{"guid": "d7cd0ecc-b96e-4185-82a1-a74aeae4e479:2410bff9-a447-4c7a-8d91-def1c8d9d929", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9013010177.1", "spisova_znacka": "2Sž/27/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/27/2013 z 25. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. 2Sž/27/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:9013010177.1", "identifikacne_cislo": "9013010177", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/351", "nazov": "zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/351-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/402", "nazov": "predpis č. 402/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/402", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/402-2013"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2410bff9-a447-4c7a-8d91-def1c8d9d929", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010177.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010177.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010177.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/27/2013\n9013010177\n25. 02. 2015\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2015:9013010177.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej\nPhD., a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: Slovak\nTelekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, Bratislava 817 62, IČO: 35 763 469, proti žalovanému: Úrad pre\nreguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, právny nástupca Telekomunikačného úradu\nSlovenskej republiky, so sídlom Továrenská 7, 828 55, Bratislava 24, o preskúmanie zákonnosti postupu\na rozhodnutia žalovaného č. 266/PÚ/2013 z 8. októbra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. 266/PÚ/2013 z 8. októbra 2013 žalovaný zamietol rozklad proti rozhodnutiu\nTelekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 1403/OER/2013 z 10. júla 2013, ktorým prvostupňový\nsprávny orgán rozhodol vo veci určenia významného podniku a uloženia povinností na relevantnom\ntrhu služby ukončenia volania v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach, podľa § 59 ods.\n2 v spojení s § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok)\na napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, nakoľko toto\npovažoval za vydané v súlade s vnútroštátnymi aj európskymi platnými právnymi predpismi, cieľmi\nregulácie elektronických komunikácií a zároveň za dostatočne odôvodnené, jasné a zrozumiteľné.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán, po konzultáciách,\npodľa § 10 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických\nkomunikáciách“), v prvostupňovom rozhodnutí rozhodol, že:\n1. Spoločnosť Slovak Telekom má podľa § 17 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách na\nrelevantnom trhu č. 7 také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži a ekonomický vplyv jej v\npodstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov, teda spoločnosť Slovak\nTelekom je významným podnikom na relevantnom trhu č. 7.\n2. Úrad ukladá spoločnosti Slovak Telekom ako významnému podniku na relevantnom trhu č. 7\nnasledujúce povinnosti:\na) Povinnosť transparentnosti prístupu a prepojenia podľa § 19 zákona o\nelektronických komunikáciách:\n\nI. Spoločnosť Slovak Telekom je povinná zverejniť na svojom verejne dostupnom webovom sídle\nreferenčnú ponuku na prepojenie verejných mobilných telefónnych sietí, ktorá musí obsahovať\ninformácie týkajúce sa služieb ukončenia volaní vo verejnej mobilnej telefónnej sieti, najmä účtovné\ninformácie, technické špecifikácie, charakteristiky siete, zmluvné podmienky dodávania a používania\nslužby ukončenia volania vo svojej verejnej mobilnej telefónnej sieti, vrátane cien za ukončenie volaní\nnajneskôr do 60 dní od doručenia rozhodnutia o určení významného podniku a uložení povinností.\nII. Spoločnosť Slovak Telekom je povinná zverejniť na svojom verejne dostupnom webovom sídle každú\nzmenu zmluvných podmienok referenčnej ponuky na prepojenie, ktorá bude mať vplyv na podniky\ndefinované v § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách v lehote 45 dní pred účinnosťou zmeny\nreferenčnej ponuky a predložiť ju úradu.\nb) Povinnosť nediskriminácie prístupu a prepojenia podľa § 20 ods. 1 a ods. 2 zákona o elektronických\nkomunikáciách:\nSpoločnosť Slovak Telekom je povinná pri poskytovaní služby ukončenia volania vo svojej verejnej\nmobilnej telefónnej sieti uplatňovať voči iným podnikom porovnateľné podmienky za porovnateľných\nokolností a poskytovať informácie a služby iným podnikom za rovnakých podmienok a s rovnakou\nkvalitou, ako keby ich využívala pre vlastnú potrebu, alebo ich poskytovala podniku v postavení ovládanej\nosoby, alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať.\nc) Povinnosť prístupu k určitým sieťovým prostriedkom podľa § 22 zákona o elektronických\nkomunikáciách:\nSpoločnosť Slovak Telekom je povinná splniť odôvodnenú a opodstatnenú žiadosť na používanie\nurčitých prvkov siete a pridružených prostriedkov a o prepojenie sietí.\nSpoločnosť Slovak Telekom je povinná:\nviesť rokovania v dobrej viere s inými podnikmi žiadajúcimi o prístup,\nzabezpečiť otvorený prístup k rozhraniam, protokolom a kódovacím zariadeniam, ktoré sú potrebné na\ninteroperabilitu služieb alebo pre služby virtuálnych sietí,\numožniť spoločné umiestnenie alebo iné formy spoločného používania pridružených prostriedkov,\nzabezpečiť prístup k systémom na podporu prevádzky alebo k podobným softvérovým systémom\nnevyhnutným na zabezpečenie spravodlivej súťaže pri poskytovaní služieb,\nprepojiť siete alebo sieťové prostriedky.\nd) Povinnosť regulácie cien prístupu a prepojenia podľa § 23 zákona o elektronických komunikáciách:\nSpoločnosť Slovak Telekom je povinná stanoviť ceny za ukončenie volania vo svojej verejnej mobilnej\ntelefónnej sieti tak, ako jej určí úrad v rozhodnutí o regulácii cien podľa § 12 zákona o elektronických\nkomunikáciách.\nZároveň zrušil rozhodnutie č 2112/14/2009 zo dňa 29. septembra 2009 a rozhodnutie č. 07/01/2010 zo\ndňa 14. januára 2010.\nAko vyplýva z napadnutého rozhodnutia, relevantný trh č. 7 je trh služby ukončenia volania v jednotlivých\nverejných mobilných telefónnych sieťach, ktorá spočíva v prenose volania smerovaného ku koncovému\nužívateľovi mobilnej telefónnej služby z bodu prepojenia medzi mobilnými sieťami alebo medzi mobilnou\nsieťou a pevnou sieťou do koncového bodu v mobilnej telefónnej sieti určeného špecifickou sieťovou\nadresou (ďalej len „relevantný trh č. 7“).\n\nProti tomuto rozhodnutiu podal účastník v zákonnej lehote rozklad, v ktorom namietal, že prvostupňový\nsprávny orgán jednak porušil hmotné právo pri určení žalobcu za významný podnik a pri ukladaní\npovinností v dôsledku porušenia procesných princípov a pravidiel a tiež namietal porušenie hmotného\npráva pri ukladaní povinností, ktoré videl najmä v tom, že žalovaný uložil povinnosť regulácie cien podľa\nmetodiky BU-LRIC pure neodôvodnene a neodôvodnene uložil povinnosť prístupu k určitým sieťovým\nprostriedkom podľa § 22 zákona o elektronických komunikáciách.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní\npovinností bral do úvahy hlavný účel regulácie a základné ciele regulačného rámca Európskej únie (ďalej\nlen „EÚ“), a to: zabezpečovanie ochrany hospodárskej súťaže, prispievanie k rozvoju vnútorného trhu\na presadzovanie záujmov koncových užívateľov.\nPrvostupňový orgán podľa názoru žalovaného konal a všetky SMP („significant market power“ t. j.\nvýznamná trhová sila) rozhodnutia o určení podniku s významným vplyvom a uložení povinností na\ndanom trhu vydal, v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie,\nprimeranosti a odôvodnenosti, tak ako to ustanovuje § 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách.\nV súlade s § 11 ods. 2 prihliadol na odporúčania a usmernenia Európskej komisie (ďalej len „EK\"),\nkonkrétne na Odporúčanie Komisie o regulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných\na mobilných telefónnych sieťach v EÚ (2009/396/ES) zo dňa 07.05.2009 (ďalej len „Odporúčanie\no terminačných poplatkoch) a Vysvetľujúce memorandum k odporúčaniu Komisie o regulačnom\nzaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach v EÚ (ďalej len\n„Vysvetľujúce memorandum k Odporúčaniu o terminačných poplatkoch).\nPri regulácii tohto trhu v súlade s § 11 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách dbal na maximálny\nprospech koncových užívateľov a súčasne v súlade s § 11 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách\na zároveň v súlade so zásadou podľa § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku konal tak, aby v\nrozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nŽalovaný poukázal na to, že Slovenská republika sa zaviazala ako členský štát dodržiavať legislatívu,\nodporúčania a usmernenia orgánov EÚ (pre úrad priama dikcia v § 11 ods. 2 zákona o elektronických\nkomunikáciách), spolupracovať na vytvorení jednotného vnútorného trhu a používať na tento účel\neurokonformné a z hľadiska EÚ jednotné regulačné nástroje. Z tohto dôvodu bol návrh tohto rozhodnutia\nkonzultovaný na tzv. nadnárodnej úrovni podľa § 10 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách s\nEK, orgánom európskych regulátorov a národným regulačným orgánom členských štátov.\nEK sa k danej veci vyjadrila v Rozhodnutí Komisie vo veci SK/2013/1456: Služby ukončenia volania v\njednotlivých mobilných sieťach na Slovensku, kde v časti III. uviedla: „Komisia preskúmala oznámenie a\ndodatočné informácie, ktoré poskytol TÚSR, a nemá žiadne pripomienky. Podľa článku 7 ods. 7 rámcovej\nsmernice môže TÚSR návrh opatrenia prijať a, pokiaľ tak urobí, oznámi to Komisii.“ Prvostupňový\nsprávny orgán (ďalej tiež „Úrad“) na základe uvedeného začal správne konanie a odkonzultované\nregulačné opatrenie vydal ako prvostupňové rozhodnutie.\nK námietke žalobcu, že Úrad pri ukladaní prvostupňového rozhodnutia porušil princíp zakotvený v § 11\nods. 4 písm. d) zákona o elektronických komunikáciách žalovaný uviedol, že regulácia je kontinuálny\nproces, ktorý je síce formálne rozdelený v istých prípadoch na dve samostatné konania - konanie\no určení podniku s významným vplyvom a o uložení povinností podľa § 18 zákona o elektronických\nkomunikáciách a konanie o regulácii cien podľa § 12 zákona o elektronických komunikáciách, ale hlavné\nprincípy a zásady sa prelínajú celým regulačným zásahom, ktorý v nevyhnutnom prípade obsahuje obe\ntieto procesné konania.\nUloženie a plnenie povinnosti prístupu k určitým sieťovým prostriedkom podľa § 22 zákona o\nelektronických komunikáciách na tomto trhu je základným predpokladom pre zriadenie úspešného\nprepojenia sietí za primeraných a objektívnych podmienok, ktoré je kľúčové pre poskytovanie verejnej\ntelefónnej služby a vzájomnej dovolateľnosti koncového účastníka z jednej siete do danej mobilnej\nsiete. Absencia tejto povinnosti by mohla podľa názoru žalovaného dočasne či trvale úplne vylúčiť\nsúťaž na súvisiacom maloobchodnom trhu poskytovania verejnej telefónnej služby a spôsobiť škody\nnielen niektorým podnikom, ale hlavne koncovým užívateľom. Túto povinnosť Úrad uložil každému\njednotlivému podniku s významným vplyvom na predmetnom trhu.