{"guid": "03912460-780b-4317-af21-b81809c05a27:e9924d1a-1c33-44e6-8403-dca2de48db5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014010059.1", "spisova_znacka": "3Sž/8/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/8/2014 z 24. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2015, sp. zn. 3Sž/8/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:9014010059.1", "identifikacne_cislo": "9014010059", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "datum_vydania": "2015-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9924d1a-1c33-44e6-8403-dca2de48db5e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010059.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010059.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010059.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/8/2014\n9014010059\n24. 02. 2015\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2015:9014010059.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého\na sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci navrhovateľa: RINGIER\nAXEL SPRINGER Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská ulica č. 14, Bratislava, právne zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou HAVLÁT & PARTNERS so sídlom Rudnayovo námestie č. 1, Bratislava v\nzastúpení advokátom JUDr. Jánom Havlátom, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu,\nso sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.\nRP/007/2014 zo dňa 11. februára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/007/2014 zo dňa 11. februára 2014 p o\nt v r d z u j e.\nNavrhovateľovi u k l a d á zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici, Bratislava.\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/007/2014 zo dňa 11. februára 2014 odporca rozhodol, že navrhovateľ\nako vysielateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. e) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a\nretransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 308/2000 Z.z.“) tým, že dňa 13.07.2012 v rámci svojej audiovizuálnej mediálnej služby\nna požiadanie tivi, poskytovanej prostredníctvom internetovej stránky www.cas.sk <http://www.cas.sk>\nsekcia „tivi.sk“, poskytoval v rubrike Celebrity program T. U. na Slávikovi: Chcel šokovať, keď ďakoval\nza rastlinku?, ktorý svojim obsahom a spôsobom spracovania otvorene propagoval užívanie omamných\nlátok, za čo mu podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. uložil sankciu - pokutu,\nurčenú podľa § 67 ods. 15 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 500 €.\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v súlade s ustanovením § 250l a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) v zákonnej lehote opravný prostriedok, domáhajúc sa jeho zrušenia a\nvrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\nNavrhovateľ má za to, že neporušil ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z., v rámci\nsvojej audiovizuálnej mediálnej služby nepropagoval ani skryto ani otvorene užívanie omamných látok,\npričom touto kontrolovanou službou realizoval práva garantované čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „Ústava SR“ ) a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) v znení protokolov č. 1 až č. 8 (Oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení\n\nk Dohovoru bolo publikované v Zbierke zákonov 15. mája 1992 pod č. 209/1992 Zb.). Preto za výkon\nsvojich subjektívnych práv nemôže byť postihnutý.\nNapadnuté rozhodnutie označil za neodôvodnené vo vzťahu k vyjadreniam redaktorky kontrolovaného\nprogramu, posúdeným odporcom ako ospravedlňujúce a zľahčujúce vyjadrenia T. U., čo spôsobuje\nnepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia.\nNavrhovateľ zároveň namietal, že odporca sa nedostatočne zaoberal navrhovateľom označenou\njudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), resp. na daný prípad pri rozhodovaní\nnesprávne aplikoval navrhovateľom uvádzané /poukazované právne závery obsiahnuté v judikatúre\nESĽP a z nej vyplývajúce zásady reštriktívneho uplatňovania zákonných obmedzení slobody prejavu a\ns tým spojeného práva na prijímanie a rozširovanie informácií.\nPredovšetkým za kľúčové pre tento prípad a aplikovateľné pre posudzovaný program navrhovateľ\npovažuje závery rozsudku ESĽP Jersild proti DÁNSKU z roku 2004. Aj dánsky novinár Y. C. Y.\ncielene poskytol priestor pre prezentáciu názorov neonacistickej organizácie, ktoré kriticky komentoval\na rovnako podľa názoru navrhovateľa postupovala aj redaktorka v danom prípade.\nOdvolávajúc sa na skutočnosť, že jednou z podstatných častí posudzovaného programu sú vyjadrenia\nT. U. povedané na súťaži SLÁVIK, navrhovateľ nesúhlasí s názorom odporcu o nemožnosti aplikovať na\ntúto kauzu právny záver vyplývajúci z rozsudku ESĽP vo veci Pravoye Delo a Shtekel proti UKRAJINE\nz roku 2011, v ktorom ESĽP poskytol ochranu šíreniu raz zverejnených informácií. Aj z tohto dôvodu má\nnavrhovateľ za to, že napadnuté rozhodnutie zasahuje slobodu prejavu a právo na informácie vo svojej\npodstate, keďže postihuje právo novinárov šíriť a komentovať raz uverejnené vyhlásenia.