{"guid": "e649ec73-5c0a-498e-8a41-5d8365e04304:4ec7911e-f534-4ea8-ad11-7cb568ef1dc8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014010081.2", "spisova_znacka": "4Sž/11/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/11/2014 z 5. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. mája 2015, sp. zn. 4Sž/11/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:9014010081.2", "identifikacne_cislo": "9014010081", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2015-05-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "nazov": "§ 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-35", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ec7911e-f534-4ea8-ad11-7cb568ef1dc8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010081.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010081.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010081.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sž/11/2014\n9014010081\n05. 05. 2015\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2015:9014010081.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Zemkovej PhD. a\nzo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci navrhovateľky MAC TV,\ns.r.o., so sídlom Brečtanova 1, Bratislava, IČO: 00618322, právne zastúpená: Advokátska kancelária\nBugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni Rada pre vysielanie\na retransmisiu Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova ul. č. 8, Bratislava, v konaní o opravnom\nprostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/023/2014 zo dňa 08.04.2014,\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/023/2014 zo dňa 8. apríla 2014 p o\ntvrdzuje.\nNavrhovateľke u k l a d á zaplatiť súdny poplatok 500,- € do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,\nna účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v T..\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNavrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky dňa 6. júna 2014 domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl. Občianského súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/023/2014 zo dňa 8.\napríla 2014.\nOdporkyňa, ako orgán príslušný podľa §4 ods. 1 až 3 a §5 ods. 1 písm g/, h/ zákona č. 308/2000 Z.z. o\nvysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu\nvydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“), rozhodnutím\nč. RP/023/2014 zo dňa 8. apríla 2014 vydaným v správnom konaní 30/SK0/2014 uložila navrhovateľke:\nI. za porušenie povinnosti uvedenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že program Narnia:\nDobrodružstvá lode Ranný pútnik odvysielaný na programovej službe JOJ dňa 19.10.2013 o cca 20:28\nhod. v trvaní cca 147 minút a 42 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) prerušila zaradením reklamy\npäťkrát;\nII. za porušenie § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 19.10.2013:\n1. odvysielala na programovej službe JOJ v čase od 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod.\n- reklamný blok od 21:20:51 hod. do cca 21.26.51 hod. v trvaní 6 minút,\n- komunikát propagujúci film Turbo, ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000\nZ.z., v čase od cca 21:26:55 hod. do cca 21:27:15 hod. v trvaní 20 sekúnd,\n- reklamný blok v čase od cca 21:53:38 hod. do cca 21:59:37 hod v trvaní 5 minút a 59 sekúnd,\n\nv celkovom časovom rozsahu 12 minút a 19 sekúnd, teda o 19 sekúnd dlhšom ako 12 minút;\n2. v čase od 22:00:00 hod. do 22:59:59 hod. odvysielal\n- komunikát označujúci za sponzora programu Nakupuje vám to spoločnosť COOP Jednota Slovensko,\nspotrebné družstvo, ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., v čase\nod cca 22:01:00 hod. do cca 22:01:10 hod v trvaní 10 sekúnd,\n- reklamný blok v čase od cca 22:31:54 hod do cca 22:37:58 hod. v trvaní 6 minút a 4 sekundy,\n- reklamný blok v čase od cca 22:45:59 hod. do 22:51:53 hod. v trvaní 5 minút a 54 sekúnd,\nv celkovom časovom rozsahu 12 minút a 8 sekúnd, teda o 8 sekúnd dlhšom ako 12 minút.\nZa uvedené bola navrhovateľke uložená súhrnná sankcia - pokuta 5 000,- €, určená podľa § 67 ods. 5\npísm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nII.\nProti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok odvolanie z dôvodov, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie\nskutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na\nposúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a\nv konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žiadala,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nodporkyni na ďalšie konanie.