{"guid": "37663e56-e90d-4a20-aa52-4d42becf02ed:d9e24854-5464-420a-8ca9-b5005475cc8b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014010063.1", "spisova_znacka": "3Sž/9/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/9/2014 z 24. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2015, sp. zn. 3Sž/9/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:9014010063.1", "identifikacne_cislo": "9014010063", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Padúchová", "sudca_id": 189, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislava-paduchova-189", "datum_vydania": "2015-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9e24854-5464-420a-8ca9-b5005475cc8b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010063.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010063.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010063.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/9/2014\n9014010063\n24. 02. 2015\nJUDr. Gabriela Gerdová\nECLI:SK:NSSR:2015:9014010063.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej\na zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, právne zastúpená: DEDÁK & Partners,\ns.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8,\nBratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/015/2014\nzo dňa 25. marca 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/015/2014 zo dňa\n25. marca 2014 z r u š u j e podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2\npísm. a/, d/ O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.\nOdporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 518,77 € na účet\nprávneho zástupcu navrhovateľky DEDÁK & Partners, s.r.o., Bratislava, do 30 dní odo dňa právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/015/2014 zo dňa 25.03.2014 odporkyňa (ďalej aj „Rada“) rozhodla\npodľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.\n195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu 27.08.2013 (ďalej len „zákon č. 308/2000\nZ.z.“) o tom, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 391-PLO/O-5480/2013 porušila\npovinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe DAJTO\nodvysielala dňa 27.08.2013 o cca 01:08 hod. program Grizzly Park, ktorý označila ako nevhodný pre\nmaloletých do 15 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritérium zobrazenie násilia na\nživých bytostiach, najmä zobrazenie krutej násilnej smrti človeka bez pocitov ľútosti podmieňujúce jeho\nklasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov, čím navrhovateľka\njeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov nesprávne uplatnila\nJednotný systém označovania. Za uvedené bola podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n308/2000 Z.z. uložená navrhovateľke sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č.\n308/2000 Z.z. vo výške 3.000 €.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že celá dejová línia predmetného programu sa odvíja\nod útokov grizlyho a masového vraha v lese. Ústrednú dejovú líniu programu Grizzly Park tvorí kruté\nusmrcovanie ľudí s dôrazom na jeho detailné zobrazenie bez akéhokoľvek badateľného zveličovania,\nči navodzovania humornej atmosféry s prvkami hororu, a preto je irelevantné či je tento komunikát\nmožné žánrovo klasifikovať ako čiernu komédiu. V prípadoch, kedy je násilie klasifikačným kritériom\nopodstatňujúcim označenie programu ako nevhodného a neprístupného pre celú skupinu maloletých,\nmusí ísť o zobrazenie aktov zobrazujúcich intenzívne zásahy do telesnej integrity ľudskej bytosti a to\n\nv prípade, ak je ich sprievodným znakom absencia ľútosti nad takýmto konaním. Zásahy do telesnej\nintegrity sú obsiahnuté aj v klasifikačnom kritériu podľa § 1 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 589/2007 Z.z.,\nktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových\nzáznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej\nslužby a spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov (ďalej len „JSO“). V danom prípade ide\no menej intenzívne formy zásahu do telesnej integrity čo do zobrazenia, hoci tiež môžu končiť smrťou,\navšak bez sústredenia sa na detail. Rada v napadnutom rozhodnutí popísala