{"guid": "cb0c7426-47d1-4ca6-9eff-636d7cce15c1:e5b3996c-7d72-4c18-aead-615356d394a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014010027.1", "spisova_znacka": "2Sž/4/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/4/2014 z 15. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2015, sp. zn. 2Sž/4/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:9014010027.1", "identifikacne_cislo": "9014010027", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Banský", "sudca_id": 2, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-bansky-2", "datum_vydania": "2015-12-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/351", "nazov": "zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-23"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/351#paragraf-23"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5b3996c-7d72-4c18-aead-615356d394a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010027.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010027.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010027.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 2Sž/4/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 9014010027\nDátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:9014010027.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Slovak\nTelekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií\na poštových služieb, právny nástupca Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, Továrenská 7,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. 333/\nPÚ/2013 z 10.12.2013 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky žalobu  z a m i e t a .\n\nÚčastníkom náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozhodnutím č. 333/PÚ/2013 z 10.12.2013 (v žalobe sa nesprávne uvádza 222, čo\nnajvyšší súd posúdil ako zrejmú nesprávnosť - § 41 ods. 2 OSP) právny predchodca žalovaného\n(Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky) zamietol podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) rozklad\nproti rozhodnutiu č. 2063/OER/2013 z 26.08.2013, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol vo veci\nuloženia povinnosti súvisiacej s reguláciou cien prístupu a pripojenia podľa § 23 zákona č. 351/2011\nZ. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických\nkomunikáciách\") podnikom s významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu služby ukončenia volania\nv jednotlivých verejných telefónnych sieťach v pevnom umiestnení, ktorá spočíva v prenose volania\nsmerovaného ku koncovému užívateľovi verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia z\nbodu prepojenia medzi dvoma pevnými sieťami alebo medzi mobilnou a pevnou sieťou do koncového\nbodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou sieťovou adresou (ďalej len „relevantný trh\nč. 3\") a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, nakoľko\ntoto považoval za vydané v súlade s platnými právnymi predpismi SR, cieľmi regulácie elektronických\nkomunikácií podľa § 11 zákona o elektronických komunikáciách, zároveň za dostatočne odôvodnené,\njasné a zrozumiteľné.\n\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán, po konzultáciách\npodľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách rozhodol vo veci uloženia povinnosti súvisiacej s\nreguláciou cien prístupu a prepojenia podľa § 23 zákona o elektronických komunikáciách podnikom\ns významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu služby ukončenia volania v jednotlivých verejných\ntelefónnych sieťach v pevnom umiestnení, ktorá spočíva v prenose volania smerovaného ku koncovému\nužívateľovi verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia z bodu prepojenia medzi dvoma\npevnými sieťami alebo medzi mobilnou a pevnou sieťou do koncového bodu pevnej verejnej telefónnej\nsiete určeného špecifickou sieťovou adresou a to tak, že účastníci konania sú podľa § 12 ods. 3 písm. a/\n\nzákona o elektronických komunikáciách povinní od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni doručenia\nrozhodnutia účtovať za službu ukončenia volania maximálnu cenu vo výške 0,01234 € za minútu pri\nvšetkých volaniach ukončených vo verejnej mobilnej telefónnej sieti účastníka konania zostavených v\ninej národnej alebo zahraničnej fixnej prípadne mobilnej sieti.\n\nProti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník (žalobca Slovak Telekom, a.s., označený v rozhodnutí\no regulácii cien a v rozhodnutí o rozklade ako účastník 1.) v zákonnej lehote rozklad, v ktorom namietal\nporušenie zásad postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im vždy príležitosť,\naby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť\nsvoje návrhy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, nestanovenie primeraných lehôt na uplatnenie\npráv účastníka podľa § 27 ods. 1 správneho poriadku a tiež možnosti uplatniť si práva podľa § 33\nods. 2 správneho poriadku, porušenie povinnosti svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou,\nktorá je predmetom konania podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, porušenie povinností zistiť presne\na úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si zaobstarať potrebné podklady na rozhodnutie podľa\n§ 32 ods. 1 správneho poriadku a následne porušenie povinností, aby rozhodnutie vychádzalo zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku a podľa § 46 správneho poriadku,\nporušenie povinnosti dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch\nnevznikali neodôvodnené rozdiely podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, porušenie povinností vydať\nrozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi podľa § 46 správneho poriadku,\nnedostatky výroku, resp. odôvodnenia rozhodnutia spôsobujúce jeho neurčitosť, neodôvodnenosť a\nnezrozumiteľnosť v nadväznosti na § 47 ods. 2 a 3 správneho poriadku. Na základe všetkých uvedených\nskutočností považoval žalobca (účastník 1.) napadnuté rozhodnutie o regulácii cien za nezákonné,\nnakoľko vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo je v rozpore s viacerými princípmi\nsprávneho konania, zákonmi a právnymi predpismi a trpí vadami, ktoré majú vplyv na jeho zákonnosť.\n\nRozhodujúc o podanom rozklade žalovaný (predseda úradu) v napadnutom rozhodnutí o rozklade\nuviedol, že úrad dňa 15.07.2013 listom oznámil žalobcovi, že podľa § 18 správneho poriadku začal\nsprávne konanie vo veci stanovenia cien za ukončovanie volania v jednotlivých verejných telefónnych\nsieťach v pevnom umiestnení (ďalej aj „ukončovanie konania\") so všetkými trinástimi spoločnosťami,\nktoré boli na základe analýzy relevantného trhu č. 3 určené rozhodnutím úradu za významné podniky\nna predmetnom trhu a zároveň žalobcu vyzval, aby sa k návrhu rozhodnutia o regulácii cien vyjadril. Na\nuplatnenie práva na nahliadnutie do spisu a vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia úrad určil lehotu v\ntrvaní 7 dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí správneho konania, t. j. najneskôr do 25.07.2013.