{"guid": "e570d5f1-6d47-4e6e-9a78-2e93f6a2af23:e7b9c305-86b0-4230-b383-baddae312a6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014010083.1", "spisova_znacka": "4Sž/12/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/12/2014 z 5. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. mája 2015, sp. zn. 4Sž/12/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:9014010083.1", "identifikacne_cislo": "9014010083", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2015-05-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/351", "nazov": "zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/351-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-67.odsek-2", "nazov": "§ 67 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-67.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-67.odsek-3", "nazov": "§ 67 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-67.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-67.odsek-4", "nazov": "§ 67 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-67.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-67"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/351#paragraf-67"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7b9c305-86b0-4230-b383-baddae312a6d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010083.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010083.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010083.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sž/12/2014\n9014010083\n05. 05. 2015\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2015:9014010083.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom,\na.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií\na poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, Bratislava, za účasti: SWAN, a.s., Borská č. 6, Bratislava,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 75/PÚ/2014 zo dňa 7. apríla 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie žalovaného č.: 75/PÚ/2014 zo dňa 7. apríla 2014 z r u\nš u j e v spojení s rozhodnutím Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb,\nOdbor technickej regulácie č.: 46/OTR/2014 zo dňa 16. januára 2014 a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nŽalobou doručenou najvyššiemu súdu žalobca (ďalej aj „Telekom“) napádal zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného o rozklade č. 75/PÚ/2014 zo dňa 07.04.2014 (ďalej len „Rozhodnutie o rozklade“) a\nRozhodnutia Úradu, odboru technickej regulácie ( ďalej len „Úrad“ i „prvostupňový správny orgán“) č. 46/\nOTR/2014 zo dňa 16.01.2014 (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie“, spolu s Rozhodnutím o rozklade\nspoločne aj ako „Napadnuté rozhodnutia“), ako aj postup, ktorý im predchádzal.\nŽalobca návrhom zo dňa 17.07.2013 požiadal Úrad o vydanie rozhodnutia podľa § 67 ods. 4\nzákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“ aj „zákon o elektronických\nkomunikáciách“) o spoločnom užívaní infraštruktúry vo vzťahu ku spoločnosti SWAN, a.s., Borská\n6, 841 04 Bratislava, IČO: 35 680 202 (ďalej aj „SWAN“), ktorý sa týkal spoločného užívania\ninfraštruktúry v stavbách zábavno-obchodných centier MAX v Dunajskej Strede, Prešove, Skalici a\nŽiline. Začatie konania bolo spojené so zaplatením správneho poplatku vo výške 829,50 € (slovom:\nosemstodvadsaťdeväť eur päťdesiat eurocentov). Úrad vo veci rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol\nv celom rozsahu. Voči tomuto rozhodnutiu Úradu Telekom podal rozklad, ktorý predseda Úradu\nRozhodnutím o rozklade zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie o rozklade bolo\nžalobcovi doručené dňa 11.04.2014.\nNezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalobca namieta z týchto dôvodov:\n\n1. Nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov\nŽalobca zásadne namietal a namieta voči spôsobu, akým Úrad rozhodol o podanom návrhu. V prípade\ntakéhoto sporu medzi telekomunikačnými podnikmi, ktorého existencia sa v priebehu konania potvrdila,\nje podľa názoru žalobcu Úrad na základe návrhu podaného niektorým z podnikov povinný meritórne\nrozhodnúť takým spôsobom, že v rozhodnutí stanoví konkrétne podmienky spoločného používania\ndotknutej infraštruktúry a zároveň určí aj pravidlá rozdelenia nákladov. Spôsob, akým Úrad rozhodol\no podanom návrhu žalobcu považuje za rozporný s účelom a obsahom právnej úpravy obsiahnutej\nv § 67 ods. 4 ZEK. Má za to, že v predmetnom ustanovení zákonodarca stanovil Úradu v prípade\nnávrhového konania a v prípade sporu o cene povinnosť vždy rozhodnúť o pravidlách rozdelenia\nnákladov na užívanie dotknutej infraštruktúry. Vyplýva to okrem iného zo znenia druhej vety § 67 ods.\n4 ZEK, kde zákon používa spojenie „Úrad v tomto rozhodnutí určí aj pravidlá rozdelenia nákladov ...“,\na nie formuláciu „môže určiť“. Ak je teda podaný návrh jednou zo strán v spore o cenu za zdieľanie\ninfraštruktúry, Úrad je podľa názoru žalobcu v meritórnom rozhodnutí povinný riešiť a rozhodnúť aj otázku\nrozdelenia nákladov. V tejto súvislosti dáva do pozornosti článok 20 Smernice 2002/21/ES (ďalej aj len\nako „Rámcová smernica“), ktorý stanovuje:\nAk v súvislosti s existujúcimi povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice alebo zo Špecifických smerníc\nvznikne spor medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby v niektorom\nčlenskom štáte alebo medzi takýmito podnikmi a inými podnikmi v členskom štáte, ktoré požívajú\nvýhody vyplývajúce z povinností spojených s prístupom a/alebo prepojením podlá tejto smernice alebo\nšpecifických smerníc, dotknutý národný regulačný orgán dá na žiadosť ktorejkoľvek strany a bez toho,\naby boli dotknuté ustanovenia odseku 2, záväzné rozhodnutie, ktorým vyrieši spor v čo najkratšom čase,\nnajneskôr však do štyroch mesiacov, pokiaľ tomu nebránia výnimočné okolnosti. Dotknutý členský štát\npožiada všetky strany, aby s národným regulačným orgánom plne spolupracovali.\nNapadnuté rozhodnutia rozhodne nemožno považovať za také, ktorými by Úrad spor Telekomu\na spoločnosti SWAN rozhodol a vyriešil. Naopak, neodôvodneným a nelogickým zamietnutím\nnávrhu spoločnosti ST Úrad zakonzervoval patovú situáciu medzi dotknutými podnikmi, ktorá\nexistovala v polovici roka 2013 pred podaním návrhu Telekomom bez toho, aby prispel k vyriešeniu\nsporu. Odôvodnenie rozhodnutia je totiž v nesúlade s jeho výrokom, nakoľko Úrad konštatuje,\nže návrh zmluvy predložený spoločnosťou SWAN „spĺňa všetky zákonné požiadavky (str. 13\nprvostupňového rozhodnutia). Takéto odôvodnenie ale smeruje primárne k stanoveniu takýchto\nzmluvných podmienok ako záväzných pre strany sporu, a nie k zamietnutiu návrhu. Z tohto\npohľadu teda napadnuté rozhodnutia nemožno považovať za transparentné ani odôvodnené, keďže\nodôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je zjavne v obsahovom rozpore s jeho výrokom. Napadnuté\nrozhodnutia preto možno kvalifikovať ako nepreskúmateľné jednak pre nezrozumiteľnosť (najmä pre\nvyššie spomenutý rozpor výroku prvostupňového rozhodnutia so zisteniami Úradu a odôvodnením\nnapadnutých rozhodnutí), a jednak pre nedostatok dôvodov (zistenia Úradu o tom, že skutočne existuje\nvážny spor medzi dotknutými podnikmi nie je možné odôvodniť zamietnutím návrhu na vyriešenie sporu,\nak autorita Úradu je jediná, ktorá môže spor rozhodnúť).\nŽalobca mal tiež vážne pochybnosti o dodržaní princípov efektívnosti a primeranosti v predmetnom\nkonaní, keďže Úrad vo veci konal niekoľko mesiacov, zhromaždil niektoré podklady a dôkazy potrebné\npre meritórne rozhodnutie, pričom ale výsledkom správneho konania na oboch stupňoch konania je\nstav, ktorý neprináša vyriešenie sporu ani potrebnú právnu istotu pre sporové strany a už vôbec nie pre\ntýmto sporom dotknutých koncových užívateľov a vlastníkov nehnuteľností. Žalobca považuje konanie\nÚradu a predsedu Úradu za vážnu a ničím neodôvodnenú rezignáciu na svoje zákonné regulačné úlohy\na vedomé nevyužitie svojej regulačnej autority, v tomto prípade na škodu oboch strán sporu a najmä\nkoncových užívateľov elektronických komunikačných služieb v dotknutých objektoch. Takýto postup\nÚradu a predsedu Úradu predstavuje porušenie povinností podľa § 6 ods. 3 Zákona, konkrétne porušenie\npovinnosti chrániť záujmy koncových užívateľov podľa písm. d/, a tiež povinnosti plniť úlohy súvisiace s\nobmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa písm. k/ tohto ustanovenia.