{"guid": "1e9cba3a-7b5c-4f15-9515-5ff03b0b2375:f03120fa-0b19-40b5-a1d3-b3619f3d7782", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9013010155.1", "spisova_znacka": "2Sž/24/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/24/2013 z 25. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. 2Sž/24/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:9013010155.1", "identifikacne_cislo": "9013010155", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "nazov": "§ 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-36", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f03120fa-0b19-40b5-a1d3-b3619f3d7782", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010155.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010155.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010155.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/24/2013\n9013010155\n25. 02. 2015\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2015:9013010155.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a z\nčlenov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľky: MAC\nTV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o.,\nDrotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8,\nBratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/065/2013\nzo dňa 10. septembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/065/2013 zo dňa 10. septembra 2013,\npotvrdzuje.\nNavrhovateľke u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v O. B., Z..\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/065/2013 zo dňa 10.09.2013 odporkyňa (ďalej aj „Rada\") rozhodla\npodľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.\n195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.\") o\ntom, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 230-PLO/O-2653/2013 porušila povinnosť\nustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že\n- program Cesta do Sonory odvysielaný na programovej službe JOJ PLUS dňa 10.02.2013 o cca 18:03\nhod v trvaní cca 119 minút a 38 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) prerušila zaradením reklamy\nštyrikrát,\n- program Davidova matka odvysielaný na programovej službe JOJ PLUS dňa 14.02.2013 o cca 12:08\nhod v trvaní cca 114 minút a 2 sekundy (vrátane reklamných prerušení) prerušila zaradením reklamy\nštyrikrát,\n- časový úsek od cca 09:25:02 hod do cca 09:55:01 hod programu Vyzvedač odvysielaného na\nprogramovej službe JOJ PLUS dňa 17.2.2013 o cca 08:25 hod, ktorý zodpovedá tretiemu 30minútovému časovému úseku trvania predmetného programu, dvakrát prerušila zaradením reklamy, a\nto o cca 09:26:42 hod a o cca 09:50:46 hod,\n- časový úsek od cca 18:51:00 hod do cca 19:20:59 hod programu Nezmieriteľní odvysielaného\nna programovej službe JOJ PLUS dňa 17.02.2013 o cca 17:51 hod, ktorý zodpovedá tretiemu 30minútovému časovému úseku trvania predmetného programu, dvakrát prerušila zaradením reklamy, a\nto o cca 18:52:54 hod a o cca 19:05:04 hod,\n- časový úsek od cca 22:46:05 hod do cca 23:16:04 hod programu Expres foto odvysielaného\nna programovej službe JOJ PLUS dňa 20.02.2013 o cca 22:46 hod, ktorý zodpovedá prvému 30-\n\nminútovému časovému úseku trvania predmetného programu, dvakrát prerušila zaradením reklamy, a\nto o cca 22:52:49 hod a o cca 23:13:19 hod,\n- časový úsek od cca 23:14:50 hod do cca 23:44:49 hod programu Mesto v obkľúčení odvysielaného\nna programovej službe JOJ PLUS dňa 22.03.2013 o cca 23:14 hod, ktorý zodpovedá prvému 30minútovému časovému úseku trvania predmetného programu, dvakrát prerušila zaradením reklamy, a\nto o cca 23:23:09 hod a o cca 23:44:33 hod,\n- program Stena tajomstiev odvysielaný na programovej službe JOJ PLUS dňa 23.03.2013 o cca 18:03\nhod v trvaní cca 117 minút a 10 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) prerušila zaradením reklamy\nštyrikrát;\nZároveň porušila aj povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na programovej\nslužbe JOJ PLUS dňa 22.03.2013 v čase od 23:00:00 hod do 23:59:59 hod odvysielala\n- reklamný blok v čase od cca 23:23:13 hod do cca 23:29:27 hod v trvaní 6 minút a 14 sekúnd,\n- komunikát propagujúci film Krúdovci 3D, ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č.\n308/2000 Z. z., v čase od cca 23:29:31 hod do cca 23:29:51 hod v trvaní 20 sekúnd,\n- reklamný blok v čase od cca 23:44:37 hod do cca 23:50:21 hod v trvaní 5 minút a 44 sekúnd,\nv celkovom časovom rozsahu 12 minút a 18 sekúnd, teda o 18 sekúnd dlhšom ako 12 minút.\nZa uvedené bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. uložená\nsankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 18 000 €.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že Rada sa náležite a v miere dostatočnej pre rozhodnutie\nvo veci oboznámila so skutkovým stavom, a to na základe podkladov pre rozhodnutie, ktorými sú\nprepis/popis skutkového stavu, záznamy vysielania a vyjadrenie účastníka konania. So záznamom z\nvysielania sa je možné oboznámiť len jeho zhliadnutím. Písomný prepis/popis skutkového stavu nie\nje protokolom o vykonaní ohliadky záznamu vysielania, ale je prejavom zásady písomnosti správneho\nkonania. Rada poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd\") sp. zn. 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010, 3Sž/22/2012, v ktorých najvyšší súd postup Rady\npred vydaním rozhodnutia nespochybnil a napadnuté rozhodnutia Rady potvrdil. Rada poukázala na\nto, že Súdny dvor Európskej únie určil, že trvaním audiovizuálneho diela je potrebné rozumieť jeho\nhrubý čas (čas programu + čas reklamných prerušení) a poskytol tak výklad čl. 11 Smernice č. 89/552/\nEHS, v súčasnosti je to čl. 20 Smernice č. 2010/13/EÚ. V zmysle § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000\nZ. z. sa na každý jeden 30-minútový časový úsek audiovizuálneho diela povoľuje jedno prerušenie\nzaradením reklamy. Z uvedeného vyplýva, že počet reklamných prerušení audiovizuálneho diela je rovný\npočtu kompletných 30-minútových časových úsekov audiovizuálneho diela. To isté vyplýva aj zo znenia\nSmernice č. 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách (ďalej len „Smernica č. 2010/13/EÚ\"),\na teda že televíznou reklamou môžu byť audiovizuálne diela prerušené jedenkrát na každé plánované\nobdobie v dĺžke najmenej 30 minút. Predmetný časový úsek teda nemôže trvať kratšie ako 30 minút.\nNejednoznačné na ustanovení § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. je len to, či sa trvaním diela myslí\nčistý (čas trvania diela bez reklamných prerušení) alebo hrubý čas diela (aj s reklamnými prerušeniami).\nPožiadavka obmedziť zaraďovanie reklamy v rámci vysielania audiovizuálnych diel vychádza z potreby\nochrany diváka pred nadmerným reklamným tlakom a tiež zachovania integrity audiovizuálnych diel.\nVysielateľ tak nemôže zaraďovať reklamu do vysielania programov len podľa svojej ľubovôle, ale je\npovinný zohľadniť aj ďalšie faktory. K odvysielaniu komunikátu propagujúceho film Krúdovci 3D Rada\nuviedla, že tu bolo potrebné analyzovať, či ide o reklamu podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.\nalebo o vlastnú propagáciu podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. Z obsahu informácií a ich\nspôsobu spracovania je zjavné, či boli do vysielania zaradené za odplatu. Skutočnosť, či konkrétny\nkomunikát naplnil definíciu reklamy, je posudzovaná na základe jeho obsahu a spôsobu spracovania a\nnie na základe toho, či sa podarilo explicitne preukázať poskytnutie odplaty alebo podobnej protihodnoty\nvysielateľovi. Konkrétna motivácia vysielateľa pre odvysielanie komunikátu je irelevantná v prípadoch,\nkeď je z jeho obsahu a spôsobu spracovania zjavné, že jeho zámerom je podporiť predaj, nákup alebo\nnájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov.\nPri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu\nvysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu\nporušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 18 000 €.\nII.