\nProcesné práva si v uvedenej lehote uplatnil z trinástich účastníkov iba jeden a to žalobca, ktorý dňa\n23.07.2013 využil svoje právo nahliadnuť do spisov správneho konania a dňa 25.07.2013 doručil úradu\nlist obsahujúci vyjadrenie k rozhodnutiu o regulácii cien. Všetky spoločnosti určené za významné podniky\nna relevantnom trhu čom 3 vrátane žalobcu boli dotknutými stranami v celom procese konzultácií\npodľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách, ktoré predchádzali predmetnému správnemu\nkonaniu. Listom, ktorým úrad oznámil začatie správneho konania, úrad zároveň upovedomil účastníkov\nkonania o tom, že všetky relevantné podklady vzťahujúce sa k národným a nadnárodným konzultáciám\nvrátane odkonzultovanej navrhovanej výšky maximálnej ceny za ukončovanie volania sú súčasťou\nadministratívneho spisu. Predseda úradu sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že z dôvodu spojenia\noznámenia o začatí správneho konania s výzvou na vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia si žalobca\nako účastník správneho konania vo veci určenia ceny za ukončovanie volania nemohol uplatniť práva\npodľa § 33 správneho poriadku. Žalobca ako jedna z dotknutých osôb v procese konzultácií podľa § 10\nzákona o elektronických komunikáciách mal možnosť predložiť svoje pripomienky k návrhu rozhodnutia\no regulácii cien už v procese národných konzultácií a toto svoje právo aj využil. To znamená, že žalobca\nuž v čase pred začatím správneho konania mal možnosť oboznámiť sa so všetkými relevantnými\npodkladmi napadnutého rozhodnutia. Keďže všetci účastníci konania figurovali ako dotknuté osoby\nv procese konzultácií, mali možnosť vyjadriť sa k návrhu rozhodnutia o regulácii cien ukončovania\nvolania a ku všetkým relevantným podkladom už v rámci konzultácií. Z toho vyplýva, že napriek tomu,\nže úrad v danom prípade spojil oznámenie o začatí správneho konania s výzvou na vyjadrenie sa\npred vydaním rozhodnutia, žalobca si ako účastník konania mohol uplatniť všetky svoje procesné\npráva a vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu\nnemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by úrad v predmetnom správnom konaní postupoval v rozpore\ns § 3 ods. 2 správneho poriadku. Úradom určenú lehotu v trvaní 7 dní na uplatnenie procesných\npráv účastníka konania považoval predseda úradu za primeranú, nakoľko účastníci konania vrátane\nžalobcu mali možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia už v procese konzultácií. Okrem toho\n\nžalobca nepožiadal úrad o predĺženie lehoty na vyjadrenie z dôvodu jej krátkeho časového vymedzenia.\nVzhľadom k tomu predseda úradu vyhodnotil námietku žalobcu k primeranosti určených lehôt na\nuplatnenie práv účastníka konania ako nedôvodnú.\n\nĎalej sa v rozhodnutí o rozklade uvádza, že predseda úradu nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že\nak model BU LRIC pure má slúžiť na výpočet nákladov nie konkrétneho, ale hypotetického podniku,\nktorý dokonca prevádzkuje infraštruktúru budúcnosti, používanie prirážky za veľkosť považuje v danom\nprípade za nevhodné. Model vychádza z princípu modelovania hypotetického podniku, ktorý by mal\nsimulovať správanie efektívneho podniku na plne konkurenčnom trhu. Efektívny podnik je podnik\nvyužívajúci efektívne technológie a efektívne sieťové prvky. K efektívne vynaloženým nákladom sa\npripočítava miera návratnosti vynaložených nákladov (WACC), ktorá zabezpečuje, aby poskytovanie\nslužby bolo primerane ziskové. Služby, ktoré poskytuje či už žalobca, ako aj hypoteticky efektívny podnik\nmusia byť primerane ziskové, čo zabezpečuje pripočítanie hodnoty WACC k efektívne vynaloženým\nnákladom. Prirážka za veľkosť odráža skutočnosť, že akcie malých spoločností vykazujú z perspektívy\nveľmi dlhého časového obdobia historicky vyššiu návratnosť ako akcie veľkých spoločností. Táto\nprirážka by preto mala byť zahrnutá do výpočtu nákladov na vlastný kapitál. Použitie prirážky za veľkosť\nvernejšie zobrazuje riziko danej investície, a teda aj investorom požadovanú návratnosť investovaného\nkapitálu. Predseda úradu konštatoval, že prirážka za veľkosť sa štandardne využíva pri výpočte hodnoty\nWACC. Použitie prirážky za veľkosť vernejšie zobrazuje riziko danej investície, je teda pripočítateľnou\npoložkou vo vzorci pre výpočet WACC, tzn. zvyšuje mieru návratnosti vloženého kapitálu. Keby sa\nprirážka za veľkosť nezahrnula do výpočtu hodnoty WACC, výška miery návratnosti vloženého kapitálu\nby sa znížila, čo by mohlo mať za následok nedostatočnú tvorbu zdrojov na investovanie do sietí\nnovej generácie. V tejto súvislosti predseda úradu vyhodnotil námietky žalobcu, týkajúce sa aplikácie\nprirážky za veľkosť pri výpočte ceny za neopodstatnené a odôvodnenie úradu ohľadom jej použitia\npokladal za dostatočne zrozumiteľné a úplné. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by sa prirážka za veľkosť\nmala zo vzorca odstrániť. Ako neopodstatnené boli vyhodnotené aj tvrdenia žalobcu spochybňujúce\nargumentáciu úradu pohľadom aplikácie WACC na dosiahnutie ziskovosti a návratnosti nákladovo\nregulovanej služby. Predseda úradu zdôraznil, že cieľom ani výsledkom cenovej regulácie nie je\nnútené poskytovanie určitej služby so stratou, ale poskytovanie služby za nákladovo orientované\nceny vychádzajúce z efektívne vynaložených nákladov. Žiaden významný podnik, teda ani žalobca,\nnemôže očakávať, že cenová regulácia mu zabezpečí úhradu neefektívne vynaložených nákladov,\nnákladov nesúvisiacich s danou službou alebo nákladov, ktoré sa do výpočtu ceny pomocou modelu\nBU RLIC pure nezahŕňajú. K efektívne vynaloženým nákladom, t.j. k nákladom efektívneho podniku sa\npripočítava miera návratnosti vynaložených nákladov (WACC), ktorá zabezpečuje, aby poskytovanie\nslužby bolo primerane ziskové a potom aj absolútna hodnota je primeraná. Tvrdenie žalobcu, že WACC\naplikovaný úradom nijako nerieši ani nekompenzuje vylúčenie efektívnych nákladov hypotetického\noperátora akceptovaných modelom bottom up LRIC plus pripadajúcich na regulovanú službu je účelové\na v danom prípade irelevantné. Odporúčanie Európskej komisie ustanovuje použiť nákladový model\nBU LRIC pure pre výpočet cien fixnej terminácie volaní. Povinnosť úradu pri regulácii elektronických\nkomunikácií prihliadať na odporúčania a usmernenia EK, vrátane technických noriem a technických\nšpecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje Európska komisia v úradnom vestníku EÚ,\nvyplýva priamo z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Postup podľa\nodporúčania EK predstavuje plnenie cieľa ustanoveného článkom 8 rámcovej smernice, ktorým je\njednotné uplatňovanie regulačného rámca v rámci štátov EÚ. Aplikáciou uvedeného odporúčania EK\nna oblasť cenovej regulácie úrad predchádza možnému negatívnemu dopadu na súťažné prostredie.\nÚrad nemôže pri regulácii cien ukončovania volaní v pevnej sieti použiť model bottom up LRIC plus a\nnemôže zohľadniť, či kompenzovať náklady, ktoré sú vylúčené z výpočtu ceny. Predseda úradu preto\npovažoval námietky žalobcu ohľadom navýšenia konečnej ceny o efektívne náklady zodpovedajúce\nvýpočtu prostredníctvom modelu bottom up LRIC plus za nedôvodné. Mal za to, že aplikácia WACC\nvo výpočte zabezpečuje, aby poskytovanie služby bolo primerane ziskové. Takýto postup je v súlade\nso znením § 23 zákona o elektronických komunikáciách, nakoľko úrad prihliadol na mieru investovania\nvýznamným podnikom s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu a s tým spojených rizík\nšpecifických pre konkrétny nový investičný projekt. Primeraná miera návratnosti vloženého kapitálu\nzabezpečuje dostatočnú návratnosť vynaložených investícií.\n\nPredseda úradu považoval za zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že uplatnením rovnakého prístupu (t.j.