\nNavrhovateľka - argumentovala rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“ alebo aj „NS SR“) sp.zn. 6Sžo/31/2011, str. 12, podľa ktorého: „Výrok rozhodnutia o správnom\ndelikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času, a spôsobu jeho spáchania, poprípade i\nuvedenie iných skutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia,\npodstatne poruší ustanovenie o správnom konaní“ - konštatuje, že vo výroku rozhodnutia jednoznačne\nabsentujú obsahové náležitosti výroku podľa vyššie uvedeného názoru najvyššieho súdu. Argumentuje\npredovšetkým absenciou konkrétneho spôsobu spáchania skutku (presná identifikácia a popis častí\nodvysielaného komunikátu), akým mal žalobca porušiť povinnosť. Uvedená skutočnosť spôsobila, že\nnapadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť.\nNavrhovateľka namietala existenciu takej vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a je nepostačujúce na posúdenie\nveci tým, že odporkyňa nevyhotovila zápisnicu zo zhliadnutia záznamu odvysielaného komunikátu, ktorá\nby figurovala ako dôkazný prostriedok v správnom konaní. Má za to, že absencia zápisnice nasvedčuje\ntomu, že záznam členovia odporkyne ani len nezhliadli, čoho následkom bolo arbitrárne rozhodnutie.\nNavrhovateľka poukázala aj na Uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR, sp.zn.:\n7/As/57/2010-82 z 03.04.2012 ako podpornú judikatúru uznávanej inštitúcie v oblasti správneho práva.\nĎalej navrhovateľka namieta popis/prepis skutkového stavu, ktorý označuje len za popísaný papier, ktorý\n„nie je datovaný, podpísaný, opečiatkovaný a nie je z neho zrejmé, kto a akým spôsobom ho vyhotovil.“\nDodáva, že odporkyňa je vždy povinná zápisnicu vyhotoviť, nakoľko je táto povinnosť uvedená v § 21\nods. 1 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a táto povinnosť je odrazom\npráva na spravodlivé konanie, na ktoré poukazuje aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nvo svojej rozhodovacej činnosti vo veci Lisica v. Chorvátsko, kedy konštatoval, že „nestačí, aby bola\nspravodlivosť len vykonaná, ale je potrebné aby bolo viditeľné, ako bola spravodlivosť vykonaná.“\nVo svojom odvolaní ďalej navrhovateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci,\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia, vadu konania a zistenie skutkového stavu nepostačujúceho na\nposúdenie veci z dôvodu neporušenia §35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že jazykový výklad\n§ 35 ods. 3 je nejednoznačný a je z neho možné vyvodiť minimálne dve rôzne interpretácie, a to,\nže „je povolené prerušenie programu len v prípade ak pôjde o dokončený 30-minútový úsek alebo je\npovolené prerušenie programu aj v prípade ak dôjde o začatý, ale nedokončený 30-minútový úsek“ V\nnadväznosti na túto skutočnosť navrhovateľka poukázala na smernicu 2007/65/ES a smernicu 2010/13/\nEÚ. Argumentuje nesprávnymi závermi odporkyne, ktorá skutkový stav podradila pod prvú situáciu bez\nakýchkoľvek relevantných dôvodov, len konštatovala, že musí ísť o „dokončený“ 30-minútový úsek.\nNejednoznačnosť vyššie uvedeného paragrafu považuje za nedostatok a „takýto nedostatok právnej\nnormy nie je možné odstrániť ani aplikačnou a interpretačnou praxou Rady, nakoľko nedostatok presnej\n\nšpecifikácie právnej povinnosti Vysielateľa v právnej norme nie je možné nahradiť správnou úvahou\norgánu výkonnej moci.“ Nejednoznačné ustanovenia podľa judikatúry ESD je potrebné vykladať v\nprospech navrhovateľky a odporkyňa postupovala nelogicky a opomenula aplikovanie tejto skutočnosti\nna prejednávanú vec.\nNavrhovateľka následne žiadala konanie prerušiť a z dôvodu spornosti predmetného ustanovenia sa\nobrátiť na Súdny dvor EÚ s požiadavkou o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke, pretože sa\ndomnieva, že článok 20 ods. 2 Smernice 2010/13/EÚ, ktorá bola transponovaná do zákona č. 308/2000\nZ.z., nedáva jasnú odpoveď na otázku, či je možné prerušiť vysielaný program reklamným prerušením\naj v začatom, ale nedokončenom 30-minútovom časovom úseku.\nNavrhovateľka ďalej konštatovala nedôsledné konanie odporkyne a jej nesprávnu aplikáciu ustanovení\nzákona č. 308/2000 Z.z. týkajúcu sa reklamy a sponzoringu. Argumentuje judikatúrou Nejvyššího\nsprávního soudu ČR sp.zn. 7/As/88/2010. Navrhovateľka zastáva právny názor, že odvysielané\nkomunikáty nenaplnili definičné znaky reklamy a teda sa ustanovenia zákona č. 308/2000 Z.z na\nodvysielaný komunikát nemôžu vzťahovať. Tvrdí, že „zmienku o určitej vlastnosti výrobku samú o sebe\nnemožno považovať ako zdôrazňovanie vlastností presviedčajúcej diváka ku kúpe výrobku ani ako\nporovnanie s inými výrobkami na trhu“ Za jediné rozlišovacie kritérium medzi reklamou a sponzoringom\npovažuje účel sledovaný odvysielaným komunikátom. Tvrdí, že sponzorský odkaz „v zmysle zákonnej\ndefinície môže obsahovať reklamné oznámenie v širšom slova zmysle, propagujúce obchodné meno,\nslužby, tovary alebo napr. slogan sponzora programu. Účelom sponzorského odkazu je vytváranie alebo\nupevňovanie dobrej povesti alebo mena sponzora.