{"guid": "950a9b1d-0368-477d-b7c8-dc54805ac328:281fcedb-36ec-4fc4-9178-6f3e0a5d447c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014010086.2", "spisova_znacka": "6Sž/12/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/12/2014 z 16. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2015, sp. zn. 6Sž/12/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:9014010086.2", "identifikacne_cislo": "9014010086", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2015-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/281fcedb-36ec-4fc4-9178-6f3e0a5d447c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010086.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010086.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010086.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/12/2014\n9014010086\n16. 12. 2015\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2015:9014010086.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci navrhovateľky :\nMAC TV s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni : Rada\npre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku\nnavrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/028/2014 z 29. apríla 2014, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/028/2014 z 29. apríla 2014 vo výroku\npod bodom II., ktorým bolo konštatované, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 19 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o\ntelekomunikáciách v znení neskorších predpisov tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 21.\noktóbra 2013 v čase o cca 19:00 hod. odvysielala v rámci programu Veľké noviny príspevok s názvom\nVÝKON AKO V RÉŽII BRITSKÉHO SS, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol\ndo osobnej cti v príspevku zobrazenej súdnej úradníčky, za čo jej bola uložená podľa ustanovenia § 64\nods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankcia - pokuta vo výške 5000 € (slovom päťtisíc eur) - p\notvrdzuje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky časť predmetu konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne č. RP/028/2014 z 29. apríla 2014 vo výroku pod bodom I., ktorým bolo konštatované, že\nnavrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. o\nvysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 21. októbra 2013 v čase o cca 19:00 hod.\nodvysielala v rámci programu Veľké noviny príspevok s názvom VÝKON AKO V RÉŽII BRITSKÉHO\nSS, v ktorom nedostala súdna úradníčka, prípadne Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako\ndotknutá osoba priestor vyjadriť sa k tvrdeniam o postupe súdnej úradníčky, zobrazenej v príspevku\npri výkone súdneho rozhodnutia, dávaného do súvisu s hospitalizáciou maloletých detí, čím porušila\npovinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov, za čo jej bola uložená\npodľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankcia - upozornenie na porušenie\nzákona - vylučuje na samostatné konanie a v tejto časti v e c p o s t u p u j e Krajskému súdu v\nBratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému.\nNavrhovateľke náhradu trov konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 € na účet Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vedený v P. pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: BÚ - depozitný účet\nneúročený č. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/028/2014 z 29.04.2014 odporkyňa (ďalej aj „Rada“) ako orgán príslušný\npodľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o\nzmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n308/2000 Z. z.“) postupom podľa ustanovenia § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. rozhodla, že navrhovateľka\nako účastníčka správneho konania č. 409-PLO/O-5920/2013 porušila :\nI. povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej\nprogramovej službe JOJ dňa 21.10.2013 v čase o cca 19:00 hod. odvysielala v rámci programu\nVeľké noviny príspevok s názvom VÝKON AKO V RÉŽII BRITSKÉHO SS, v ktorom nedostala súdna\núradníčka, prípadne Ministerstvo spravodlivosti SR, ako dotknutá osoba priestor vyjadriť sa k tvrdeniam\no postupe súdnej úradníčky, zobrazenej v príspevku pri výkone súdneho rozhodnutia, dávaného do\nsúvisu s hospitalizáciou maloletých detí, čím porušila povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť\nspravodajských programov, za čo jej bola uložená podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z. z. sankcia - upozornenie na porušenie zákona,\nII. povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej\nprogramovej službe JOJ dňa 21.10.2013 v čase o cca 19:00 hod. odvysielala v rámci programu Veľké\nnoviny príspevok s názvom VÝKON AKO V RÉŽII BRITSKÉHO SS, ktorý spôsobom svojho spracovania\na svojím obsahom zasiahol do osobnej cti v príspevku zobrazenej súdnej úradníčky, za čo jej uložila\nsankciu podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. - pokutu určenú podľa\n§ 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 5000 €, so splatnosťou do 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia na uvedený účet. Zároveň skonštatovala, že podľa § 64 ods. 5 cit. zákona :\n„Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.“.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že účastník konania dňa 21.10.2013 o cca 19:00 hod.\nodvysielal na programovej službe JOJ v hlavnom vysielacom čase v rámci spravodajského programu\nVeľké noviny príspevok s názvom VÝKON AKO V RÉŽII BRITSKÉHO SS. Posudzovaný príspevok\ninformoval divákov o dvoch prípadoch výkonu súdnych rozhodnutí o výchove maloletých detí, a to\nv prípade maloletého chlapca z Bratislavy a dvoch dievčat z Veľkých Bielic v okrese Partizánske. V\nrámci príspevku odzneli závažné tvrdenia kritizujúce spôsob akým postupovala súdna úradníčka, v\npríspevku viackrát detailne zobrazená, pri výkone súdneho rozhodnutia, následkom ktorého skončil\nmaloletý chlapec v nemocnici.\nPrevažná časť príspevku sa zaoberala výkonom súdneho rozhodnutia v prípade maloletého chlapčeka\nz Bratislavy, v rámci ktorého boli odvysielané audiovizuálne zábery zachytávajúce súdnu úradníčku pri\nvýkone tohto súdneho rozhodnutia, pričom detailné zábery jej tvárovej časti a jej hlas neboli účastníkom\nkonania nijakým spôsobom upravené (napr. rastrovanie, modifikácia hlasu, atď.), v dôsledku čoho\nbola súdna úradníčka pre užšiu verejnosť jednoznačne identifikovateľná. Hospitalizovanie maloletého\nchlapca z Bratislavy po výkone súdneho rozhodnutia bolo v príspevku prezentované ako dôsledok\npostupu súdnej úradníčky, a to nasledovnými vstupmi redaktora:\n(Redaktor: Vzhľadom k tomu, že dieťa zažilo nepochybne pri tomto úradníckom postupe šok a celá akcia\nskončila až príchodom lekárky...\nRedaktor: Keďže ale žiadame o komplexnú analýzu priameho konania práve súdnej úradníčky, v tomto\nprípade. Na stanovisko Ministerstva spravodlivosti zatiaľ čakáme.\nRedaktor: Chlapček, o ktorom je reč, je po tomto traumatizujúcom zážitku, v réžii súdnej úradníčky,\nstále hospitalizovaný v nemocnici. Sociálna kuratela tvrdí, že v takýchto prípadoch nemajú vôbec žiadne\nrozhodovacie právomoci.).\nPodľa názoru odporkyne sa v dôsledku citovaných vyjadrení súdna úradníčka stala nepochybne\ndotknutou osobou (ďalej len „dotknutá osoba“). Z odvysielaných vyjadrení divák mohol vo vzťahu k\nsúdnej úradníčke nadobudnúť dojem, že pri výkone súdneho rozhodnutia postupovala vo vzťahu k\n\nmaloletým deťom neprimerane až bezohľadne. Divák vzhľadom na absenciu postoja dotknutej osoby\nnemal možnosť vyhodnotiť, či boli maloleté deti hospitalizované naozaj v dôsledku neprimeraného a\nbezohľadného postupu súdnej úradníčky alebo príčina ich hospitalizácie spočívala napríklad v správaní\nrodinných príslušníkov pri samotnom výkone, ktorý nebol v príspevku zachytený.\nSprávne konanie bolo začaté pod bodom II. z dôvodu, že účastník konania dňa 21.10.2013 v čase o\ncca 19:00 hod odvysielal v rámci programovej služby JOJ v rámci programu Veľké noviny príspevok s\nnázvom VÝKON AKO V RÉŽII BRITSKÉHO SS, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom\nmohol porušiť povinnosť zakotvenú v ustanovení § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nOdporkyňa uviedla, že :\na) Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že na porušenie povinnosti\nvysielateľa zakotvenej ustanovení § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. je žiaduce, aby\nboli osoby, do ktorých ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd malo byť programovou zložkou\nvysielateľa alebo jej časťou zasiahnuté, dostatočne identifikovateľné pre užšiu verejnosť (napr. rozsudok\nNS SR sp. zn. 8Sž/4/2010). Rada preto pristúpila k posúdeniu, či bola súdna úradníčka v rámci programu\ndostatočne individualizovaná na kvalifikovaný zásah do jej ústavou garantovaných práv a slobôd.\nOdporkyňa uviedla, že v rámci vizuálnej zložky príspevku boli odvysielané viaceré detailné zábery na\nženu označenú ako súdna úradníčka:\n(Záber na mladú ženu - súdnu úradníčku, ktorá stojí pri bytových dverách. Zreteľne je viditeľná časť jej\ntváre z profilu na cca 6 sekúnd.\nVľavo dole titulok „SÚDNA ÚRADNÍČKA“.\nSúdna úradníčka ide po chodbe, zreteľne je viditeľná časť jej tváre.\nSúdna úradníčka je snímaná odzadu, ide po chodbe k nejakým postavám, ktoré sú vyrastrované.\nSúdna úradníčka stojí pri dverách. Zreteľne je viditeľná jej tvár.\nSúdna úradníčka stojí pri inej osobe. Zreteľne je viditeľná úradníčkina tvár. Kamera sa priblíži k jej tvári,\ntakže je detailne viditeľná.).\nNeskôr boli v príspevku odvysielané aj jej vyjadrenia pri výkone súdneho rozhodnutia sprevádzané\nzábermi na jej osobu, pričom zreteľne vidno tvár ženy. V spodnej časti obrazovky bolo zobrazené jej\npovolanie („SÚDNA ÚRADNÍČKA“). Detailné obrazy tváre ženy označenej ako súdna úradníčka a jej\nhlas neboli účastníkom konania nijakým spôsobom modifikované.