Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžz/4/2014 z 26. 5. 2015
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2015, sp. zn. 10Sžz/4/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:9014010036.1
Najvyšší súd | 10Sžz/4/2014 | ECLI:SK:NSSR:2015:9014010036.1 | 2015-05-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy
Citované ustanovenia: § 250v ods. 1 OSP, § 250v ods. 3 OSP, § 250v ods. 4 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55fea693-6f94-44cb-97e7-249c646097d3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010036.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžz/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010036
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:9014010036.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a
z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa J. D., nar. XX.XX.XXXX,
D., zastúpený Mgr. Milanom Kantuľákom, advokátom, Na pažiti 19, 831 03 Bratislava, proti odporcovi
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o návrhu na ochranu
pred nezákonným zásahom odporcu, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom   z a m
i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle §
250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)
zo dňa 03.03.2014 doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 04.03.2014 sa navrhovateľ
domáhal vydania rozsudku, ktorým by najvyšší súd

1. zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom obmedzovať jeho osobnú slobodu príslušníkmi Policajného
zboru Slovenskej republiky pri vyhotovovaní zvukovo-obrazových záznamov na verejne prístupných
miestach alebo miestach bežne prístupných predstaviteľom tlače alebo ostatných médií,

2. zakázal odporcovi vydávať navrhovateľovi akékoľvek výzvy, pokyny, príkazy a požiadavky príslušníkmi
Policajného zboru Slovenskej republiky pri vyhotovovaní zvukovo-obrazových záznamov na verejne
prístupných miestach alebo miestach bežne prístupných predstaviteľom tlače alebo ostatných médií,
ktorými by sa navrhovateľovi obmedzovalo jeho právo byť prítomný na verejne prístupnom mieste alebo
miestach bežne prístupných predstaviteľom tlače alebo právo vyhotovovať zvukovo-obrazové záznamy
na takýchto miestach,

3. zakázal odporcovi používať voči navrhovateľovi akékoľvek donucovacie prostriedky príslušníkmi
Policajného zboru Slovenskej republiky pri vyhotovovaní zvukovo-obrazových záznamov na verejne
prístupných miestach alebo miestach bežne prístupných predstaviteľom tlače alebo ostatných médií,

4. uložil odporcovi povinnosť zaslať navrhovateľovi list označený ako ospravedlnenie, v ktorom sa
odporca ospravedlní za nezákonné zásahy príslušníkov Policajného zboru spočívajúce v obmedzovaní
osobnej slobody navrhovateľa pri vyhotovení zvukovo-obrazových záznamov na verejne prístupných
miestach, a to dňa 06.09.2013 pri návšteve prezidenta SR a dňa 18.02.2014 v priestoroch Národnej



rady Slovenskej republiky s tým, že v texte písomne ospravedlnenia sa výslovne uvedie, že nezákonné
zásahy boli vykonané voči navrhovateľovi v čase pôsobenia JUDr. Róberta Kaliňáka ako ministra vnútra,

5. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že ako redaktor portálu a periodika GINN sa na verejne
prístupných miestach a na miestach prístupných ostatným médiám snaží vyhotoviť zvukovoobrazové
záznamy, v čom mu je zo strany príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky bránené.
Ukážkovým prípadom obmedzenia výkonu novinárskej činnosti navrhovateľa bol úkon príslušníkov
Úradu pri návšteve prezidenta Slovenskej republiky JUDr. Ivana Gašparoviča dňa 06.09.2013 v
Humennom, kedy nezákonným spôsobom obmedzili osobnú slobodu navrhovateľa a zakázali mu
vyhotovovať zvukovo-obrazové záznamy na verejne prístupnom mieste. Posledným útokom bolo jeho
vyvedenie z priestorov Národnej rady Slovenskej republiky dňa 18.02.2014, a to z verejne prístupného
miesta, kde sa mala konať tlačová konferencia za účasti ministra spravodlivosti a predsedu Národnej
rady Slovenskej republiky. Ako dôkaz pripojil zvukovo-obrazový záznam, vyhotovený navrhovateľom,
ktorý zdokumentoval celú situáciu v budove Národnej rady SR.

