{"guid": "417a24cf-1973-4567-97b7-353e72b901ca:c84c05aa-10cc-4924-bf20-9f35397b95c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9013010143.1", "spisova_znacka": "8Sžz/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžz/2/2013 z 26. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2015, sp. zn. 8Sžz/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:9013010143.1", "identifikacne_cislo": "9013010143", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2015-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v", "nazov": "§ 250v OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250v"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-51b.odsek-12", "nazov": "§ 51b ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-51b.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-51b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250v", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-51b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c84c05aa-10cc-4924-bf20-9f35397b95c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010143.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010143.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010143.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžz/2/2013\n9013010143\n26. 02. 2015\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2015:9013010143.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci navrhovateľa:\nPPC Power, a.s., Magnetová 12, Bratislava, IČO: 36 822 621, zastúpený advokátskou kanceláriou\nŠkubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, proti\nodporcovi: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, v konaní o ochrane\npred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto, jednohlasne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNávrhom na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podaným\ndňa 28.03.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok, ktorým\nuloží odporcovi, aby v lehote do troch dní odstránil zo svojho webového sídla údaje označené ako\n„Priemerné ceny na účely vyčíslenia základu dane z emisných kvót\" prípadne „priemerné trhové ceny\"\nEUA alebo emisných povoleniek a zároveň zakázal odporcovi pokračovať v ďalšom zverejňovaní týchto\ninformácií, ktorý postup odporcu vyplýval z aplikácie § 51b ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z\npríjmov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte predpisu len „zák. o dani z príjmov\").\nNavrhovateľ zverejnenie priemerných trhových cien emisných kvót zo strany odporcu na jeho webovom\nsídle považoval za nezákonný zásah, nakoľko odporca pri stanovení priemerných trhových cien\npostupoval arbitrárne, svojvoľne a na základe absolútne voľnej úvahy. Na základe zverejnených\npriemerných trhových cien emisných kvót bol navrhovateľ povinný vypočítať a odviesť príslušnú daň\nz emisných kvót. Odporca určil priemerné trhové ceny emisných kvót, od ktorých sa odvíjala výška\npovinnosti platiť daň z emisných kvót, a teda bol stanovený konkrétny rozsah daňovej povinnosti, keďže\nvýška daňovej povinnosti podľa zák. o dani z príjmov bola závislá práve od aktu odporcu upraveného\nv § 51b ods. 12 zák. o dani z príjmov. Dotknuté ustanovenie neumožňovalo odporcovi, aby stanovil\npriemerné trhové ceny emisných kvót zákonne a ústavne konformne. Ak totiž všetky prvky daňovej\npovinnosti nevyplývajú zo zákona, musí zákon ustanoviť nielen to, ktorý orgán verejnej moci daňovú\npovinnosť podrobnejšie upraví alebo na konkrétny prípad individualizuje, ale aj podmienky, za ktorých\ntak môže učiniť. Zák. o dani z príjmov v § 51b ods. 12 nedefinoval žiaden rozsah právomoci odporcu pre\nstanovovanie priemerných trhových cien emisných kvót. § 51b ods. 12 zák. o dani z príjmov, na základe\nktorého bol zásah vykonaný bol neurčitý, nevykonateľný a žiadnym spôsobom neurčil spôsob výpočtu\npriemerných trhových cien emisných kvót, a teda došlo k porušeniu princípu ukladania daní zákonom\nalebo na základe zákona.\nNezákonným zverejnením priemerných cien emisných kvót bol navrhovateľ ukrátený na svojich\nústavných a zákonných právach podľa čl. 20 a čl. 35 Ústavy SR (vlastníckom práve a práve podnikať),\n\nkeďže bol povinný odviesť daň z emisných kvót, ktorej výška bola určená nezákonným spôsobom.\nÚčinky zásahu na navrhovateľa priamo dopadajú, keď daňová povinnosť má vzniknúť priamo zo zákona,\navšak vzhľadom na právnu konštrukciu zverejňovania priemerných trhových cien emisných kvót, od\nktorých závisí výška základu dane, k určeniu daňovej povinnosti dochádza už vykonaním zásahu.