{"guid": "f55b3099-5d19-4e8c-a795-e23676724dca:174c850e-26ef-4ef8-8353-8ed1fb43c813", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014010099.1", "spisova_znacka": "3Sž/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/14/2014 z 24. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2015, sp. zn. 3Sž/14/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:9014010099.1", "identifikacne_cislo": "9014010099", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2015-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/174c850e-26ef-4ef8-8353-8ed1fb43c813", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010099.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010099.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010099.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/14/2014\n9014010099\n24. 02. 2015\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2015:9014010099.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nzo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, právne zastúpená: DEDÁK & Partners,\ns.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom\nDobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne\nč. RP/040/2014 zo dňa 24. júna 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/040/2014 zo dňa\no t v r d z u j e.\n\n24. júna 2014 p\n\nNavrhovateľke u k l a d á zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici, Bratislava.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNavrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky dňa 05.08.2014, domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len O.s.p.) preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/040/2014 zo dňa\n24.06.2014.\nOdporkyňa (ďalej aj „Rada“), ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v\nznení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 308/2000\nZ.z.“), rozhodnutím č. RP/040/2014 zo dňa 24.06.2014, vydaným v správnom konaní č. 157/SKO/2014,\nč. 402/SKO/2014, uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu\n- pokutu určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 12 000 € za porušenie\npovinnosti uvedenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej\nslužbe DAJTO (ďalej aj „komunikáty“)\n- dňa 30.11.2013 o cca 06:42 hod. odvysielaný komunikát s názvom Akčná výhra, ktorý naplnil definíciu\ntelenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., v časti, v ktorej mali diváci podľa zadania na\ntelevíznej obrazovke spočítať všetky číslice na obrazovke,\n- dňa 27.02.2014 o cca 01:46 hod. odvysielaný komunikát s názvom Sexy výhra, ktorý naplnil definíciu\ntelenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., v časti, v ktorej mali diváci podľa zadania na\ntelevíznej obrazovke spočítať všetky čísla uvedené na obrázku a\n\n- dňa 06.03.2014 o cca 01:01 hod. odvysielaný komunikát s názvom Sexy výhra, ktorý naplnil definíciu\ntelenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., v časti, v ktorej mali diváci podľa zadania na\ntelevíznej obrazovke spočítať všetky čísla na obrázku.\nDôvodom uloženia pokuty bolo odvysielanie vyššie uvedených komunikátov navrhovateľkou, podľa\nkvalifikácie odporkyne napĺňajúcich definíciu telenákupu, pričom tieto v rámci zadaní hier v nich\nodvysielaných neobsahovali dostatok informácií na to, aby sa recipienti na základe posudzovaných\nzadaní mohli dopracovať k výsledku, ktorý navrhovateľka v priebehu preskúmavaných správnych\nkonaní označila za správny. Podľa odporkyne zadania úloh smerovali k inému riešeniu a výsledku, než\naký navrhovateľka označila za správny. Predmetné zadania úloh odporkyňa na základe vykonaného\ndokazovania vyhodnotila ako nejednoznačné, nepresné a neúplné v inštruovaní o spôsobe ich riešenia,\na preto odvysielané komunikáty posúdila ako nečestné, odvysielané v rozpore s § 32 ods. 4 písm. a)\nzákona č. 308/2000 Z.z.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že odvysielané komunikáty obsahovali priamu ponuku\n(zverejnenie audiotextového čísla a výzva na zavolanie) vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu\n(hru o cenu), a preto tieto komunikáty naplnili definíciu telenákupu, v dôsledku čoho sa na ne vzťahuje\núprava § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.\nZároveň odporkyňa zdôraznila, že diváci boli inštruovaní tak, že majú spočítavať (čísla, resp. číslice\nna obrázku alebo na obrazovke), teda boli inštruovaní k použitiu matematických postupov pri riešení\nzadania, ďalej boli opakovane informovaní, že riešenie nepredstavuje „nič ťažké“, že na riešenie stačí\npoužiť len znamienko plus, že všetko treba spočítať, že súťažná úloha nie je naozaj ťažká. Podľa\nvyhodnotenia odporkyne toto inštruovanie nijako nevyjadrovalo základnú a podstatnú podmienku pre\nsprávne vyriešenie zadania - a to uhádnutie všetkých znakov, ktoré majú mať číselnú hodnotu a ešte\naj ich hodnoty. Až následne mohli diváci pristúpiť k spočítavaniu. Diváci však neboli inštruovaní tak, že\nmajú relevantné údaje uhádnuť, ale len k spočítavaniu, teda k matematickej operácii, ktorá má svoje\npravidlá, teda k jednoduchému úkonu.\nOdporkyňa analýzou podkladov k napadnutému rozhodnutiu dospela k záveru, že navrhovateľka\nna základe neznámeho kľúča pripísala rôznym znakom rôzne hodnoty. Spôsob inštruovania\na netransparentný spôsob pripisovania hodnôt jednotlivým znakom robil posudzované zadania\nnevyriešiteľnými. V prípade, ak moderátorka prezentuje zadanú úlohu ako ľahkú, avšak vzhľadom na\nvšetky podmienky jej riešenia (napr. zmiešavanie rôznych číselných sústav pri jej riešení), ju za takú nie\nje možné považovať a nemožno uvažovať o zabezpečení čestnosti pri vysielaní takýchto komunikátov.\nPri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu\nvysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu\nporušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 12 000 €.\nNavrhovateľka vo včas podanom opravnom prostriedku uviedla, že napáda rozhodnutie odporkyne č.