\n\nNa základe vykonanej analýzy Úrad dospel k záveru, že na danom trhu je potrebné regulovať ceny za\nuvedené služby a preto uložil žalobcovi podľa § 23 zákona o elektronických komunikáciách povinnosť\nregulácie cien prístupu a prepojenia v súlade s požiadavkou zákona.\nŽalovaný poukázal na to, že voľba vhodného spôsobu regulácie cien a jeho odôvodnenia, ako aj úprava\nďalších podrobností, je (ako bolo spomínané vyššie) predmetom formálne a procesne samostatného\nkonania a rozhodnutia podľa § 12 zákona o elektronických komunikáciách.\nK námietke žalobcu, že Úrad neprihliadol na odlišné situácie v oblasti efektívnej hospodárskej súťaže\na spotrebiteľov v rôznych geografických oblastiach štátu podľa § 11 ods. 4 písm. e) zákona o\nelektronických komunikáciách žalovaný uviedol, že priestorový relevantný trh (geografický trh) je\nvšeobecne vymedzený územím, na ktorom dotknuté subjekty vystupujú na strane ponuky a dopytu\ndanej služby, pričom súťažné podmienky sú také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od\nostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami. Súťažné podmienky pri poskytovaní ukončenia\nvolania vo verejnej mobilnej telefónnej sieti sú na celom území Slovenskej republiky dostatočne\nhomogénne.\nÚrad pri územnom vymedzení trhu vychádzal z vecného vymedzenia relevantného trhu. V zozname\nrelevantných trhov v Slovenskej republike, ktorý úrad vydal rozhodnutím o určení zoznamu relevantných\ntrhov je relevantný trh z geografického hľadiska definovaný ako celé územie Slovenskej republiky, avšak\nv tomto prípade (na podnet práve žalobcu (vtedy T-Mobile) v rámci konzultácií k predchádzajúcej (2. kolo)\nanalýze) Úrad pristúpil k užšej špecifikácii geografického vymedzenia veľkoobchodného relevantného\ntrhu č. 7.\nVeľkoobchodný relevantný trh ukončenia volania v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach\nje z geografického hľadiska totožný s geografickým rozsahom siete konkrétneho mobilného operátora\nna území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že situácia na tomto trhu je rovnaká bez ohľadu na\njednotlivé geografické oblasti štátu, Úrad podľa názoru žalovaného nemohol geograficky segmentovať\nani predmetný trh mobilnej terminácie a ani uložené povinnosti.\nK námietke žalobcu, že ukončovanie volaní zostavených vo vlastnej sieti bolo zahrnuté do definície trhu\nžalovaný uviedol, že v rozhodnutí z 20. januára 2011, ktorým sa určuje zoznam relevantných trhov je\nv článku 1 v bode 2) vedené, že: „Veľkoobchodným trhom sa na účely tohto rozhodnutia rozumie trh\ntakých služieb, ktoré poskytuje podnik inému podniku.\" V článku 2 v bod 1) tohto rozhodnutia Úrad určil\nv oblasti elektronických komunikácii jednotlivé maloobchodné a veľkoobchodné trhy, pričom relevantný\ntrh č. 7 je zadefinovaný nasledovne: „ukončenie volania v jednotlivých verejných mobilných telefónnych\nsieťach je služba, ktorá spočíva v prenose volania smerovaného ku koncovému užívateľovi mobilnej\ntelefónnej služby z bodu prepojenia medzi mobilnými sieťami alebo medzi mobilnou sieťou a pevnou\nsieťou do koncového bodu v mobilnej telefónnej sieti určeného špecifickou sieťovou adresou.\"\nZ tejto definície vyplýva, že keď službu ukončovania volania do konkrétnej mobilnej siete v rámci\nprepojenia poskytuje jeden podnik inému podniku, tak podnik poskytujúci službu ukončenia volania\npreberá toto volanie v bode prepojenia, kde je prepojená jeho mobilná sieť so sieťou iného podniku a\nprenáša toto volanie do koncového bodu až ku koncovému užívateľovi. V uvedenom prípade je služba\nukončovania volania v mobilnej sieti poskytovaná jedným podnikom inému podniku, čiže veľkoobchodne.\nKeďže volajúca strana sa chce dovolať na konkrétne číslo zákazníka pripojeného v sieti konkrétneho\npodniku, tak toto volanie nemôže ukončiť iný podnik.\nAvšak pri volaniach 2 zákazníkov tej istej siete neukončuje volanie iný podnik, ale ten istý podnik. V\ntakomto prípade je služba ukončovania volania v mobilnej sieti poskytovaná ako vlastná veľkoobchodná\ndodávka v rámci toho istého podniku, čiže spoločnosť žalobcu ju zabezpečuje sama sebe. V takomto\nprípade hovoríme o tzv. samozásobovaní resp. tzv. „selfsupply“. Ako vyplýva z grafu č. 1 uvedenom\nna strane 18 prvostupňového rozhodnutia, samozásobovanie tvorí až 70 percent všetkých ukončených\nvolaní vo všetkých verejných mobilných telefónnych sieťach, čiže tvorí významnú časť ukončenej\nprevádzky vo všetkých verejných mobilných telefónnych sieťach.\nŽalovaný zdôraznil, že v rozhodnutí o zozname relevantných trhov Úrad určil základnú definíciu\nako služby poskytovanej inému podniku (veľkoobchodne), avšak podrobné vecné vymedzenie trhu\n\nje až predmetom analýzy trhu a podlieha konzultačnému procesu. Zahrnutie samozásobovania na\nveľkoobchodné trhy vychádza z bežnej regulačnej praxe.\nNavyše, spoločnosť žalobcu má podľa názoru žalovaného 100% trhový podiel na trhu ukončenia\nvolania v jeho mobilnej sieti na predmetnom trhu aj v prípade zahrnutia samozásobovania aj v prípade\nnezahrnutia samozásobovania na predmetný trh (len v rámci prepojenia). Tento trh je monopolným\ntrhom bez tendencie smerovania k efektívnej hospodárskej súťaži a všetky volania smerujúce na\nčísla koncových zákazníkov spoločnosti žalobcu ukončuje výhradne žalobca. Výsledok vyhodnotenia\ntrhových podielov v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach je v oboch prípadoch rovnaký.\nŽalovaný zdôraznil, že Úrad vyhodnocoval, okrem trhových podielov v jednotlivých verejných mobilných\ntelefónnych sieťach, aj vývoj trhových podielov vo všetkých verejných mobilných telefónnych sieťach\na to a) podľa celkového objemu ukončených volaní len v rámci prepojenia v grafe č. 5 na strane\n24 prvostupňového rozhodnutia a b) podľa celkového objemu ukončených volaní vrátane volaní\nzostavených vo vlastnej verejnej mobilnej a fixnej sieti (vrátane samozásobovania) v grafe č. 4 na\nstrane 24 prvostupňového rozhodnutia. Takýmto vyhodnotením trhových podielov vo všetkých verejných\nmobilných telefónnych sieťach Úrad podľa názoru žalovaného objektívne vyhodnotil vývoj ukončenej\nprevádzky jednotlivých podnikov v sledovanom období, resp. vyhodnotil veľkosť konkrétneho podniku\npodľa celkovej ukončenej prevádzky v jeho sieti v porovnaní s ostatnými podnikmi. Na záver žalovaný\npripomenul, že Úrad bol pri definovaní trhu usmernený EK už pred konzultáciami a v rámci nadnárodných\nkonzultácií nemala EK žiadne námietky k definícii trhu.\nŽalobca ďalej namietal porušenie hmotného práva pri ukladaní povinnosti cenovej regulácie a to\nkonkrétne odôvodnenosť uloženia povinnosti regulácie cien podľa metodiky BU LRIC pure. Podľa názoru\nžalovaného však nebol dôvod rozoberať podrobnosti metódy v analýze prípadne v prvostupňovom\nrozhodnutí, pretože výpočet ceny a aj spôsob určenia ceny, respektíve výber metodiky podľa § 12\nzákona o elektronických komunikáciách spolu s postupom akým Úrad cenu vypočítal, má byť a je\npredmetom samostatného rozhodnutia o cene, ktorým Úrad určil (prvostupňové rozhodnutie č. 1469/\nOER/2013 zo dňa 29. júla 2013) maximálnu cenu, ktorú môžu podniky s významným vplyvom za\nukončenie volaní účtovať inému podniku. Napriek tomu žalovaný zdôraznil, že Úrad pri cenovej regulácii\nvychádzal z Odporúčania o terminačných poplatkoch, Vysvetľujúceho memoranda k Odporúčaniu\no terminačných poplatkoch a pripomienok Komisie z r. 2012 k poslednému kolu cenovej regulácie\nna základe „benchmarkingu“. Podľa názoru žalovaného je takýto postup správny, pretože prispieva\nk rozvoju vnútorného trhu, nevytvára bariéry rozvoja vnútorného trhu v súlade s cieľmi politiky a\nregulačnými princípmi zakotvenými v článku 8 rámcovej smernice a pretože prinesie čo najväčší\nprospech pre koncových užívateľov. Navyše, v rozhodnutí o určení podniku s významným vplyvom podľa\n§ 18 zákona o elektronických komunikáciách a uložení povinností, ako aj v analýze, musí byť a aj je\ndostatočne odôvodnené prečo Úrad musí cenovo regulovať tento trh.\nPokiaľ žalobca namietal odôvodnenosť uloženia povinnosti prístupu k určitým sieťovým prostriedkom\npodľa § 22 zákona o elektronických komunikáciách, keďže podľa jeho názoru Úrad v odôvodnení\nuloženia tejto povinnosti nesplnil vecnú požiadavku, a teda nepreukázal zistenie, ktoré predpokladá\nzákon o elektronických komunikáciách v ustanovení § 22 ods. 1, žalovaný k tomuto uviedol, že uloženie\npovinnosti prístupu je potrebné, pretože odmietnutie prístupu na tomto trhu, čiže konkrétne odmietnutie\nprepojiť siete a ukončovať volania do mobilnej siete, resp. požadovanie neprimeraných podmienok,\nby nebolo v záujme koncových užívateľov a narušilo by to súťaž. Žalovaný poukázal na to, že Úrad\nnereguluje ex post, čiže nereguluje až keď zistí, že podnik požadoval neprimerané podmienky resp.\nodmietol prepojiť siete, ale reguluje ex ante, čiže reguláciou má predchádzať potenciálnym súťažným\nproblémom a regulácia má byť podľa článku 8 rámcovej smernice a podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona\no elektronických komunikáciách predvídateľná.\nAk by neboli prepojené mobilné siete s inými sieťami navzájom, nebolo by možné dovolať sa z\ninej siete koncovým zákazníkom mobilných operátorov. Teda zamedzením prístupu (prepojenia) by\nnastalo obmedzenie súťaže na súvisiacom maloobchodnom trhu hlasového volania do verejnej mobilnej\ntelefónnej siete a podniky by neboli konkurencieschopné.\nNeuloženie povinnosti prístupu by vytvorilo prekážku jednotného trhu, pretože podnik s významným\nvplyvom by mohol odmietnuť ukončiť volanie prichádzajúce z inej národnej resp. zahraničnej siete,\n\nrespektíve žiadať neprimerané podmienky či neúmerne vysokú cenu, čo by bolo v neprospech koncovým\nužívateľom.\nŽalovaný poukázal na to, že uvedené tvrdenie Úradu vyplýva aj z vyjadrenia EK v jej rozhodnutí o\nzačatí druhej fázy - prípad LV/2012/1296 - z dôvodu neuloženia povinnosti prístupu všetkým podnikom\ns významným vplyvom na trhu Lotyšským regulátorom, kde EK uvádza:\n„V súlade s článkom 8 (4) prístupovej smernice v spojení s článkom 8 rámcovej smernice a článku\n16 (4) rámcovej smernice Komisia poukazuje na to, že nápravné opatrenia uložené podľa článku\n16 rámcovej smernice v spojení s článkom 8 (4) prístupovej smernice by mali byť založené na\npovahe zisteného problému, mali by byť primerané a aj opodstatnené vzhľadom na ciele stanovené\nv článku 8 rámcovej smernice. Okrem toho Komisia odkazuje na článok 16 (4) rámcovej smernice,\nktorý vyžaduje od národných regulačných orgánov, aby uložili podniku s významným vplyvom na trhu\nvhodné regulačné povinnosti. Každý trh ukončenia volaní je charakterizovaný podobnými problémami\nhospodárskej súťaže, napríklad odmietnutie poskytnutia prístupu alebo účtovanie neprimeraných cien.