\nPriamo voči navrhovateľovi bolo vykonané opatrenie spočívajúce v určení jeho daňovej povinnosti\npre daň z emisných kvót. Dôsledky zásahu aj naďalej trvajú, nakoľko navrhovateľ musí zaplatiť\npolročné preddavky na daň z emisných kvót, musí si zabezpečiť finančné prostriedky na jej zaplatenie,\nmusí o daňovej povinnosti účtovať, vznik a trvanie tejto povinnosti ovplyvňuje mnohými spôsobmi\njeho ekonomické a právne postavenie. Rovnako hrozí opakovanie zásahu, teda ďalšie zverejňovanie\nmesačných a ročných priemerných trhových cien.\nNavrhovateľ argumentoval, že odporca porušil zák. o dani z príjmov, keď bol oprávnený stanoviť len\npriemernú cenu, avšak základ dane závisí od priemernej trhovej ceny. Ak zákonodarca formuluje odlišne,\nje úprava kompetencie zverejňovať priemerné ceny obsolentná, nakoľko na tento údaj sa pri stanovovaní\ndane z emisných kvót nič neviaže. Aj pokiaľ by tento rozpor bol odstránený výkladom, priemernou\ntrhovou cenou by sa stala cena, ktorú by autoritatívne určil odporca oznámením. Pri tomto postupe by bol\npostup pri určovaní priemerných trhových cien nejasný. Odporca by postupoval podľa svojho uváženia;\ninterpretácia trhu, jeho fundamentov, by bola len na jeho úvahe, pričom by bolo možné ju časom aj\nzmeniť.\nVo vzťahu k povahe zverejnenia priemerných trhových cien navrhovateľ uviedol, že sa nejedná o\nrozhodnutie správneho orgánu, keďže mu chýbajú všetky základné obsahové, formálne a iné náležitosti\nsprávneho rozhodnutia. Rovnako toto zverejnenie nebolo normatívnym správnym aktom, ale externým\n(právne záväzným) hybridným správnym aktom, ktorý nie je ani individuálnym rozhodnutím ani aktom\ns materiálnymi znakmi podzákonného právneho predpisu; najviac sa podobá tzv. opatreniu všeobecnej\npovahy. Jedná sa o konkrétno-abstraktný správny akt, ktorým je riešený konkrétny prípad (výška\npriemernej trhovej ceny za konkrétne časové obdobie), pre všeobecne určený okruh adresátov.\nNavrhovateľ, s poukazom na judikatúru a odbornú literatúru, mal za to, že zverejnenie priemerných cien\nmožno považovať za nezákonný zásah. Pojem zásah nie je možné vykladať reštriktívne. Každý zásah,\nktorý nie je rozhodnutím alebo právnym predpisom, ktorý spĺňa aj ďalšie podmienky na to, aby podliehal\npreskúmaniu súdom, musí byť na návrh účastníka súdom preskúmaný, inak by došlo k odmietnutiu\nspravodlivosti. Zásahom môže byť čokoľvek, čo nie je rozhodnutím, právnym predpisom a iným\nzásahom, ktorý za zásah súdna prax nepovažuje a súčasne voči takémuto zásahu neexistuje prostriedok\nnápravy. Daňovníci dane z emisných kvót nemajú žiadnu právom výslovne upravenú možnosť súdnej\nalebo inej právnej ochrany. Pokiaľ by odporca stanovil cenu emisných kvót zjavne nesprávne, pri absencii\nprávnymi predpismi stanovenej metodiky, nemohol by sa navrhovateľ ani iní daňovníci obrátiť v rozpore\ns čl. 46 ods. 2 Ústavy SR na nezávislý súd s návrhom na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia.\nHoci je postup odporcu opatrením všeobecnej povahy, nie individuálnym rozhodnutím, mal by byť\npredmetom ústavných garancií práva na preskúmanie zákonnosti orgánov verejnej správy.\nNezákonnosť zásahu mala podľa navrhovateľa spočívať v neústavnosti mechanizmu určenia priemernej\ntrhovej ceny, čo malo za následok neústavné určenie základu dane a dane samotnej. Pokiaľ odporca\nako indikátor trhových cien zvolil na daňové účely práve trh burzy BlueNext v Paríži, keď 80 % 90 % burzového uhlíkového obchodu pokrýva iný trh - ECE/ICE, pre tento postup neuviedol žiadne\ndôvody. Rovnako bez ozrejmenia dôvodov vychádzal odporca zo spotových obchodov, ktoré sú síce\nodrazom hodnoty obchodu s okamžitým dodaním kvóty, avšak jedná sa o dlhodobo minoritný spôsob\nobchodovania s kvótami; v zásade prevládajú futurity s dodaním do niekoľkých mesiacov. Taktiež\nnebolo zo strany odporcu vyjadrené, prečo mal byť priemernou cenou priemer iba menšiny cien, nie\nvšetkých cien alebo aspoň čo najväčšieho objemu trhových cien, ktoré je možné z verejných zdrojov\nzistiť. Napokon odporca nezdôvodnil ani to, aké ceny majú vstupovať do priemernej trhovej ceny, či\nvýlučne spotové obchody uzavreté na burze BlueNext anonymne alebo aj OTC obchody evidované\nburzou BlueNext. Pokiaľ bola použitá metóda jednoduchého priemeru, nemožno rozumne zdôvodniť\nprečo nebol použitý vážený priemer všetkých cien, ktorý presnejšie vyjadruje trhový vývoj. Postup\nodporcu bol tak nepreskúmateľný. Je bez právneho významu, že v určitých časových obdobiach sa môžu\nceny emisných kvót EUA na všetkých relevantných trhoch tak zbližovať, že aj metóda odporcu vyjadrí\n„spravodlivú\" priemernú trhovú cenu počas určitej doby relatívne presne. Pri dodržaní tejto metodiky nie\nje možné predvídať, ako sa budú odporcom vyhlásené cenové údaje líšiť od adekvátnej trhovej situácie.