\nBU LRIC pure) na všetky služby by si žalobca nemohol zohľadniť veľkú časť nákladov hypoteticky\nefektívneho operátora v žiadnej z nich, a teda ani reálne fungovať. Konštatoval, že tento postup\n\nmodelovania sa používa pre stanovenie poplatku za ukončovanie volania a nie pre iné služby. Ďalej\nsa v rozhodnutí o rozklade uvádza, že úrad nikdy netvrdil, že spoločné sieťové a nesieťové náklady\na režijné náklady žalobcovi nevznikajú, len nie sú zahrnuté do výpočtu ceny za ukončovanie volania\npomocou modelu BU LRIC pure. Z toho dôvodu predseda úradu považoval obavu žalobcu ohľadom\naplikácie modelu BU LRIC pure na všetky služby a nezohľadnenie veľkej časti nákladov v žiadnej z\nnich za neopodstatnenú. Ďalej uviedol, že cenu vypočítanú pomocou modelu BU LRIC pure nebude\npoužívať len žalobca, ale aj ďalších 12 významných podnikov pôsobiacich na predmetnom relevantnom\ntrhu číslo 3. Z toho vyplýva, že aj konkurenti žalobcu znášajú náklady na využívanie svojej siete ich\nkonkurentmi. A aj títo konkurenti pôsobia na ostro konkurenčnom tom istom maloobchodnom trhu, na\nktorom pôsobí aj žalobca. Z toho dôvodu žalobca nie je cenovou reguláciou v ničom znevýhodnený oproti\nsvojim konkurentom. Predseda úradu sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v dôsledku regulácie cien\ndôjde k negatívnym dopadom napadnutého rozhodnutia na trh a následne i na koncových užívateľov.\nPripustil možnú potrebu úsporných opatrení, resp. zefektívňovanie niektorých činností, ale je v plnej\nkompetencii žalobcu vybrať si a zvoliť najvhodnejšie spôsoby ako to dosiahnuť. K týmto procesom u\nžalobcu dochádza aj bez regulačných zásahov úradu a to v dôsledku konkurenčných tlakov na trhu.\nOkrem toho žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi cenovou reguláciou a uvedenými následkami.\nNebol zaregistrovaný negatívny dopad napadnutého rozhodnutia na ostatných poskytovateľov služieb\npôsobiacich na trhu v dôsledku regulácie cien za službu ukončovania volania. Nie je pravdivé tvrdenie\nžalobcu, že úrad neskúmal skutočný názor ostatných regulovaných podnikov, nakoľko v rámci správneho\nkonania písomne vyzval všetky regulované podniky, aby sa vyjadrili pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žiaden z oslovených významných podnikov s výnimkou žalobcu\nnezaslal úradu námietky k napadnutému rozhodnutiu, nemôže viesť k záveru, že úrad hlbšie neskúmal,\naký je skutočný názor ostatných podnikoch na napadnuté rozhodnutie. Toto tvrdenie žalobcu preto\npokladá predseda úradu za ničím nepodloženú domnienku.  Za mylné a neodôvodnené pokladá aj\ntvrdenie žalobcu, že ceny na základe modelu BU LRIC pure sa v krajinách EÚ prakticky neuplatňujú;\nv roku 2013 metódu LRIC používalo 15 krajín EÚ na výpočet poplatkov za ukončovanie volania. Z\nrozhodnutí Európskej komisie jednoznačne vyplýva, že úrad v žiadnom prípade nemôže pri ďalšom\nuplatňovaní regulácie použiť inú metódu ako BU LRIC pure a v súlade s odporúčaním Európskej\nkomisie ani postupné znižovanie poplatkov. Predseda úradu nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že by\nsa na výpočet ceny za ukončovanie volania mali použiť len vstupné dáta žalobcu ako jediného podniku\nzodpovedajúceho modelu hypotetického efektívneho operátora poskytujúceho služby celoplošne na\ncelom územní SR. Model mal za cieľ vypočítať cenu za službu ukončovania volania teoretického\nefektívneho podniku a nie cenu služby poskytovanej žalobcom. Teoretický efektívny podnik je podnik\nvyužívajúci efektívne technológie a efektívne sieťové prvky a nie iba prvky siete žalobcu. Preto sa v\npriebehu tvorby predmetného nákladového modelu diskusií zúčastňovali aj ostatné podniky pôsobiace\nna trhu pevných hlasových služieb. V procese tvorby modelu boli zohľadnené aj ich pripomienky, resp.\naj ich dátové služby v prípade, že tieto boli poskytnuté. Takýto postup bol úradom zvolený najmä z toho\ndôvodu, že model musí pokryť potreby celého trhu pevných hlasových služieb na Slovensku a teda nie\niba služieb poskytovaných žalobcom. K námietke žalobcu, že úrad na výpočet ceny nepoužil aktuálne\ndáta, sa v rozhodnutí, ktoré je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania, uvádza, že výpočet\nceny bol uskutočnený z najčerstvejších vstupných údajov, ktoré mal úrad v danom časovom období k\ndispozícii. Cieľom regulácie je, aby podniky nemohli požadovať neprimerane vysoké ceny. V prípade,\nak by úrad nereguloval dvojitý tranzit, mohol by žalobca požadovať vysoké ceny za ukončenie volania\nna tejto úrovni. Žalobca môže za ukončovanie volania požadovať maximálnu cenu tak za prepojenie na\nmiestnej úrovni, za prepojenie na úrovni prvého, ale aj druhého tranzitu.\n\nK tvrdeniu žalobcu, že aplikáciou rovnakého nákladového modelu BU LRIC pure v prípade ukončovania\nvolaní a zostavenia volania v pevnej sieti bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 5 správneho poriadku\ntým že o skutkovo podobných prípadoch bolo rozhodnuté rozdielnym spôsobom, sa v rozhodnutí o\nrozklade uvádza, že základný rozdiel v cenovej regulácii dvoch služieb (ukončovania volaní a zostavenia\nvolania v pevnej sieti) spočíva v tom, že kým pri službe ukončovania volaní v pevnej sieti odporúčanie EK\nobligatórne predpisuje aplikáciu BU LRIC pure, pri zostavení volania v pevnej sieti úrad môže regulovať\nceny tejto služby niekoľkými možnými spôsobmi.\n\nAni s tvrdením žalobcu, že právo Európskej komisie vetovať návrh úradu sa vzťahuje iba na rozhodnutie\no definícii trhu, či určení podniku za podnik s významným vplyvom na trhu, nie však na samotný\nrozsah a obsah uložených regulačných povinností, sa predseda úradu nestotožnil s poukazom na\nustanovenie § 10 ods. 9 a § 11 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Tiež uviedol, že žalobca\n\nsa poukazom na odlišný postup národných regulačných orgánov v Holandsku a Nemecku snaží obísť\nznenie § 11 ods. 2 a § 10 ods. 9 zákona o elektronických komunikáciách. Konštatoval, že pre úrad\nnie je smerodajný spôsob cenovej regulácie uskutočňovaný holandským či nemeckým regulačným\norgánom a ani rozhodnutie holandského alebo nemeckého súdu. Model BU LRIC pure je nákladovo\norientovaný model, ktorého aplikácia na výpočet cien za ukončovanie volaní v pevnej sieti nie je v\nrozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky ani s regulačným rámcom EÚ. Výpočet ceny za\nslužbu ukončovania volania vychádza z efektívne vynaložených nákladov, ktoré vznikli podniku pri\nposkytovaní veľkoobchodnej služby ukončovania volania. Odporúčanie EK ani bežná prax v krajinách\nEÚ nepovažuje za odôvodnené zahrnúť do výpočtu ceny za ukončovanie volania také náklady, ktoré\nnevznikli v súvislosti s poskytovaním veľkoobchodnej služby ukončovania volania, ktorej sa predmetný\nvýpočet a regulácia týka. Vzhľadom na fakt, že výpočet vychádza z efektívne vynaložených nákladov\nvzniknutých v súvislosti s poskytovaním služby ukončovania volania a teda stanovená cena vychádza\nz efektívne vynaložených nákladov vzniknutých s poskytovaním služby ukončovania volania, nemožno\nceny považovať za predátorské a pri takto stanovených cenách nie je ani možné uplatňovať krížové\nfinancovanie. Práve naopak, predseda úradu považuje za neodôvodnené zahrnúť do regulovanej\nceny ukončovania volania aj iné náklady okrem tých, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním služby\nukončovania volania. Ak by do výpočtu ceny boli zahrnuté aj náklady nesúvisiace s poskytovaním tejto\nslužby, práve takáto cena by bola predpokladom, aby dochádzalo k financovaniu nákladov aj iných\nslužieb prostredníctvom tejto „garantovanej\" regulovanej ceny ukončovania volania. Neexistuje dôvod,\npre ktorý by mal úrad upustiť od aplikácie odporúčania EK na oblasť cenovej regulácie na relevantnom\ntrhu č. 3. Postup úradu podľa odporúčania EK plne korešponduje s plnením cieľa ustanoveného\nčlánkom 8 ods. 5 písm. a/ rámcovej smernice. Neobjektívne je aj tvrdenie žalobcu, že regulácia cien\nukončovania volania v pevnej sieti prostredníctvom európskou komisiou