15 písm. b/ a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. V celosti súd\nžalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 611,57 €.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}