\nZák. o dani z príjmov sa nevyjadruje k možnosti zmien metodiky a spôsobu určenia trhovej ceny, a teda\nodporca ju môže meniť podľa okolností, čo predstavuje totálnu nepredvídateľnosť výpočtu budúcich\npriemerných trhových cien.\n\nNavrhovateľ tiež poukázal, že dane musia byť uložené zákonom alebo podzákonným právnym\npredpisom, vydaným na základe zákona a v jeho medziach, pričom medzami je potrebné rozumieť vecné\nusmernenia pre stanovenie obsahu podzákonného predpisu, uvedené v zákonnom splnomocnení na\njeho vydanie. Zákon alebo podzákonný predpis musia zodpovedať princípom materiálneho právneho\nštátu, musia byť zrozumiteľné, určité, upravovať predvídateľné vzorce správania, nesmú umožňovať\nsvojvoľné uloženie dane bez jasných pravidiel len podľa úvahy aplikujúceho orgánu. Úprava § 51b ods.\n12 zák. o dani z príjmov na vymedzenie niektorých základných otázok súvisiacich so zdanením emisných\nkvót rezignovala úplne a ponechala ich na dotvorenie odporcovi bez akýchkoľvek medzí, pričom ich má\nriešiť ani nie podzákonným predpisom, ale neformálnym opatrením, pre ktoré sa predpisuje zverejnenie\nna webovom sídle. Zák. o dani z príjmov nielenže nestanovuje pre určenie priemerných trhových cien\nemisných kvót žiadne medze, pri konkrétnom výklade a uplatnení § 51b ods. 12 sa nedá zistiť taký\nobsah pojmu „priemerná trhová cena emisných kvót\", ktorý by bez ďalšieho viedol vždy aj ku konkrétnej\njednej hodnote priemernej trhovej ceny, nie k viacerým odlišným alternatívam. Nakoľko od tejto výšky\nsa odvíja konkrétne zdanenie súkromných subjektov, neprichádza do úvahy, aby výklad tohto pojmu\nbol alternatívny, nejasný, vedúci k hodnotovo odlišným zisteniam o výške predmetnej ceny. Nejasná a\nneurčitá právna úprava predstavuje porušenie princípu materiálneho právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSR) a rovnako ide o porušenie zásad pre ukladanie daní a právnych povinností štátom súkromným\nosobám.\nĎalej navrhovateľ uviedol, že nezákonné zverejnenie priemerných cien emisných kvót zasahuje do jeho\nvlastníckeho práva a zároveň do práva podnikať. Časť základu dane z emisných kvót, ktorú navrhovateľ\nv danom roku prevedie (predá) na tretiu osobu, sa vypočíta ako súčin prevedených emisných kvót a\npriemernej trhovej ceny za kalendárny mesiac prechádzajúci mesiacu, v ktorom sa predaj uskutočnil.\nPokiaľ by mal navrhovateľ v pláne predaj kvót napr. v mesiaci marec, musel by čakať na zverejnenie\npriemerných trhových cien za mesiac február, pretože ak by predal emisné kvóty za nižšiu cenu ako\nby bola zverejnená, mohlo by sa stať, že by musel zaplatiť vyššiu daň ako bol príjem z uskutočneného\npredaja. Za zásah považoval navrhovateľ zverejňovanie priemerných trhových cien, zverejňovanie\ncien emisných kvót za jednotlivé mesiace považoval za čiastkové zásahy, pričom priamy dopad na\nnavrhovateľa budú mať čiastkové útoky, keď emisné kvóty, ktoré mu boli pridelené, predá alebo príslušné\nkvóty pridelené v príslušnom roku nespotrebuje.\nK návrhu sa podaním zo dňa 02.05.2011 vyjadril odporca tak, že ho navrhol ako neodôvodnený\nzamietnuť.\nPoukázal na nevykonateľnosť navrhovaného petitu, nakoľko pokiaľ zák. o dani z príjmov bude určovať\npovinnosť zverejňovať priemerné trhové ceny emisných kvót, nie je všeobecný súd oprávnený uložiť mu\npovinnosť, ktorá je rozpore s daným ustanovením. V prípade, ak by súd takúto povinnosť stanovil, bol by\nodporca nútený konať nezákonne. V konaní na ochranu proti nezákonnému zásahu sa musí preukázať\nexistencia konkrétneho faktického zásahu zo strany správneho orgánu, namiereného a vykonaného proti\nnavrhovateľovi, nie zásah hypotetický, ktorého základom sú len domnienky o nesprávnosti zverejnených\núdajov, postavený na potenciálnom rozpore zákona s ústavou.\nVo vzťahu k zvolenej metodike výpočtu priemerných trhových cien odporca uviedol, že burza BlueNext\nje najväčším spotovým spotovým trhom na svete, a preto najlepšie reprezentuje priemernú trhovú cenu,\npričom táto burza je stabilná, s dostatočnou likviditou, vysokým kreditom, dostatkom dát, a teda aj\ndo budúcnosti vhodná pre výpočet priemernej trhovej ceny. Neplatí, že by priemerná cena na burze\nBlueNext bola vyššia ako na iných burzách, rozdiely v cenách sa v čase kompenzujú a v dlhodobom\nhorizonte sa blížia nule. Odporca pri výpočte použil spotové ceny, nakoľko zo základnej podmienky future\nkontraktov vyplýva, že ich cena sa nemôže líšiť od spotov o viac ako o úrok. Od roku 2009 je priemerný\nrozdiel spotovej ceny (BlueNext) a ceny mesačnej futurity (ECX) 0,58 %, pričom tento rozdiel možno\nvysvetliť časovou hodnotou peňazí, ktorú vyjadruje práve úrok. Na účely vyčíslenia dane odporca použil\n„last trade\", nie „closing price\"; toto považoval za vecne správnejšie, keďže existuje istota, že obchod bol\nuskutočnený a týmto postupom lepšie zachytáva skutočnú hodnotu obchodovanej povolenky. „Closing\nprice\" môže byť ovplyvnená nereálnymi kotáciami zo strany obchodníkov, čo môže cenu deformovať.