\n\nEurópsky súd pre ľudské práva v konaní Suominen v. Fínsko uviedol, že účelom odôvodneného\nrozhodnutia je dať stranám najavo, že boli vypočuté. Navyše, odôvodnené rozhodnutie dáva stranám\nmožnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, ako aj možnosť, aby bolo rozhodnutie preskúmané odvolacím\norgánom. Ústavný súd Slovenskej republiky zasa zastáva názor, že v rozhodnutí je nevyhnutné uviesť\ndostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené. Dostatočnosť a relevantnosť\ntýchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07).\nRozhodnutie samo osebe musí byť schopné ozrejmiť myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia\ndôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej\nčinnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby jeho adresát nemusel hľadať odpoveď\nna nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s\nlogickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých\nprávne závery vychádzajú (III. ÚS 311/07).\nUvedené závery sa síce primárne týkajú súdnych rozhodnutí, niet však prekážky, aby sa rovnaký prístup\nzvolil aj v rovine správnych rozhodnutí. Príkladom takéhoto zásadného rozhodnutia sú aj napadnuté\nrozhodnutia, keďže niet pochýb, že môžu výrazne ovplyvniť ďalší vývoj telekomunikačného trhu v\nSlovenskej republike. Telekomunikačné podniky, ktoré si nedokážu podmienky spoločného užívania\ninfraštruktúry dojednať vzájomnou dohodou, musia mať efektívnu možnosť obrátiť sa na kompetentný\nsprávny orgán, ktorý v zmysle ZEK ich spor zrozumiteľne meritórne rozhodne. Stanovenie podmienok\nspoločného užívania infraštruktúry je totiž často nevyhnutné vo verejnom záujme, napr. z dôvodov\nochrany životného prostredia alebo ochrany zdravia ľudí. Tiež z aktuálne platného regulačného rámca\nEÚ pre elektronické komunikácie je zrejmé, že spoločné využívanie telekomunikačnej infraštruktúry je\nv záujme efektivity, zabezpečenia prístupu na trh, podpory súťaže a ochrany životného prostredia a\nďalších verejných záujmov technickým i regulačným trendom a možno očakávať, že počet prípadov,\nktoré bude Úrad riešiť, bude narastať. Preto by takéto rozhodnutie malo spĺňať všetky vyššie uvedené\nnáležitosti. Úrad by mal rozhodnúť jednoznačne a zrozumiteľne tak, ako to zákonodarca predpokladá a\nsvoje rozhodnutie by mal presvedčivo odôvodniť čo do skutkového i právneho základu. Jeho úvahy by\nnemali byť nepodloženými alebo nedostatočne zdôvodnenými tvrdeniami. Úrad ani jeho predseda však\nv tomto prípade takto nepostupovali.\n2. Nedostatočne zistený skutkový stav\nŽalobca má za to, že Úrad v dotknutom konaní zistil skutkový stav veci nedostatočne pre vydanie\nmeritórneho rozhodnutia. Žalovaný v konaní opomenul preskúmať najmä nasledovné otázky:\nVzájomné súťažné postavenie strán sporu\nŽalobca má za to, že Úrad sa v konaní a napadnutých rozhodnutiach úplne nedostatočne vysporiadal\ns otázkou vzájomného vzťahu medzi ST a spoločnosťou SWAN a dopadom tohto súťažného vzťahu na\nvzniknutý vzájomný spor, ani so skutočnosťou, že spoločnosť žalobcu poskytovala verejné elektronické\nkomunikačné služby v dotknutých objektoch už dlhšiu dobu pred tým, ako spoločnosť SWAN získala\ntvrdené oprávnenia k dotknutej telekomunikačnej infraštruktúre. Tento časový faktor považuje Žalobca\nza kritický, nakoľko zmena správy telekomunikačných vedení nepochybne predstavuje významný zásah\ndo existujúcich zmluvných vzťahov medzi Žalobcom a vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ako aj\nmedzi Žalobcom a jeho koncovými užívateľmi. Úrad bol preto povinný o to citlivejšie a dôslednejšie\npristupovať k tomuto sporu, osobitne k otázke rozdelenia nákladov na prevádzku vedení v dotknutých\nbudovách. Úrad mal v konaní a v napadnutých rozhodnutiach v otázke rozdelenia nákladov logicky\npremietnuť podnikateľské riziko, ktoré na seba prevzala spoločnosť SWAN, keď vedome prevzala\nprevádzku dotknutých telekomunikačných vedení, ktoré už boli dlhšiu dobu v prevádzke a ktoré\naktívne využívali iní telekomunikační operátori. Spoločnosti SWAN ako dlhodobému poskytovateľovi\nverejných elektronických komunikačných služieb v SR muselo byť predsa zrejmé, rovnako aj vlastníkom\ndotknutých budov, že nie všetci existujúci poskytovatelia elektronických komunikačných služieb\nautomaticky pristúpia na ňou navrhované nové zmluvné podmienky, keďže nimi poskytované služby\nsú už založené na konkrétnych obchodných prípadoch (business čase) a zmluvách, s ktorými\nnové navrhované zmluvné podmienky vôbec nemusia byť v súlade. Spoločnosť SWAN je pritom\n\npriamym konkurentom žalobcu (a ďalších poskytovateľov) ohľadom služieb poskytovaných v dotknutých\nobchodných centrách MAX a náhla zmena podmienok užívania vedení sa ľahko môže stať efektívnym\nnástrojom neférového konkurenčného boja.\nFaktom však zostáva, že žalovaný sa touto základnou otázkou v konaní vôbec nezaoberal a v\nnapadnutých rozhodnutiach sa s ňou nijako nevysporiadal, t.j. skutkový stav zistil nedostatočne. V tejto\nsúvislosti dáva tiež do pozornosti prechodné ustanovenie § 78 ods. 7 ZEK, podľa ktorého oprávnenia\nk cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti\ntohto zákona, zostávajú nedotknuté. Úrad sa v správnom konaní nevysporiadal ani s otázkou aplikácie\ntohto prechodného ustanovenia na posudzovaný spor a na jednotlivé vzniknuté práva žalobcu k\ndotknutým nehnuteľnostiam, a to napriek tomu, že veľká časť zmluvných vzťahov v sporom dotknutých\nnehnuteľnostiach vznikla ešte počas účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (zákona č. 610/2003\nZ.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov), a teda sa na ne toto prechodné\nustanovenie vzťahovalo, pričom podľa tejto predchádzajúcej úpravy boli vysporiadané aj finančné vzťahy\nsúvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k predmetným rozvodom využitím inštitútu jednorazovej\nprimeranej náhrady za užívanie. Preskúmanie týchto otázok v napadnutých rozhodnutiach úplne\nabsentuje.\nDiskriminácia\nŽalobca ďalej uviedol, že už v priebehu správneho konania, prístup spoločnosti SWAN voči\nspoločnosti žalobcu považoval za diskriminačný. Žalobca namietal v konaní svoju diskrimináciu voči\nspoločnosti SWAN, nie voči iným podnikom poskytujúcim služby v dotknutých objektoch, aj keď\ntreba pripomenúť, že regulačné zaťaženie týchto iných podnikov je od žalobcu významne odlišné, čo\nmôže vytvárať predpoklady i na odlišné vnímanie ponúknutých cenových podmienok spoločnosťou\nSWAN. Spoločnosť žalobcu je totiž určená ako významný podnik na viacerých relevantných trhoch\na jej cenotvorba napr. dátových služieb poskytovaných prostredníctvom pevnej siete v dotknutých\ncentrách MAX podlieha prísnej cenovej regulácii na základe regulačných rozhodnutí toho istého\núradu, ktorý rozhodoval tento spor (odboru ekonomickej regulácie). Podľa § 67 ods. 2 ZEK\nmajú byť podmienky, za ktorých podnik inému podniku umožní používať existujúcu infraštruktúru,\nnediskriminujúce. Podľa Telekomu nediskriminačné podmienky sú také podmienky, ktoré nespôsobujú\nuprednostňovanie jedného podniku pred druhým a rovnako nedovoľujú, aby boli účastníci jedného\npodniku zvýhodňovaní oproti účastníkom iného podniku, ktorý využíva existujúcu infraštruktúru. Takýto\nvýklad pojmu diskriminácia má opodstatnenie aj z toho dôvodu, že tak podnik, ktorý vlastní alebo\nprevádzkuje infraštruktúru, ako aj podnik, ktorý žiada o umožnenie používania infraštruktúry, poskytuje\nalebo chce poskytovať na predmetnej infraštruktúre služby koncovým užívateľom. Oba podniky teda\nsúťažia o toho istého zákazníka. Podmienky poskytovania infraštruktúry, vrátane ceny, nesmú byť\nnastavené tak, že podniku, ktorý žiada o umožnenie používania existujúcej infraštruktúry, neumožnia\nekonomicky prospešne poskytovať svoje služby a konkurovať tak podniku, ktorý vlastní alebo spravuje\ninfraštruktúru. Vynucovanie podmienok, ktoré zásadným spôsobom znižujú konkurencieschopnosť\nslužieb poskytovaných inými podnikmi ako samotným správcom infraštruktúry a prípadné odpojenie\nzákazníkov konkurencie, môže s veľkou pravdepodobnosťou viesť k ukončeniu pôsobenia iných\npodnikov a zániku konkurenčného prostredia v príslušnej lokalite. Diskriminačné konanie správcu vedení\nmôže poškodiť koncových užívateľov tým, že nebudú mať možnosť výberu poskytovateľa služby, ceny\nani kvality služby. Podmienky používania existujúcej infraštruktúry musia byť preto vždy nastavené\nnediskriminačne, a to tak vo vzťahu k samotným podnikom, ako aj ku koncovým užívateľom. Žalovaný\nvšak v správnom konaní túto otázku, napriek opakovaným pripomienkam žalobcu, ignoroval. Žalobca\nmá za to, že Úrad sa mal otázkou diskriminácie zaoberať, a to s prihliadnutím na časový faktor\nzmeny správcu vedení v dotknutých objektoch a tiež s ohľadom na špecifické postavenie žalobcu ako\nním priamo regulovanému subjektu na relevantných trhoch, ktoré majú priamy súvis s poskytovaním\nslužieb v dotknutých objektoch. Zistenie skutkového stavu v tomto správnom konaní bolo teda zjavne\nnedostatočné.