Ďalej uviedol, že zákonné znaky nezákonného zásahu považuje za naplnené, pretože odporca zneužitím
právomoci štátneho orgánu bez zákonného dôvodu obmedzil jeho osobnú slobodu, zaistil navrhovateľa,
použil proti navrhovateľovi donucovacie prostriedky a zakázal mu vykonávať zvukovoobrazové záznamy,
teda dopustil sa nezákonného zásahu, ktorý nie je rozhodnutím, bol zameraný a vykonaný proti
navrhovateľovi, jeho dôsledky trvajú, resp. hrozí jeho opakovanie, návrh bol podaný v zákonnej 30 dňovej
subjektívnej a jednoročnej objektívnej lehote, nakoľko ide o pokračujúci zásah a posledný čiastkový útok
bol vykonaný dňa 18.02.2014. Za splnenú považuje aj podmienku vyčerpania opravných prostriedkov,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, keďže zákon č. 171/1993 Z.z. neustanovuje žiadny druh
opravného prostriedku, ktorý by efektívne umožnil odstránenie nezákonného zásahu.

Odporca vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, že Policajný zbor v zastúpení príslušníkmi Úradu
pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR (ďalej len „ÚOÚČ a DM MV SR“) a OR
PZ Humenné využil zákonné oprávnenia vyplývajúce zo zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore
dňa 06.09.2013 na Mestskom úrade v Humennom pri návšteve prezidenta SR u prednostu úradu, kam
sa navrhovateľ dostavil asi o 10,00 hod. ovešaný nahrávacími zariadeniami, od začiatku bol agresívny a
neslušný voči policajtom, odmietal preukázať svoju totožnosť a úmyselne vyprovokoval konflikt, aby ho
následne mohol zverejniť na svojej webovej stránke s cieľom kritiky zásahu policajtov voči jeho osobe.
Jeho konanie bolo namieste vyhodnotené ako možná hrozba voči chránenej osobe a postup policajtov
bol adekvátny voči jeho konaniu.

Dňa 18.02.2014 sa konala tlačová beseda predsedu NR SR v budove NR SR v priestoroch tzv.
koženého salóna, ktoré nie je miestom prístupným verejnosti a nachádza sa na režimovom pracovisku
NR SR, t. j. do priestorov nemajú vstup nepovolané osoby. Po 11.00 hod. sa na vrátnicu NR SR
dostavil aj žalobca, ovešaný nahrávacími zariadeniami a nahrával všetko od svojho vstupu do budovy,
pričom už v priestoroch vrátnice - recepcie bol upozornený zamestnankyňou recepcie, aby tam
nenahrával, čo odmietol poslúchnuť. Žalobca vedel, že priestory, do ktorých išiel na tlačovú besedu,
nie sú miestom prístupným verejnosti, keďže musel vyčkať na vystavenie akreditačnej karty a až
tak mohol byť v sprievode zamestnankyne NR SR odprevadený do priestorov, kde sa pripravovala
tlačová beseda. Napriek upozorneniu stále všetko nahrával a po príchode do tzv. koženého salónu
odmietol uposlúchnuť výzvu riaditeľky komunikačného odboru, aby s nahrávaním okamžite prestal.
Nakoľko výzvu usporiadateľa odmietol uposlúchnuť, prítomní príslušníci PZ z ÚOÚČ a DM MV SR (ktorí
vykonávajú ochranu budovy aj osoby predsedu NR SR) na žiadosť riaditeľky komunikačného odboru
ukázali žalobcovi smer k východu a odprevadili ho na vrátnicu NR SR, kam išiel bez kladenia odporu. Voči
žalobcovi neboli použité žiadne donucovacie prostriedky, nebol mu vyslovený žiadny zákaz nahrávania,
nebolo voči nemu použité žiadne násilie, ani obmedzená jeho osobná sloboda. Príslušníci PZ z ÚOÚČ
a DM MV SR využili svoje oprávnenie podľa § 27 písm. a) zákona č. 171/1993 Z.z., nakoľko v dôsledku
agresívneho správania žalobcu mohlo v priestoroch NR SR dôjsť k narušeniu verejného poriadku a jeho