\nRP/040/2014 zo dňa 24.06.2014 v celom rozsahu a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\npodľa § 250q ods. 2 O.s.p. z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. rozhodnutie odporkyne zrušil\na vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si navrhovateľka uplatnila náhradu trov konania.\nNavrhovateľka má za to, že svojím konaním povinnosti uvedené v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č.\n308/2000 Z.z. neporušila, nakoľko predmetné komunikáty nespĺňajú definíciu telenákupu v zmysle § 32\nods. 2 citovaného zákona, a teda sa na ňu tieto povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a)\nzákona č. 308/2000 Z.z. nevzťahujú. Taktiež namieta posúdenie predmetných komunikátov odporkyňou\nako nečestných.\nPodľa názoru navrhovateľky odporkyňa pri skúmaní jednotlivých kritérií posudzovania komunikátov\nako telenákup, v nadväznosti na právne závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len\n„Súdny dvor“) vo veci sp. zn. C-l95/06, KommAustria v. ORF, dospela k nesprávnemu skutkovému a\nprávnemu záveru. Na základe uvedeného rozsudku je v obdobných komunikátoch potrebné posúdiť, či\nvysielanie alebo časť vysielania, počas ktorej vysielateľ ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o ceny\nprostredníctvom okamžitého zatelefonovania na telefónne čísla so zvýšenými sadzbami je telenákupom.\nV tejto súvislosti poukázala na kritériá telenákupu, ktorými sú skutočná ponuka služieb na základe\n\nzohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra súčasťou, význam tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času\na predpokladaných hospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie a\ncharakter otázok položených uchádzačom.\nPredmetné komunikáty ponúkajú divákom zábavu v podobe možnosti riešenia logických rébusov/\nhádaniek a zároveň možnosť zapojiť sa do hry (riešenia), prostredníctvom telefonátu a získať cenu,\nv prípade správnej odpovede. Majú za cieľ ponúkať rozptýlenie divákom so zameraním na riešenie\nlogických rébusov/hádaniek. Neponúkajú divákovi priamo prezentovaný, zobrazený produkt, resp.\nslužbu, ktoré sú poskytované v prípade zavolania. Podľa navrhovateľky v predmetných komunikátoch\nide o zásadný rozdiel oproti telenákupu, ako ho definuje a predpokladá ustanovenie v § 32 ods. 2 zákona\nč. 380/2000 Z.z.\nZ pohľadu významu predmetných hier v rámci vysielania z hľadiska času a predpokladaných\nhospodárskych výsledkov, vo vzťahu k výsledkom očakávaným od vysielania programovej služby\nDAJTO, tieto navrhovateľka označila za marginálne. Uviedla, že z celkového vysielacieho času\npríslušnej programovej služby tvoria obdobné komunikáty minimum (menej ako 7% z celkového\nvysielacieho času), nakoľko programová služba DAJTO je vysielaná 24 hodín denne. Vysielanie\nkomunikátov nepatrí k nosným súčastiam programovej služby DAJTO, pretože viac ako 80% jej\nprogramov tvoria dramatické programy, najmä filmy a seriály. Vzhľadom na záujem navrhovateľky\nposkytnúť divákom rozmanitú programovú štruktúru vysielania, zaradila do vysielania aj predmetné\nkomunikáty, nakoľko je zo strany divákov záujem o súťaže a zábavné programy.\nS poukazom na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora navrhovateľka uviedla, že o telenákup\nnepôjde, ak hra, ktorá je súčasťou programu, má za cieľ urobiť vysielaný program interaktívny bez\nskutočnej ponuky služieb, a ak položené otázky nesúvisia s reklamou tovarov alebo služieb v súvislosti\ns obchodovaním, podnikaním, remeslom alebo povolaním.\nNaproti tomu, podľa navrhovateľky posudzované komunikáty obsahovali logickú hádanku/rébus, ktorý\nnijakým spôsobom nesúvisel s reklamou tovarov alebo služieb v súvislosti s obchodovaním, podnikaním,\nremeslom alebo povolaním tretej osoby alebo vysielateľa. Podstatou otázok prezentovaných v\nkomunikátoch je riešenie rôznorodých hádaniek/rébusov ako takých, za účelom zábavy a rozptýlenia\ndiváka, pričom súčasťou komunikátov je aj poskytnutie možnosti účasti na hre. Ich cieľom je zvýšiť\natraktivitu vysielania. Navrhovateľka má za to, že komunikáty vykazujú jasné znaky zábavného\nsúťažného programu a teda nespĺňajú ani tretie kritérium definície telenákupu.\nPre prípad, že by najvyšší súd vyhodnotil posudzované komunikáty ako telenákupy, navrhovateľka\nnamieta ich označenie odporkyňou za nečestné. Vychádza zo skutočnosti, že pojem „čestný“ nie\nje v žiadnom zákone upravený a teda ide o neurčitý právny pojem, ktorého vymedzenie je v\nkompetencii odporcu. Obsah tohto pojmu však musí byť podľa navrhovateľky vymedzený jednoznačne,\nnezameniteľné, tak aby recipienti právnych noriem boli schopní do budúcnosti predvídať aplikáciu práva\na podľa toho upraviť svoje správanie. Obsah pojmov „slušnosť“, „čestnosť“ a ich výklad by mal byť\npodľa navrhovateľky vnímaný vždy v súvislosti s okolnosťami, dobou a aj v závislosti od spoločnosti a\nsituácie, v ktorej je takýto neurčitý pojem používaný. Navrhovateľka má za to, že správny orgán by mal\npri výklade a aplikácií neurčitých právnych pojmov, ktoré zákon obsahuje, prihliadnuť práve na okolnosti,\ndobu, spoločnosť a situáciu, v ktorej sa pojem vyskytuje a adresát právnej normy by mal byť dostatočne\nchránený pred svojvôľou správneho orgánu pri neadekvátnom výklade neurčitých právnych pojmov.