\n\nProti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podala včas odvolanie - opravný prostriedok navrhovateľka\nv ktorom navrhla, aby najvyšší súd zrušil napadnuté rozhodnutie Rady a priznal jej na náhradu trovy\nkonania. V dôvodoch uviedla, že Rada ako správny orgán nevykonala dôkazy - ohliadku záznamov\nz vysielania programovej služby JOJ PLUS, resp. pri vykonaní týchto dôkazov postupovala v rozpore\ns ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok\"), nakoľko o vykonaní dôkazov nevyhotovila zápisnicu. Z\nnapadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa Rada s podkladmi/dôkazmi oboznámila, kedy tak\nurobila, kto bol pri tomto úkone prítomný, akým spôsobom vykonanie dôkazu prebiehalo. Z vykonania\ntohto dôkazu neexistuje žiaden záznam - zápisnica. Rada mohla zistenia uvedené v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia zistiť jedine detailným preskúmaním predložených obrazovo-zvukových\nzáznamov z vysielania. Vzhliadnutie obrazovo-zvukového záznamu z vysielania členmi Rady je možné\npovažovať za špecifickú formu ohliadky podľa ustanovenia § 38 správneho poriadku, nakoľko ohliadkou\nsa rozumie každý postup, ktorým sa správny orgán vlastným empirickým vzhliadnutím presvedčí o\npredmete konania. Vyhotovenie zápisnice z vykonania dôkazu je významnou procesnou zárukou,\npretože táto je objektívnym popisom priameho pozorovania, formalizovaným súhrnom, ktorý obsahuje\nnajmä súhrn formálnych údajov miesta, času a označenia úkonu, identifikáciu prítomných osôb, popis\npriebehu predmetného úkonu a ďalšie zákonné požiadavky podľa ustanovení správneho poriadku.\nVysielateľ má rovnako za to, že vykonávanie dôkazov, v prípade, ak nejde o ich vykonanie na\nústnom pojednávaní s účastníkom konania, nemôže prebiehať „kabinetným\" spôsobom a už vôbec\nnie je možné zápisnicu o vykonaní dôkazu zamieňať/stotožňovať/nahrádzať napr. s prepisom/popisom\nskutkového stavu vyhotoveným, vysielateľovi a súdu neznámym zamestnancom kancelárie Rady,\nči prerozprávanou/prepísanou analýzou obsahu záznamov z vysielania jedného člena Rady alebo\nzamestnanca kancelárie Rady. Rada je v zmysle zákona č. 308/2000 Z. z. kolektívny správny orgán,\nktorého členovia sú volení Národnou Radou SR. K právomoci Rady patrí rozhodovanie o závažných\notázkach ústavnoprávneho charakteru, najmä svojimi rozhodnutiami obmedzovať slobodu prejavu\nvysielateľov. Je preto v celku zásadné, aby v rámci správneho konania členovia Rady rozhodovali\nosobne. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky č. k. 7As/57/2010-82 zo dňa 03.04.2012, ktorý sa týka skutkovo\nidentického prípadu. Vysielateľ Radu už v priebehu správneho konania upozornil na skutočnosť, že\noznačené podklady pre rozhodnutie (záznamy z vysielania) je povinná vykonať zákonným spôsobom\na o ich vykonaní vyhotoviť zápisnicu v zmysle § 22 ods. 1 správneho poriadku, nakoľko až zápisnica z\nvykonania dôkazov môže tvoriť podklad rozhodnutia. Ak Rada nevykonala dôkazy, o ktorých tvrdí, že\nsa s nimi oboznámila, ide o závažné porušenie správneho poriadku. Ak Rada (vo význame členovia\nRady) dôkazy vykonala, avšak o ich vykonaní nevyhotovila žiadnu zápisnicu, ide opätovne o závažné\nporušenie správneho poriadku. Zistenie skutkového stavu je tak nedostatočné a v rozpore s obsahom\nspisov.\nJazykový výklad ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. je nejednoznačný a je z\nneho možné vyvodiť viacero interpretácií. Rada uviedla, že vysielateľ je oprávnený prerušiť program\nreklamným prerušením, ktoré môže byť zaradené do vysielania len jeden krát na každý 30-minútový\nčasový úsek. V prípade, ak vysielateľ v niektorom 30-minútovom časovom úseku reklamné prerušenie\nnezaradí, tak stráca právo zaradiť reklamné prerušenie v inom časovom úseku. Vysielateľ má za\nto, že takéto právne posúdenie veci zo strany Rady nie správne, nakoľko predmetné ustanovenie\nrovnako umožňuje vyvodiť záver, že vysielateľ je oprávnený prerušiť program ľubovoľným počtom\nreklamných prerušení v ľubovoľnom časovom rozstupe, za súčasného dodržania podmienky, že počet\nprerušení zodpovedá počtu 30-minútových úsekov vysielaného programu a zároveň čas venovaný\n„mediálnej komerčnej komunikácii\" nepresiahne časový úsek 12 minút počas jednej hodiny vysielania.\nZjednodušene povedané, ak je program možné rozdeliť do štyroch 30 - minútových časových úsekov,\nustanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. umožňuje vysielateľovi, aby odvysielal štyri reklamné\nprerušenia kedykoľvek počas trvania programu v akomkoľvek rozstupe, ak súčasne reklamné prerušenia\nnepresiahnu 12 minút počas jednej hodiny vysielania programu. Napriek skutočnosti, že správny orgán\nje povinný predmetné ustanovenie vykladať v čo možno najväčšej miere v zmysle a s ohľadom na\núčel relevantných smerníc tak, aby bol dosiahnutý výsledok sledovaný smernicou (Smernica 2007/65/\nES a Smernica 2010/13/EÚ), Rada sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberá nejednoznačnosťou tohto\nustanovenia a bez akýchkoľvek relevantných dôvodov len konštatuje, že musí ísť o jedno reklamné\nprerušenie v každom 30-minútovom úseku a to bez toho, aby priblížila svoj výklad relevantným\nustanoveniam príslušných smerníc, ktoré obsahujú úpravu prerušovania vysielaných programov alebo\n\npredložila ďalšie dôkazy na podporu svojho tvrdenia o predmetnom výklade uvedeného ustanovenia\nzákona č. 308/2000 Z. z.\nNavrhovateľka ďalej namietala, že v tomto prípade išlo o zásah správneho orgánu do základného\npráva vysielateľa na slobodu prejavu. Ide o posúdenie kritérií legality, legitimity a proporcionality\nzásahu. V tejto súvislosti vysielateľ poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd\") sp. zn. III. ÚS 42/09-77 zo dňa 02.06.2009 v zmysle ktorého je na orgáne verejnej\nmoci, ktorý zasiahne do výkonu práva na slobodu prejavu, aby preukázal, že zásah zodpovedá\nkritériám zákonnosti, legitimity a proporcionality. Podľa názoru navrhovateľky nemožno v predmetnom\nsprávnom konaní kritériá legality, legitimity a proporcionality považovať za splnené. V tejto súvislosti\npoukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Amann proti Švajčiarsku č.\n27798/95. Podľa navrhovateľky právna norma uvedená v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. je\nnepredvídateľná, nakoľko umožňuje mnohopočetný a nejednoznačný výklad. Takýto nedostatok právnej\nnormy nie je možné odstrániť ani aplikačnou a interpretačnou praxou Rady, nakoľko nedostatok presnej\nšpecifikácie právnej povinnosti vysielateľa v právnej norme nie je možné nahradiť správnou úvahou\norgánu výkonnej moci. Podľa názoru navrhovateľky, súčasná právna úprava, ktorú sa snaží Rada v\nprejednávanej veci a v napadnutom rozhodnutí aplikovať nespĺňa legitímny cieľ, ktorý samotná Rada\nidentifikovala v napadnutom rozhodnutí. Rada v napadnutom rozhodnutí poukázala na jazykový výklad\npredmetného ustanovenia, z ktorého podľa názoru Rady vyplýva nielen regulácia počtu možných\nprerušení programu, ale aj spôsob zaraďovania týchto prerušení. Na základe takéhoto výkladu tak\nustanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. umožňuje vysielateľovi aby napríklad program\nprerušil v čase 23 min. 30 sek., spustil ho znovu v čase 29 min. 30 sek. a opätovne v čase 30\nmin. 01 sek. prerušil. Podľa výkladu Rady by takýto postup bol úplne v súlade so zákonom. Z\nuvedeného vyplýva, že prerušenie programu 2x na 6 minút v rozstupe 31 sekúnd medzi jednotlivými\nprerušeniami programu nie je narušenie celistvosti programu a ani nie je frekventovanejším prerušením\nprogramu (za predpokladu, že sú prerušenia predelené dokončeným 30 minútovým úsekom trvania\nprogramu). V prejednávanej veci Rada sankcionuje vysielateľa napríklad za to, že program Expres foto\nso začiatkom 22:46 prerušil v čase 22:52:49, spustil ho znovu v čase 22:58:47 a opätovne prerušil\nv čase 23:13:19 Vysielateľ de facto prerušil program rovnako ako vo vyššie uvedenom príklade dva\nkrát, (na 5 min. 55 sek. a 5 min. 59 sek.), avšak v rozstupe 14 min. 32 sek. medzi jednotlivými\nprerušeniami. Podľa výkladu Rady takýto postup narušuje celistvosť programu a porušuje ochranu\nspotrebiteľa pred frekventovaným prerušovaním programu. Podľa názoru navrhovateľky nie je možné\ntvrdiť, že krátky časový rozstup medzi prerušeniami v dĺžke napr. 31 sekúnd nenarušuje celistvosť\nprogramu, pričom časový rozstup v dĺžke 14 minút a 32 sekúnd celistvosť programu narušuje a aj\nzasahuje do práv spotrebiteľa. Podľa názoru navrhovateľky absurdnosť záverov Rady uvedených v\nnapadnutom rozhodnutí potvrdzuje aj samotná úprava Smernice 2010/13/EÚ a predchádzajúca úprava\nsekundárneho práva EÚ, ktorá stanovovala podmienku povinných, minimálne 20 minútových rozstupov\nmedzí jednotlivými prerušeniami. Smernica 2010/13/EÚ bola prijatá z dôvodu uvoľňovania reštrikcií\nv oblasti reklamy a telenákupu a odstránila povinné rozstupy medzi reklamnými prerušeniami. Rada\nvšak predmetnú skutočnosť nezohľadnila a v napadnutom rozhodnutí naďalej aplikuje mechanické\nrozdeľovanie programu na 30 minútové úseky aj na spôsob zaraďovania reklamných prerušení,\nktoré však nereflektujú legitímny cieľ, ktorý sama Rada identifikovala v napadnutom rozhodnutí.