odporúčaného nákladového\nmodelu BU LRIC pure mu nezabezpečí dostatočný finančný tok nevyhnutný na vybudovanie moderných\nsietí. Úrad v súlade s § 23 zákona o elektronických komunikácia prihliada na mieru investovania\nvýznamným podnikom s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu a s tým spojených rizík\nšpecifických pre konkrétny nový investičný projekt. Nákladový model BU LRIC pure prepočítava\nnáklady na dané volania vrátane primeraného zisku, ktorý je stanovený na úrovni váženého priemeru\nnákladov na kapitál - WACC. Primeraná miera návratnosti vloženého kapitálu zabezpečuje dostatočnú\nnávratnosť vynaložených investícií. V prípade, že na relevantnom trhu nie je efektívna hospodárska\nsúťaž, existuje možnosť, že významný podnik môže za veľkoobchodné služby ukončovania volania\npožadovať neprimerane vysoké ceny. Cenová regulácia predstavuje nástroj, prostredníctvom ktorého\nsa má takémuto konaniu predísť. Predseda úradu sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že úradom\nuskutočnený spôsob regulácie cien ukončovania volania v pevnej sieti je nepredvídateľný a nezaručuje\nregulovanému subjektu právnu istotu. Nákladový model bol verejne konzultovaný na národnej úrovni v\ntermíne od 25.07.2012 do 24.08.2012. Nadnárodné konzultácie sa uskutočnili v termíne od 24.09.2012\ndo 24.10.2012. Úrad nemôže pre výpočet ceny použiť v budúcnosti ľubovoľný model, ale ten, ktorý\nprešiel konzultačným procesom. Prázdny model a model vyplnený vstupnými údajmi za žalobcu bol\nspolu s manuálom odovzdaný žalobcovi dňa 08.02.2013. Vyplnený model bol žalobcovi odovzdaný\ndňa 04.04.2013. Argumentáciu žalobcu, že postup úradu pri regulácii cien ukončovania volaní v\npevnej sieti nebol dostatočne predvídateľný a nezaručuje regulovanému subjektu právnu istotu, preto\npokladá predseda úradu za účelovú a nepravdivú. K námietke žalobcu, že vo výroku napadnutého\nrozhodnutia nie je uvedená doba platnosti uvedeného rozhodnutia, predseda úradu konštatoval, že\nneuvedením termínu ukončenia platnosti rozhodnutia nevznikla právna neistota regulovaného podniku\nani destabilizácia pomerov na trhu, o čom svedčí aj súčasný stav. Navyše žalobca veľmi dobre vie, že\núdaje za predchádzajúci rok je schopný predložiť úradu až k 30. júnu bežného roka. Všetkým žalobcom\nnamietaným skutočnostiam úrad venoval náležitú pozornosť.\n\nNa základe uvedeného považoval predseda úradu rozhodnutie, ktoré žalobca napadol podaným\nrozkladom, za správne, vydané v súlade s platnými právnymi predpismi SR, cieľmi regulácie\nelektronických komunikácií podľa § 11 zákona o elektrických komunikáciách, zároveň za dostatočne\nodôvodnené, jasné a zrozumiteľné. Napadnuté rozhodnutie č. 2063/OER/2013 z 26.08.2013 preto podľa\n§ 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku potvrdil a rozklad v celom rozsahu zamietol.\n\nProti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, v ktorej navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodnutie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky o rozklade\nč. 222/PÚ/2013 z 10.12.2013 (správne č. 333/PÚ/2013 z 10.12.2013) a rozhodnutie Telekomunikačného\núradu Slovenskej republiky o regulácii cien č. 2063/OER/2013 z 26.08.2013 zrušil a vec vrátil správnemu\n\norgánu na ďalšie konanie. Uviedol, že vec bola nesprávne právne posúdená, keď došlo k porušeniu\njeho ústavného práva na vlastníctvo (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR) - povinnosť umožniť prístup k sieti\nžalobcu bez primeranej náhrady, za regulovanú cenu nepokrývajúcu minimálne efektívne vynaložené\nnáklady a na podnikanie (čl. 35 ods. 1 Ústavy SR) - obmedzenie podnikania žalobcu spôsobom,\nktorý znižuje hodnotu jeho služieb a siete pod úroveň minimálne efektívne vynaložených nákladov\na dlhodobo neumožňuje rozvíjať uvedenú službu. Namietal porušenie práva na primeranosť cenovej\nregulácie aplikáciou modelu BU LRIC pure bez preukázania toho, že iný menej zaťažujúci model\nreguluje cenu nad úroveň nákladov efektívneho poskytovania služby a tiež nezohľadnením prechodného\nobdobia pre účel prechodu na technológiu zohľadnenú vo výsledku ceny z modelu BU LRIC pure.\nTiež namietal porušenie práva na minimálne zohľadnenie efektívne vynaložených nákladov v zmysle\nustanovení § 12 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách a ich analogického uplatnenia pri\nregulácii spôsobmi podľa § 12 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách, ak vyplývajú z uloženej\npovinnosti podľa § 23 zákona o elektronických komunikáciách ako transpozície prístupovej smernice\ndo slovenského právneho poriadku. Zopakoval dôvody rozkladu, týkajúce sa nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; namietal vady, ktoré mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozpor zisteného skutkového stavu s obsahom spisov (porušenie\ndvojinštančnosti konania, rozpor zisteného skutkového stavu s obsahom spisov, porušenie práva\núčastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a porušenie povinnosti rozhodovať o skutkovo\nzhodných alebo podobných prípadoch tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely).\n\nŽalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 25.03.2014. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nžalobu zamietol. K tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v žalobe uviedol, že vo všeobecnosti výsledkom\nakejkoľvek regulácie je obmedzenie autonómie regulovaného subjektu, spočívajúce vo vymedzení\nhraníc jeho správania prostredníctvom negatívnych (zakazujúcich) alebo pozitívnych (prikazujúcich)\npovinností. Akékoľvek takéto obmedzenie je v podmienkach Slovenskej republiky možné realizovať iba\nna základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Povinnosti možno\nukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.\nExistenciu zákonom zverenej možnosti konať je možné považovať za conditio sine qua non pre postup\norgánov verejnej moci vo vzťahu k adresátom ich mocenského pôsobenia. Právnym základom pre\nuloženie povinnosti regulácie cien je zákon o elektronických komunikáciách. Pre uloženie povinnosti\ncenovej regulácie zo strany žalovaného tak existuje jedinečné a určité zákonné splnomocnenie, čím je\nnaplnený základný predpoklad pre ústavný a legálny zásah do sféry subjektívnych práv a chránených\nzáujmov žalobcu. V danom prípade žalovaný reguloval ceny prístupu určením maximálnej ceny za\nslužbu ukončenia volania vo verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení. Určenie maximálnej ceny\nvychádza z nákladového modelu BU LRIC pure. Odporúčanie komisie o regulačnom zaobchádzaní s\nprepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach v EÚ určuje uvedený model ako\nnajvhodnejší nástroj pre dosiahnutie takej ceny za službu ukončenia volania, v ktorej sa premietajú\niba efektívne vynaložené náklady a primeraná miera ziskovosti. Z uvedeného vyplýva, že výsledná\ncena za poskytnutie služby sa nenachádza pod hranicou nákladov, ale že do jej výpočtu vstupujú iba\ntaké náklady, ktoré priamo a bezprostredne súvisia s danou službou a nie náklady, ktoré by vznikli aj\nv prípade, ak by podnik danú službu vôbec neposkytoval. K týmto nákladom sa navyše pripočítava\naj primeraná miera ziskovosti. Pre efektívnu súťaž je nevyhnutné, aby náklady vstupujúce do ceny\nza službu ukončenia volania boli maximálne efektívne, keďže cenu za službu ukončenia volania platí\npodnik v prospech iného podniku, voči ktorému je spravidla v priamom konkurenčnom postavení.