scény, ktoré vyhodnotila\ntak, že v nich došlo k zobrazeniu násilia na živých bytostiach predpokladaného v § 1 ods. 1 písm. a/\nJSO. Predmetné scény neboli spracované vtipným ani satirickým spôsobom, práve naopak, vyzneli v\npoužitom kontexte obzvlášť kruto a brutálne. Spôsob spracovania bol zameraný na značne detailné\nzobrazenie násilnej smrti. Rada v napadnutom rozhodnutí uviedla aj scény, v ktorých došlo k detailnému\na naturalistickému zobrazeniu násilných aktov predpokladaného v ustanovení § 1 ods. 2 písm. a/\nJSO. Požiadavka zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený osobitným predpisom\nzakotvená v ustanoveniach zákona č. 308/2000 Z.z. vychádza z potreby ochrany maloletého diváka\npred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin. Rada v napadnutom\nrozhodnutí dospela k záveru, že vzhľadom na spôsob spracovania predmetného diela a kontext diela, v\nrámci ktorého vyznievalo zobrazenie násilia na živých bytostiach, najmä zobrazenie krutej násilnej smrti\nčloveka bez pocitov ľútosti obzvlášť kruto a brutálne, jeho značne vysoká intenzita a tiež s prihliadnutím\nna strednú frekvenciu výskytu v diele, je klasifikácia programu ako nevhodného a prístupného pre\nmaloletých divákov do 18 rokov v plnej miere odôvodnená.\nPri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu\nvysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu\nporušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 3.000 €.\nProti rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka, uvádzajúc, že na\noznačenie vysielaného programu správnou kategóriou vekovej vhodnosti a časové zaradenie je\npotrebné správne uplatniť hodnotiace kritériá a zároveň prihliadnuť na vplyv ďalších faktorov, ktoré\nje pri označovaní diela potrebné vziať do úvahy a to konkrétne výskyt hodnotiacich kritérií v diele v\nzmysle § 1 ods. 5 JSO, predovšetkým frekvenciu výskytu hodnotiacich kritérií v programe a časové\nzaradenie programu. Navrhovateľka sa počas svojho pôsobenia na trhu snaží o správne uplatnenie\nkritérií stanovených v JSO, ktorý však nedáva jednoznačnú a objektívnu odpoveď o zaradení programu\ndo jednej z možných kategórií. Hoci sa odporkyňa usiluje o objektívne hodnotenie JSO, tento spôsob\nindikácie vhodnosti vysielania pre určitú vekovú skupinu divákov je do veľkej miery subjektívny a\nv mnohých prípadoch je hranica medzi jednotlivými hodnotiacimi kritériami veľmi tenká. V zmysle\nustanovenia § 1 ods. 5 JSO je pri posudzovaní výskytu príslušných hodnotiacich kritérií potrebné posúdiť\naj kontextuálny výskyt hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprípustnosti v diele, spôsob a formu\nspracovania alebo zobrazenia kritérií vzhľadom na charakter a druh diela alebo programu, umeleckého\na morálneho posolstva diela, ako aj intenzitu a frekvenciu výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo\nneprípustnosti v diele.\nV odvysielanom programe je problematickým jednoznačné zaradenie programu do kategórie programov\nnevhodných pre vekovú skupinu maloletých do 15 alebo 18 rokov. Scény v programe obsahujúce násilie\nsú do veľkej miery zveličené, dokonca nebudia efekt reálnosti, program má fiktívny charakter a nemá\nodzrkadľovať realitu. Osoby staršie ako 15 rokov sú schopné rozlíšiť reálny a morálny aspekt programu\na nepovažovať útoky medveďa za reálne. Špecifickým aspektom v programe je skutočnosť, že násilie\nna ľuďoch pácha zviera. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí uviedla, že zviera nemôže mať ľudskú\nemóciu a preto nemožno tomuto konaniu prisúdiť ľútosť ako poľahčujúcu okolnosť, z čoho navrhovateľka\nvyvodila záver, že potom by všetky programy, ktorých obsahom sú násilné útoky zvierat, museli byť\nvzhľadom na absenciu pocitu ľútosti označené ako nevhodné pre vekovú skupinu divákov do 18 rokov.\nTakýto výklad však aj navrhovateľka považuje za nelogický a zastáva názor, že práve skutočnosť,\nže násilné akty sú páchané zvieraťom, je poľahčujúcou okolnosťou, keďže takéto správanie zvieraťa\nnemôže negatívne ovplyvniť správanie maloletých a slúžiť pre nich napríklad ako vzor. Odporkyňa\nstanovila frekvenciu výskytu hodnotiacich kritérií na strednú, avšak nie je zrejmé, na základe čoho tak\npostupovala. Výskyt scén, ktoré podľa odporkyne napĺňajú hodnotiace kritérium nevhodnosti pre vekovú\nskupinu maloletých do 18 rokov bol 89 sekúnd, pričom celková dĺžka programu bola 1 hodina a 27\nminút. Predmetné scény sa podľa názoru navrhovateľky v programe nevyskytovali nad mieru potrebnú\npre zachytenie podstaty príbehu. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka zabezpečila časové\n\nzaradenie programu v čase o cca 01:00 hod. kedy divácke spektrum netvoria maloletí diváci, do výraznej\nmiery tak bol zachovaný účel JSO. Pri hodnotení možného porušenia povinnosti zaviesť a uplatňovať\nJSO a pri stanovení výšky pokuty by mala odporkyňa vziať do úvahy aj časové zaradenie programu,\nktoré do značnej miery vplýva na vekovú štruktúru divákov sledujúcich program, a ktoré do značnej\nmiery predstavuje informáciu pre rodičov o vhodnosti vysielaného programu pre maloletých. Časovo\nadekvátnym zaradením programu, vzhľadom na jeho obsah a charakter, je do značnej miery splnený\núčel JSO, keďže maloletí by týmto časovým zaradením mali byť vylúčení z diváckeho spektra programu.\nSo záverom odporkyne, že časové zaradenie programu je vo vzťahu k porušeniu povinnosti podľa\n§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. bezpredmetné nemožno súhlasiť. Časové zaradenie programu\nmá z praktického hľadiska ešte zásadnejší význam v prípade vysielania programu neprístupného pre\nmaloletých ako len označovanie programov podľa JSO. Kontrola sledovania vysielania maloletých\nrodičmi je najkomplikovanejšia v čase medzi 6:00 do 20:00 hod. Po 20:00 hod. majú rodičia už väčší\ndosah na kontrolu programov, ktoré dieťa sleduje, a teda možnosť kontroly sledovania programu o\nneskorej nočnej hodine nie je natoľko obmedzená. Zaradenie programu na danú hodinu vylučuje\njeho sledovanie maloletým divákom. Pri vysielaní programov po polnoci nie je možné jednoznačne\ntvrdiť, že účel JSO, ktorým je informovanie rodičov o nevhodnosti programu, by bol zmarený. Čas\nvysielania programu znižuje závažnosť deliktu do zásadnej miery, čo by malo byť reflektované vo\nvýške sankcie. Akémukoľvek možnému negatívnemu dopadu navrhovateľka predišla práve adekvátnym\nčasovým zaradením programu na skorú rannú hodinu, kedy je efektívne zabezpečené, že divákmi nie\nsú maloletí. V posudzovanom prípade bola navrhovateľke uložená priemerná výška sankcie (doteraz\nuložené sankcie sa pohybovali v rozmedzí od 700 € do 10.000 €). Vzhľadom na uvedené navrhla,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) napadnuté rozhodnutie odporkyne\nzrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby znížil uloženú pokutu, keďže nedošlo k skutočne\nzávažnému správnemu deliktu. Zároveň si uplatnil na náhradu trovy konania.\nOdporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozhodnutie odporkyne č. RP/015/2014 zo dňa 25.03.2014 potvrdil. V dôvodoch uviedla, že\nčasové zaradenie programu nie je podľa zákona č. 308/2000 Z.z. ani podľa JSO (vrátane § 1 ods. 5\nJSO) hodnotiace kritérium určujúce vekovú vhodnosť programov tak, ako sa domnieva navrhovateľka\na rovnako nie je mu priznané postavenie výnimky z inak protiprávneho konania v podobe porušenia\npovinnosti vysielateľa označiť program príslušným piktogramom JSO. Porušenie zákonnej povinnosti,\nv tomto prípade označiť program Grizzly Park príslušným piktogramom JSO, nie je možné zhojiť\ndodržaním inej zákonnej povinnosti, a to časovým zaradením programu nevhodného a neprístupného\npre maloletých do 18 rokov do vysielania po 22:00 hod. a pred 6:00 hod., t.j. v súlade so stanovenou\nčasovou oponou. Navrhovateľka v podanom odvolaní banalizuje opodstatnenie označovania programu\npríslušným piktogramom JSO ako nositeľa informácií o vekovej vhodnosti vysielaných programov v\nprípade, že zle označený program je odvysielaný v čase, v ktorom sú maloletí diváci vylúčení z diváckeho\nspektra. Platná legislatíva neposkytuje selektívnu ochranu maloletého diváka pred obsahom, ktorý by\nmohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin len maloletým divákom, ktorý podľa navrhovateľky\nza normálnych okolností už po polnoci nemajú sledovať programy. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením\nnavrhovateľky, že sledovanie programov maloletými vo veku od 15 do 18 rokov aj po polnoci by bol\ntaký ojedinelý až výnimočný jav, v dôsledku ktorého nie je potrebné po polnoci uplatňovať ochranu\nmaloletých divákov. Odporkyňa poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu 5Sž/57/2009, v zmysle\nktorého je vysielateľ ten, kto zodpovedá za správnosť informácie o vhodnosti vysielaného programu\nsmerom k rodičom. Rodičia sú následne zaťažení povinnosťou túto informáciu akceptovať, ak si chcú\nsplniť svoju zodpovednosť za výchovu a zdravý vývin dieťaťa (napr. čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa).\nBez správnej informácie o vekovej vhodnosti vysielaného programu je rodič ukrátený o nevyhnutnú\ninformáciu na to, aby sa vedel rozhodnúť, či ponechá maloletého diváka do 18 rokov pred televíznou\nobrazovkou alebo nie. Jednou z právomocí a zároveň aj povinností Rady, ako orgánu dohľadu nad\ndodržiavaním zákona č. 308/2000 Z.z., je sledovať a monitorovať obsah vysielania a v prípade zistenia\nrozporu vysielania so zákonom vyvodiť voči vysielateľom dôsledky vo forme zákonom stanovenej\nsankcie. Neoznačenie programu príslušným piktogramom JSO je v rozpore s § 20 ods. 4 zákona\nč. 308/2000 Z.z. bez ohľadu na jeho časové zaradenie do vysielania. V dôsledku uvedeného je na\nnaplnenie legitímneho cieľa ochrany mravnosti nevyhnutné obmedzenie slobody prejavu účastníka\nkonania v podobe vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie § 20 ods. 4 zákona č.\n308/2000 Z.z. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmý aj škodlivý následok v prípade porušenia citovaného\nustanovenia stanovujúceho povinnosť zaviesť a uplatňovať na ochranu maloletých JSO a to možný\nnegatívny vplyv na osobnostný vývin maloletých divákov. Nie je možné ani účelné bližšie konkretizovať\n\npríklady konkrétneho negatívneho vplyvu na osobnostný vývin divákov mladších ako 18 rokov, ktoré\nby malo vzhliadnutie programu Grizzly park v dôsledku sprostredkovania zlej informácie o jeho vekovej\nvhodnosti.\nV obdobných prípadoch odporkyňa posudzuje v prvom rade prítomnosť, resp. neprítomnosť\nhodnotiacich kritérií v programe a až následne po konštatovaní ich prítomnosti v diele posudzuje\nprogram s prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO, výsledkom čoho je záver o jeho vekovej vhodnosti, resp.\nnevhodnosti pre určitú skupinu maloletých. Odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí zaoberá rozdielmi\nv prípade násilia ako klasifikačného kritéria opodstatňujúceho označenie programu ako nevhodného\na neprístupného pre celú skupinu maloletých a násilia ako klasifikačného kritéria opodstatňujúceho\noznačenie programu ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov. Ústrednú dejovú líniu programu\nGrizzly park tvorí kruté usmrcovanie ľudí s dôrazom na jeho detailné zobrazenie bez akéhokoľvek\nbadateľného zveličovania, či navodzovania humornej atmosféry. Vo všetkých označených scénach\nspadajúcich pod hodnotiace kritérium podľa § 1 ods. 1 písm. a/ JSO došlo k intenzívnym zásahom\ndo telesnej integrity ľudských bytostí následkom útokov grizlyho. Scény neboli spracované vtipným\nani satirickým spôsobom zľahčujúcim smutnú a tragickú udalosť, práve naopak v použitom kontexte\nvyzneli obzvlášť kruto a brutálne. Spôsob spracovania bol zameraný na značne detailné zobrazenie\nnásilnej smrti. Popis obsahu filmu nie je nositeľom informácií o vhodnosti programu pre určitú skupinu\nmaloletých, nositeľom tejto informácie je podľa JSO práve príslušný piktogram. Absencia ľútosti nad\nnásilím páchaným na živých bytostiach je jedným zo sprievodných znakov samotného hodnotiaceho\nkritéria podľa § 1 ods. 1 písm. a/ JSO, avšak nie jediným. Zároveň musí ísť o zobrazenie aktov\nzobrazujúcich intenzívne zásahy do telesnej integrity ľudskej bytosti (kruté ubližovanie, krutá násilná\nsmrť človeka). V odvysielaných scénach je kladený dôraz na detail, páchané násilie je kladené do\npopredia, cieľom ich spracovania je práve krutosťou a brutálnosťou násilných aktov zapôsobiť na diváka.