\n\nVýška nákladov spoločnosti SWAN\n\nNapadnuté rozhodnutia neobsahujú žiadne konkrétne čísla, z ktorých by žalobca mohol vychádzať\npri hodnotení obsahu rozhodnutia. Spoločnosť žalobcu v celom konaní nemala možnosť oboznámiť\nsa s týmito údajmi, čo do značnej miery obmedzilo jej možnosť relevantne sa vyjadriť k podkladom\nNapadnutých rozhodnutí, spôsobu ich zistenia a ich obsahu. Z tohto dôvodu žalobca ani nemal možnosť\nzhodnotiť a vyjadriť sa k záveru Úradu o tom, že návrh zmluvy o zdieľaní predložený so spoločnosťou\nSWAN údajne spĺňa všetky zákonné požiadavky, keďže nie je zrejmé, aká je výška alebo aspoň štruktúra\n(typológia) nákladov predložených v správnom konaní spoločnosťou SWAN. Z tohto pohľadu sú teda\nNapadnuté rozhodnutia tiež do značnej miery nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.\nV tejto súvislosti dáva do pozornosti aj špecifickú povahu tohto konania, pokiaľ ide o náklady na\ninfraštruktúru. Ustanovenie § 67 ods. 4 ZEK totiž priamo predpokladá, že Úrad má rozhodovať o\npravidlách rozdelenia nákladov, je teda zrejmé, že minimálne štruktúra nákladov dotknutých strán sa\nstane súčasťou výroku rozhodnutia a tým známa minimálne dotknutým sporovým stranám, ktorým by\nsa takéto rozhodnutie doručovalo. Táto skutočnosť musí prirodzene determinovať aj postoj spoločnosti\nSWAN a Úradu k skutočnostiam, ktoré spoločnosť SWAN označuje ako obchodné tajomstvo. Ochrana\ninformácií každej z dotknutých strán tak prirodzene nemôže pokrývať všetky skutočnosti finančnej alebo\nobchodnej povahy spojené so zriadením a prevádzkovaním infraštruktúry. Ak mal Úrad v konaní záujem\nchrániť skutočnosti označené spoločnosťou SWAN ako obchodné tajomstvo, žalobca má za to, že určite\nmal nájsť vyváženejší prístup pokiaľ ide o vzťah ochrany obchodného tajomstva spoločnosti SWAN na\njednej strane a transparentnosti rozhodovania na strane druhej.\nPodľa názoru žalobcu je tiež nedostatočná iba konštatácia žalovaného o tom, že sa oboznámil s\nnákladmi vynaloženými spoločnosťou SWAN v dotknutých objektoch, a ich všeobecné odobrenie (str.\n12 prvostupňového rozhodnutia). Úrad sa ani nepokúsil zvýšiť zrozumiteľnosť a transparentnosť tohto\nrozhodnutia tým, že by uviedol, aké kategórie (typy) nákladov vynaložených spoločnosťou SWAN\npovažuje za oprávnené a najmä prečo. Otázka primeranosti a opodstatnenosti nákladov je pritom\npre tento typ konania kľúčová a bez jej náležitého posúdenia, dostatočne zrozumiteľného pre oboch\núčastníkov konania, nie je možné vo veci rozhodnúť v súlade so zákonom. Preto bol pre žalobcu\nprekvapujúci postup Úradu vyplývajúci z napadnutých rozhodnutí v tom smere, že Úrad nevyužil svoju\nzákonom zverenú regulačnú právomoc a nepochopiteľne sa utiekol ku konštatáciám smerujúcim k\nobhajobe cenotvorby spoločnosti SWAN ako jeho úplne autonómnej obchodnej otázke. Pritom je zrejmé,\nže špecifikom tohto sporu je práve časové a nákladové hľadisko, t.j. skutočnosť, že spoločnosť SWAN\nsa pokúša svoju cenotvorbu vnútiť subjektom, ktoré v dotknutých nehnuteľnostiach dlhodobo pôsobia a\nposkytujú, resp. v pozícii koncových užívateľov využívajú verejné elektronické komunikačné služby, čo\nv konaní kládlo na posúdenie štruktúry a výšky nákladov vynaložených spoločnosťou SWAN zvýšené\nnároky. Úrad však túto otázku v správnom konaní neposudzoval.\nŽalobca zastáva názor, že napadnuté rozhodnutia, ako aj postup správneho orgánu, ktorý im\npredchádzal, sú nezákonné, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci - sú\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a v správnom konaní nebol dostatočne\nzistený skutkový stav potrebný pre riadne a zákonné rozhodnutie vo veci.\nNa základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 OSP\nsú naplnené dôvody na zrušenie oboch napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené\nžalobca navrhuje, aby súd vydal nasledovný rozsudok: Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušuje\nrozhodnutie predsedu Úradu o rozklade č. 75/PÚ/2014 zo dňa 07.04.2014 a rozhodnutie Úradu, odboru\ntechnickej regulácie č. 46/OTR/2014 zo dňa 16.01.2014 a vec vracia Úradu pre reguláciu elektronických\nkomunikácií a poštových služieb na ďalšie konanie.\nII.\nK podanej žalobe sa vyjadril žalovaný uvádzajúc:\n\n1. Žalobca v žalobe v bode 1. poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť\nnapadnutých rozhodnutí a konania pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom svoje argumenty\nopiera v zásade o totožné tvrdenia ako uvádzal už počas správneho konania vo svojich vyjadreniach\na najmä v podanom Rozklade proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a\npoštových služieb, odboru technickej regulácie č. 46/OTR/2014 zo dňa 16.01.2014, č. listu 82/OTR/2014\n(ďalej len „rozklad“).\nRegulačný úrad sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého by mal úrad ako\nregulačný orgán automaticky a bez posudzovania zákonných požiadaviek vydávať len z dôvodu návrhu\npodniku rozhodnutie, ktorým by zasiahol regulačným opatrením do zmluvných vzťahov medzi podnikmi,\nrespektíve obmedzil zmluvnú slobodu jednotlivých podnikov a nariadil v ňom z pozície moci aj pravidlá\nrozdelenia nákladov.\nSamotné podanie návrhu žalobcu na správny orgán mu zo zákona nezakladá nárok na také rozhodnutie\nsprávneho orgánu, ktorým by mu bolo bez ďalšieho zákonného postupu vyhovené v celom rozsahu.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“\nPrvostupňový orgán ako príslušný štátny orgán postupoval v súlade s ústavnou požiadavkou na zákonný\npostup, keď vykladal účastníkom citované ustanovenie § 67 ods. 4 druhá veta „Úrad v tomto rozhodnutí\nurčí aj pravidlá rozdelenia nákladov...“ v kontexte predchádzajúcich ustanovení a s ohľadom na zmysel,\núčel a systematické umiestnenie v zákone. Ustanovenie § 67 ods. 4 prvá veta zákona o elektronických\nkomunikáciách, ako ustanovenie predchádzajúce účastníkom citovanej časti uvádza: „Úrad môže z\nvlastného podnetu alebo na návrh niektorého z podnikov, ktoré sa nedohodnú na obsahu zmluvy podľa\nodseku 3, po konzultáciách s ohľadom na verejný záujem, ktorým je ochrana životného prostredia,\nverejného zdravia, verejného poriadku alebo z dôvodu cieľov územného plánovania, rozhodnúť o\nspoločnom používaní infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení.“\nZ pozitívno-právneho hľadiska si nie je možné túto kompetenčnú právomoc regulačného úradu\nzamieňať s tvrdenou povinnosťou úradu vždy rozhodnúť o spoločnom používaní infraštruktúry. Takémuto\nrozhodnutiu musí predchádzať posúdenie úradu ako správneho orgánu, či je vydanie rozhodnutia\ndôvodné na základe ustanovení § 67 ods. 2 a 3 zákona o elektronických komunikáciách a samozrejme\nje potrebné brať ohľad na výsledky a závery vyplývajúce z konzultácií. Až v prípade, ak by regulačný\núrad dospel k záveru, že je vzhľadom na vyššie uvedené potrebné zasiahnuť do súkromnoprávnych\nvzťahov medzi podnikmi a takto im z úradnej moci obmedziť zmluvnú slobodu, potom by podľa dikcie §\n67 ods. 4 druhá veta musel v rozhodnutí o spoločnom používaní infraštruktúry určiť aj pravidlá rozdelenia\nnákladov.