{"guid": "3c0ba1ea-ade2-40a9-8778-dd22d2e27153:40893203-dcb2-430b-be1d-78b44bb39eeb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9013010169.1", "spisova_znacka": "2Sž/26/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/26/2013 z 28. 1. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2015, sp. zn. 2Sž/26/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:9013010169.1", "identifikacne_cislo": "9013010169", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2015-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40893203-dcb2-430b-be1d-78b44bb39eeb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010169.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010169.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010169.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/26/2013\n9013010169\n28. 01. 2015\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2015:9013010169.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a zo\nsudkýň JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZA\n- SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, právne zastúpená: DEDÁK & Partners,\ns.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom\nDobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne\nč. RP/081/2013 zo dňa 24. septembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/081/2013 zo dňa 24. septembra 2013\np o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke u k l a d á zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku na účet D. vedený v S., Bratislava.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNavrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky dňa 22.11.2013, domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/081/2013 zo dňa\n24.09.2013.\nOdporkyňa (ďalej aj „Rada“), ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v\nznení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 308/2000\nZ.z.“), rozhodnutím č. RP/081/2013 zo dňa 24.09.2013 (vydaným v správnom konaní č. 207-PLO/\nO-2364/2013) uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu\nurčenú podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 10.000 € za porušenie povinnosti\nuvedenej v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe TV\nMARKÍZA dňa 04.03.2013 o cca 19:16 hod. v rámci programu Televízne noviny odvysielala príspevok s\nnázvom Smrť medzi výtlkmi, ktorý svojím obsahom a spôsobom spracovania a síce zobrazením utrpenia\na autentických prejavov žiaľu matky nad stratou svojho syna - obete tragickej dopravnej nehody, zasiahol\ndo jej ľudskej dôstojnosti.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že odvysielaný príspevok obsahoval zábery, ktoré\nzobrazovali autentické reakcie matky na tragickú smrť jej syna. Autentickosť tejto reakcie zvýrazňovala\n\nskutočnosť, že išlo o zábery priamo z miesta dopravnej nehody. Divákom tak boli sprostredkované\nzábery trpiacej matky priamo nad telom jej syna. Hoci mali predmetné zábery pomerne krátke trvanie, z\nich obsahu a najmä z ich zvukovej zložky bolo nespochybniteľné, že zobrazujú trpiacu matku obete tejto\ndopravnej nehody. Prejavy fyzickej osoby v život ohrozujúcich situáciách sú za hranicou všeobecného\nvnímania ostatnej spoločnosti v dôsledku ich výnimočne osobnej povahy ako aj mimoriadnej emotívnosti.\nObdobné situácie spadajú do najintímnejšej sféry fyzickej osoby, keďže ide o situácie, kedy je\njednotlivec najzraniteľnejší a v podstate bezbranný voči vonkajším vplyvom. Každé zverejnenie takýchto\nprejavov predstavuje mimoriadne intenzívny zásah do práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti dotknutej\nosoby. Takto závažný zásah do práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti je možné odôvodniť iba v\ntakom prípade, ak by týmto zásahom zároveň dochádzalo k uspokojeniu iného základného ľudského\npráva alebo slobody a to porovnateľne vysokej závažnosti, za daných okolností. Pre posúdenie tejto\nskutočnosti je nevyhnutné posúdiť v akom kontexte boli tieto zábery odvysielané. Príspevku ako takému\nnie je možné uprieť určitý preventívny charakter, keďže pri informovaní o tejto tragickej dopravnej\nnehode informoval aj o nevyhovujúcom stave vozovky (výtlky, slabé osvetlenie). Samotné zábery matky\nsmútiacej nad stratou syna však žiadnym spôsobom neprispievali k naplneniu preventívneho účelu\ntohto príspevku. Právo verejnosti na informácie bolo v tomto prípade nepochybne možné naplniť aj\nbez zaradenia týchto záberov, čím by bolo možné predísť zásahu do ľudskej dôstojnosti danej osoby.