\nNavrhovateľka poskytla spotrebiteľovi väčšiu ochranu pred frekventovaným prerušovaním programu a\nnarúšaním celistvosti programu, keďže program prerušila kratšími prerušeniami a s väčším časovým\nodstupom medzi nimi.\nNavrhovateľka navrhla, aby najvyšší súd konanie prerušil a obrátil sa na Súdny dvor Európskej únie\ns požiadavkou o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Vysielateľ sa domnieva, že ustanovenie\nčl. 20 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady, 2010/13/EÚ, z 10.03.2010 (pozn.: smernica o\naudiovizuálnych mediálnych službách), ktoré bolo transponované do zákona č. 308/2000 Z. z., nedáva\njasnú odpoveď na otázku, či je možné v rámci 30-minútového časového úseku prerušiť vysielaný\nprogram jedným alebo viacerými reklamnými prerušeniami, resp. či v prípade, ak vysielateľ v 30minútovom časovom úseku program nepreruší, tak automaticky stráca právo na prerušenie programu\nv inom 30-minútovom časovom úseku. Na výklad práva Európskej únie je oprávnený jedine Súdny\ndvor Európskej únie. Navrhovateľka z toho dôvodu navrhla, aby najvyšší súd vydal rozhodnutie o\npredbežnej otázke, či sa má ustanovenie čl. 20 ods. 2 predmetnej smernice vykladať tak, že umožňuje\nvysielateľovi prerušiť program viackrát v jednom 30-minútovom časovom úseku vysielaného programu\nza súčasného dodržania podmienky, že počet prerušení zodpovedá počtu 30-minútových úsekov\n\nvysielaného programu a zároveň, že čas venovaný „mediálnej komerčnej komunikácii\" nepresiahne\nčasový úsek 12 minút počas jednej hodiny vysielania alebo tak, že v prípade, ak Vysielateľ nepreruší 30minútový časový úsek žiadnym prerušením, nie je oprávnený prerušiť ďalší 30-minútový časový úsek\ndodatočným prerušením.\nUstanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. umožňuje podľa navrhovateľky taký výklad, že\nvysielateľ je oprávnený prerušiť program za každý dokončený 30-minútový časový úsek, ale aj taký\nvýklad, že vysielateľ je oprávnený prerušiť program za každý začatý 30 minútový časový úsek. Správny\norgán sa nezaoberal nejednoznačnosťou tohto ustanovenia s ohľadom na účel Smernice 2007/65/ES\na Smernice 2010/13/EÚ. Správna úvaha orgánu verejnej moci sa môže uplatniť len v prípadoch, kedy\nzákon dáva správnemu orgánu možnosť vybrať z viacerých možností jednu, ktorá podľa jeho úvahy\nnajlepšie zodpovedá prejednávanej veci. Interpretácia a dostatočná špecifikácia ustanovení spadá do\nvýlučnej kompetencie zákonodarcu.\nVysielateľ je toho názoru, že zákonodarcovi v predmetnom prípade nič nebráni tomu, aby prijal takú\núpravu, ktorá bude sankcionovať aj také porušenie, aké je uvedené v napadnutom administratívnom\nrozhodnutí, avšak pokiaľ tak zákonodarca neurobil a v zákone č. 308/2000 Z. z. dostatočne jasne\nnevymedzil, či má byť sankcionované aj také konanie, pri ktorom vysielateľ preruší už začatý, ale\nnedokončený 30-minútový úsek, musí byť takéto ustanovenie s ohľadom na požiadavku proporcionality\nzásahu do práv vysielateľa interpretované tak, že neustanovuje obmedzenie prerušiť program len za\nkaždý dokončený 30 minútový časový úsek. Aj v tomto prípade navrhovateľka navrhla, aby sa najvyšší\nsúd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou, či sa má ustanovenie čl. 20 ods. 2\nSmernice č. 2010/13/EÚ vykladať tak, že umožňuje vysielateľovi prerušiť program aj v začatom, hoci\nnedokončenom 30-minútovom časovom úseku vysielaného programu alebo nie.\nK výroku II. napadnutého rozhodnutia navrhovateľka poukázala na § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.\nz., ktorý definuje reklamu. Rada nevykonala ani jeden dôkaz, na základe ktorého by bez dôvodných\npochybností preukázala, že komunikát propagujúci film Krúdovci 3D bol oznámením vysielaným za\nodplatu alebo inú protihodnotu. Rada sa v napadnutom rozhodnutí sústredila na polemiku o tom, ako\nnemožno predmetné ustanovenie aplikovať príliš reštriktívne, pretože by sa vysielateľ mohol vyhnúť\nsankcii a regulácia zo strany Rady by bola znemožnená. Takúto polemiku je podľa navrhovateľky\npotrebné odmietnuť ako irelevantnú. Rada nie je zákonodarným orgánom a nesmie polemizovať o\nprísnosti/benevolentnosti právnej normy, ani o tom, či môže byť hypoteticky znemožnená jej regulačná\nprávomoc. Rada je povinná aplikovať ustanovenia v medziach zákona a ústavy a nemôže si selektívne\nvyberať, ktoré ustanovenie zákona uplatní vágnejšie, pretože tým postupuje v priamom rozpore so\nzákonom. Faktom zostáva, že v prejednávanej veci Rada nezistila a nezisťovala, či je splnená\nzákladná podmienka, na základe ktorej by bolo možné jednoznačne určiť, že odvysielaný komunikát\nbol reklamou, a síce či išlo o oznámenie odvysielané za odplatu alebo inú protihodnotu. Ide o závažný\nnedostatok správneho konania, ktorý má podstatu v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci na\njej právne posúdenie. Rada je povinná porušenie povinností preukázať bez dôvodných pochybností, čo\nv prejednávanej veci nedodržala.\nRada pri skúmaní podmienok pre uloženie sankcie uviedla, že sankcia - pokuta, je prípustná, nakoľko\nvysielateľ bol v minulosti upozornený na porušenie predmetnej povinnosti. Ako dôvody uviedla odkaz na\nčísla konaní, v ktorých vysielateľa údajne upozornila na porušenie povinnosti. Rada uviedla nasledovné\nrozhodnutia:\nVo vzťahu k výroku I.:\n· Rozhodnutie RL/39/2011;\n· Rozhodnutie RL/40/2011;\n· Rozhodnutie RL/86/2011;\nVo vzťahu k výroku II.:\n· Rozhodnutie RL/36/2011;\n· Rozhodnutie RL/53/2011;\n· Rozhodnutie RL/54/2011;\n· Rozhodnutie RL/55/2011;\nNavrhovateľka uviedla, že rozhodnutia uvedené k výroku I. boli napadnuté žalobou na Krajskom súde v\nBratislave a zatiaľ nebolo o nich právoplatne rozhodnuté. Rovnako aj rozhodnutia uvedené k výroku II.\nboli napadnuté žalobou, pričom dve z nich boli krajským súdom zrušené a dve neboli ešte právoplatne\n\nskončené. Keďže právny poriadok umožňuje, aby boli rozhodnutia, ktorými bolo vysielateľovi uložené\nupozornenie na porušenie zákona, preskúmané súdom v rámci správneho súdnictva, podľa názoru\nnavrhovateľky nestačí len formálne splnenie podmienky vydania opakovaného rozhodnutia o upozornení\nna porušenie zákona, avšak tieto rozhodnutia musia obstáť aj v následnom súdnom prieskume. Ak\nby boli tieto rozhodnutia súdom zrušené, nebola by tak na uloženie sankcie splnená podmienka\npredchádzajúceho opakovaného upozornenia. Navrhovateľka preto uviedla, že v tomto prípade je\nprávo na spravodlivé súdne konanie možné dosiahnuť len troma spôsobmi: Po prvé najvyšší súd zruší\nnapadnuté rozhodnutie, nakoľko neexistovala podmienka na vydanie sankčného rozhodnutia alebo po\ndruhé preruší predmetné konanie až do času, kým nedôjde k právoplatnému rozhodnutiu o preskúmanie\nrozhodnutí č. RL/39/2011, RL/40/2011, RL/86/2011, RL/36/2011; RL/53/2011; RL/54/2011 alebo po tretie\nspojí všetky odvolacie konania týkajúce sa rozhodnutí Rady RL/39/2011, RL/40/2011, RL/86/2011,\nRL/36/2011; RL/53/2011; RL/54/2011 a jedným meritórnym rozhodnutím rozhodne o odvolaniach v\npredmetných veciach tak, aby bolo možné ustáliť, či bola, je a v budúcnosti bude splnená podmienka\nna udeľovanie sankčných rozhodnutí. V tejto súvislosti poukázala navrhovateľka aj na uznesenie\nrozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 6As/26/2010-101 zo dňa\n03.04.2012, ktorým súd zjednotil otázku potreby existencie špecifického upozornenia na porušenie\npovinnosti pred tým, ako správny orgán pristúpi k sankcionovaniu vysielateľa prostredníctvom pokút.\nIII.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/065/2013 zo dňa 10.09.2013 potvrdil. V dôvodoch\nuviedla, že záznam vysielania je jedným z podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, na\nktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán. Vzhľadom na dikciu ustanovenia § 34 ods. 3 správneho poriadku\nbola navrhovateľka povinná navrhnúť na podporu svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení k správnemu\nkonaniu dôkazy, ktoré sú jej známe. Odporkyňa dala navrhovateľke možnosť, aby sa pred vydaním\nrozhodnutia vyjadrila k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, a tak bola oboznámená s tým, čo tvorí\npodklad rozhodnutia. Spochybnenie sledovania záznamov odporkyňa považuje za neopodstatnené,\npričom uviedla, že sa v dostatočnej miere oboznámila so skutkovým stavom potrebným pre rozhodnutie\nvo veci. So záznamom vysielania sa je možné oboznámiť len jeho zhliadnutím. Písomný prepis/popis\nskutkového stavu nie je možné zamieňať ani stotožňovať so zápisnicou o vykonaní dôkazu, nakoľko\npísomný prepis/popis skutkového stavu je iba nevyhnutným prejavom zásady písomnosti správneho\nkonania. Skutkový stav v tej najhodnovernejšej podobe je zachytený len v podobe záznamu vysielania,\navšak vzhľadom na písomnosť správneho konania, ako aj jeho konečného výstupu vo forme písomného\nrozhodnutia, je nutné tento obsah preniesť do písomnej podoby, v ktorej je zaznamenaný (prepísaný)\ntext a popísané dianie, ktoré sa vyskytne v obrazovej zložke. Prepis/popis skutkového stavu je prejavom\nzásady písomnosti správneho konania a nie je možné ho zamieňať, resp. považovať za dokument, ktorý\nby suploval zápisnicu o zhliadnutí záznamu vysielania odporkyňou. Ani navrhovateľka nenamieta rozpor\nmedzi skutkovým stavom popísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetným záznamom vysielania.