\nPodľa názoru odporkyne je nesporné, že v dôsledku odvysielania opakovaných detailných záberov tváre\nženy označenej ako súdna úradníčka bez rastrovania tvárovej časti, ako aj jej vyjadrení v rámci súdneho\nvýkonu bez modifikácie jej hlasu, mohol súdnu úradníčku v príspevku rozpoznať ktokoľvek z okruhu jej\nrodiny, priateľov, spolupracovníkov ako aj jej blízkeho okolia, čím sa stala žena označená ako súdna\núradníčka pre užšiu verejnosť jednoznačne identifikovateľná.\nb) Vysielateľ je povinný podľa § 19 ods. l písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. zabezpečiť, aby jeho\nprogramová služba a jej zložky nezasahovali spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom do\nľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. Rada preto pristúpila k posúdeniu obsahu\na spôsobu spracovania príspevku vo vzťahu k žene označenej ako súdna úradníčka a v rámci\nposudzovania predmetu tohto správneho konania sa tiež vysporiadala s kolíziou ústavou zaručených\npráv a slobôd súdnej úradníčky na jednej strane s právom na slobodu prejavu účastníka konania na\nstrane druhej.\nPredmetom posúdenia bolo, či odvysielaný sporný príspevok svojím obsahom a spracovaním zasiahol\ndo ústavou zaručených práv a slobôd súdnej úradníčky v takej miere, že bolo nevyhnutné v\ndemokratickej spoločnosti na ochranu predmetných práv a slobôd súdnej úradníčky obmedzenie slobody\nprejavu účastníka konania v podobe vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči účastníkovi\nkonania podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nS poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 464/2010 uviedla, v prípade\nak došlo uplatnením slobody prejavu účastníka konania (odvysielaním posudzovaného príspevku)\nk neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu ústavou garantovaných práv a slobôd súdnej\n\núradníčky jedná sa o situáciu, kedy je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu predmetných\npráv a slobôd obmedzenie slobody prejavu účastníka konania v podobe vyvodenia deliktuálnej\nzodpovednosti podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z..\nZa „neoprávnené zasahovanie“ považuje Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze sp. zn.\nI. ÚS 13/2000: „také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ,\nnedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a\nprimeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa.“.\nOdporkyňa uviedla, že predmetom práva na ochranu cti je česť občana v jeho rozmanitých\nspoločenských vzťahoch a závisí od prostredia a rôznorodosti spoločenských vzťahov, v akých sa tá\nktorá konkrétna fyzická osoba nachádza. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že predmetom ochrany občana\nje aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou. Občianska\nčesť fyzickej osoby je výrazom úcty, uznania a ocenenia, ktorú fyzická osoba pre svoje postoje a\nsprávanie postupne získava a požíva, a ktorá ovplyvňuje posudzovanie jej postavenia a uplatnenia v\nspoločnosti.\nZ ustanovenia § 3 ods. 2 v spojení s § 5 písm. h/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch vyplýva,\nže súdnym úradníkom oprávneným konať a rozhodovať na základe poverenia sudcu v konaní o výkon\nrozhodnutia o výchove maloletých detí je vyšší súdny úradník.\nKeďže súdna úradníčka (konkrétne vyššia súdna úradníčka) zobrazená v príspevku je štátnym\nzamestnancom, ktorý je oprávnený samostatne rozhodovať a vykonávať úkony súdu v občianskom\nsúdnom konaní, v trestom konaní, v konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu osobitného\nzákona je vo všeobecnom záujme, aby požívala pri výkone svojho povolania dôveru, úctu a rešpekt\nverejnosti, ktoré práve pre svoje profesijné postoje a správanie pri výkone svojho povolania postupne\nzískava. Súdna úradníčka je pri výkone rozhodnutia vykonávateľom štátnej moci, ktorá je financovaná\nobčanmi. Keďže sa jedná o výkon štátnej moci, občania majú nielen záujem ale aj právo byť informovaní.\nPreto zachytenie a odvysielanie postupu súdnej úradníčky by bez ďalšieho nemohlo byť vnímané ako\nneoprávnený zásah do jej osobnostných práv. Pre posúdenie porušenia ustanovenia § 19 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 308/2000 Z. z. bolo potrebné posúdiť aj sprievodný komentár.\nVyjadrenia redaktora, ktoré odzneli v príspevku v hlavnom vysielacom čase, a ktorými bolo\nhospitalizovanie maloletého chlapca z Bratislavy po výkone súdneho rozhodnutia prezentované ako\ndôsledok postupu v príspevku zreteľne zobrazenej súdnej úradníčky mali nepochybne značne negatívny\ndopad na profesijný profil konkrétnej súdnej úradníčky.\nUvedené vyjadrenia redaktora, podľa názoru odporkyne, navodzujú dojem, že súdna úradníčka\npostupovala pri výkone súdneho rozhodnutia vo vzťahu k maloletému neprimerane až bezohľadne,\nkeďže chlapec bol po výkone rozhodnutia hospitalizovaný v nemocnici. Takéto vyjadrenia vyvolávajú\npochybnosti o adekvátnosti použitých pracovných postupov zo strany súdnej úradníčky a o jej schopnosti\nzodpovedného plnenia si pracovných povinností. Príčinná súvislosť medzi konkrétnym konaním súdnej\núradníčky a hospitalizovaním maloletého chlapca v nemocnici nebola žiadnym spôsobom verifikovateľná\na bola recipientovi sprostredkovaná bez akéhokoľvek potvrdenia alebo uvedenia jej relevantného zdroja,\nčo vyplýva z informácie o absencii stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR z dôvodu podanej žiadosti\no komplexnú analýzu konania súdnej úradníčky.\nÚčelom spravodajstva je informovať širokú verejnosť o aktuálnych udalostiach dôležitého významu\nstručne, presne a najmä vecne.\nRada nepovažovala za problematické informovanie o danej téme ani ilustrovanie traumatizujúceho\nvýkonu súdneho rozhodnutia na konkrétnom prípade, ale za problematické považovala odvysielanie\nzávažných a relevantne nepodložených tvrdení namierených voči konkrétnej aktívne pôsobiacej súdnej\núradníčke v príspevku opakovane detailne zobrazenej. Takýto postup zo strany účastníka konania mal\nnepochybné značne negatívny dopad na súdnu úradníčku, ktorej osobná česť a autorita boli zverejnením\nuvedených záberov spolu s citovanými tvrdeniami redaktora v značnej miere znížené, čo mohlo mať\nzároveň za následok zmarenie ďalšieho výkonu súdnych rozhodnutí konkrétnou súdnou úradníčkou.\n\nRada bola toho názoru, že verejný záujem na odvysielaní takýchto informácií spôsobom, akým boli\nodvysielané v príspevku, nie je daný, najmä v situácii, kedy príčinná súvislosť medzi konkrétnym\nkonaním súdnej úradníčky a hospitalizovaním maloletého chlapca v nemocnici nie je žiadnym spôsobom\nverifikovateľná ani podložená. Zaradenie sporných informácií do vysielania nebolo z hľadiska účelu\nspravodajstva, t.j. informovať širokú verejnosť o systémovej chybe pri výkone súdnych rozhodnutí o\nvýchove maloletých, keďže po takýchto zásahoch nezriedka končia deti v opatere lekárov, nevyhnutné.\nPráve naopak ich zaradenie do príspevku vyhodnotila Rada v súvislosti so spravodajským charakterom\nprogramu Televízne noviny ako nadbytočné s cieľom zatraktívniť vysielanie neprimeraným spôsobom.\nS ohľadom na zásadu proporcionality Rada dospela k záveru, že predmetný príspevok bolo možné\nspracovať iným spôsobom tak, aby bolo právo na slobodu prejavu účastníka konania naplnené bez toho,\naby došlo odvysielaním príspevku zároveň k neprimeranému zásahu do ústavou garantovaných práv a\nslobôd. Sporným obsahom nemožno prisúdiť takú spravodajskú hodnotu, ktorá by odôvodňovala zásah\ndo cti súdnej úradníčky.\nNa základe uvedeného Rada konštatovala, že došlo k neoprávnenému zásahu do cti súdnej\núradníčky v takej miere, že obmedzenie slobody prejavu a práva na informácie v podobe vyvodenia\nadministratívnoprávnej zodpovednosti voči účastníkovi konania na základe § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z. z. je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu cti súdnej úradníčky a vyhodnotila\nodvysielanie posudzovaného príspevku za porušenie povinnosti vysielateľa stanovenej v ustanovení §\n19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z..\nÚčastník konania sa dopustil porušenia ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. (§ 19\nods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení platnom a účinnom do 14.12.2009) už v minulosti. Poslednými\nrozhodnutiami vo veci porušenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. boli účastníkovi konania\nuložené nasledovné sankcie:\n· Rozhodnutím č. RP/279/2005 bola účastníkovi konania uložená sankcia pokuta - vo výške 30 000 Sk za\nodvysielanie programu Na paškál dňa 27.04.2005 o cca 21:54 hod., ktorý svojím obsahom a spôsobom\nspracovania zasiahol do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. Uvedené rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2006.\n· Rozhodnutím č. RP/10/2009 bola účastníkovi konania uložená sankcia pokuta - vo výške 3500 €\nza odvysielanie príspevku Lúzer týždňa v programe Promi noviny, ktorý svojím obsahom zasiahol\ndo základných práv v ňom prezentovanej osoby. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa\n11.12.2009.\n· Rozhodnutím č. RP/45/2010 bola účastníkovi konania uložená sankcia pokuta - vo výške 5000 €\nza odvysielanie glosy Protokolárna ľútosť v programe Prvé noviny a.s. dňa 12.04.2010 o cca 17:12\nhod., ktorá svojím obsahom a spôsobom svojho spracovania zasiahla do ľudskej dôstojnosti zosnulého\nprezidenta Poľskej republiky I. W.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2011.\n· Rozhodnutím č. RP/40/2012 bola účastníkovi konania uložená sankcia pokuta - vo výške 25 000 €\nza to, že na televíznej programovej služby JOJ dňa 02.03.2012 o cca 20:23 hod. a dňa 05.03.2012\no cca 14:52 hod. odvysielal program Extrémne rodiny, ktorého časť týkajúca sa O. a jeho rodiny,\nsvojím obsahom a spôsobom spracovania zasiahla do ľudskej dôstojnosti účinkujúceho O. a jeho matky.\nUvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2013.