{"guid": "499833fc-00fb-4305-84d4-07d3e1079c2a:f6a5d715-403c-4f7b-9aec-2760e323d0aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014010077.1", "spisova_znacka": "6Sž/10/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/10/2014 z 25. 2. 2015", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. 6Sž/10/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:9014010077.1", "identifikacne_cislo": "9014010077", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a/", "nazov": "§ 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a/", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6a5d715-403c-4f7b-9aec-2760e323d0aa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010077.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010077.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010077.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/10/2014\n9014010077\n25. 02. 2015\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2015:9014010077.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci navrhovateľky:\nMARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, právne zastúpená: DEDÁK\n& Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so\nsídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu\nodporkyne č. RP/020/2014 zo dňa 25. marca 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/020/2014 zo dňa 25. marca 2014 p\no t v r d z u j e.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nNavrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 € na účet Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vedený v P. pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút : BÚ - depozitný účet neúročený č.\nXXXXXXXXXX/XXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nNavrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky dňa 05.06.2014, domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len O.s.p.) preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/020/2014 zo dňa\n25.03.2014.\nOdporkyňa (ďalej aj Rada), ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v\nznení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej len zákon č. 308/2000\nZ.z.), rozhodnutím č. RP/020/2014 zo dňa 25.03.2014 (vydaným v správnom konaní č. 406-PLO/\nO-5790/2013) uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu\nurčenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 8.000 € za porušenie povinnosti\nuvedenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe DAJTO\ndňa 1.10.2013 o cca 06:50 hod. a dňa 06.10.2013 o cca 07:00 hod odvysielala komunikáty s názvom\nAkčná výhra, ktoré naplnili definíciu telenákupu, keď obsahovali nejednoznačné, nepresné a nesprávne\ninštruovanie o spôsobe riešenia zadaných úloh.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že odvysielané komunikáty obsahovali priamu ponuku\n(zverejnenie audiotextového čísla a výzva na zavolanie) vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu\n(hru o cenu), a preto tieto komunikáty naplnili definíciu telenákupu, v dôsledku čoho sa na ne vzťahuje\núprava § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Odporkyňa uviedla, že na základe poskytnutých\n\ninformácií v odvysielaných príspevkoch diváci nemali možnosť identifikovať všetky znaky, ktoré mali\nzohľadniť a ich číselné hodnoty. Hoci celá úloha bola prezentovaná ako jednoduchá a poskytnuté\ninformácie ako dostačujúce pre jej riešenie, je zrejmé, že tieto neboli jednoznačné, úplné, presné a ani\nsprávne a nepostačovali na vyriešenie zadanej úlohy moderátorkou prezentovaným spôsobom.\nRada dospela k záveru, že odvysielané komunikáty, ktoré naplnili definíciu telenákupu boli nečestné,\nnakoľko boli vysielané tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných alebo nepresných\ninformácií vytvoril v recipientovi klamlivú predstavu o náročnosti riešenia zadanej úlohy a spôsobe jej\nriešenia za účelom presvedčiť ho, aby sa hry o cenu zúčastnil. Jednotlivé úlohy boli prispôsobované tak,\naby recipienti nemohli identifikovať všetky znaky, ktoré majú byť nositeľmi číselnej hodnoty.\nPri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu\nvysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu\nporušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 8.000 €.\nII.\nNavrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku uviedla, že na základe vizuálneho ako aj verbálneho\nzadania, viacnásobne proklamovaného počas vysielania bolo divákovi zrejmé, že úlohou je vytvoriť\nnajväčšie možné čísla premiestnením dvoch zápaliek, pričom obrázok bol vymedzený jeho zreteľným\norámovaním, teda nebolo pochybností, ktorá časť obrazovky bola obrázkom, kde sa nachádzali číslice\nzo zápaliek, z ktorých bolo potrebné vytvoriť najväčšie možné číslo premiestnením dvoch zápaliek.\nZároveň odzneli pre diváka aj ďalšie podstatné informácie, ktoré divákovi naznačili správny postup,\nspôsob uvažovania, informovali ho o všetkých potrebných skutočnostiach, aby sa divákovi podarilo\npoukladané zápalky správne identifikovať a avizovanú výhru získať.\nZdôraznila, že zo záznamov komunikátov je evidentné, že kvalita obrazu záznamov je oveľa nižšia\nako kvalita obrazu, ktorú mali možnosť sledovať diváci komunikátov a aká je zachytená napr. na\nscreenshotoch.\nV prípade komunikátu 1 a poskytnutého riešenia, je dostatočným spôsobom v zadaní obrázku so\nzápalkami pre divákov naznačené, že v číslici 8 sa v spodnej časti stretávajú dve rôznofarebné\nhlavičky zápaliek (modrá a červená). Zároveň je možné identifikovať, že aj hrúbka týchto zápaliek je\niná(väčšia) ako hrúbka okolitých zápaliek, ktoré sú uložené len po jednom. Podľa navrhovateľky obrázok\nso zápalkami na televíznej obrazovke bol odvysielaný v dostatočnom odlíšení, a to tak, aby divák\nprítomnosť viacerých zápaliek na jednom mieste v číslach mohol vidieť.\nPodľa názoru navrhovateľky, najmä v matematických rébusoch sa diváci veľa krát sústredia len na\nmatematickú časť rébusu, bez toho, aby sa detailnejšie pozreli na záber zadania na televíznej obrazovke,\na to je dôvodom, prečo sa divákom nepodarí záhadu vyriešiť.