“\nŽalovaný poukázal na to, že následne Lotyšský regulátor svoju analýzu stiahol a uložil povinnosť prístupu\nvšetkým podnikom s významným vplyvom.\nAko ďalší príklad uviedol žalovaný vyjadrenie EK k notifikovanej analýze trhu č. 3 rakúskeho regulátora\n- prípad AT/2013/1457- ktoré podľa jeho názoru taktiež potvrdzuje správnosť postupu Úradu:\n„V odôvodnení navrhovanej povinnosti prístupu sa TKK (národný regulačný orgán Rakúska) odvoláva\nna vyjadrenie EK v súvislosti s potrebou uloženia povinnosti efektívneho prístupu pre všetkých\noperátorov s významným vplyvom. Okrem iného sa TKK odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu\n(Verwaltungsgerichtshof) Rakúska z 27. februára 2013, ktorý stanovil, že všeobecná povinnosť prístupu\n(v tomto prípade povinnosť prepojenia vyplývajúca zo zákona) v kombinácii s potenciálnou potrebou\nriešenia sporov nie je dostatočná na zabezpečenie efektívneho prístupu a nemôže nahradiť povinnosť\nšpecifického prístupu podľa SMP (významného vplyvu) režimu.\"\nŽalovaný poukázal na to že tvrdenie žalobu, že Úrad pri ukladaní prístupu neprihliadal na ustanovenie\n§ 22 ods. 3 písm. a) až f) zákona o elektronických komunikáciách nie je pravdivé.\nNa podmienku uvedenú v písm. a) - technická a ekonomická únosnosť využitia alebo výstavby\nkonkurenčných zariadení s ohľadom na rýchlosť vývoja trhu, spôsob a typ prepojenia Úrad prihliadal\nv spojení s § 27 zákona o elektronických komunikáciách s akcentom na ods. 3 tohto ustanovenia,\npodľa ktorého prepojenie verejných telefónnych sietí musí byť prístupné v obvyklých bodoch prepojenia\na v kvalite, ktorá nie je horšia ako prevádzkovanie verejnej telefónnej siete pre vlastnú potrebu\npodniku alebo poskytovanie verejnej telefónnej siete a služby podniku v postavení ovládanej osoby\nalebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať. Žalovaný zdôraznil, že významný podnik je\nzodpovedný za interoperabilitu služieb na strane ním prevádzkovanej verejnej telefónnej siete až po\nbod prepojenia. Úrad v rámci povinnosti prístupu ukladá významnému podniku povinnosť prepojiť\nsvoju sieť so sieťou iného podniku na základe jeho odôvodnenej a opodstatnenej žiadosti (teda ak\nje to technicky uskutočniteľné) na účely poskytovania verejnej telefónnej služby. V rámci prepojenia\nsietí poskytuje významný podnik ukončenie volaní vo verejnej mobilnej telefónnej sieti. Technická a\nekonomická únosnosť využitia alebo výstavby konkurenčných zariadení s ohľadom na rýchlosť vývoja\ntrhu, spôsob a typ prepojenia je zohľadnená pri cenovej regulácii. Úrad vypočíta v súlade s Odporúčaním\no terminačných poplatkoch výšku poplatku za ukončenie volania vo verejnej mobilnej telefónnej sieti ako\nmaximálnu cenu, ktorú významný podnik nesmie prekročiť.\nImplementovaný postup výpočtu simuluje správanie operátora na plne konkurenčnom trhu, zohľadňuje\nbudúci vývoj objemu prevádzky do takej miery, ako boli slovenskí operátori schopní predikovať\nbudúci vývoj. Flexibilita modelu umožňuje reflektovať rýchlosť vývoja trhu a prispôsobovať počet\ndimenzovaných sieťových prvkov budúcemu vývoju objemu prevádzky a technologickým požiadavkám\nna prepojenie. Vypočítaná maximálna cena podľa názoru žalovaného zohľadňuje aj ekonomické odpisy\ndimenzovaných sieťových prvkov, ktoré zohľadňujú životnosť týchto prvkov na základe reálnej praxe\nslovenských operátorov - podnikov.\nPodmienku uvedenú v písm. b) - uskutočniteľnosť požadovaného prístupu a prepojenia so zreteľom na\nvyužiteľnú kapacitu siete Úrad, podľa názoru žalovaného, tiež posudzoval v nadväznosti na § 27 ods.\n\n4 zákona o elektronických komunikáciách. Podľa tohto ustanovenia je významný podnik poskytujúci\nverejnú telefónnu sieť, povinný umožniť prepojenie a to:\nna základe technických požiadaviek vyplývajúcich z technických noriem a technických špecifikácií podľa\n§ 14 ods. 2 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách zabezpečujúcich interoperabilitu služieb\na prepojenia sietí,\nv primeranej lehote a za primeraných zmluvných podmienok, pričom prepojenie nesmie byť podmienené\nplatbou za tie časti verejnej siete alebo tie zariadenia, ktoré nie sú na prepojenie nevyhnutne potrebné,\naj v iných miestach ako v obvyklých bodoch prepojenia verejných sietí, ak o to podnik poskytujúci verejnú\nsieť požiada a uhradí nevyhnutné náklady takého prepojenia.\nŽalovaný poukázal na to, že podmienky prepojenia musí každý významný podnik uverejniť v Referenčnej\nponuke na svojom verejne dostupnom webovom sídle. Každá referenčná ponuka musí obsahovať\ntechnické špecifikácie, zmluvné podmienky dodávania a používania služby, obvyklé body prepojenia s\nmožnosťou doplňovania, zmeny alebo zrušenia, resp. premiestňovania bodov prepojenia. V nadväznosti\nna uvedené Úrad ukladá povinnosť transparentnosti každému významnému podniku, aby podmienky\nprepojenia boli nediskriminačné, a zároveň rovnaké pre každý podnik.\nAj táto podmienka je zohľadnená pri cenovej regulácii.\nPoužitý postup na výpočet maximálnej ceny za ukončenie volania vo verejnej telefónnej sieti zohľadňuje\nuskutočniteľnosť požadovaného prístupu vychádzajúc z technických, sieťových a ekonomických\nvstupných údajov od významných podnikov pôsobiacich na slovenskom trhu mobilnej terminácie,\nreálneho objemu telekomunikačných služieb poskytovaného podnikmi a z technických parametrov\njednotlivých sieťových prvkov, ktoré boli využité na poskytovanie predmetných služieb, čím je\nzabezpečené dostatočné kapacitné pokrytie sieťou teoretického efektívneho operátora. Model je\nflexibilný nástroj, ktorý v prípade budúceho nárastu objemu poskytovaných služieb, automaticky zvýši\npočet dimenzovaných sieťových prvkov a zabezpečí dostatočné využiteľné kapacitné pokrytie, ktoré sa\nnásledne premietne aj do výšky maximálnej ceny. Maximálna cena za poskytovanie ukončenia volania\nteda zohľadňuje dodatočnú kapacitu siete, ktorá je potrebná na prenos dodatočne veľkoobchodnej\nprevádzky (napr. dodatočná infraštruktúra siete pokiaľ ju vyvolá potreba zvýšiť kapacitu na účely prenosu\ndodatočnej veľkoobchodnej prevádzky).\nPodmienka uvedená v písm. c) - počiatočné investície vlastníka zariadení vzhľadom na uskutočnené\nverejné investície a riziká spojené s investovaním - je podľa názoru žalovaného spojená s cenovou\nreguláciou. V použitom postupe pri kalkulácii regulovanej ceny bude výška vypočítaného poplatku za\nukončovanie volania vo verejnej mobilnej telefónnej sieti ovplyvnená okrem iného aj premennou WACC\n(„weighted average cost of capital“), t.j. hodnotou primeranej miery návratnosti vloženého kapitálu. V\ntejto premennej WACC, t.j. v priemernej miere návratnosti vloženého kapitálu, bude zodpovedajúcim\nspôsobom zohľadnené investičné riziko, ako aj všetky ostatné podstatné náležitosti pre stanovovanie\nceny, ktoré znáša investujúci podnik.\nŽalovaný poukázal na to, že dôkazom toho, že Úradom použitá metóda na výpočet maximálnej\nceny, ktorú sú podniky s významným vplyvom oprávnené maximálne účtovať za ukončenie volaní,\npodporuje investície, je citácia z dokumentu Explanatory k Odporúčaniu o terminačných poplatkoch,\nstr 16: „Terminačné poplatky, ktoré sa približujú k dlhodobým prírastkovým nákladom z poskytovania\ntejto služby, budú viesť k zvýšenej konkurencií a k nižším maloobchodným sadzbám pre celý rad\nspotrebiteľov, a pritom stále umožnia efektívnu úhradu nákladov a primerané podnety na investície.“\nPodmienka uvedená v písm. d) - potreba dlhodobej ochrany hospodárskej súťaže vyplýva podľa názoru\nžalovaného z predkladanej analýzy relevantného trhu č. 7, ako aj z ustanovení § 17 a § 18 zákona\no elektronických komunikáciách, na ktoré sa Úrad odvoláva v analýze v časti 1.1. Legislatívny rámec\na aj pri ukladaní povinností. Plnenie povinnosti prístupu (prepojenia) je základným predpokladom\npre poskytovanie hlasových služieb na predmetnom trhu, ako aj na súvisiacom maloobchodnom trhu\nverejnej mobilnej telefónnej služby.\nPokiaľ ide o podmienku uvedená v písm. e) - ochrana práv duševného vlastníctva nie je vo vzťahu k\npredmetnému trhu relevantná.\n\nŽalovaný zdôraznil, že podmienka uvedená v písm. f) - poskytovanie celoeurópskych služieb bola\nzohľadnená tým, že na predmetnom trhu sú zahrnuté všetky ukončené volania bez ohľadu na to, či boli\nzostavené na Slovensku alebo v zahraničí. Podľa informácií Úradu povinnosť prístupu ako aj povinnosť\ncenovej regulácie na tomto trhu bola uložená všetkými európskymi regulátormi.\nPokiaľ žalobca namietal nedostatky procesného charakteru, žalovaný v napadnutom rozhodnutí\npoukázal na to, že 20. septembra 2013 doručil žalobcovi list č. 238/PÚ/2013, označený ako Výzva pred\nvydaním rozhodnutia, v ktorom žalobcovi v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal možnosť, aby\nsa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu ako aj k spôsobu jeho zistenia do 7 pracovných dní,\nprípadne aby navrhol jeho doplnenie.\nOprávnený zástupca žalobcu sa dostavil 23. septembra 2013 k nahliadnutiu do administratívneho spisu a\nna požiadanie mu boli predložené elektronické verzie častí spisu: Krycí list prvostupňového rozhodnutia,\nPredkladacia správa, Zoznam podkladov rozhodnutia a Zápisnica z rozkladovej komisie, ktorá bola\nposkytnutá dodatočne 25. septembra 2013 po vyhotovení jej elektronickej verzie. O nahliadnutí bol\nvyhotovený úradný záznam, ktorý je súčasťou spisu.\nOprávnený zástupca žalobcu sa opätovne dostavil 30. septembra 2013 k nahliadnutiu do\nadministratívneho spisu a bol mu poskytnutý sken Zápisnice z rozkladovej komisie z 18. septembra\n2013. O nahliadnutí bol vyhotovený úradný záznam, ktorý je súčasťou spisu. Žalobca svoje právo na\nvyjadrenie sa v určenej lehote nevyužil.\nProti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu v ktorej žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\nÚradu zrušil a vrátil správnym orgánom vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru\nsú obe rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, skutkový stav, z\nktorého vychádzajú je nedostačujúci na posúdenie veci, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a navyše predmetnými rozhodnutiami a súvisiacimi postupmi správnych orgánov bola spoločnosť\nžalobcu zásadným spôsobom poškodená na svojich majetkových právach ako účastník správnych\nkonaní.\nPodľa názoru žalobcu, správne orgány pri uložení povinnosti cenovej regulácie neskúmali existenciu\nvecných dôvodov na uloženie takejto nepochybne závažnej povinnosti, v prvom rade aká je\npravdepodobnosť, že v budúcnosti by došlo k situácii, keď by regulované telekomunikačné podniky\npožadovali neprimerane vysoké alebo neprimerane nízke ceny súvisiace s prístupom alebo prepojením\nv neprospech koncových užívateľov podľa § 23 zákona o elektronických komunikáciách.