“ Dodáva, že snaha o oslovenie nových zákazníkov\nje legitímnym cieľom sponzorovania, čo podložila rozhodnutím Nejvyššího správního soudu České\nrepubliky, sp.zn. 7/As/88/2010. Podľa navrhovateľky pôjde o reklamu vtedy, ak odvysielaná informácia je\nnatoľko agresívna, že jej účelom je podpora predaja a nákupu. Navrhovateľka argumentuje pravidlami,\npodľa ktorých je potrebné predmetnú informáciu skúmať a až následne dôjsť k jednoznačnému záveru.\nMedzi ne patrí komplexné hodnotenie komunikátu (odporkyňa vyhodnotila len určitú časť komunikátu\n„najviac domácich výrobkov“), dĺžka spotu (dĺžka 10 sekúnd, zatiaľ čo reklamy sú najmenej 30\nsekundové), objekt komunikátu (udržanie si mena u zákazníkov a divákov), dynamickosť komunikátu\n(komunikát nemal výrazný príbeh, jednoduchá grafická a písomná informácia), zaradenie komunikátu\n(komunikát nebol zaradený v inom časovom pásme, než je vyhradený sponzorskému odkazu),\noznačenie komunikátu (uvedenie sponzora programu COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo),\npresviedčavý charakter (nenútil ľudí do nákupu) a porovnávanie (komunikát neporovnával žiadnym\nspôsobom siete a tovary).\nPredmetný komunikát považuje navrhovateľka za sponzorský odkaz a konanie odporkyne v\nprejednávanej veci napáda tým, že „pri svojom právnom hodnotení sa nevyhla vlastným, nepodloženým\núvahám a subjektívnym, zo skutkového stavu vecí ničím nevyplývajúcim hodnoteniam.“ V závere\nodkazuje na judikatúru českých súdov (napr. MS v Praze, č.k.: 7A/254/2011-42-46; MS v Praze, č.k.: 7A\n124/2010-96-97; MS v Praze, č. k.: 9A 161/2010-92-97)\nIII.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k predmetnému opravnému prostriedku navrhla, aby\nNajvyšší súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/023/2014 zo dňa 08.04.2014 potvrdil. K námietke\nnavrhovateľky týkajúcej sa nedostatočne uvedeného konkrétneho spôsobu spáchania správneho deliktu\ntrvá na svojom právnom názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí a dodáva, že vo výrokovej časti\nje vymedzený čas (dňa 19.10.2013 v čase od 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod. a v čase od 22:00:00\nhod. do 22:59:59 hod.), spôsob (odvysielanie dvoch reklamných blokov a komunikátov napĺňajúcich\ndefiníciu reklamy podľa zákona č. 308/2000 Z.z.), miesto (na televíznej programovej službe JOJ) a\nsamotný správny delikt (protiprávne konanie navrhovateľa podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.\nodvysielaním reklamných šotov v časovom rozsahu dlhšom ako 12 minút počas jednej celej hodiny).\nPoukazuje tiež na to, že zo znenia § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že výrok rozhodnutia\nmá byť stručný, jasný a zrozumiteľný a samotné odôvodnenie rozhodnutia malo osem strán, na ktorých\nsa odporkyňa detailne venovala jednotlivým aspektom výroku.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uvádza, že navrhovateľka bola vyzvaná v oznámení o\nzačatí správneho konania, aby zaslala svoje stanovisko a navrhla dôkazy a zároveň bol oboznámený\ns podkladmi pre rozhodnutie, nakoľko to bolo uvedené v samotnom oznámení o začatí správneho\n\nkonania, ktorým bol prepis/popis skutkového stavu a záznam vysielania programovej služby JOJ zo\ndňa 19.10.2013 v čase od cca 19:55 hod. do 23:05 hod. Samotné spochybnenie sledovania záznamov\npovažuje za neracionálne, nepodložené tvrdenia, ktoré sú zavádzajúce.\nOdporkyňa súhlasí s navrhovateľkou, že písomný prepis/popis skutkového stavu nie je možné zamieňať\nani ho stotožňovať so zápisnicou o vykonaní dôkazu, nakoľko je tento prepis/popis len nevyhnutným\nprejavom zásady písomnosti správneho konania. Zároveň dopĺňa, že navrhovateľka nenamieta rozpor\nmedzi skutkovým stavom popísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetným záznamom vysielania,\niba polemizuje nad autenticitou zisteného skutkového stavu, ktorá podľa nej nemá racionálny základ a\nneopiera sa o konkrétne skutočnosti. Uvádza tiež, že zo zápisnice o hlasovaní je evidentné, že rozhodujú\nvždy iba členovia odporkyne a nie zamestnanci jej kancelárie.\nK problematike vyhotovenia zápisnice poukazuje na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu (napr.