\nOdporkyňa uviedla, že názor zamestnancov Kancelárie Rady nie je pre členov Rady absolútne záväzný a\nv každom konkrétnom prípade môžu meritórne rozhodnúť vždy jedine členovia Rady, a to po preskúmaní\nvšetkých získaných podkladov. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala na rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010, 3Sž/22/2012, 6Sž/21/2012, 2Sž/21/2012, v ktorých\nnajvyšší súd postup odporkyne pred vydaním rozhodnutia nespochybnil a napadnuté rozhodnutia Rady\npotvrdil. Odporkyňa uviedla, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia detailne popisuje a rozsiahlo\nanalyzuje vysielanie konkrétneho vysielateľa, z čoho je zrejmé, že v prípade, ak by Rada nezhliadla\nzáznam vysielania, nemohla by v súvislosti s ním následne vynášať závery a hodnotenia.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. odporkyňa\nuviedla, že z gramatického výkladu slovného spojenia „jedno prerušenie ... na každý 30-minútový\nčasový úsek\", vyplýva, že v každom jednom 30-minútovom časovom úseku trvania audiovizuálneho\ndiela môže byť zaradené len jedno reklamné prerušenie. Takáto formulácia predmetného ustanovenia\nteda okrem počtu povolených prerušení reguluje aj spôsob ich zaraďovania. Takýto výklad je navyše\naj v súlade s účelom tohto ustanovenia - t.j. zabezpečiť celistvosť programu a chrániť tak spotrebiteľa\n(teda diváka) pred príliš frekventovaným prerušovaním programu, ktoré by pôsobilo rušivo. Výklad,\nkedy by v rámci jedného 30-minútového časového úseku bolo možné zaradiť viac ako jedno reklamné\nprerušenie by z hľadiska zabezpečenia účelu tohto ustanovenia mohol viesť k absurdným výsledkom, čo\n\nvyplýva aj z odbornej literatúry, napr. „....tento výklad môže viesť k absurdným výsledkom ako napríklad\npovolenie zaradenia všetkých prerušení v prvých 20 minútach (samozrejme krátkych prerušení kvôli\nhodinovým obmedzeniam v článku 18)...\" „...this interpretation could lead to absurd results such as\nallowing placing the breaks all in the first 20 minutes (of course short breaks, beacuse of the hourly\nrestrictions in Art. 18)...\" (str. 959 European Media Law, Castendyk, Dommering, Scheuer, Walters\nKluwer Law International BV, The Netherlands 2008). Napokon je možné poukázať aj na použitie\npredložky „na\" pri vyjadrení časových okolností. Synonymom predložky „na\" pri vyjadrení časových\nokolností je predložka „v\". Použijúc predložku „v\" v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., kde je predložka\n„na\" použitá práve na vyjadrenie časových okolností, by tento legislatívny text v relevantnej časti znel:\n„Pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela ... sa povoľuje jedno prerušenie\nzaradením reklamy alebo telenákupu v každom 30-minútovom časovom úseku ...\". Aj z uvedeného\nvyplýva, že použijúc gramatický výklad predmetného ustanovenia v aktuálnom znení je tridsaťminútový\nčasový úsek audiovizuálneho diela možné prerušiť zaradením len jedného reklamného bloku. V tejto\nsúvislosti odporkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/114/11, ako aj\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/7/2012, 2Sž/27/2012. Uvedené vyplýva aj zo znenia Smernice\nč. 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorá v čl. 20 ods. 2 jednoznačne stanovuje,\nže audiovizuálne diela „môžu byť prerušené televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za\nkaždé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút\" („may be interrupted by television advertising\nand/or teleshopping once for each scheduled period of at lea st 30 minutes\"). Zo znenia predmetného\nustanovenia je podľa názoru Rady zrejmé, že časový úsek nemôže trvať menej ako 30 minút. Vysielateľ\nteda môže prerušiť aj časový úsek dlhší ako 30 minút, nemôže však prerušiť časový úsek, ktorý by\nbol kratší ako 30 minút. Taký výklad je v súlade aj s recitálom č. 86 Smernice č. 2010/13/EÚ, podľa\nktorého je cieľom smernice chrániť špecifický charakter európskych televízií, ktorým je zaraďovanie\nreklamy medzi jednotlivé programy, a preto uvedená smernica obmedzuje počet možných prerušení v\naudiovizuálnych dielach. Ako bolo uvedené už vyššie, účelom obmedzenia prerušení audiovizuálnych\ndiel je chrániť divákov pred nadmerným reklamným tlakom a tiež chrániť integritu audiovizuálnych diel,\nčo je v záujme ako autorov daných diel, tak aj samotných divákov sledujúcich tieto diela. Je zrejmé, že\npokiaľ by bolo možné prerušiť aj časové úseky nedosahujúce 30 minút, nebolo by to v súlade s účelom\nsamotnej Smernice č. 2010/13/EÚ. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala na rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp.zn. 3Sž/12/2013. Ustanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., rovnako ako aj znenie čl.\n20 ods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ, je nejednoznačné len v tom, že z ich znenia nie je zrejmé, či sa\ntrvaním audiovizuálneho diela myslí čistý čas diela (t.j. iba čas trvania diela, bez reklamných prerušení)\nalebo hrubý čas diela (t.j. aj s reklamnými prerušeniami). Rada v tomto prípade postupovala v zmysle\njudikatúry Európskeho súdneho dvora, konkrétne rozhodnutia vo veci ARD v. PRO Sieben Media AG, sp.\nzn. C-6/98, a predmetné ustanovenie vyložila spôsobom, ktorý je pre navrhovateľa menej obmedzujúci,\na teda za trvanie diela považuje jeho hrubý čas.\nRada vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa porušenia povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona\nč. 308/2000 Z. z., a teda ani v napadnutom rozhodnutí, netvrdí, že vysielateľ musí dodržať istý\nčasový odstup medzi jednotlivými prerušeniami programov, ale naopak tvrdí, že dôležité je to, aby v\nkaždom 30-minútovom časovom úseku trvania programu bolo zaradené len jedno prerušenie a zároveň,\naby počet prerušení programu zodpovedal počtu dokončených 30-minútových časových úsekov. Ako\nsprávne uvádza aj navrhovateľka, Smernice č. 2010/13/EÚ zrušila povinné rozstupy medzi jednotlivými\nprerušeniami programov, preto sa nimi Rada v jednotlivých prípadoch ani nezaoberá. Rozdelenie\nprogramu na jednotlivé 30-minútové časové úseky vyplýva priamo zo zákona, ako aj zo Smernice\nč. 2010/13/EÚ. Rade neprináleží skúmať opodstatnenosť tohto rozdelenia, nakoľko ho tak ustanovil\nzákonodarca, a to ako na národnej, tak aj na európskej úrovni.\nSkutočnosť, či konkrétny komunikát naplnil definíciu reklamy, je posudzovaná na základe jeho obsahu a\nspôsobu spracovania a nie na základe toho, či sa podarilo explicitne preukázať poskytnutie odplaty alebo\npodobnej protihodnoty vysielateľovi. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti je teda potrebné toto\nkritérium interpretovať takým spôsobom, že konkrétna motivácia vysielateľa pre odvysielanie komunikátu\nje irelevantná v prípadoch, keď je z jeho obsahu a spôsobu jeho spracovania zjavné, že jeho zámerom\nje podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov.\nTento výklad je tiež v súlade s rozhodovacou praxou Rady, nakoľko táto v otázke odplatnosti rozhodla\nrovnako aj v rozhodnutí č. RP/028/2012 zo dňa 29.5.2012. Predmetné rozhodnutie potvrdil najvyšší súd\nsvojím rozsudkom sp. zn. 6Sž/13/2012. Rada mala v prejednávanej veci za preukázané, že kritérium\nodplatnosti bolo v predmetnom prípade naplnené. Odporkyňa tiež poukazuje na skutočnosť, že v prípade\n\nkomerčných vysielateľov (ktorým navrhovateľka je) je vysielanie propagačných komunikátov hlavným\nzdrojom príjmov. Je len ťažko predstaviteľné, že by komerčný vysielateľ vysielal komunikáty propagujúce\ntretiu osobu zadarmo.\nK námietke navrhovateľky, týkajúcej sa predchádzajúceho upozornenia na porušenie povinností,\nodporkyňa poukázala na rozhodnutia č. RP/025/2012, ktorým bola navrhovateľke za porušenie\npovinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. uložená sankcia upozornenie na porušenie\nzákona a za porušenie povinnosti ustanovenej v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. sankcia pokuta\nvo výške 3319 €. Rozhodnutie č. RP/025/2012 nadobudlo v časti porušenia povinnosti ustanovenej v §\n36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. právoplatnosť dňa 23.11.2012.