\nPodľa názoru žalobcu, prvostupňový orgán, namiesto toho, aby riadne odôvodnil uloženie povinnosti\ncenovej regulácie tým, že môže dôjsť k požadovaniu neprimerane vysokých alebo neprimerane nízkych\ncien, iba stručne odkázal na str. 43 na to, že v minulosti mohlo dôjsť k odmietnutiu prepojenia, alebo\nmohli nastať problémy z dôvodu obmedzenej dovolateľnosti. Takéto argumenty nepovažoval žalobca za\nsprávne, aktuálne a už vôbec nie dostatočné na preukázanie naplnenia zákonom stanoveného kritéria,\nnakoľko zákon o elektronických komunikáciách podľa jeho názoru priamo predpokladá, že podmienkou\npre možné uloženie cenovej regulácie je preukázanie toho, že môže dôjsť konkrétne k neprimerane\nvysokým alebo neprimerane nízkym cenám súvisiacim s prístupom alebo prepojením v neprospech\nkoncových užívateľov, nie však k odmietnutiu prístupu, nakoľko prevencia odmietnutia prístupu je riešená\nuložením povinnosti podľa § 22 ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách. V praxi teda\ndošlo k uloženiu cenovej regulácie žalobcovi prostredníctvom záveru, ktorý je odôvodnený zistením\npredpísaným zákonom pre inú povinnosť (povinnosť prístupu), ale v napadnutých rozhodnutiach úplne\nabsentuje odôvodnenie cez nález, ktorý zákon o elektronických komunikáciách nevyhnutne vyžaduje\npráve pre uloženie cenovej regulácie.\nPreto žalobca považuje uloženie povinnosti cenovej regulácie za neodôvodnené a zmätočné.\nZa prekvapujúce považuje žalobca aj tvrdenie Úradu, že bez regulácie cien by veľkoobchodné ceny\nza ukončenie volaní nikdy neklesli na požadovanú úroveň. Toto tvrdenie podľa názoru žalobcu zjavne\nindikuje, že snahou Úradu nie je ukladať odôvodnené a primerané regulačné opatrenia, ktoré riešia\nobjektívne a preukázateľne zistené problémy na dotknutom trhu, ale, bez ohľadu na tieto svoje zákonné\n\npovinnosti, za každú cenu dosiahnuť reguláciou nejakú preddefinovanú požadovanú úroveň. V prípade,\nak by Úrad rešpektoval svoje zákonné povinnosti a princípy regulácie elektronických komunikácií, musel\nby použiť spojenie „primeranú úroveň\", prípadne „nákladovo efektívnu úroveň\", resp. obdobný pojem\naprobovaný regulačnou praxou.\nPodľa názoru žalobcu, aj v prípade, ak by takéto zákonom predpísané predpoklady možného\nuloženia povinnosti cenovej regulácie (preukázanie rizika, že dotknuté podniky by mohli bez regulácie\npožadovať neprimerane vysoké alebo neprimerane nízke ceny súvisiace s prístupom alebo prepojením\nv neprospech koncových užívateľov) boli Úradom zistené a preukázané, Úrad by mal takúto potrebu\nuloženia povinnosti cenovej regulácie riadne odôvodniť, nakoľko dikcia § 23 zákona o elektronických\nkomunikáciách jasne konštatuje, že aj v takomto prípade uloženie cenovej regulácie nie je povinnosťou,\nale iba možnosťou Úradu. Aplikuje sa tu teda správna úvaha a Úrad by svoje rozhodovanie v rámci\nsprávnej úvahy mal náležité a zrozumiteľne odôvodniť, k čomu, podľa názoru žalobcu, ani v jednom z\nnapadnutých rozhodnutí nedošlo, čím správne orgány zasiahli do práva žalobcu na súdnu a inú právnu\nochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nPoukázal pritom na judikatúru najvyššieho súdu súvisiacu s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia\nsprávneho orgánu ako samostatným dôvodom na jeho zrušenie.\nŽalobca v žalobe ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie povinnosti prístupu podľa § 22 zákona o\nelektronických komunikáciách „iba“ s odkazom na odporúčanie EK.\nPodľa názoru žalobcu z predmetného ustanovenia zákona vyplýva povinnosť Úradu pri ukladaní\npovinností prístupu prihliadať na viaceré faktory technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti plnenia\ntejto povinnosti regulovaným podnikom a tiež na jej dlhodobé dopady. Ide, medzi inými kritériami, o\npočiatočné investície vlastníka zariadení vzhľadom na uskutočnené verejné investície a riziká spojené\ns investovaním a potrebu dlhodobej ochrany hospodárskej súťaže, najmä ochrany efektívnej súťaže\nzaloženej na infraštruktúre.\nPodľa názoru žalobcu však Úrad nevyhodnotil skutočne predpokladané dopady povinnosti prístupu na\nslovenský trh a na žalobcu ako regulovaný podnik, ale len odkázal na nezáväzné Odporúčanie o regulácii\nterminačných poplatkov a parametre zamýšľaného nákladového modelu. V odôvodnení takto ukladanej\npovinnosti úplne absentuje akékoľvek objektíve (t. j. iné ako odkaz na Odporúčanie) odôvodnenie\nprimeranosti ukladaných povinnosti (táto výhrada sa v rovnako týka aj absencie odôvodnenia\nprimeranosti povinnosti cenovej regulácie) a vyhodnotenie toho, či a aké iné povinnosti by mohli vyriešiť\nÚradom identifikované súťažné problémy.\nModel doporučený Odporúčaním o terminačných poplatkoch a o regulácii terminačných poplatkov\nnie je totiž podľa názoru žalobcu jediným možným nástrojom cenovej regulácie prístupu. Žalobca\npoukázal na to, že v praxi sa používa aj mierne odlišný model LRalC+ ktorý sa líši hlavne tým, že\numožňuje operátorom zabezpečiť návratnosť aj spoločných aj režijných nákladov, ktoré sú v každom\npodnikaní nevyhnutne prítomné. Práve tento dôvod - absencia patričného odôvodnenia primeranosti viac\nzaťažujúcej povinnosti podľa modelu BU-LRIC pure v porovnaní s menej obťažujúcim modelom LRalC+,\nbol jedným z hlavných dôvodov, ktoré viedli Holandský žalobný tribunál v otázkach obchodu a priemyslu\nk opakovanému zrušeniu rozhodnutí holandského národného regulátora o regulácii terminačných\npoplatkov, najskôr v roku 2011 a následne v roku 2013.\nV tomto kontexte je podľa názoru žalobcu dôležité vysporiadať sa tiež s otázkou, akú povahu majú\nodporúčania inštitúcií EÚ, a tiež, v čom spočíva korektné plnenie povinnosti Úradu vyplývajúcej z §\n11 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách prihliadať pri regulácii elektronických komunikácií na\nodporúčania a usmernenia EK.\nŽalobca zdôraznil, že Odporúčania, podľa Článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie\n(konsolidované znenie) nie sú záväzné. Súdny dvor EÚ ešte v roku 1989 rozsudkom v kauze C-322/88\npotvrdil, že odporúčania vo všeobecnosti vydávajú inštitúcie Európskych spoločenstiev vtedy, keď buď\nnemajú právomoc na vydanie záväzných predpisov, alebo nepovažujú za účelné vydať viac zaväzujúce\npredpisy. V prípade harmonizácie telekomunikačnej legislatívy EÚ, a to vždy na základe legislatívneho\nnávrhu EK, vydáva väčšinou záväzné predpisy: buď smernice (napr. smernice 2009/140/EC, 2009/136/\nEC, 2002/21/EC), alebo aj nariadenia, ktorými sa dokonca priamo regulujú maximálne ceny služieb\n\ntelekomunikačných podnikov. V prípade harmonizácie prístupu k terminačným poplatkom EÚ napokon\nzvolila cestu odporúčania podľa Článku 292 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie),\nčo podľa názoru žalobcu znamená, že jednotliví národní regulátori sa nemôžu automaticky a bez\nďalšieho posudzovania vhodnosti a primeranosti zavedenia odporúčaného postupu v konkrétnych\nnárodných podmienkach spoliehať na odporúčanie ako na skutočnosť, ktorá si nevyžaduje ďalšie\npreukazovanie. Žalobca pritom poukázal na to, že v európskej regulačnej praxi sa mnohí národní\nregulátori odchyľujú od odporúčaní EÚ, napríklad nemecký národný regulátor BundesNetzAgentur\n(BNA) sa rozhodnutím z 19. júla 2013 rozhodol nepoužiť pre reguláciu terminačných poplatkov prístup\nnavrhnutý v Odporúčaní o terminačných poplatkoch ale menej zaťažujúci prístup LRalC+.\nŽalobca ďalej namietal, že správne orgány nepostupovali pri rozhodovaní v súlade so zákonom,\npretože pri posudzovaní tzv. „relevantného trhu“, teda skupiny dostatočne homogénnych služieb, išli\nnad rámec vecného rozsahu definície relevantného trhu č. 7 určenej v Rozhodnutí Telekomunikačného\núradu Slovenskej republiky z 20. januára 2011, ktorým sa určuje zoznam relevantných trhov (ďalej len\n„Rozhodnutie o relevantných trhoch“). Toto rozhodnutie totiž určuje vecný rozsah relevantného trhu č. 7\nnasledovne: „ukončenie volania v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach je služba, ktorá\nspočíva v prenose volania smerovaného ku koncovému užívateľovi mobilnej telefónnej služby z bodu\nprepojenia medzi mobilnými sieťami alebo medzi mobilnou sieťou a pevnou sieťou do koncového bodu\nv mobilnej telefónnej sieti určeného špecifickou sieťovou adresou.“\nÚrad v Rozhodnutí o relevantných trhoch teda podľa názoru žalobcu stanovil, že do vecného rozsahu\nrelevantného trhu č. 7 patria volania, ktoré smerujú ku koncovému užívateľovi mobilnej siete cez\nbod prepojenia medzi dvomi mobilnými sieťami. Podľa názoru žalobcu Úrad vlastné Rozhodnutie o\nrelevantných trhoch zjavne nerešpektoval, nakoľko pri výpočte trhových podielov začlenil do vecného\nrozsahu relevantného trhu, resp. troch skutočných dotknutých relevantných trhov (tri existujúce mobilné\nsiete v SR) aj takzvané on-net volania, teda tie volania (hovory), ktoré sú zostavené aj ukončené v tej\nistej (rovnakej) mobilnej sieti, a preto logicky neprechádzajú bodom prepojenia medzi dvomi sieťami.\nS uvedeným rozporom sa nevysporiadal dostatočným spôsobom ani žalovaný, a preto je žalobca\npresvedčený, že právne neobstojí argument o tom, že Rozhodnutie o relevantných trhoch, ktoré veľmi\nkonkrétne a presne určuje vecný rozsah relevantných trhov (t. j. popisuje elektronickú komunikačnú\nslužbu, ktorá sa skúma a v prípade naplnenia zákonných podmienok je regulovaná Úradom), má iba\ndeklaratórnu povahu a Úrad je oprávnený v inom rozhodnutí vydanom na základe analýzy dotknutého\ntrhu sa od nej akokoľvek odchýliť a zahrnúť na trh aj ďalšie služby.\nTakýto prístup Úradu nemá podľa názoru žalobcu oporu v znení zákona o elektronických komunikáciách.\nTento zákon v tretej hlave totiž explicitne uvádza tri samostatné kroky regulácie súťaže Úradom: určenie\nrelevantných trhov (§ 16), analýzu relevantných trhov (§ 13) a určenie významného podniku (§ 18).\nKaždej fáze prislúcha istá procesná forma a výsledok procesu (rozhodnutia v prípade § 16 a § 18,\nanalýza relevantného trhu a návrh opatrenia v prípade § 12).