\nOdporca použil pri určovaní priemerných trhových cien aritmetický priemer z dôvodu administratívnej\nnáročnosti, väčšej transparentnosti a zanedbateľných rozdielov v porovnaní s váženým priemerom.\nNakoľko odporca uvádzal aj informáciu o výpočte, nemožno hovoriť o nepreskúmateľnosti jeho postupu.\nRovnako za nedôvodné považoval odporca tvrdenie navrhovateľa o zásahu do jeho práva na podnikanie,\nkeď údaje z ktorých odporca vychádzal boli verejne dostupnými parametrami, ktorých správnosť si\nmožno overiť, zároveň bola známa metodika výpočtu, a teda navrhovateľ môže po zverejnení údajov\nplánovať svoje podnikateľské aktivity. Záverom odporca poukázal, že zverejnenie priemerných trhových\ncien doteraz nemalo žiaden priamy dopad na majetkovú sféru navrhovateľa.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 8Szž/1/2011 - 215 zo dňa 28.08.2012, právoplatným\ndňa 25.09.2012 konanie o podanom návrhu zastavil. Dospel k záveru, že predmet konania odpadol,\nnakoľko v priebehu konania, dňa 30.06.2012 nadobudol účinnosť čl. IV zák. č. 189/2012 Z. z., ktorým\nsa dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a\ndoplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v\nznení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v bode 5 vypustil § 51b zák.\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, o ktorého aplikáciu sa v predmetnej\nveci jednalo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. I. ÚS 179/2013 - 53 zo dňa 07.08.2013 vyslovil porušenie\nzákladného práva navrhovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl.\n36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n8Sžz 1/2011 a jeho uznesením zo dňa 28.08.2012, keď dospel k záveru, že pokiaľ sa najvyšší súd\nopomenul vysporiadať so všetkými súvislosťami a dôsledkami zmeny právnej úpravy ako aj s faktickým\ntrvaním zverejňovania trhových cien emisných kvót, jeho rozhodnutie je zjavne neodôvodnené, a teda\nz ústavného hľadiska neakceptovateľné.\nPo vrátení veci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa\n28.10.2013 poukazoval na vyjadrenia predložené v konaní pred ústavným súdom, nakoľko tieto mali\nrelevanciu pre konanie vo veci nezákonného zásahu.\nV písomných vyjadreniach zo dňa 25.06.2013 a 25.01.2013 predložených ústavnému súdu a následne aj\nnajvyššiemu súdu navrhovateľ uviedol, že dňa 18.12.2012 mu bola doručená výzva Daňového úradu pre\nvybrané daňové subjekty, podľa ktorej bol povinný v lehote 15 dní opraviť údaje v riadkoch 400,500,700\na 701 v daňovom priznaní k dani z emisných kvót za zdaňovacie obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011,\nnakoľko toto priznanie bolo podané najmä pre rozpor emisnej dane s Ústavou SR v sume daňovej\npovinnosti 0 €. Následkom nevykonania opravy je vykonanie daňovej kontroly u navrhovateľa alebo\nurčenie dane podľa pomôcok, ktoré má správca dane k dispozícii. Správca dane teda trvá na splnení\ndaňovej povinnosti, čo potvrdzuje, že dôsledok nezákonného zásahu aj naďalej pretrváva. Uvedenému\nzáveru nasvedčuje aj dokument Informácia MF SR a DR SR k ďalšiemu postupu pri uplatňovaní\ndane z emisných kvót, ktorý bol poskytnutý účastníkom školenia organizovaného Slovenskou komorou\naudítorov na tému Daň z emisných kvót, podľa ktorého na základe legislatívnej úpravy obsiahnutej v\nzák. č. 189/2012 Z. z. a v zák. č. 288/2012 Z. z. vzniká daňovým úradom povinnosť vykonať daňové\nkontroly najmä u daňových subjektov, u ktorých je podozrenie, že daňová povinnosť nebola vyčíslená\nsprávne, t. j. ak v daňovom priznaní v dôsledku pozastavenia účinnosti ustanovenia § 51b zák. o dani\nz príjmov bola uvedená nulová daňová povinnosť. Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že na\nzáklade nezákonného zásahu - zverejnených cien emisných kvót odporcom, určí správca dane daňovú\npovinnosť, a teda dôsledky nezákonného zásahu pretrvávajú. Nezákonný zásah a jeho dôsledky by\nprestali trvať jedine za predpokladu, ak by údaje zverejnené v zmysle § 51b ods. 12 zák. o dani z príjmov\nprestali spôsobovať následky, ktoré nimi boli zamýšľané a zverejňované údaje by prestali byť relevantné\nz dôvodu, že daňovníkovi by zanikla povinnosť vypočítať a platiť daň z emisných kvót aj za rok 2011.