\nNavrhovateľ považuje za súladné s novinárskou etikou, že ak sa rozhodol venovať téme kontroverzných\nvyhlásení speváka T. U., dal mu priestor vyjadriť sa. Nakoniec smiešnosť a trápnosť pózy, do ktorej sa\nspevák štylizoval, najplastickejšie ukázali samotné jeho vyjadrenia. S poukazom na rozsudky ESĽP vo\nveciach Jersild proti Dánsku z roku 1994 a Bergens Tidende a ďalší proti Nórsku z roku 2000 navrhovateľ\nuviedol, že redaktorka sa rozhodla nechať hovoriť samotného speváka, čím zvolila určitú novinársku\ntechniku, ktorej voľba je výlučným oprávnením tlače, pričom žiadny súd (alebo iný orgán verejnej moci)\nnemôže nahradiť novinárov pri stanovení spravodajskej techniky, ktorú majú použiť.\nPodľa navrhovateľa zo spôsobu definovania pojmu ,,propagácia“ odporcom vyplýva, že pod tento pojem\npotom možno zahrnúť akýkoľvek prejav týkajúci sa užívania omamných látok. Uvedené však navrhovateľ\noznačil za rozpor so základným princípom vyplývajúcim z judikatúry ESĽP, podľa ktorého obmedzenia\nslobody prejavu a práva na informácie podľa druhého odseku čl. 10 Dohovoru predstavujú výnimky, ktoré\nje potrebné interpretovať a aplikovať reštriktívne (napr. Observer a Guardian proti Spojenému kráľovstvu\nz roku 1991, Handyside z roku 1976, Lingens z roku 1986, Oberschíick z roku 1991, Vogt proti Nemecku\nz roku 1995, Dor a Dublin Well Woman proti írsku z roku 1992).\nNavrhovateľ má za to, že práve reštriktívny výklad a interpretácia výnimiek vyžadoval reštriktívny\nvýklad a interpretáciu pojmu propagácia. Uvedenú argumentáciu navrhovateľ podporil poukazom na\npríklad, kedy nacistický pozdrav Heil HITLER môže a nemusí byť propagáciou fašizmu, hoci vždy ide o\nšírenie informácie. Heil HITLER fanúšika počas futbalového zápasu môže byť posúdený ako propagácia\nfašizmu, ale je zrejmé, že Heil HITLER v historickom filme takto hodnotiť nemožno. K uvedenému\npríkladu navrhovateľ dodal vysvetlenie, že rozlišujúcim znakom je práve účel (zámer) prejavu, konkrétne\numelecký účel (zámer) v druhom prípade.\nNavrhovateľ vyjadril nesúhlas s prístupom odporcu k interpretácii a aplikácii pojmu „propagácia“ ako\nzákladného znaku skutkovej podstaty správneho deliktu. Takúto interpretáciu uvedeného pojmu je\npodľa jeho názoru navrhovateľa potrebné odmietnuť, nakoľko dovedený do dôsledkov popiera podstatu\nslobody prejavu. Podľa navrhovateľa totiž vylučuje aj samotnú kritiku výrokov, ktoré propagáciou\nomamných a psychotropných látok skutočne sú. Považuje za nezmyselné kritizovať, a súčasne v kritike\nneuviesť, čo predmetom kritiky je. Ak je totiž propagáciou akékoľvek šírenie informácií, bez ohľadu\nna legitímny cieľ a zámer, vždy ide o prejav zakázaný. Dôsledkom uvedeného je potom zmrazenie\nspoločenskej diskusie, čo je v demokratickom štáte, ktorého je sloboda prejavu a právo na informácie\nzákladom, neprípustné. Uvedené je osobitne vypuklé vo vzťahu k médiám, ktoré plnia nezastupiteľnú\n\núlohu tzv. public watchdog (strážnych psov) a ktoré sa významne podieľajú na formovaní verejnej mienky\na stimulácii verejnej debaty o otázkach verejného záujmu (napr. rozsudok ESĽP vo veci Cumpänä a\nMazäreproti RUMUNSKU z roku 2004).\nV tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 453/03, podľa\nktorého: „Vecou verejnou je nielen všetka agenda štátnych inštitúcií, ako aj osôb pôsobiacich vo\nverejnom živote, t.j. napr. činnosť politikov, úradníkov, sudcov, advokátov alebo kandidátov či čakateľov\nna tieto funkcie; vecou verejnou je aj umenie vrátane novinárskych aktivít a showbiznisu a ďalej všetko,\nčo na seba upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti môžu byť verejne posudzované“.\nNapadnutému rozhodnutiu navrhovateľ vytýkal účelové vysporiadanie sa s jeho argumentáciou zo strany\nodporcu vytrhnutím jej jednotlivých argumentov z kontextu, ako i účelovú interpretáciu jednotlivých\nvýrokov obsiahnutých v predmetnom programe. Tieto odporca analyzoval izolovane, bez ohľadu na\nkontext, jednostranne v prospech vopred predpojatého záveru a v konečnom dôsledku nezmyselne, keď\nnepochopil iróniu komentárov redaktorky navrhovateľa.\nNavrhovateľ opakovane uvádzal, že kontrolovaným programom nesledoval cieľ otvorene propagovať\nužívanie rastliny Cannabis, ale sledoval cieľ informovať o otázkach legitímneho verejného záujmu a\nsúčasne aj cieľ realizovať právo na informácie, podstatou ktorého je šírenie informácií o otázkach\nlegitímneho verejného záujmu. Nedošlo teda k otvorenej a ani skrytej propagácii užívania drog.\nS poukazom na analýzu jednotlivých vyhlásení prezentovaných v programe navrhovateľ uviedol, že\núčelom programu bolo na jednej strane pomenovať podľa všetkého priehľadný pokus speváka upútať\nna seba pozornosť a vytvárať okolo seba nádych kontroverznosti a na druhej strane vysloviť názor, že\no problematike užívania omamných látok je potrebné hovoriť otvorene.