\nsp.zn. 6Sž/11/2013; 2Sž/3/2009; 5Sž/8/2010; 3Sž/22/2012; 6Sž/21/2012; 2Sž/15/2013), kde súd\nkonštatuje, že nevyhotovenie zápisnice o zhliadnutí záznamu odvysielaného komunikátu nie je takou\nvadou konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Tvrdí, že zhliadnutie samotného\nzáznamu nie je možné podradiť pod ohliadku, nakoľko odporkyňa môže ohliadnuť len dátový nosič ako\ntaký a má teda za to, že nebol dôvod na vyhotovenie zápisnice o zhliadnutí záznamu vysielania. Uvádza\ntiež, že iné, než zhliadnutie samotného záznamu nie je možné. Na základe vyššie uvedeného považuje\ntvrdenie navrhovateľky, že sa odporkyňa neoboznámila s obsahom záznamu vysielania, za absolútne\nnepodložené a nezakladá sa na pravde. Vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uvádza, že navrhovateľka\nnijakým spôsobom nespochybňuje zistený skutkový stav.\nV otázke porušenia zákona č. 308/2000 Z.z odporkyňa argumentuje gramatickým výkladom § 35 ods. 3,\nz ktorého jasne vyplýva, že časový úsek vysielania audiovizuálneho diela musí trvať minimálne 30 minút,\naby ho bolo možné prerušiť reklamou alebo telenákupom, čo podporila znením smernice 2010/13/EÚ,\nktorá ustanovuje, že audiovizuálne diela „môžu byť prerušené televíznou reklamou a/alebo telenákupom\njedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút“. Takýto výklad je podľa odporkyne v\nsúlade s čl. 86 smernice 2010/13/EÚ, ktorej cieľom je chrániť špecifický charakter európskych televízií,\nchrániť divákov pred nadmerným reklamným tlakom a tiež chrániť integritu audiovizuálnych diel. Dodáva,\nže k rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd vo veci sp.zn. 3Sž/12/2013, sp.zn. 3Sž/2/2013, sp.zn.\n5Sž/11/2013 a sp.zn. 6Sž/14/2013.\nOdporkyňa za nejednoznačné považuje ustanovenie zákona č. 308/2000 Z.z. len z toho hľadiska,\nči sa má jednať o čistý čas (teda čas trvania diela bez reklamných prerušení) alebo hrubý čas (s\nreklamnými prerušeniami), no zároveň uvádza, že táto problematika bola vyriešená judikatúoru Súdneho\ndvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodnutím vo veci ARD v. PRO Sieben Media AG,\nsp. Zn. C-6/98 a predmetné ustanovenia vyložila spôsobom menej obmedzujúcim navrhovateľku. K\naplikovaní zásady in dubio mitius sa vyjadrila negatívne, nakoľko predmetná povinnosť je formulovaná\njednoznačne, preto zároveň považuje požiadavku obrátenia sa Najvyššieho súdu na Súdny dvor s\nvýkladom článku 20 ods. 2 smernice 2010/13/EÚ za neopodstatnenú.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uvádza, že aj samotná navrhovateľka tvrdí, že sa\nodporkyňa v napadnutom rozhodnutí detailne zaoberala vymedzením definičných znakov a reklamy\na rozdielom medzi reklamou a sponzorskými odkazmi, preto jej nie je zrejmé, z akého dôvodu\npodľa navrhovateľa je toto vymedzenie neúmerné a neodôvodnene rozsiahle ani akým subjektívnym\nzáverom sa podľa nej odporkyňa nevyhla. Sponzorovanie nie je podľa odporkyne na rozdiel od reklamy\ndefinované prostredníctvom odvysielaného obsahu, ale ako činnosť s konkrétnym účelom, ktorý má\nbyť poskytnutie plnenia na financovanie programov a propagovanie sponzora na strane druhej. Uvádza\nvšak, že nakoľko sponzorský odkaz nemá legálnu definíciu, v praxi vyvstáva otázka jeho možného\nobsahu.\nZa definičné kritérium reklamy považuje zámer, ktorým musí byť podpora predaja, nákupu alebo nájmu\ntovaru alebo služieb, vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný\nobjednávateľom reklamy alebo vysielateľom, teda podpora odbytu tovarov alebo služieb. Reklama\ntak môže obsahovať špecifické propagačné prvky. Toto kritérium, naopak nesmie spĺňať sponzorský\nodkaz, čo vyplýva aj z výkladovej správy k Protokolu pozmeňujúcemu Európsky dohovor o cezhraničnej\ntelevízii (1998), článok 58: „Komisia súhlasí s doplnením definície sponzorstva uvedením, že zahŕňa\n\naj propagáciu aktivít sponzora. Bolo dohodnuté, že sponzor by mal mať možnosť vybrať najvhodnejšiu\nformu propagácie aby mohol byť ľahko identifikovaný verejnosťou (odkazom na názov spoločnosti alebo\nnázov jej najznámejšieho produktu atď.) Avšak za žiadnych okolností by identifikácia sponzora nemala\nobsahovať špecifické propagačné prvky (vyzývanie na nákup, zmienky o kvalite alebo účinnosti produktu\natď.)“ Podľa odporkyne má teda sponzorský odkaz obsahovať také informácie o skutočnosti, že daný\nprogram je sponzorovaný a tiež kto je jeho sponzorom, no bez uvedenia akýchkoľvek špecifických\npropagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov.\nDodáva, že akceptovaním skutočností, aby sa v sponzorskom odkaze mohli používať špecifické\npropagačné prvky, by došlo k stieraniu rozdielov medzi reklamou a sponzorským odkazom a v konečnom\ndôsledku k obchádzaniu zákona tým, žeby navrhovateľka mohla vysielať reklamu nad rámec stanovený\nzákonom.