\nV prípade scén zobrazujúcich násilnú smrť je táto kladená do popredia prostredníctvom jej detailného\nzobrazenia. Môže ísť napríklad o patologické prejavy osôb, ktorým násilné konanie bude spôsobovať\nradosť, resp. uspokojenie. Až v prípade naplnenia ďalších znakov posudzovaného násilného správania\ndochádza ku konštatovaniu prítomnosti hodnotiaceho kritéria podľa § 1 ods. 1 písm. a/ JSO v diele,\navšak to nemusí znamenať konštatovanie o nevhodnosti a neprístupnosti posudzovaného programu pre\nmaloletých do 18 rokov. Až posúdením programu s prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO, ktoré odporkyňa\nvykonáva následne po konštatovaní prítomnosti hodnotiaceho kritéria v diele, dospeje odporkyňa k\ndefinitívnemu záveru o vekovej vhodnosti resp. nevhodnosti programu pre určitú skupinu maloletých.\nĎalej uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľky, že obzvlášť kruté a brutálne roztrhanie\nľudských bytosti grizlym, ktorých spôsob spracovania bol zameraný na značne detailné zobrazenie\nnásilnej smrti (odtrhnutím časti hlavy ako následku útoku grizlyho, pričom v zábere je jasne vidieť zvyšné\ntorzo hlavy Trickstera; odtrhnutím spodnej časti tela Loly, ktorá sa tesne pred smrťou plazí po zemi\ns trčiacimi vnútornosťami na mieste, kde by mala byť spodná časť jej tela; vytiahnutím Ryana cez\nokno stodoly grizlym, pričom po vzájomnom kmásaní Ryana grizlym zostanú dievčatám v rukách len\nzakrvavené Ryanove horné končatiny; vytrhnutím kusu mäsa z hrude Bebe, v zábere je vidno detailný\nkus tkaniva a následne je zobrazené jej telo v kŕči) by malo byť poľahčujúcou okolnosťou z dôvodu,\nže bolo páchané grizlym a nie človekom. V tejto súvislosti odporkyňa uvádza, že negatívny vplyv na\nosobnostný vývin maloletého diváka nespočíva len v nesprávnom vzore správania pre maloletého, je to\nlen jeden z mnoho ďalších negatívnych aspektov na duševný a mravný vývoj maloletých medzi ktoré\nnespochybniteľne patrí okrem iného zvýšená agresivita, či emocionálna nestabilita. Násilie v televíznom\nvysielaní vnáša agresívne správanie do spoločnosti. Vytvára modely agresívneho správania, ktoré\nmaloletý divák nemôže mať z vlastnej skúsenosti a redukuje zábrany k použitiu agresívneho konania,\nprípadne posilňuje existujúce predispozície pre agresivitu. Televízne násilie oslabuje citlivosť na násilie,\ns ktorým sa divák stretáva v reálnom svete a kvôli tomu môže slabnúť jeho schopnosť odlišovať možné\na nemožné. V závere programu si ranger Bob pokojne viaže šnúrky na topánkach a spoločnosť mu\nrobí krvilačný medveď, ktorý predtým zabil osem ľudí. Tento krát je ale pokojný. Je vedľa rangera, ktorý\nhovorí, že o rok je späť a chváli medveďa slovami: „dobrý chlapec“. Kruté a brutálne roztrhanie ľudských\nbytosti grizlym, ktoré vidí vo filme maloletý divák je prezentované ako morálne ospravedlniteľné, lebo\nobete si zaslúžili aby boli napadnuté a usmrtené za priestupky, ktoré spáchali, čo môže vyvolať u\nmaloletého diváka agresívne správanie.\nK otázke frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií v predmetnom programe odporkyňa uviedla, že\nposúdenie programu s prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO je vecou správnej úvahy odporkyne, závery\n\nje potrebné náležite odôvodniť, čo aj odporkyňa v napadnutom rozhodnutí urobila „Frekvencia výskytu\nhodnotiaceho kritérií bola stredná, nakoľko išlo o zobrazenie 4 scén (usmrtenie Trickstera - 12s,\nusmrtenie Loly - 18s, usmrtenie Ryana - 39s a usmrtenie Bebe - 20s v rámci programu, ktorý trval cca 1\nhod a 27 minút.“ Frekvenciu výskytu hodnotiaceho kritéria nemožno stotožňovať s jeho časovým trvaním.\nNázornou ukážkou v tomto prípade je posudzovanie frekvencie výskytu iného hodnotiaceho kritéria v\ndiele napr. vulgárneho vyjadrovania, ktoré je pri jeho používaní v diele otázkou sekúnd, či zlomkov\nsekúnd spravidla pri jednoslovných tvaroch, čo však v žiadnom prípade nemožno automaticky považovať\nza nízku frekvenciu výskytu. V opačnom prípade by tak uplatnením matematických prepočtov použitých\nnavrhovateľkou bolo nutné považovať napr. výskyt vulgárneho vyjadrovania v trvaní 89 sekúnd (89\nvýrazov - 1 výraz trval 1 sekundu) na 1 hod a 27 minút programu, t.j. 1,7% z celého programu za nízku.