\nRozhodnutia Rady č. RL/39/2011 a RL/40/2011 nadobudli právoplatnosť dňa 08.06.2011 a rozhodnutie\nRady č. RL/86/2011 dňa 13.10.2011. Krajský súd v Bratislave rozsudkom vo veci č. k. 2S/114/11-41\nžalobu zamietol a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2013. Rozhodnutie č.\nRP/025/2012 nadobudlo v časti porušenia povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.\nz. právoplatnosť dňa 23.05.2012. Rozhodnutia č. RL/36/2011, RL/53/2011, RL/54/2011 a RL/55/2011\nnadobudli právoplatnosť dňa 21.06.2011. V prípade rozhodnutia č. RL/36/2011 Krajský súd v Bratislave\nžalobu zamietol rozsudkom vo veci sp. zn. 4S/156/2011. V prípade rozhodnutia č. RL/54/2011 Krajský\nsúd v Bratislave žalobu zamietol rozsudkom vo veci sp. zn. 1S/156/2011. Rozhodnutie č. RL/55/2011\nbolo Krajským súdom v Bratislave zrušené rozsudkom vo veci sp. zn. 2S/126/2011, ale len z dôvodu\nneurčitosti výroku v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.\nz. (za porušenie ktorého bola navrhovateľka tiež týmto rozhodnutím sankcionovaná). Rozhodnutie\nč. RL/53/2011 bolo zrušené Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. 3S/158/2011. Uvedené\nrozsudky Krajského súdu v Bratislave sú predmetom prieskumu na najvyššom súde. Skutočnosť,\nže uvedené rozhodnutia Rady sú predmetom súdneho prieskumu nebola pre toto správne konanie\nrelevantná. V tejto súvislosti poukázala odporkyňa na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Sž/28/2011\na 3Sž/2/2013. Navrhovateľka bola uvedenými rozhodnutiami oboznámená s výkladom Rady ohľadne\npredmetných ustanovení, a teda mala a mohla vedieť, že svojím konaním môže porušiť povinnosti\nustanovené v § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\")\na § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. a na pojednávaní súdu dňa 25.02.2015 po preskúmaní dôvodov\nuvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov\nkonania, ako aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 230-PLO/O-2653/2013, s obsahom\nrozhodnutia Rady č. RP/065/2013 zo dňa 10.09.2013, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového záznamu\na dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 230-PLO/O-2653/2013 zo dňa 21.05.2013, ktoré\nbolo doručené advokátovi navrhovateľky dňa 07.06.2013. V spise sú pripojené obrazovo-zvukové\nzáznamy vysielania navrhovateľky, opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie zo\ndňa 10.07.2013, vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 09.09.2013, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa\n10.09.2013 a rozhodnutie Rady č. RP/065/2013 zo dňa 10.09.2013.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním\ntýchto programov porušila zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či teda\nsankcia bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté\nrozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú\nzásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným\npostupom.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\n\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nSenát najvyššieho súdu v posudzovanej veci postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku preskúmal zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nodporkyne, ktorým rozhodla, že:\n1. navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že\n- program Cesta do Sonory odvysielaný na programovej službe JOJ PLUS dňa 10.02.2013 o cca 18:03\nhod v trvaní cca 119 minút a 38 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) prerušila zaradením reklamy\nštyrikrát,\n- program Davidova matka odvysielaný na programovej službe JOJ PLUS dňa 14.02.2013 o cca 12:08\nhod v trvaní cca 114 minút a 2 sekundy (vrátane reklamných prerušení) prerušila zaradením reklamy\nštyrikrát,\n- časový úsek od cca 09:25:02 hod do cca 09:55:01 hod programu Vyzvedač odvysielaného na\nprogramovej službe JOJ PLUS dňa 17.2.2013 o cca 08:25 hod, ktorý zodpovedá tretiemu 30minútovému časovému úseku trvania predmetného programu, dvakrát prerušila zaradením reklamy, a\nto o cca 09:26:42 hod a o cca 09:50:46 hod,\n- časový úsek od cca 18:51:00 hod do cca 19:20:59 hod programu Nezmieriteľní odvysielaného\nna programovej službe JOJ PLUS dňa 17.02.2013 o cca 17:51 hod, ktorý zodpovedá tretiemu 30minútovému časovému úseku trvania predmetného programu, dvakrát prerušila zaradením reklamy, a\nto o cca 18:52:54 hod a o cca 19:05:04 hod,\n- časový úsek od cca 22:46:05 hod do cca 23:16:04 hod programu Expres foto odvysielaného\nna programovej službe JOJ PLUS dňa 20.02.2013 o cca 22:46 hod, ktorý zodpovedá prvému 30minútovému časovému úseku trvania predmetného programu, dvakrát prerušila zaradením reklamy, a\nto o cca 22:52:49 hod a o cca 23:13:19 hod,\n- časový úsek od cca 23:14:50 hod do cca 23:44:49 hod programu Mesto v obkľúčení odvysielaného\nna programovej službe JOJ PLUS dňa 22.03.2013 o cca 23:14 hod, ktorý zodpovedá prvému 30minútovému časovému úseku trvania predmetného programu, dvakrát prerušila zaradením reklamy, a\nto o cca 23:23:09 hod a o cca 23:44:33 hod,\n- program Stena tajomstiev odvysielaný na programovej službe JOJ PLUS dňa 23.03.2013 o cca 18:03\nhod v trvaní cca 117 minút a 10 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) prerušila zaradením reklamy\nštyrikrát;\n2. Druhým výrokom bolo vyslovené porušenie § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na\nprogramovej službe JOJ PLUS dňa 22.03.2013 v čase od 23:00:00 hod do 23:59:59 hod odvysielala\n- reklamný blok v čase od cca 23:23:13 hod do cca 23:29:27 hod v trvaní 6 minút a 14 sekúnd,\n- komunikát propagujúci film Krúdovci 3D, ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č.\n308/2000 Z. z., v čase od cca 23:29:31 hod do cca 23:29:51 hod v trvaní 20 sekúnd,\n- reklamný blok v čase od cca 23:44:37 hod do cca 23:50:21 hod v trvaní 5 minút a 44 sekúnd,\nv celkovom časovom rozsahu 12 minút a 18 sekúnd, teda o 18 sekúnd dlhšom ako 12 minút.\nZa uvedené porušenie povinností odporkyňa uložila navrhovateľke úhrnnú sankciu - pokutu vo výške\n18 000 €, uplatňujúc absorpčnú zásadu.\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho\ndiela, okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje\njedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek, a to aj v\nprípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje\n30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy\nalebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie.\nPodľa čl. 20 ods. 1 Smernice č. 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom,\niným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania\n\naudiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) členské štáty\nzabezpečia, aby pri zaraďovaní televíznej reklamy alebo telenákupu do programov nebola pri zohľadnení\nprirodzených prestávok, dĺžky a povahy daného programu narušená integrita programov a neboli\ndotknuté práva držiteľov práv.\nPodľa čl. 20 ods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem\nviacdielnych sérií, seriálov a dokumentárnych programov), kinematografických diel a spravodajských\nprogramov možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované\nobdobie v dĺžke najmenej 30 minút. Vysielanie detských programov možno prerušovať televíznou\nreklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút v\nprípade, že plánovaná dĺžka trvania tohto programu je viac ako 30 minút. Počas bohoslužieb nie je\nmožné zaraďovať do vysielania televíznu reklamu ani telenákup.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným\nšotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame\nv čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas\njednej celej hodiny.