\nĎalej žalobca poukázal na to, že vychádzajúc zo systematiky tretej hlavy zákona o elektronických\nkomunikáciách, aj znenie každého štádia regulácie logicky a systematicky nadväzuje na predchádzajúce\na každá fáza je východiskom a základom pre fázu nasledujúcu. Napríklad, ustanovenie § 18 zákona\no elektronických komunikáciách explicitne uvádza, že významný podnik určuje Úrad rozhodnutím na\nzáklade analýzy trhu vykonanej podľa § 17 zákona o elektronických komunikáciách. Navyše, podľa\nnázoru žalobcu, § 18 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách priamo nadväzuje na stratu platnosti\n„starých“ (pôvodných) rozhodnutí o určení významného podniku na trhoch, ktoré Úrad vypustil zo\nzoznamu, a to dňom zverejnenia rozhodnutia o zmene Rozhodnutia o relevantných trhoch v Zbierke\nzákonov. Ak by zámerom zákonodarcu bolo nastavenie povahy Rozhodnutia o relevantných trhoch iba\nako všeobecného, nezáväzného rámca, akéhosi usmernenia, na základe ktorého by Úrad mal v ďalších\nregulačných štádiách detailne skúmať a prípadne meniť a dopĺňať jeho obsah, podľa názoru žalobcu by\nustanovenie § 18 ods. 4 v zákone o elektronických komunikáciách neexistovalo, prípadne by ukladalo\nÚradu povinnosť iba preskúmať, či je dôvod na zrušenie „konkrétnych“ povinností na základe zmeny\nrámcového Rozhodnutia o relevantných trhoch. Dikcia tohto ustanovenia je však podľa názoru žalobcu\nimperatívna, čim sa vylučuje akákoľvek správna úvaha Úradu. Argument žalovaného, že zahrnutie\nsamozásobovania na veľkoobchodné trhy vychádza z bežnej regulačnej praxe podľa názoru žalobcu\nnemožno považovať za postačujúci na obhajobu. V tomto prípade Úrad, na základe znalosti praxe,\nby mal podľa názoru žalobcu zmeniť Rozhodnutie o relevantných trhoch a nie suplovať jeho údajné\nnedostatky či nepresnosti v inom štádiu regulácie súťaže.\n\nPodľa názoru žalobcu, ani eurokonformný výklad zákona o elektronických komunikáciách, vychádzajúci\nz jednotlivých smerníc regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikácie, nepodporuje názor Úradu.\nSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom\nrámci pre elektronické komunikačné siete a služby (Rámcová smernica) v článku 15 rozlišuje\n„identifikáciu“ (Komisiou v Odporúčaní) a „určenie\" relevantných trhov, pričom povinnosťou národných\nregulátorov je relevantné trhy „určiť\": „Po verejnej konzultácii vrátane konzultácie s národnými\nregulačnými orgánmi a zohľadňujúc v čo najväčšej miere stanovisko BEREC, Komisia prijme v\nsúlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 22 ods. 2 odporúčanie o relevantných trhoch\nproduktov a služieb (ďalej len „odporúčanie\"). V odporúčaní sa identifikujú tie trhy produktov a\nslužieb v odvetví elektronických komunikácií, ktorých povaha môže opodstatňovať uloženie regulačných\npovinností ustanovených v špecifických smerniciach... . Národné regulačné orgány v súlade so zásadami\npráva hospodárskej súťaže určia relevantné trhy, a najmä relevantné geografické trhy na svojom\núzemí, primerané vnútroštátnym okolnostiam, pričom v čo najväčšej miere zohľadnia odporúčanie a\nusmernenia\".\nNásledne, článok 16 smernice stanovuje rámcové pravidlá analýzy trhov a z tohto podľa názoru žalobcu\nnad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že určenie trhov už nie je súčasťou tohto procesu, ale procesu\nurčenia podnikov, na už určených trhoch: „Národné regulačné orgány vykonajú analýzu relevantných\ntrhov, pričom prihliadajú na trhy identifikované v odporúčaní, a v čo najväčšej miere zohľadňujú\nusmernenia. Členské štáty zabezpečia, aby sa táto analýza v prípade potreby vykonala v spolupráci\ns vnútroštátnymi orgánmi pre hospodársku súťaž. Ak sa od národného regulačného orgánu podľa\nodsekov 3 alebo 4 tohto článku, článku 17 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) alebo\nčlánku 8 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) vyžaduje, aby určil, či je potrebné podnikom uložiť,\nzachovať, zmeniť, alebo zrušiť povinnosti, národný regulačný orgán určí na základe svojej analýzy trhu\npodľa odseku 1 tohto článku, či na relevantnom trhu existuje efektívna hospodárska súťaž\".\nNa základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný náležite nezistil skutkový stav, ktorý\nby odôvodňoval uloženie cenovej regulácie na dotknutom relevantnom trhu, vec nesprávne právne\nposúdil, najmä nesprávne, v rozpore so zákonom rozširujúco definoval dotknutý relevantný trh, a preto\nnapadnuté rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z tohto nesprávneho právneho posúdenia a\nodôvodnenie napadnutých rozhodnutí je nedostatočné, iba s odkazom na nezáväzné odporúčanie a\nnezrozumiteľné, keď zmätočne odôvodňuje uloženie najprísnejšej cenovej regulácie.\nŽalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním z 28. januára 2014, v ktorom žiadal, aby najvyšší súd\nžalobu ako bezdôvodnú zamietol. K tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v žalobe uviedol, že určenie\npodniku za podnik s významným vplyvom na určitom relevantnom trhu je spolu s tzv. národnými\na nadnárodnými konzultáciami prísne formalizovaný proces vychádzajúci ako zo slovenskej právnej\núpravy - § 10, § 17 až § 25 zákona o elektronických komunikáciách, tak aj z európskej legislatívy\n(európsky regulačný rámec) a odporúčaní a usmernení EK.\nŽalovaný poukázal na to, že analýza relevantného trhu je základný dokument celej regulácie\nrelevantných trhov elektronických komunikácií a jeden z dvoch taxatívne určených podkladov\nrozhodnutia, ktorý odôvodňuje určenie podniku s významným vplyvom a zároveň vynucuje\nuloženie primeraného okruhu povinností. Tento dokument získaný komplexným procesom zberu a\nvyhodnocovania dát od všetkých podnikov pôsobiacich na daných relevantných trhoch s geografickou\npôsobnosťou na území Slovenskej republiky, je conditio sine qua non začatia ex offo správneho\nkonania podľa § 18 zákona o elektronických komunikáciách. Analýza relevantného trhu tvorí súčasne\naj návrh regulačného opatrenia, spolu s navrhnutím uloženia konkrétnych povinností a ich podrobným\nodôvodnením. Každá analýza relevantného trhu ako návrh opatrenia s dosahom na relevantný trh\npodlieha schvaľovaciemu procesu EK podľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách. EK sa v\nsúlade s postupom podľa čl. 7 a 7a rámcovej smernice (§ 10 zákona o elektronických komunikáciách)\nvyjadrí k návrhu regulačného opatrenia. EK môže vyjadriť súhlas, uviesť prípadné pripomienky, alebo\nzaujať stanovisko, že navrhované opatrenie bude prekážkou vo vzájomnom obchode v rámci EÚ a\nvyjadriť vážne pochybnosti o jeho súlade s právom EÚ (§ 10 ods. 6 a § 10 ods. 9 zákona o elektronických\nkomunikáciách) a upozorniť na možnosť otvorenia druhej fázy vyšetrovania podľa článku 7a rámcovej\nsmernice (v prípade, že návrh opatrenia národný regulátor nestiahne ešte počas prvej fázy).\n\nŽalovaný zdôraznil, že uvedený proces prebehol aj v predmetnom konaní a analýza relevantného trhu č.\n7 zo 7. mája 2013 bola 13. mája 2013 predložená na nadnárodné konzultácie EK, pričom na str. 50 až 54\nobsahovala totožné odôvodnenie uloženej povinnosti cenovej regulácie ako napadnuté prvostupňové\nrozhodnutie regulačného úradu.\nK predmetnej analýze vydala EK rozhodnutie vo veci SK/2013/1456: Služby ukončenia volania v\njednotlivých mobilných sieťach na Slovensku, v ktorom okrem iného uviedla: „Komisia zobrala na\nvedomie uistenie TÚSR, že zavedie svoj model BU-LRIC pure od 31. mája 2013 a požiadala ďalej TÚSR,\naby upravil svoju metódu stanovovania referenčných hodnôt tak, aby umožňovala zníženie sadzieb\nza služby ukončenia volania v mobilných sieťach pred 31. májom 2013. Komisia poznamenala, že v\nprípade, keď TÚSR navrhne cenové nápravné opatrenie na obdobie po 31. máji 2013, ktoré by nebolo\nv súlade s odporúčaním o sadzbách za služby ukončenia volania, by mohla pristúpiť k otvoreniu druhej\nfázy vyšetrovania podľa článku 7a rámcovej smernice.“\nZ uvedeného podľa názoru žalovaného je zrejmé, že aj EK považovala uloženie povinnosti regulácie cien\nza dôvodné a nevyhnutné. Úrad sa v prvostupňovom konaní dôsledne zaoberal existenciou vecných\ndôvodov a právneho základu na uloženie povinnosti cenovej regulácie (str. 43 až 46 rozhodnutia Úradu),\npričom podrobne uviedol aj svoje úvahy, ktoré ho k uloženiu predmetnej povinnosti viedli. Preto tvrdenie\nžalobcu o nezrozumiteľnosti a stručnosti tejto časti rozhodnutia považoval žalovaný za zavádzajúce.\nNavyše, regulačný úrad v prvostupňovom konaní na základe analýzy predmetného relevantného trhu\nč. 7 dospel k záveru, že každý jednotlivý významný podnik má vo svojej sieti 100 % trhový podiel pri\nposkytovaní služieb ukončovania volania, a teda predmetný trh je monopolným trhom, čo umožňuje\nžalobcovi správať sa nezávisle od ostatných súťažiacich a vďaka monopolnému postaveniu a z toho\nvyplývajúcej vyjednávacej sily, môže požadovať neprimerané zmluvné podmienky od záujemcov o\nslužbu ukončenia volania v jeho sieti. Na základe uvedených teoretických východísk založených na\nzozbieraných a analyzovaných údajoch bola uložená žalobcovi aj povinnosť transparentnosti prístupu\na prepojenia podľa § 19 zákona o elektronických komunikáciách, povinnosť nediskriminácie prístupu a\nprepojenia podľa § 20 ods. 1 a ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách a povinnosť prístupu k\nurčitým sieťovým prostriedkom podľa § 22 zákona o elektronických komunikáciách.\nŽalovaný považoval požiadavku žalobcu, aby preukazoval, že v budúcnosti môže dôjsť k neprimerane\nvysokým alebo neprimerane nízkym cenám súvisiacim s prístupom alebo prepojením v neprospech\nkoncových užívateľov, nie však k odmietnutiu prístupu, za nesprávny výklad § 23 zákona o elektronických\nkomunikáciách. V dikcii tohto ustanovenia je podľa názoru žalovaného uvedené, že Úrad môže\nregulovať ceny v tom prípade, ak uložené povinnosti podľa § 19 až § 22 nestačia nato, aby významný\npodnik nepožadoval neprimerane vysoké alebo neprimerane nízke ceny súvisiace s prístupom alebo\nprepojením v neprospech koncových užívateľov.\nTento relevantný trh je špecifický tým, že podnik má bez regulácie absolútnu kontrolu nad tým, komu\nukončí volanie v jeho vlastnej sieti a ukladanie rôznych povinností, ktoré majú umožniť transparentný\na nediskriminačný prístup a prepojenie sietí v konečnom dôsledku nezabráni vyžiadať si od zmluvného\npartnera v prípade monopolného postavenia (100 % podiel vo vlastnej sieti) prakticky akúkoľvek cenu\nza službu.\nŽiadna iná povinnosť, ktorú môže regulačný úrad významnému podniku zo zákona v rámci ex ante\nregulácie uložiť, nemá takú obsahovú náplň, aby regulačnému úradu umožnila priamo ovplyvniť a teda\nregulovať výšku žalobcom požadovaných cien na primeranú, respektíve nákladovo efektívnu úroveň.\nŽalovaný na záver uviedol, že v súlade so zásadou materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 5 Správneho\nporiadku a v súlade s § 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, najmä s ohľadom na princípy\nobjektívnosti, nediskriminácie a odôvodnenosti, uložil totožné povinnosti v rozhodnutí č. 1404/OER/2013\nz 10. júla 2013 aj spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o. a v rozhodnutí č. 1402/OER/2013 z 10. júla 2013\nspoločnosti Orange Slovensko, a.s. ako podnikom s významným vplyvom na danom trhu.