\nPreto bolo podľa navrhovateľky pri hodnotení čestnosti potrebné zohľadniť aj špecifický charakter\nkomunikátov. Práve skutočnosť, že komunikáty predstavujú zábavný program s prvkami hry, v ktorom\nsa riešia rébusy/hádanky je dôvodom, aby v takomto prípade pojem „ čestný“ nebol vykladaný striktne\nv zmysle, v akom sa aplikuje na správanie a charakter ľudí, a teda ako poctivý, majúci morálne hodnoty\natď., ale vnímanie kritéria čestnosti by malo odzrkadľovať charakter vysielaných komunikátov. Obsahom\nkomunikátov boli logické rébusy, matematického charakteru, ktorých hlavným účelom bolo zabaviť a\nrozptýliť diváka, prípadne poskytnúť divákovi možnosť zúčastniť sa hry a dovolať sa do štúdia, pričom\nv prípade úspešného dovolania sa do štúdia a správneho zodpovedania otázky je divákovi poskytnutá\navizovaná cena. Z podstaty logických rébusov obsiahnutých v komunikátoch vyplýva, že riešenie nemá\nbyť pre diváka hneď rýchlo uhádnuteľné, ale má mať v sebe aj prvky záhadnosti, ktoré by mali diváci\nodhaliť a následne dospieť k správnemu riešeniu. Navrhovateľka má za to, že práve skryté záhady\n\nzvyšujú atraktivitu takýchto programov. Je účelom hry, aby riešenie rébusu nebolo evidentné a hneď\npriamočiaro uhádnuteľné. Práve záhadnosť a nejednoznačnosť zadaných rébusov je aj vzhľadom na\nmožnú finančnú výhru podstatou predmetných hier. V logických rébusoch sa prirodzene skrýva „záhada“,\nktorú majú práve diváci počas vysielania komunikátu odhaliť, aby dospeli k správnemu riešeniu.\nK vytýkanému zadávaniu úloh moderátorkami predmetných komunikátov navrhovateľka uviedla, že\nzadania úloh sú zámerne koncipované spôsobom, ktorý umožňuje divákom dospieť k viacerým možným\nriešeniam, a to z dôvodu, aby bolo vysielanie interaktívnejšie, zábavnejšie a zároveň aby mali diváci chuť\na možnosť pokúšať sa úlohu vyriešiť. Ak by úlohy neboli zostavené takýmto spôsobom, prvý divák, ktorý\nby sa dovolal do štúdia by zodpovedal otázku, hra by bola ukončená a neplnila by svoj primárny účel\n- zabaviť divákov. Podľa navrhovateľky z tipov divákov, ktoré odzneli počas vysielania komunikátov, je\nmožné vyvodiť, že diváci zadaniu porozumeli a zároveň je dĺžka predmetných komunikátov dostatočná\nna to, aby diváci počas hry skúšali rôzne možnosti riešenia prípadu. Nie je dôvodné, aby zodpovednosť\nza vyriešenie úlohy divákmi niesla navrhovateľka. Diváci sa buď nedopracovali k správnej odpovedi\nalebo, ak sa k správnej odpovedi dopracovali, tak sa do štúdia nedovolali alebo nemali záujem sa\ndovolať. Avšak na základe uvedeného nie je podľa navrhovateľky možné konštatovať, že úloha je\nneriešiteľná.\nVo vzťahu k nedostatočnému inštruovaniu divákov pri zadávaní súťažných úloh, len na „spočítanie\nvšetkých čísel“, navrhovateľka uviedla, že mnohí diváci práve tento typ komunikátov s podobnými\nsúťažami poznajú a priamočiare zadanie bez akejkoľvek záhady, by však diváci okamžite uhádli, a tým by\nkomunikáty stratili svoj aspekt zábavnosti. Účelom komunikátov má byť, aby sa divák zabavil a zamyslel\nnad možnými riešeniami, za čo je v prípade úspechu diváka v súťaži poskytnutá vysoká finančná výhra.\nNavrhovateľka nepovažuje za dôvodné označovať postup a inštrukcie pri riešení rébusov/hádaniek za\nnetransparentný, nečestný alebo zavádzajúci. Už z obrázku ako takého je jasne viditeľné, že je potrebné\nsa primárne zamerať na hľadanie a identifikáciu číselných znakov. Jednotlivé tipy divákov, ktorí sa\ndovolali do štúdia napovedajú o tom, že diváci tento aspekt súťaže pochopili a ich tipy sa mnoho krát\npribližovali správnemu výsledku.\nPodľa navrhovateľky moderátorka svojimi vyjadreniami nemá snahu divákov zmiasť, ale naopak ich\npovzbudiť v riešení úloh. Vyjadrenia moderátorky o tom, že nie je nič ukryté a skryté, odkazujú na\nskutočnosť, že všetky znaky, ktoré majú byť divákom spočítané sa nachádzajú v rámci obrázkov a diváci\nich, ako uvádza moderátorka „majú pred očami“, čo je pravdivé tvrdenie.\nZadanie v predmetných komunikátoch bolo podľa navrhovateľky poskytnuté divákovi tak, aby sa mohol k\nsprávnemu riešeniu pri sledovaní komunikátu dopracovať. Uvedený postup pri zadávaní rébusov podľa\nnázoru navrhovateľky, nie je možné považovať za nečestný. Vzhľadom na skutočnosť, že podstatou\npredmetných komunikátov je práve logický rébus, ktorý v sebe za účelom plnenia funkcie zábavného\nprogramu s prvkom hry musí obsahovať prvok záhadnosti a zatajenie určitých informácií divákovi, nie\nje možné takúto hru automaticky považovať za nečestnú. Je práve ponechané na divákovi, aby záhadu\nodhalil a nakoniec dospel k správnemu riešeniu.\nNavrhovateľka poukázala na skutočnosť, že možnosť dovolať sa do štúdia je poskytnutá všetkým\ndivákom rovnakým spôsobom a všetci diváci majú k dispozícií na riešenie rovnaké informácie, a preto\nkomunikáty podľa jej názoru spĺňajú svoju funkciu zábavného programu s prvkami hry a sú vo vzťahu\nk divákom férové a čestné.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/040/2014 zo dňa 24.06.2014 potvrdil.\nV dôvodoch uviedla, že pri otázke posúdenia odvysielaných komunikátov vychádzala z rozsudku SD\nEÚ vo veci C-195/06 a z definície telenákupu a mediálnej komerčnej komunikácie obsiahnutej v zákone\nč. 308/2000 Z.z. Podľa tohto rozhodnutia SD EÚ vysielanie, počas ktorého vysielateľ ponúka divákom\nmožnosť zúčastniť sa hry o ceny zavolaním na telefónne číslo so zvýšenou sadzbou, teda za odplatu,\nje telenákupom, ak spĺňa tieto kritériá:\n- skutočná ponuka služby s ohľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou,\n- význam hry v rámci vysielania z hľadiska časového rozsahu a predpokladaného ekonomického prínosu,\n\n- typ otázok kladených účastníkovi hry.\nZo samotného obsahu komunikátov je zrejmé, že nejde o štandardný zábavný program. Model takýchto\nkomunikátov sa zakladá na tom, aby sa čo najväčšie množstvo recipientov pokúsilo dovolať do\nštúdia. Nejde o klasické ponúknutie rozptýlenia, ako je to v prípade vedomostných hier vysielaných\nvysielateľom, ale je evidentné, že účelom týchto komunikátov je osloviť čo najväčšie množstvo\nrecipientov, aby využili službu tretej osoby (ponúkanú hru o cenu) zavolaním na telefónne čísla\nuvádzané na obrazovke. Tvrdenie, že ide o akvizičný program je pre posúdenie, či komunikát naplnil\ndefiníciu telenákupu, irelevantné. V konečnom dôsledku, telenákup, ako formu mediálnej komerčnej\nkomunikácie, spravidla vždy vyrába tretia osoba. Skutočnosť, či navrhovateľka môže zasahovať do\nobsahu týchto komunikátov, je vzhľadom na objektívnu zodpovednosť vysielateľa irelevantná. Zo\nvšeobecných pravidiel hry Akčná výhra a Sexy výhra vyplýva, že podporujú aktivity a značky tretej osoby.