\nNavrhovateľ odmieta, že by redaktorka nejakým spôsobom zľahčovala alebo ospravedlňovala vyjadrenia\nT. U.. Navrhovateľ pripustil, že vyjadrenia redaktorky sú síce ironické, ale nie sú zľahčujúce alebo\nospravedlňujúce. V tejto súvislosti navrhovateľ podotkol, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí\nkonkrétne neodôvodnil vyššie uvedené posúdenie vyjadrení redaktorky kontrolovaného programu. To\npodľa navrhovateľa svedčí nielen o tom, že tieto tvrdenia odporcu sú nepodložené, ale aj o tom, že v\ntomto smere je napadnuté rozhodnutie neodôvodnené a nepreskúmateľné.\nNavrhovateľ trvá na tom, že účelom programu nebolo schvaľovať alebo podporovať kontroverzné\nvyhlásenia speváka T. U., či schvaľovať alebo podporovať užívanie marihuany. Účelom programu bolo\nna jednej strane pomenovať podľa všetkého priehľadný pokus speváka upútať na seba pozornosť a\nvytvárať okolo seba nádych kontroverznosti a na druhej strane vysloviť názor, že o problematike užívania\nomamných látok je potrebné hovoriť otvorene. Uvedené vyplýva už zo samotného názvu programu,\npodľa navrhovateľa ladeného v polemickom tóne: ,,T. U. na Slávikovi: Chcel šokovať, keď ďakoval za\nrastlinku ?“.\nĎalší komentár redaktorky: „Takže teraz poďme všetci híkať nad tým, aký strašný škandál spôsobil.\nTo asi nie.“, navrhovateľ vysvetľuje spôsobom, že tým v podstate chcela povedať, aká priehľadná bola\npóza, do ktorej sa snažil spevák štylizovať a ironicky kritizovať spôsob jeho mediálnej prezentácie. Veď\npredsa snaha upútať pozornosť na seba verejným priznaním sa k údajnému užívaniu omamnej látky,\nnie je ani originálna a ani zasluhujúca uznanie. Vyvodzovať z uvedenej citácie, že redaktorka sa snažila\nospravedlňovať alebo bagatelizovať vyjadrenia T. U., navrhovateľ považuje za povrchné a v konečnom\ndôsledku absurdné.\nPodobne účel, resp. význam vyjadrenia redaktorky: „Veď čo si budeme nahovárať. Táto rastlinka je v\npovedomí slovenských občanov už asi dosť známa a netreba ju predstavovať.“, navrhovateľ v opravnom\nprostriedku vysvetlil v tom zmysle, že snaha speváka vzbudiť záujem o svoju osobu kvázi záhadnými,\nale v podstate veľmi priehľadnými vyjadreniami nestojí za to, aby sa nad tým verejnosť pozastavovala,\npretože práve o to spevákovi ide. Je podľa navrhovateľa zrejmé, že redaktorka sa týmto nesnažila\nbagatelizovať a ospravedlňovať užívanie marihuany, ale sa snažila vyjadriť svoj dešpekt k takýmto\na podobným vyhláseniam celebrít, ktoré sa snažia takýmto lacným a dá sa povedať už ošúchaným\nspôsobom pútať pozornosť verejnosti.\n\nTvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľ komentármi redaktorky označuje výroky T. U. za prirodzené a\nnevybočujúce z medzí bežnej spoločenskej etiky, resp. redaktorka jeho vyjadrenia svojimi komentármi\nstavala do pozície bežnej súčasti každodenného života spoločnosti, čím ich údajne nepochybne\nzľahčovala a ospravedlňovala, navrhovateľ považuje za výsledok povrchnej, prvoplánovej a účelovej\nanalýzy odporcu, ktorú je potrebné odmietnuť, ako nepochopenie toho, čo chcela redaktorka povedať.\nNavrhovateľ poskytnutie priestoru T. U. na vysvetlenie jeho vyhlásení na súťaži SLÁVIK hodnotí ako\nlogické a v považuje za súladné s novinárskou etikou, poskytnúť priestor niekomu, koho vyhlásenia sa\nkriticky komentujú a ironizujú.\nOdporca vo vyjadrení k podanému opravnému prostriedku navrhoval napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nOdporca poukázal na všeobecne akceptovaný význam slova propagácia (vymedzenie pojmu podľa\nSynonymického slovníka slovenčiny, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra a Veda, vydavateľstvo SAV,\n1995 a Akademického slovníka cudzích slov, SPN, 2005) a stanovil jasnú a zrozumiteľnú metódu\nsmerujúcu k zisteniu, či v predmetnom programe dochádza k propagovaniu užívania omamných látok.\nTáto metóda spočíva v posudzovaní obsahu a spôsobu spracovania odvysielaných informácií. Podľa\nodporcu na základe týchto dvoch slovníkov je možné konštatovať, že vo všeobecnosti sa pod pojmom\npropagácia rozumie odporúčanie, ponúkanie, hlásanie, rozširovanie.\nV tejto súvislosti odporca uviedol, že pri interpretácii pojmov použitých v zákone č. 308/2000 Z.z.\nje nutné vždy primárne vychádzať z ich obvyklého obsahu, teda z obsahu, ktorý by im prisúdil\npriemerne disponovaný jedinec. Z vymedzenia pojmu propagácia tak, ako je bežne vnímaný, bolo\nevidentné, že kritérium „sledovania cieľa“, ktoré navrhovateľ pokladá za základný prvok vymedzenia\npojmu propagácia, nie je natoľko podstatné, že by jeho absencia znamenala zmenu, či dokonca\npopretie významu pojmu propagácia. V prípade vysielania, resp. zverejňovania obsahu prostredníctvom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je potrebné vychádzať najmä z obsahu a spôsobu\nspracovania komunikátu (§ 19 ods. 1 písm. e) zákona č. 308/2000 Z.z.). Práve tieto skutočnosti budú\npodľa odporcu rozhodujúce pre posúdenie, či program mal alebo nemal propagačný charakter.