\nPosúdenie otázky odôvodnenosti regulačného zásahu týkajúceho sa spoločného používania\ninfraštruktúry ako aj samotného vyriešenia účastníkom tvrdeného sporu, je v rámci zákonných limitov\npredmetom správnej úvahy regulačného úradu. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že podľa § 67 ods.\n4 zákona o elektronických komunikáciách prvá veta úrad môže o spoločnom používaní infraštruktúry\nvrátane stavieb, priestorov a častí vedení rozhodnúť aj z vlastného podnetu.\nPri posudzovaní otázky využitia správnej úvahy, ktorú zákonodarca regulačnému úradu v tomto\nkonaní nepochybne priznal, je nevyhnutné poukázať na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n8Sž/28/2012-149 s. 42 tretí odsek:\n„V kontexte uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky pokladá za potrebné poukázať na skutočnosť,\nže pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí hľadísk ustanovených zákonom.\nSúd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).“\n\nRegulačný úrad postupoval v súlade s § 67 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, keď\nskúmal zmluvné podmienky, ktoré predložil účastník konania -spoločnosť SWAN na základe iniciatívy\na dopytu zo strany žalobcu - spoločnosti Slovak Telekom s ohľadom na ich možný a žalobcom\ntvrdený diskriminačný charakter. Podľa právneho názoru regulačného úradu je posudzovanie a zistenie\ndiskriminačných podmienok poskytovania predmetnej služby medzi podnikmi zákonnou požiadavkou na\nvydanie rozhodnutia o spoločnom užívaní infraštruktúry.\nPodľa regulačného úradu by akýkoľvek zásah do zmluvných podmienok medzi podnikmi bez\npredchádzajúceho zistenia potreby korekcie týchto podmienok smerom k požiadavkám zákona, bol\nnielen neodôvodnený z pohľadu regulačných princípov a úloh regulačného úradu, ale zároveň aj\nnezákonný vzhľadom na požiadavku podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť presne a úplne\nskutočný stav veci.\nSnaha žalobcu vykladať predmetné ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách tak, že\nregulačný úrad musí vždy rozhodnúť o pravidlách rozdelenia nákladov, vedie až k logicky a právne\nabsurdným tvrdeniam, že ak regulačný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že\nnávrh zmluvy predložený spoločnosťou SWAN „spĺňa všetky zákonné požiadavky“, malo by to smerovať\nk vydaniu rozhodnutia, v ktorom prvostupňový orgán stanoví takéto zmluvné podmienky za záväzné\npre obe strany sporu. Tento postup by viedol k nútenému uzavretiu zmluvy a to dokonca aj v prípade,\nkeď žalobca nemá záujem za daných podmienok zmluvu uzavrieť a žiaden právny predpis jej takúto\npovinnosť ako žiadajúcej strane ani neukladá.\nTvrdenie žalobcu o neefektívnosti a neprimeranosti predmetného konania vzhľadom na rozsah\na množstvo získaných podkladov a dôkazov považuje regulačný úrad za nepodložené, pretože\npovinnosťou správneho orgánu podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku je zistiť presne a úplne skutočný\nstav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len\nnávrhmi účastníkov konania.\nŽalobca nekonkretizoval, ktorý úkon prípadne úkony regulačného úradu v konaní považuje za\nneefektívne, alebo neprimerané a prečo a zároveň tieto tvrdenia nepodkladá žiadnym dôkazom.\nŽalobca v žalobe argumentuje judikátom Európskeho súdu pre ľudské práva -Suominen v. Fínsko, v\nktorom súd uviedol, že účelom odôvodneného rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli vypočuté a\nako aj možnosť odvolať sa a následne umožniť preskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nRegulačný úrad má zato, že dané možnosti žalobcovi poskytol (výzvy na vyjadrenie pred vydaním\nnapadnutých rozhodnutí sú súčasťou spisu) a podrobne sa vysporiadal s jednotlivými pripomienkami\nžalobcu predloženými v správnom konaní ako na prvom tak aj na druhom stupni.\nPredseda regulačného úradu listom č. 41/PÚ/2014, označeným ako Výzva pred vydaním rozhodnutia,\ndoručeným dňa 18.03.2014 oboznámil žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom s právami v súlade s § 33\nods. 2 správneho poriadku a určil mu na využitie týchto práv lehotu 5 pracovných dní odo dňa doručenia\ntejto výzvy.\nDňa 20.03.2014 oprávnený zástupca žalobcu nahliadol do administratívneho spisu a bolo mu umožnené\nvyhotoviť si elektronicky kópie podkladov. O úkone bola vyhotovená Zápisnica z nahliadnutia do\nspisového materiálu zo dňa 20.03. 2014, ktorá je súčasťou predloženého administratívneho spisu.\nDňa 27.03.2014 žalobca doručil predsedovi regulačného úradu list, č. 223/OLaP/2014, označený ako\nVyjadrenie účastníka správneho konania (ďalej len „vyjadrenie“).\n\nŽalobca nešpecifikuje aký právny úkon mu bol v konaní odoprený, prípadne ktorým právnym úkonom\núrad konal tak, že poškodil žalobcu na jeho procesných prípadne hmotných právach a spôsobil tak\nnezákonnosť konania a rozhodnutia. V žalobe aj vo všeobecnej rovine absentuje definovanie škody,\nktorá mala žalobcovi v príčinnej súvislosti s postupom regulačného úradu vzniknúť.\nŽalobca síce poukazuje na judikáty Ústavného súdu SR (III. ÚS107/07 a III. ÚS 311/07), týkajúce\nsa zásady legality a odôvodnenosti súdnych rozhodnutí, avšak všeobecné závery vyplývajúce z\nparafrázovania uvedenej judikatúry nespája s konkrétnymi skutočnosťami správneho konania, pohybuje\nsa vo svojich úvahách v abstraktnej rovine a nepredkladá dôkazy, ktoré by podporili jeho tvrdenia\no nezákonnosti konania z dôvodu absencie odôvodnenia v rozhodnutiach, prípadne absencie iných\nzákonných požiadaviek na konanie a rozhodnutie.\nRegulačný úrad považuje obe napadnuté rozhodnutia (súčasťou predloženého spisu) za dostatočne\nodôvodnené, s tým že v nich uviedol v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu\npri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami\núčastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nRegulačný úrad má zato, že žalobcovi sa v žalobe hypotetickými a všeobecnými tvrdeniami, ktoré neboli\npodložené dôkazmi súvisiacimi so skutočným zásahom do jeho práv a právom chráneným záujmov\nnepodarilo preukázať nesprávne právne posúdenie veci a ani nespreskúmateľnosť rozhodnutia pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n2. V tomto bode žalobca namieta, že sa prvostupňový orgán nedostatočne zaoberal otázkou vzájomného\nvzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou SWAN a jeho dopadom na vzniknutý vzájomný spor a tiež\nso skutočnosťou, že žalobca poskytoval elektronické komunikačné služby v dotknutých objektoch\npredtým ako spoločnosť SWAN získala tvrdené oprávnenia k dotknutej infraštruktúre. Tento časový\nfaktor považuje žalobca za kritický, nakoľko zmena správy telekomunikačných vedení predstavuje\npodľa žalobcu významný zásah do existujúcich vzťahov medzi žalobcom a vlastníkmi predmetných\nnehnuteľností, ako aj žalobcom a jeho koncovými užívateľmi.\nZároveň poukazuje na podnikateľské riziko, ktoré na seba prevzala spoločnosť SWAN, keď vedome\nprevzala prevádzku telekomunikačných vedení a upozorňuje na skutočnosť, že náhla zmena podmienok\nužívania vedení sa môže stať efektívnym nástrojom neférového konkurenčného boja, keďže spoločnosť\nSWAN je podľa vyjadrenia žalobcu jej priamym konkurentom.\nRegulačný úrad konal v rámci kompetencií, ktoré sú mu pridelené z príslušných ustanovení zákona\no elektronických komunikáciách a vzťahy so spoločnosťou SWAN, pripadne predchádzajúce vzťahy s\nvlastníkom práv k predmetným vedeniam či dotknutým objektom, sú založené najmä na komerčnej báze\na ošetrené ustanoveniami súkromného práva. Ako sám žalobca uvádza v tomto bode, vzťahy medzi\njednotlivými podnikmi a vlastníkom budov sú založené na konkrétnych obchodných prípadoch, s ktorými\nnovo navrhnuté obchodné podmienky nemusia byť v súlade. Podľa žalobcu sa touto základnou otázkou\nregulačný úrad v konaní nezaoberal. Uvedené argumenty však žalobca predkladal už v rozklade a\npredseda úradu sa s nimi (ako je možné vidieť v druhostupňovom rozhodnutí založenom v predloženom\nspise na s. 7) už zaoberal a vysporiadal tak, že je nevyhnutné rozlišovať zmluvné podmienky\nnevýhodné (alebo menej výhodné) pre jednu stranu z hľadiska konkrétneho obchodného prípadu\nalebo podnikateľského plánu a zmluvné podmienky, ktoré sa dostávajú do rozporu s požiadavkami\nna nediskriminačné podmienky podľa zákona o elektronických komunikáciách ako predpisu verejného\npráva.