\nZaradenie predmetných záberov do reportáže žiadnym podstatným spôsobom nezvýšilo jej výpovednú\nhodnotu a malo tak slúžiť iba na vzbudenie záujmu o túto tragédiu, a teda na zvýšenie sledovanosti\ntohto programu.\nPri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu\nvysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu\nporušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 10.000 €.\nII.\nNavrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku uviedla, že s ohľadom na ustanovenie § 19 ods. 1\nzákona č. 308/2000 Z.z. a s ohľadom na ustanovenia § 11 a § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka\nje na uplatnenie práva na ochranu osobnosti aktívne legitimovaná vždy len tá fyzická osoba, voči\nktorej neoprávnený zásah smeroval. Z obsahu príspevku však navrhovateľke nie je zrejmé, kto má\nbyť osobou, ktorej prislúcha nárok domáhať sa ochrany osobnostných práv, do ktorých malo byť\nodvysielaním príspevku neoprávnene zasiahnuté. Podľa názoru navrhovateľky, pokiaľ nie je možné z\nobsahu odvysielaného príspevku jasne, presvedčivo bez akýchkoľvek pochybností určiť osobu, ktorej\nsa príspevok dotýkal, nie je možné, hoci aj reštriktívnymi výkladmi, určiť osobu aktívne legitimovanú\nna uplatnenie inštitútu ochrany osobnosti. Navrhovateľka má za to, že príspevok nebol spôsobilý\nzasiahnuť do práva na súkromie akejkoľvek osoby a nemohol akejkoľvek osobe spôsobiť neodôvodnenú\nspoločenskú difamáciu. Odvysielaním záberov na osobu matky obete tragickej nehody v rozsahu\ntak, ako boli odvysielané dňa 04.03.2013 neprišlo k riadnej identifikácii takejto fyzickej osoby v\nrozsahu, že by bolo možné túto osobu identifikovať pre jej širšie okolie, resp. pre širšie okolie divákov,\nnakoľko táto osoba nebola v príspevku nikde riadne identifikovateľná nezameniteľnými osobnostnými\nprvkami. Podľa názoru navrhovateľky bola podobizeň matky obete nedostatočne identifikovateľná a to z\ndôvodov zhoršenej viditeľnosti. Navrhovateľka poukázala na to, že ochrana osobnosti fyzickej osoby je\nkomplexným právnym inštitútom upraveným ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Konania o ochranu\nosobnosti sú zložitými konaniami, kde všetky tvrdenia musia byť dostatočne podložené dôkaznými\nprostriedkami a preukázané riadnym spôsobom. Dôkazné bremeno je vždy na strane účastníka, ktorý\nsa dožaduje ochrany. Bez doloženia konkrétnych dôkazov, že k zásahu do ľudskej dôstojnosti reálne\nmohlo prísť alebo prišlo, bez konkretizácie spôsobu, ako k zásahu do ľudskej dôstojnosti prišlo, nie\nje možné jednoznačne stanoviť, že prišlo k porušeniu ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000\nZ.z. V občianskom konaní o ochranu osobnosti pri požiadavke náhrady nemajetkovej ujmy musí mať\nsúd kumulatívne za preukázané, že zásah bol neoprávnený, teda v rozpore s platnou legislatívou, že\nzásah bol objektívne spôsobilý vyvolať porušenie alebo ohrozenie osobnostných práv fyzickej osoby,\nže morálna satisfakcia sa javí ako nedostačujúca a že dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť\nv spoločnosti bola znížená v značnej miere. K zásahu do osobnostných práv akejkoľvek súkromnej\nfyzickej osoby dôjde len v prípade odvysielania skutočností, ktoré takúto osobu dehonestujú, uvádzaním\nskutočností, ktoré nie sú pravdivé, sú pravdu skresľujúce, na ktoré táto konkrétna osoba nemala možnosť\nreagovať a poskytnúť svoje stanovisko. Skutočnosti odvysielané a označené odporkyňou ako také, ktoré\nzasiahli do práv smútiacej matky boli len prezentovaním síce krutého, ale faktu. Aj keď išlo o neskutočne\n\nsmutnú a fatálnu udalosť, je potrebné brať do úvahy aj celý kontext odvysielaného príspevku a verejný\nzáujem na prezentácii následkov nebezpečného alebo nedbalého konania. Navrhovateľka má za to, že\nmatku zrazeného muža nebolo možné riadne a nezameniteľne identifikovať, nebola riadne vyobrazená,\nnebolo prezentované jej meno alebo meno zosnulého, záber trval minimálnu dobu a viditeľnosť na\ndanom mieste bola poveternostnými podmienkami a časom, kedy sa udalosť stala výrazne zhoršená.\nSloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti, jednou z prvoradých\npodmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca. Zahŕňa nielen slobodu názoru a prijímania a\nrozširovania informácií a myšlienok, ale obsahuje aj povinnosť a zodpovednosť. Informovanie verejnosti\no veciach verejného záujmu vykonávané prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov patrí k\nvýznamným nástrojom kontroly moci a zároveň k základným zárukám, ktoré bránia najrôznejším formám\ndeformácie spoločenského vývoja. Hromadnými informačnými prostriedkami sú popri periodickej\ntlači agentúrne spravodajstvo, spravodajské a ostatné publicistické časti rozhlasového a televízneho\nvysielania ako aj zvukové a obrazové záznamy, ktoré sa používajú na pravidelné informovanie verejnosti\no udalostiach, javoch, faktoch u nás alebo v zahraničí. Obsah publicistiky a spravodajstva, ktorým\nhromadné informačné prostriedky spoluvytvárajú verejnú mienku, spočíva v informovaní o faktoch,\nskúsenostiach, podnetoch, kritických pohľadoch, v organizovaní, vedení tvorivých polemík a diskusií a\nrozvíjaní spoločensky prospešnej kritiky. Musí sa týkať vecí oprávneného verejného záujmu a tomuto\noprávnenému verejnému záujmu aj slúžiť.\nUž z povahy činnosti publicistiky a spravodajstva vyplýva, že pri nej nevyhnutne a v značnom\nrozsahu dochádza aj ku kontaktu s jednotlivými hodnotami osobnosti fyzickej osoby, právnickej osoby\nnajmä cťou, menom, obchodným názvom a osobným súkromím. Tento fakt nemusí mať vždy podobu\nrozporu /kolízie/, pretože publicistika aj spravodajstvo môže takisto účinne napomôcť pri presadzovaní\nobčianskoprávnej ochrany osobnosti fyzickej alebo právnickej osoby. Pri kolízii práva na informácie s\nprávom na ochranu osobnosti je potrebné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na\nochranu osobnosti vo vzťahu so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku\nproporcionality uplatňovania týchto základných práv a ich ochrany. Je teda vecou predovšetkým súdov,\naby s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu zvážili, či jednému právu nebola bezdôvodne daná\nprednosť pred druhým. Relácia s názvom Televízne noviny je seriózna spravodajská relácia, ktorá\npoukazuje na závažné spoločenské problémy a využíva ústavné právo občanov na informácie. Nie\nje to bulvárna a samoúčelná relácia, ktorej cieľom je predostrieť spoločenský problém len z pohľadu\njedného subjektu. Naopak v snahe poskytnúť divákovi ucelený pohľad na vec, vždy reaguje odpoveďami\nz rozličných uhlov pohľadu.\nV nadväznosti na uvedené skutočnosti považuje navrhovateľka uloženú sankciu vo výške 10.000 €\nza neprimerane vysokú, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nespĺňa funkciu výchovnú ani\npreventívnu. Navrhovateľka z uvedených dôvodov navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil\nnapadnuté rozhodnutie Rady č. RP/081/2013 zo dňa 24.09.2013, prípadne, ak napadnuté rozhodnutie\npotvrdí, navrhla znížiť výšku uloženej finančnej sankcie. V prípade úspechu si uplatnila na náhradu trovy\nkonania.\nIII.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/081/2013 zo dňa 24.09.2013 potvrdil.\nV dôvodoch uviedla, že inštitút ochrany dôstojnosti a základných práv a slobôd iných podľa § 19 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je odlišný od inštitútu súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv\npodľa § 13 Občianskeho zákonníka. Uloženie finančnej sankcie za porušenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. nie je viazané na splnenie podmienok stanovených podľa § 13 ods. 2, 3 Občianskeho\nzákonníka, ale je upravené v § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. bez možnosti Rady rozhodovať o\ndruhu sankcie. Rada okolnosti zásahu do práva na ľudskú dôstojnosť, intenzitu tohto zásahu a dôsledky\nmôže zohľadniť len pri určovaní výšky sankcie - pokuty. Z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. je zrejmé, že v prípade, ak dôjde k zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv\na