\nPoskytovanie interaktívnych hier je obchodným modelom, na ktorom funguje spoločnosť TeleMedia\nInteracTV Ltd. (táto spoločnosť bola vyhlasovateľom súťaže Akčná výhra v období od 25.03.2012 do\n31.12.2013, organizátorom súťaže Akčná výhra je od 01.01.2014 spoločnosť Mediatex, Bojnická 18,\n831 04 Bratislava), so sídlom Tower Gate Plače, Tal-Qroqq Street MSD1703 Msida, Malta, reg. číslo:\nC32278 (ďalej len „spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd.“). Podľa pravidiel hry Akčná výhra je jej účelom\nvýhradne podpora aktivít a značky spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd. Z uvedeného vyplýva, že v\npredmetnom programe bola propagovaná a poskytovaná služba tretej osoby, to znamená, že samotná\nhra predstavuje skutočnú ekonomickú aktivitu zahŕňajúcu poskytnutie služby tretej osoby.\nOdvysielané komunikáty tvoria 6 - 7% denného vysielacieho času programovej služby DAJTO, čo nie je\nzanedbateľné. Podľa aktuálne platnej licencie má navrhovateľka vyhradených vysielaniu doplnkového\nvysielania (§ 3 písm. h/ zákona č. 308/2000 Z.z.) 15% z celkového času vysielania programovej služby\nDAJTO. Trvanie predmetných komunikátov predstavuje z časového hľadiska cca tretinu času, ktorú\nvysielateľ môže podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vyhradiť vysielaniu reklamy a telenákupu v\njednom dni a cca polovicu času, ktorú môže vysielateľ podľa svojej aktuálnej licencie vyhradiť vysielaniu\nreklamy a telenákupu. Hra o cenu predstavuje celý obsah komunikátu a jediným účelom takéhoto\nkomunikátu je poskytnutie služby - hry.\nTvrdenie navrhovateľky, že predmetný komunikát nakúpila ako akvizíciu a tento zaraďuje do vysielania\nako akvizičné zábavné programy, čiže nepredáva vysielací čas s cieľom vysielať reklamu a že sa\nnepodieľa na akýchkoľvek ziskoch výrobcu diela, považuje odporkyňa za účelové. Podľa týchto vyjadrení\nnavrhovateľky tretia osoba na programovej službe DAJTO propaguje a poskytuje svoje služby bez toho,\naby mal z toho vysielateľ akýkoľvek zisk, pričom tieto programy ani nie sú prerušované vysielaním\nreklamy, takže nemá ani profit z reklamy. Svojím cieľom sa však predmetné komunikáty v ničom\nnelíšia od bežnej reklamy a telenákupu, ich špecifické spracovanie má pôsobiť atraktívnejšie, avšak to\nnemá vplyv na ich právnu kvalifikáciu. Z pravidiel odvysielaných komunikátov vyplýva, že pri vysielaní\naudiotextových hier vysielateľ programovej služby buď vyhlasovateľovi súťaže predá vysielací čas\n(obdoba reklamy alebo telenákupu), alebo sa podieľa na príjmoch vyhlasovateľa súťaže zo súťaží\norganizovaných prostredníctvom jeho vysielania. Vysielateľ tak za každých okolností získava odplatu\nza poskytovanú službu. Vysielanie audiotextových hier je prezentované ako alternatíva reklamy pre\nzískavanie príjmov z vysielania. Vyhradenie časového úseku v rozsahu jeden a pol hodiny denne\nvysielaniu danej hry nasvedčuje tomu, že to nie je pre vysielateľa ekonomicky zanedbateľnosťou\nčinnosťou. V posudzovaných komunikátoch dochádza k skutočnej ponuke služieb tretej osoby\nza odplatu. Odporkyňa nemohla vyhodnocovať obsah kladených otázok, keďže v predmetných\nkomunikátoch neboli divákom kladené otázky, ale mali za úlohu vyriešiť zadanie pripomínajúce\nslovnú úlohu. Podmienku prepojenia otázok s poskytovaním služieb a tovarov v prípade predmetných\nkomunikátov nebolo potrebné skúmať z hľadiska ich prepojenia so živnosťami, remeslami, podnikaním\na profesiami. Predmetné komunikáty predstavujú službu tretej osoby, spoločnosti TeleMedia InteracTV\nLtd., ktorá spočíva v poskytnutí možnosti divákom vyhrať prezentovanú finančnú odmenu na základe\nsprávnej odpovede na zadanú úlohu a odplatou za jej poskytnutie je suma, ktorú volajúci zaplatia za\nvolanie na telefónne čísla so zvýšenou sadzbou. V danom prípade nemuseli byť kladené otázky, resp.\nzadanie úlohy, či jej riešenie prepojené s činnosťou tretej osoby, ktorá bola vyhlasovateľom súťaže,\nnakoľko samotné usporiadanie hry je jej činnosťou, ktorá bola priamo ponúkaná a aj poskytovaná.\nTakéto konanie je typovo zhodné s inými formami telenákupu, a preto je opodstatnená aj rovnaká miera\nregulácie vysielania predmetných komunikátov.\n\nOdporkyňa dospela k záveru, že pri vysielaní predmetných komunikátov navrhovateľka porušila\nsvoju povinnosť zabezpečiť, aby jej vysielanie bolo čestné. Pri vymedzení pojmu čestnosť v\npredmetnom prípade musí byť zohľadnené jeho spojenie s vysielaním telenákupu. Pojem čestnosť\nje morálnou kategóriou. Čestné informovanie je také, ktorého obsah bude v súlade so všeobecne\nprijímanými pravidlami, verné skutočnosti, ktoré nenavádza, nesmeruje k neúplnému alebo nepresnému\ninformovaniu vykonávanému najmä s cieľom vyvolať alebo vytvoriť predpoklady pre vyvolanie\nrozhodnutia v recipientovi, ktoré by pri riadnom informovaní neurobil, alebo pravdepodobne neurobil a to\nnajmä zo zištných dôvodov. Čestný telenákup je taký, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude teda\nprezentovať ponúkanú službu alebo tovar tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných alebo\nnepresných informácií vytvoril v recipientovi klamlivú predstavu o ich vlastnostiach, kvalitách, použití,\núčinkoch, charakteristike, význame pre recipienta.\nOdporkyňa poukázala na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádzala, že zadanie hry má\nbyť jednoduché, vyriešiteľné pre každého, zdôraznila však, že musí byť také, aby na jeho základe, bolo\nmožné túto úlohu vyriešiť.