\nCieľom regulácie relevantných trhov vo všeobecnosti, ako aj regulácie cien, je zabezpečenie efektívnej\nsúťaže na relevantnom trhu. V prípade, ak na trhu neexistuje efektívna súťaž, predstavuje regulácia\nnástroj, ktorý nepriaznivé skutočnosti vzniknuté v dôsledku absencie efektívnej súťaže odstraňuje alebo\nzmierňuje. Možnosť správať sa nezávisle od svojich konkurentov v oblasti určovania cien za používanie\nvlastného majetku predstavuje takú nepriaznivú skutočnosť, ktorá vo všeobecnosti môže vážne ohroziť\nnielen samotný regulovaný trh prístupu, ale môže najmä nepriaznivo vplývať na stav súťaže na\nsúvisiacom maloobchodnom trhu, na, ktorom, vzhľadom na stav súťaže použitie regulačných opatrení\nzatiaľ nie je potrebné. Z tohto hľadiska je možné reguláciu cien prístupu (veľkoobchodný trh) definovať\nako nástroj prevencie a predbežnej ochrany súťažného prostredia na trhoch, na ktorých je prítomná\nefektívna súťaž. Žalovaný má za to, že regulačný zásah bol vykonaný ústavne súladným spôsobom a\npreto logicky nemohlo dôjsť k protiústavnému obmedzeniu individuálnych práv žalobcu. V konaní úrad\nprihliadal na mieru investovania významným podnikom s uznaním primeranej návratnosti vloženého\nkapitálu a s tým spojených rizík špecifických pre konkrétny nový investičný sieťový projekt s cieľom\npodporovať investície podniku vrátane investícii do sietí novej generácie. K efektívne vynaloženým\n\nnákladom sa pripočítava miera návratnosti vynaložených nákladov (WACC), ktorá zabezpečuje, aby\nposkytovanie služby bolo primerane ziskové. K tvrdeniu žalobcu, že bolo porušené jeho právo na\nprimeranosť cenovej regulácie aplikáciou modelu BU LRIC pure bez preukázania toho, že iný, menej\nzaťažujúci model reguluje cenu nad úroveň nákladov efektívneho poskytovania služby a že nebolo\nzohľadnené prechodné obdobie pre účel prechodu na technológiu zohľadnenú vo výsledku ceny z\nmodelu BU LRIC pure žalovaný uviedol, že povinnosť úradu pri regulácii elektronických komunikácií\nprihliadať na odporúčania a usmernenia Európskej komisie, vrátane technických noriem a technických\nšpecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje Európska komisia v Úradnom vestníku EÚ,\nvyplýva priamo z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Postup podľa\nodporúčania je preto naplnením primárnej zákonom ustanovenej povinnosti. Zákon o elektronických\nkomunikáciách síce dáva možnosť odkloniť sa od stanoveného postupu, avšak takýto odklonu musí\nbyť náležite odôvodnený. Z hľadiska obmedzení pre regulovaný subjekt neexistuje vhodnejší a menej\nzaťažujúci spôsob, ktorým by bolo možné zabezpečiť maximálnu nákladovú efektivitu pri stanovení\nceny za službu ukončenia volania, než je model BU LRIC pure. Daný nákladový model vychádza\nz predpokladu, že legitímnymi a teda oprávnenými nákladmi sú len tie náklady, ktoré priamo a\nbezprostredne súvisia so službou ukončenia volania a zároveň nijako nesúvisia so žiadnou inou\nslužbou. Ide o tzv. prírastkové náklady, kedy prírastok nákladov vzniká výlučne pri poskytovaní služby\nukončenia volania. Z uvedeného vyplýva, že prírastkové náklady sú nákladmi variabilnými. To znamená,\nže v prípade, ak by sa služba ukončenia volania vôbec neposkytovala, náklady by boli nulové. Inak\npovedané, do rozsahu oprávnených nákladov podľa odporúčania nepatria také náklady, ktoré možno\npriradiť aj k iným službám, teda také náklady, ktoré by existovali aj v prípade, ak by sa služba\nukončenia volania vôbec neposkytovala. Nákladový prírastok sa teda odvodzuje výlučne z nákladov,\nktoré s narastajúcim objemom poskytovanej služby rastú a nie z nákladov, ktoré sú prítomné aj pri\nneexistencii reálneho poskytovania služby ukončenia volania. Iba na základe uvedeného priraďovania\nnákladov za službu ukončenia volania je možné zaručiť, že sa pri stanovení cien dosiahne maximálna\nmiera nákladovej efektívnosti a že prevádzkovatelia nebudú odškodňovaní za náklady spôsobené\nnedostatočnou efektívnosťou. Žalovaný je toho názoru, že napadnuté rozhodnutia a spôsob regulácie\ncien v nich obsiahnutý je v súlade s princípom proporcionality a nepresahuje hranice najmenej\nzaťažujúceho regulačného obmedzenia, ktorým je možné dosiahnuť požadovaný cieľ.\n\nPodľa názoru žalovaného nepravdivé je tvrdenie žalobcu, že žalovaný považuje v napadnutých\nrozhodnutiach samotné odporúčanie za dôkaz primeranosti ukladanej metódy. V napadnutých\nrozhodnutiach dostatočne preukázal nevyhnutnosť svojho postupu vychádzajúceho z odporúčania,\npričom poukázal vzájomnú previazanosť požiadaviek uvedených v odporúčaní s naplnením požiadaviek\nuvedených v záväzných predpisoch európskeho práva. Opakovane uvádza, že podľa ustálenej\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie sú orgány členského štátu, vrátane súdov, povinné aplikovať\nvnútroštátnu legislatívu, vrátane negatívnej povinnosti, spočívajúcej vo vylúčení aplikácie vnútroštátnej\nlegislatívy, takým spôsobom, aby nebol ohrozený účinok predpokladaný európskym právom. Postup\nžalovaného, založený na požiadavkách uvedených v odporúčaní, predstavuje jediný možný spôsob\npre dosiahnutie konformity so záväznými požiadavkami európskeho práva. Odporúčanie nebolo\nvyhodnotené ako izolovaný dôkaz, preukazujúci primeranosť ukladanej metódy, ale žalovaný prihliadal\nna také skutočnosti, ktoré odôvodňujú postup podľa odporúčania ako legitímny a primeraný vzhľadom\nna splnenie povinnosti žalovaného. Opakovane ďalej žalovaný uvádza, že z hľadiska obmedzení pre\nregulovaný subjekt neexistuje vhodnejší a menej zaťažujúci spôsob, ktorým by bolo možné zabezpečiť\nmaximálnu nákladovú efektivitu pri stanovení ceny za službu ukončenia volania, než je model BU LRIC\npure. Daný nákladový model vychádza z predpokladu, že legitímnymi a teda oprávnenými nákladmi sú\nlen tie náklady, ktoré priamo a bezprostredne súvisia so službou ukončenia volania a zároveň nijako\nnesúvisia so žiadnou inou službou. Ide o tzv. prírastková náklady, kedy prírastok nákladov vzniká výlučne\npri poskytovaní služby ukončenia volania. Z uvedeného vyplýva, že prírastkové náklady sú nákladmi\nvariabilnými. To znamená, že v prípade, ak by sa služba ukončenia volania vôbec neposkytovala,\nnáklady by boli nulové. Inak povedané, do rozsahu oprávnených nákladov podľa odporúčania nepatria\ntaké náklady, ktoré možno priradiť aj iným službám, teda také náklady, ktoré by existovali aj v prípade, ak\nby sa služba ukončenia volania vôbec neposkytovala. Nákladový prírastok sa teda odvodzuje výlučne z\nnákladov, ktoré s narastajúcim objemom poskytovanej služby rastú a nie z nákladov, ktoré sú prítomné\naj pri neexistencii reálneho poskytovania služby ukončenia volania (spoločné a režijné náklady).\nIba na základe uvedeného priraďovania nákladov za službu ukončenia volania je možné zaručiť,\nže sa pri stanovení cien dosiahne maximálna miera nákladovej efektívnosti a že prevádzkovatelia\nnebudú odškodňovaní za náklady spôsobené nedostatočnou efektívnosťou. Z hľadiska ekonomickej\n\nprimeranosti žalovaný opakovane v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že k efektívne vynaloženým\nnákladom sa pripočítava takisto miera návratnosti vynaložených nákladov (WACC). Spôsob regulácie\ncien obsiahnutý v napadnutých rozhodnutiach je v súlade s princípom proporcionality a nepresahuje\nhranice najmenej zaťažujúceho regulačného obmedzenia, ktorým je možné dosiahnuť požadovaný cieľ.