\nOdporca uviedol, že z pohľadu posúdenia podmienok porušenia § 19 ods. 1 písm. e) zákona č. 308/2000\nZ.z. nemá dôvod skúmať zámer T. U. na propagácií marihuany a konštatovanie jeho existencie či\nneexistencie je v tomto prípade irelevantné.\nV súvislosti so zámerom na strane navrhovateľa na poskytovaní programu propagujúceho marihuanu\nodporca konštatoval, že zámer resp. cieľ okrem toho, že nie je esenciálnym prvkom pojmu propagácia\nomamných látok, nie je ani znakom skutkovej podstaty správneho deliktu v prípade právnických osôb,\nnakoľko sa v ich prípade jedná o zodpovednosť objektívnu, tzn. na spáchanie správneho deliktu\nplatná právna úprava nevyžaduje zavinenie právnickej osoby ani úmyselné (cieľ resp. zámer) ani\nnedbanlivostné. Táto zásada podľa odporcu platí aj v prípade zodpovednosti vysielateľov za spáchanie\nsprávnych deliktov podľa zákona č. 308/2000 Z.z. Preto skutočnosť, či navrhovateľ propagoval v\nposudzovanom programe užívanie omamných látok úmyselne alebo nechtiac, je podľa odporcu\nbezpredmetná. Pre naplnenie skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu odporca považuje za\npodstatné iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie a túto skutočnosť je možné posúdiť\njedine na základe obsahu a spôsobu spracovania sporného komunikátu bez ohľadu na zámer sledovaný\nnavrhovateľom.\nOdporca uviedol, že nepopiera význam slobody prejavu a médií pri napĺňaní práva na informácie a preto\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súlade s judikatúrou ESĽP, ako aj s judikatúrou Ústavného\nsúdu SR, posudzoval legalitu, legitimitu a proporcionalitu zásahu do slobody prejavu navrhovateľa.\nPri posudzovaní proporcionality zásahu do slobody prejavu odporca vychádzal z obsahu predmetného\nprogramu. Zároveň odporca odmieta navrhovateľovo tvrdenie, že by pri rozhodovaní o preskúmavanej\nveci nebral do úvahy, resp. ignoroval právne závery a princípy ohľadne slobody prejavu a práva na\nšírenie informácií vo verejnom záujme vyplývajúce z judikatúry ESĽP.\nRozsudkom ESĽP vo veci Jersild proti Dánsku sa odporca v napadnutom rozhodnutí podrobne\nzaoberala na stranách 15, 16, pričom poukázal na to, že dánsky novinár (Y. C. Y.) mal byť odsúdený\nna zaplatenie finančnej pokuty za to, že napomáhal šíriť rasistické názory, keď umožnil, aby v jeho\n\nprograme (Sunday News Magazíne) prezentovali svoje rasistické názory traja mladíci. ESĽP rozhodol,\nže potrestanie novinára za to, že pomohol rozširovať výroky iných, by vážne ohrozilo prínos tlače k\nrozprave nad otázkami verejného záujmu. ESĽP dospel k záveru, že dánsky novinár nemal rasistický\númysel a v programe sa svojím postojom zásadne dištancoval od rasistických názorov. Zásadný\nrozdiel ....\nOdporca poukázal na obsah napadnutého rozhodnutia, v ktorom uviedol, že ESĽP sa vo svojom\nrozhodnutí zaoberal aj tým, aký postoj prezentoval redaktor resp. moderátor programu k rasistickým\nvyjadreniam príslušníkov skupiny Zelené bundy, a to že sa od uvedených vyjadrení dištancoval. ESĽP\nďalej nezabudol poukázať na skutočnosť, že sa jednalo o seriózny televízny program zaoberajúci sa\nširokou škálou sociálnych a politických otázok, vrátane otázok xenofóbie, imigrácie a utečencov. ESĽP\ntiež poukázal na fakt, že program je určený dobre informovaným recipientom, už v zahlásení programu\nbolo poukázané na širšiu debatu, ktorá prebehla na tému rasizmu v Dánsku, čím boli diváci uvedení do\nširšieho kontextu tejto problematiky. V danom programe bolo poukázané na sociálne pozadie rasisticky\nzmýšľajúcich mladíkov, na ich problémy so zákonom a niektoré ich tvrdenia boli vyvrátené redaktorom.\nZ uvedeného je podľa odporcu zrejmé, že hoci sa tlač, resp. médiá majú a musia podieľať na verejnej\ndiskusii týkajúcej sa závažných spoločenských problémov, medzi ktoré patrí napríklad aj otázka rasizmu\nalebo drog v spoločnosti, nie je možné tolerovať, aby ich obsah propagoval rasizmus alebo užívanie\ndrog.\nVo vzťahu k uvedenému judikátu odporca zdôraznil, že posudzovaný program bol poskytovaný\nprostredníctvom internetovej stránky www.cas.sk <http://www.cas.sk> sekcia „tivi.sk“ v rubrike Celebrity.\nUž samotný názov rubriky Celebrity napovedá o charaktere, ako aj predmete samotných programov v\nnej zverejňovaných, t.j. že sa nejedná o seriózne správy týkajúce sa vážnych tém ako drogy a potreba\nich legalizácie, práve naopak o témy súvisiace so životným štýlom celebrít, prípadne informácií z ich\nsúkromného života. Z uvedeného ako ani zo samotného názvu programu „T. U. na Slávikovi: Chcel\nšokovať, keď ďakoval za rastlinku?“ sa rovnako nedá vyvodiť záver, že cieľovú skupinu divákov tvorí\ndobre informované publikum na tému drog a ich legalizácie.