\nKritériá, ktoré navrhovateľka uvádza na posúdenie určitého komunikátu ako reklamy podľa odporkyne\nnevychádzajú z definície reklamy uvedenej v § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., z ktorej vychádzala\nodporkyňa a ani z relevantnej judikatúry, preto jej nie je zrejmé, na základe čoho dospel navrhovateľ\nk daným kritériám. Následne rozoberá jednotlivé kritériá - komplexné hodnotenie komunikátu (celkové\nvyznenie vyplýva z jeho častí a preto je potrebné prihliadnuť na jednotlivé zložky, nie každá zložka musí\nbyť propagačná, aby išlo o reklamu, postačuje len určitá časť), dĺžka spotu (odporkyňa nevidí súvislosť\nmedzi dĺžkou spotu, nakoľko je na objednávateľovi reklamy, akú dĺžku zvolí), objekt komunikátu,\ndynamickosť komunikátu (zákon dynamickú formu sponzorského odkazu nezakazuje, svoje tvrdenie\ndopĺňa rozsudkom Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 2S 125/2011, ktorého obsahom\nje tvrdenie, že sponzorský odkaz môže byť ako dynamický, tak aj statický, rovnako tak reklama),\nzaradenie komunikátu (sponzorský odkaz, ktorý by spĺňal kritériá reklamy, by mohol byť zneužívaný za\núčelom rozšírenia zákonom povoleného časového rámca vyhradeného reklame), označenie komunikátu\n(dôležitý je obsah, nie pomenovanie - to, že navrhovateľka určitý komunikát označí za sponzorský odkaz\nešte neznamená, že ním je, ak nespĺňa jeho zákonné kritériá), presviedčací charakter (aj keď nebol\nvýrazný, neznamená to, že pôsobil „nenápadne“, keď namiesto priamej výzvy, napr. na kúpu, obsahuje\nlen nepriame presvedčovanie). Predmetnú analýzu podporuje aj rozsudkom Najvyššieho súdu vo veci\nsp.zn. 6Sžo/38/2013, rozsudku vo veci sp.zn. 6Sž/2/2012 a tiež v rozsudku vo veci sp.zn. 8Sž/11/2012.\nVo svojom písomnom vyjadrení poukazuje na použitie slovného spojenia „najlepšie domáce potraviny“\nako pozitívne hodnotenie COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, avšak tento slogan má\nCOOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo riadne zaregistrované ako ochrannú známku. Problém\nodporkyňa vidí v slovnom spojení „najviac slovenských výrobkov“ nakoľko žiadnym spôsobom\nneprispieva k identifikácii sponzora programu a je pritom pozitívnym hodnotením sponzora programu.\nArgument navrhovateľky týkajúci sa preukázania tejto skutočnosti prieskumom trhu agentúry GfK\nSlovakia však nie je výnimkou, nakoľko aj samotné fakty môžu mať propagačný charakter. Zároveň\ndodáva, že samotný výskum bol robený len na vzorke predajní a táto skutočnosť nie je objektívne\npreukázaná.\nK námietke navrhovateľky, že predmetný komunikát bol sponzorským odkazom odporkyňa opätovne\nuvádza, že túto skutočnosť nepopiera, avšak vo svetle vyššie uvedenej judikatúry poukazuje na to, že\nurčitý komunikát môže byť aj sponzorským odkazom a zároveň aj reklamou. Dodáva, že kritériá testu,\nktorý navrhovateľka uplatnila na predmetný komunikát sa neopiera o definíciu reklamy uvedenej v § 32\nods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. a ani z relevantnej judikatúry.\nV závere odporkyňa konštatuje, že svoje rozhodnutie považuje za riadne odôvodnené, vydané na\nzáklade správnych skutkových a právnych záverov, rovnako za plne odôvodnenú považuje aj výšku\nsankcie, ktorá bola navrhovateľke uložená.\nIV.\nNajvyšší súd ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe\npodaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 246 ods. 2 písm.\na/ v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu\ndňa 1. apríla 2015 a 5. mája 2015, po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a\npo oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, ako aj s obsahom rozhodnutia\n\nodporkyne č. RP/023/2014 zo dňa 08.04.2014, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového záznamu, dospel\nk záveru, že rozhodnutie odporkyne potvrdí.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.\n(§ 250l ods. 1 O.s.p.) Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 druhá vera O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nV rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutí, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v opravnom prostriedku, najmä či procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou\nkonania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§\n250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho\ndiela, okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje\njedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek a to aj v\nprípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje\n30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy\nalebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie.\nPodľa čl. 20 ods. 2 smernice č. 2010/13/EÚ vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem\nviacdielnych sérií, seriálov a dokumentárnych programov), kinematografických diel a spravodajských\nprogramov možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované\nobdobie v dĺžke najmenej 30 minút. Vysielanie detských programov možno prerušovať televíznou\nreklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút v\nprípade, že plánovaná dĺžka trvania tohto programu je viac ako 30 minút. Počas bohoslužieb nie je\nmožné zaraďovať do vysielania televíznu reklamu ani telenákup.