{"guid": "0115d19a-4001-44ea-83bb-32b1d2de109c:c570be79-f5a0-4059-a78b-ab34c990d31b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014010111.2", "spisova_znacka": "7Sžnč/3/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžnč/3/2014 z 29. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2015, sp. zn. 7Sžnč/3/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:9014010111.2", "identifikacne_cislo": "9014010111", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2015-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-1", "nazov": "§ 250t ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250t"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-4", "nazov": "§ 250t ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250t"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250t", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c570be79-f5a0-4059-a78b-ab34c990d31b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010111.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010111.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010111.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžnč/3/2014\n9014010111\n29. 10. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:9014010111.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Rocca Investments, a.s., so sídlom v\nBratislave, Staviteľská č. 7, proti odporcovi: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom\nv Bratislave, Župné námestie č. 13, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy z 20. septembra\n2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .\nÚčastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nNávrhom z 20. septembra 2014, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 24. septembra\n2014, sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy (Ministerstvo\nspravodlivosti SR, ďalej len „odporca“) vo veci konať a rozhodnúť.\nNavrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že 12. októbra 2009 bola podaná „Žiadosť o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody“. V 6-mesačnej zákonnej lehote odporca navrhovateľovi vôbec\nneodpovedal a tento stav trvá aj ku dňu podania tohto návrhu, a preto sa navrhovateľ domnieva, že\nnedošlo k zamietnutiu návrhu a zároveň predpokladá, že odporca v dôsledku svojej nečinnosti súhlasí\ns náhradou škody. Podľa názoru navrhovateľa zákon č. 514/2013 Z. z. ukladá príslušnému ministerstvu\npovinne zaujať stanovisko k predloženej žiadosti, čo sa nestalo a tento stav považuje za absolútnu\nnečinnosť. Odporca sa ani nesnažil namietať svoju nepríslušnosť k predmetnému prerokovaniu podanej\nžiadosti.\nOdporca vo vyjadrení k podanému návrhu navrhovateľa navrhol v súlade s § 250t ods. 4 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) návrh zamietnuť. Uviedol, že zákon č. 514/2003 Z. z. neukladá\npríslušnému orgánu povinnosť reagovať na písomnú žiadosť poškodeného, pretože je zrejmé, že ak v\n6 mesačnej lehote príslušný orgán neodpovie, nárok nebude uspokojený a poškodený sa musí svojho\npráva domáhať prostredníctvom súdu. Uvedený zákon neobsahuje ustanovenie o aplikácii Správneho\nporiadku, neukladá odporcovi, či iným príslušným orgánom, vydávať rozhodnutia v rámci predbežného\nprerokovania nároku na náhradu škody a neustanovuje ani povinnosť, resp. lehotu, v ktorej by bol\nodporca povinný na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody reagovať. Nemohlo\ntak dôjsť zo strany odporcu k nedodržaniu procesných lehôt alebo inému pochybeniu, ktoré by sa dalo\npovažovať za nečinnosť zo strany odporcu ako správneho orgánu. Vzhľadom na skutočnosť, že uplynulo\n6 mesiacov od doručenia navrhovateľovho podania odporcovi, navrhovateľovi nič nebránilo, aby sa\nsvojho nároku domáhal na súde, lebo rozhodnutie odporcu vo veci podanej žiadosti nie je nevyhnutné. V\ntejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžnč/4/2010\na 8Sžnč/3/2010, v ktorých sa tiež navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti konať a rozhodnúť vo veci\nuplatneného nároku na náhradu škody v rámci predbežného prerokovania a v oboch prípadoch najvyšší\nsúd dospel k zhodným záverom ako uvádza odporca v tomto konaní a návrhy zamietol.\n\nV podaní z 31. mája 2015 navrhovateľ namietal, že mu bolo vyjadrenie odporcu zaslané na jeho žiadosť\naž po 6 mesiacoch. K samotnému vyjadreniu odporcu uviedol, že až vtedy, ak príslušný orgán písomne\noznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať\nuspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Bez písomného oznámenia sa poškodený\ndomáhať na súde nemôže. Podľa názoru navrhovateľa, predbežné prerokovanie je o tom, či bude alebo\nnebude podaný žalobný návrh. Taktiež navrhovateľ namietal, že vo vyjadrení odporcu absentuje odtlačok\npečate Ministerstva spravodlivosti SR so štátnym znakom a je podpísané v mene žalovanej strany\nosobou bez uvedenia pracovného zaradenia, a preto navrhol, aby súd na toto vyjadrenie odporcu vôbec\nneprihliadal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie v zmysle § 246 ods. 2 písm. b/\nOSP vec preskúmal a podľa § 250t ods. 4 OSP návrh ako neprípustný zamietol.\nPodľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy\nnekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v\nkonaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať\na rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis.\nPodľa § 250t ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,\nvo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania\na primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.\nSúd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh\nsúd zamietne.\nPodľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a\no zmene niektorých zákonov v znení platnom do 31. decembra 2010 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.\nz.“) tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone\nverejnej moci, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom\nverejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak\nškoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody\nalebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia\nnároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.