\nVzhľadom na obsah samotného programu, ako aj jeho spôsob spracovania, odporca považuje za\npotrebné odmietnuť argumentáciu navrhovateľa, ktorou sa snaží vyvolať dojem, že v posudzovanom\nprograme bola riešená seriózna téma, a že ním došlo len k informovaniu verejnosti o otázkach\nlegitímneho verejného záujmu. V programe síce odznela informácia, že tento interpret vo svojej ďakovnej\nreči na vyhlásení výsledkov ankety Slávik poďakoval aj Bohu za inšpirujúcu zelenú rastlinku, avšak z\nposudzovaného programu je podľa odporcu zrejmé, že navrhovateľ následne cielene vytvoril priestor na\nprezentáciu názorov T. U., v rámci ktorých T. U. spojil svoj úspech s užívaním marihuany, potvrdil, že\nmarihuana je pre niektorých ľudí (ako je napríklad on) požehnaním a redaktorka to okomentovala tak, že\nnie je sa nad čím pohoršovať, veď marihuana je už bez tak väčšine obyvateľov Slovenska dobre známa.\nPostoj redaktorky k vyjadreniam T. U. nie je možné podľa názoru odporcu v žiadnom prípade označiť za\nvyjadrenie dešpektu alebo kritiky, ale práve naopak, za zľahčujúci.\nOdporca má za to, že záver navrhovateľa o ironickej kritike vyjadrení T. U. redaktorkou sa neopiera o\nodvysielaný obsah. Vyjadrenie redaktorky, cit.: „Takže teraz poďme všetci híkať nad tým, aký strašný\nškandál spôsobil. To asi nie. Veď čo si budeme nahovárať. Táto rastlina je v povedomí slovenských\nobčanov už asi dosť známa a netreba ju predstavovať.“, ktorým okomentovala ďakovnú reč T. U. na\nSlávikovi a jeho vyjadrenia o vhodnosti marihuany pre niektorých, nemá podľa odporcu žiadny ironický\nnádych vo vzťahu k jeho vyjadreniam. Istú dávku irónie v komentároch redaktorky síce je cítiť, táto je však\nnamierená proti nesúhlasným reakciám nad počinom T. U.. Komentár redaktorky, ktorý spochybňuje\n„škandalóznosť“ vyhlásenia T. U. poukazom na rozšírenosť marihuany medzi slovenskými občanmi\nnepochybne opodstatňuje záver odporcu o zľahčovaní vyjadrení T. U.. Tento ako člen populárnej skupiny\nH16 má nepochybne značný vplyv na veľkú skupinu najmä mladých ľudí, pre ktorých je rešpektovanou\nosobnosťou a vzorom, najmä pokiaľ sa jedná o životný štýl. Cieľovou skupinou programu navrhovateľa\nboli práve mladí ľudia, pre ktorých je životný štýl hviezd showbiznisu v mnohých aspektoch určujúci.\nNa základe predmetného programu mohli nadobudnúť dojem, že užívanie drog je normálne a pre\ndosiahnutie spoločenskej prestíže dokonca žiaduce. Spojenie úspechu a užívania drog T. U. spolu so\nzľahčujúcim komentárom redaktorky nepochybne propaguje užívanie omamných látok. Rozsah vplyvu\npropagovania marihuany smerom k cieľovej skupiny publika je o to väčší, že program bol poskytovaný\nverejne prostredníctvom siete internet bez akéhokoľvek obmedzenia, samozrejme okrem samotnej\n\npodmienky prístupu na internet, čím bol prístupný širokým masám za súčasného vzniku masovej\npublicity programu.\nUvedené konanie už odporca nepovažuje za jednoduché verejné prezentovanie informácií, ktoré sa\nreálne odohrali, a na ktorých zverejnení existuje verejný záujem. Nie je možné tvrdiť, že by existoval\nakýkoľvek verejný záujem na zverejňovaní vyššie popísaných informácií a to ani v súvislosti s realizáciou\npráva na slobodu prejavu. Naopak, už zo samotnej legislatívnej úpravy je nepochybné, že verejný\nzáujem existuje práve na ich nezverejňovaní.\nOdporca vyjadril názor, že podradenie posudzovaného skutkového stavu alebo konštatovanie jeho\nobdobnosti v súvislosti s rozhodnutím ESĽP vo veci Jersild proti Dánsku nie je vzhľadom na uvedené\nmarkantné rozdiely oboch prípadov adekvátne.\nK namietanému neprimeranému zásahu do oprávnenia novinárov, resp. navrhovateľa pri voľbe\nspravodajskej techniky, odporca uviedol, že pri rozhodovaní plne rešpektoval právne závery vyplývajúce\nz rozsudkov ESĽP vo veciach Jersild proti Dánsku z roku 1994 a Bergens Tidende a ďalší proti Nórsku\nz roku 2000. V tejto súvislosti odporca poukázal na skutočnosť, že v spornom prípade neposúdil ako\nnesúladnú zo zákonom formu príspevku, resp. poskytnutie priestoru na vyjadrenie spevákovi T. U., ale\nobsah a spôsob spracovania príspevku tak, ako bol podrobne rozobratý v napadnutom rozhodnutí.\nZa rozpor so zákonom posúdil to, že navrhovateľ v predmetnom programe cielene vytvoril priestor\nna prezentáciu názorov T. U. týkajúcich sa marihuany a sám tieto vyjadrenia komentármi redaktorky\nprogramu podal ako prirodzené a nevybočujúce z medzí bežnej spoločenskej etiky, v dôsledku čoho už\nnie je možné uvažovať o jednoduchom verejnom prezentovaní informácií, na ktorých zverejnení existuje\nverejný záujem, ale o priamej propagácii konkrétnej návykovej látky. Z uvedeného je podľa odporcu\nzrejmé, že problematickým nebolo poskytnutie priestoru na vyjadrenie T. U., ale cielené vytváranie\npriestoru na prezentáciu názorov T. U. týkajúcich sa užívania omamných látok v spojení s komentármi\nredaktorky, ktorá tieto vyjadrenia zľahčovala. Na základe uvedeného odporca odmieta navrhovateľove\ntvrdenie, v rámci ktorého mylne stotožňuje voľbu spravodajskej techniky s metódami a prostriedkami,\nktoré napĺňajú spôsob spracovania programu, ktorý spolu s obsahom programu považoval odporca za\nkľúčový pri posúdení naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. e) zákona\nč. 308/2000 Z.z.