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným\nšotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v\nčase od 19.00 hod. do 22.00 hod. nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas\njednej celej hodiny.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok) okrem ustanovení §\n23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1, § 36 ods. 2, § 71 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok\n(ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických\nosôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o\nvykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny\norgán spíše zápisnicu.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\n\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy\na ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\nPodľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným\nosobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho\nzistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\nPodľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nÚlohou senátu Najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej\nčasti O.s.p. preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým\nbola navrhovateľke uložená úhrnná sankcia - pokuta 5 000,- € podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n308/2000 Z.z. za porušenie povinností podľa § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený najvyššiemu súdu vyplýva, že v predmetnej veci bolo\nzačaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania zo dňa 14.01.2014, ktoré bolo doručené\nnavrhovateľke dňa 29.01.2014 spolu s prílohou - prepisom audiovizuálneho záznamu predmetného\nprogramu. V administratívnom spise je pripojený obrazovo-zvukový záznam vysielania s programom\nNarnia: Dobrodružstvá lode ranný pútnik vysielaného v relevantnom čase.\nNavrhovateľka spochybnila proces zisťovania skutkového stavu samotnou odporkyňou ako kolektívnym\norgánom, z dôvodu nevyhotovenia zápisnice zo zhliadnutia predmetného audiovizuálneho záznamu a\nzároveň absentovalo uvedenie konkrétnej skutočnosti, ktorá by nasvedčovala rozpor skutkového stavu\nzisteného odporkyňou. Z tohto dôvodu Najvyšší súd hodnotí predmetnú námietku ako nedôvodnú.\nNavrhovateľka napádala rozhodnutie odporkyne argumentáciou čerpanou z uznesenia rozšíreného\nsenátu Nejvyššího správního soudu ČR sp.zn. 7/As/57/2010-82 zo dňa 3. apríla 2012.\nPokiaľ navrhovateľka argumentuje judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci podľa názoru\nsenátu najvyššieho súdu treba uviesť, že odkaz na rozhodnutie súdu Českej republiky, nijako súdy\nSlovenskej republiky nezaväzuje (§ 135 ods. 1 O.s.p.), a teda nemôže byť dôvodom vedúcim k zmene\nnapadnutého rozhodnutia. Zodpovedá len skutočnosti, že slovenský právny systém a český právny\nsystém sú navzájom veľmi blízke, nie sú však totožné a preto bez ďalšieho podrobného poznania\nprávneho systému iného štátu rozhodnutie súdov Českej republiky nemožno v praxi súdov Slovenskej\nrepubliky automaticky aplikovať ako prameň nášho práva. Je potrebné uviesť, že právne závery\nNejvyššího správního soudu ČR, na ktoré navrhovateľka poukazuje, vychádzajú z prísnejšej právnej\núpravy Správního řádu (§ 18 ods. 1 zákona č. 500/2004 Sb.) účinného v českom právnom poriadku,\npodľa ktorého má správny orgán povinnosť spísať „protokol o úkone dokazovania“ v správnom konaní\nvykonanom „mimo ústního jednání“. Najvyšší súd zastáva názor, že vzhľadom na vyššie uvedené, nie\nje možné automaticky prijať názor českého súdu, ktorý je dokonca kreovaný z právnej úpravy platnej a\núčinnej na inom území, než je územie Slovenskej republiky, keďže v správnom poriadku takáto právna\núprava absentuje.\nPodľa okolností prípadu je na zvážení správneho orgánu, ktoré úkony v konaní vyhodnotí ako podstatné\n(§ 22 ods. 1 Správneho poriadku). Zápisnica je písomným záznamom o vykonanom procesnom úkone,\nresp. konaní o jeho výsledkoch, ktorý vyhotovuje zamestnanec správneho orgánu. Dôležitosť zápisnice\nspočíva v tom, že má dôkaznú silu verejnej listiny (§ 37), pričom zápisnica je len jeden z možných\ndôkazov v správnom konaní (§ 34 ods. 2) a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy a\nsprávny orgán je povinný ju hodnotiť v súlade s § 34 ods. 5 Správneho poriadku.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade namietané nevyhotovenie\nzápisnice, resp. iného záznamu odporkyňou o oboznámení sa s obsahom audiovizuálneho záznamu\npredmetného vysielania, nie je možné považovať za takú vadu konania, ktorej následkom by\nbolo nezákonné rozhodnutie odporkyne v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. Táto skutočnosť je\n\naj predmetom viacerých rozhodnutí najvyššieho súdu (napr. sp.zn. 6Sž/21/2012, 2Sž/3/2009,\n3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010).