\nPodstatou predmetných komunikátov je práve logický rébus, ktorý v sebe za účelom plnenia funkcie\nzábavného programu s prvkom hry musí obsahovať prvok záhadnosti a zatajenie určitých informácií\ndivákovi, nie je možné takúto hru automaticky považovať za nečestnú.\nNavrhovateľka je presvedčená, že komunikáty spĺňajú svoju funkciu zábavného programu s prvkami hry\na sú vo vzťahu k divákom férové a čestné vzhľadom na to, že možnosť dovolať sa do štúdia je poskytnutá\nvšetkým divákom rovnakým spôsobom a všetci diváci majú k dispozícii na riešenie rovnaké informácie.\nNavrhovateľka uviedla, že zákon č. 308/2000 Z.z. neobsahuje definíciu slušnosti a čestnosti, neobsahuje\nvýklad k tomuto ustanoveniu zákona, teda vysielateľ môže pri definovaní týchto pojmov v nadväznosti\nna aplikáciu predmetného ustanovenia zákona aplikovať len všeobecné a verejnosťou prijateľné normy\nslušnosti a čestnosti. Má za to, že celé vysielanie vysielateľa je možné považovať za také, ktoré je\nslušné a čestné a nemá vedomosť o tom, že by obsahom vysielania vysielateľa boli akékoľvek nečestné\nalebo neslušné obsahy. Vo všeobecnosti je možné čestnosť a slušnosť považovať za spoločenské\nhodnoty prisudzované procesom alebo javom danou spoločnosťou. Je zrejmé, že obsah týchto pojmov\na ich výklad bude závisieť od spoločnosti, od doby, v ktorej sú posudzované, od okolností, za ktorých\ndochádza k ich posúdeniu od ďalších faktorov, ktoré budú mať jednoznačne vplyv na výklad a obsah\ntýchto pojmov. Pojem slušnosť a čestnosť v súčasnej spoločnosti sú kritériami morálky a etiky, dôležitým\n\njavom, ktorý by mal byť princípom každej spoločnosti. Je nespochybniteľné, že vplyv na morálku\nspoločnosti majú aj médiá, preto je v tejto súvislosti vysielateľovi nejasné, na základe čoho považuje\nsprávny orgán napadnuté vysielanie za nečestné a neslušné.\nK právnej postate posúdenia predmetných vysielaní ako telenákupu navrhovateľka uviedla, že sa\nnestotožnila s právnym názorom odporkyne, ktorá podradila odvysielané komunikáty ustanoveniam\nupravujúcim vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie, teda keď predmetné komunikáty považuje\nza telenákup podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Podľa názoru vysielateľa predmetné\nkomunikáty vykazujú jasné znaky zábavného súťažného formátu, nie sú priamou ponukou vysielanou\nverejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu.\nNavrhovateľka má za to, že pokiaľ majú byť predmetné komunikáty považované za telenákup tak, ako\nje pojem telenákup definovaný v ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z., je potrebné naplniť všetky kritériá\ndefinované v § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a zároveň musia byť naplnené kritériá definované v\nustanovení § 31a ods. 1/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nPodľa jej názoru telenákup je formou mediálnej komerčnej komunikácie a ako taký musí byť preukázané,\nže vysielaný komunikát naplnil kritériá mediálnej komerčnej komunikácie vo všetkých častiach. Musí\nbyť teda preukázané, že v danej veci išlo o skutočnú ponuku služieb, skutočné nabádanie diváka\nzaobstarať si tovary alebo služby a o skutočný odplatný vzťah. V opačnom prípade nie je možné\npredmetné komunikáty považovať za telenákup, ale za reláciu zábavného charakteru s prvkami hry.\nNavrhovateľka poukázala aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) vec\nC-195/06 (Kommunikationsbehörde Austria c/a Ősterreichischer Rundfunk).\nNavrhovateľka uviedla, že odvysielané komunikáty boli samostatnou programovou jednotkou,\nvysielateľom prezentované ako zábavný formát s prvkami hry. Z pohľadu vysielateľa išlo o nakupovaný\nakvizičný program, a to od spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd., pričom vysielateľ nezasahuje do\nobsahu nakúpeného programu a zaväzuje sa odvysielať ho tak, ako bol výrobcom diela dodaný.\nVysielateľ nedisponuje obsahom týchto relácií. Vysielateľ nakupuje predmetné programy ako akvizície\na tieto zaraďuje do vysielania ako akvizičné zábavné programy, teda nepredáva vysielací čas s\ncieľom vysielať reklamu alebo telenákup tretej osoby. Vysielateľ sa nepodieľa na akýchkoľvek ziskoch\nvýrobcu diela, ktoré plynú z jeho hospodárskej činnosti pri realizácii predmetných komunikátov a ani\npri akejkoľvek jeho inej podnikateľskej činnosti. Vysielateľ má právo na kontrolu obsahu zadaných\nsúťaží tak, aby tieto neboli v rozpore s ustanoveniami zákona. Predmetné komunikáty sú vysielané v\ndennej periodicite, ako pravidelný programový formát, z celkového vysielacieho času tvoria minimum,\nnakoľko programová služba DAJTO je vysielaná 24 hodín denne. Vysielanie predmetných komunikátov\nnie je nosným vysielacím programovým formátom programovej služby DAJTO, programová služba\nDAJTO je monotypovou programovou službou, ktorej viac ako 80% programov tvorí dramatika, resp.\ndramatický programový typ (z prevažnej časti filmy, seriály). V predmetných komunikátoch nie je nikde\nprezentovaný žiadny obchodný názov, obchodná značka, obchodná známka, tovary alebo služby tretích\nsubjektov a nie je ani prezentované ďalšie vysielanie vysielateľa. Otázky, ktoré sú súčasťou predmetných\nkomunikátov sú náhodné, nie sú spájané s nijakým obchodným menom, názvom, značkou, tovarom\nalebo službou tretieho subjektu. Obsah predmetných komunikátov nie je možné nijakým bežným a\nani skrytým spôsobom spojiť s akoukoľvek komerčnou činnosťou akéhokoľvek tretieho subjektu. Podľa\nnázoru navrhovateľky teda odvysielané komunikáty nie je možné považovať za telenákup a tak ich nie\nje možné podriadiť pod ustanovenia upravujúce vysielanie reklamy a telenákupu.\nPoukazujúc na uvedené navrhovateľka navrhla, aby najvyšší súd predmetné rozhodnutie odporkyne\nzrušil, vec jej vrátil na ďalšie konanie a aby jej odporca zaplatil trovy konania.\n\nIII.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/020/2014 zo dňa 25.03.2014 potvrdil.