\nOhľadne poukazu navrhovateľa na potrebu aplikácie zásady vyplývajúcej z rozsudku ESĽP vo veci\nPravoye Delo a Shtekel proti UKRAJINE a jeho tvrdenia, že v predmetnom programe boli odvysielané\nuž raz zverejnené vyhlásenia speváka, odporca uviedol, že vzhľadom na obsah a spôsob spracovania\nprogramu v posudzovanom prípade nejde len o popis skutočnosti, ktorá sa udiala pred tisíckami\ndivákov na vyhlásení výsledkov ankety Slávik, ako uvádza navrhovateľ. A rovnako to odporca neposúdil\nako doslovné prevzatie toho, čo už bolo raz zverejnené, za súčasného dištancovania sa od obsahu\nzverejnených tvrdení, ako je tomu v prípade Pravoye Delo a Shtekel proti UKRAJINE.\nOdporca má za to, že v súlade s judikatúrou ESĽP, ako aj Ústavného súdu SR, posudzoval legalitu,\nlegitimitu i proporcionalitu zásahu do slobody prejavu navrhovateľa. S poukazom na obsah napadnutého\nrozhodnutia (str. 6 a 7) konštatoval, že požiadavka legality a legitimity obmedzenia slobody prejavu je\nv posudzovanom prípade nepochybne naplnená, nakoľko samotná požiadavka zaviesť a uplatňovať\nustanovenie § 19 ods. 1 písm. e) je zakotvená v zákone č. 308/2000 Z.z. a vychádza z potreby ochrany\nzáujmov chránených Ústavou SR - verejného poriadku, zdravia a mravnosti, ktoré môžu byť ohrozené\nobsahom vysielaného či sprístupňovaného obsahu. Právo na slobodu prejavu je teda podľa odporcu\ncelkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou verejného záujmu, a to na základe zákona.\nOdporcovi prináleží skúmať zachovanie proporcionality len v druhej rovine, ktorou je rovina obmedzenia\nslobody prejavu, uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení v konkrétnom prípade. Aplikácia\nustanovenia § 19 ods. 1 písm. e) zákona č. 308/2000 Z.z. obmedzujúceho slobodu prejavu je teda v\nkaždom konkrétnom prípade otázkou posúdenia, či existujúci skutkový stav možno pod toto ustanovenie\nsubsumovať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 2 písm.\na) O.s.p. v spojení v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a s § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. preskúmal\nprocesný postup a napadnuté rozhodnutie odporcu na pojednávaní súdu dňa 26.02.2015 a dospel k\n\nzáveru, že podaný opravný prostriedok nie je dôvodný /návrhu na jeho zrušenie a vrátenie veci odporcovi\nna ďalšie konanie nie je možné vyhovieť.\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou najvyššieho súdu bolo posúdiť, či napadnutým rozhodnutím bolo neprimerane zasiahnuté do\npráv navrhovateľa na slobodu prejavu a šíriť informácie, garantovaných čl. 26 Ústavy SR a čl. 10\nDohovoru, alebo naopak, či odvysielaním sporného programu audiovizuálnou mediálnou službou na\npožiadanie bol navrhovateľom porušený zákaz otvorene alebo skrytou formou propagovať alkoholizmus,\nfajčenie, užívanie omamných látok, jedov a prekurzorov alebo zľahčovať následky užívania uvedených\nlátok, zakotvený v ustanovení § 19 ods. 1 písm. e) zákona č. 308/2000 Z.z.\nPodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nPodľa čl.10 bod 1. Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať\nnázory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez\nohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,\ntelevíznym alebo filmovým spoločnostiam.\nPodľa čl. 10 bod 2. Dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže\npodliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a\nktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv\niných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. e) zákona č. 308/2000 Z.z. audiovizuálna mediálna služba na požiadanie,\nprogramová služba a ich zložky nesmú otvorene alebo skrytou formou propagovať alkoholizmus,\nfajčenie, užívanie omamných látok, jedov a prekurzorov alebo zľahčovať následky užívania uvedených\nlátok.\nAko z ústavnej úpravy práva na slobodu prejavu a šírenie informácii, tak i z medzinárodnej úpravy\nzákladných ľudských práv a slobôd, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva zmocnenie dané\nštátu zákonom regulovať a obmedziť tieto slobody, za účelom poskytnutia ochrany demokratickej\nspoločnosti a iným právam požívajúcim ústavnú ochranu.\nZákonná úprava obmedzení pre audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, programové služby a\nich zložky vyplývajúca z ustanovenia § 19 zákona č. 308/2000 Z.z. plne korešponduje s imperatívom\nochrany spoločenských a ľudských hodnôt chránených čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 bodom 2\nDohovoru vo vzťahu k uplatňovaniu práva na slobodu prejavu a šírenia informácií.\nKaždý vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na\npožiadanie a právnické osoby alebo fyzické osoby, podľa zákona oprávnené ako podnikateľské\nsubjekty pôsobiť na mediálnom trhu, si musia byť vedomé nie len svojich práv, ale predovšetkým\nsvojich zákonných povinností ako i ústavných a zákonných obmedzení, pretože výrazným spôsobom\nspolupôsobia na kreovanie verejnej mienky - slovo má veľkú moc. Je to i legitímnym dôvodom na\nobmedzenie slobody prejavu a práva na šírenie informácií podľa čl.10 bod 2. Dohovoru: „Výkon týchto\nslobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam,\nobmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti v záujme ...