\nOdporca aj naďalej zverejňuje priemerné ceny emisných povoleniek na účely výpočtu dane z emisných\nkvót a aj po zrušení dane z emisných kvót pretrváva povinnosť podania daňového priznania k dani z\nemisných kvót za zdaňovacie obdobie roku 2011.\nOdporca v písomnom vyjadrení zo dňa 31.03.2014 uviedol, že novela zák. o dani z príjmov predpokladala\nzrušenie dane z emisných kvót len za rok 2012, pričom sa počítalo s tým, že povinnosti vyplývajúce z už\nukončeného zdaňovacieho obdobia roku 2011 budú splnené v zákonom ustanovenej lehote na podanie\ndaňového priznania, t. j. do 30.06.2012. Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával na dokument Informácia MF\nSR a DR SR k ďalšiemu postupu pri uplatňovaní dane z emisných kvót, tento bolo potrebné vydať\nz dôvodu rozdielnej aplikácie zákona zo strany daňových subjektov ako aj správcov daní. Väčšina\ndaňových subjektov podala daňové priznanie, daň zaplatila, ale niektoré daňové subjekty priznanie k\ndani z emisných kvót nepodali alebo podali daňové priznania na nulovú daňovú povinnosť súčasne so\nžiadosťou o vrátenie už zaplatených preddavkov. Odporca tiež uviedol, že údaje o priemerných cenách\nemisných povoleniek EUA na burze je potrebné ponechať na webovom sídle odporcu až do zániku práva\nvyrubiť daň za zdaňovacie obdobie roka 2011, teda do 31.12.2017. Uvedené údaje sú nevyhnutné pri\nsamotnom výkone daňovej kontroly pre správcov dane za účelom zistenia správnosti výpočtu dane z\nemisných kvót za rok 2011, ako aj v prípade podania dodatočného daňového priznania.\n\nNavrhovateľ v replike zo dňa 03.06.2014 poukázal, že nie je možné vyvodiť, že daň z emisných kvót\nmala byť zrušená len za rok 2012, pričom za zdaňovacie obdobie rok 2011 mala byť zachovaná, a to pre\nnejednoznačnosť prechodných ustanovení § 52p a § 52s zák. o dani z príjmov, ako aj preto, že to nie je\nmožné vyvodiť s prihliadnutím na to, že pri uplatňovaní právnej normy je potrebné prihliadať nielen na\nto, aké znenie zákona existuje (bolo prijaté), ale najmä na to, či predmetné znenie zákona je skutočne\núčinné a aplikovateľné, hoc by sa aj preukázalo, že zákonodarca chcel docieliť, aby daň z emisných\nkvót ostala zachovaná pre zdaňovacie obdobie roku 2011.\nÚstavný súd na neverejnom zasadnutí pléna dňa 13.06.2012 uznesením pozastavil účinnosť § 51b\nzák. o dani z príjmov, ktoré uznesenie bolo vyhlásené v zbierke zákonov dňa 29.06.2012. Od tohto\ndňa nemožno § 51b zák. o dani z príjmov aplikovať vôbec. V rovnaký deň bol vyhlásený aj zák. č.\n189/2012 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného\nplynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení\nneskorších predpisov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým\ndošlo k zrušeniu § 51b a ďalších ustanovení zák. o dani z príjmov. Avšak podľa nového § 52p zák. o\ndani z príjmov sa ustanovenia v znení do 29.06.2012 mali použiť pri podávaní daňového priznania k\ndani z emisných kvót za zdaňovacie obdobie roku 2011. Zákon, ktorým sa zrušila emisná daň nadobudol\núčinnosť dňa 30.06.2012, čo znamená, že 29.06.2012 nebolo v dôsledku rozhodnutia ústavného súdu\nžiadne ustanovenie § 51b zák. o dani z príjmov, ktoré by bolo účinné dňa 29.06.2012, a preto nebolo\nani možné odvodzovať povinnosť navrhovateľa podať daňové priznanie z uvedeného prechodného\nustanovenia zák. o dani z príjmov.\nV deň 29.06.2012 objektívne neexistovala absolútne žiadna povinnosť podať daňové priznanie a daň\nzaplatiť, nakoľko od tohto dňa bola účinnosť § 51b ústavným súdom pozastavená a dané ustanovenie sa\nnemohlo aplikovať a zároveň nová, prechodná úprava, § 52p, k podávaniu daňových priznaní na emisnú\ndaň nadobudla účinnosť až nasledujúci deň, 30.06.2012, pretože pozastavenie účinnosti v dôsledku\nuznesenia ústavného súdu stále platilo. Ani novela, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie,\n§ 52s, ktorým sa daňovníkovi, ktorý nepodal daňové priznanie na daň z emisných kvót za príslušné\nzdaňovacie obdobie mala uložiť povinnosť toto priznanie podať v lehote do 15.10.2012, nezmenila nič\nna neexistencii povinnosti navrhovateľa podať daňové priznanie a zaplatiť daň. Toto ustanovenie je\nabsolútne neurčité, nakoľko poukazuje na daň z emisných kvót, ktorá síce v zákone bola v minulosti\nupravená, ale v čase účinnosti predmetnej novely takéto ustanovenie v zákone už neexistovalo. Len\nslovný odkaz na daň z emisných kvót nie je postačujúcim vyjadrením odkazu na konkrétne ustanovenia\nzákona bez určenia ich bližšej špecifikácie. Právna norma, z ktorej nie je možné vyvodiť jej konkrétny\nobsah, je