\nŽalovaný postupoval v súlade s odporúčaním a aplikáciou nákladového modelu BU LRIC pure vypočítal\nmaximálnu cenu pre všetky služby ukončovania volania. Model BU LRIC pure pri výpočte vychádza\nz kapacity siete potrebnej na poskytovanie všetkých služieb, t. j. zo vstupných dát prichádzajúcich a\nodchádzajúcich volaní v pevnej sieti, mobilnej sieti, pričom zohľadňuje aj iné hovory a zo vstupných\núdajov o dátových službách. To znamená, že vstupné údaje do modelu BU LRIC pure netvoria len\núdaje za ukončované volania na geografické čísla ako to tvrdí žalobca. Model BU LRIC pure počíta len\njednu cenu za službu ukončenia volania, pričom vypočítaná cena je rovnaká pre geografické čísla aj\nnegeografické čísla. Predmetom regulácie cien môžu byť iba služby zahrnuté do definície relevantného\ntrhu. Ak úrad na základe analýzy zistí, že na určitom relevantnom trhu nie je efektívna hospodárska\nsúťaž, po skončení konzultácií určí rozhodnutím významný podnik a zároveň mu v tomto rozhodnutí\nuloží aspoň jednu povinnosť podľa § 19 a § 25 zákona o elektronických komunikáciách; ak ide o trhy\npodľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona, uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 19 a § 21, § 23 a § 25. Z\nuvedeného vyplýva, že žalovaný môže síce vypočítať cenu za všetky dokončované volania, ale regulovať\nmôže len ukončovanie volaní, ktoré sú vecne zahrnuté do relevantného trhu. Tvrdenia žalobcu, že\npoužitie modelu BU LRIC pure nevyhnutne súvisí s ukončovaním všetkých volaní teda nie je pravdivé. Z\nustanovení odporúčania nijako výslovne nevyplýva, že sa regulácia cien má vzťahovať na všetky volania\nukončené vo verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení. Naopak rozsah regulácie je limitovaný\nvecným vymedzením trhu určeným v rozhodnutí o určení významného podniku. Regulácia cien je\nsúčasťou regulácie relevantného trhu a preto sa nemôže realizovať nad rámec vecného vymedzenia\nrelevantného trhu určeného v jeho definícií. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že výkladom\nposkytnutým žalobcovi nespôsobil nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí.\n\nPokiaľ ide o námietky týkajúce sa porušenia dvojinštančnosti konania a rozporu zisteného skutkového\nstavu s obsahom spisov, k tomu žalovaný uviedol, že žalobný dôvod sa týkal činnosti rozkladovej\nkomisie a vylúčenia zamestnancov z procesu prejednávania a rozhodovania veci. Poukázal na to,\nže osobitná komisia má povahu poradného orgánu. V dôsledku tejto skutočnosti nemôže vykonávať\nniektoré procesné úkony. Jej zasadnutia sú zásadne neverejné. Ak by sa v praxi vyskytla potreba\nvykonania takýchto procesných úkonov, ich zabezpečenie a realizácia spadá do pôsobnosti príslušného\norganizačného útvaru ústredného orgánu štátnej správy. Odhliadnuc od skutočnosti, že rozkladová\nkomisia je považovaná iba za poradný orgán a nie je orgánom disponujúcim zverenou právomocou\nk takým úkonom, ktoré sú podľa správneho poriadku pre rozhodnutie vo veci právne relevantné,\nje preukázateľné, že v predmetnej veci vylúčený štátny zamestnanec nehlasoval. Vyplýva to zo\nznenia zápisnice zo zasadnutia rozkladovej komisie zo dňa 30.10.2013. Počet členov oprávnených\nna hlasovanie zodpovedá počtu členov rozkladovej komisie prítomných na hlasovaní po vylúčení\npríslušného člena komisie. Prítomnosť iných osôb ako člena rozkladovej komisie vyslovene predpokladá\nštatút rozkladovej komisie a odôvodňuje v danom prípade aj rozdiel v počte podpisov na prezenčnej\nlistine a v zápisnici zo zasadnutia rozkladovej komisie. Činnosť rozkladovej komisie nemôže nepriaznivo\novplyvniť nezávislosť a autonómnosť rozhodovania orgánu o rozklade alebo akokoľvek nepriaznivo\nzasiahnuť do plnenia jeho povinností súvisiacich s preskúmaním napadnutého rozhodnutia a preto ani\nnie je spôsobilá ohroziť alebo obmedziť subjektívne práva žalobcu. Ďalej sa vo vyjadrení žalovaného\nuvádza, že úplnosť údajov na spisovom obale nemá reálny vplyv na možnosť účastníka konania\noboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie. Povinnosťou správneho orgánu jej v záujme náležitého\nzistenia stavu veci zaobstarať všetky potrebné dôkazné prostriedky na rozhodnutie vo veci, ktoré sú\nobsahom administratívneho spisu. Spisový obal nie je dôkazným prostriedkom, má len informačný\ncharakter o zozname podkladov obsiahnutých v príslušnom administratívnom spise. Žalovaný je toho\nnázoru, že nakoľko administratívny spis obsahuje rozklad žalobcu, absencia záznamu o podaní a\ndoručení rozkladu na spisovom obale taktiež nemá za následok porušenie povinnosti žalovaného\ntakým spôsobom, ktorý by spôsoboval nezákonnosť rozhodnutia. Doplnenie administratívneho spisu\no záznam e-mailovej komunikácie nemá vplyv na obsah podkladov relevantných pre rozhodnutie,\nnakoľko neobsahuje nové skutočnosti, pričom v zásade zodpovedá vyjadreniu žalovaného k tvrdeniam\nžalobcu v rámci národných konzultácií a správneho konania. Uvedeným postupom nebola žalobcovi\nefektívne odňatá možnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi relevantnými pre rozhodnutie vo veci;\nneboli ohrozené alebo obmedzené jeho subjektívne práva. Pokiaľ bolo namietané porušenie povinnosti\nrozhodovať o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch tak, aby nevznikali neodôvodnené\n\nrozdiely, k tomuto žalovaný vo vyjadrení uviedol, že pri stanovení ceny za službu zostavenia volania\nzahrnul náklady na réžiu a pomernú časť spoločných nesieťových nákladov do ceny tejto služby, pretože\ntakýto postup európska komisia umožnila; v prípade rozhodnutia o regulácii cien služby ukončenia\nvolania európska komisia podobný postup neumožnila.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s\n§ 74 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach žaloby a tiež v zmysle svojej ustálenej judikatúry\npreskúmaval, či rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jeho\nzávery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a\nriadnym procesným postupom. Dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n\nZ obsahu spisu a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu sú\nrozhodnutia správnych orgánov, ktorými bolo rozhodnuté vo veci uloženia povinnosti súvisiacej s\nreguláciou cien prístupu a pripojenia podľa § 23 zákona o elektronických komunikáciách podnikom\ns významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu služby ukončenia volania v jednotlivých verejných\ntelefónnych sieťach v pevnom umiestnení, ktorá spočíva v prenose volania smerovaného ku koncovému\nužívateľovi verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia z bodu prepojenia medzi dvoma\npevnými sieťami alebo medzi mobilnou a pevnou sieťou do koncového bodu pevnej verejnej telefónnej\nsiete určeného špecifickou sieťovou adresou (relevantný trh č. 3).\n\nŽalovaný ako orgán verejnej správy dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich\nelektronickú komunikáciu, predovšetkým zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v\nznení neskorších predpisov, ktorého základným poslaním bola transpozícia nových smerníc Európskeho\nparlamentu a Rady do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide o Smernicu Európskeho parlamentu\na Rady 2009/136/ES z 25.11.2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej\nslužbe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, Smernicu\nEurópskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany\nsúkromia v sektore elektronických komunikácií, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/2004\no spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu\nspotrebiteľa, Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25.11.2009, ktorou sa menia a\ndopĺňajú smernice: 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a\nslužby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a\n2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby. Tretím dokumentom je\nNariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25.11.2009, ktorým sa zriaďuje Orgán\neurópskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad.\n\nPred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na relevantný trh, alebo ak to ustanovuje tento\nzákon, umožní úrad dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu opatrenia. Lehota na vyjadrenie je jeden\nmesiac odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia; v zložitých prípadoch môže byť lehota predĺžená najviac\nna dva mesiace. Ak je to primerané, úrad v čo najväčšej miere prihliadne na stanoviská združení\nkoncových užívateľov, výrobcov telekomunikačných zariadení a podnikov (§ 10 ods. 1 zákona o\nelektronických komunikáciách).\n\nÚrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti,\ntransparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Všetky svoje rozhodnutia, všeobecne\nzáväzné právne predpisy a informácie, ktoré prispejú k otvorenému a funkčne konkurenčnému trhu,\nzverejňuje na svojom webovom sídle, a ak tak ustanovuje tento zákon, aj vo vestníku, pričom tieto údaje\npriebežne aktualizuje (§ 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách).\n\nÚrad pri regulácii elektronických komunikácií prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie,\nvrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje\nEurópska komisia v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa úrad rozhodne nepostupovať podľa\nodporúčania Európskej komisie, informuje o tom Európsku komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie.\nAk tento zákon neustanovuje inak, úrad prihliada na technologickú neutralitu regulácie, ktorá\nneukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie. Ak technické normy a technické\nšpecifikácie nie sú zverejnené, používajú sa normy prijaté európskymi organizáciami pre normalizáciu.\nAk takéto normy nie sú, použijú sa primerane medzinárodné normy alebo odporúčania prijaté\n\nMedzinárodnou telekomunikačnou úniou, Európskou konferenciou poštových a telekomunikačných\nspráv, Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu alebo Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou\n(§ 11 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách).\n\nÚrad pri regulácii elektronických komunikácií uplatňuje princípy podľa odseku 1 najmä tým, že\na/ podporuje predvídateľnosť regulácie elektronických komunikácií zabezpečením jednotného\nregulačného prístupu,\nb/ zabezpečuje, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s podnikmi,\nc/ chráni efektívnu hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov a vhodne podporuje súťaž v oblasti\ninfraštruktúry,\nd/ podporuje efektívne investície do kvalitnej a modernej infraštruktúry a jej inovácie aj tým, že\nzabezpečuje, aby sa vo všetkých povinnostiach týkajúcich sa prístupu náležite prihliadlo na riziko, ktoré\nznášajú investujúce podniky a umožňuje dohody o rozložení investičného rizika medzi investora a osobu\nžiadajúcu prístup k sieti,\ne/ primerane prihliada na odlišné situácie v oblasti efektívnej hospodárskej súťaže a spotrebiteľov v\nrôznych geografických oblastiach štátu,\nf/ ukladá povinnosti podľa tohto zákona len vtedy, ak neexistuje efektívna a trvalo udržateľná\nhospodárska súťaž, a uvoľňuje alebo zrušuje tieto povinnosti, ak je táto podmienka splnená (§ 11 ods.\n4 zákona o elektronických komunikáciách).\n\nAk úrad na základe analýzy relevantného trhu súvisiaceho s prístupom alebo prepojením podľa § 17\nzistí, že na tomto trhu nie je efektívna hospodárska súťaž a uloženie jednej alebo viacerých povinností\npodľa § 19 až 22 nepostačuje na to, aby významný podnik určený podľa § 18 nepožadoval neprimerane\nvysoké alebo neprimerane nízke ceny súvisiace s prístupom alebo prepojením v neprospech koncových\nužívateľov, môže regulovať ceny významného podniku podľa § 12. S cieľom podporovať investície\npodniku vrátane investícií do sietí novej generácie úrad prihliada na mieru investovania významným\npodnikom s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu a s tým spojených rizík špecifických pre\nkonkrétny nový investičný sieťový projekt (§ 23 zákona o elektronických komunikáciách).\n\nNa konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon\nneustanovuje inak (§ 74 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách).\n\nÚčastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a\nznalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom\nkonania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho\npodkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 1 a 2 správneho\nporiadku).\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v prvom rade zaoberal námietkou, ktorou žalobca poukazoval\nna skutočnosť, že vec bola nesprávne právne posúdená a že uložený model „BU LRIC pure\" mu\nznemožňuje uplatniť si reálne vynaložené spoločné náklady zariadení v sieti využívaných spoločne\ns inými službami, bez ktorých sa dotknutá služba nedá poskytovať. Uvedenú námietku najvyšší\nsúd nepovažoval za dôvodnú. Vo svojich rozhodnutiach ako aj vo vyjadrení k žalobe žalovaný\nzrozumiteľne a dostatočne jasne opakovane uviedol, z akých dôvodov bola stanovená cena za službu\nukončenia volania, ktorá vychádza z nákladov teoretického efektívneho podniku využitím vzostupného\nnákladového modelu čistých prezieravých dlhodobých prírastkových nákladov. Odporúčanie komisie o\nregulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach v\nEÚ určuje uvedený model ako najvhodnejší nástroj pre dosiahnutie takej ceny za službu ukončenia\nvolania, v ktorej sa premietajú iba efektívne vynaložené náklady a primeraná miera ziskovosti. Výsledná\ncena za poskytnutie služby sa nenachádza pod hranicou nákladov; do jej výpočtu vstupujú iba také\nnáklady, ktoré priamo a bezprostredne súvisia s danou službou a nie náklady, ktoré by vznikli aj v\nprípade, ak by podnik danú službu vôbec neposkytoval. K týmto nákladom sa navyše pripočítava aj\nprimeraná miera ziskovosti. Pre efektívnu súťaž je nevyhnutné, aby náklady vstupujúce do ceny za\nslužbu ukončenia volania boli maximálne efektívne, keďže cenu za službu ukončenia volania platí podnik\nv prospech iného podniku, voči ktorému je spravidla v priamom konkurenčnom postavení. Reguláciu\ncien prístupu (veľkoobchodný trh) je možné definovať ako nástroj prevencie a predbežnej ochrany\nsúťažného prostredia na trhoch, na ktorých je prítomná efektívna súťaž. Pritom k efektívne vynaloženým\nnákladom sa pripočítava miera návratnosti vynaložených nákladov (WACC), ktorá zabezpečuje, aby\n\nposkytovanie služby bolo primerane ziskové. Z hľadiska obmedzení pre regulovaný subjekt neexistuje\nvhodnejší a menej zaťažujúci spôsob, ktorým by bolo možné zabezpečiť maximálnu nákladovú efektivitu\npri stanovení ceny za službu ukončenia volania, než je model BU LRIC pure. Daný nákladový model\nvychádza z predpokladu, že legitímnymi a teda oprávnenými nákladmi sú len tie náklady, ktoré priamo a\nbezprostredne súvisia so službou ukončenia volania a zároveň nijako nesúvisia so žiadnou inou službou.\nIde o tzv. prírastkové náklady, kedy prírastok nákladov vzniká výlučne pri poskytovaní služby ukončenia\nvolania. Prírastkové náklady sú nákladmi variabilnými. V prípade, ak by sa služba ukončenia volania\nvôbec neposkytovala, náklady by boli nulové. To znamená, že do rozsahu oprávnených nákladov podľa\nodporúčania nepatria také náklady, ktoré možno priradiť aj k iným službám, teda také náklady, ktoré by\nexistovali aj v prípade, ak by sa služba ukončenia volania vôbec neposkytovala. Nákladový prírastok\nsa teda odvodzuje výlučne z nákladov, ktoré s narastajúcim objemom poskytovanej služby rastú a nie\nz nákladov, ktoré sú prítomné aj pri neexistencii reálneho poskytovania služby ukončenia volania. Iba\nna základe uvedeného priraďovania nákladov za službu ukončenia volania je možné zaručiť, že sa\npri stanovení cien dosiahne maximálna miera nákladovej efektívnosti a že prevádzkovatelia nebudú\nodškodňovaní za náklady spôsobené nedostatočnou efektívnosťou.