\nArgument navrhovateľky, že rôznorodé tipy divákov preukazujú, že diváci vedeli, ako majú pri riešení\npostupovať, odporkyňa označila za absolútne nelogický. Práve skutočnosť, že diváci uvádzali rôznorodé\ntipy preukazuje, že zadania neobsahovali jednoznačné, presné a úplné inštruovania o spôsobe\nriešenia zadaných úloh. V každom komunikáte bola, či už prostredníctvom údajov na obrazovke, alebo\nprostredníctvom informácií o zadaní poskytnutých moderátorkou, poskytnutá nepravdivá informácia,\nktorá sama osebe (odhliadnuc od samotných znakov obsiahnutých v zadaní a netransparentného\nspôsobu pripisovania hodnôt znakom) divákom znemožňovala dospieť k správnemu riešeniu (diváci\nboli inštruovaní tak, že majú spočítať všetky čísla, resp. číslice na obrazovke, ale ich úlohou bolo\nspočítať všetky čísla a číslice na obrázku, alebo inštruovanie, že diváci majú spočítať všetky čísla, ale ich\núlohou bolo spočítať všetky čísla a číslice). Už len takéto inštruovanie, ktoré sa vyskytovalo v každom z\nkomunikátov, spôsobuje ich neriešiteľnosť. Zmeny zadania počas vysielania audiotexových hier označil\nNS SR v rozsudku vo veci 3Sž/22/2013 za nečestné.\nJe podľa odporkyne evidentné, že nastavenie zadania tak, aby vyzeralo byť jednoduché, ale vzhľadom\nna informácie, ktoré sú divákom poskytnuté a postup riešenia, ku ktorému sú diváci inštruovaní, je pre\nnich nevyriešiteľné, v kombinácii s vysokou odmenou, ktorá im je za vyriešenie ponúknutá, sleduje jediný\núčel, maximalizáciu zisku navrhovateľky. Jednoduchým a zavádzajúcim zadaním v kombinácii s vysokou\nvýhrou, ktorá je za vyriešenie zadania ponúkaná, dosiahne navrhovateľka v recipientoch rozhodnutie\nzúčastniť sa hry a jej nevyriešiteľnosťou vzhľadom na informácie, ktoré sú divákom poskytnuté a postup\nriešenia, k akému sú diváci inštruovaní, dosiahne, aby nemusela vyplácať výhru.\nOdporkyňa má za to, že je vecou navrhovateľky, aby zvolila taký typ hry a zadania, ktoré budú v súlade\ns platnou právnou úpravou. Je nepochybné, že aj riešiteľná hra môže byť zaujímavá a nemusí byť\njednoduchá. Ekonomický záujem navrhovateľky nemôže liberalizovať jej protiprávne konanie.\nZ napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka nie je zodpovedná za to, aby hra bola vyriešená,\nale za to, aby bola riešiteľná na základe zadania a inštrukcií, ktoré recipientom poskytne. To však podľa\nodporkyne nie je zabezpečené, ak je zadanie prispôsobované tak, aby recipientom bolo znemožnené\ndopracovať sa k výsledku, ktorý navrhovateľka označuje za správny.\nPodľa odporkyne každé zadanie predmetných úloh obsahovalo viacero nejasností. Číselné hodnoty boli\npripisované rôznym znakom, tieto znaky mali rôznu hodnotu, ktorá im bola pripisovaná bez akejkoľvek\nlogiky, a zo zadania úlohy nemohla byť pre recipienta zrejmá. To, že recipienti neboli schopní odhaliť\nvšetky znaky, ktoré majú mať číselnú hodnotu a ich číselné hodnoty, je zrejmé aj z toho, aké rôzne\nvýsledky (pričom žiadny nebol správny) uvádzali. Ako je konkrétne uvedené aj v napadnutom rozhodnutí,\nnavrhovateľka rôznym znakom pripisovala svojvoľne rôzne hodnoty. Napríklad zhluk znakov IL mal mať\nhodnoty 1 a 50, ale nie je zrejmé, prečo nemal aj hodnotou 49 (pre porovnanie dva vedľa seba stojace\nznaky II mali hodnotu 2), alebo nos malého dieťaťa mal byť znak C s hodnotou 100, ale nie je zrejmé,\nprečo nemal číselnú hodnotu podľa šestnástkovej sústavy (12), resp. prečo vyobrazenia na obrázku\nrovnakého charakteru nemali pripísanú hodnotu (golier v tvare písmena C nemal pripísanú žiadnu\nčíselnú hodnotu). Diváci boli inštruovaní k spočítavaniu, nie k hádaniu. Svojvoľné a netransparentné\npripisovanie číselných hodnôt znakom v zadaní robí hry pre recipientov postupom, ku ktorému sú\n\ninštruovaní, neriešiteľnými. Takéto zadanie úloh posúdil NS SR vo veci 3Sž/22/2013 ako nečestné. Nič v\nzadaní recipientov neinštruovalo k tomu, aby postupovali spôsobom, ktorý by umožnil zadanie vyriešiť.\nĎalej moderátorka divákov podľa odporkyne vyslovene zavádzala, keď uviedla, že majú spočítavať\nvšetky čísla na obrazovke, ale ich úlohou bolo spočítavať všetky čísla na obrázku, alebo keď uviedla, že\nmajú spočítať všetky čísla, ale ich úlohou bolo spočítať číslice a čísla, resp. keď uvádzala, že riešenie\nnie je ťažké a že netreba nad ním špekulovať, hoci riešenie si vyžadovalo sériu hádania a následného\nspočítavania. Aj z rozsudku NS SR vo veci 3Sž/22/2013 jednoznačne vyplýva (ako je poukázané aj v\nnapadnutom rozhodnutí), že takéto inštruovanie je zavádzajúce a teda nečestné.\nArgumentáciu navrhovateľky vo vzťahu k tomu, že súčasťou posudzovaných hier bolo tajomstvo, ktoré\nmali diváci odhaliť, odporkyňa označila za irelevantná. Zavádzanie, miestami až klamanie recipientov\no tom, ako majú zadanie riešiť, nie je možné podľa odporkyne ospravedlniť charakterom komunikátu.\nTakýto postup nie je možné označiť za čestný. Ak sú diváci vyzývaní, aby istým spôsobom riešili\nposkytnuté zadanie, komunikát bude čestný, ak týmto spôsobom zadanie bude riešiteľné. Zvolenie\nnáročnosti úlohy a tým aj jej riešenia je v dispozícii navrhovateľky. Navrhovateľka nebola sankcionovaná\nza náročnosť úlohy, ale za jej neriešiteľnosť na základe zadania, ktoré divákom poskytla. Nie je\npodstatné, či existuje „nejaký“ postup, ktorým je zadanie možné vyriešiť, ale či zadanie úlohy (teda\ninštrukcie pre divákov, ako postupovať, ktoré sú obsiahnuté na obrazovke a poskytované moderátorkou)\nobsahuje informácie pre riešenie, ktoré budú viesť k jedinému správnemu výsledku. V opačnom prípade\nje zadanie nejednoznačné a úloha nevyriešiteľná, a to pre neúplnosť alebo nepresnosť informácií\nposkytnutých v zadaní.\nPodľa odporkyne posudzované komunikáty a hry v ich rámci odvysielané neobsahovali v zadaní dostatok\ninformácií pre to, aby sa recipienti na základe takéhoto zadania mohli dopracovať k výsledku, ktorý\nnavrhovateľ označil za správny. Zadania úloh smerovali k inému riešeniu a výsledku, než aký navrhovateľ\noznačil za správny. Ak zadanie úlohy nie je jednoznačné, presné a úplné, odvysielaný komunikát nemôže\nbyť čestný, a teda odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a\nna pojednávaní súdu dňa 24.02.2015 po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po\noboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako aj s obsahom pripojeného\nadministratívneho spisu č. 157/SKO/2014, č. 402/SKO/2014, s obsahom rozhodnutia odporkyne č.