slobôd iných, Rada ako správny orgán dohliadajúci na dodržiavanie ustanovení zákona č. 308/2000\nZ.z. koná bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom sa o možnom porušení dozvedela. Konanie\nRady nie je podmienené návrhom osoby, ktorá má byť na svojich právach poškodená, a teda ani\n\ntvrdeniami či dôkaznými prostriedkami takouto osobou poskytnutými. Z rozsudkov najvyššieho súdu\nvyplýva, že osoba, do ktorej ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd bolo zasiahnuté podľa\n§ 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., musí byť konkrétna fyzická osoba, ktorá je pre recipientov\nidentifikovateľná. Takáto osoba však nemusí byť nevyhnutne identifikovateľná pre všetkých recipientov\n(napr. prostredníctvom celého mena a bydliska). Negatívne dôsledky zásahu do ľudskej dôstojnosti sa\nnajintenzívnejšie prejavujú práve v širšom okolí fyzickej osoby. Úmyslom zákonodarcu bolo nepochybne\nchrániť fyzickú osobu práve pred takými dôsledkami zásahu. Vzhľadom na uvedené je podľa § 19 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. potrebné, aby bola fyzická osoba, do ľudskej dôstojnosti, ktorej malo\nbyť zasiahnuté, identifikovateľná pre svoje širšie okolie. V predmetnom príspevku explicitne odznelo\nmeno obce (Betliar), kde sa tragická nehoda udiala. Odznelo tiež krstné meno a vek obete tragickej\nnehody, ako aj presný vek vodiča motorového vozidla, pričom bolo tiež poukázané na fakt, že tak obeť,\nako aj vodič motorového vozidla pochádzali z Betliara. Recipientom bolo tiež opísané konanie obete\nbezprostredne pred samotnou nehodou. Tak z autentických prejavov zobrazenej osoby, ako aj z obsahu\npríspevku jednoznačne vyplýva, že žena zobrazená nad mŕtvym telom je matka obete dopravnej nehody.\nObec Betliar má v súčasnosti cca 1000 obyvateľov, ide teda o pomerne malú obec, kde takto špecifická a\ntragická dopravná nehoda nepochybne silne zarezonuje. Matka obete bola teda na základe skutočností\nuvedených v predmetnom príspevku jednoznačne identifikovateľná pre svoje širšie okolie (najmä pre\nostatných obyvateľov predmetnej obce). Navrhovateľka nebola sankcionovaná za to, že informovala o\ndopravnej nehode s fatálnymi dôsledkami, ale sankcia jej bola uložená za spôsob akým o tejto konkrétnej\ndopravnej nehode informovala, a teda za zobrazenie utrpenia a autentických prejavov žiaľu matky nad\nstratou svojho syna, obete tejto dopravnej nehody.\nOdporkyňa nepopiera význam a nevyhnutnosť slobody prejavu v demokratickej spoločnosti a súhlasí\ns navrhovateľkou, že v prípade, ak pri uplatňovaní slobody prejavu dôjde ku kolízii s právami a\noprávnenými záujmami iných osôb (napr. ochrana ľudskej dôstojnosti) je potrebné dôkladne skúmať\nintenzitu takéhoto zásahu a v zmysle zásady proporcionality posúdiť, ktorému právu je v danom\nprípade potrebné dať prednosť. Rada sa týmito závermi pri svojom rozhodovaní v plnej miere riadila,\na teda preskúmala tak intenzitu zásahu do ľudskej dôstojnosti ako aj proporcionalitu príp. obmedzenia\nslobody prejavu. Pri posudzovaní proporcionality Rada vzala do úvahy tak spravodajský charakter\ndanej informácie, ako aj kontext, v ktorom bola odvysielaná. Príspevku, ako takému Rada neuprela\nurčitý preventívny rozmer, avšak samotné závery smútiacej matky žiadnym spôsobom neprispievali k\nnaplneniu preventívneho účelu tohto príspevku. Realizovať slobodu prejavu a naplniť právo verejnosti\nna informácie bolo v tomto prípade nepochybne možné aj bez zaradenia týchto záberov a predísť tak\nzásahu do ľudskej dôstojnosti.\nOdporkyňa pri určovaní výšky pokuty pristupuje ku každému prípadu vždy individuálne, skúma všetky\nokolnosti spáchaného správneho deliktu. Za každé porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z.z. tak vychádza zo skutkových okolností konkrétneho prípadu, a preto nemožno v súvislosti\ns výškou uloženej sankcie hovoriť o rovnakom porušení zákona. Odporkyňa zhodnotila konkrétne\nokolnosti prípadu, rozhodovala v rámci zákonom zverenej správnej úvahy, pričom sa vysporiadala aj s\nvýškou pokút uložených navrhovateľke na porušenie predmetnej povinnosti v minulosti.