\nNajvyšší súd sa ďalej nestotožňuje ani s názorom navrhovateľky ohľadne nejasného právneho výkladu\nustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. a čl. 20 ods. 2 smernice 2010/13/EÚ. Najvyšší\nsúd zastáva názor, že právna úprava obmedzenia, resp. regulácie prerušovania audiovizuálnych diel,\nje stanovená jasným a zrozumiteľným spôsobom a nedovoľuje viacstranný výklad. Navrhovateľka\nargumentuje tým, že vysielateľ je oprávnený prerušiť vysielaný program reklamným prerušením aj v\nzačatom, ale nedokončenom\n30-minútovom časovom úseku, s poukazom na druhú časť vety „a to aj v prípade, ak plánované trvanie\ntohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút“.\nNajvyšší súd už viackrát dospel k záveru, že takéto tvrdenie je účelové a zavádzajúce, nakoľko je\nv rozpore s účelom a zmyslom predmetnej právnej úpravy, ktorá má ochraňovať recipientov pred\nnadmerným reklamným zaťažením a na druhej strane ochraňovať integritu audiovizuálnych diel.\nPoukázanie navrhovateľky na dokonavosť/nedokonavosť 30-minútového časového úseku v ustanovení\n§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. je z hľadiska výkladu celého ustanovenia irelevantné, nakoľko\nv spojení s druhou časťou vety pred bodkočiarkou: „a to aj v prípade, ak plánované trvanie\ntohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút“ predstavuje\nupresnenie prvej časti vety - a teda že sa povoľuje jedno prerušenie spravodajského programu alebo\naudiovizuálneho diela na každý 30-minútový úsek ako aj vtedy, ak plánované trvanie spravodajského\nprogramu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút. Zároveň sa najvyšší súd stotožňuje so\nsvojim skorším rozhodnutím - sp.zn. 3Sž/12/2013 zo dňa 10. októbra 2013, ktorého obsahom je výklad:\n„Ak by zákonodarca mienil povoliť prerušenie programu reklamou alebo telenákupom aj kratší časový\núsek, vyjadril by to jednoznačným spôsobom, napr. pri vysielaní programu sa povoľuje jedno prerušenie\nzaradením reklamy alebo telenákupu na každý začatý 30-minútový úsek.“ Najvyšší súd dospel k záveru,\nže správny orgán v napadnutom rozhodnutí správne aplikoval aj úniové právo, konkrétne smernicu\nč. 2010/13/EÚ, čím splnil povinnosť orgánov aplikácie práva usilovať sa o eurokonformný výklad\nvnútroštátneho práva.\nNa základe vyššie uvedeného najvyšší súd požiadavku navrhovateľky o obrátenie sa na Súdny\ndvor s prejudiciálnou otázkou ohľadom výkladu článku 20 ods. 2 smernice 2010/13/EÚ nepovažuje\nza relevantnú, keďže právnu úpravu obsiahnutú v predmetnom článku považuje za dostatočne\nzrozumiteľnú a tým pádom aj jednoznačnú.\nNavrhovateľka ďalej namietala, že v predmetnom rozhodnutí absentoval konkrétny spôsob spáchania\nskutku (presná identifikácia a popis častí odvysielaného komunikátu), na základe ktorého sa\nnavrhovateľka dopustila správneho deliktu. Najvyšší súd dospel k záveru, že výrok rozhodnutia spĺňa\nvšetky obsahové náležitosti (miesto, čas, spôsob a samotný správny delikt). Vo výroku predmetného\nrozhodnutia je pod I. a II. uvedené, že posudzované programy boli odvysielané na programovej službe\nJOJ. V prvom prípade je uvedené, že program Narnia: Dobrodružstvá lode Ranný pútnik bol vysielaný\nod cca 20:28 hod. v trvaní 147 minút a 42 sekúnd (vrátane reklamných prerušení), bol prerušený\nzaradením reklamy päťkrát. V časti výroku II. je podrobne rozpísaný čas spáchania správneho deliktu\n(dňa 19.10.2013 v čase od 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod. a v čase od 22:00:00 hod. do 22:59:59 hod.),\nspôsob jeho spáchania (odvysielanie reklamného bloku v čase od cca 21:20:51 hod. do cca 21:26:51\nhod. v trvaní 6 minút, komunikát propagujúci film Turbo, ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1\nzákona č. 308/2000 Z.z., v čase od cca 21:26:55 hod. do cca 21:27:15 hod. v trvaní 20 sekúnd, reklamný\nblok v čase od cca 21:53:38 hod. do cca 21:59:37 hod. v trvaní 5 minút a 59 sekúnd, v celkovom časovom\nrozsahu 12 minút a 19 sekúnd, teda o 19 sekúnd dlhšom ako 12 minút. V čase od 22:00:00 hod. do\n22:59:59 hod odvysielal komunikát označujúci za sponzora programu Nakupuje vám to spoločnosť Coop\nJednota Slovensko, spotrebné družstvo, ktorý naplnil definúciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č.\n308/2000 Z.z. v čase od cca 22:01:00 hod. do cca 22:01:10 hod. v trvaní 10 sekúnd, reklamný blok v\nčase od cca 22:31:54 hod. do cca 22:37:58 hod. v trvaní 6 minút a 4 sekundy, reklamný blok v čase\nod cca 22:45:59 hod. do cca 22:51:53 hod. v trvaní 5 minút a 54 sekúnd v celkovom časovom rozsahu\n12 minút a 8 sekúnd, teda o 8 sekúnd dlhšom ako 12 minút), miesto jeho spáchania (na televíznej\nprogramovej službe JOJ), a samotný správny delikt (konanie navrhovateľky v rozpore s objektívnym\nprávom vyjadreným v ustanovení § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.).