\nRada pri určovaní výšky sankcie vzala do úvahy najmä:\n- rozsah a dosah vysielania - účastník konania je na základe licencie č. T/39 multiregionálnym\nvysielateľom. Táto skutočnosť vyjadruje podľa § 3 písm. q/ zákona č. 308/2000 Z. z. percentuálne\npokrytie vysielania účastníka konania, a teda vyjadruje, koľko potenciálnych recipientov je spôsobilých\nvnímať prípadné porušenie povinností ustanovených v zákone č. 308/2000 Z. z., v tomto prípade viac\nako 30% a menej ako 80% obyvateľov. Účastník konania je na základe licencie č. TD/15 celoplošným\nvysielateľom podľa zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní (ďalej len „zákon č. 220/2007 Z. z.“).\nTáto skutočnosť vyjadruje podľa § 24 ods. 3 písm. a/ zákona č. 220/2007 Z. z. právo držiteľa licencie\nvysielať televíznu programovú službu niektorým zo štandardov digitálneho televízneho príjmu najviac\nna celom území Slovenskej republiky okrem vysielania v paralelných frekvenčných vyhradeniach.\n- mieru zavinenia - účastník konania je za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu\nna zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona\nobjektívne došlo alebo nie. Je tiež potrebné upozorniť na skutočnosť, že ako vyplýva z vyššie uvedeného\núčastník konania bol za porušenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. (§ 19 ods. 1 zákona č.\n\n308/2000 Z. z. v znení platnom a účinnom do 14.12.2009) viackrát sankcionovaný v minulosti. Účastník\nkonania tak mohol vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom\nč. 308/2000 Z. z..\n- trvanie a následky porušenia povinnosti - predmetný program bol odvysielaný dňa 21.10.2013 o cca\n19:00 hod., teda v hlavnom vysielacom čase, v dôsledku čoho mohol jeho obsah vnímať pomerne široký\nokruh divákov. Časový rozsah predmetného príspevku bol cca 3 min. Následkom porušenia § 19 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. je zásah do osobnej cti v príspevku detailne zobrazenej súdnej\núradníčky závažnosť správneho deliktu.\n- závažnosť správneho deliktu - v rámci príspevku boli odvysielané závažné a relevantne nepodložené\ntvrdenia namierené voči konkrétnej aktívne pôsobiacej súdnej úradníčke v príspevku opakovane detailne\nzobrazenej, a ktoré výrazným spôsobom zasiahli do osobnej cti súdnej úradníčky. Ochrana osobnej\ncti je súčasťou základných práv a slobôd zakotvených v Ústave SR. Mimoriadnu potrebu ochrany\nzákladných práv a slobôd zvyšuje zaradenie týchto práv do druhého oddielu Ústavy SR - základné\nľudské práva a slobody. Dodržiavanie a ochrana základných ľudských práv a slobôd je v súčasnosti\njedným z hlavných znakov moderného právneho štátu a miera ich ochrany je jedným z indikátorov stupňa\nvyspelosti demokracie v jednotlivých štátoch. Slovenská republika je viazaná viacerými európskymi a\nmedzinárodnými dokumentmi o dodržiavaní základných ľudských práv a slobôd (Všeobecná deklarácia\nľudských práv a slobôd, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Charta\nzákladných práv Európskej únie). Rada aj s ohľadom na časový úsek príspevku, charakter záberov a\ninformácií spôsobilých zasiahnuť do osobnej cti súdnej úradníčky, dospela k záveru, že správny delikt\nnebol natoľko závažný, aby odôvodňoval uloženie sankcie v hornej časti zákonom stanovenej sadzby.\nRada uviedla, že ďalšie kritérium pre určenie výšky pokuty v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.,\nktorým je spôsob porušenia povinnosti účastníkom konania, bol predmetom výroku tohto rozhodnutia,\nako aj jeho samotného odôvodnenia. Spôsob, akým účastník konania porušil povinnosť ustanovenú v §\n19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. spočíva v tom, že účastník konania na televíznej programovej službe\nJOJ dňa 21.10.2013 v čase o cca 19:00 hod odvysielal v rámci programu Veľké noviny príspevok s\nnázvom VÝKON AKO V RÉŽII BRITSKÉHO SS, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom\nzasiahol do osobnej cti v príspevku zobrazenej súdnej úradníčky.\nZároveň uviedla, že zo skutkového stavu, ako aj z informácií, ktorými disponuje Rada jednoznačne a\npreukázateľne nevyplýva, že pri naplnení skutkovej podstaty tohto správneho deliktu došlo k získaniu\nbezdôvodného obohatenia, a teda uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku nemala vplyv na určenie\nvýšky pokuty. Rada vzala do úvahy najmä fakt, že k samotnému porušeniu povinnosti došlo, ako aj\nfakt, že sa jednalo o opakované porušenie tejto povinnosti, jeho závažnosť, následky, mieru zavinenia\na rozsah a dosah vysielania účastníka konania. Rada pri určovaní výšky pokuty nemohla prihliadnuť na\nsankciu uloženú samoregulačným orgánom, nakoľko samoregulačný orgán pôsobiaci pre túto oblasť\nneexistuje.\nNa základe vyššie uvedených skutočností Rada rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia. Rada pri určovaní výšky pokuty prihliadla najmä na závažnosť správneho deliktu a\nskutočnosť, že účastník konania už bol za porušenie predmetného ustanovenia viackrát sankcionovaný.\nVzhľadom na uvedené považovala Rada výšku pokuty uloženú v spodnej hranici sankčného rozpätia\n(3319 € - 165 969 €) príslušného pre uvedený správny delikt za plne odôvodnenú.\nII.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Nakoľko\nnapadnuté rozhodnutie obsahuje dva samostatné výroky o porušení dvoch spolu nesúvisiacich\nustanovení zákona č. 308/2000 Z. z., argumentáciu, ktorou odôvodnila svoje odvolanie proti\nnapadnutému rozhodnutiu, rozdelila do dvoch samostatných častí:\nČasť „A“ vzťahujúca sa k I. výroku napadnutého rozhodnutia\nProti napadnutému rozhodnutiu, vo vzťahu k I. výroku napadnutého rozhodnutia podala navrhovateľka\nodvolanie, a to z nasledujúcich dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 250j ods. 2 O.s.p.:\n\na) napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nb) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,\nc) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,\nd) v konaní žalovanej bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nČasť „B“ vzťahujúca sa k II. výroku napadnutého rozhodnutia\nProti napadnutému rozhodnutiu, vo vzťahu k II. výroku napadnutého rozhodnutia podala navrhovateľka\nodvolanie, a to z nasledujúcich dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 250j ods. 2 O.s.p.:\na) napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nb) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,\nc) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,\nd) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) v konaní odporkyne bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nNapadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.\nNavrhovateľka v tejto časti poukázala na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, z ktorej vyplýva jednoznačný záver uplatniteľný na prejednávanú vec. Uviedla, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v rozhodnutiach: 6Sžo/31/2011, 5Sž/21/2011, 5Sž/22/2011, 5Sž/17/2011,\n5Sž/23/2011, 5Sž/24/2011, 5Sž/25/2011, 3Sžo/200/2010, 6Sž/19/2011, 6Sž/23/2011, 6Sž/27/2011,\npotvrdil konštantný právny názor, podľa ktorého „výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať\npopis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných\nskutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší\nustanovenie o správnom konaní“ (6Sžo/31/2011, str. 12).\nPri aplikácii vyššie uvedeného konštantného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na\npredmetnú vec, mala za to, že výrok napadnutého rozhodnutia jednoznačne neobsahuje obsahové\nnáležitosti výroku, pretože v ňom absentuje najmä :\n· presné vymedzenie spôsobu, akým mal Vysielateľ zasiahnuť do práva na súkromie\n· presné vymedzenie skutkových tvrdení alebo hodnotiacich komentárov, ktorých povaha spôsobila\nzásah do práva na súkromie fyzickej osoby\n· presnú identifikáciu osoby, ktorej malo byť zo strany Vysielateľa zasiahnuté do práva na súkromie (Vo\nvýroku napadnutého rozhodnutia identifikuje osobu len ako „súdna úradníčka“. Takéto vymedzenie je\nabsolútne nejednoznačné a neurčité.)\n· ako Vysielateľ zasiahol do práva na súkromie - akým konaním, akým konkrétnym výrokom alebo inou\nformou\nUvedená skutočnosť spôsobuje nepresnosť a neurčitosť výroku napadnutého rozhodnutia, majúcu\nza následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Vzhľadom na\nskutočnosť, že absenciu opisu skutku porušenia právnej povinnosti a presnú identifikáciu osoby, do ktorej\npráv malo byť zo strany Vysielateľa zasiahnuté, v samotnom výroku rozhodnutia nie je možné zhojiť ani\nopisom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhovateľka mala za to, že napadnuté rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, čo zakladá dôvod na jeho zrušenie v zmysle ustanovenia\n§ 250j ods. 2 písm. d/.\nRozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov\nPodľa názoru navrhovateľky napadnuté rozhodnutie ako aj správne konanie, ktoré mu predchádzalo\nje zásahom do Ústavou SR a Dohovorom chráneného práva na slobodu prejavu. V tejto súvislosti\npoukázala na predmetnú vec aplikovateľný Nález Ústavného súdu SR z 02.06.2009, č. k. III. ÚS 42/09\n- 77, v zmysle ktorého, cit.: „Ustanovenie čl. 26 ods. 1 a ústavy, ako aj čl. 10 ods. 1 dohovoru zaručujú\nochranu pred zasahovaním orgánov verejnej moci do výkonu práva na slobodu prejavu. Pokiaľ orgán\nverejnej moci do výkonu uvedeného práva zasiahne, je na ňom, aby preukázal, že zásah zodpovedá\nkritériám zákonnosti, legitimity a proporcionality.“.\n\nV zmysle vyššie uvedeného názoru Ústavného súdu SR, vychádzajúceho z rozsiahlej a konštantnej\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto oblasti, bola odporkyňa povinná právne posúdiť vec\nako zásah do práva žalobcu na slobodu prejavu a na takýto zásah aplikovať v civilizovaných krajinách\na právnych štátoch štandardne zaužívaný test legality, legitimity sledovaného cieľa a proporcionality\nzásahu. Rada bola povinná preukázať a riadne odôvodniť, že jej zásah do slobody prejavu Vysielateľa\nzodpovedá uvedeným kritériám.