\n\nV dôvodoch uviedla, že pri otázke posúdenia odvysielaných komunikátov vychádzala z rozsudku SD\nEÚ vo veci C-195/06 a z definície telenákupu a mediálnej komerčnej komunikácie obsiahnutej v zákone\nč. 308/2000 Z.z. Podľa tohto rozhodnutia SD EÚ vysielanie, počas ktorého vysielateľ ponúka divákom\nmožnosť zúčastniť sa hry o ceny zavolaním na telefónne číslo so zvýšenou sadzbou, teda za odplatu,\nje telenákupom, ak spĺňa tieto kritériá:\n- skutočná ponuka služby s ohľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou,\n- význam hry v rámci vysielania z hľadiska časového rozsahu a predpokladaného ekonomického prínosu,\n- typ otázok kladených účastníkovi hry.\nZo samotného obsahu týchto komunikátov je zrejmé, že nejde o štandardné zábavné programy. Model\ntýchto komunikátov sa zakladá na tom, aby sa čo najväčšie množstvo recipientov pokúsilo dovolať\ndo štúdia. Nejde o klasické ponúknutie rozptýlenia ako je to v prípade vedomostných hier vysielaných\nvysielateľom, ale je evidentné, že účelom týchto komunikátov je osloviť čo najväčšie množstvo\nrecipientov, aby využili službu tretej osoby (ponúkanú hru o cenu) zavolaním na telefónne čísla uvádzané\nna obrazovke. Tvrdenie, že ide o akvizičný program je pre posúdenie, či komunikát naplnil definíciu\ntelenákupu irelevantné. V konečnom dôsledku, telenákup ako formu mediálnej komerčnej komunikácie\nspravidla vždy vyrába tretia osoba. Skutočnosť, či navrhovateľ môže zasahovať do obsahu týchto\nkomunikátov je vzhľadom na objektívnu zodpovednosť vysielateľa irelevantná. Zo všeobecných pravidiel\nhry Akčná výhra vyplýva, že podporuje aktivity a značky tretej osoby. Poskytovanie interaktívnych hier je\nobchodným modelom, na ktorom funguje spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd. Odvysielané komunikáty\ntvoria 6 - 7% denného vysielacieho času programovej služby DAJTO, čo nie je zanedbateľné. Podľa\naktuálne platnej licencie má navrhovateľka vyhradených vysielaniu doplnkového vysielania (§ 3 písm.\nh/ zákona č. 308/2000 Z.z.) 15% z celkového času vysielania programovej služby DAJTO. Trvanie\npredmetných komunikátov predstavuje z časového hľadiska cca tretinu času, ktorú vysielateľ môže\npodľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vyhradiť vysielaniu reklamy a telenákupu v jednom dni a\ncca polovicu času, ktorú môže vysielateľ podľa svojej aktuálnej licencie vyhradiť vysielaniu reklamy a\ntelenákupu. Hra o cenu predstavuje celý obsah komunikátu a jediným účelom takéhoto komunikátu je\nposkytnutie služby - hry.\nTvrdenie navrhovateľky, že predmetné komunikáty nakúpila ako akvizície a tieto zaraďuje do vysielania\nako akvizičné zábavné programy, čiže nepredáva vysielací čas s cieľom vysielať reklamu a že sa\nnepodieľa na akýchkoľvek ziskoch výrobcu diela, považuje odporkyňa za účelové. Podľa týchto vyjadrení\nnavrhovateľky tretia osoba na programovej službe DAJTO propaguje a poskytuje svoje služby bez toho,\naby mal z toho vysielateľ akýkoľvek zisk, pričom tieto programy ani nie sú prerušované vysielaním\nreklamy, takže nemá ani profit z reklamy. Svojím cieľom sa však predmetné komunikáty v ničom\nnelíšia od bežnej reklamy a telenákupu, ich špecifické spracovanie má pôsobiť atraktívnejšie, avšak to\nnemá vplyv na ich právnu kvalifikáciu. Z pravidiel odvysielaných komunikátov vyplýva, že pri vysielaní\naudiotextových hier vysielateľ programovej služby buď vyhlasovateľovi súťaže predá vysielací čas\n(obdoba reklamy alebo telenákupu), alebo sa podieľa na príjmoch vyhlasovateľa súťaže zo súťaží\norganizovaných prostredníctvom jeho vysielania. Vysielateľ tak za každých okolností získava odplatu\nza poskytovanú službu. Vysielanie audiotextových hier je prezentované ako alternatíva reklamy pre\nzískavanie príjmov z vysielania. Vyhradenie časového úseku v rozsahu jeden a pol hodiny denne\nvysielaniu danej hry nasvedčuje tomu, že to nie je pre vysielateľa ekonomicky zanedbateľnosťou\nčinnosťou. V posudzovaných komunikátoch dochádza k skutočnej ponuke služieb tretej osoby\nza odplatu. Odporkyňa nemohla vyhodnocovať obsah kladených otázok, keďže v predmetných\nkomunikátoch neboli divákom kladené otázky, ale mali za úlohu vyriešiť zadanie pripomínajúce\nmatematický príklad. Podmienku prepojenia otázok s poskytovaním služieb a tovarov v prípade\npredmetných komunikátov nebolo potrebné skúmať z hľadiska ich prepojenia so živnosťami, remeslami,\npodnikaním a profesiami. Predmetné komunikáty predstavujú službu tretej osoby, spoločnosti TeleMedia\nInteracTV Ltd., ktorá spočíva v poskytnutí možnosti divákom vyhrať prezentovanú finančnú odmenu na\nzáklade správnej odpovede na zadanú úlohu a odplatou za jej poskytnutie je suma, ktorú volajúci zaplatia\nza volanie na telefónne čísla so zvýšenou sadzbou. V danom prípade nemuseli byť kladené otázky,\nresp. zadanie úlohy, či jej riešenie prepojené s činnosťou tretej osoby, ktorá bola vyhlasovateľom súťaže,\nnakoľko samotné usporiadanie hry je jej činnosťou, ktorá bola priamo ponúkaná a aj poskytovaná.\nTakéto konanie je typovo zhodné s inými formami telenákupu, a preto je opodstatnená aj rovnaká miera\nregulácie vysielania predmetných komunikátov.\nOdporkyňa dospela k záveru, že pri vysielaní predmetných komunikátov navrhovateľka porušila\nsvoju povinnosť zabezpečiť, aby jej vysielanie bolo čestné. Pri vymedzení pojmu čestnosť v\n\npredmetnom prípade musí byť zohľadnené jeho spojenie s vysielaním telenákupu. Pojem čestnosť\nje morálnou kategóriou. Čestné informovanie je také, ktorého obsah bude v súlade so všeobecne\nprijímanými pravidlami, verné skutočnosti, ktoré nenavádza, nesmeruje k neúplnému alebo nepresnému\ninformovaniu vykonávanému najmä s cieľom vyvolať alebo vytvoriť predpoklady pre vyvolanie\nrozhodnutia v recipientovi, ktoré by pri riadnom informovaní neurobil, alebo pravdepodobne neurobil a to\nnajmä zo zištných dôvodov. Čestný telenákup je taký, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude teda\nprezentovať ponúkanú službu alebo tovar tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných alebo\nnepresných informácií vytvoril v recipientovi klamlivú predstavu o ich vlastnostiach, kvalitách, použití,\núčinkoch, charakteristike, význame pre recipienta.