\nRP/040/2014 zo dňa 24.06.2014, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového záznamu, dospel k záveru,\nže rozhodnutie odporkyne potvrdí.\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že v prejednávanej\nveci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľka v správnom konaní, ani v konaní pred súdom, nepoprela\nodvysielanie vyššie špecifikovaných komunikátov na programovej službe DAJTO s názvom Akčná výhra\na Sexy výhra, ani ich obsah a znenie.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky obsiahnutých v opravnom prostriedku\nbolo posúdiť, či odporkyňa v preskúmavaných administratívnych konaniach správne subsumovala\nkontrolované komunikáty pod zákonnú definícii telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.\na či odporkyňa na základe vykonaného dokazovania dospela k správnemu záveru, že navrhovateľka\nv rozpore s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. nezabezpečila, aby sporné komunikáty boli\nčestné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\n\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 4 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) je\npresadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup\nku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie,\ndohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom.\nPodľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná\nreklama a telenákup boli čestné a slušné.\nPodľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná\nverejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu.\nTelenákup môže mať formu\na) telenákupného šotu,\nb) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nVo vzťahu k charakteru sporných komunikátov najvyšší súd konštatuje, že už viac krát v obdobných\nveciach judikoval (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sž/22/2013 zo dňa 6. mája\n2014, č. k. 4 Sž/7/2014 zo dňa 7. októbra 2014), že komunikáty podobného typu svojím charakterom\nnapĺňajú podľa úniového práva i zákona č. 308/2000 Z.z. definíciu telenákupu.\nPodľa smernice Rady 89/552/EHS zo dňa 03.10.1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných\nprávnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností\ntelevízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES\nzo dňa 30.06.1997 sa na účely tejto smernice za televíznu ponuku tovarov (teleshopping) považuje\nvysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom ponuky tovarov alebo služieb vrátane\nnehnuteľného majetku, práv a záväzkov.\nAj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých\nustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských\nštátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych\nmediálnych službách), ktorou bola smernica 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 zrušená je telenákup\ndefinovaný ako vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo\nslužieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov (článok 1.1 písm. l/). Smernica 2010/13/EÚ\n\nbola do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá s účinnosťou od 01.01.2013 a tvorí prílohu 1\nk zákonu č. 308/2000 Z.z.\nNa posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu telenákup v odvysielaných komunikátoch bolo\npotrebné skúmať jednotlivé programy z hľadiska ich obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi\nzložkami a informáciami, ktoré v nich boli obsiahnuté. V danom prípade bola divákom ponúknutá\nmožnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou\nsadzbou a vyriešením matematického príkladu. Poukazujúc i na výklad úniového práva v rozsudku\nSD EÚ vo veci C-195/06, senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v\nktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná\nvýhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t.j. za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré citované\nustanovenia smernice 97/36/ES zo dňa 30.06.1997, priznáva pojmu teleshopping. A to za predpokladu,\nak táto relácia alebo jej časť, predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie,\nktorej je hra súčasťou, významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a predpokladaných\nhospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie, ako aj charakteru otázok\npoložených uchádzačom.\nNa základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup\n(teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je možné\nodvysielané komunikáty považovať za bežné zábavno-súťažné programy. Aj s ohľadom na ustanovenie\n§ 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. napĺňajú odvysielané komunikáty zákonnú definíciu telenákupu.\nTelevízny divák sa v podstate vytočením telefónneho čísla zaviaže zaplatiť určitú sumu, ktorá je síce\nnízka (2 € s DPH), ale je vyššia ako tarifa za bežný telefonický rozhovor na Slovensku, a súhlasí s\njej zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva moderátor programu, ale i stanovené pravidlá, že za jediný\ntelefonický hovor, po správnom zodpovedaní úlohy, vyhrá cenu - 100 €, ktorá vysoko prevyšuje jeho\ninvestíciu. V tomto prípade je možné konštatovať, že ide o ponuku finančnej služby - hry vysielateľa\npre diváka.\nPodľa najvyššieho súdu je v tomto prípade splnená i ďalšia zákonná podmienka, aby bolo možné\nposúdiť predmetné komunikáty ako telenákup (§ 32 ods. 2 citovaného zákona) a to, že ide o priamu\nponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu - finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní\ntelevízneho vysielania vytočením telefónneho čísla využiť priamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve\npojem priama ponuka pre verejnosť odlišuje telenákup a reklamu.\nReklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, pretože aj keď je jej cieľom rovnako, ako je cieľom\ntelenákupu, aby si televízny divák kúpil tovary, alebo služby, ktoré propaguje tým, že ho presvedčí o\nich vlastnostiach, konečné štádium obchodu je akcesorické vo vzťahu k jej bezprostredným cieľom a\ndochádza k nemu neskôr, keď sa spotrebiteľ obráti na príslušnú distribučnú sieť, aby uskutočnil nákup.\nTelenákup ide totiž ďalej ako reklama, keďže sa neobmedzuje na reklamný oznam, ale zabezpečuje nie\nlen propagáciu ale i samotný predaj tovaru, či služby.\nTieto úvahy podporujú predpoklad, že posudzované relácie ponúkajú televíznym divákom možnosť\npriamo zúčastniť sa na hre tým, že im moderátor poskytuje informácie nevyhnutné na to, aby sa s ním\nmohli spojiť a dostali sa tak do vysielania a mohli zodpovedať na stanovenú otázku - matematický príklad,\nčím je splnená podmienka, aby bolo možné predmetný program posúdiť ako priamu ponuku finančnej\nslužby divákovi.\nS tvrdením navrhovateľky, že z pohľadu vysielateľa uvedenými komunikátmi ide len o spestrenie\nprogramového vysielania s účelom zabaviť divákov, nemožno celkom bez výhrady súhlasiť.\nPredovšetkým ide o nakupovaný akvizičný program od spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd., ktorý\nnavrhovateľka hoci zaraďuje ako zábavný program, zároveň ním predáva vysielací čas s cieľom vysielať\nreklamu alebo telenákup tretej osoby. Tvrdenie navrhovateľky, že sa nepodieľa na ziskoch výrobcu\ndaného programu považuje senát najvyššieho súdu za účelové, pretože posudzované programy neboli\nani raz prerušené vysielaním reklamy. Taktiež aj na internetovej stránke spoločnosti TeleMedia InteracTV\nLtd., www.interactv.com <http://www.interactv.com> je v pravidlách tejto hry uvedené, hneď na úvodnej\nobrazovke tejto stránky, že je to práve spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd., ktorá si buď kupuje vysielací\n\nčas od televízií, alebo sa podieľa na príjmoch, ktoré plynú z vysielania týchto súťaží. V danej ponuke\nna tejto internetovej stránke je taktiež zdôraznené, že táto ich ponuka nevyžaduje žiadne investície\nani náklady zo strany vysielateľov a že vysielateľ, spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd. nikdy za jej\nponúkané programy platiť nebude. Keďže toto uvádza priamo spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd.,\nktorá je vyhlasovateľom tejto súťaže, pri ponuke svojich produktov iným vysielateľom, nie je dôvod\npredpokladať, že by práve vysielanie na programovej službe DAJTO malo byť iné, a mala by to byť\npráve navrhovateľka, ktorá platí spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd. za odvysielanie predmetných\nkomunikátov.\nReklama a telenákup sa zaraďujú do vysielania medzi jednotlivé programy (§ 35 ods. 1 zákona č.\n308/2000 Z.z.). Zákonodarca teda zjavne neupravuje možnosť, aby sa mohol telenákup zaradiť priamo\ndo relácie. Práve naopak vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené\nod iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo\nvysielaní televíznej programovej služby musí byť vysielanie telenákupu oddelené zvukovo-obrazovými\nalebo priestorovými prostriedkami.\nVo vysielaní televíznej programovej služby sa reklama a telenákup vysielajú v blokoch a oddelene od\niných častí tejto programovej služby. Vysielanie samostatných reklamných a telenákupných šotov je\npovolené vo vysielaní športových udalostí, v ostatných prípadoch je povolené iba výnimočne (§ 34\nzákona č. 308/2000 Z.z.).\nS poukazom na uvedené je preto potrebné podľa najvyššieho súdu uzavrieť, že v tomto prípade sa\nuvedenými podmienkami na vysielanie telenákupu navrhovateľka neriadila.\nV prejednávanom prípade bolo z hľadiska posúdenia porušenia zákonných povinností vysielateľa\npodstatný výklad pojmu čestnosť, keďže v zmysle § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je\nvysielateľ povinný zabezpečiť, aby ním vysielaný telenákup bol čestný. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí\nrozobrala pojem čestnosť využijúc svoju diskrečnú právomoc; uviedla, že čestnosť je morálnou\nkategóriou a čestné informovanie je také, ktoré je v súlade so všeobecne prijímanými pravidlami, verné\nskutočnosti, ktoré nenavádza a nesmeruje k nepresnému alebo neúplnému informovaniu. S takouto\ncharakteristikou pojmu čestnosť sa najvyšší súd stotožňuje v plnom rozsahu. Aby bolo takéto vysielanie\npovažované za čestné, musí mať jasné pravidlá, ktoré sa priebežne nebudú meniť. Ak je súčasťou\nprogramu akákoľvek úloha, je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť formuláciu jej zadania jasne, stručne\na zrozumiteľne pre priemerného recipienta.\nZ obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia (č. l. 23 až 26 - komunikát vysielaný dňa\n30.11.2013, č. l. 26 až 29 - komunikát zo dňa 27.02.2014, č. l. 30 až 33 - komunikát zo dňa 06.03.2014)\nnajvyšší súd zistil, že odporkyňa riadne zistila skutkový stav postupom, keď na základe vzhliadnutia\npredmetných nahrávok a následným porovnaním riešení zadaných úloh v jednotlivých komunikátoch\nposkytnutých navrhovateľkou, podrobne vyhodnotila vykonané dokazovanie a dospela k správnemu\nzáveru, že navrhovateľka nezabezpečila čestnosť odvysielaných kontrolovaných telenákupov, čím\nporušila ustanovenie § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.\nPri komunikáte odvysielanom dňa 30.11.2013 zadanie úlohy uvedené na obrazovke znelo tak, že\nrecipienti majú spočítať všetky číslice na obrazovke, moderátorka však uviedla, že majú spočítať všetky\nčísla na obrazovke, následne uvádzala, že majú spočítať všetky čísla na obrázku.\nPri komunikáte odvysielanom dňa 27.02.2014 zadanie úlohy uvedené na obrazovke znelo tak, že\nrecipienti majú spočítať všetky čísla na obrázku, aj moderátorka uvádzala, že majú spočítať všetky čísla\nna obrázku.\nPri komunikáte odvysielanom dňa 06.03.2014 zadanie úlohy uvedené na obrazovke znelo tak, že\nrecipienti majú spočítať všetky čísla na obrázku, moderátorka však uviedla, že majú spočítať všetky čísla\nna obrazovke, následne uvádzala, že majú spočítať všetky čísla na obrázku.