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je absolútne jednoznačné, že napriek tomu, že Vysielateľ Radu\nna zásah do slobody prejavu výslovne upozornil, Rada absolútne nijakým spôsobom nešpecifikovala\na ani neodôvodnila naplnenie kritérií legality, legitimity a proporcionality zásahu do slobody prejavu\nVysielateľa, nedostatok ktorý považoval za závažné porušenie práva na slobodu prejavu a práva\nna spravodlivé súdne konanie, čím napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom dôvodov, čím sa stáva\nnepreskúmateľným.\nZistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci\nNavrhovateľka poukázala na to, že Rada má v zmysle trestnoprávnych zásad povinnosť vyhľadávať\nakékoľvek dôkazy, ktoré môžu náležité objasniť skutkový stav veci, a ktoré môžu pôsobiť v neprospech,\nale aj v prospech Vysielateľa. Rada túto povinnosť nedodržala. (Zrejme najmä z dôvodu, že Rada\nabsolútne nevedela o akú osobu ide, nakoľko osoba nebola v príspevku identifikovaná inak než\n„súdna úradníčka“). Ochranu, ktorú Rada podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona o vysielaní\nnapadnutým rozhodnutím poskytla, nie je možné považovať za abstraktnú, ale konkrétnu, nakoľko\nsmeruje k ochrane práv individualizovaných subjektov. Nehovoriac o skutočnosti, že právomoc\nrozhodovať občianskoprávne spory, medzi ktoré ochrana práva na súkromie bezpochyby patrí, prislúcha\nvýlučne všeobecným súdom a nie Rade. Je absolútne nelogické sankcionovať Vysielateľa za zásah do\npráva na súkromie osôb, ktoré sa k takémuto zásahu a jeho existencii ani nevyjadrili, hoci ich Rada\nmohla a mala vypočuť, a hlavne bez akéhokoľvek podnetu od týchto osôb na poskytnutie ochrany\nzo strany Rady. Rada sa predmetným postupom postavila do role morálnej autority, ktorá je však\nv danom prípade neúčelná, nelogická, nežiaduca a disproporčná k právam Vysielateľa na slobodu\nprejavu a právam verejnosti na informácie. Nevykonanie dôkazov zo strany Rady je porušením práva\nna spravodlivé súdne konanie, v čoho dôsledku nedošlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu veci\nna jej posúdenie a Vysielateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom.\nNapadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\nPredmetný príspevok spočíval z popisu situácie, ktorá sa vyznačovala vysokým verejným záujmom,\npričom poukazoval na aktuálne problémy spojené s výkonom súdnych rozhodnutí vo veciach maloletých\ndetí. Je všeobecne uznávanou premisou, že poukazovanie na porušovanie práv maloletých detí je\nverejným záujmom a akékoľvek informácie, ktoré napomáhajú k napĺňaniu cieľa ich ochrany sú rovnako\nvo verejnom záujme. Bolo jednoznačne právom verejnosti sprostredkované informácie prijať. Vysielateľ\nsa pri spracovaní pridŕžal všetkých relevantných povinností, ktoré naňho kladie jednak novinárska\netika a najmä relevantné ustanovenia Ústavy SR a Dohovoru zaručujúce slobodu prejavu. Judikatúra\nESĽP, ktorá má v otázkach slobody prejavu rozsiahly charakter, jednoznačne poskytuje vysielateľovi (i)\nochranu pri používaní polemických výrokov; (ii) ochranu pri istej forme zľahčovania a zovšeobecňovania\ninformácií; (iii) ochranu pri primeranej dávke nepresnosti a expresívnosti vo vyjadrovacích prostriedkoch;\n(iv) ochranu pri utajovaní novinárskych zdrojov; (v) ochranu pri forme spracovania príspevkov; (vi)\nochranu pri preberaní informácií od orgánov verejnej moci; (vii) ochranu pri sprostredkovaní informácií\nverejného záujmu, atď. vysielateľ mal za to, že vyvážene informoval verejnosť o závažnej téme, a to\ntakým spôsobom, ktorý neprekročil hranice bežnej žurnalistickej etiky. Podľa názoru Vysielateľa žiadne\nvyjadrenia redaktora nemali a ani nemohli mať negatívny dopad na profesijný profil „súdnej úradníčky“.\nNie je protizákonné informovať vo všeobecných rysoch, že dieťa utrpelo šok pri určitom úradnom\npostupe.\nJedným zo základných poslaní novinárov a médií ako takých v zmysle konštantnej judikatúry ESĽP v\nrámci svojich programových služieb, obzvlášť v televíznych novinách, je informovať verejnosť o témach\nverejného záujmu. Ak by sa na takéto témy nezameriavalo spravodajstvo, nesplnilo by účel, ktorý má, a\nto informovanie verejnosti. Ide o napĺňanie práva na informácie a práva na slobodu prejavu. Rada bola\npovinná skúmať, že či daný príspevok nemal takú informatívnu a spravodajskú dôležitosť, že záujem\n\nverejnosti sa o ňom dozvedieť prevážil nad ochranou dôstojnosti „súdnej úradníčky“. Takúto slobodu\nprejavu a šírenie informácií je možné zo strany Rady ako správneho orgánu obmedziť len zákonom a\nna jeho základe a zároveň za splnenia podmienky, že takýto obmedzujúci zásah zo strany správneho\norgánu je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu,\nverejného poriadku alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti. Vysielateľ mal za to, že Rada\nnesprávne právne posúdila konanie Vysielateľa, keď toto nepovažovala za zákonnú realizáciu práva na\nslobodu prejavu a práva na informácie. V predmetnom prípade prevážil záujem verejnosti na obdržaní\ninformácií verejného záujmu nad právom jednotlivcov na ochranu dôstojnosti, a preto bolo potrebné\nkonanie Vysielateľa posudzovať ako súladné so zákonom.\nV konaní odporkyne bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, nesprávne právne posúdenie veci\nVysielateľ mal za to, že ochrana ľudskej dôstojnosti a prípadné spory medzi fyzickými osobami a fyzickou\nalebo právnickou osobou, ktorá do ľudskej dôstojnosti zasiahla, sa jednoznačne spravujú ustanoveniami\nobčianskeho práva. Jediným orgánom, ktorý má právomoc rozhodovať spory o ochranu osobnosti (tzn.:\naj spory o zásah do práva na ochranu ľudskej dôstojnosti) je výlučne súd a nie orgán výkonnej moci.\nPodľa jeho názoru otázka, či došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby alebo nie, je otázkou\nprejudiciálnou, ktorú môže rozhodnúť jedine oprávnený orgán, ktorým je súd. Aplikácia ochrany podľa\n§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. zo strany Rady sa má vykladať ako ochrana následná,\naž po právoplatnom rozhodnutí súdu o tom, či došlo alebo nedošlo do zásahu do ľudskej dôstojnosti\nurčitej osoby. Akýkoľvek iný výklad predmetných ustanovení nie je možný, nakoľko by viedol k vzniku\nabsurdných situácií a znamenal by porušenie Ústavou SR a Dohovorom garantovaných práv Vysielateľa\nna prístup k súdu, právnu istotu a predvídateľnosť práva a spravodlivé súdne konanie. Pristúpenie k\nvýkladu Rady, by mohlo viesť k absurdným situáciám, ktoré zároveň na príkladoch demonštroval so\nzáverom, že jediným správnym výkladom ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ je taký, že Rada nie je\noprávnená rozhodnúť o tom, či jedna osoba zasiahla do ľudskej dôstojnosti druhej osoby, nakoľko na\ntakéto rozhodnutie je oprávnený jedine všeobecný súd. Rada môže rozhodovať len o tom, či spracovanie\npríspevku porušilo práva fyzickej osoby, avšak len za predpokladu, že zásah do práv fyzickej osoby bude\nprávoplatne preukázaný v súdnom konaní. Neobstojí ani výklad Rady, na základe ktorého Rada tvrdí,\nže konanie vyjadruje len posudzovanie správneho deliktu a dotknutá osoba má plné právo domáhať sa\nochrany svojej osobnosti na všeobecnom súde. Takýto výklad Rady je absurdný, účelový a nelogický.\nPokiaľ Rada v napadnutom rozhodnutí úplne jednoznačne konštatovala, že Vysielateľ „zasiahol do\nľudskej dôstojnosti“, takýto výrok Rady sa jednoznačne nevzťahuje len k odvysielanému programu, ale aj\nk osobe dotknutej odvysielaným programom a meritórne vymedzuje zásah do práv konkrétnej osoby, čím\nsa takýto výklad stáva absurdný a hlavne právne neudržateľný, nakoľko o spore medzi dvoma osobami\nsúkromného práva rozhoduje výkonný orgán štátu. Uvedený výklad Rady a rovnako tak napadnuté\nrozhodnutie, ktorým sankcionovala Vysielateľa za zásah do ľudskej dôstojnosti, porušuje garantované\npráva Vysielateľa na spravodlivé súdne konanie.\nNapadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci -neoprávnený zásah do\nslobody prejavu\nNavrhovateľka s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, č. k. III. ÚS 42/09 - 77 uviedla, že\nnapadnutým rozhodnutím došlo k jednoznačnému a nespornému obmedzeniu jej slobody prejavu ako\nVysielateľa. Otázkou právneho posúdenia zo strany Rady v rámci konania malo jednoznačne byť\nposúdenie a najmä preukázanie, že obmedzenie slobody prejavu:\n· bolo zákonné (legalita)\n· sledovalo legitímny cieľ (legitimita)\n· bolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné (proporcionalita)\nRada vo svojom napadnutom rozhodnutí vyššie uvedené otázky zásahu do základného práva\nVysielateľa na slobodu prejavu nijakým spôsobom neskúmala, v konaní neboli preukázané, ani sa k nim\nrelevantným spôsobom nevyjadrila, hoci to bolo nevyhnutné pre náležité zistenie skutkového stavu a\nsprávne právne posúdenie veci. Mala za to, že sloboda prejavu zahŕňa podľa čl. 26 Ústavy a podľa čl.\n10 Dohovoru ochranu tak informácií alebo myšlienok, ktoré sú prijímané pozitívne a sú považované za\n\nneútočné či indiferentné, ako aj ochranu informácií a myšlienok, ktoré provokujú, šokujú či znepokojujú,\nči už z hľadiska ich obsahu, alebo z hľadiska formy ich prezentácie, nemožno do tejto slobody zasahovať\nna základe § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii iba na základe skutočnosti, že časť\nverejnosti s obsahom alebo formou prejavených myšlienok alebo informácií nesúhlasí, má odlišný názor\nalebo je ňou šokovaná, či obťažovaná, pokiaľ zároveň nie je splnená podmienka existencie naliehavej\nspoločenskej potreby na obmedzení takejto slobody prejavu z dôvodov ochrany práv a slobôd iných,\nochrany bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku alebo ochrany verejného zdravia a mravnosti\nv demokratickej spoločnosti. Navrhovateľka mala za to, že v predmetnej veci neboli zo strany Rady\nskúmané ani preukázané podmienky zásahu do slobody prejavu.