\nOdporkyňa sa otázkou kvality záznamov vysielania doručených Rade navrhovateľkou zaoberala v\nnapadnutom rozhodnutí na stranách 17 a 18. Kvalita obrazu na záznamoch, ktoré Rade doručila\nnavrhovateľka na základe jej vyžiadania, je možné ohodnotiť ako slabšiu. To však neznamená, že\nnezobrazujú verne to, čo bolo odvysielané, resp. že nezobrazujú v dostatočnej kvalite detaily relevantné\npre posúdenie skutkového stavu. Rovnako to platí aj o screenshotoch, ktoré nie sú zachytením toho,\nako boli predmetné komunikáty odvysielané, nakoľko na nich absentuje logo, ako aj piktogram podľa\njednotného systému označovania.\nTvrdenie, že záznamy vysielania predmetných komunikátov, ktoré doručila navrhovateľka a ktoré sú\nzároveň aj jej povinnosťou ich uchovávať v zodpovedajúcej kvalite, nezobrazujú verne to, ako boli\npredmetné komunikáty odvysielané, uplatnené navrhovateľom až pred NS SR, je potrebné označiť za\núčelové a vykonštruované.\nOdporkyňa poukázala, že nie je rozhodujúce, že niektorý z volajúcich uhádol správne riešenie. Spôsob,\nakým sa volajúci dopracoval k správnemu výsledku nie je známy a je možné, že postupoval nesprávne\na len náhodou uviedol správny výsledok, napríklad na základe skúseností s obdobnými hrami, ktoré\nvysiela navrhovateľka, ale aj iní vysielatelia. Pre posúdenie zabezpečenia čestnosti odvysielaného\nkomunikátu, ktorý je telenákupom je podstatné, či zadanie bolo odvysielané tak, aby diváci mohli\nrozoznať všetky relevantné skutočnosti. V danom prípade navrhovateľka upravila zadanie tak, aby\ndiváci relevantné skutočnosti nemohli určiť. Zadania, ktoré navrhovateľ predkladal v správnom konaní,\nako aj tie, ktoré priložil k svojmu vyjadreniu, nezachytávajú to, ako bola hra odvysielaná a tak ani\nnepreukazujú, ako v skutočnosti bolo zadanie odprezentované divákom. Poukazovanie navrhovateľky\nna tieto dokumenty je tak potrebné vyhodnotiť ako irelevantné.\nTvrdenie navrhovateľky, že nevyhnutnou súčasťou predmetného komunikátu vzhľadom na jeho\ncharakter musela byť aj „záhadnosť“ jeho riešenia, by podľa odporkyne bolo akceptovateľné, ak by\ntáto „záhadnosť“ nespočívala v tom, že divákom neboli poskytnuté všetky relevantné informácie na\nvyriešenie zadania postupom, k akému boli inštruovaní. Ak zo zadania úloh nebolo možné určiť všetky\nrelevantné skutočnosti pre ich riešenie, divákom bola upretá možnosť dopracovať sa k správnemu\nriešeniu na základe poskytnutých informácií. Diváci boli zavádzaní v tom, aké zadanie majú riešiť.\nTakýmto spôsobom im bolo v značnej miere znemožnené uviesť správny výsledok.\nAko bolo vyššie uvedené, právna kvalifikácia komunikátov obdobných posudzovaným ako telenákupu,\nvymedzenie pojmu čestnosť, aplikovanie povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.\nna takýto typ komunikátov, ako aj záver, že v prípade ak hra o cenu vysielaná vo forme telenákupu akú\nmali aj predmetné komunikáty neobsahuje jasné, úplné, presné a jednoznačné informovanie o spôsobe\njej riešenia, dochádza k porušeniu povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. už boli\npotvrdené rozsudkom NS SR vo veci 3Sž/22/2013.\nOdporkyňa sa domnieva, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav\nveci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Jej rozhodnutie má všetky náležitosti\nustanovené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne\nodôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku, a že\nnavrhovateľka nebola na svojich právach ukrátená rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, že\nzistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, je v súlade s obsahom spisov\na navrhovateľka mala možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam, a že napadnuté\nrozhodnutie a postup je v súlade so zákonom.\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd vecne príslušný na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté\nrozhodnutie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a § 64 ods. 6\nzákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 00.00.2015 po preskúmaní dôvodov uvedených v\nopravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako\naj s obsahom pripojených administratívnych spisov č. 406-PLO/O-5790/2013, s obsahom rozhodnutia\nRady č. RP/020/2014 zo dňa 25.03.2014, ako aj s obsahom obrazovo-zvukových záznamov dospel k\nzáveru, že rozhodnutie odporkyne potvrdí.\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že v prejednávanej\nveci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľka v správnom konaní, ani v konaní pred súdom, nepoprela\nodvysielanie komunikátov na programovej službe DAJTO s názvom Akčná výhra, ani ich obsah a znenie.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky obsiahnutých v opravnom prostriedku\nbolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním programov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí\nRP/020/2014 zo dňa 25.03.2014 porušila zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí\na či predmetná sankcia - pokuta vo výške 8 000 € bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto\núsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 406-PLO/O-5790/2013 zo dňa 03.12.2013, ktoré bolo\ndoručené navrhovateľke dňa 30.12.2013. V spise sú pripojené obrazovo-zvukové záznamy predmetných\nprogramov. V pripojených administratívnych spisoch sa ďalej nachádzajú správy o kontrole dodržiavania\npovinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z., vyjadrenia navrhovateľky, zápisnica o hlasovaní Rady a\nnapadnuté rozhodnutie Rady.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 32 ods.\n4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe DAJTO v dňoch 01.10.2013 o\ncca 06:50 hod. a 06.10.2013 o cca 07:00 hod. odvysielala komunikáty s názvom Akčná výhra, ktoré\nnaplnili definíciu telenákupu a obsahovali nejednoznačné, nepresné a nesprávne inštruovanie o spôsobe\nriešenia zadaných úloh. Za uvedené bola navrhovateľke uložená sankcia - pokuta vo výške 8.000 €.