\nZ poskytnutých riešení ku všetkým trom kontrolovaným komunikátom vyplýva, že diváci mali spočítavať\nna obrázkoch identifikované čísla, ale zároveň aj číslice použité v rámci čísel, pričom v obrázkoch\nboli použité číslice desiatkovej aj šestnástkovej sústavy - arabské číslice, rímske číslice a znaky, ktoré\n\npripomínali rímske číslice. Vo viacerých prípadoch ich však bolo potrebné natočiť, ako napríklad znak C\nna ruke postavičky na obrázku, znak I na vlasoch postavičky, znak V v pravom hornom rohu - komunikát\nzo dňa 30.11.2013, napr. rímskou číslicou C, vyjadrujúcou číslo, hodnotu 100, malo byť aj vyobrazenie\nnosa na tvári postavičky bábätka - komunikát zo dňa 27.02.2014, prípadne rímska číslica L, vyjadrujúca\nčíslo, hodnotu 50, ktorá mala byť identifikovaná v čísle 12, t.j. namiesto číslice 1 - komunikát zo dňa\n06.03.2014.\nJe všeobecne známe, že číslica, alebo cifra je znak (symbol <http://sk.wikipedia.org/wiki/Symbol>)\npoužívaný na zápis hodnoty čísla a číslo sa používa na opis množstva.\nZ obsahu zadaní úloh v spojení s ich riešeniami stanovenými navrhovateľkou najvyššiemu súdu\nokrem iného vyplýva, že táto pripisovala rôzne hodnoty číslici osem zapísanej v digitálnom tvare.\nPodľa poskytnutého riešenia mala mať v digitálnej forme zapísaná číslica 8 hodnoty čísel 1, 2, 3\na 7 - v komunikáte vysielanom dňa 27.02.2014, avšak v hre odvysielanej dňa 30.11.2013 mala\npodľa pravidiel určených navrhovateľkou aj hodnotu čísel 9, 8, 6, 5, 4, teda pre tento komunikát\ndigitálny znak predstavoval všetky číslice desiatkovej <http://sk.wikipedia.org/wiki/Desiatkov%C3%A1_s\n%C3%BAstava> (decimálnej) sústavy. Naproti tomu, hoci z čísla osem zapísaného v digitálnom\ntvare možno prečítať aj číslice šestnástkovej sústavy, napr. písmeno C, E, tie vo výpočtoch podľa\nriešení navrhovateľky nemali byť zohľadnené. Obdobne vedľa seba stojace dva znaky I (teda II) mali\nnavrhovateľkou pripísanú hodnotu 2, avšak vedľa seba stojace znaky IL (v tej istej úlohe), už podľa\nriešenia navrhovateľky nemali mať hodnotu 49, t.j. pri za chovaní spôsobu písania, resp. čítania rímskych\nčísel.\nTento spôsob pripisovania hodnôt jednotlivým znakom odporkyňa v preskúmavanom správnom konaní\nsprávne vyhodnotila ako absolútne netransparentný, prispôsobený tomu, aby úloha bola postupom, ku\nktorému sú diváci inštruovaní, nevyriešiteľná.\nV uvedenom kontexte nemožno prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľky, obhajujúcej čestné a férové\nzadávanie predmetných úloh, že mnohí diváci práve tento typ komunikátov s podobnými súťažami\npoznajú. Na vyššie uvedených príkladoch použitia digitálneho znaku a čítania rímskych čísel vidno, že i\npri najväčšej snahe diváka majúceho skúsenosť s podobnými zadaniami, nemožno predpokladať, že i pri\nvyužití jeho maximálnej pozornosti pri rozpoznávaní znakov predstavujúcich číslice a jeho matematickej\nzdatnosti vo vykonaní ich súčtu, uhádne, ktorým vyobrazeným číslam a čísliciam navrhovateľka v\nkonkrétnej hre pripísala aké hodnoty, navyše i ktorej číselnej sústavy.\nV spojení s opakovanými vyjadreniami moderátoriek o jednoduchosti riešenia, t.j. zľahčovaní náročnosti\núloh, sa zadanie úloh javí ako neférové a zavádzajúce.\nV podstate možno všeobecne zhrnúť, že za nejednoznačné, zmätočné, nedostatočné, nejasné a teda\nnečestné možno považovať zadanie úloh predmetných komunikátov:\n· vo vymedzení ohraničenia priestoru zadanej úlohy, v rámci ktorého sa má hľadať riešenie - televízna\nobrazovka alebo obrázok,\n· zadania predmetu úloh - sčítanie čísiel, napriek tomu, že predmetom úlohy bolo rozpoznanie číslic\nrôznych číselných sústav a zároveň sčítanie nie len identifikovaných čísiel, ale i sčítanie číslic tvoriacich\njedno číslo, napr. pri čísle 25 sa do celkového súčtu nezarátavalo len toto číslo, ale i číselné hodnoty\nčíslic, z ktorých je zložené, t.j. 25+2+5,\n· opakované neprimerané zľahčovanie náročnosti zadaných úloh komentármi moderátoriek vysielaných\nkomunikátov.\nZ uvedeného dôvodu najvyšší súd považuje celkový postup navrhovateľky v sankcionovanom prípade\nza netransparentný, nečestný a zavádzajúci. Rada je v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. oprávnená na to,\naby dohliadala na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a s využitím vlastnej správnej úvahy, ktorú\nv rozhodnutí riadne zdôvodní, posudzovala odvysielané informácie a príspevky. Rovnako, ak dospeje\nk záveru, že určitý program, resp. časť vysielania vysielateľa nebola v súlade so zákonom č. 308/2000\nZ.z., je oprávnená skonštatovať jeho porušenie a vyvodiť z toho príslušné sankcie.\nSúd po preskúmavaní danej veci postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že správny orgán v danom\nprípade konal v intenciách citovaných právnych noriem, vysporiadal sa s aplikáciou úniového práva ako\ni s výkladom obsiahnutým v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-195/06 zo dňa 24.05.2007 vo\n\nveci Kommunikationsbehorde Austria (KommAustria) proti Osterreichischer Rundfunk (ORF), vo veci si\nzadovážil dostatok relevantných dôkazov pre svoje rozhodnutie, zistil riadne skutočný stav veci a zo\nskutkových okolností vyvodil správny právny záver.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné, keďže odporkyňa\nnevybočila z medzí a z hľadísk ustanovených zákonom, pričom napadnuté rozhodnutie vydala na\nzáklade zákonom povoleného správneho uváženia, ktoré zodpovedá zásadám logického myslenia a\nvychádza z podkladov zistených v tomto prípade.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/040/2014 zo dňa 24.06.2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok 500 € rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a\n§ 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g) Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k\nuvedenému zákonu. Účet najvyššieho súdu je vedený v Štátnej pokladnici pod č. 700 006 1219/8180.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}