\nOtázka posúdenia diskriminačnej povahy zmluvných podmienok, tak ako ju vykonal a odôvodnil\nregulačný úrad, nie je možná bez zohľadnenia podnikov ako hráčov na trhu elektronických komunikácií,\navšak vždy za dodržania § 11 ods. 1 prvá veta zákona o elektronických komunikáciách a to, že regulačný\n\núrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti,\ntransparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti.\nNaplnenie princípu objektívnosti v procese rozhodovania potom znamená, že úlohou regulačného\norgánu nie je suplovať alebo chrániť podnikateľské rozhodnutia jednotlivých podnikov (v tomto prípade\nžalobcu) a zbavovať ich podnikateľského rizika, ale ex ante reguláciou chrániť hospodársku súťaž\ntvorenú všetkými podnikmi.\nNakoľko regulačný úrad nezistil diskriminačný charakter navrhnutých zmluvných podmienok zo strany\nspoločnosti SWAN žalobcovi, a teda nenašiel zákonné dôvody, ktoré by ho k tomu v súlade s čl. 2 ods.\n2 Ústavy SR zaväzovali, nevykonal regulačný zásah.\nŽalobca poukazuje na § 78 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého oprávnenia\nk cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti\ntohto zákona, zostávajú nedotknuté. Nárok na náhradu, ktorý vznikol vlastníkovi nehnuteľnosti z dôvodu\nvýkonu takých oprávnení, si môže vlastník nehnuteľností uplatniť od podniku v lehote ustanovenej\ndoterajšími predpismi, najneskôr však do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\ninak nárok zaniká.\nŽalobca tvrdí, že regulačný úrad predmetné ustanovenie neaplikoval, avšak neuvádza akým spôsobom\nby aplikácia tohto ustanovenia zmenila rozhodnutie v jeho prospech, prípadne ako by podporila jeho\ntvrdenia. Uvedené ustanovenie z právneho hľadiska len deklaruje zachovanie statusu quo oprávnení\nk cudzím nehnuteľnostiam vzhľadom k pôsobeniu právnych dôsledkov nadobudnutia účinnosti zákona\nč. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a nespôsobuje v predmetných konaniach žiadne\nprávne účinky spôsobilé ovplyvniť napadnuté rozhodnutia regulačného úradu. Regulačný úrad zvyčajne\nneuvádza v rozhodnutiach prechodné ustanovenia, ktoré nie sú spôsobilé svojou povahou ovplyvniť\nkonanie a rozhodnutie a preto tento argument považuje za účelový a nemajúci vplyv na zákonnosť\nrozhodnutí.\nK otázke namietanej diskriminácie žalovaný poukázal na tvrdenia žalobcu, že prístup spoločnosti SWAN\nk nemu považuje za diskriminačný a namieta diskrimináciu voči spoločnosti SWAN, nie voči iným\npodnikom.\nRegulačný úrad sa uvedenou pripomienkou už zaoberal v správnom konaní a opätovne uvádza\nnasledujúce skutočnosti, ktoré ho viedli k záverom vyplývajúcim z posúdenia tvrdenej diskriminácie\nžalobcom.\nŽalobca predkladá podľa žalovaného regulačnému úradu hypotetické závery, ktoré neopiera o reálny\nstav. Uvedené tvrdenia a chápanie pojmu nediskriminácie nijako nespochybňujú zistenia a závery\nvyvodené regulačným úradom v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Kde sa na s. 12 napadnutého\nprvostupňového rozhodnutia k otázke diskriminácie uvádza:\n„V záujme vyhodnotenia prvého uhla pohľadu na diskrimináciu si úrad od podniku SWAN vyžiadal\nvšetky zmluvy o užívaní siete, ktoré uzavrel s inými podnikmi, ktoré poskytujú svoje služby v ZOC MAX.\nKonkrétne ide o zmluvy medzi podnikom SWAN a podnikmi Slovanet, a.s., HMZ RADIOKOMUNIKACIE,\nspol. s r.o., RealNet, s.r.o. a GTS Slovakia, s.r.o. Po preskúmaní uvedených zmlúv a ich porovnaní s\nnávrhom zmluvy o užívaní siete, ktorý bol predložený podniku Slovak Telekom úrad dospel k záveru,\nže všetky tieto zmluvy obsahujú rovnaké cenové podmienky, aké obsahuje aj návrh zmluvy predložený\npodniku Slovak Telekom, a teda v danom prípade nedošlo ku diskriminácii podniku Slovak Telekom zo\nstrany podniku SWAN.\nS cieľom preskúmať druhý uhol pohľadu na diskrimináciu si úrad od podniku SWAN vyžiadal podrobný\nrozpis všetkých nákladov, vrátane uvedenia ich výšky, ktoré boli vynaložené a sú priebežne vynakladané\nna zriadenie a prevádzkovanie sietí v ZOC MAX. SWAN tento rozpis nákladov úradu predložil a označil\n\nho ako predmet obchodného tajomstva. Úrad posúdil podnikom SWAN predložený rozpis nákladov a\nzistil, že podnik SWAN vynaložil len náklady, ktoré súvisia s investíciou a správou vnútorných rozvodov v\nZOC MAX. SWAN ako podnik podľa § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, je podnikateľom\npodľa § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka. Z definície podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného\nzákonníka vyplýva, že je to sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene\na na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Z toho dôvodu si SWAN ako podnikateľ určuje\nceny v takej výške, ktorá mu zabezpečí jednak návratnosť vynaložených nákladov a aj primeranú výšku\nzisku. Slovak Telekom vo svojom návrhu žiada určenie výšky odplaty za užívanie vnútorných vedení vo\nvýške porovnateľných služieb podľa referenčnej ponuky na prístup k účastníckemu vedeniu.\nSWAN vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že výška odplaty, ktorú navrhuje žalobca v žiadnom\nprípade nepokryje náklady, ktoré SWAN má a mal v súvislosti s prevádzkou sietí v ZOC MAX. Úrad\nmá zato, že určenie výšky odplaty za užívanie vnútorných vedení je vo voľnej dispozícii podniku, ktorý\nje správcom a prevádzkovateľom príslušnej infraštruktúry, v danom prípade podniku SWAN, nakoľko\njemu vznikajú reálne náklady v súvislosti s investíciou a správou vnútorných vedení. Stanovenie výšky\nodplaty podľa referenčnej ponuky na prístup k účastníckemu vedeniu ako navrhol Slovak Telekom\nnie je opodstatnené, keďže určenie výšky poplatkov za užívanie vnútorných vedení prináleží podniku\nSWAN, ktorého cenová politika sa obligatórne neodvíja od referenčnej ponuky podniku Slovak Telekom\na úrad nevidí dôvod, prečo by mal podnik SWAN ako podnikateľ podľa § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného\nzákonníka poskytovať svoje služby za podnákladové ceny. Úrad dospel k záveru, že SWAN nepožíva\nnápadne výhodnejšie podmienky poskytovania elektronických komunikačných služieb a sietí, ako\nposkytuje ostatným podnikom v ZOC MAX. Z toho dôvodu nedošlo ku diskriminácii podniku Slovak\nTelekom zo strany podniku SWAN.“\nK výške nákladov spoločnosti SWAN regulačný úrad uvádza, že postupoval v súlade so zákonom,\nvzhľadom na inštitút ochrany obchodného tajomstva, keď zamestnanci nesprístupnili informácie,\nktoré boli predmetom obchodného tajomstva spoločnosti SWAN žalobcovi, pri nahliadaní do\nadministratívneho spisu a ani iným spôsobom, keďže ich spoločnosť SWAN tejto povinnosti nezbavila.\nPodľa § 9 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách: „Zamestnanci úradu sú povinní dodržiavať\nmlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva, s ktorým sa oboznámili. Od\npovinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú.“\nŽalobca dostal možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu vedeného v predmetnom konaní a\ntoto svoje právo podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku podľa úradného záznamu zo dňa 07.01.2014\n(súčasťou spisu) využil a oprávnenému zástupcovi boli predložené aj fotokópie vyžiadaných podkladov,\npričom predložený spis bol sprístupnený v súlade s ustanoveniami o ochrane obchodného tajomstva.\nPodľa žalobcu sa v konaní predpokladá rozhodnutie, v ktorom sa zároveň rozhodne minimálne o\nštruktúre nákladov a preto by mali byť náklady známe minimálne dotknutým stranám, ktorým sa\nrozhodnutie doručuje.\nV prípade, ak je predmetom textu rozhodnutia obchodné tajomstvo, prvostupňový orgán štandardne\ntechnickými prostriedkami (vyčiernením konkrétnej časti rozhodnutia) zamedzí prístupu k takto\nchráneným informáciám, a to takým spôsobom, aby rozhodnutie zostalo určité, odôvodnené a\nvykonateľné. V tomto konkrétnom prípade sa podľa žalovaného jedná o bezpredmetnú pripomienku,\nkeďže úrad o nákladoch nerozhodoval, úvahy žalobcu tak zostávajú len v hypotetickej rovine a uvedený\npostup sa nijako nedotýka jeho práv, prípadne právom chránených záujmov.