nevykonateľná. Zároveň v čase od 15.10.2012 bolo uznesenie ústavného súdu o pozastavení\núčinnosti § 51b zák. o dani z príjmov naďalej účinné, nakoľko k zverejneniu rozhodnutia ústavného\nsúdu o zastavení konania sp. zn. PL. ÚS 114/2011 o návrhu skupiny poslancov NRSR na preskúmanie\nsúladu § 51b zák. o dani z príjmov v zbierke zákonov došlo až 23.11.2012 a až tohto dňa nadobudlo toto\nustanovenie všeobecnú záväznosť. Odo dňa 29.06.2012 neexistuje účinné a odo dňa 30.06.2012 ani\nplatné ustanovenie § 51b zák. o dani z príjmov, a preto podľa názoru navrhovateľa mu nemohla vzniknúť\npovinnosť podať daňové priznanie na emisnú daň za rok 2011 ako ani túto zaplatiť. Predmet konania by\nmohol odpadnúť jedine za predpokladu, že súd v súlade s argumentmi navrhovateľa dospeje k záveru,\nže navrhovateľ nie je povinný platiť daň z emisných kvót podľa skoršieho ustanovenia § 51b zák. o dani\nz príjmov ani za zdaňovacie obdobie roku 2011.\nNavrhovateľ predložil súdu prepis časti rozpravy poslancov národnej rady v rámci druhého čítania\no návrhu zákona neskôr prijatého ako zák. č. 189/2002 Z. z., z ktorého malo vyplývať, že daň z\nemisných kvót je v rozpore s Ústavou SR ako aj s európskym právom. Z dôvodu protiprávnosti je daň\nneaplikovateľná, pričom táto protiprávnosť sa netýka len zdaňovacieho obdobia roku 2012, ale aj roku\n2011.\nNa prejednanie veci najvyšší súd ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa na ochranu\npred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. (§ 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p.\nv spojení § 250v ods. 8 O.s.p.) podľa § 250g ods. 1 O. s. p. uskutočnil dňa 29.01.2015 a 26.02.2015\npojednávania, na ktoré sa dostavil právny zástupca navrhovateľa, odporca sa bez ospravedlnenia\nnedostavil, a preto najvyšší súd pojednával v jeho neprítomnosti. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n26.02.2015.\nNa nariadených pojednávaniach právny zástupca navrhovateľa uviedol, že na podanom návrhu trvá,\npričom v súčasnosti u navrhovateľa prebieha daňová kontrola vo vzťahu k dani z emisných kvót,\n\nktorej výsledok zatiaľ nebol oznámený. Nezákonný zásah reálne ovplyvňuje činnosť navrhovateľa a\nzasahuje do jeho práv. Daň doposiaľ zaplatená nebola, nakoľko ju navrhovateľ považuje za nezákonnú.\nU navrhovateľa prebieha daňová kontrola, ktorá nebola napriek vzneseným námietkam prerušená.\nZverejnenie údajov na webovej stránke odporcu je skutočnosťou rozhodujúcou pre následné vyrubenie\ndane.\nPodľa § 250v ods. 1 O. s. p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na\nsvojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie\nje rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo\nvykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú\nalebo hrozí jeho opakovanie.\nPodľa § 250v ods. 2 O. s. p., orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia\nuvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného\nverejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.\nPodľa § 250v ods. 3 O. s. p., návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých\npoužitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo\nje nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom\ndozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.\nPodľa § 250v ods. 4 O. s. p., súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo\nvýroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho\nkonania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze\npokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.\nUstanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.\nÚčelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej\nochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom\nchránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento\nzásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak\ntaký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd\nvyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to\nmožné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý\nvznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.\nSúd v danej veci musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah\nvymedzený:\nMusí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a\nprávom chránených záujmoch a\n- návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr\nvšak do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.