\nPri posudzovaní frekvencie výskytu je podstatné, či posudzované scény s prihliadnutím na posudzované\nhodnotiace kritérium boli dostatočne dlhé a explicitné na to, aby si ich divák dokázal uvedomiť, pričom\nje potrebné posudzovať jednotlivé kritéria podľa § 1 ods. 5 JSO aj vo vzájomnej súvislosti, čo je tiež\npredmetom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na jeho stranách 7 až 12.\nZákonom stanovený rozsah na uloženie sankcie za porušenie § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000\nZ.z. je zákonodarcom zámerne koncipovaný široko, aby bolo Rade umožnené uložiť v prípade\nopakovaného porušenia ustanovenia prísnejšiu sankciu, najmä ak prechádzajúci postih neviedol k\nnáprave. Odporkyňa pri určovaní výšky pokuty pristupuje ku každému prípadu vždy individuálne a\nskúma všetky okolnosti spáchaného správneho deliktu. Každé porušenie cit. ustanovenia vychádza\nzo skutkových okolností konkrétneho prípadu a preto nemožno v súvislosti s výškou uloženej sankcie\nhovoriť o rovnakom porušení zákona. Pri určovaní výšky sankcie odporkyňa posúdila, že išlo o\nopakované porušenie predmetného ustanovenia, prihliadla na skutočnosť, že program bol odvysielaný\nv čase o cca 01:08 hod., t.j. v rámci časovej opony stanovenej pre programy označené ako nevhodné\na neprístupné pre maloletých do 18 rokov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„O.s.p.“) a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 24.02.2015, po preskúmaní\ndôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov\núčastníkov konania, ako aj po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 391PLO/O-5480/2013, vrátane obrazovo-zvukového záznamu dospel k záveru, že opravný prostriedok\nnavrhovateľky je dôvodný.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 391-PLO/O-5480/2013 zo dňa 19.11.2013, ktoré bolo\ndoručené advokátovi navrhovateľky dňa 10.12.2013. V spise je pripojený obrazovo-zvukový záznam\npredmetného programu, žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie, žiadosť o zaslanie podkladov\nzhromaždených v správnom konaní zo dňa 19.12.2013, Správa o kontrole dodržiavania povinností\npodľa zákona č. 308/2000 Z.z. (sťažnosti č. 4098/311-2013), Zaslanie Správy o kontrole dodržiavania\npovinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z. a DVD nosiču a predĺženie lehoty zo dňa 30.12.2013,\nvyjadrenie k správnemu konaniu č. 391-PLO/O-5480/2013 zo dňa 14.01.2014, zápisnica o hlasovaní\nRady zo dňa 25.03.2013 a rozhodnutie Rady č. RP/015/2014 zo dňa 25.03.2014.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne,\n\nktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z.\ntým, že na televíznej programovej službe DAJTO dňa 27.08.2013 o cca 01:08 hod. odvysielala program\nGrizzly park, ktorý označila ako nevhodný pre maloletých do 15 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré\nnaplnili hodnotiace kritérium zobrazenie násilia na živých bytostiach, najmä zobrazenie krutej násilnej\nsmrti človeka bez pocitov ľútosti, podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre\nmaloletých divákov do 18 rokov, v dôsledku čoho jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú\nskupinu maloletých do 15 rokov došlo k nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania. Za\nuvedené porušenie povinnosti odporkyňa uložila pokutu vo výške 3.000 €.\nNajvyšší súd v zmysle námietok navrhovateľky posudzoval, či navrhovateľka odvysielaním týchto\nprogramov porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či i sankcia bola\nuložená v súlade so zákonom. Zároveň preskúmaval, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo\nz medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či\npodklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku na\nzáklade klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a\nposkytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a\nuplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len „jednotný\nsystém označovania“).\nPodľa § 1 ods. 1 písm. a/ JSO audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované\nprostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej\nprogramovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18\nrokov, ak obsahujú zobrazenie násilia na živých bytostiach, najmä zobrazenie krutého ubližovania alebo\nkrutej násilnej smrti človeka bez pocitov ľútosti, zobrazenie týraných osôb alebo zobrazenie prejavov\nosôb a skupín s patologickými normami správania.