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §§ 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3319 € do 165 969 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 497 € do 49 790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nUstanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. výslovne určuje, že zaradením reklamy alebo\ntelenákupu je možné prerušiť každý 30 minútový časový úsek. Ak by zákonodarca mienil povoliť\nprerušenie programu reklamou alebo telenákupom aj kratší časový úsek, vyjadril by to jednoznačným\nspôsobom, napr. pri vysielaní programu sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo\ntelenákupu na každý začatý 30-minútový časový úsek. Poukazujúc na znenie čl. 20 ods. 2 Smernice\nč. 2010/13/EÚ dospel senát na základe eurokonformného výkladu k záveru, že vysielanie programu\ntrvajúceho dlhšie ako 30 minút možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát\nza každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút. Aj v ustanovení § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000\nZ. z. je uvedené, že reklamou je možné prerušiť každý 30-minútový časový úsek. Podľa názoru súdu ani\nvýkladom tohto ustanovenia nie je možné dospieť k záveru, že je povolené prerušiť aj kratší časový úsek,\nkeďže takýto by už v zákone stanovených 30 minút nedosahoval. Programy, ktoré trvajú kratšie ako\n30 minút zákonodarca umožnil prerušiť reklamou alebo telenákupom, avšak takúto výnimku nestanovil\npri programoch, ktoré trvajú dlhšie ako 30 minút a pri prerušení reklamou alebo telenákupom sa delia\nna ucelené 30-minútové úseky. Výklad zákona, ktorý použil správny orgán v napadnutom rozhodnutí je\naj v súlade s úniovým právom, konkrétne s citovanou Smernicou č. 2010/13/EÚ. Vnútroštátne orgány\naplikácie práva (tak súdne, ako aj správne orgány) sa majú vždy usilovať o eurokonformný výklad\nvnútroštátneho práva.\nV tejto súvislosti poukazuje súd i na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-6/98 vo veci\nArbeitsgemeinschaft Deutscher Rundfunkanstalten (ARD) vs. PRO Sieben Media AG, za účasti SAT 1\n\nSatellitenFernsehen Gmbh a Kabel 1, K1 Fernsehen GmbH, v ktorom okrem iného Súdny dvor uviedol,\nže členské štáty sú oprávnené stanoviť pre televízne vysielanie, ktoré spadá do ich právomoci, úpravu\nvysielania reklamy buď na základe tzv. čistého princípu (do trvania programu sa započítava len čas\nvysielania diela) alebo tzv. hrubého princípu (do času trvania programu sa započíta čas vysielania diela\n+ čas trvania reklamných prerušení).\nZákon č. 308/2000 Z. z. nestanovuje na účely vysielania reklamy definíciu čistého alebo hrubého\nčasového úseku (§ 35 ods. 3), ale stanovuje len, že zaradením reklamy alebo telenákupu je možné\nprerušiť každý 30 minútový časový úsek. Na základe uvedeného je preto možné dospieť k záveru,\nže uvedené ustanovenie je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je pre vysielateľa menej obmedzujúci.\nOdporkyňa preto v tomto prípade postupovala správne, ak pri posudzovaní dodržiavania povinnosti\nvysielateľa na prerušenie programu a zaradenie reklamy vychádzala z celkovej dĺžky trvania diela\nvrátane času trvania reklamných prerušení. Takýto postup je možné podľa názoru najvyššieho súdu\nmožné akceptovať len za predpokladu, že vysielateľ dodrží zákonom stanovený časový rozsah\nvysielania reklamy a telenákupu.\nSenát najvyššieho súdu poukazuje na to, že s námietkou navrhovateľky, týkajúcej sa možnosti\nprerušenia programu na každý dokončený 30-minútový úsek sa už vysporiadal niekoľkokrát napr.\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/2/2013 zo dňa 06.11.2013, 2Sž/27/2012 zo dňa 16.10.2013,\n6Sž/11/2013 zo dňa 19.03.2014, 3Sž/12/2013 zo dňa 10.10.2013, 3Sž/17/2013 zo dňa 07.10.2014,\n3Sž/9/2013 zo dňa 01.07.2014. Z uvedenej ustálenej judikatúry najvyššieho súdu má byť navrhovateľke\nzrejmé, že ustanovenie § 35 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. je v tomto smere jednoznačné a reklamou\nnie je možné ani v zmysle zákona č. 308/2000 Z. z. ani v zmysle Smernice č. 2010/13/EÚ prerušiť\nkratší, ako 30-minútový časový úsek, tak ako to naznačuje navrhovateľka. Uvedená ustálená judikatúra\nnajvyššieho súdu prešla aj následným testom ústavnosti, keď Ústavný súd SR uznesením sp. zn. I.\nÚS 153/2014 zo dňa 26.03.2014 potvrdil správnosť záverom uvedených v rozsudku najvyššieho súdu\nsp. zn. 3Sž/2/2013 zo dňa 06.11.2013 a sťažnosť navrhovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd uviedol, že výklad a závery najvyššieho súdu nie sú svojvoľné ani zjavne neodôvodnené,\ndôvody rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu\na relevantných právnych noriem. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom\na rozsudkom najvyššieho súdu a možným porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nK námietke navrhovateľky, týkajúcej sa spísania, resp. nespísania zápisnice zo vzhliadnutia senát\nnajvyššieho uvádza, že s touto námietkou sa už tiež vysporiadal vo svojich skorších rozhodnutiach, napr.\nsp. zn. 7Sž/2/2013 zo dňa 24.09.2014, 7Sž/8/2013 zo dňa 24.09.2014, 3Sž/18/2013 zo dňa 06.05.2014.\nTáto ustálená judikatúra najvyššieho súdu prešla aj následným testom ústavnosti, keď Ústavný súd\nSR potvrdil správnosť záverov uvedených v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7Sž/8/2013 zo dňa\n24.09.2014 a sťažnosť navrhovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd uviedol, že\nnajvyšší súd sa relevantne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky a svoje závery dostatočne\nodôvodnil.\nPre úplnosť senát najvyššieho súdu dáva do pozornosti svoje iné rozhodnutie sp. zn. 4Sž/1/2014 zo\ndňa 07.10.2014 z ktorého cituje: „Námietku navrhovateľky spochybňujúcu proces zisťovania skutkového\nstavu samotnou Radou ako kolektívnym orgánom, z dôvodu nevyhotovenia zápisnice zo vzhliadnutia\nzáznamu z predmetného audiovizuálneho záznamu, najmä v kontexte absencie uvedenia konkrétneho\nrozporu skutkového stavu zisteného správnym orgánom a skutkovým stavom tvrdeným navrhovateľkou,\nnajvyšší súd hodnotí ako nedôvodnú. Taktiež následná právna argumentácia navrhovateľky k odlišnému\nvýkladu ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a obhajoba prerušenia ostávajúceho zvyšného\nčasu audiovizuálneho diela v dĺžke kratšej ako 30 minút zaradením reklamy, svedčí o tom, že čo do\nexaktnosti zistenia skutkového stavu, tento bol správnym orgánom zistený správne, čo ani navrhovateľka\nnespochybňuje.\nNavrhovateľka napáda nezákonnosť procesného postupu odporkyne pri zisťovaní podkladov pre\nvydanie preskúmavaného rozhodnutia argumentáciou čerpanou z uznesenia rozšíreného senátu\nNajvyššího správního soudu Českej republiky (ďalej aj „nejvyšší správní soud\") sp. zn. 7As/57/2010 - 82\nzo dňa 3. apríla 2012. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že právne závery uvedené v citovanom\n\nuznesení nejvyššího správního soudu vychádzajú z rigoróznejšej právnej úpravy Správního řádu (§ 18\nods. 1 zákona č. 500/2004 Sb.) účinného v českom právnom poriadku, podľa ktorého má správny orgán\npovinnosť spísať protokol o úkone dokazovania v správnom konaní vykonanom „mimo ústní jednání\".\nNajvyšší súd zastáva názor, že nie je možné vychádzať z právneho názoru Najvyššího správního soudu\nČeskej republiky uvedeného v tomto rozhodnutí, keďže jeho právny názor bol ustálený a vychádza z\nprávnej úpravy platnej na území iného štátu.\nPredovšetkým je potrebné prihliadnuť na slovenskú právnu úpravu regulácie vysielania a retransmisie,\nkedy v rámci realizácie pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy táto môže vychádzať z\npodkladov pripravených zamestnancami Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu, plniacich úlohy\nspojené s jej činnosťou (§ 4 ods. 4 v spojení s § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 308/2000 Z. z.).\nPodľa okolností prípadu je na zvážení správneho orgánu, ktoré úkony v konaní vyhodnotí ako podstatné,\nčo vyplýva i z dikcie zákona (§ 22 ods. 1 Správneho poriadku). Zápisnica predstavuje písomný záznam\no vykonanom procesnom úkone, resp. konaní o jeho výsledkoch, ktorý vyhotovuje zamestnanec\nsprávneho orgánu. Dôležitosť zápisnice spočíva v tom, že má dôkaznú moc verejnej listiny (§ 37), pričom\nzápisnica je len jeden z možných dôkazov v správnom konaní (34 ods. 2), a preto nemá vyššiu dôkaznú\nhodnotu než iné dôkazy a správny orgán je povinný ju hodnotiť v súlade s § 34 ods. 5 správneho\nporiadku.\"\nVychádzajúc z právnej úpravy regulácie vysielania a retransmisie je zrejmý účel zákonodarcu\nstanoviť podmienky povinnosti vysielateľa pri prerušovaní vysielania spravodajského programu alebo\naudiovizuálneho programu televíznou reklamou alebo telenákupom sledujúc cieľ ochrany divákov pred\nnadmerným prerušovaním sledovaného programu a v neposlednom rade aj autorov diela, spracovaného\nvo vysielanom programe. Na základe gramatického a logického výkladu citovanej právnej normy - §\n35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. v súlade s cieľom zákona je možné vykladať uvedenú právnu\nnormu len tak, že zákonodarca povoľuje vysielateľovi prerušiť vysielanie spravodajského programu\nalebo audiovizuálneho diela televíznou reklamou alebo telenákupom jedným prerušením na každý 30minútový úsek.