konaním mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia chránenej osoby jej prípadným napadnutím zo strany žalobcu.
Uvedené potvrdzuje videozáznam žalobcu, úradné záznamy policajtov R. N., J. U., N. J., H. J., Smernica
č. 10/2011 vedúceho Kancelárie NR SR, výpis z Organizačného poriadku Kancelárie NR SR.

K uplatnenému petitu uviedol, že policajný zbor si plní svoje úlohy uložené mu v § 2 zákona č. 171/1993
Z. z. na základe zákona, zákonné oprávnenia môžu príslušníci Policajného zboru používať len za
podmienok stanovených týmto zákonom a nemožno rozhodnutím súdu dopredu prejudikovať, že budú
protizákonné.

V zmysle uvedeného považuje návrh navrhovateľa za nedôvodný a navrhuje ho v celom rozsahu
zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v a nasl. OSP, podľa § 250v ods. 8 v spojení
s § 250g ods. 1 OSP prejednal vec na pojednávaní dňa 27. mája 2015 a jednomyseľne dospel k záveru,
že navrhovateľom podaný návrh je potrebné v zmysle § 250v ods. 4 OSP zamietnuť.

Podľa § 250v ods. 1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá  tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo  hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 250v ods. 3 OSP, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo
je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 250v ods. 4 OSP, súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo
výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho
konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze
pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.
Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Základnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 250v ods. 1 OSP, ktorý koná v správnom súdnictve
o návrhu smerujúcemu proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť, či sa navrhovateľ
skutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej
správy (materiálna stránka verejnej správy) a či navrhovateľom označená verejná správa skutočne
takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že
Občiansky súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo
nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej
vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej
nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol
účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním
zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok.

Zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi,
ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej
činnosti proti nej a vyžadujúci súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky
neúnosného stavu. Citované ustanovenie § 250v ods. 3 OSP upravuje podmienky prípustnosti návrhu na
ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide o kumulatívne stanovené podmienky
prípustnosti návrhu, ktorými je vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s cieľom
nápravy dôsledkov nezákonného zásahu, skutočnosť, že sa navrhovateľ nedomáha len určenia, že



zásah bol alebo je nezákonný a tiež podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote. Za
právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra Najvyššieho súdu
SR v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zákona č. 9/2010
Z. z. (predtým zákona č. 152/1998 Z. z.).

Najvyšší súd predovšetkým skúmal splnenie podmienok prípustnosti návrhu vyplývajúcich z citovaného
ustanovenia § 250v ods. 3 OSP. Navrhovateľ sa domáha ochrany proti zásahom príslušníkov policajného
zboru, ku ktorým došlo dňa 06.09.2013 v Humennom a 18.02.2014 v budove Národnej rady SR.
Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že ide o pokračujúci zásah a preto pre splnenie
subjektívnej 30 dňovej lehoty je relevantný deň 18.02.2014, ale má za to, že ide o dva samostatné
zásahy, takže v prípade zásahu v Humennom bol návrh podaný po uplynutí zákonnej lehoty, čo je
dôvodom na zamietnutie návrhu v tejto časti podľa § 250v ods. 3 OSP z dôvodu jeho neprípustnosti.