“.\nZákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o omamných látkach“) v § 2 ods. 1 definuje omamné látky ako látky\n\nvyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so\nzávažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.\nExtrakt suchý z rastlín rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej uvedených v\nosobitnom predpise, rastliny rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej uvedených v\nosobitnom predpise, tinktúra (etanolový výluh) z rastlín rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd\nkonopy siatej uvedených v osobitnom predpise, živica z rastlín rodu Cannabis (konopa), sú podľa prílohy\nč. 1 k zákonu o omamných látkach zaradené do prvej skupiny omamných látok a ako také podliehajú\nobmedzeniam a zákonom regulovanej kontrole v zaobchádzaní s nimi.\nNedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a\nobchodovanie s nimi ako i šírenie toxikománie sú v Trestnom zákone definované ako trestné činy. To\nznamená, že v trestnom kódexe uvedené konania zákonodarca označil za najvyššiu formu protiprávneho\nkonania v záujme ochrany ľudského života a zdravia.\nVychádzajúc z jednoty právnej úpravy v slovenskom právnom poriadku vo vzťahu k nakladaniu s\nomamnou látkou, akou v spornom komunikáte spomenutá marihuana je, možno konštatovať, že bolo\nobjektívne danou povinnosťou navrhovateľa (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 bodom 2 Dohovoru\nv spojení s § 19 ods. 1 písm. e) zákona č. 308/2000 Z.z.) pristúpiť k spracovaniu predmetnej\ntémy v rozhovore so spevákom T. U., predovšetkým v nadväznosti na jeho vyjadrenia o užívaní\nmarihuany na udeľovaní cien ankety Slávik, s obzvlášť veľkou obozretnosťou, aby boli širokej verejnosti\nposkytnuté informácie verejného záujmu bez toho, aby došlo zo strany navrhovateľa k porušeniu zákazu\nvyplývajúceho z vyššie uvedených ustanovení. Tento ústavný a zákonný rámec ochrany spoločnosti pred\npropagáciou a zľahčovaním následkov užívania omamných látok je pre poskytovateľa audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie určujúci, a to bez ohľadu na jeho zámer, úmysel, či cieľ spracovania\ntémy užívania omamných látok.\nUvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či nezávisle od posudzovaného programu prebieha verejná\ndiskusia na tému legalizácie užívania uvedenej omamnej látky alebo bez ohľadu na skutočnosť, že v\niných krajinách, mimo jurisdikcie Slovenskej republiky, právne poriadky legálne umožňujú túto omamnú\nlátku užívať, prípadne, za akých podmienok.\nSenát najvyššieho súdu po vzhliadnutí sporného komunikátu a konfrontácii jeho obsahu s\nargumentáciou navrhovateľa musí len konštatovať, že obhajoba počinu sprístupniť na internetovej\nstránke audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie predmetný rozhovor so spevákom v takej podobe,\nv akej bol uverejnený, je účelová. Tvrdenia navrhovateľa vysvetľujúce význam a cieľ komentárov\nredaktorky k spracovanej téme, ako aj jej reakcie na vyhlásenia speváka, absolútne nezodpovedajú\nvýznamu a zmyslu, ktorý objektívne možno na základe vnímania programu ako celku, i čiastkových\nvyjadrení v ňom prezentovaných, vyvodiť.\nZ obsahu sporného programu najvyššiemu súdu nevyplýva, že:\n· účelom programu bolo na jednej strane pomenovať priehľadný pokus speváka upútať na seba\npozornosť a vytvárať okolo seba nádych kontroverznosti a na druhej strane vysloviť názor, že o\nproblematike užívania omamných látok je potrebné hovoriť otvorene,\n· poukaz na to, že snaha speváka vzbudiť záujem o svoju osobu kvázi záhadnými, ale v podstate veľmi\npriehľadnými vyjadreniami nestojí za to, aby sa nad tým verejnosť pozastavovala,\n· redaktorka sa vyššie uvedenými posudzovanými vyjadreniami snažila vyjadriť svoj dešpekt k takýmto\na podobným vyhláseniam celebrít (o prospešnosti užívania marihuany), ktoré sa snažia takýmto lacným\na dá sa povedať už ošúchaným spôsobom pútať pozornosť verejnosti,\n· poznateľne ironický tón sporných komentárov redaktorky má zámer prejaviť dešpekt k vyjadreniam\nspeváka na tému užívania marihuany.\nS prihliadnutím na tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého bolo v súlade novinárskou etikou poskytnúť\npriestor niekomu, koho vyhlásenia sa kriticky komentujú a ironizujú, možno konštatovať, že zámerom\nnavrhovateľa, predovšetkým v spojení s vyjadreniami redaktorky programu, bol pravý opak, t.j. sporným\nprogramom poskytnúť T. U. podporu. Ba naopak, v kontexte spoločenskej kritiky vyhlásení speváka\nv ďakovnej reči na vyhlásení výsledkov ankety Slávik, kedy bolo divákom skrytou formou a zámerne\nT. U. podsunuté, že užívanie marihuany môže viesť k spoločenskému úspechu, ktorého príkladom\n\nje on sám, ironický podtón sporných komentárov redaktorky v posudzovanom programe, vyznieva\nako zosmiešňovanie a bagatelizovanie kritikov spevákových vyjadrení, a nie ako zosmiešňovanie jeho\nlacného seba prezentovania sa na verejnosti.