\nProporcionalita - nevyhnutnosť zásahu v demokratickej spoločnosti\nVysielateľ k nevyhnutnosti zásahu do práva na slobodu prejavu v demokratickej spoločnosti uviedol, že\naj keby Rada preukázala splnenie kritéria legality a legitimity zásahu do práva na slobodu prejavu, takýto\nzásah nespĺňa kritérium proporcionality - čiže nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti.\nNavrhovateľka uviedla, že k otázke nevyhnutnosti zásahu do slobody prejavu v demokratickej\nspoločnosti sa konštantne a jednoznačne vyjadruje ESĽP, ktorý uvádza, že „sloboda prejavu je\njedným zo základov demokratickej spoločnosti. Žiadne obmedzenie slobody prejavu, či už v kontexte\nnáboženského vyznania alebo inom, nemôže byť zlučiteľné s čl. 10, pokiaľ nie je v súlade s\nustanoveniami ods. 2 tohto článku. Pri skúmaní či obmedzenie práv a slobôd zaručených Dohovorom\nmožno považovať za „nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\", Súd už v minulosti opakovane\nkonštatoval, že Strany Dohovoru požívajú určitú, nie však neobmedzenú mieru uváženia. V tomto ohľade\nexistuje malý priestor pre obmedzenie politických prejavov alebo debatu o otázkach verejného záujmu\npodľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru.“ (Rozsudok č. 44179/98 vo veci Murphy proti Írsku).\nJudikatúra ESĽP, ale aj Ústavného či Najvyššieho súdu SR je napokon jednotná v tom, že nevyhnutnosť\nzásahu do práva na slobodu prejavu v demokratickej spoločnosti nie je daná tam, kde legitímny cieľ je\nmožné dosiahnuť iným spôsobom. V tejto súvislosti Vysielateľ uviedol, že Zákon o vysielaní upravuje\ninštitúty práva na opravu alebo práva na odpoveď, ktorých jednoznačným účelom je v prípadoch, kedy\ndotknutá strana považuje určité tvrdenia za nepravdivé alebo skreslené, zjednať nápravu takýchto\ntvrdení. Vysielateľ mal tiež za to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany osobnosti\nsú rovnako inštitútom ochrany proti konaniu, ktoré by mohlo zasiahnuť do práv dotknutých osôb.\nSamotný právny poriadok umožňuje korekciu odvysielaných informácií rôznymi spôsobmi bez toho,\naby bolo potrebné a v demokratickej spoločnosti nevyhnutné zo strany štátu (Rady) zasahovať do\nslobody prejavu Vysielateľa, a z tohto dôvodu zásah Rady ako orgánu štátu nemôže spĺňať požiadavku\nproporcionality zásahu do základných ľudských práv Vysielateľa.\nNapadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\nNavrhovateľka s poukazom na judikát - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n3Sž/82/2008 - 26, aplikovateľný na predmetný prípad, nakoľko sa rovnako týkal porušenia § 19 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. - uviedla, že k zásahu do ľudskej dôstojnosti môže dôjsť jedine vtedy,\nak je možné ustáliť konkrétnu osobu, do ktorej sféry malo byť zasiahnuté, čiže je potrebné túto osobu\nindividualizovať. Napriek nelogickej argumentácii Rady použitej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nmala za to, že v predmetnom prípade nie je možné s určitosťou individualizovať subjekt ochrany ľudskej\ndôstojnosti, nakoľko tento je príliš neurčitý a zo strany Rady identifikovaný nijako inak len ako „súdna\núradníčka“. Takáto identifikácia nezabezpečuje presné, jasné a individualizované určenie konkrétnej\nosoby. A určite tak nie je možné urobiť najmä z dôvodu, že Rada túto osobu nevypočula a Vysielateľ v\nodvysielanom príspevku túto osobu bližšie neidentifikoval.\nNa základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhovateľka mala za to, že konanie\npredchádzajúce napadnutému rozhodnutiu Rady bolo vadné a protizákonné, konaním ktorým jej bola\nodňatá možnosť konať pred správnym orgánom, Rada vec nesprávne právne posúdila, nedostatočne\nzistila skutkový stav veci, a preto navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie Rady a vrátil\nvec Rade na ďalšie konanie a zároveň zaviazal Radu k úhrade trov konania a trov právneho zastúpenia\nnavrhovateľky, ktoré budú vyčíslené v zákonnej lehote od vyhlásenia rozsudku vo veci samej.\n\nIII.\nK podanému opravnému prostriedku sa odporkyňa písomne vyjadrila.\nV časti svojho vyjadrenia, týkajúcej sa odvolaním navrhovateľky napadnutého II. výroku rozhodnutia,\npoukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými súd opakovane potvrdil jej\nrozhodnutia ukladajúce sankciu za porušenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. - v\nktorých bol výrok rozhodnutia ukladajúci sankciu za porušenie predmetného ustanovenia formulovaný\nv rovnakom rozsahu ako v prípade rozhodnutia RP/028/2014 - ako vecne správne. Jednalo sa\nnapr. o rozsudky č. 5Sž/6/2013, 2Sž/6/2013, 5Sž/26/2012, 3Sž/22/2012, 5Sž/13/2011, 5Sž/22/2010,\n8Sž/4/2010, 2Sž/5/2010, 4Sž/2/2010, 3Sž/33/2009.\nVýroková časť je v napadnutom rozhodnutí formulovaná presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom,\nktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným, nakoľko navrhovateľ odvysielal dňa 21.10.2013 v čase o\ncca 19:00 hod na televíznej programovej službe JOJ iba jeden program Veľké noviny a v rámci neho iba\njeden príspevok s názvom VÝKON AKO V RÉŽII BRITSKÉHO SS.\nVo výrokovej časti rozhodnutia je presne vymedzený čas spáchania správneho deliktu dňa 21.10. 2013\nv čase o cca 19:00 hod, spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie programu Veľké noviny,\npríspevku s názvom VÝKON AKO V RÉŽII BRITSKÉHO SS a správny delikt - predmetný príspevok\nsvojím obsahom a spôsobom spracovania zasiahol do osobnej cti v príspevku zobrazenej súdnej\núradníčky.\nK námietke navrhovateľky ohľadom nedostatočnej identifikácie osoby, do ktorej osobnej cti malo byť\nzasiahnuté uviedla, že vzhľadom na obsah programu bolo takéto vymedzenie jednoznačné, nakoľko\npresne určovalo osobu zobrazenú v príspevku, do ktorej osobnej cti bolo zasiahnuté. V príspevku bola\nopakovane detailne zobrazená pri výkone súdneho rozhodnutia iba jedna konkrétna súdna úradníčka,\nteda jej vymedzenie je bezpochyby presné a nezameniteľné.\nZ rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že osoba, do ľudskej dôstojnosti a\nzákladných práv a slobôd ktorej bolo zasiahnuté podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000\nZ. z., musí byť konkrétna fyzická osoba, ktorá je pre recipientov identifikovateľná. Osoba, do\nľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd ktorej bolo zasiahnuté, však nemusí byť nevyhnutne\nidentifikovateľná pre všetkých recipientov (napr. prostredníctvom celého mena a bydliska), čo vyplýva\naj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8Sž/4/2010. Je nesporné, že v\ndôsledku odvysielania opakovaných detailných záberov tváre ženy označenej ako súdna úradníčka bez\nrastrovania tvárovej časti ako aj jej vyjadrení v rámci súdneho výkonu bez modifikácie jej hlasu, mohol\nsúdnu úradníčku v príspevku rozpoznať ktokoľvek z okruhu jej rodiny, priateľov, spolupracovníkov ako aj\njej blízkeho okolia, čím sa stala žena označená ako súdna úradníčka pre užšiu verejnosť jednoznačne\nidentifikovateľná.\nOdporkyňa zdôraznila, že navrhovateľka v správnom konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého\nrozhodnutia nežiadala odporkyňu o vykonanie výsluchu súdnej úradníčky a ani inak sa k predmetu\nsprávneho konania nevyjadrila.\nOdporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka bola sankcionovaná za porušenie ustanovenia § 19\nods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., ktoré zakazuje vysielanie zložiek programovej služby, ktoré\nsvojím obsahom a spôsobom spracovania zasahujú do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd\niných. Predmetné ustanovenie (ani žiadne iné ustanovenie zákona č. 308/2000 Z. z.) neumožňuje\nnavrhovateľovi takéto obsahy vysielať ani v prípade, ak s tým dotknuté osoby súhlasia. Konanie Rady\nnie je podmienené návrhom osoby, ktorá má byť na svojich právach poškodená a teda ani tvrdeniami\nči dôkaznými prostriedkami takouto osobou poskytnutými.\nRada je orgánom štátnej správy, ktorý dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich\nvysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v tejto oblasti. Rada nepoprela, že domáhať\nsa ochrany svojho práva (ochrany práva na zachovanie osobnej cti) pred nezávislým súdom je\n\nindividuálnym právom každej osoby a v žiadnom prípade sa nestavia do polohy sudcu, ktorý by mal\nrozhodnúť o tomto individuálnom práve jednotlivca.\nObčiansko-právne konanie vedené súdom a správne konanie vedené Radou predstavujú dva odlišné\nmechanizmy, ktoré boli ustanovené s cieľom chrániť ľudskú dôstojnosť a základné práva a slobody iných\nv prípade zákona č. 308/2000 Z. z. a osobnostné práva podľa zákona č. 40/1964 Zb. Zákon č. 308/2000\nZ. z. spadá do oblasti verejného práva a jeho ustanovenia regulujú oblasť vysielania a retransmisie na\núzemí Slovenskej republiky. Zákon č. 308/2000 Z. z. upravuje povinnosti vysielateľa, ku ktorým patrí aj\npovinnosť zabezpečiť, aby jeho programová služba a jej zložky spôsobom svojho spracovania a svojim\nobsahom nezasahovali do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. Rada v rámci správnej\núvahy dospela k záveru, že odvysielaným obsahom došlo k porušeniu predmetného ustanovenia bez\nohľadu na to, či sa dotknutá osoba - cítila byť odvysielaným obsahom dotknutá, alebo aké kroky podnikla\nv súkromnoprávnej oblasti. Tieto skutočnosti sú z hľadiska porušenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z. z. absolútne bezpredmetné.