\n\nPokiaľ ide o námietky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie\nskutkového stavu, najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úrad sa neriadil len samotným\nodporúčaním a nepovažoval ho za dôkaz primeranosti uloženej metódy, ako to tvrdil žalobca. Možno\nlen zopakovať, že žalovaný neporušil zákon, keď postupoval v súlade s požiadavkami, uvedenými\nv odporúčaní; uvedený postup predstavuje vhodný spôsob pre dosiahnutie konformity so záväznými\npožiadavkami európskeho práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prisvedčiť tvrdeniu\nžalobcu, že žalovaný považoval samotné odporúčanie za dôkaz primeranosti ukladanej metódy, lebo\npo vykonanom dokazovaní bolo prihliadnuté na také skutočnosti, ktoré odôvodňovali postup podľa\nodporúčania ako legitímny a primeraný.\n\nAni námietky, týkajúce sa porušenia dvojinštančnosti konania a rozporu zisteného skutkového stavu s\nobsahom spisov neposúdil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako spôsobilé mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Rozkladová komisia je poradný orgán. Nie je orgánom disponujúcim\nzverenou právomocou k takým úkonom, ktoré sú podľa správneho poriadku pre rozhodnutie vo veci\nprávne relevantné. Jej činnosť nemôže nepriaznivo ovplyvniť nezávislosť a autonómnosť rozhodovania\norgánu, rozhodujúceho o rozklade alebo akokoľvek nepriaznivo zasiahnuť do plnenia jeho povinností\nsúvisiacich s preskúmaním napadnutého rozhodnutia a preto ani nie je spôsobilá ohroziť alebo obmedziť\nsubjektívne práva žalobcu. K ďalším námietkam, ktoré sa týkali úplnosti údajov na spisovom obale\nnajvyšší súd len úplne okrajom poznamenáva, že pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho\norgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani\nporušenie povinnosti žalovaného rozhodovať o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch tak, aby\nnevznikali neodôvodnené rozdiely. Pri stanovení ceny za službu zostavenia volania žalovaný zahrnul\nnáklady na réžiu a pomernú časť spoločných nesieťových nákladov do ceny tejto služby, pretože takýto\npostup európska komisia umožnila; v prípade rozhodnutia o regulácii cien služby ukončenia volania\neurópska komisia podobný postup neumožnila.\n\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný zákonne konformným spôsobom\nzdôvodnil vždy konkrétny podklad pre uloženie konkrétnej povinnosti podľa § 23 zákona o elektronických\nkomunikáciách a pri rozhodnutí vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu. Povinnosti, uložené\nžalobcovi (ako aj ďalším účastníkom správneho konania, ktorí nepodali rozklad a teda ani žalobu v\ndanej veci), sú primerané účelu a princípom regulácie elektronických komunikácií, ktorými sú podpora\nefektívnej hospodárskej súťaže a rozvoj vnútorného trhu.\n\nNámietku žalobcu, že žalovaný sa nemusí pridŕžať odporúčaní Európskej komisie a môže sa od týchto\nodchýliť, námietku považoval najvyšší súd za irelevantnú, nakoľko v prípadoch, kedy správne orgány\nvydávajú rozhodnutia na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, súd preskúmava iba to, či také\nrozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; neposudzuje účelnosť a vhodnosť\nsprávneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). Ide o obmedzený súdny prieskum správnych rozhodnutí\nzaložených na princípoch správneho uváženia, pretože správna úvaha predstavuje ponechanie\nmožnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne,\na práve tolerančné - úvahové pásmo obmedzuje súd pri súdnom prieskume.\n\nPokiaľ sa správne orgány rozhodli pridŕžať odporúčaní Európskej komisie a ich postup bol týmto\nkompetentným a kontrolným orgánom odobrený, nevidí najvyšší súd dôvod postup správnych orgánov\nspochybňovať. Všeobecné tvrdenia žalobcu a jeho poukazovanie na postupy iných regulačných úradov,\nu ktorých práve z tohto dôvodu bola začatá II. fáza vyšetrovania Európskou komisiou za porušenie\núniového práva, v tomto prípade nepostačujú na spochybnenie zákonnosti postupu a rozhodnutí\nžalovaného v danej veci.\n\nUvedenými úvahami sa riadil Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď dospel k záveru, že došlo k\nnaplneniu predpokladov stanovených v § 23 zákona o elektronických komunikáciách pre uloženie\npovinnosti súvisiacej s reguláciou cien prístupu a prepojenia podnikom s významným vplyvom na\nveľkoobchodnom trhu služby ukončenia volania v jednotlivých verejných telefónnych sieťach v pevnom\numiestnení, ktorá spočíva v prenose volania smerovaného ku koncovému užívateľovi verejnej telefónnej\nslužby na pevnom mieste pripojenia z bodu prepojenia medzi dvoma pevnými sieťami alebo medzi\nmobilnou a pevnou sieťou do koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou\nsieťovou adresou (relevantný trh č. 3) a to tak, že účastníci konania sú podľa § 12 ods. 3 písm. a/\nzákona o elektronických komunikáciách povinní od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni doručenia\ntohto rozhodnutia účtovať za službu ukončenia volania maximálnu cenu vo výške 0,001234 € za minútu\npri všetkých volaniach ukončených vo verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení účastníka konania\nzostavených v inej národnej alebo zahraničnej fixnej prípadne mobilnej sieti.\n\nOkrajom Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka, že vo veci určenia významného podniku a\nuloženia povinností na relevantnom trhu služby ukončenia volania v jednotlivých verejných mobilných\ntelefónnych sieťach rozhodol právny predchodca žalovaného Telekomunikačný úrad rozhodnutím č.\n1403/OER/2013 z 10.07.2013, o rozklade žalobcu bolo rozhodnuté už predsedom Úradu pre reguláciu\nelektronických komunikácií a poštových služieb rozhodnutím č. 266/PÚ/2013 z 08.10.2013. O podanej\nžalobe o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 2Sž/27/2013 z 27.02.2015.\n\nPo preskúmaní spisového materiálu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s názorom\nvysloveným v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení žalovaného, že ako príslušný správny orgán v\ndostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona\no elektronických komunikáciách. Jeho rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho\nporiadku, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového\nstavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku.\n\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním žalovaného definovaným v § 6 zákona o elektronických komunikáciách, bolo bez formálnych\na logických nedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky žalobu podľa § 250jm ods. 1 OSP ako bezdôvodnú zamietol.\n\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP, podľa\nktorého náhradu trov možno priznať len tomu žalobcovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech. Žalobca\nv danej veci nebol úspešný a žalovanému náhrada trov v súdnom preskúmavacom konaní neprináleží.\n\nPokiaľ ide o zmenu v osobe žalovaného (rozhodnutie o regulácii cien ako aj rozhodnutie o rozklade\nvydal Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky), táto s účinnosťou od 01.01.2014 nastala v dôsledku\nprijatia zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb\na Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}