\nK námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení povinnosti prístupu podľa § 22 zákona o\nelektronických komunikáciách žalovaný uviedol, že tak Úrad v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí\nna str. 39 až 42, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnili, čo viedlo správne\norgány k uloženiu tejto povinnosti, pričom prihliadali aj na ustanovenie § 22 ods. 3 písm. a) až f)\n\nzákona o elektronických komunikáciách, a to predovšetkým na technickú a ekonomickú únosnosť\nvyužitia alebo výstavby konkurenčných zariadení s ohľadom na rýchlosť vývoja trhu, spôsob a typ\nprepojenia alebo prístupu vrátane životnosti iných prístupových produktov, ako napríklad prístup ku\nkáblovodom, uskutočniteľnosť požadovaného prístupu a prepojenia so zreteľom na využiteľnú kapacitu\nsiete, počiatočné investície vlastníka zariadení vzhľadom na uskutočnené verejné investície a riziká\nspojené s investovaním, potrebu dlhodobej ochrany hospodárskej súťaže, najmä ochrany efektívnej\nsúťaže založenej na infraštruktúre, ochranu práv duševného vlastníctva a poskytovanie celoeurópskych\nslužieb.\nAko dôkaz nevyhnutnosti uloženia prístupu na trhoch ukončovania volaní, ktoré si daný rozsah ex\nante regulácie (uloženie povinností prístupu a cenovej regulácie) vyžadujú, podľa EK už len svojou\nšpecifickou povahou, žalovaný predložil rozhodnutie EK vo veci CZ/2013/1497: „Velkoobchodní trhy s\nukončením volání (terminací) v jednotlivých veřejných telefonních sítích poskytovaných v pevném místé\nv České republice - Zahájení druhé fáze šetrení podlé článku 7a smernice 2002/21/ES ve znění smernice\n2009/140/ES.“.\nŽalovaný zdôraznil, že pokiaľ žalobca napáda výber cenového modelu na určenie ceny za ukončenie\nvolania na relevantnom trhu, táto otázka je v predmetnom konaní irelevantná, nakoľko je predmetom\nsamostatného konania, ktorého predmetom je model a metodika výpočtu cien.\nK ďalším žalobným dôvodom žalovaný uviedol, že zákon o elektronických komunikáciách ukladá Úradu\npriamo povinnosť dodržiavať inak svojou povahou nezáväzné odporúčanie EK a umožňuje sa od neho\nodkloniť iba v tom prípade, ak je na odlišný postup dôvod. Nakoľko toto odporúčanie vykonáva regulačný\nrámec a napĺňa ciele regulácie vedúce k vytvoreniu jednotného trhu EÚ, cez uplatňovanie nákladovo\nefektívnych cien a zároveň, Úrad nezistil dôvody, na základe ktorých by sa ho nemal pridržiavať a žiadne\nobdobné dôvody nepredložil počas regulačného procesu ani žalobca, rozhodol sa postupovať podľa\nodporúčania, ktoré podľa názoru žalovaného napĺňa požiadavky zákona na efektívnu a nediskriminačnú\nreguláciu a poskytuje regulačným orgánom v členských štátoch vhodný nástroj na reguláciu cien za\nukončovanie volaní v jednotlivých pevných aj mobilných telefónnych sieťach.\nNa vysvetlenie uviedol príklady, ako končia zriedkavé pokusy niektorých regulačných orgánov, ktoré\nsa od odporúčania napriek usmerneniu EK odchýlia, a síce začatím tzv. 2 fázy voči členskému štátu\nza porušenie úniového práva napr. aj žalobcom citovaný prípad nemeckého regulačného orgánu\nBundesNetzAgentur (BNA), ktorý sa rozhodnutím zo dňa 19.07.2013 rozhodol nepostupovať v súlade s\nodporúčaním a aplikovať prístup LRalC+ namiesto odporúčaného prístupu pure LRIC.\nNižšie uvedené žalovaný vybral z dokumentu BEREC-u z 15. 01.2014, str. 11 - BEREC stanovisko\nk 2. fáze vyšetrovania podľa čl. 7a smernice 2002/21/EC v znení smernice 2009/140/EC vo veci:\nDE/2013/1527 - Wholesale voice call termination on individual mobile networks (market 7) in Germany“,\nv ktorom sa okrem iného uvádza: “BNetzA teda nepreukázala, že vnútroštátne okolnosti odôvodňujú\nodklonenie sa od odporúčanej MTR (ceny za ukončenie volania v mobilných sieťach) metodiky pre\nvýpočet nákladov. Okrem toho, BEREC zdieľa obavy Komisie, že návrh BNetzA by mohol vytvoriť\nprekážky na vnútornom trhu, v prípade, keď ostatné národné regulačné úrady stanovia MTR na\nzáklade metodiky odporúčanej Komisiou (prostredníctvom modelu zdola nahor a podľa benchmarkingu)\na BNetzA sa od tejto metodiky odchyľuje bez riadneho odôvodnenia.“ Žalovaný poukázal na to, že\npostup, ktorý žalobca navrhuje, je podľa rozhodnutia EK v tejto veci v rozpore s európskym regulačným\nrámcom pre elektronické komunikácie, nakoľko EK v rozhodnutí skonštatovala, že: “... oznámenie\nBNetzA neposkytuje dostatočné zdôvodnenie toho, že navrhovaný postup regulácie trhov ukončovania\nhlasového volania v jednotlivých mobilných sieťach v Nemecku napĺňa ciele a regulačné zásady\nzakotvené v článku 8 rámcovej smernice, a že je zároveň v súlade s článkom 8 (4) prístupovej\nsmernice. Komisia má vážne pochybnosti o tom, že metodiku navrhnutú BNetzA na výpočet mobilných\nterminačných poplatkov možno považovať za vhodnú na daných trhov v zmysle článku 16 (4) rámcovej\nsmernice a odôvodnenú v zmysle cieľov stanovených v článku 8 rámcovej smernice, a to najmä z\ndôvodu, že nie je v súlade s cieľmi ako sú podporovanie hospodárskej súťaže a zabezpečovanie výhod\npre užívateľa v súlade s článkom 8 (2) rámcovej smernice, a preto sa EK domnieva, že návrh opatrenia\nby vytvoril prekážky na vnútornom trhu...“, a preto EK otvorila druhú fázu podľa čl. 7a rámcovej smernice.\nNa námietku žalobcu týkajúcu sa vecného rozsahu relevantného trhu žalovaný poznamenal, že\nrovnakú námietku vzniesol žalobca už v rozklade a žalovaný sa s touto podrobne vysporiadal\n\nv napadnutom rozhodnutí. Dodal, že Úrad vyhodnocoval, okrem trhových podielov v jednotlivých\nverejných mobilných telefónnych sieťach, aj vývoj trhových podielov vo všetkých verejných mobilných\ntelefónnych sieťach a to podľa celkového objemu ukončených volaní len v rámci prepojenia v grafe\nč. 5 na strane 24 prvostupňového rozhodnutia a podľa celkového objemu ukončených volaní vrátane\nvolaní zostavených vo vlastnej verejnej mobilnej a fixnej (vrátane samozásobovania) v grafe č. 4 na\nstrane 24 prvostupňového rozhodnutia. Takýmto vyhodnotením trhových podielov vo všetkých verejných\nmobilných telefónnych sieťach Úrad objektívne vyhodnotil vývoj ukončenej prevádzky jednotlivých\npodnikov v sledovanom období, resp. vyhodnotil veľkosť konkrétneho podniku podľa celkovej ukončenej\nprevádzky v jeho sieti v porovnaní s ostatnými podnikmi.\nŽalovaný na záver zdôraznil, že pri definovaní trhu bol usmernený EK už pred konzultáciami a v rámci\nnadnárodných konzultácií nemala EK žiadne námietky k definícii trhu. V konaní pri analytickej činnosti a\nzisťovaní trhových podielov sa pohyboval v rámci všeobecnej definície tohto trhu, žiadnym spôsobom ju\nnerozšíril a žalobca nebol uvedeným postupom ukrátený na žiadnom svojom práve, právom chránenom\nzáujme a nebola mu konkrétnou aplikáciou všeobecnej definície pridaná žiadna povinnosť.\nSamotný žalobca nepoukazuje na porušenie žiadneho konkrétneho procesného alebo hmotného práva\nspojeného s preukázaným vznikom akéhokoľvek konkrétneho dôsledku ním tvrdeného nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, pretože uvedeným postupom k neoprávnenému zásahu do jeho práv ani\nnedošlo.\nÚrad takto postupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy aj pri ukladaní povinností ostatným\nhráčom na trhu a obdobne bola definícia aplikovaná aj v predchádzajúcom kole analýzy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s\n§ 74 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach žaloby a tiež v zmysle svojej ustálenej judikatúry\npreskúmaval, či rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jeho\nzávery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a\nriadnym procesným postupom (rozhodnutie R č. 52/2003) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nZ obsahu spisu a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu sú\nrozhodnutia správnych orgánov, ktoré určili žalobcu za významný podnik na relevantnom trhu služby\nukončenia volania v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach, ktorá spočíva v prenose\nvolania smerovaného ku koncovému užívateľovi mobilnej telefónnej služby z bodu prepojenia medzi\nmobilnými sieťami alebo medzi mobilnou sieťou a pevnou sieťou do koncového bodu v mobilnej\ntelefónnej sieti určeného špecifickou sieťovou adresou (ďalej len „relevantný trh č. 7“) a uložili mu\npovinnosť transparentnosti prístupu a prepojenia podľa § 19, povinnosť nediskriminácie prístupu a\nprepojenia podľa § 20 ods. 1 a 2, povinnosť prístupu k určitým sieťovým prostriedkom podľa § 22 a\npovinnosť regulácie cien prístupu a prepojenia podľa § 23, zákona o elektronických komunikáciách.\nŽalovaný ako orgán verejnej správy dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich\nelektronickú komunikáciu, predovšetkým zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,\nktorého základným poslaním bola transpozícia nových smerníc Európskeho parlamentu a Rady do\nprávneho poriadku Slovenskej republiky. Ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/\nES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a\nprávach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, Smernicu Európskeho\nparlamentu a Rady 2002/58/ES týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia\nv sektore elektronických komunikácií, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/2004 o\nspolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu\nspotrebiteľa, Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa\nmenia a dopĺňajú smernice: 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné\nsiete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných\nzariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby. Tretím\ndokumentom je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009,\nktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad.\n\nPodľa § 10 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. pred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na\nrelevantný trh, alebo ak to ustanovuje tento zákon, umožní úrad dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu\nopatrenia. Lehota na vyjadrenie je jeden mesiac odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia; v zložitých\nprípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na dva mesiace. Ak je to primerané, úrad v čo najväčšej\nmiere prihliadne na stanoviská združení koncových užívateľov, výrobcov telekomunikačných zariadení\na podnikov.\nPodľa § 11 ods. 1 úrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi\nefektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Všetky\nsvoje rozhodnutia, všeobecne záväzné právne predpisy a informácie, ktoré prispejú k otvorenému a\nfunkčne konkurenčnému trhu, zverejňuje na svojom webovom sídle, a ak tak ustanovuje tento zákon,\naj vo vestníku, pričom tieto údaje priebežne aktualizuje.