\nPodľa § 1 ods. 2 písm. a/ JSO audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované\nprostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej\nprogramovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú\ndetailné a naturalistické zobrazenie násilných aktov.\nPodľa § 1 ods. 5 JSO obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných\nprostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek\ntelevíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska\na) kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe\nposkytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej\nzložke programovej služby,\nb) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na\ncharakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a\nc) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v\nprograme poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe\nalebo inej zložke televíznej programovej služby.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\n\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013, rada uloží pokutu\nvysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do\n66 387 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur, ak nezabezpečil\nklasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4).\nNajvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom včítane priloženého záznamu programu (§\n250q ods. 1 veta druhá O.s.p.) mal za to, že nájsť hranicu medzi jednotlivými hodnotiacimi kritériami\nstanovenými v § 1 ods. 1 písm. a/ JSO a § 1 ods. 2 písm. a/ JSO je často náročné. Posúdenie programov\nz hľadiska stanovených kritérií je úlohou Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorej použitá správna\núvaha musí byť riadne odôvodnená a musia byť zohľadnené všetky kritériá, aby bolo účastníkovi konania\nzrejmé, ako má v obdobných prípadoch ďalej postupovať a z čoho má vychádzať. Z hľadiska spôsobu\na formy spracovania odvysielaného programu Grizzly park je ťažké posúdiť či malo ísť o horor alebo\no čiernu komédiu, najmä z hľadiska dialógov, ktoré mali humorný charakter a boli prispôsobené veku\npredstaviteľov. Označenie žánru filmu jeho tvorcom, prípadne vo filmových databázach nie je pre jeho\nposúdenie právne záväzné a tak komédia, ako aj iné žánre filmov môžu byť z rôznych hľadísk posúdené\nako neprístupné pre maloletých do 15, resp. 18 rokov. Najvyšší súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľky,\nže scény v programe obsahujúce násilie sú do veľkej miery zveličené a miestami nebudia efekt reálnosti\na taktiež scéna začínajúca o 02:28, kde je Ryan napadnutý medveďom, sa mu javí ako zveličená a\nnereálna, s prvkami čierneho humoru. Ide najmä o moment, keď sa Ryan po prvom útoku medveďa s\notvorenou ranou na hlave snaží z posledných síl mu uniknúť cez otvor do chatky a zachrániť si tak život.\nMá však pritom dosť síl aby sa pokúsil zistiť, či jedna z jeho kamarátok má svoje poprsie vylepšené\nsilikónovými implantátmi alebo nie. Táto otázka sa vyrieši v závere filmu, keď medveď napadne práve\ntoto dievča a svojimi pazúrmi zaútočí na jej hruď, odkiaľ jej vypadne silikónový implantát. Uvedené\nscény sa v kontexte, spôsobe a forme spracovania javia ako prezentované s určitou dávkou nadsádzky,\nktoré mali odľahčiť celkové scény s útokmi medveďa. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením Rady,\nže v odvysielanom programe nebolo možné badať akékoľvek zveličovanie, či navodzovanie humornej\natmosféry aj pri takých scénach s útokmi medveďa.\nPri nesprávnom uplatnení Jednotného systému označovania je z hľadiska spáchania správneho deliktu\npodstatné označenie správnym piktogramom a tejto povinnosti sa nie je možné zbaviť dodržaním\ninej zákonnej povinnosti. Časové zaradenie programu tak nepredstavuje výnimku z uplatňovania JSO,\nktorého účelom je chrániť duševný a mravný vývoj maloletých a nevystavovať ich zbytočne neúmernému\nagresívnemu správaniu, ktoré by mohlo mať negatívny vplyv. Pri ukladaní sankcie má však správny\norgán zvážiť všetky súvisiace okolnosti, ktorým je v tomto prípade aj časové zaradenie programu.