\nPodľa § 4 zákona o vysielaní a retransmisii poslaním Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len\n„Rada“) je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva\nna prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a\nretransmisie, dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a\nposkytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti\nvysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu\nvymedzenom týmto zákonom.\nPodľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná\nreklama a telenákup boli čestné a slušné.\n\nPodľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná\nverejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu.\nTelenákup môže mať formu\na) telenákupného šotu,\nb) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa smernice Rady 89/552/EHS zo dňa 03.10.1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných\nprávnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností\ntelevízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES\nzo dňa 30.06.1997 sa na účely tejto smernice za televíznu ponuku tovarov (teleshopping) považuje\nvysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom ponuky tovarov alebo služieb vrátane\nnehnuteľného majetku, práv a záväzkov.\nAj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých\nustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských\nštátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych\nmediálnych službách), ktorou bola smernica 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 zrušená je telenákup\ndefinovaný ako vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo\nslužieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov (článok 1.1 písm. l/). Smernica 2010/13/EÚ\nbola do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá s účinnosťou od 01.01.2013 a tvorí prílohu 1\nk zákonu č. 308/2000 Z.z.\nNa posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu telenákup v odvysielaných komunikátoch bolo\npotrebné skúmať jednotlivé programy z hľadiska ich obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi\nzložkami a informáciami, ktoré v nich boli obsiahnuté. V danom prípade bola divákom ponúknutá\nmožnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou\nsadzbou a vytvorením najväčšieho možného čísla premiestnením dvoch zápaliek. Poukazujúc i na\nvýklad úniového práva v rozsudku SD EÚ vo veci C-195/06, senát najvyššieho súdu dospel k záveru,\nže na program alebo jeho časť, v ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť\nsa hry o cenu, ktorou je finančná výhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t.j. za odplatu, sa\nvzťahuje vymedzenie, ktoré citované ustanovenia smernice 97/36/ES zo dňa 30.06.19972, priznáva\npojmu teleshopping. A to za predpokladu, ak táto relácia alebo jej časť, predstavuje skutočnú ponuku\nslužieb na základe zohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra súčasťou, významu tejto hry v rámci\ncelej relácie z hľadiska času a predpokladaných hospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom\nočakávaných od celej relácie, ako aj charakteru otázok položených uchádzačom.\nNa základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup\n(teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je možné\nodvysielané komunikáty považovať za bežné zábavno-súťažné programy. Aj s ohľadom na ustanovenie\n§ 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. napĺňajú odvysielané komunikáty zákonnú definíciu telenákupu.\n\nTelevízny divák sa v podstate vytočením telefónneho čísla zaviaže zaplatiť určitú sumu, ktorá je síce\nnízka (2 € s DPH), ale je vyššia ako tarifa za bežný telefonický rozhovor na Slovensku, a súhlasí s\njej zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva moderátor programu, ale i stanovené pravidlá, že za jediný\ntelefonický hovor, po správnom zodpovedaní úlohy, vyhrá cenu - 100 €, ktorá vysoko prevyšuje jeho\ninvestíciu. V tomto prípade je možné konštatovať, že ide o ponuku finančnej služby - hry vysielateľa\npre diváka.\nPodľa najvyššieho súdu je v tomto prípade splnená i ďalšia zákonná podmienka, aby bolo možné\nposúdiť predmetný komunikát ako telenákup (§ 32 ods. 2 citovaného zákona) a to, že ide o priamu\nponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu - finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní\ntelevízneho vysielania vytočením telefónneho čísla využiť priamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve\npojem priama ponuka pre verejnosť odlišuje telenákup a reklamu.\nReklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, pretože aj keď je jej cieľom rovnako, ako je cieľom\ntelenákupu, aby si televízny divák kúpil tovary, alebo služby, ktoré propaguje, tým, že ho presvedčí o\nich vlastnostiach, konečné štádium obchodu je akcesorické vo vzťahu k jej bezprostredným cieľom a\ndochádza k nemu neskôr, keď sa spotrebiteľ obráti na príslušnú distribučnú sieť, aby uskutočnil nákup.\nTelenákup ide totiž ďalej ako reklama, keďže sa neobmedzuje na reklamný oznam, ale zabezpečuje nie\nlen propagáciu ale i samotný predaj tovaru, či služby.\nTieto úvahy podporujú predpoklad, že posudzované relácie ponúkajú televíznym divákom možnosť\npriamo zúčastniť sa na hre tým, že im moderátor poskytuje informácie nevyhnutné na to, aby sa s ním\nmohli spojiť a dostali sa tak do vysielania a mohli zodpovedať na stanovenú otázku - matematický príklad,\nčím je splnená podmienka, aby bolo možné predmetný program posúdiť ako priamu ponuku finančnej\nslužby divákovi.\nPoukazujúc na uvedený záver považuje najvyšší súd za nedôvodnú i námietku navrhovateľky o\nnedostatku právomoci odporkyne na vydanie predmetného rozhodnutia. Právomoc Rady rozhodovať\no porušení povinnosti vysielateľa televíznej programovej služby je v tomto prípade daná zákonom č.\n308/2000 Z.z. a je ju možné vyvodiť z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení\ns § 67 ods.5 písm. a/, keďže v tomto prípade navrhovateľka porušila podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie - telenákupu obsiahnuté v § 32 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona, keďže ako\nvysielateľka je povinná zabezpečiť, aby ňou vysielaný telenákup bol čestný.