\nTaktiež nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že cieľom predmetného programu bolo vysloviť názor, že o\nproblematike užívania omamných látok je potrebné hovoriť otvorene. Zo strany navrhovateľa, v danom\nprípade reprezentovaného redaktorkou programu, nebola potreba otvoreného spoločenského dialógu\nna tému užívania omamných látok v posudzovanom programe nijako prezentovaná, ani neboli uvedené\nnázorové východiská zakladajúce diskusiu na danú tému. Paradoxne, v posudzovanom programe,\nzaznela z úst T. U. otvorená propagácia užívania predmetnej omamnej látky namiesto alkoholu, a to\nbez akéhokoľvek vyslovenia kritiky, oponujúceho názoru, prípadne jednoznačného dištancovania sa od\nuvedených vyhlásení speváka zo strany navrhovateľa (redaktorky programu).\nDokonca v momente, keď T. U. nevie vyjadriť myšlienku a „.... je .... požehnaním, proste, a je ....“ a\nnásledne dodáva, že „Už mi chýba, tak preto sa neviem ...“ , v pozadí počuť identifikovateľne smiech\nredaktorky, čo nemožno vnímať ako odsúdenie, príp. jasné vyjadrenie kritického postoja k vyjadreniam\nspeváka na trému užívania omamnej látky. S otvoreným dialógom o problematike užívania drog je\nnevyhnutne, v záujme objektívneho prezentovania témy, spojené i vyjadrenie opačného názoru, ako i\nprezentovanie viac vnímaných a vo väčšom počte sa vyskytujúcich spoločensky škodlivých následkov\nužívania omamných látok na zdraví a negatívnej zmene sociálneho správania sa ich užívateľov.\nVzhľadom na uvedené nemožno prisvedčiť argumentu navrhovateľa, že na posudzovaný prípad sa\nv plnom rozsahu vzťahuje reštriktívne uplatnenie obmedzenia práva na slobodu prejavu a práva na\nšírenie informácií v intenciách právnych záverov rozsudkov ESĽP vo veciach Jersild proti Dánsku z\nroku 1994 a Bergens Tidende a ďalší proti Nórsku z roku 2000. V uvedených prípadoch nemožno\nnájsť potrebnú spojitosť ani obdobu s preskúmavanou vecou, keďže v posudzovanom programe\nnavrhovateľ, ako poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, nezaujal k otvorenej\npropagácii užívania omamnej látky (marihuany) T. U. jednoznačný kritický postoj, ani sa od jeho vyjadrení\nnijako nedištancoval.\nTaktiež nemožno konštatovať, že napadnutým rozhodnutím bola navrhovateľovi vytýkaná voľba\nspravodajskej techniky. Je na prevádzkovateľovi mediálnej služby, akú spravodajskú techniku zvolí,\navšak nesie objektívnu zodpovednosť za to, aby spôsob spracovania obsahovo neporušil ústavný a\nzákonný rámec ochrany spoločnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 bodom 2 Dohovoru v spojení s § 19\nods. 1 písm. e) zákona č. 308/2000 Z.z.), v tomto prípade pred propagáciou a zľahčovaním následkov\nužívania omamných látok.\nNámietku navrhovateľa, že v predmetnom programe boli odvysielané už raz zverejnené vyhlásenia\nspeváka, za ktoré ho už v rámci ochrany práva poskytovať informácie nemožno sankcionovať,\nnajvyšší súd považuje za nedôvodnú. Na prejednávaný prípad nemožno aplikovať zásady vyplývajúcej\nz rozsudku ESĽP vo veci Pravoye Delo a Shtekel proti UKRAJINE, keďže posudzovaný program\nneprinášal len informáciu o skôr zverejnených vyhláseniach speváka, naopak v kontexte so spornými\nvyjadreniami T. U. na udeľovaní cien Slávik, vytvoril navrhovateľ na základe rozhovoru so spevákom\ninformácie nové, ktoré predmetným programom a mediálnou službou šíril.\nNa základe obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia najvyšší súd po vykonaní\nsúdneho prieskumu ich zákonnosti konštatuje, že správna úvaha odporcu na zistený skutkový stav je\nadekvátna a nevybočuje z medzí hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Odporca sa\nvysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa, riadne odôvodnil proporcionalitu sankčného zásahu\ndo práva navrhovateľa na slobodu prejavu a práva na šírenie a poskytovanie informácií vo vzťahu k\nobmedzeniam výkonu tohto práva na základe § 19 ods. 1 písm. e) zákona č. 308/2000 Z.z., ako i\ndostatočným a zrozumiteľným spôsobom posúdil legitimitu svojho postupu v nadväznosti na judikatúru\nESĽP v prípadoch poukazovaných navrhovateľom.\nKeďže v rozsahu navrhovateľom vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté\nrozhodnutie odporcu č. RP/007/2014 zo dňa 11. februára 2014 podľa\n§ 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\n\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok 500 € rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a\n§ 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g) Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k\nuvedenému zákonu. Účet najvyššieho súdu je vedený v Štátnej pokladnici pod č. 700 006 1219/8180.\nO trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení § 250l ods. 2 O.s.p. tak,\nže navrhovateľovi, ktorý nemal úspech v konaní, nevznikol nárok na náhradu trov konania.\nVýrok 1 rozhodnutia prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov členov senátu 2:1, ďalšie výroky\n3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}