\nOpätovné argumentácie žalobcu k absencii pravidiel rozdelenia nákladov v rozhodnutí vznikli\nnesprávnou interpretáciou zákona o elektronických komunikáciách a regulačný úrad sa s nimi\nvysporadúva vyššie.\n\nPodľa žalobcu je tiež nedostatočná iba konštatácia prvostupňového orgánu o tom, že sa oboznámil\ns nákladmi vynaloženými spoločnosťou SWAN v dotknutých objektoch a ich všeobecné odobrenie.\nRegulačný úrad sa podľa žalobcu ani nepokúsil zvýšiť zrozumiteľnosť a transparentnosť napadnutých\nrozhodnutí tým, že by uviedol, aké náklady považuje za oprávnené a prečo. Podľa žalobcu je otázka\nprimeranosti a opodstatnenosti nákladov pre tento typ konania kľúčová.\nRegulačný úrad sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadom rozsahu a spôsobu zisťovania skutkového\nstavu. Podľa § 67 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách má byť používanie existujúcej\ninfraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení, umožnené žiadajúcemu podniku za podmienok,\nktoré nie sú diskriminujúce a za odplatu a zároveň len v prípade, ak to nevyžaduje náročné dodatočné\npráce a s tým spojené náklady.\nV tomto rozsahu sa regulačný úrad posudzovaním zmluvných podmienok aj zaoberal, o čom svedčí\ndostatočne komplexné odôvodnenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia k otázke posudzovania\nnediskriminačných podmienok najmä na s. 12 a nasledujúce.\nRozsah posudzovania jednotlivých nákladových položiek, ktorý požaduje žalobca, býva predmetom\nkonaní o cenovej regulácii podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu, kde sa v rozhodnutí\npriamo používa nákladový model pracujúci s jednotlivými nákladovými položkami. V tomto prípade sa\nvšak o cenovej regulácii nekoná a regulačný úrad by takýmto konaním prekročil svoje právomoci.\nRegulačný úrad má na základe vyššie uvedeného za to, že pri vydaní napadnutých rozhodnutí ako i v\nprocese, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, postupoval v súlade s príslušnými platnými a účinnými\nprávnymi predpismi a považuje napadnuté rozhodnutia za správne z vecnej i právnej stránky. Žalobca\nv žalobe nepreukázal svojimi tvrdeniami ani jeden dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 2\nO.s.p. a preto regulačný úrad navrhuje, aby NS SR v súlade s § 250j ods. 1 rozhodol tak, že žalobu\nzamietne.\nIII.\nSúd uznesením zo dňa 14. apríla 2015 pribral do konania spoločnosť SWAN, a.s., Bratislava. Spolu s\nuznesením bola pribratému účastníkovi konania doručená žaloba i vyjadrenie žalovaného k žalobe.\nIV.\nNajvyšší súd ako vecne príslušný na konanie a preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného na\nzáklade podanej žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v\nspojení s § 247 O.s.p. a nasl. a na pojednávaní súdu dňa 5. mája 2015, po preskúmaní dôvodov\nuvedených v žalobe, po vypočutí zástupcov žalobcu a žalovaného a po oboznámení sa s obsahom\npripojeného administratívneho spisu ako aj s obsahom rozhodnutí žalovaného dospel k záveru, že\nžaloba je dôvodná.\nZ obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, tento skutkový stav veci: Predseda Úradu pre\nreguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný\nsprávny orgán podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Správny poriadok“), §74 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), § 12 ods. 2 a §\n17 ods. 1 zákona č. 402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových\nslužieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol o rozklade účastníka\nkonania Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, (ďalej len\n„Slovak Telekom“ alebo „účastník“) proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií\na poštových služieb, odboru technickej regulácie (ďalej len „prvostupňový orgán“), č. 46/OTR/2014 zo\ndňa 16.01.2014 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým prvostupňový orgán rozhodol vo veci\n\nspis. zn. 23/OTR/2013 o spoločnom užívaní infraštruktúry podľa § 67 ods. 4 zákona o elektronických\nkomunikáciách tak, že podľa § 59 ods. 2 a § 61 ods. 3 Správneho poriadku sa prvostupňové rozhodnutie\nč. 46/OTR/2014 zo dňa 16.01. 2014 potvrdzuje a podaný rozklad zamieta.\nDňa 17.07.2013 bol prvostupňovému orgánu doručený návrh na vydanie rozhodnutia o spoločnom\nužívaní infraštruktúry podniku Slovak Telekom zaevidovaný pod č. 2205/OTR/2013, v ktorom podnik\nSlovak Telekom navrhol, aby prvostupňový orgán vydal rozhodnutie podľa § 67 ods. 4 zákona o\nelektronických komunikáciách, ktorým uloží podniku SWAN Bratislava, (ďalej len „SWAN“) „povinnosť\numožnenia spoločného užívania infraštruktúry, vrátane priestorov a častí vedení elektronických\nkomunikačných sietí, spočívajúcej v povinnostiach:\na) na žiadosť iných podnikov umožniť používanie infraštruktúry v ZOC MAX, t.j. umožniť prístup a\nnezrušiť už poskytnutý prístup k vedeniam elektronických komunikačných sietí, vrátane pridružených\nprostriedkov, umožniť spoločné umiestnenie alebo iné formy spoločného používania pridružených\nprostriedkov;\nb) uzavrieť s inými podnikmi zmluvu o používaní infraštruktúry v ZOC MAX za nediskriminačných\npodmienok a za odplatu, ktoré zodpovedá skutočne vynaloženým nákladom na zachovanie a opravy\ninfraštruktúry v ZOC MAX a pomeru využitia infraštruktúry ZOC MAX jednotlivými podnikmi;\nc) na žiadosť iných podnikov predkladať informáciu o skutočných nákladoch na zachovanie a opravu\ninfraštruktúry v ZOC MAX;\nd) predkladať úradu informáciu o skutočných nákladoch na zachovanie a opravu infraštruktúry v ZOC\nMAX za predchádzajúci kalendárny rok vždy k 31. marcu a do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\nSlovak Telekom odôvodnil svoj návrh tým, že v ZOC MAX (ďalej tiež „zábavno-obchodné centrá MAX“)\nposkytuje elektronické komunikačné služby svojim účastníkom a iným podnikom, pričom Slovak Telekom\npodľa zmluvných dokumentov na poskytovanie služieb svojim maloobchodným i veľkoobchodným\nzákazníkom musí mať obligatórne súhlas správcu, resp. vlastníka vnútorných rozvodov.\nSpoločnosť SWAN uviedla v administratívnom konaní, že má za to, že sa prvostupňový orgán dostatočne\nvysporiadal ako v konaní, tak aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia s otázkou vzájomného\nvzťahu medzi účastníkmi konania. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., nie\nje diskriminovaná voči spoločnosti SWAN a jej účastníci nie sú znevýhodňovaní voči účastníkom\nspoločnosti SWAN, keďže náklady sú rozkalkulované na každú trasu infraštruktúry, bez ohľadu na to,\nkto uvedenú infraštruktúru využíva.\nSpoločnosť SWAN, a.s., nesúhlasila s tvrdením spoločnosti žalobcu o nemožnosti profitovania a\nrozširovania zákazníckej bázy za ponúknutých podmienok. Zdôraznila skutočnosť, že žalobca sa\nzaujíma o konkurencieschopnosť len jednostranne a nerešpektuje skutočnosť, že spoločnosť SWAN,\na.s., ako podnikateľský subjekt nemôže poskytovať služby pod náklady a ďalej zdôraznila, že za tých\nistých podmienok, ako boli ponúknuté spoločnosti Slovak Telekom, a.s., profitujú z poskytovania služieb\nďalšie štyri spoločnosti, ktoré dokonca získavajú nových zákazníkov a sú teda konkurencie schopné.\nZáverom poukázala na súčasný stav veci, že v záujme riešenia súčasnej situácie týkajúcej sa užívania\ninfraštruktúry, umožnila spoločnosti Slovak Telekom, a.s., až do právoplatného rozhodnutia regulačného\núradu poskytovať služby svojim klientom a dokonca zriaďovať nové služby a to bez ohľadu na\nskutočnosť, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., nemá uzavretú zmluvu o užívaní siete a za poskytované\nslužby neplatí žiadnu odplatu.\nPodľa § 67 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik, ktorý má práva podľa § 66 ods. 1 písm. a <.\nmôže využívať cudzie vnútorné rozvody vedení stavieb a priestorov, v ktorých má podnik záujem\nposkytovať verejné služby. Podnik je povinný uhradiť primerane a na základe pomeru využitia skutočne\n\nvynaložené náklady na zachovanie a opravy takýchto rozvodov. Náhradu nákladov na zachovanie a\nopravy vnútorných rozvodov vedení vynaložených vlastníkom rozvodov vlastník môže požadovať od\npodniku do šiestich mesiacov od ich vynaloženia, inak toto právo zaniká.