\nNajvyšší súd súhlasí s tvrdením navrhovateľky, že nedostatok právnej normy nie je možné odstrániť ani\naplikačnou a interpretačnou praxou Rady, nakoľko nedostatok presnej špecifikácie právnej povinnosti\nvysielateľa v právnej norme nie je možné nahradiť správnou úvahou orgánu výkonnej moci. Taktiež\nsúhlasil s jej názorom, že ak je jednoznačné, že vzhľadom na absenciu presného, jasného a špecifického\nzákonného ustanovenia sa takáto povinnosť stáva pochybnou, a teda pri jej hodnotení je potrebné\naplikovať zásadu in dubio mitius, v rozsahu menej obmedzujúceho spôsobu splnenia povinností\nvyplývajúcich zo zákona č. 308/2000 Z. z.\nSenát najvyššieho súdu však nesúhlasí s názorom navrhovateľky, že znenie právnej úpravy ustanovenej\nv § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. je nepresné, nejasné a nedostatočne špecifikované, čo umožňuje\njeho mnohostrannú interpretáciu. Taktiež nemôže súhlasiť s tvrdením navrhovateľky, že ustanovenie čl.\n20 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10.03.2010, ktoré bolo transponované\ndo zákona o vysielaní, je taktiež nejednoznačné.\nUstanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. predstavuje transpozíciu ustanovenia čl. 20 ods. 2\nSmernice. Podľa názoru najvyššieho súdu právna úprava uvedenej povinnosti ustanovenej v § 35 ods.\n3 zákona č. 308/2000 Z. z. ako aj v čl. 20 uvedenej smernice je stanovená jasným a určitým spôsobom,\na teda jednoznačne a nedovoľujúc mnohostranný výklad, ktorý uvádza navrhovateľka. Výklad právnej\núpravy nastolený navrhovateľkou, podľa ktorého predmetné ustanovenie rovnako umožňuje vyvodiť\nzáver, že vysielateľ je oprávnený prerušiť program ľubovoľným počtom „reklamných\" prerušení v\nľubovoľnom časovom rozstupe, za súčasného dodržania podmienky, že počet prerušení zodpovedá\npočtu 30-minútových úsekov vysielaného programu, podľa názoru súdu nevychádza z obsahu právnej\núpravy ustanovenej v citovaných právnych normách - § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., čl. 20\nSmernice a navrhovateľka týmto výkladom neprimeraným spôsobom vybočuje z rámca obsahu ich\nznenia, zavádzajúcim spôsobom ich dopĺňa. Najvyšší súd výklad navrhovateľky považoval za účelový.\nAj s touto námietkou navrhovateľky sa už najvyšší súd vysporiadal vo svojich rozhodnutiach sp. zn.\n7Sž/8/2013 zo dňa 24.09.2014, 2Sž/27/2012 zo dňa 16.10.2013, 6Sž/11/2013 zo dňa 19.03.2014. Z\nustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že právna norma uvedená v § 35 ods. 3 zákona č.\n\n308/2000 Z. z. povoľuje vysielateľom prerušiť vysielanie jedenkrát v každom 30-minútovom úseku. Ak by\nvysielateľ v jednom 30-minútovom úseku nezaradil reklamné vysielanie, ustanovenie § 35 ods. 3 zákona\nč. 308/2000 Z. z. ho neoprávňuje zaradiť napr. dve reklamné prerušenia vysielania v nasledujúcom\nbloku, keďže by tak nastala situácia, že by boli v jednom kompletnom 30-minútovom úseku zaradené\ndve prerušenia, čo však nie je v súlade ani s čl. 20 ods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ (jedenkrát za\nkaždé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút.). Navrhovateľka napriek ustálenej judikatúre\nnajvyššieho súdu považuje predmetné ustanovenie Smernice č. 2010/13/EÚ za nejednoznačné, z toho\ndôvodu senát najvyššieho súdu poukazuje aj na iné jazykové znenie predmetného čl. 20 ods. 2. V\nčeskej jazykovej verzii je uvedené: „Vysílání filmů vytvořených pro televizi (s výjimkou seriálů, cyklů a\ndokumentů), kinematografických děl a zpravodajských pořadů může být přerušeno televizní reklamou\nnebo teleshoppingem jednou během každého plánovaného časového úseku o délce nejméně 30 minut.\nVysílání pořadů pro děti může být přerušeno televizní reklamou nebo teleshoppingem jednou během\nkaždého plánovaného časového úseku o délce nejméně 30 minut, pokud plánovaná délka pořadu\npřesahuje 30 minut. Televizní reklama a teleshopping nesmějí být zařazovány během bohoslužeb.\" Ani\nporovnaním rôznych jazykových verzií predmetného ustanovenia nie je možné logicky dospieť k takému\nvýkladu, aký uplatnila navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku.\nAni s námietkou navrhovateľky, týkajúcou sa výroku II. napadnutého rozhodnutia a odvysielaného\nkomunikátu propagujúceho film Krúdovci 3D sa nebolo možné stotožniť. Aj v tejto súvislosti odkazuje\nnajvyšší súd na svoju ustálenú judikatúru napr. rozhodnutia 3Sž/10/2012 zo dňa 13.11.2012, z ktorého\nvyplýva, že pre posúdenie komunikátu takéhoto druhu je dôležitý jeho obsah, najmä to, že nepropagoval\nvýhradne vlastné vysielanie, ale propagoval vysielanie filmu Krúdovci 3D v kinách so zámerom podporiť\njeho predaj prostredníctvom zvýšenia jeho návštevnosti v kinách. Senát najvyššieho súdu posúdil obsah\npredmetného komunikátu propagujúceho film Krúdovci 3D a stotožnil sa s názorom Rady, že priemerný\nspotrebiteľ z jeho obsahu nemohol usúdiť, že ide o vlastnú propagáciu budúceho programu vysielateľa.\nPredmetný komunikát, propagujúci film Krúdovci 3D sa odlišuje od ostatných upútaviek, ktoré boli v\npredmetnom bloku dňa 22.03.2013 odvysielané. V ostatných upútavkách na vlastné programy, ktoré\nnavrhovateľka odvysielala je jednoznačne uvedené, že „film Avatar sa odvysiela 31.3. na Jojke\", ide o\n„špeciálnu veľkonočnú kinopremiéru\", pričom skutočnosť, kedy navrhovateľka film Avatar odvysiela je v\npopredí v tak obrazovej, ako aj zvukovej zložke komunikátu. Rovnako aj v komunikáte, propagujúcom\nsériu Walking Dead je obrazovej, ako aj zvukovej zložke zreteľne uvedená skutočnosť, že premiéra\nnovej série bude odvysielaná „zajtra po 22 hod na Pluske\". V zvukovej aj v textovej forme komunikátu\npropagujúceho film Krúdovci 3D je uvedené, že film Krúdovci 3D sa premieta v kinách od 21. marca\na v priebehu tých 20 sekúnd, kedy bol odvysielaný predmetný komunikát je len v nevýraznej forme\nrecipientom oznámené, že „Tento film odvysiela TV JOJ\", pričom absentuje údaj, kedy presne bude\nodvysielaný, ako to bolo uvedené v ostatných dvoch komunikátoch vlastnej propagácie. Veta uvedená v\nstrednej časti obrazovky „Tento film odvysiela TV JOJ\" je v značnom nepomere k hlavnej informácii, že\npredmetný film sa vysiela v kinách od 21. marca. Z uvedeného nie je možné uzavrieť, že ide o vlastnú\npropagáciu. Práve naopak, v danom komunikáte je propagované hlavne premietanie v kinách. Z obsahu\nodvysielaného komunikátu, ako aj zo spôsobu jeho spracovania si priemerný spotrebiteľ nemohol utvoriť\nnázor, kedy daný film bude môcť sledovať aj na programovej službe navrhovateľky, ak je tam uvedený\nlen presný dátum, od kedy sa film Krúdovci 3D premieta v kinách.\nSenát najvyššieho súdu sa s poukazom na uvedené stotožnil so záverom odporkyne, že posudzovaný\nkomunikát napĺňa právnu kvalifikáciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. a bolo ho nutné\nzapočítať medzi reklamné šoty odvysielané dňa 22.03.2013 v čase od 23:00:00 hod. do 23:59:59 hod.\nna televíznej programovej službe JOJ PLUS. Reklamné šoty boli v tomto čase odvysielané v trvaní 12\nminút 18 sekúnd, čím navrhovateľka porušila ustanovenie § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.\nK rovnakému záveru dospel najvyšší súd aj vo svojom rozsudku sp. zn. 6Sž/13/2012 zo dňa 24.04.2013:\n„Vychádzajúc zo skutkových okolností senát najvyššieho súdu v danom prípade dospel k záveru, že\nnavrhovateľ odvysielaním predmetného komunikátu naplnil znaky mediálnej komerčnej komunikácie\nmajúcej znaky reklamy, pretože z jeho prepisu/záznamu vyplýva propagácia filmu Bez dychu, keď\nspôsobom jeho spracovania recipient nedostal jasnú informáciu o tom, či zámerom vysielateľa bolo\npropagovať kinematografické dielo Bez dychu alebo program Bez dychu, ktorý navrhovateľ mienil v\nbudúcnosti vysielať v rámci svojej programovej služby, keďže komunikát obsahoval informáciu „markíza\npodporuje najlepšie filmy\" a tiež informáciu „v kinách od 6. októbra 2011\", s poukazom na to, že z\n\nprílohy licenčnej zmluvy vyplýva doba oprávnenia navrhovateľa na vysielanie tohto filmu v rámci svojej\nprogramovej služby od 1. januára 2013 a súčasne v čase odvysielania tohto komunikátu sa uvedený\nfilm v kine premietal. Tvrdenie navrhovateľa, že účelom upútavania na predmetný film bolo výlučne\nupútať na vlastné vysielanie, nakoľko predmetný film vysielateľ zakúpil, má exkluzívne práva na jeho\nvysielanie na území Slovenskej republiky, teda sa jednalo výlučne o upútavanie na vlastné vysielanie\nv súlade s § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., teda že predmetným komunikátom upozorňoval na\nodvysielanie predmetného filmu v budúcnosti, sa javí senátu odvolacieho súdu za účelovú obranu, keď\noboznámiac sa s jeho záznamom z jeho obsahu nie je zrejmý úmysel navrhovateľa upozorniť diváka na\njeho odvysielanie v budúcnosti, s prihliadnutím na to, že komunikát bol odvysielaný v značnom časovom\npredstihu pred dobou oprávnenia na jeho odvysielanie a to viac ako jeden rok, pričom komunikát\noznamoval, že predmetný film je v kinách už v čase jeho odvysielania.