\nRada nespochybňovala aktuálnosť a význam témy zvolenej navrhovateľkou, avšak po posúdení\npredmetného príspevku dospela k záveru, že vzhľadom na jeho obsah a spôsob spracovania,\ndošlo jeho odvysielaním k zásahu do osobnej cti konkrétnej aktívne pôsobiacej súdnej úradníčky v\npríspevku opakovane detailne zobrazenej. Odporkyňa preto nesúhlasila s tvrdením navrhovateľky,\nže pri spracovaní napadnutého príspevku postupovala v súlade s požiadavkami, ktoré na vysielanie\nspravodajských programov kladie zákon. Dohovor v čl. 10. zakotvuje právo na slobodu prejavu pre\nkaždého, avšak Dohovor ako aj Ústava SR ustanovujú možnosť obmedzenia slobody prejavu a práva\nna vyhľadávanie a šírenie informácií. Sloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ v\nneprimeranom rozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných.\nNeprimeraný rozsah môže spočívať najmä v zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd\niných a v takých prípadoch už je nutné hovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť\ndo slobody prejavu. Sloboda prejavu teda nemá absolútny charakter.\nOdporkyňa ďalej uviedla, že sa s otázkou legality, legitimity ako aj proporcionality zásahu vysporiadala\nna strane 10 a 11 napadnutého rozhodnutia, ktoré zároveň citovala.\nZdôraznila, že požiadavka zaviesť a uplatňovať ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zakotvená v zákone\nč. 308/2000 Z. z., vychádza z potreby ochrany záujmov chránených Ústavou SR, konkrétne práva\nna zachovanie osobnej cti súdnej úradníčky, ktorá môže byť ohrozená obsahom vysielaného či\nsprístupňovaného obsahu. Táto požiadavka je jednoznačne zakotvená v právnom poriadku SR. Právo\nna slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené ochranou práva na zachovanie osobnej cti\nsúdnej úradníčky, a to na základe zákona. Podmienka legality a legitimity je teda nepochybne naplnená.\nOdporkyňa po posúdení predmetného príspevku dospela k záveru, že vzhľadom na obsah a spôsob\nspracovania predmetného komunikátu, došlo jeho odvysielaním ku kolízii viacerých právom chránených\nzáujmov, a to práva súdnej úradníčky zachytenej pri výkone súdneho rozhodnutia na zachovanie jej\nosobnej cti s právom na slobodu prejavu účastníka konania a právom verejnosti na príjem informácií.\nOdporkyňa teda celkom jednoznačne v napadnutom rozhodnutí posudzovala, ktorému právu má byť\nposkytnutá väčšia ochrana, zaoberala sa teda proporcionalitou obmedzenia jedného práva za účelom\nochrany iného.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporkyňa sa zaoberala významom odvysielanej\ninformácie, ako aj záujmom na jej odvysielaní a zároveň aj záujmom na ochrane osobnej cti dotknutej\nsúdnej úradníčky. Skúmala proporcionalitu zásahu do práv vysielateľa, eventuálnym uložením sankcie\nvyvažovaním všetkých práv a chránených záujmov, ktoré sa v tomto prípade stretli v kolízií a\nidentifikovala spôsob, akým došlo k zásahu do osobnej cti súdnej úradníčky.\nOdporkyňa bola toho názoru, že vzhľadom na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvec posúdila právne správne a priznanie vyššej ochrany slobode prejavu by v tomto prípade bolo\nneprimerané. Zároveň uviedla, že spôsoby nápravy, ktoré údajne mohli využiť dotknuté osoby, a v\ndôsledku ktorých má byť zásah vykonaný odporkyňou neprimeraný, nezabezpečujú ochranu rovnakého\nzáujmu ako chráni Rada. Odvysielanie opravy (právo na odpoveď v zákone č. 308/2000 Z. z. nie je\nupravené) nechráni verejný záujem na ochrane ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.\nVzťahuje sa len na nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje, pričom z dispozície § 19 ods. 1 písm. a/\n\nzákona č. 308/2000 Z. z. je zrejmé, že zásah do základných práv a slobôd nemusí byť dôsledkom\nnepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov (ako to bolo v konečnom dôsledku aj v posudzovanom\nprípade). Rovnako civilné konanie o ochrane osobnostných práv nezabezpečuje ochranu verejného\nzáujmu, ale súkromného s cieľom poskytnutia satisfakcie konkrétnemu jedincovi.\nOdporkyňa sa proporcionalitou zásahu do práva na slobodu prejavu zaoberala, jej závery o zásahu do\nosobnej cti súdnej úradníčky a potrebe sankcionovania tohto zásahu sú riadne odôvodnené, logické\na právne správne, v dôsledku čoho nie je možné prijať argument navrhovateľa o nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za riadne\nodôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov, výšku pokuty považovala\ntiež za plne odôvodnenú, s tým, že v predmetnom správnom konaní sa riadne vysporiadala s\nargumentmi navrhovateľky, napadnuté rozhodnutie ani postup odporkyne v predmetnom správnom\nkonaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nVzhľadom na uvedené odporkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250q ods. 2\na § 250d ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/028/2014 zo dňa 29.04.2014 vo výroku\nII., ktorým bolo konštatované porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.,\nza čo bola navrhovateľke uložená sankcia - pokuta vo výške 5000 € podľa ustanovenia § 64 ods. 1\npísm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. potvrdil a vylúčil časť predmetu konania o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RP/028/2014 zo dňa 29.04.2014 vo výroku pod bodom\nI., ktorým bolo konštatované porušenie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. za čo\nbola navrhovateľke uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona podľa ustanovenia § 64 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., na samostatné konanie a v tejto časti vec postúpil Krajskému súdu\nv Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení\ns § 64 ods. 5 a 6 zákona č. 308/2000 Z. z. na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady na základe\npodaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce správne\nkonanie postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 246\nods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a nasl. O.s.p.), v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom\nprostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu č. 409-PLO/O-5920/2013, s\nobsahom rozhodnutia Rady č. RP/028/2014 zo dňa 29.04.2014, ako aj s obsahom písomných podaní, s\nobsahom obrazovo-zvukového záznamu zachyteného na dátovom nosiči, výsluchom splnomocnených\nzástupcov účastníkov konania na pojednávaní dňa 25.11.2015, dospel k záveru, že opravný prostriedok\nnavrhovateľky v časti výroku pod bodom II. rozhodnutia odporkyne nie je dôvodný a v časti výroku I.\nrozhodnutia odporkyne je potrebné vec postúpiť Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne\npríslušnému.\nRozsudok v predmetnej veci verejne vyhlásil dňa 16.12.2015.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ohľadne výroku pod bodom I. rozhodnutia odporkyne - ktorým bolo\nkonštatované, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č.\n308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 21.októbra 2013 v čase o cca 19:00\nhod. odvysielala v rámci programu Veľké noviny príspevok s názvom VÝKON AKO V RÉŽII BRITSKÉHO\nSS, v ktorom nedostala súdna úradníčka, prípadne Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako\ndotknutá osoba priestor vyjadriť sa k tvrdeniam o postupe súdnej úradníčky, zobrazenej v príspevku\npri výkone súdneho rozhodnutia, dávaného do súvisu s hospitalizáciou maloletých detí, čím porušila\npovinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov, za čo jej bola uložená\npodľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankcia - upozornenie na porušenie\nzákona - dospel k záveru, že v tejto časti vec nepatrí do vecnej príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa ustanovenia § 64 ods. 6 veta pred bodkočiarkou zákona č. 308/2000 Z. z. proti rozhodnutiu o\nuložení sankcie podľa odseku 1 písm. c/ až e/ (teda pri uložení sankcií - pozastavenie vysielania alebo\n\nposkytovania programu alebo jeho časti, pokuta, odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti)\nmožno podať opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky do 15 dní odo dňa doručenia\nrozhodnutia rady; v prípade ostatných sankcií uvedených v písmenách a/, b/ (upozornenie na porušenie\nzákona, odvysielanie oznamu o porušení zákona) nie je daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky.\nVzhľadom na uvedené, v časti výroku pod bodom I. napadnutého rozhodnutia odporkyne č. RP/028/2014\nzo dňa 29.04.2014 - ktorým bola navrhovateľke uložená podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. sankcia - upozornenie na porušenie zákona - je na prejednanie a rozhodnutie daná\nvecná príslušnosť Krajského súdu v Bratislave v zmysle ustanovení § 246 ods. 1, § 246a ods. 2 O.s.p..\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa ustanovenia § 250d ods. 2 O.s.p. v uvedenej časti\nvec postúpil Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na prejednanie\na rozhodnutie napadnutej časti výroku I. rozhodnutia odporkyne., ktorému bude vec postúpená po\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nK výroku II. rozhodnutia odporkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že zo súdneho spisu,\nktorého súčasťou je aj administratívny spis odporkyne, vyplýva, že odporkyňa navrhovateľke dňa\n10.01.2014 oznámila začatie správneho konania vo veci možného porušenia § 19 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s tým, že na programovej službe JOJ dňa 21.10.2013 v čase o\ncca 19:00 hod. odvysielala v rámci programu Veľké noviny príspevok s názvom VÝKON AKO V RÉŽII\nBRITSKÉHO SS, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do osobnej cti v\npríspevku zobrazenej súdnej úradníčky.\nSúčasťou oznámenia o začatí správneho konania bol prepis/popis skutkového stavu k predmetnému\nsprávnemu konaniu. V oznámení odporkyňa navrhovateľku vyzvala, aby sa k predmetu správneho\nkonania vyjadrila a navrhla dôkazy podľa § 32 ods. 2 a ods. 3, § 33 ods. 1, § 34 ods. 3 Správneho\nporiadku; zároveň ho vyzvala na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, ktorými boli záznam vysielania\nprogramu odvysielaného na televíznej programovej službe JOJ dňa 21.10.2013 o cca 19:00 hod. a\nprepis/popis skutkového stavu k predmetnému správnemu konaniu. Navrhovateľka, ktorá oznámenie\no začatí správneho konania prevzala 10.01.2014, sa k predmetu tohto správneho konania napriek\nopätovnej výzve zo 17.02.2014, ktorú prevzala 03.03.2014, nevyjadrila.