\nPodľa § 67 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom\nv rozhodujúcom období „Ak podnik nemôže umiestniť vedenie alebo inštalovať telekomunikačné\nzariadenie, alebo ak to môže vykonať len s neprimeraným obmedzením využívania cudzích\nnehnuteľností, môže požiadať iný podnik poskytujúci siete alebo služby, aby mu za podmienok, ktoré\nnie sú diskriminujúce a za odplatu umožnil používať existujúcu infraštruktúru vrátane stavieb, priestorov\na časti vedení, ak to nevyžaduje náročné dodatočné práce a s tým spojené náklady.“\nPodľa § 67 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách „Podmienky používania infraštruktúry vrátane\nstavieb, priestorov a častí vedení podľa odseku 2 sa dohodnú v zmluve uzavretej medzi podnikmi.\nOdmietnuť uzavretie zmluvy možno len z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti alebo zo závažných\nbezpečnostných dôvodov vzhľadom na verejný záujem.“\nPodľa § 67 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách úrad môže z vlastného podnetu alebo na\nnávrh niektorého z podnikov, ktoré sa nedohodnú na obsahu zmluvy podľa odseku 3, po konzultáciách\ns ohľadom na verejný záujem, ktorým je ochrana životného prostredia, verejného zdravia, verejného\nporiadku alebo z dôvodu cieľov územného plánovania, rozhodnúť o spoločnom používaní infraštruktúry\nvrátane stavieb, priestorov a častí vedení. Úrad v tomto rozhodnutí určí aj pravidlá rozdelenia nákladov.\nPodľa § 67 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik je na základe žiadosti úradu povinný poskytovať\naktuálne informácie o povahe, dostupnosti a geografickom umiestnení zariadení podľa § 66 ods. 1\npísm. a/ <., vrátane stavieb, priestorov a častí vedení na účely podrobného prehľadu o existujúcej\ninfraštruktúre. Úrad tieto informácie sprístupní dotknutým osobám.\nPodľa § 67 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z.z., úrad môže na základe výsledku konzultácií uložiť podniku,\nktorý je držiteľom práv podľa § 66 ods. 1 <. alebo vlastníkovi vnútorných rozvodov sietí stavieb a\npriestorov, v ktorých podnik poskytuje verejné služby alebo, v ktorých má podnik záujem poskytovať\nverejné služby, aby spoločne využívali vnútorné rozvody vnútri budovy alebo až po prvý sústreďovací\nbod alebo rozvádzač, ak je umiestnený mimo budovy, ak je to odôvodnené skutočnosťou, že duplicita\ntakejto infraštruktúry by bola hospodársky neefektívna alebo fyzicky neuskutočniteľná.\nPrvostupňový správny orgán po posúdení veci, zohľadnení vyjadrení účastníkov správneho konania\na vykonaní konzultácií v súlade s § 10 zákona o elektronických komunikáciách a následnom zistení,\nže spoločnosti Slovak Telekom boli dňa 29.01.2013 predložené spoločnosťou SWAN návrhy zmlúv o\npoužívaní infraštruktúry k jednotlivým budovám zábavno-obchodných centier MAX za nediskriminujúcich\npodmienok, ktoré však spoločnosť Slovak Telekom neprijala, vydal dňa 16.01.2014 rozhodnutie č. 46/\nOTR/2014, doručené účastníkom konania dňa 17.01.2014. V uvedenom rozhodnutí podľa § 67 ods.\n2 až 4 zákona o elektronických komunikáciách prvostupňový orgán zamietol návrh spoločnosti Slovak\nTelekom v celom rozsahu.\nDňa 30.01.2014 bol prvostupňovému orgánu doručený list účastníka konania, označený ako Rozklad\nproti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, odboru technickej\nregulácie č. 46/OTR/2014 zo dňa 16.01.2014, č. listu 82/OTR/2014 (ďalej len „rozklad“), v ktorom sa\núčastník konania v štyroch bodoch domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a\nvzhľadom na dôvody uvedené v článkoch 2 a 3 aj jeho zrušenia a zároveň nového prejednania.\nPrvostupňový orgán nerozhodol o rozklade v rámci autoremedúry podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku,\nale dňa 21.02.2014 predložil v súlade s § 57 ods. 2 správneho poriadku rozklad účastníka konania\nspolu so spisovým materiálom a prekladacou správou na rozhodnutie predsedovi Úradu pre reguláciu\n\nelektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „predseda úradu“) podľa § 5 Správneho\nporiadku a § 74 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách.\nPredseda úradu preskúmal napadnuté rozhodnutie a potvrdil ho v celom rozsahu a podaný rozklad\nzamietol.\nNajvyšší súd na základe skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho spisu konštatuje, že podľa\nžalobcu je Úrad na základe návrhu podaného niektorým podnikom povinný meritórne rozhodnúť tak,\nže v rozhodnutí stanoví konkrétne podmienky spoločného používania dotknutej infraštruktúry a zároveň\nurčí aj pravidlá rozdelenia nákladov. Žalobca považuje spôsob akým rozhodol Úrad o podanom návrhu\nza rozporný s účelom a obsahom právnej úpravy obsiahnutej v § 67 ods. 4 zákona o elektronických\nkomunikáciách. Účastník má za to, že v predmetnom ustanovení zákonodarca stanovil Úradu v prípade\nnávrhového konania a v prípade sporu o cene povinnosť vždy rozhodnúť o pravidlách rozdelenia\nnákladov na užívanie dotknutej infraštruktúry a to na základe dikcie druhej vety § 67 ods. 4 zákona o\nelektronických komunikáciách, kde zákon používa spojenie „Úrad v tomto rozhodnutí určí aj pravidlá\nrozdelenia nákladov ...“, a nie spojenie „môže určiť“.\nPodľa žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie nemožno považovať za také, ktorým by Úrad\nspor vyriešil, naopak len konzervuje neodôvodneným zamietnutím návrhu patovú situáciu, ktorá podľa\núčastníka existuje už od polovice roka 2013. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nesvedčí jeho\nvýroku, nakoľko Úrad konštatuje, že návrh zmluvy predložený spoločnosťou SWAN „spĺňa všetky\nzákonné požiadavky“ a podľa účastníka takéto odôvodnenie smeruje primárne k stanoveniu takýchto\nzmluvných podmienok ako záväzných pre strany sporu, a nie k zamietnutiu návrhu, na základe čoho\npovažuje účastník rozhodnutie za netransparentné a neodôvodnené.\nÚčastník v rozklade tiež vyjadril vážne pochybnosti o dodržaní princípov efektívnosti a primeranosti,\nkeďže Úrad konal niekoľko mesiacov, zhromaždil množstvo podkladov a dôkazov potrebných pre\nmeritórne rozhodnutie, pričom ale podľa účastníka je výsledkom prvostupňového konania taký stav,\nktorý neprináša skutočné vyriešenie sporu ani potrebnú právnu istotu pre sporové strany a už vôbec nie\npre týmto sporom dotknutých koncových užívateľov a vlastníkov nehnuteľností. Nedodržanie uvedených\nprincípov v konaní a rozhodovaní je podľa žalobcu v rozpore s ustanovením § 11 ods. 1 zákona o\nelektronických komunikáciách.\nŽalovaný sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého by mal úrad ako regulačný\norgán automaticky a bez posudzovania zákonných požiadaviek vydávať len z dôvodu návrhu podniku\nrozhodnutie, ktorým by zasiahol regulačným opatrením do zmluvných vzťahov medzi podnikmi,\nrespektíve obmedzil zmluvnú slobodu jednotlivých podnikov a nariadil v ňom z pozície moci aj pravidlá\nrozdelenia nákladov. Samotné podanie návrhu účastníka na správny orgán, mu zo zákona nezakladá\nnárok na také rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by mu bolo bez ďalšieho zákonného postupu\nvyhovené v celom rozsahu. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: „Štátne orgány môžu konať iba na základe\nústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“\nPodľa názoru najvyššieho súdu z pozitívno-právneho hľadiska si nie je možné túto kompetenčnú\nprávomoc správnych orgánov zamieňať s tvrdenou povinnosťou úradu vždy rozhodnúť o spoločnom\npoužívaní infraštruktúry. Takémuto rozhodnutiu musí predchádzať posúdenie úradu, či je vydanie\nrozhodnutia dôvodné na základe ustanovení § 67 ods. 2 a 3 zákona o elektronických komunikáciách\na rovnako je potrebné brať ohľad na výsledky a závery vyplývajúce z konzultácií. Najvyšší súd však\nzdôrazňuje, že nejde o svojvoľné rozhodnutie správnych úradov. Až v prípade, ak by správny orgán\nna podklade dôsledne zisteného stavu veci dospel k záveru, že je vzhľadom na vyššie uvedené\npotrebné zasiahnuť do právnych vzťahov zúčastnených subjektov rešpektujúc i zásady pravidiel\nhospodárskej súťaže na strane jednej, ako i kompetencie ale i povinnosti národného regulátora na úseku\nelektronických komunikácií vyplývajúce i z úniového práva na strane druhej, je možné ( a v niektorých\nprípadoch bude zrejme nevyhnutné) obmedziť zmluvnú voľnosť podnikov na regulovanom trhu.