\nRada v napadnutom rozhodnutí uviedla, že ľútosť ako taká je ľudskou emóciou a preto nemožno\nkonaniu grizlyho prisúdiť ľútosť ako poľahčujúcu okolnosť. Navrhovateľka namieta, že práve skutočnosť,\nže násilné akty sú páchané zvieraťom je poľahčujúcou okolnosťou, keďže takéto správanie zvieraťa\nnemôže negatívne ovplyvniť správanie maloletých.\nPodľa senátu najvyššieho súdu nie je možné generalizovať, či scény s útokmi zvieraťa možno považovať\nza poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť. Za použitia správnej úvahy je ale potrebné vyhodnotiť tieto\nsporné scény a priradiť k nim konkrétne hodnotiace kritérium. Aj v tomto prípade, tak ako v každom\njednotlivom prípade, to môžu byť rôzne okolnosti a osobitosti, ktoré sa nedajú zovšeobecniť, ale je\npotrebné ich vždy posúdiť a dostatočne odôvodniť.\nTreba súhlasiť s tým, že posudzované scény vo filme Grizzly park boli zamerané aj na značne detailné\nzobrazenie násilnej smrti (odtrhnutia časti tiel), avšak aby bolo možné jednoznačne určiť, či odvysielané\nscény naplnili hodnotiace kritériá stanovené JSO, je potrebné postupovať aj v zmysle § 1 ods. 5 JSO a\nv rámci správnej úvahy zohľadniť okrem iného aj intenzitu a frekvenciu hodnotiacich kritérií nevhodnosti\nalebo neprístupnosti v odvysielanom programe. V napadnutom rozhodnutí na str. 11 odporkyňa uviedla:\n„Frekvencia výskytu hodnotiaceho kritéria bola stredná, nakoľko išlo o zobrazenie 4 scén (usmrtenie\nTrickstera - 12s, usmrtenie Loly - 18s, usmrtenie Ryana - 39s a usmrtenie Bebe - 20s) v rámci programu,\nktorý trval cca 1 hod a 27 minút.“ Z obsahu odôvodnenia však najvyššiemu súdu nie je zrejmé, ako\nRada dospela k záveru, že frekvencia výskytu hodnotiaceho kritéria bola práve stredná. V rozhodnutí\nabsentuje správna úvaha, čo sa považuje za nízku frekvenciu výskytu hodnotiacich kritérií a čo už za\n\nstrednú, resp. vysokú frekvenciu. Najvyšší súd si je vedomý skutočnosti, že výskyt scén napĺňajúcich\nhodnotiace kritériá bude v porovnaní s ostatnými scénami vždy nižší, ako je tomu aj v tomto prípade\n- celková dĺžka programu bola 1 hodina a 27 minút, pričom predmetné scény trvali 89 sekúnd, a teda\nna uvedené nie je možné použiť jednoduchý matematický prepočet, avšak taktiež nie je možné bez\nďalšieho konštatovať, že išlo o strednú frekvenciu.\nVzhľadom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru o potrebe zrušenia odvolaním napadnutého\nrozhodnutia z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného odôvodnenia\nadministratívneho rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p.\na § 250l ods. 2 O.s.p.\nNajvyšší súd taktiež dáva do pozornosti ustanovenie § 250r O.s.p., podľa ktorého, ak súd zruší\nrozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. tak, že odporkyňu zaviazal na povinnosť náhrady trov\núspešnej navrhovateľke, ktorá si uplatnila na náhradu tieto trovy konania:\nZa prevzatie zastúpenia zo dňa 28.02.2014 vo výške 134 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods.\n1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“). Výpočtový základ v roku\n2014 predstavoval 804 €. Ďalej jej bol priznaný režijný paušál v sume 8,04 €.\nZa opravný prostriedok zo dňa 13.05.2014 vo výške 134 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1\npísm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál 8,04 €.\nZa účasť na pojednávaní dňa 24.02.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods.\n1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., výpočtový základ v roku 2015 je 839 € a režijný paušál vo výške\n8,39 €. Spolu za uvedené 3 úkony právnej služby to predstavuje sumu 432,30 €.\nĎalej bola právnemu zástupcovi navrhovateľky, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH“) priznaná uplatnená DPH zo základu 432,30 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo\nvýške 20 % v sume 86,47 €.\nCelkom boli navrhovateľke priznané na náhradu trovy konania vo výške 518,77 €, ktoré je odporkyňa\npovinná zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky vedený v W. U., a.s. č. XXX XXX XXXX/\nXXXX.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}