\nPodľa ods. 4 úrad pri regulácii elektronických komunikácií uplatňuje princípy podľa odseku 1 najmä tým,\nže\na/ podporuje predvídateľnosť regulácie elektronických komunikácií zabezpečením jednotného\nregulačného prístupu,\nb/ zabezpečuje, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s podnikmi,\nc/ chráni efektívnu hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov a vhodne podporuje súťaž v oblasti\ninfraštruktúry,\nd/ podporuje efektívne investície do kvalitnej a modernej infraštruktúry a jej inovácie aj tým, že\nzabezpečuje, aby sa vo všetkých povinnostiach týkajúcich sa prístupu náležite prihliadlo na riziko, ktoré\nznášajú investujúce podniky a umožňuje dohody o rozložení investičného rizika medzi investora a osobu\nžiadajúcu prístup k sieti,\ne/ primerane prihliada na odlišné situácie v oblasti efektívnej hospodárskej súťaže a spotrebiteľov v\nrôznych geografických oblastiach štátu,\nf/ ukladá povinnosti podľa tohto zákona len vtedy, ak neexistuje efektívna a trvalo udržateľná\nhospodárska súťaž, a uvoľňuje alebo zrušuje tieto povinnosti, ak je táto podmienka splnená.\nPodľa § 16 ods. 1 Úrad určí relevantné trhy na základe Európskou komisiou odporúčaného zoznamu\nrelevantných trhov a s ohľadom na geografické podmienky a iné špecifické národné podmienky v súlade\nso zásadami práva hospodárskej súťaže.\nPodľa ods. 3 Úrad priebežne dopĺňa alebo mení zoznam relevantných trhov na základe usmernení\na odporúčaní Európskej komisie. Zoznam relevantných trhov a jeho zmeny určuje úrad rozhodnutím.\nRozhodnutie úrad uverejňuje vo vestníku a vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\nuverejnením oznámenia úradu o jeho vydaní.\n\nPodľa § 17 ods. 1 cieľom analýzy relevantných trhov je zistiť či na relevantnom trhu existuje efektívna\nhospodárska súťaž.\nPodľa ods. 2 efektívnou hospodárskou súťažou sa rozumie taký stav, pri ktorom ani jeden podnik\npôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv.\nPodľa ods. 3 významný vplyv na relevantnom trhu má podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi\nmá na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavený efektívnej hospodárskej súťaži a ekonomický\nvplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov (ďalej\nlen ,,významný podnik“).\n\nPodľa ods. 4 za významný podnik možno považovať podnik s významným vplyvom aj na trhu úzko\nsúvisiacom, ak sú väzby medzi týmito dvoma relevantnými trhmi také, že umožňujú prenesenie vplyvu\nz jedného trhu na druhý, a tým posilnenie vplyvu podniku na trhu.\nPodľa ods. 8 úrad pri posudzovaní, či ide o významný podnik, vyhodnocuje kritériá týkajúce sa\npríslušného relevantného trhu, pričom v čo najväčšej možnej miere prihliada na usmernenia na analýzu\ntrhu zverejnené Európskou komisiou.\n\nPodľa § 18 ods. 1, ak úrad na základe analýzy podľa § 17 zistí, že na určitom relevantnom trhu nie je\nefektívna hospodárska súťaž, po skončení konzultácií podľa § 10 určí rozhodnutím významný podnik, a\nzároveň mu v tomto rozhodnutí uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 19 až 25; ak ide o trhy podľa § 17\nods. 4 uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 19 až 21, 23 a 25. Tieto povinnosti musia byť odôvodnené,\nmusia vychádzať zo zisteného stavu a musia byť primerané účelu a princípom regulácie elektronických\nkomunikácií, ktorými sú podpora efektívnej hospodárskej súťaže a rozvoj vnútorného trhu. Účastníkom\nkonania je podnik navrhnutý za významný podnik v analýze relevantného trhu podľa § 17. Podkladom na\nrozhodnutie je analýza relevantného trhu podľa § 17 a vyjadrenia dotknutých osôb v konzultáciách podľa\n§ 10. Na účely tohto konania sa práva účastníka konania podľa osobitného predpisu (§ 33 správneho\nporiadku) uplatňujú počas konzultácií podľa § 10 ods. 1. Ak je na tomto relevantnom trhu už určený\nvýznamný podnik, úrad vydá nové rozhodnutie o určení významného podniku, v ktorom mu existujúce\npovinnosti znovu uloží alebo ich zmení. Predchádzajúce rozhodnutie stráca platnosť nadobudnutím\nprávoplatnosti nového rozhodnutia. Úrad rozhodnutie zverejní vo vestníku.\n\nPodľa § 19 ods. 2 Úrad môže uložiť významnému podniku povinnosť zverejniť referenčnú ponuku\nna prístup a prepojenie najneskôr do 60 dní od doručenia rozhodnutia o uložení tejto povinnosti,\nnajmä ak má tento významný podnik uloženú povinnosť nediskriminácie. Referenčná ponuka musí\nbyť transparentná, aby sa zabezpečilo, že sa od podnikov požadujúcich prístup alebo prepojenie\nnebude vyžadovať platenie za prostriedky, ktoré nie sú potrebné na poskytovanie požadovanej služby.\nReferenčná ponuka musí byť dostatočne štruktúrovaná a musí obsahovať aj opis jednotlivých položiek,\nobvyklých bodov prepojenia, kvality, súvisiace lehoty a podmienky vrátane cien. Úrad môže na\nuplatnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo povinností uložených rozhodnutím úradu\npodľa § 18 ods. 1 uložiť významnému podniku zmeny referenčnej ponuky; úrad môže prihliadnuť na\nnávrh zmeny referenčnej ponuky predloženej podnikom. Podnik je povinný predložiť úradu upravenú\nreferenčnú ponuku do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zmene referenčnej ponuky.\nPodľa ods. 3 ak má významný podnik uložené povinnosti podľa § 22 týkajúce sa veľkoobchodného\nprístupu k infraštruktúre siete, je povinný v lehote podľa odseku 2 predložiť úradu referenčnú ponuku\nveľkoobchodného prístupu k infraštruktúre siete. Referenčná ponuka na veľkoobchodný prístup k\ninfraštruktúre siete musí obsahovať podmienky uvedené v prílohe č. 1. Referenčná ponuka nesmie\nobsahovať žiadne ceny za sieťové prvky alebo zariadenia, za ktoré by oprávnený podnik poskytujúci\nverejnú sieť alebo verejnú službu musel platiť, ak nie sú potrebné na poskytovanie jeho služieb.\n\nPodľa § 20 ods. 1 Úrad môže uložiť významnému podniku povinnosť nediskriminácie vo veci prístupu\nalebo prepojenia sietí.\nPodľa ods. 2 na základe povinnosti uloženej podľa odseku 1 je významný podnik povinný uplatňovať\nvoči iným podnikom porovnateľné podmienky za porovnateľných okolností a poskytovať informácie a\nslužby iným podnikom za rovnakých podmienok a s rovnakou kvalitou, ako keby ich využíval pre vlastnú\npotrebu alebo ich poskytoval podniku v postavení ovládanej osoby alebo podniku, v ktorom má právo\nspolurozhodovať.\nPodľa § 22 ods. 1 Úrad môže uložiť významnému podniku v súvislosti s prístupom alebo prepojením\npovinnosť splniť odôvodnenú a opodstatnenú žiadosť o prístup, na používanie určitých prvkov siete a\npridružených prostriedkov a o prepojenie sietí, najmä v prípadoch, ak zistí, že odmietnutie prístupu alebo\nneprimerané okolnosti a podmienky by neumožnili efektívnu hospodársku súťaž na trhu pre koncových\n\nužívateľov alebo by neboli v ich záujme. Úrad môže na zabezpečenie prístupu alebo prepojenia\nvýznamnému podniku uložiť najmä povinnosť\nc) viesť rokovania v dobrej viere s inými podnikmi žiadajúcimi prístup,\ne) zabezpečiť otvorený prístup k rozhraniam, protokolom a kódovacím zariadeniam, ktoré sú potrebné\nna interoperabilitu služieb alebo pre služby virtuálnych sietí,\nf) umožniť spoločné umiestnenie alebo iné formy spoločného používania pridružených prostriedkov,\nh) zabezpečiť prístup k systémom na podporu prevádzky alebo k podobným softvérovým systémom\nnevyhnutným na zabezpečenie spravodlivej súťaže pri poskytovaní služieb,\ni) prepojiť siete alebo sieťové prostriedky,\n\nPodľa § 23 ak úrad na základe analýzy relevantného trhu súvisiaceho s prístupom alebo prepojením\npodľa § 17 zistí, že na tomto trhu nie je efektívna hospodárska súťaž a uloženie jednej alebo\nviacerých povinností podľa § 19 až 22 nepostačuje na to, aby významný podnik určený podľa §\n18 nepožadoval neprimerane vysoké alebo neprimerane nízke ceny súvisiace s prístupom alebo\nprepojením v neprospech koncových užívateľov, môže regulovať ceny významného podniku podľa §\n12. S cieľom podporovať investície podniku vrátane investícií do sietí novej generácie úrad prihliada na\nmieru investovania významným podnikom s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu a s tým\nspojených rizík špecifických pre konkrétny nový investičný sieťový projekt.\nPodľa § 74 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n\nPodľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy\na ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\nPodľa ods. 2 správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby\nsa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť\njeho doplnenie.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v prvom rade zaoberal námietkou, ktorou žalobca poukazoval na\nskutočnosť, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, keď v rozpore so zákonom rozširujúco\ndefinovali dotknutý relevantný trh, pričom sa vôbec nevysporiadali s námietkami žalobcu.\nPo dôkladnom preštudovaní administratívneho spisu túto vyhodnotil za nedôvodnú.\nJe potrebné zdôrazniť, že podkladom pre vydanie rozhodnutia Úradu je Analýza relevantného trhu č. 7,\npodľa § 17 zákona o elektronických komunikáciách a vyjadrenia dotknutých osôb v konzultáciách podľa\n§ 10 cit. zákona. Úrad pri vecnom vymedzení relevantného trhu č. 7 vychádzal z platného regulačného\nrámca, Odporúčania EK o príslušných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronickej komunikácie\numožňujúcich reguláciu ex ante č. 2007/879/ES zo 17. decembra 2007 ako aj z Vysvetľujúceho\nmemoranda k odporúčaniu, pričom v čo najväčšej možnej miere prihliadol aj na Rozhodnutie EK vo veci\nSK/2013/1456.\nJe síce pravdou, že definícia relevantného trhu č. 7 hovorí o ukončení volania v jednotlivých verejných\nmobilných sieťach ako o službe, ktorá spočíva v prenose volania smerovaného ku koncovému\nužívateľovi mobilnej telefónnej služby z bodu prepojenia medzi mobilnými sieťami, alebo medzi mobilnou\nsieťou a pevnou sieťou do koncového bodu v mobilnej sieti. Avšak, podľa názoru najvyššieho súdu,\naj tzv. on - net volania do mobilnej siete, t. j. volania, v ktorých nie je prítomný bod prepojenia, je\npotrebné zahrnúť do relevantného trhu ukončovania volaní, nakoľko je zrejmé, že ukončenie volania,\n\nktoré začína u toho istého podniku si zabezpečuje podnik sám, aby bola umožnená dovolateľnosť\nvolaného účastníka.\nÚrad sa touto námietkou podrobne zaoberal vo vyhodnotení pripomienok žalobcu k analýze\nveľkoobchodného relevantného trhu č. 7 kde uviedol:“… Napriek tomu, že pri „on net“ volaniach\ndo mobilnej siete nie je prítomný bod prepojenia, tak volanie je ukončované v mobilnej sieti\npodniku a zabezpečuje si ho podnik sám, aby bola umožnená dovolateľnosť volaného účastníka.\nZ uvedeného dôvodu úrad skúmal vývoj trhových podielov jednotlivých podnikov vypočítaný podľa\npočtu veľkoobchodne ukončených minút v rámci prepojenia, kde do počtu všetkých veľkoobchodne\nukončených minút nezahŕňal ukončené minúty z volaní vytvorených vo vlastnej verejnej telefónnej\nsieti (graf č. 5 v analýze) a súčasne vývoj trhových podielov podľa počtu všetkých ukončených minút\nvrátane selfsupply (on-net volaní). Z uvedených grafov je možné porovnať celkovú ukončenú prevádzku\njednotlivých významných podnikov za účelom znázornenia skutočnej situácie na trhu. V nadväznosti\nna vyššie uvedené sa úrad rozhodol pre zahrnutie vlastných veľkoobchodných dodávok všetkých\npodnikov prítomných na predmetnom trhu, pretože nezahrnutie týchto dodávok by spôsobilo podcenenie\nskutočnej sily a vplyvu jednotlivých podnikov na predmetnom trhu. Úrad preto považuje za potrebné, aby\nvšetky ukončované volania jednotlivých podnikov tvorili súčasť vymedzenia predmetného relevantného\ntrhu...