\nS tvrdením navrhovateľky, že z pohľadu vysielateľa išlo o nakupovaný akvizičný program od spoločnosti\nTeleMedia InteracTV Ltd., ktorý zaraďuje ako zábavný program a nepredáva vysielací čas s cieľom\nvysielať reklamu alebo telenákup tretej osoby, sa senát najvyššieho súdu nemohol stotožniť. Tvrdenie\nvysielateľa, že sa nepodieľa na ziskoch výrobcu daného programu považuje senát najvyššieho\nsúdu za účelové, pretože posudzované programy neboli ani raz prerušené vysielaním reklamy.\nTaktiež aj na internetovej stránke spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd., www.interactv.com <http://\nwww.interactv.com> je v pravidlách tejto hry uvedené, hneď na úvodnej obrazovke tejto stránky, že je\nto práve spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd., ktorá si buď kupuje vysielací čas od televízií, alebo sa\npodieľa na príjmoch, ktoré plynú z vysielania týchto súťaží. V danej ponuke na tejto internetovej stránke\nje taktiež zdôraznené, že táto ich ponuka nevyžaduje žiadne investície ani náklady zo strany vysielateľov\na že vysielateľ, spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd. nikdy za jej ponúkané programy platiť nebude.\nKeďže toto uvádza priamo spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd., ktorá je vyhlasovateľom tejto súťaže,\npri ponuke svojich produktov iným vysielateľom, nie je dôvod predpokladať, že by práve vysielanie na\nprogramovej službe DAJTO malo byť iné, a mala by to byť práve navrhovateľka, ktorá platí spoločnosti\nTeleMedia InteracTV Ltd. za odvysielanie predmetného komunikátu.\nReklama a telenákup sa zaraďujú do vysielania medzi jednotlivé programy (§ 35 ods. 1 zákona č.\n308/2000 Z.z.). Zákonodarca teda zjavne neupravuje možnosť, aby sa mohol telenákup zaradiť priamo\ndo relácie. Práve naopak vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené\nod iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo\nvysielaní televíznej programovej služby musí byť vysielanie telenákupu oddelené zvukovo-obrazovými\nalebo priestorovými prostriedkami.\n\nVo vysielaní televíznej programovej služby sa reklama a telenákup vysielajú v blokoch a oddelene od\niných častí tejto programovej služby. Vysielanie samostatných reklamných a telenákupných šotov je\npovolené vo vysielaní športových udalostí, v ostatných prípadoch je povolené iba výnimočne (§ 34\nzákona č. 308/2000 Z.z.).\nS poukazom na uvedené je preto potrebné podľa najvyššieho súdu uzavrieť, že v tomto prípade sa\nuvedenými podmienkami na vysielanie telenákupu navrhovateľka neriadila.\nV prejednávanom prípade bolo z hľadiska posúdenia porušenia zákonných povinností vysielateľa\npodstatný výklad pojmu čestnosť, keďže v zmysle § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je\nvysielateľ povinný zabezpečiť, aby ním vysielaný telenákup bol čestný. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí\nrozobrala pojem čestnosť využijúc svoju diskrečnú právomoc; uviedla, že čestnosť je morálnou\nkategóriou a čestné informovanie je také, ktoré je v súlade so všeobecne prijímanými pravidlami, verné\nskutočnosti, ktoré nenavádza a nesmeruje k nepresnému alebo neúplnému informovaniu. S takouto\ncharakteristikou pojmu čestnosť sa najvyšší súd stotožňuje v plnom rozsahu. Aby bolo takéto vysielanie\npovažované za čestné, musí mať jasné pravidlá, ktoré sa priebežne nebudú meniť. Ak je súčasťou\nprogramu akákoľvek úloha, je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť formuláciu jej zadania jasne, stručne\na zrozumiteľne pre priemerného recipienta.\nPredmetnom preskúmania boli dva komunikáty. Komunikát Akčná výhra odvysielaný dňa 01.10.2013\no cca 06:50 hod. obsahoval na vyriešenie úlohu na obrázku, z ktorého mali diváci vytvoriť najväčšie\nmožné čísla premiestnením dvoch zápaliek. Na obrazovke sa objavilo číslo 6856, ktoré bolo poskladané\nz 24 zápaliek (na obrazovke boli usporiadané časti jednotlivých čísel z malých zápaliek jednotnej\nveľkosti, ktoré boli zakončené tmavými hlavičkami). Moderátorka bližšie nešpecifikovala počet ani\nveľkosť zápaliek. Ako správna odpoveď bola o cca 7:30 hod. vyhodnotená odpoveď diváka (Divák: Jedna\né osem päť šesť.), ktorá bola na paneli vedľa moderátorky zapísaná v tvare „1E856“. Písmeno „E“ môže\nmať význam pri zápise čísla v matematike. Vo vedeckom formáte „1E856“ značí 1X10856 čo je číslo 1 a\n856 núl za ním. Po prepočítaní zápaliek bolo zistené, že uvedené číslo bolo poskladané z 25 zápaliek.\nÚčastník konania k zadaniu úlohy vo svojom vyjadrení uviedol, že v číslici 8 v zadaní sú na sebe viditeľne\npoložene dve zápalky. Ďalej uvádza, že „Presunutím jednej zápalky z čísla 8 a druhej zápalky z prvej\n6tky vytvoríme najväčšie možné číslo jednoduchým premiestnením dvoch zápaliek tak, že vznikne číslo\n1E856“. Účastník konania k svojmu vyjadreniu pripojil aj prílohu - malo ísť o zväčšene obrázky zadania na\nobrazovke. Tieto obrázky však nie sú zachytením vysielaného komunikátu. Pre posúdenie skutkového\nstavu tak nemôžu byť smerodajné, keďže nevyobrazujú zadanie úlohy tak, ako bolo odvysielané.\nNa prvom priloženom obrázku bolo zväčšené zadanie pripomínajúce zadanie úlohy, ktorú mali recipienti\nriešiť v predmetnom komunikáte. Z tohto obrázku vyplýva, že číslica 8 v ľavej dolnej časti mala byť\ntvorená dvomi a nie jednou zápalkou. To znamená, že na obrázku malo byť od počiatku 25 zápaliek.\nPremiestnením tejto zápalky pred číslicu 6 a premiestnením zápalky z číslici 6 bolo možné dostať číslo\nuvedené vo vysielaní ako najvyššie. Toto zároveň aj bolo najvyššie možné číslo, ktoré bolo možné\ndosiahnuť zo zápaliek na obrázku priloženom k vyjadreniu účastníka konania.\nSamotnú úlohu, kde premiestnením dvoch zápaliek malo byť vytvorené najvyššie číslo, nie je možné\npovažovať za problematickú. Pre zabezpečenie čestnosti vysielaného komunikátu je však potrebné, aby\nzadanie úlohy bolo odvysielané tak, aby recipienti dokázali určiť všetky skutočnosti, nevyhnutné pre\nsprávne riešenie úlohy. V danom prípade uvedená podmienka nebola naplnená. Obrázok so zápalkami\nbol súčasťou zadania hry. Bolo preto nevyhnutné, aby bol odvysielaný tak, aby recipienti dokázali\nurčiť všetky skutočnosti nevyhnutné pre správne riešenie zadania. To znamená, že obrázok mal byť\nodvysielaný tak, aby na ňom bolo rozoznateľné, že v číslici osem sú na jednom mieste dve zápalky. Na\nzázname doručenom účastníkom konania, pri ktorom vzhľadom na povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm.\nI) zákona č. 308/2000 Z. z. je nevyhnutné prezumovať, že verne zachytáva obsah, aj podľa najvyššieho\nsúdu nie je možné rozoznať, že číslo 8 je vytvorené na jednom mieste dvoma zápalkami. V zadaní\npredmetnej úlohy, tak ako bolo odvysielané, bolo možné určiť 24 zápaliek, a preto postupom, aký bol\nodvysielaný v zadaní predmetnej úlohy (premiestnením dvoch zápaliek v čísle na obrázku zobrazenom\npočas vysielania predmetného komunikátu), nebolo možné dosiahnuť výsledok, ktorý mal byť podľa\nnavrhovateľky správny. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že jednému súťažiacemu sa podarilo riešenie\nprezentované účastníkom konania ako správne uhádnuť.\nCelá úloha bola zo strany moderátorky prezentovaná ako ľahká, avšak vzhľadom na zmiešavanie\nrôznych číslic ju za ľahkú nie je možné považovať. Takéto nejednoznačné zadanie úlohy je v rozpore s\n\nustanoveniami zákona č. 308/2000 Z.z. a potom i samotného pojmu čestnosti, ktorú je povinný vysielateľ\ndodržiavať pri vysielaní telenákupu (§ 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.).\nTaktiež aj posudzovaný komunikát Akčná výhra, odvysielaný dňa 06.10.2013 o cca 7:00h bol obdobne,\nako v posudzovanom programe zo dňa 01.10.2013, prezentovaný značne nejednoznačným spôsobom.\nZo zadania úlohy a jej riešenia vyplýva, že diváci mali vytvoriť najväčšie možné číslo premiestnením\ndvoch zápaliek zo zápaliek zobrazených na televíznych obrazovkách. Na obrazovke sa objavilo číslo\n8496, ktoré bolo poskladané z 23 zápaliek (na obrazovke boli usporiadané časti jednotlivých čísel\nz malých zápaliek jednotnej veľkosti, ktoré boli zakončené tmavými hlavičkami). Moderátorka bližšie\nnešpecifikovala počet ani veľkosť zápaliek. Správna odpoveď zverejnená na konci hry bolo číslo,\nktoré malo tvar čísla 84951 zloženého zo zápaliek. Zatiaľ čo číslo na obrázku zo zadania, ktoré má\ntvar čísla 8496, sa skladá z 23 zápaliek, výsledné číslo sa skladá z 24 zápaliek (na obrazovke boli\nusporiadané časti jednotlivých čísel z malých zápaliek jednotnej veľkosti, ktoré boli zakončené tmavými\nhlavičkami). Samotnú úlohu, kde premiestnením dvoch zápaliek malo byť vytvorené najvyššie číslo, aj\nv tomto prípade nie je možné považovať za problematickú. Pre zabezpečenie čestnosti vysielaného\nkomunikátu je však potrebné, aby zadanie úlohy bolo odvysielané tak, aby recipienti dokázali určiť\nvšetky skutočnosti, nevyhnutné pre správne riešenie úlohy. V danom prípade uvedená podmienka aj\npodľa názoru najvyššieho súdu nebola splnená. Obrázok so zápalkami bol súčasťou zadania hry. Bolo\npreto nevyhnutné, aby bol odvysielaný tak, aby recipienti dokázali určiť všetky skutočnosti nevyhnutné\npre správne riešenie zadania. To znamená, že obrázok mal byť odvysielaný tak, aby na ňom bolo\nrozoznateľné, že v číslici 4 sú na jednom mieste dve zápalky. Na zázname vysielania doručenom\núčastníkom konania, pri ktorom vzhľadom na povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000\nZ, z. je nevyhnutné prezumovať, že verne zachytáva odvysielaný obsah, nie je možné rozoznať, že\nčíslica 4 je vytvorená na jednom mieste dvomi zápalkami. Problematickým mohlo byt' aj rozoznať, že na\nniektorých miestach v čísliciach nie sú zápalky, ale len paličky bez zakončenia.\nCelkový postup navrhovateľky bol v týchto prípadoch netransparentný, nečestný a zavádzajúci. Rada\nje v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. oprávnená na to, aby dohliadala na dodržiavanie povinností podľa\ntohto zákona a s využitím vlastnej správnej úvahy, ktorú v rozhodnutí riadne zdôvodní, posudzovala\nodvysielané informácie a príspevky. Rovnako, ak dospeje k záveru, že určitý program, resp. časť\nvysielania vysielateľa nebola v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z., je oprávnená skonštatovať jeho\nporušenie a vyvodiť z toho príslušné sankcie.\nSúd po preskúmavaní danej veci postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že správny orgán v danom\nprípade konal v intenciách citovaných právnych noriem, vysporiadal sa s aplikáciou úniového práva ako\ni s výkladom obsiahnutým v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-195/06 zo dňa 24.05.2007 vo\nveci Kommunikationsbehorde Austria (KommAustria) proti Osterreichischer Rundfunk (ORF), vo veci si\nzadovážil dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie, zistil riadne skutočný stav veci a zo\nskutkových okolností vyvodil správny právny záver, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie správneho\norgánu je možné považovať za súladné so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné, keďže odporkyňa\nnevybočila z medzí a z hľadísk ustanovených zákonom, pričom napadnuté rozhodnutie vydala na\nzáklade zákonom povoleného správneho uváženia, ktoré zodpovedá zásadám logického myslenia a\nvychádza z podkladov zistených v tomto prípade.\nPodľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) je Slovenská republika\nzvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie\nmateriálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu\nprezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných\nstelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo\nmožno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú\npredmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich\nuplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999.\nZbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382).\n\nV judikatúre Ústavného súdu SR sa požiadavka materiálneho právneho štátu akceptovala aj v ďalšom\nprávnom názore, podľa ktorého: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných\nstelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu,\nčo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy), sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré\nsú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich\nuplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané (I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002.\nZbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).\nZákladnú premisu materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok.\nUstanovením čl. 1 ods. 2 Ústavy SR sa Slovenská republika zaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecné\nzáväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\nV intenciách čl. 154c Ústavy SR je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) súčasťou právneho poriadku SR a má prednosť pred zákonom, ak\nzabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nV zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva\na záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať\nautonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri\nnapr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).\nNajvyšší súd SR vo svojej skoršej judikatúre dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky,\nsprávne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať\nrovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky,\nktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest\nsúd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie\nsú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.\nKeďže čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru hovorí ,,o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je podľa\nnázoru Najvyššieho súdu SR nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom\nzákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je\nvyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.\nNapokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo\nschválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam\nčlenských štátov Rady Európy, aby sa vo svojom práve aj v praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto\nodporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na\nsprávne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už\nide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu.\nTieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie.\nPodľa zásady č. 6 citovaného Odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach\nsprávnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)\n31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.\nV predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov\no postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru súdu aplikovať na danú\nvec čl. 6 ods. 1 prvá časť dohovoru.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní veci vychádzal z nasledovných východísk.\n\nPri rozhodovaní o výške uloženej pokuty sa zohľadnila závažnosť správneho deliktu, ktorá spočíva\npráve v používaní zákonom zakázaných komerčných techník, ktoré môžu viesť k získaniu neoprávnenej\nvýhody oproti subjektom, ktoré využívajú len techniky, ktoré zákon umožňuje. Rada pri určovaní\nzávažnosti správneho deliktu preto vzala do úvahy: skutočnosť, že v dôsledku vysielania komunikátov,\nktoré naplnili definíciu telenákupu a ktoré neboli čestné, mohlo dôjsť k zavádzaniu recipientov o\ncharaktere a spôsobe riešenia zadaných úloh tak, že v nich bola vyvolávaná klamlivá domnienka o\nich jednoduchom riešení a o spôsobe ich riešenia, v čoho dôsledku mohlo byť protiprávnym konaním\núčastníka konania priamo dotknuté väčšie množstvo recipientov. Rovnako skutočnosť, že protiprávnym\npostupom pri vysielaní komunikátov, ktoré mohli naplniť definíciu telenákupu, mohla navrhovateľka\nzískať neoprávnenú konkurenčnú výhodu voči subjektom vysielajúcim komerčné komunikáty v súlade\nso zákonom č. 308/2000 Z. z.\nMiera zavinenia napriek tomu, že navrhovateľka v danom prípade za porušenie povinnosti zodpovedá\nobjektívne, odporkyňa poukázala na to, že v minulosti už bola právoplatne sankcionovaná za porušenie\nuvedenej povinnosti jednou nefinančnou sankciou - uložením upozornenia na porušenie zákona v\nrozhodnutí RL/328/2006, pre porušenie § 32 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. (v súčasnosti § 32 ods.\n4 písm. a/, b/ citovaného zákona), keď konštatovala, že odvysielanie reklamy bolo nečestné; pričom\nnapriek skôr uloženej sankcii, táto nesplnila ani výchovný, ani preventívny účel a navrhovateľka znovu\númyselne - nakoľko išlo o vopred pripravený program, porušila povinnosti vysielateľa upravené v zákone\no vysielaní a retransmisii.\nV tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n4Sž/101/01 zo dňa 26.02.2002, z obsahu ktorého vyplýva, že v administratívnom trestaní uplatnenie\nprísnejšej sankcie sa viaže na opakované porušenie právnej povinnosti a nie na identický skutok. Súd\nvychádzal i z obsahu opravného prostriedku navrhovateľky, ktorá námietky v tomto smere neuplatnila.\nRozsah a dosah vysielania je zdôvodnený tým, že navrhovateľka je multiregionálnym vysielateľom.\nTrvanie a následky porušenia povinností - Rada sankcionovala spáchanie dvoch správnych deliktov.\nTieto skutočnosti zvyšujú celkovú závažnosť posudzovaných skutkov. Spôsob porušenia povinnosti je\nuvedený vo výroku rozhodnutia odporkyne. Vzhľadom na zákonné rozpätie umožňujúce uloženie pokuty\nza porušenie predmetnej povinnosti, v tomto prípade pri viacčinnom súbehu, vo výške od 3319 € do\n165 069 €, najvyšší súd konštatuje, že uložená sankcia vo výške 8 000 € bola uložená blízko dolnej\nhranice zákonného rozpätia a z tohto dôvodu možno konštatovať, že v danom prípade Rada prihliadla\ni na absorpčnú zásadu viažucu sa k výške uloženej pokuty.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/020/2014 zo dňa 25.03.2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok 500 € rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a\n§ 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k\nuvedenému zákonu. Účet najvyššieho súdu je vedený v Štátnej pokladnici pod č. 700 006 1219/8180.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}], "citovane_v": []}