\n- navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis,\n- zásah nie je rozhodnutím,\n- zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný,\n- dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie,\n- ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie, že návrh nie je úspešný, ak sa navrhovateľ\ndomáha iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný. Právne posúdenie splnenia\ndefiničných znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený, predstavuje\nrozhodovanie vo veci samej, t.j. v merite veci.\nNajvyšší súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah\nvymedzený v ustanovení § 250v O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.\nVo vzťahu k procesným podmienkam podania návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom bolo\npotrebné konštatovať, že návrh bol podaný včas. Z obsahu pripojeného súdneho spisu sp. zn.\n\n8Sžz/1/2011 (č. l. 92) je zrejmé, že dokument Priemerné ceny na účely vyčíslenia základu dane z\nemisných kvót, bol na stránke odporcu zverejnený dňa 01.03.2011, pričom návrh na začatie konania bol\npodaný na poštovú prepravu dňa 28.03.2011, teda nepochybne pri zachovaní subjektívnej tridsaťdňovej\ni objektívnej ročnej lehoty, hoc aj navrhovateľ nevedel s istotou označiť konkrétny deň, kedy sa o\nzverejnení dotknutých údajov dozvedel.\nPokiaľ šlo o vyčerpanie iného prostriedku nápravy, navrhovateľ dňa 15.04.2011, teda až po začatí\nkonania pred najvyšším súdom sp. zn. 8Sžz/1/2011 podal proti postupu odporcu sťažnosť podľa zák. č.\n9/2010 Z. z. o sťažnostiach, v ktorej napádal zverejňovanie priemerných trhových cien emisných kvót.\nTúto sťažnosť odporca podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach odložil, nakoľko v\npredmetnej veci už prebiehalo konanie na najvyššom súde vedené pod sp. zn. 8Sžz/1/2011.\nZo zásady subsidiarity súdneho konania vyplýva, že správny orgán sa musí prioritne pred súdnym\nkonaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako nezákonný zásah, ako aj\nvyjadriť sa ku konkrétnym námietkam sťažovateľa, t. j. mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť\nnápravu. V danom prípade však odporca, hoci mal na to možnosť po podaní sťažnosti, na námietky\nnavrhovateľa nereagoval, uspokojil sa s tým, že vo veci už koná súd, vecou samou sa nezaoberal\na nápravu nezjednal. Za daného stavu najvyšší súd akceptoval postup navrhovateľa považujúc ho\nza využitie iného prostriedku nápravy, hoci až v priebehu súdneho konania. Opačný záver a striktne\nformalistický postup pri výklade § 250v ods. 3 O. s. p., a teda zamietnutie návrhu s odôvodením,\naby navrhovateľ opätovne formálne podal sťažnosť, by mohol znamenať odopretie práva na súdnu\nochranu. Použitie iného prostriedku nápravy má poskytnúť navrhovateľovi účinnú možnosť odstrániť\nstav, o ktorom sa domnieva, že je nezákonný. Navrhovateľ musí mať reálnu možnosť iným prostriedkom\ndosiahnuť nápravu, nemôže byť len výlučne formálna.\nNavrhovateľ ako zásah označil zverejnenie priemerných trhových cien emisných kvót.\nObčiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem ,,zásah\" nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje\nani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými\nzásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra\npovažuje za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti\nsubjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej\nsprávy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do\nsubjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na\nochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd\nnemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval\na ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa §\n250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo\nprávnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.\nPokiaľ ide o právnu povahu navrhovateľom vymedzeného zásahu, jednalo sa o faktický úkon verejnej\nsprávy, uskutočnený v oblasti verejnej správy na základe zákonného zmocnenia v tom čase účinného\nprávneho predpisu. Odporca vo veci nevydával žiadne rozhodnutie, opatrenie, pokyn, ani neexistoval iný\npodklad pre zverejňovanie priemerných cien ako samotný právny predpis. Z uvedeného možno vyvodiť,\nže takýto úkon odporcu je možné vyhodnotiť za zásah v zmysle § 250v ods. 1 O. s. p.\nPodľa čl. 59 Ústavy SR, dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.\nPodľa § 1 ods. 1 písm. c/ zák. o dani u príjmov v znení účinnom do 28.06.2012, tento zákon upravuje\ndaň z emisných kvót.