\n\nV prípade, ak správny orgán vydá vyššie uvedené rozhodnutie, potom by podľa § 67 ods. 4 druhá veta\ncitovaného zákona musel v rozhodnutí o spoločnom používaní infraštruktúry určiť aj pravidlá rozdelenia\nnákladov medzi dotknuté subjekty.\nPosúdenie otázky odôvodnenosti regulačného zásahu týkajúceho sa spoločného používania\ninfraštruktúry ako aj samotného vyriešenia účastníkmi tvrdeného sporu, je v rámci zákonných limitov\npredmetom diskrečnej právomoci správnych orgánov.\nPrvostupňový orgán postupoval v súlade s § 67 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, keď\nskúmal zmluvné podmienky, ktoré predložil účastník konania - spoločnosť SWAN na základe iniciatívy\na dopytu zo strany žalobcu s ohľadom na ich možný a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., tvrdený\ndiskriminačný charakter. Podľa názoru najvyššieho súdu je posudzovanie a zistenie diskriminačných\npodmienok poskytovania predmetnej služby medzi podnikmi jednou zo zákonných požiadaviek na\nvydanie rozhodnutia o spoločnom užívaní infraštruktúry.\nTvrdenie spoločnosti Slovak Telekom o neefektívnosti a neprimeranosti predmetného konania vzhľadom\nna rozsah a množstvo podkladov a dôkazov považuje najvyšší súd za dôvodné, najmä vzhľadom na\nobsah administratívneho spisu, keďže v preskúmavaných rozhodnutiach skutočnosti obsiahnuté v spise\nčiastočne absentujú.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) je správny\norgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady\npre rozhodnutie.\nSpoločnosť Slovak Telekom dostala v správnom konaní možnosť nahliadnuť do predmetného\nadministratívneho spisu a toto svoje právo podľa úradného záznamu zo dňa 07.01.2014 využila a\noprávnenému zástupcovi boli predložené aj fotokópie vyžiadaných podkladov, pričom predložený spis\nbol sprístupnený v súlade s ustanoveniami o ochrane obchodného tajomstva.\nSenát najvyššieho súdu konštatuje, že správne orgány postupovali v správnom konaní zákonne\nvzhľadom na inštitút ochrany obchodného tajomstva, keď zamestnanci žalovaného nesprístupnili\ninformácie, ktoré boli predmetom obchodného tajomstva spoločnosti SWAN spoločnosti Slovak Telekom\npri nahliadaní do administratívneho spisu a ani iným spôsobom, keďže ich spoločnosť SWAN tejto\npovinnosti nezbavila.\nPodľa § 9 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách: „Zamestnanci úradu sú povinní dodržiavať\nmlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva, s ktorým sa oboznámia. Od\npovinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú.“\nVyhodnotiac obsah žalobou napadnutých rozhodnutí ako i postup správnych orgánov, ktorý predchádzal\nich vydaniu, najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného i prvostupňové rozhodnutie sú\nnepreskúmateľné. Administratívne rozhodnutia vychádzajú síce zo správnej úvahy, avšak skutočnosti\nrozhodujúce pre prijatie záverov úvahy v rozhodnutí absentujú.\nPokiaľ sa jedná o obchodné tajomstvo, správne postupoval úrad, ak ho nesprístupnil žalobcovi pri\nnazeraní do spisu. Avšak vzhľadom k tomu, že predmetné rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné\nsprávnym súdom, musí úrad vypracovať rozhodnutie tak, aby bolo zrejmé z akých konkrétnych\nskutočností, dôkazov a podkladov pri rozhodovaní veci správny orgán vychádzal, teda na akom\nskutkovom základe ustálil stav veci potrebný na právne posúdenie prípadu.\n\nNa podklade uvedeného nie je preto možné preskúmať závery žalovaného obsiahnuté v predmetnom\nrozhodnutí a to práve pre nedostatok dôvodov rozhodnutia spočívajúcich v absencii rozhodujúcich\nskutočností pre posúdenie veci.\nNajvyšší súd nemôže prisvedčiť žalovanému, že napadnuté rozhodnutia sú presvedčivé, práve naopak,\nabsentujú v nich skutočnosti rozhodujúce na posúdenie veci.\nÚlohou žalovaného i prvostupňového úradu bude v ďalšom konaní označiť v administratívnom spise tie\njeho časti, v ktorých sa nachádza obchodné tajomstvo.\nAk žalovaný vydá rozhodnutie, musí obsahovať všetky skutočnosti, ktoré tvorili východiská pre\nrozhodnutie vo veci, vrátane skutočností, ktoré sú súčasťou obchodného tajomstva. Samozrejme úrad\ntakéto rozhodnutie riadne označí ( rozhodnutie obsahuje obchodné tajomstvo) a bude len súčasťou\nadministratívneho spisu tak, aby v prípade, ak bude rozhodnutie napadnuté žalobou na správnom\nsúde, mohol súd v režime piatej časti O.s.p. takéto rozhodnutie preskúmať a to v osobitnom režime\nt.j. rešpektujúc zákonné povinnosti na prejednanie veci s obchodným tajomstvom. Úrad v správnom\nkonaní bude účastníkom doručovať rozhodnutie bez údajov tvoriacich obchodné tajomstvo, aby neprišlo\nk jeho narušeniu, ani k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže. Žalovaný vyhodnotí, ktoré skutočnosti\nnemôžu byť predmetom obchodného tajomstva (napr. § 27 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z.z.).\nÚlohou správnych orgánov bude doplniť skutkový stav veci zadovážením rozhodujúcich listín v\norigináloch (prípadne úradne osvedčených kópiách). Jedná sa predovšetkým o dôkazy, ktorými dotknutý\npodnik preukazuje skutočné náklady, keďže skutočnosti zistené správnymi orgánmi sú v tomto štádiu\nkonania nepostačujúce na zistenie rozhodujúcich záverov a zistený skutkový stav je nedostačujúci na\nposúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Až následne bude možné vo veci opätovne rozhodnúť.\nZa týchto okolností považuje súd napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov\n(§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.).\nRovnako za ďalší dôvod na postup podľa § 250j ods. 2 O.s.p. považuje senát najvyššieho súdu už\nspomenuté pochybenie pri vypracovaní rozhodnutia, či už žalovaným alebo prvostupňovým orgánom,\nkeďže rozhodujúce skutočnosti, predovšetkým finančného charakteru v rozhodnutí absentovali. Súd\npo oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu tiež konštatuje, že nie je možné sa stotožniť\nso správnymi orgánmi v tom smere, že rozhodnutie vo veci je možné zrealizovať na základe úradne\nneosvedčených fotokópií zmlúv a podobne. Takto zostavený administratívny spis v zmysle ustálenej\njudikatúry najvyššieho súdu, je v tomto prípade potrebné považovať za vadu konania, ktorá mohla mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.).\nV prípade, ak je predmetom textu rozhodnutia obchodné tajomstvo, správny orgán štandardnými\nprostriedkami zamedzí prístupu k takto chráneným informáciám, a to takým spôsobom, aby rozhodnutie\nzostalo určité, odôvodnené a vykonateľné.\nPodľa najvyššieho súdu je tiež nedostatočná iba konštatácia prvostupňového orgánu a žalovaného\no tom, že sa oboznámil s nákladmi vynaloženými spoločnosťou SWAN v dotknutých objektoch a ich\nvšeobecné odobrenie.\nZáverom najvyšší súd dopĺňa, že správne orgány sa nedostatočne zaoberali otázkou vzájomného\nvzťahu medzi spoločnosťou Slovak Telekom a spoločnosťou SWAN a jeho dopadom na vzniknutý\nvzájomný spor a tiež i so skutočnosťou, že spoločnosť Slovak Telekom poskytovala elektronické\nkomunikačné služby v dotknutých objektoch predtým ako spoločnosť SWAN získala tvrdené oprávnenia\nk dotknutej infraštruktúre.\n\nNajvyšší súd zároveň zdôrazňuje, že úlohou regulačného orgánu nie je suplovať alebo chrániť\npodnikateľské rozhodnutia jednotlivých podnikov a zbavovať ich podnikateľského rizika, ale ex ante\nreguláciou chrániť hospodársku súťaž. Zároveň je nevyhnutné posúdiť, či navrhnuté nediskriminačné\npodmienky sú reálne takými podmienkami, ktoré nespôsobujú uprednostňovanie jedného podniku pred\ndruhým a rovnako nedovoľujú, aby boli účastníci jedného podniku zvýhodňovaní oproti účastníkom iného\npodniku, ktorý využíva existujúcu infraštruktúru. Navrhované podmienky v zmluve, vrátane ceny, nesmú\nbyť nastavené tak, že podniku, ktorý žiada o umožnenie používania infraštruktúry, neumožnia poskytovať\nsvoje služby a konkurovať tak podniku, ktorý vlastní alebo spravuje infraštruktúru.\nS poukazom na uvedené, najvyšší súd zrušil rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie úradu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nSprávne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.)\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}