\n\nNajvyšší súd má za to, že tvrdenie navrhovateľky je neopodstatnené, zavádzajúce a účelové. Ak by\nnajvyšší súd bral do úvahy právny výklad navrhovateľky ohľadom predmetného výroku, v konečnom\ndôsledku by sa potierali rozdiely medzi výrokom a odôvodnením. Výrok v predmetnom prípade (s\nprihliadnutím na špecifikovanie miesta, času, spôsobu a správneho deliktu) by mal byť vecný, a aj\nstručný. Naopak následne odôvodnenie samotného výroku by malo byť rozsiahlejšie a jednotlivé aspekty\nrozhodnutia náležite analyzované. Na základe vyššie uvedeného má najvyšší súd za to, že predmetný\nvýrok naplnil všetky potrebné kritériá a bol náležite zdôvodnený.\nNavrhovateľka tiež namietala nesprávne právne posúdenie veci odvysielaného sponzorského odkazu\nCOOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, ktorý podľa odporkyne naplnil definičné znaky\nreklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Najvyšší súd má za to, že sponzorský\nodkaz odvysielaný navrhovateľkou naplnil definíciu reklamy, pretože odvysielaný komunikát obsahoval\nšpecifické propagačné prvky. Takéto tvrdenie vyplýva aj z výkladovej správy k Protokolu pozmeňujúcemu\nEurópsky dohovor o cezhraničnej televízii (1988) č. 171, článok 58: „Komisia súhlasí s doplnením\ndefinície sponzorstva uvedením, že zahŕňa aj propagáciu aktivít sponzora. Bolo dohodnuté, že sponzor\nby mal mať možnosť vybrať najvhodnejšiu formu propagácie, aby mohol byť ľahko identifikovaný\nverejnosťou (odkazom na názov spoločnosti, alebo názov jej najznámejšieho produktu, atď.). Avšak za\nžiadnych okolností by identifikácia sponzora nemala obsahovať špecifické propagačné prvky (vyzývanie\nna nákup, zmienky o kvalite alebo účinnosti produktu atď.)“\nZa špecifický prvok v predmetnom odvysielanom komunikáte najvyšší súd nepovažuje časť „najlepšie\ndomáce potraviny“, vzhľadom k tomu, že tento slogan má COOP Jednota Slovensko, spotrebné\ndružstvo registrované, avšak časť „najviac slovenských výrobkov vám prináša ...“ obsahuje špecifický\npropagačný prvok, ktorý v recipientoch môže vyvolať presvedčenie, na základe ktorého navštívia\npredajné miesta COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo práve z dôvodu, že obchodník ponúka\nnajviac slovenských produktov na trhu. Navrhovateľka uvádza, že táto skutočnosť je preukázateľná\nprieskumom agentúry GfK Slovakia. Najvyšší súd má však za to, že z pohľadu, či daný komunikát napĺňa/\nnenapĺňa definíciu reklamy, je irelevantné, či je daná informácia faktom alebo nie, ak je jej účelom vyvolať\nu recipientov presvedčenie, následkom ktorého bude uzatvorenie kúpnej zmluvy, nájomnej zmluvy alebo\niného právneho úkonu v prospech objednávateľa reklamy.\nNavrhovateľka poukázala na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR 7/As/88/2010. Rozhodnutie\nsa venuje aj rozdielu medzi reklamou a sponzorským odkazom. Najvyšší súd v tejto veci dospel zhodne k\nnázoru, že: „základným účelom sponzorovania je vytvorenie dobrého mena, povesti právnickej či fyzickej\nosoby, či ich výrobkov (tzv. goodwill). Tento účel musí slúžiť ako odlišujúce kritérium pre reklamu a\nsponzorovanie, pretože tam, kde by sponzorský odkaz nabádal ku kúpe určitého výrobku, by už nešlo\no sponzorský odkaz, ale o reklamu.“ Aj napriek tomu, že objednávateľ priamo nevyzýval recipientov na\nkúpu ich tovarov, dával do pozornosti informáciu o najväčšom množstve slovenských výrobkov vo svojich\npredajných miestach, čo možno podľa názoru najvyššieho súdu jednoznačne považovať za propagačný\nprvok, nabádajúci ku kúpe produktu. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že táto\nčasť odvysielaného komunikátu: „Najviac slovenských výrobkov“ naplnil už definíciu reklamy.\nAk by najvyšší súd pripustil možnosť, ktorou by mohli byť prostredníctvom sponzorského odkazu\nodvysielané pozitívne informácie propagujúce tovary alebo služby objednávateľov, v konečnom\ndôsledku by došlo k stieraniu rozdielov medzi reklamou a sponzorským odkazom.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení odporkyňou najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené,\nnapadnuté rozhodnutie Rady č. RP/023/2014 zo dňa 08.04.2014 podľa §250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému\nzákonu v znení účinnom od 01. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet\nsúdu súdny poplatok v sume 500 €. Účet najvyššieho súdu je vedený v T. pod č. XXX XXX XXXX/XXXX.\n\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}