Ďalšou zo zákonných podmienok prípustnosti návrhu je predchádzajúce vyčerpanie prostriedkov,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Navrhovateľ za taký osobitný predpis považoval zákon
č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, a keďže ten neupravuje prostriedok nápravy, mal za to, že aj
táto zákonná podmienka bola splnená. V deň vytýčeného pojednávania však súdu doručil návrh na
odročenie pojednávania z dôvodu, že po začatí konania podal u odporcu sťažnosť, na ktorú zatiaľ
nedostal odpoveď, preto žiadal, aby súd do vybavenia sťažnosti konanie prerušil. Súd tomuto jeho
návrhu nevyhovel, pretože odporca sa už vyjadril k uplatnenému návrhu a nemožno predpokladať, že v
odpovedi na sťažnosť by zmenil svoje odmietavé stanovisko. Zákonná povinnosť využiť pred podaním
návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom prostriedky, ktorých použitie umožňuje zákon, ako
predpoklad jeho prípustnosti nie je samoúčelná, pretože ochrana práv a právom chránených záujmov
nezákonným zásahom dotknutej osoby súdom má vo vzťahu k ochrane poskytovanej orgánmi verejnej
správy subsidiárny charakter a teda sa uplatní až potom, čo zo strany orgánov verejnej správy k náprave
tvrdených porušených práv nedošlo.

Na pojednávaní navrhovateľ k tvrdenému nezákonnému zásahu, ktorý sa mal udiať na pôde NR SR dňa
18.02.2014 uviedol, že podľa jeho názoru sa správal slušne ako ostatní prítomní novinári a nerozumie
tomu, prečo riaditeľka kancelárie nariadila ochranke, príkazom chlapci, aby bol z priestorov NR SR
vyvedený. Tento zásah považuje za nezákonný, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že do dnešného dňa má
povolený vstup do NR SR ako novinár. Domnieva sa, že problém spočíval v tom, že riaditeľka kancelárie
sa cítila osobne dotknutá a reagovala neprimerane, hoci ani nevedela, či nahrávka bude zverejnená.
Navrhovateľ mal záujem zverejniť iba priebeh tlačovej konferencie, ale vzhľadom na vzniknutý incident
uverejnil celú nahrávku.

Najvyšší súd bez toho, aby sa musel vysporiadať s otázkou, či vyvedenie navrhovateľa z priestorov
Národnej rady SR príslušníkmi PZ na pokyn riaditeľky kancelárie za popísaných okolností napĺňa znaky
nezákonného zásahu, vyhodnotil uplatnený návrh v tejto časti ako nedôvodný, pretože uplatnenému
petitu nebolo možné vyhovieť. V zmysle platnej právnej úpravy pokiaľ súd návrhu na ochranu
pred nezákonným zásahom vyhovie, uloží orgánu verejnej správy povinnosť spočívajúcu v zákaze
pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.
To priamo vylučuje možnosť uložiť v takomto konaní odporcovi povinnosť zaslať navrhovateľovi
ospravedlnenie, ale rovnako vylučuje aj možnosť uloženia požadovaného všeobecného zákazu
obmedzovania osobnej slobody, vydávania akýchkoľvek výziev, pokynov, príkazov a požiadaviek, ako aj
použitia donucovacích prostriedkov príslušníkmi policajného zboru voči navrhovateľovi pri vyhotovovaní
zvukovo-obrazových záznamov na verejne prístupných miestach alebo miestach bežne prístupných
predstaviteľom médií, pretože - ako namietal aj odporca, nemožno vopred, bez poznania konkrétnych
okolností, mať za to, že by išlo o zásahy nezákonné, resp. o prekročenie oprávnení vyplývajúcich zo
zákona o policajnom zbore.

Vzhľadom na uvedené preto najvyšší súd dospel k záveru, že uplatnený návrh je potrebné podľa § 250v
ods. 4 OSP zamietnuť jednak ako neprípustný z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty a tiež z dôvodu
nevyčerpania prostriedkov nápravy ako zákonnej podmienky prípustnosti takéhoto návrhu, ale tiež ako
nedôvodný, nespĺňajúci zákonné podmienky možnej ochrany.



O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 250v ods. 5 OSP tak, že
účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nebol neúspešný a odporcovi  nevznikol
zákonný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.