“\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že správne orgány sa podrobne zaoberali uvedenou námietkou žalobcu\na odôvodnili aj zvolený postup. Podľa názoru najvyššieho súdu definovanie služby ukončenia volania vo\nverejnej mobilnej sieti tak, ako ju vymedzil Úrad v prvostupňovom rozhodnutí, nepredstavuje neprípustné\nrozšírenie definície, ktoré by bolo v rozpore so zákonom, resp. s európskou legislatívou.\nNeušlo pozornosti najvyššieho súdu, že s trhovou definíciou veľkoobchodných služieb ukončenia\nvolania v mobilných sieťach, ktorá zahŕňa všetky ukončené volania na mobilné čísla bez ohľadu na to,\nodkiaľ hovor prichádza (t. j. volania prichádzajúce a následne ukončené vo vlastnej sieti, ukončenia\nvolaní prichádzajúcich z iných mobilných alebo pevných sietí v štáte, ukončenia volaní prichádzajúcich\nzo zahraničných mobilných alebo pevných sietí a ukončenia volaní zostavených prostredníctvom\nnemanažovanej služby VoIP prostredníctvom mobilného alebo pevného širokopásmového pripojenia\nz počítačov, smartfónov alebo špeciálnych zariadení na vykonávanie volaní prostredníctvom služby\nSkype), bola oboznámená aj EK, ktorá v rozhodnutí vo veci SK/2013/1456 uviedla, že: „...preskúmala\noznámenie a dodatočné informácie, ktoré poskytol TÚSR a nemá žiadne pripomienky.“\nNavyše, žalobca v správnom ani v súdnom konaní nepreukázal, akým konkrétnym spôsobom žalovaný\ntakto vymedzenou definíciou relevantného trhu č. 7 zasiahol do práv a právom chránených záujmov\nžalobcu a aké konkrétne dodatočné povinnosti mu v dôsledku tohto vymedzenia boli uložené. V\ntomto bode sa najvyšší súd stotožnil s názorom žalovaného, že samotný žalobca nepoukazuje na\nporušenie žiadneho konkrétneho procesného alebo hmotného práva spojeného s preukázaným vznikom\nakéhokoľvek konkrétneho dôsledku ním tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože\nuvedeným postupom k neoprávnenému zásahu do jeho práv ani nedošlo.\n\nPokiaľ ide o námietky žalobcu vo vzťahu k uloženým povinnostiam, Najvyšší súd Slovenskej republiky\npovažoval za vhodné z dôvodu ich závažnosti a následne ich dôsledkov vo vzťahu k preskúmavanému\nrozhodnutiu žalovaného správneho orgánu posúdiť prioritne tie, ktorými žalobca namietal, že žalovaný\nsprávny orgán nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci a že rozhodnutie, vychádzajúce\n„len“ z nezáväzného odporúčania EK, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok\ndôvodov, ktoré sú dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) OSP.\nŽalobca v rozklade proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a rovnako tiež v žalobe namietal,\nže žalovaný nedostatočne odôvodnil povinnosti prístupu k určitým sieťovým prostriedkom podľa § 22\nods. 1 písm. c), e) f), h) a i) a tiež primeranosť uloženia povinnosti cenovej regulácie podľa § 23\nzákona o elektronických komunikáciách „iba“ s odkazom na nezáväzné odporúčanie EK a v napadnutom\nrozhodnutí absentuje vyhodnotenie toho, či a aké iné povinnosti by mohli vyriešiť Úradom identifikované\nsúťažné problémy.\n\nTieto námietky vyhodnotil najvyšší súd ako účelové a zavádzajúce, nemajúce oporu v spisovom\nmateriály.\nPodľa názoru senátu najvyššieho súdu je potrebné zdôrazniť, že výrok, ktorým žalovaný určil\nžalobcu za významný podnik na relevantnom trhu č. 7 je právnym základom pre následné ukladanie\nindividualizovaných povinností upravených v § 19 až § 25 zákona o elektronických komunikáciách.\nPovinnosti, ktoré žalobcovi uložil vychádzali z podrobnej analýzy relevantného trhu, v ktorej žalovaný\ndospel k záveru, že žalobca, ako aj ďalšie dva hodnotené podniky, Orange Slovensko a Telefónica\nSlovakia, má, vo vzťahu k jeho veľkoobchodnej ponuke ukončenia volania v jeho vlastnej mobilnej sieti,\n100% trhový podiel na relevantnom trhu č. 7, pričom vyhodnotil trhové podiely na agregovanom trhu\nvšetkých mobilných telefónnych sietí na základe celkového vývoja počtu aktívnych účastníkov, objemu\nvšetkých ukončených minút, objemu veľkoobchodne ukončených minút a výšky výnosov z ukončenia\nvolaní. Z tohto pohľadu potom dospel k záveru, že vstupu ďalšieho prevádzkovateľa verejnej mobilnej\nsiete na predmetný trh bránia významné strategické, ekonomické, technické a časové prekážky a každý\ntrh ukončenia volenia v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach je monopolným trhom bez\ntendencie smerovania k efektívnej súťaži.\nZ návrhu na uloženie povinností, ktorý je uvedený v III. časti analýzy, str. 44 až 54 vyplýva, že\nvšetky navrhované povinnosti vychádzajú zo zisteného stavu na trhu, sú efektívne, primerané účelu\na princípom regulácie, slúžia na podporu vnútorného trhu a podporujú záujmy koncových užívateľov.\nUloženie všetkých navrhovaných povinností, vrátane cenovej regulácie, má za cieľ zabezpečenie\notvorenej a funkčnej súťaže, zefektívnenie konkurenčného prostredia, potlačenie protisúťažného\nsprávania, je v súlade so zisteným stavom súťaže na relevantnom trhu č. 7, ich efekt napĺňa všetky\nvyššie uvedené princípy a je predpokladom pre ďalší rozvoj konkurenčného prostredia pri poskytovaní\nverejnej telefónnej služby.\nZ uvedeného je zrejmé, že správne orgány nevychádzali pri ukladaní povinností „len“ z nezáväzného\nodporúčania EK, ale práve naopak, z podrobnej analýzy situácie na relevantnom trhu, pričom sa\ndostatočne podrobne vysporiadali aj s dôvodmi uloženia konkrétnych povinností.\nPodľa názoru najvyššieho súdu žalovaný zákonne konformným spôsobom zdôvodnil vždy konkrétny\npodklad pre uloženie konkrétnej povinnosti, vrátane povinnosti podľa § 23 zákona o elektronických\nkomunikáciách a v súlade s § 18 vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu. Povinnosti uložené\nžalobcovi sú primerané účelu a princípom regulácie elektronických komunikácií, ktorými sú podpora\nefektívnej hospodárskej súťaže a rozvoj vnútorného trhu.\nAko vyplýva z administratívneho spisu, teoretické východiská Úradu boli potvrdené aj praktickým\npríkladom, na ktorom žalovaný demonštroval dôležitosť regulačných opatrení, ktoré v roku 2009, keď sa\nžalobca a spoločnosť Orange Slovensko ani po dlhých mesiacoch rokovaní nedohodli s iným podnikom\no cene za ukončovanie volaní v ich mobilných sieťach, boli jediným efektívnym nástrojom na ochranu\nzáujmov koncových užívateľov.\nNavyše, správne orgány v súlade s § 10 zákona o elektronických komunikáciách spolupracovali s EK,\nktorá s ich postupom vyjadrila súhlas v rozhodnutí SK/2013/1456. Nie je preto podľa názoru najvyššieho\nsúdu dôvodné spochybňovať tento postup bez konkrétnych dôkazov a argumentov.\nPokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nemusí pridŕžať odporúčaní EK a môže sa od týchto odchýliť,\ntúto námietku považoval najvyšší súd za irelevantnú, nakoľko v prípadoch, kedy správne orgány\nvydávajú rozhodnutia na základe zákonom povolenej voľnej úvahy preskúmava súd iba, či také\nrozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ale neposudzuje účelnosť a vhodnosť\nsprávneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). Ide o obmedzený súdny prieskum správnych rozhodnutí\nzaložených na princípoch správneho uváženia, pretože správna úvaha predstavuje ponechanie\nmožnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne,\na práve tolerančné - úvahové pásmo, obmedzuje súd pri súdnom prieskume.\nPokiaľ sa správne orgány rozhodli pridŕžať odporúčaní EK a ich postup bol týmto kompetentným a\nkontrolným orgánom odobrený, nevidí najvyšší súd dôvod postup správnych orgánov spochybňovať.\nVšeobecné tvrdenia žalobcu a jeho poukazovanie na postupy iných regulačných úradov, ktoré navyše\n\nmali začatie druhej fázy vyšetrovania EK, v tomto prípade nepostačujú na spochybnenie zákonnosti\npostupu a rozhodnutí žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa.\n\nNa záver posudzoval najvyšší súd dôvodnosť námietky, ktorou žalobca namietal uloženie povinnosti\ncenovej regulácie a napokon aj túto posúdil ako nedôvodnú.\nV napadnutých rozhodnutiach sa správne orgány podrobne zaoberali potrebou regulácie cien a to\nnapriek tomu, že konkrétne určenie regulovanej ceny je predmetom samostatného rozhodnutia v zmysle\n§ 12 zákona o elektronických komunikáciách.\nNajvyšší súd súladne so závermi žalovaného dospel k záveru, že ak má významný podnik absolútnu\nkontrolu nad tým, komu ukončí volanie v jeho vlastnej sieti a takúto kontrolu žalobca nepochybne má\n(monopolné postavenie, 100 % podiel vo vlastnej sieti), potom ukladanie rôznych povinností, ktoré\nmajú umožniť transparentný a nediskriminačný prístup a prepojenie sietí nemôžu samé osebe zabrániť\nžalobcovi požadovanie akejkoľvek ceny.\nPreto najvyšší súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu predpokladov stanovených v § 23 zákona o\nelektronických komunikáciách pre uloženie povinnosti regulovať ceny. Žalobcom tvrdené nedostatočné\nodôvodnenie a zmätočnosť tejto časti rozhodnutia žalovaného sa v súdnom konaní nepreukázali.\nKeďže návrh rozhodnutia o regulácii cien, ktorého súčasťou je výška maximálnej ceny za ukončenie\nvolania vo verejnej mobilnej sieti a spôsob výpočtu, podlieha režimu samostatných národných a\nnadnárodných konzultácií s EK, po ukončení ktorých Úrad vydá rozhodnutie o regulácii cien, v ktorom\nsa bude vyjadrovať aj k spôsobu výpočtu - k použitiu modelu BU-LRIC pure a k ostatným pripomienkam\nžalobcu, ktoré sa týkajú výhradne modelu použitého na výpočet ceny, sa najvyšší súd nevyjadroval k\nsamotnému postupu pri určení cien, nakoľko toto nie je predmetom tohto konania.\n\nPo preskúmaní spisového materiálu sa najvyšší súd stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom\nrozhodnutí a vo vyjadrení žalovaného že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový\nstav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách.\nJeho rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku, nevykazuje formálne\nani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle\nustanovení Správneho poriadku.\n\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním žalovaného definovaným v § 6 zákona o elektronických komunikáciách, bolo bez formálnych\na logických nedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že žalobu ako bezdôvodnú zamietol.\n\nO náhrade trov rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého náhradu trov možno\npriznať len tomu žalobcovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech.\n\nPokiaľ ide o zmenu v osobe žalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia zákona č. 402/2013 Z. z. o\nÚrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. januára 2014.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}