\nZ uvedených dôvodov Rada po správnom vyhodnotení charakteru predmetného komunikátu čas jeho\nodvysielania správne zaradila do rozsahu doby zákonom predpokladanej na odvysielanie reklamy\npočas jednej hodiny v zmysle § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisie. S poukazom na\nprávnu úpravu ustanovenú v právnej norme § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. pojmovým znakom\nreklamy je „za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu\", pričom zákonodarca bližšie nešpecifikuje\nich charakter a formu, z ktorých dôvodov je na posúdení Rady, ako príslušného orgánu štátnej\nsprávy oprávnenej dozorovať činnosť vysielateľov v súlade so zákonom o vysielaní a retransmisie,\nči komunikát svojim spracovaním, formou, charakterom a účelom, je spôsobilý priniesť hospodársky\nprofit osobe, v prospech ktorej sa predmetný komunikát odvysielal, vychádzajúc z obsahu komunikátu.\nNajvyšší súd zastáva názor, že zo skutkových okolností v danom prípade vyplýva, že reklamou\npredmetného filmu premietaného v kinách v čase jej odvysielania je naplnený pojmový znak reklamy\n„za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu\", pretože táto reklama bola jednoznačne spôsobilá zvýšiť\nnávštevnosť predmetného filmu, čo je v príčinnej súvislosti s nárastom hospodárskeho profitu či už\npredmetnej distribučnej spoločnosti alebo príslušného prevádzkovateľa kina.\" Uvedené závery rozsudku\n6Sž/13/2012 zo dňa 24.04.2013 je možné aplikovať aj na prejednávanú vec, preto dospel najvyšší\nsúd k záveru, že Rada sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadala s námietkami\nnavrhovateľky, týkajúcimi sa posudzovania odvysielaného predmetného komunikátu v súvislosti s\nprávnou úpravou kritérií reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. a svoje závery aj náležite\nzdôvodnila. Senát najvyššieho súdu sa z uvedených dôvodov nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že\nRada nedostatočne zistila skutkový stav na jeho právne posúdenie.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa rozhodnutí č. RL/39/2011, č. RL/40/2011, č. RL/086/2011 senát\nodvolacieho súdu uvádza, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady č. RL/40/2011 zo\ndňa 26.04.2011 (právoplatné dňa 08.06.2011) bolo právoplatne skončené dňa 03.05.2013 rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/114/2011 zo dňa 30.01.2013, ktorý žalobu zamietol. Predmetným\nrozhodnutím bola navrhovateľke uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona, konkrétne za\nporušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.\nRozhodnutie č. RL/39/2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2011 a rozhodnutie č. RL/086/2011\nnadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2011 a k spáchaniu správnych deliktov, kladených navrhovateľke v\npreskúmavanom správnom konaní za vinu, došlo dňa 10.02.2013, 14.02.2013, 17.02.2013, 20.02.2013,\n22.03.2013, 23.03.2013.\nZ právnej úpravy vyplývajúcej z § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že proti rozhodnutiu\no uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c/ až e/ možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd\ndo 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady. V zmysle uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že proti\nrozhodnutiu Rady, ktorým bola vysielateľovi uložená sankcia „upozornenie na porušenie zákona\" podľa\n§ 64 ods.1 písm. a/ citovaného zákona, nie je možné podať opravný prostriedok a teda rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť okamihom doručenia. Takéto rozhodnutie je preskúmateľné súdom postupom\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na základe žaloby (§ 247 a nasl. O.s.p.).\nV danom prípade podmienka ustanovená v § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., podľa ktorého pokutu\nRada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby\nna požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému\nupozorneniu Rady opakovane porušila povinnosť, bola splnená.\n\nV danej súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 250l ods.\n1 v spojení s ustanovením § 250i ods. 1 O.s.p., podľa ktorej pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý\ntu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nV čase vydania napadnutého rozhodnutia navrhovateľka opakovane porušila uvedenú povinnosť, preto\nnemôže najvyšší súd v rámci prieskumu predmetnej veci na uvedenú námietku prihliadnuť. Pre úplnosť\nsenát najvyššieho súdu dodáva, že aj s touto námietkou navrhovateľky sa už najvyšší súd vo svojej\nustálenej judikatúre viackrát vysporiadal (rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 6Sž/28/2011 zo dňa\n26.09.2012, 6Sž/11/2013 zo dňa 19.03.2014, 3Sž/2/2013 zo dňa 06.11.2013).\nObdobne je to aj v prípade rozhodnutí vo vzťahu k výroku II. č. RL/36/2011, č. RL/53/2011, č. RL/54/2011\na č. RL/55/2011, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 21.06.2011. V čase vydania tohto preskúmavaného\nrozhodnutia č. RP/065/2013 zo dňa 10.09.2013 bola splnená podmienka na uloženie pokuty, a teda že\nnavrhovateľka opakovane porušila predmetné ustanovenie, za čo jej bola uložená sankcia - upozornenie\nna porušenie zákona. Len pre úplnosť, nad rámec, senát najvyššieho súdu uvádza, že Krajský súd v\nBratislave rozsudkom sp. zn. 4S/156/2011 zamietol žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.\nRL/36/2011 a v súčasnosti je predmetnom prieskumu na najvyššom súde. Rozhodnutie č. RL/55/2011\nbolo Krajským súdom v Bratislave zrušené rozsudkom sp. zn. 2S/126/2011, ktorý však najvyšší súd\nrozsudkom sp. zn. 7Sžo/4/2013 zo dňa 26.06.2014 zmenil a podanú žalobu zamietol.\nNavrhovateľka v rámci podaného opravného prostriedku najvyššiemu súdu navrhla, aby sa obrátil\nna Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Navrhovateľka namietala\nnejednoznačné znenie čl. 20 ods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ zo dňa 10.03.2010 v otázke, či je možné\nprerušiť program viackrát v jednom 30-minútovom časovom úseku vysielaného programu za súčasného\ndodržania podmienky, že počet prerušení zodpovedá počtu 30-minútových časových úsekov a zároveň,\nže nepresiahne časový úsek 12 minút počas jednej hodiny, ako aj v otázke či je možné prerušiť\naj začatý, ale nedokončený 30-minútový časový úsek vysielaného programu. Z odôvodnenia tohto\nrozsudku sp. zn. 2Sž/24/2013 vyplýva, že najvyšší súd dospel k záveru, že právna úprava stanovená\nv čl. 20 Smernice č. 2010/13/EÚ je jednoznačná a Rada v preskúmavanom rozhodnutí porušenie\nprávnej povinnosti navrhovateľkou posúdila správne a v súlade s § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.\nz., ktoré ustanovenie si vyložila správne a v súlade s čl. 20 uvedenej Smernice, a preto nie je potrebné\nobracať sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor Európskej únie. Toto posúdenie bol najvyšší súd\nspôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez\npotreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie\nneexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclairé ako aj s\ndoktrínou acte claire, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu\ndvoru EÚ. Doktrína acte éclairé (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená\nna koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre,\njudikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už\nzodpovedané a neriešili sa „problémy\", ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry\nvlastne nie sú. Doktrína acte claire (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na\npostuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia\núniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/065/2013 zo dňa 10.09.2013 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému\nzákonu v znení účinnom od 01.10.2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet súdu\nsúdny poplatok v sume 500 €. Účet najvyššieho súdu je vedený v O. B. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:cc621841-e7f5-4b43-a2a9-b58a8a321001", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 153/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:cc621841-e7f5-4b43-a2a9-b58a8a321001"}, {"guid": "ussr:c7d7c5c5-c3df-44c2-a4eb-e4a4989e14f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 35, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c7d7c5c5-c3df-44c2-a4eb-e4a4989e14f6"}], "citovane_v": []}