\nZ obsahu pripojeného spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ si dňa 13. októbra 2009 žiadosťou o\npredbežné prerokovanie nároku uplatnil u odporcu podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu\nškody, ktorá mala byť podľa navrhovateľa spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu\nTrenčín pod sp. zn. 57Zm/36/2007 vo výške 177 587,47 €.\nZ dôvodu, že odporca navrhovateľovi do podania návrhu na súd na uvedenú žiadosť neodpovedal,\nnavrhovateľ sa domáhal, aby súd vyslovil povinnosť odporcu vo veci konať a rozhodnúť.\nPredovšetkým treba uviesť, že súčasťou práva na súdnu ochranu je okrem iného právo na konanie\nbez zbytočných prieťahov. Toto právo sa však netýka iba konania na súde, ale aj v konaní pred inými\norgánmi, ktoré rozhodujú o právach a záväzkoch. Takýmito právami sú spravidla aj práva, ktorých proces\npodlieha súdnemu preskúmaniu v zmysle ustanovení piatej časti OSP. Pod nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy treba rozumieť nielen absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná spôsobom,\nktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov.\nSúdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať\no právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 4\nOSP).\n\nZákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné dospieť\nk záveru, že pri vydaní rozhodnutia podľa tohto zákona má príslušný orgán rozhodovať o právach\nalebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Zákon č. 514/2003 Z. z.\nneobsahuje úpravu žiadnej z oblasti verejnej správy, ale upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo je potrebné považovať\nza osobitný civilnoprávny postup pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej štátom, resp. obcou alebo\nvyšším územným celkom.\nPredbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. predchádza a je jedným z predpokladov\núspešného uplatnenia takého nároku na súde. Zákon č. 514/2003 Z. z. však nestanovuje orgánu\npríslušnému na predbežné prerokovanie žiadnu povinnosť o tejto žiadosti rozhodnúť.\nZ ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného v čase podania žiadosti o predbežné\nprerokovanie nároku) vyplýva, že ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť\ndo šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo\njeho neuspokojenej časti na súde. Aj nekonanie o uplatnenom nároku po dobu šiestich mesiacov odo dňa\nprijatia žiadosti, má teda za následok právny predpoklad, že návrhu na náhradu škody nebolo vyhovené\na poškodenému umožňuje domáhať sa uspokojenia svojho nároku v občianskoprávnom konaní. Takýto\npostup príslušného orgánu (spočívajúci v nekonaní) v danom prípade nie je v rozpore so žiadnym\nkonkrétnym ustanovením zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré by mu ukladalo vo veci postupovať a rozhodnúť\nurčeným spôsobom.\nNavrhovateľom citované znenie § 16 ods. 4 vety prvej zákona č. 514/2003 Z. z. nemá v danom prípade\nopodstatnenie, lebo navrhovateľ odkazoval na zákonné ustanovenie účinné od 01. januára 2013. Žiadosť\no predbežné prerokovanie nároku bola podaná 13. októbra 2009, a preto sa na daný prípad zákon č.\n514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. januára 2013 neaplikuje, aj keď ani novelizované znenie neukladá\nodporcovi povinnosť o žiadosti o predbežné prerokovanie nároku rozhodnúť.\nNa základe uvedených skutočností dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že postup orgánu\nrozhodujúceho o žiadosti na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže byť predmetom\nsúdneho prieskumu podľa § 244 a nasl. OSP. Správny súd preto nie je v takomto konaní príslušný na\nvydanie rozhodnutia o určení povinnosti orgánu rozhodujúceho podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci\nkonať a rozhodnúť podľa § 250t OSP (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy), v dôsledku čoho\nje tento návrh potrebné podľa § 250t ods. 4 OSP ako neprípustný zamietnuť.\nPre úplnosť treba uviesť, že aj keby sa pripustila možnosť rozhodovania správnych súdov o návrhu na\nuloženie povinnosti konať príslušnému orgánu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., navrhovateľ v danom\nprípade ani nepreukázal, že by vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (napr.\nzákon o sťažnostiach), a teda že sa odstránenia namietanej nečinnosti príslušného orgánu (Ministerstva\nspravodlivosti SR) domáhal najskôr mimosúdnymi prostriedkami. Návrh na konanie proti nečinnosti\norgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný,\nak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 250t ods. 1 druhej\nvety OSP).\nPokiaľ navrhovateľ namietal, že mu bolo vyjadrenie odporcu zaslané súdom na jeho žiadosť až po\n6 mesiacoch tak treba uviesť, že konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy\npiatej časti OSP má osobitnú úpravu a neobsahuje povinnosť súdu doručovať vyjadrenie odporcu\nnavrhovateľovi. V tomto konaní súd podľa §250t ods. 4 OSP o návrhu rozhoduje bez pojednávania\nuznesením, a preto je vylúčené použitie ustanovenia § 114 ods. 2 OSP, ktoré upravuje prípravu\npojednávania, v rámci ktorej sa doručuje vyjadrenie odporcu navrhovateľovi.\nĎalej treba uviesť, že aj námietky navrhovateľa smerujúce k spochybneniu vyjadrenia odporcu v súdnom\nkonaní, sú bez právneho významu, lebo Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá žiadnu pochybnosť\no jeho autorovi (v administratívnom spise predloženom odporcom sa nachádza poverenie Ministra\nspravodlivosti Slovenskej republiky z 24. októbra 2014 pre konkrétnu štátnu zamestnankyňu Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky na zastupovanie ministerstva v predmetnej veci, ktorá vyjadrenie aj\npodpísala) a zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva konkrétna forma, v\nakej má odporca podávať vyjadrenia k návrhu na začatie súdneho konania.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že navrhovateľ neuviedol\nvo svojom návrhu z 20. septembra 2014 ani v podaní z 31. mája 2015 žiadne také skutočnosti, na\nzáklade ktorých by bolo možné jeho návrhu na konanie proti nečinnosti podľa štvrtej hlavy piatej časti\nOSP vyhovieť.\nO trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 250t ods.\n7 OSP tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ nebol v konaní úspešný\na odporcovi trovy nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}