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na\npojednávaní súdu dňa 28. januára 2015 po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a\noboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 207-PLO/O-2364/2013, s obsahom\nrozhodnutia Rady č. RP/081/2013 zo dňa 24.09.2013, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového záznamu\ndospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne potvrdí.\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že v prejednávanej\nveci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľka v správnom konaní, ani v konaní pred súdom, nepoprela\nodvysielanie komunikátov na programovej službe TV MARKÍZA s názvom Televízne noviny a príspevku\nSmrť medzi výtlkmi, ani ich obsah a znenie.\n\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky obsiahnutých v opravnom prostriedku\nbolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním programu uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí\nRP/081/2013 zo dňa 24.09.2013 porušila zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí\na či predmetná sankcia - pokuta vo výške 10.000 € bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto\núsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 207-PLO/O-2364/2013 zo dňa 07.05.2013, ktoré\nbolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 28.05.2013. V spise je pripojený obrazovozvukový záznam predmetného programu. V pripojenom administratívnom spise sa ďalej nachádza\nŽiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie, žiadosť o zaslanie podkladov zhromaždených v správnom\nkonaní, zaslanie Správy o kontrole dodržiavania povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z., zaslanie\nkópie záznamu vysielania zo dňa 13.06.2013, vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 01.07.2013, zápisnica o\nhlasovaní Rady zo dňa 24.09.2013 a napadnuté rozhodnutie Rady.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 19 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe TV MARKÍZA dňa 04.03.2013 o cca\n19:16 hod. odvysielala v rámci programu Televízne noviny príspevok s názvom Smrť medzi výtlkmi, ktorý\nsvojím obsahom a spôsobom spracovania a síce zobrazením utrpenia a autentických prejavov žiaľu\nmatky nad stratou svojho syna - obete tragickej dopravnej nehody, zasiahol do jej ľudskej dôstojnosti.\nZa uvedené bola navrhovateľke uložená sankcia - pokuta vo výške 10.000 €\nPodľa § 4 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) je\npresadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup\nku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie,\ndohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. audiovizuálna mediálna služba na požiadanie,\nprogramová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do\nľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\n\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak vysiela programy a iné zložky\nprogramovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.\nNajvyšší súd SR v úvode konštatuje, že ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nnesupluje občianskoprávne konanie o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nZ dôvodovej správy k ustanoveniu § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že v záujme\nochrany ľudskej dôstojnosti sa zakazuje v súlade s čl. 22 a smernice Rady 89/552/EEC o koordinácii\nniektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských\nštátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC vysielanie\ntakých komunikátov, ktoré obsahujú podnety k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva alebo\nnárodnosti. V ustanovení sa bližšie špecifikujú všeobecne uznané a uznávané morálne a etické\nštandardy v oblasti vysielaných programov. Neprípustnosť vysielania programov určitého druhu alebo\ntypu možno vyvodiť predovšetkým na základe trestnoprávnych noriem. V záujme komplexnosti právnej\núpravy sa v navrhovanom ustanovení § 19 ods. 1 deklarujú určité obsahové neprípustnosti, a to pod\nhrozbou osobitných sankcií. Neznamená to však zavedenie preventívnej kontroly obsahu vysielania,\nale stanovuje sa len zodpovednostná stránka v rámci obsahu vysielania. Navrhované obmedzenia sa\nuplatňujú na všetky druhy programov, vrátane reklamy a programových oznámení.