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.\n(§ 250l ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 2501 ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 O.s.p. je faktickou transpozíciou požiadavky, tzv. „plnej jurisdikcie“,\nako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v\nskutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov,\nani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom\nsamostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom,\na ak pritom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu\norgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\n\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne - správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľke uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ a § 67\nods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z. z..\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. programová služba a všetky jej zložky nesmú\nspôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv\na slobôd iných.\nPodľa ustanovenia § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažne porušenie povinnosti.\nPodľa ustanovenia § 64 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 308/2000 Z. z., sankciu podľa odseku 1\npísm. d/ Rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie alebo právnická osoba alebo fyzická\nosoba podľa § 2 ods. 2 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu Rady opakovane porušil povinnosť, na\nktorej porušenie bol upozornený. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak sa porušila\npovinnosť uložená v § 19 zákona č. 308/2000 Z. z..\nPodľa ustanovenia § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z. Rada uloží pokutu vysielateľovi\ntelevíznej programovej služby od 3319 € do 165 969 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby\nod 497 € do 49 790 €, ak vysiela programy a iné časti programovej služby, ktorých obsah je v rozpore\ns povinnosťami podľa § 19 zákona č. 308/2000 Z. z..\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť,\nči postup odporkyne v správnom konaní bol v súlade so zákonom, či navrhovateľka odvysielaním\nuvedeného programu mohla zasiahnuť do osobnej cti v príspevku zobrazenej súdnej úradníčky a porušiť\nzákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou vo výroku II. napadnutého rozhodnutia, a či bola\nsankcia uložená v súlade so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v úvode konštatuje, že ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z. z. nesupluje občianskoprávne konanie o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, ako sa to mylne domnieva navrhovateľka.\nZ dôvodovej správy k ustanoveniu § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že v\nzáujme ochrany ľudskej dôstojnosti sa zakazuje v súlade s čl. 22 a smernice Rady 89/552/EEC o\nkoordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov\nčlenských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/\nEC vysielanie takých komunikátov, ktoré obsahujú podnety k nenávisti na základe rasy, pohlavia,\nnáboženstva alebo národnosti. V ustanovení sa bližšie špecifikujú všeobecne uznané a uznávané\nmorálne a etické štandardy v oblasti vysielaných programov. Neprípustnosť vysielania programov\nurčitého druhu alebo typu možno vyvodiť predovšetkým na základe trestnoprávnych noriem. V záujme\nkomplexnosti právnej úpravy sa v navrhovanom ustanovení § 19 ods. 1 deklarujú určité obsahové\nneprípustnosti, a to pod hrozbou osobitných sankcií. Neznamená to však zavedenie preventívnej\nkontroly obsahu vysielania, ale stanovuje sa len zodpovednostná stránka v rámci obsahu vysielania.\nNavrhované obmedzenia sa uplatňujú na všetky druhy programov, vrátane reklamy a programových\noznámení.\nRada chráni verejný záujem, aby vo vysielaní vysielateľov nedochádzalo k neoprávneným zásahom do\nľudskej dôstojnosti. Občiansko-právne spory týkajúce sa ochrany osobnosti, ktoré rozhodujú všeobecné\nsúdy, predstavujú úplne iný procesný inštitút ochrany, na ktorý konanie o porušení § 19 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 308/2000 Z. z., kde má právomoc konať a rozhodovať Rada, nemá vplyv. Občiansko-právne\nkonanie vedené súdom a správne konanie vedené Radou predstavujú dva odlišné mechanizmy, ktoré\nboli ustanovené s cieľom chrániť ľudskú dôstojnosť a základné práva a slobody iných v prípade zákona\n\nč. 308/2000 Z. z. a osobnostné práva podľa zákona č. 40/1964 Zb. Ustanovenie § 11 a nasl. zákona\nč. 40/1964 Zb. slúži na zabezpečenie ochrany fyzickým osobám, ktoré sa prostredníctvom občianskoprávnych žalôb môžu pred nezávislými súdnymi orgánmi domáhať ochrany pred neoprávneným\nzásahom do ich osobnostných práv, teda aj práva na ochranu osobnej cti. Zákon č. 308/2000 Z. z.\nspadá do oblasti verejného práva a jeho ustanovenia regulujú oblasť vysielania a retransmisie na\núzemí Slovenskej republiky. Zákon č. 308/2000 Z. z. upravuje povinnosti vysielateľa, ku ktorým patrí aj\npovinnosť zabezpečiť, aby jeho programová služba a jej zložky spôsobom svojho spracovania a svojim\nobsahom nezasahovali do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. Rada v rámci správnej\núvahy dospela k záveru, že odvysielaným obsahom došlo k porušeniu predmetného ustanovenia bez\nohľadu na to, či sa dotknutá osoba - cítila byť odvysielaným obsahom dotknutá, alebo aké kroky podnikla\nv súkromnoprávnej oblasti. Tieto skutočnosti sú z hľadiska porušenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z. z. absolútne bezpredmetné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nemohol stotožniť ani s námietkou navrhovateľky ohľadne\nnedostatočného opisu skutku vo výrokovej časti pod bodom II. rozhodnutia. Podľa názoru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne a\ndostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným, nakoľko navrhovateľka\nodvysielala dňa 21.10.2013 v čase o cca 19:00 hod na televíznej programovej službe JOJ iba jeden\nprogram Veľké noviny a v rámci neho iba jeden príspevok s názvom VÝKON AKO V RÉŽII BRITSKÉHO\nSS.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sa na konanie o sankciách vrátane ukladania pokút, vzťahuje\nzákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.\nNáležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 47 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého výrok\nobsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,\nprípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi\nkonania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje\nosobitný zákon.\nI keď citované ustanovenie explicitne neustanovuje, že by výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné,\nčasové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že iba\nvýroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania\na iba ona môže nadobudnúť právnu moc. Bezchybne formulovaný výrok je preto nezastupiteľnou časťou\nrozhodnutia; len z výroku je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku\nje možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého\npostihu pre totožný skutok, je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie\nriadneho práva na obhajobu, len výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie, môže byť vynútiteľné\nsprávnou exekúciou a pod.. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom\ndelikte, spočíva v špecifikácii správneho deliktu takým spôsobom, aby sankcionované konanie nebolo\nzameniteľné s konaním iným.\nUrčitosť skutku uvedeného vo výroku a spôsob jeho formulovania závisí od druhu porušenej povinnosti.\nFormulácia skutku musí umožniť tento subsumovať pod konkrétne ustanovenie zákona, aby skutok\nnebol zameniteľný s iným skutkom.\nV preskúmavanej veci výroková časť opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia vyššie uvedené\nkritéria spĺňa. Je nesporné, že vo výrokovej časti je uvedený, resp. vymedzený čas spáchania správneho\ndeliktu - dňa 21.10.2013 v čase o cca 19:00 hod., spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie\nprogramu Veľké noviny, príspevku s názvom VÝKON AKO V RÉŽII BRITSKÉHO SS a je konkrétne\nuvedený i správny delikt - obsah a spôsob spracovania predmetného príspevku zasiahol do osobnej cti\nv príspevku zobrazenej súdnej úradníčky.\nVýroková časť rozhodnutia tak i podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky exaktne popisuje\nkonanie, ktorého sa navrhovateľka dopustila a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho\nsprávneho deliktu, za ktorý jej bola uložená sankcia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd námietku\nnavrhovateľky o nedostatku obsahových náležitosti výroku napadnutého rozhodnutia považoval za\n\nnedôvodnú. Pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/22/2010 z\n10.03.2011, 5Sž/26/2012 z 27.06.2013.\nK námietke navrhovateľky ohľadom nedostatočnej identifikácie osoby, do ktorej osobnej cti malo byť\nzasiahnuté je potrebné uviesť, že vzhľadom na obsah programu bolo takéto vymedzenie jednoznačné,\nnakoľko presne určovalo osobu zobrazenú v príspevku, do ktorej osobnej cti bolo zasiahnuté. V\npríspevku bola totiž opakovane detailne zobrazená pri výkone súdneho rozhodnutia iba jedna konkrétna\nsúdna úradníčka, teda jej vymedzenie je bezpochyby presné a nezameniteľné.