\nRada chráni verejný záujem, aby celkovo vo vysielaní vysielateľov nedochádzalo k neoprávneným\nzásahom do ľudskej dôstojnosti. Občiansko-právne spory týkajúce sa ochrany osobnosti, ktoré\nrozhodujú všeobecné súdy, predstavujú úplne iný procesný inštitút, na ktorý konanie o porušení § 19\nods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., kde má právomoc konať a rozhodovať Rada, nemá vplyv. Rada\nmá povinnosť konať a rozhodovať v zákonom stanovených lehotách.\nPo oboznámení sa s obsahom posudzovaného príspevku sa najvyšší súd stotožnil s názorom\nodporkyne, že obsah príspevku, konkrétne, zobrazenie autentických prejavov žiaľu matky obete\ndopravnej nehody nad telom jej syna a najmä zvuková zložka boli schopné zasiahnuť do jej ľudskej\ndôstojnosti. V danom príspevku nebolo uvedené celé meno a priezvisko smútiacej matky, avšak z\nposkytnutých informácií bolo možné zistiť miesto tragickej dopravnej nehody, vek a krstné meno obete\nnehody, ako aj vek vodiča auta. V príspevku ešte odznelo, že táto tragická dopravná nehoda sa\nstala v obci Betliar a že tak vodič auta, ako aj obeť dopravnej nehody pochádzajú z tejto obce. Z\nposkytnutých informácií bola matka obete dostatočne identifikovateľná pre svoje širšie okolie, najmä pre\nobyvateľov obce Betliar, keďže ide o pomerne malú obec a takáto dopravná nehoda nepochybne v obci\nBetliar neostala bez povšimnutia. Je pravdou, že v odvysielanom príspevku bola znížená viditeľnosť\na matka obete nebola snímaná z blízkej vzdialenosti, takže nebolo možné rozoznať jej tvár, avšak\npri posudzovaní identifikovateľnosti fyzickej osoby pre jej širšie okolie je potrebné vziať do úvahy\nvšetky informácie, ktoré odzneli v posudzovanom príspevku, ktoré v celkovom kontexte môžu prispieť k\nidentifikácii osoby. Odporkyňa a ani najvyšší súd nepopierajú aktuálnosť a dôležitosť témy, týkajúcej sa\ninformovania o nevyhovujúcom stave vozovky (výtlky, slabé osvetlenie), avšak na takéto informovanie\npostačovalo odvysielanie príspevku bez záberov na smútiacu matku pri tom, ako bezprostredne prišla k\ntelu svojho syna a na jej autentické prejavy smútku. Rada správne uviedla, že v súvislosti s informovaním\nverejnosti o nevyhovujúcom stave vozovky postačovalo odvysielanie príspevku bez zaradenia záberov\nna smútiacu matku, čím by bolo možné predísť zásahu do ľudskej dôstojnosti tejto konkrétnej osoby. Na\nidentifikovateľnosť nie je nevyhnutné, aby bola dotknutá osoba identifikovaná prostredníctvom osobných\núdajov, avšak postačuje ak je dotknutá osoba identifikovateľná pre užšiu verejnosť.\nSloboda prejavu patrí k najdôležitejším politickým základným právam, pretože prispieva k názorovej\npluralite v spoločnosti. Dôležité je všetko, čo je ohľadom danej témy zobrazené, odvysielané a v akom\nkontexte a aby boli predkladané informácie objektívne a vyvážené. Spôsob zobrazenia danej témy však\nmusí byť taký, ktorý príliš nezasahuje do súkromia zobrazených osôb, t.j. snaží sa konkrétne zobrazené\n\nosoby za podmienok daných povahou vysielanej informácie, čo možno najviac chrániť. Prítomnosť\nkamier v život ohrozujúcich situáciách možno označiť za nežiaducu, nakoľko pod právo na zachovanie\nľudskej dôstojnosti možno zahrnúť aj právo na dôstojnú záchranu života, právo na dôstojnú smrť, ako\naj právo na dôstojný smútok nad stratou blízkej osoby bez toho, aby takéto špecifické situácie mali\nmožnosť sledovať diváci predmetných programov.\nRada o výške sankcie rozhodovala na základe správneho uváženia v rozsahu zákonom predpokladanej\nsprávnej úpravy. Najvyšší súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutie Rady vybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom č. 308/2000 Z.z. Rada v danej veci výšku pokuty náležite odôvodnila a súd\nnezistil dôvody na jej zníženie.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/081/2013 zo dňa 24.09.2013 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok 500 € rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a\n§ 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k\nuvedenému zákonu. Účet najvyššieho súdu je vedený v Štátnej pokladnici pod č. 700 006 1219/8180.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}