\nOdvolací súd prisvedčil argumentácii odporkyne, že osoba, do ľudskej dôstojnosti a základných práv\na slobôd ktorej bolo zasiahnuté, nemusí byť nevyhnutne identifikovateľná pre všetkých recipientov\n(napr. prostredníctvom celého mena a bydliska) ale je potrebné, aby bola fyzická osoba, do osobnej cti\nktorej malo byť zasiahnuté), identifikovateľná pre svoje širšie okolie. Je nespornou skutočnosťou, že v\ndôsledku odvysielania opakovaných detailných záberov tváre ženy označenej ako súdna úradníčka bez\nrastrovania tvárovej časti ako aj jej vyjadrení v rámci súdneho výkonu bez modifikácie jej hlasu, mohol\nsúdnu úradníčku v príspevku rozpoznať ktokoľvek z okruhu jej rodiny, priateľov, spolupracovníkov ako aj\njej blízkeho okolia, čím sa stala žena označená ako súdna úradníčka pre užšiu verejnosť jednoznačne\nidentifikovateľná.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa vykonania dôkazu za účelom zistenia, či sa dotknutá osoba\ncíti konaním navrhovateľky dotknutá na svojom práve na zachovanie ľudskej dôstojnosti, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uvádza, že ľudská dôstojnosť a základné práva každého jedinca sú\nnedotknuteľné a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa dotknutý subjekt tejto ochrany domáha alebo si\nzásahy do svojej ľudskej dôstojnosti, či základných práv a slobôd uvedomuje. Konanie Rady nie je\npodmienené návrhom osoby, ktorá má byť na svojich právach poškodená a teda ani tvrdeniami či\ndôkaznými prostriedkami takouto osobou poskytnutými. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s\nargumentáciou odporkyne, že vykonanie dôkazu za účelom zistenia, či sa dotknutá osoba cíti konaním\nnavrhovateľa dotknutá na svojom práve na zachovanie osobnej cti by žiadnym spôsobom nemohlo\nprispieť k spoľahlivému objasneniu skutkového stavu.\nPodľa čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\nPodľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.\nTreba poznamenať, že celý text čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky vychádza z čl. 10 Listiny základných\npráv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.).\nPodľa čl. 10 Listiny základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA\nZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako Ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky) má každý právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej\npovesti a na ochranu mena.\nPodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať\nnázory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez\nohľadu na hranice.\nPodľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže\npodliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a\nktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv\niných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\n\nPodľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“.\nVšetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, pokiaľ uplatnením jedného práva\nalebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody\n(IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd je treba riešiť\nprostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy.\nSloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ v neprimeranom rozsahu nezasahuje do\nzákladných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných. Neprimeraný rozsah môže spočívať\nnajmä v zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. V takých prípadoch už je nutné\nhovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť do slobody prejavu. Sloboda prejavu\nteda nemá absolútny charakter.\nZ čl. 26 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že slobodu prejavu účastníka konania možno obmedziť len zákonom\na ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné okrem iného na ochranu práv a slobôd iných.\nPodľa čl. 7 ods. 1 a ods. 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii (publikovaného v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky pod č. 168/1998 Z. z. vo forme oznámenia Ministerstva zahraničných\nvecí Slovenskej republiky, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 01.05.1997, v znení\noznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 345/2002 Z. z. o prijatí Protokolu\npozmeňujúcom Európsky dohovor o cezhraničnej televízii) všetky zložky programových služieb svojou\nformou a obsahom musia rešpektovať ľudskú dôstojnosť a základné práva iných; prevádzkovateľ\nvysielania je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a\npodporovali slobodné utváranie názorov.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. programová služba a všetky jej zložky nesmú\nspôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv\na slobôd iných.\nZo samotného zakotvenia povinnosti vysielateľa zabezpečiť, aby jeho programová služba a jej zložky\nnezasahovali spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom do ľudskej dôstojnosti a základných práv\na slobôd iných v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. je zrejmé, že sa vo všeobecnosti jedná o\nobmedzenie slobody prejavu v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných.\nPredmetom posúdenia v posudzovanej veci bolo, či odvysielaný sporný príspevok svojím obsahom\na spracovaním zasiahol do ústavou zaručených práv a slobôd súdnej úradníčky v takej miere,\nže bolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu predmetných práv a slobôd súdnej\núradníčky obmedzenie slobody prejavu účastníka konania v podobe vyvodenia administratívnoprávnej\nzodpovednosti voči účastníkovi konania podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nS otázkou konfliktu ústavných práv sa vysporiadal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze\nsp. zn. IV. ÚS 464/2010 nasledovne ...každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd\n(resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a\nzákladných slobodách) treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (IV. ÚS 362/09,\nPL. ÚS 22/06, m. m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej\nmiere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu\nči dokonca popretiu iného práva alebo slobody...“.\nZ uvedeného vyplýva, že v prípade ak došlo uplatnením slobody prejavu účastníka konania\n(odvysielaním posudzovaného príspevku) k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu ústavou\ngarantovaných práv a slobôd súdnej úradníčky jedná sa o situáciu, kedy je v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné na ochranu predmetných práv a slobôd obmedzenie slobody prejavu účastníka konania v\npodobe vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z..\nZa „neoprávnené zasahovanie“ považuje Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze sp. zn.\nI. ÚS 13/2000: „také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ,\n\nnedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a\nprimeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa“.\nOdporkyňa v posudzovanej veci preukázala naplnenie kritérií legality a legitimity, nakoľko sa požiadavka\nzaviesť a uplatňovať ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zakotvená v zákone č. 308/2000 Z. z., vychádza\nz potreby ochrany záujmov chránených Ústavou SR, konkrétne práva na zachovanie osobnej cti\nsúdnej úradníčky, ktorá môže byť ohrozená obsahom vysielaného či sprístupňovaného obsahu. Táto\npožiadavka je jednoznačne zakotvená v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právo na slobodu\nprejavu je teda celkom zrejme obmedzené ochranou práva na zachovanie osobnej cti súdnej úradníčky,\na to na základe zákona. Za tohto stavu podmienka legality a legitimity bola podľa názoru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky nepochybne naplnená, pričom odporkyňa sa s ňou v rámci odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia vysporiadala.\nOdporkyňa po posúdení predmetného príspevku dospela k záveru, že vzhľadom na obsah a spôsob\nspracovania predmetného komunikátu, došlo jeho odvysielaním ku kolízii viacerých právom chránených\nzáujmov, a to práva súdnej úradníčky zachytenej pri výkone súdneho rozhodnutia na zachovanie jej\nosobnej cti s právom na slobodu prejavu účastníka konania a právom verejnosti na príjem informácií. Z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporkyňa sa zaoberala významom odvysielanej\ninformácie, ako aj záujmom na jej odvysielaní a zároveň aj záujmom na ochrane osobnej cti dotknutej\nsúdnej úradníčky. Inými slovami, skúmala proporcionalitu zásahu do práv vysielateľa, eventuálnym\nuložením sankcie vyvažovaním všetkých práv a chránených záujmov, ktoré sa v tomto prípade stretli v\nkolízií. Odporkyňa identifikovala spôsob, akým došlo k zásahu do osobnej cti súdnej úradníčky.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou odporkyne,\nže zásah do osobnej cti konkrétnej aktívne pôsobiacej súdnej úradníčke v príspevku opakovane detailne\nzobrazenej, spočíva v spôsobe spracovania posudzovaného príspevku, ktorý vzhľadom na závažné a\nrelevantne nepodložené tvrdenia namierené voči súdnej úradníčke mal nepochybne značne negatívny\ndopad na súdnu úradníčku, ktorej osobná česť a autorita boli odvysielaním uvedených záberov spolu s\ncitovanými tvrdeniami redaktora v značnej miere znížené, čo mohlo mať zároveň za následok zmarenie\nďalšieho výkonu súdnych rozhodnutí konkrétnou súdnou úradníčkou.\nZa tohto stavu vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky prisvedčil odporkyni v tom, že priznanie vyššej\nochrany slobode prejavu by v tomto prípade bolo neprimerané.\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním odporcu definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, bolo bez formálnych a logických\nnedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2\nO.s.p. ako vecne správne vo výrokovej časti pod bodom II. potvrdil.\nO náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že\nv konaní neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.\nO povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500 €\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch v znení účinnom od 01.10.2012, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný\nprostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená\npodľa položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}