\nPodľa § 51b ods. 1 zák. o dani z príjmov v znení účinnom do 28.06.2012, na účely dane z emisných\nkvót sa rozumie\na) daňovníkom povinný účastník schémy obchodovania, ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného\npredpisu, alebo bol takýmto účastníkom len časť príslušného kalendárneho roka,\nb) zapísanými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov bezodplatne pridelené a zapísané podľa\nosobitného predpisu daňovníkovi v príslušnom kalendárnom roku vrátane emisných kvót nadobudnutých\nod iného daňovníka z dôvodu kúpy podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku alebo jeho\n\nčasti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, ktoré tento iný\ndaňovník nadobudol bezodplatne podľa osobitného predpisu v príslušnom kalendárnom roku,\nc) spotrebovanými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov a jednotky certifikovaného zníženia\nemisií (CER) odovzdané podľa osobitného predpisu 146ac) daňovníkom za príslušný kalendárny rok,\nd) prevedenými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov prevedené podľa osobitného predpisu\ndaňovníkom v príslušnom kalendárnom roku zo zapísaných emisných kvót v príslušnom kalendárnom\nroku s výnimkou emisných kvót prevedených inému daňovníkovi z dôvodu predaja podniku alebo jeho\nčasti, nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných\nspoločností alebo družstiev; súčasťou prevedených emisných kvót nie je zabezpečovací prevod\nzapísaných emisných kvót u daňovníka, ktorý je dlžníkom, a ich spätný prevod u daňovníka, ktorý je\nveriteľom, ak bol uskutočnený medzi tými istými osobami v rovnakom množstve a rovnakých jednotkách\nnajneskôr do dňa odovzdania emisných kvót správcovi registra podľa osobitného predpisu za príslušný\nkalendárny rok,\ne) nespotrebovanými emisnými kvótami za príslušný kalendárny rok zapísané emisné kvóty v príslušnom\nkalendárnom roku znížené o spotrebované emisné kvóty za príslušný kalendárny rok, o úsporu\nspotrebovaných emisných kvót vyčíslenú podľa osobitného predpisu, a o prevedené emisné kvóty\nv príslušnom kalendárnom roku; za nespotrebované emisné kvóty sa nepovažujú emisné kvóty zo\nzapísaných emisných kvót v príslušnom kalendárnom roku, ktoré boli prevedené inému daňovníkovi\nz dôvodu predaja podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, zlúčenia,\nsplynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev.\nPodľa § 51b ods. 2 zák. o dani z príjmov v znení účinnom do 28.06.2012, predmetom dane z emisných\nkvót sú zapísané emisné kvóty v rokoch 2011 a 2012.\nPodľa § 51b ods. 3 zák. o dani z príjmov v znení účinnom do 28.06.2012, základ dane z emisných\nkvót sa zistí ako súčet násobkov prevedených emisných kvót v jednotlivých kalendárnych mesiacoch\na priemernej trhovej ceny emisných kvót za kalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa\nuskutočnil ich prevod, a násobku nespotrebovaných emisných kvót a priemernej trhovej ceny emisných\nkvót za príslušný kalendárny rok.\nPodľa § 51b ods. 5 zák. o dani z príjmov v znení účinnom do 28.06.2012, sadzba dane z emisných kvót\nje 80 % zo základu dane z emisných kvót podľa odsekov 3 a 4.\nPodľa § 51b ods. 6 zák. o dani z príjmov v znení účinnom do 28.06.2012, daňovník podáva daňové\npriznanie na daň z emisných kvót miestne príslušnému správcovi dane za príslušný kalendárny rok v\nlehote do 30. júna po skončení príslušného kalendárneho roka. Daň z emisných kvót je splatná v lehote\nna podanie daňového priznania na daň z emisných kvót.\nPodľa § 51b ods. 8 zák. o dani z príjmov v znení účinnom do 28.06.2012, daňovník platí polročné\npreddavky na daň z emisných kvót na rok 2011 vo výške jednej polovice predpokladanej dane, a\nto v lehote do 30. júna 2011 a do 31. decembra 2011. Predpokladanú daň vypočíta sadzbou dane\npodľa odseku 5 zo sumy vyčíslenej ako násobok priemernej trhovej ceny emisných kvót za rok 2010 a\nzapísaných emisných kvót na rok 2011 znížených o skutočne spotrebované emisné kvóty v roku 2010\na o úsporu spotrebovaných emisných kvót vyčíslenú podľa osobitného predpisu. 146af)\nPodľa § 51b ods. 9 zák. o dani z príjmov v znení účinnom do 28.06.2012, daňovník platí polročné\npreddavky na daň z emisných kvót na rok 2012 vo výške jednej polovice daňovej povinnosti vypočítanej\nv daňovom priznaní na daň z emisných kvót podanom za rok 2011, a to v lehote do 30. júna 2012 a\ndo 31. decembra 2012.\nPodľa § 51b ods. 10 zák. o dani z príjmov v znení účinnom do 28.06.2012, ak zaplatené preddavky\nna daň z emisných kvót sú nižšie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní na daň\nz emisných kvót, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania podľa\nodsekov 6 a 7. Ak zaplatené preddavky na daň z emisných kvót sú vyššie ako daň z emisných kvót\nvypočítaná v daňovom priznaní na daň z emisných kvót, rozdiel sa považuje za daňový preplatok podľa\nosobitného predpisu. 126)\n\nPodľa § 51b ods. 12 zák. o dani z príjmov v znení účinnom do 28.06.2012, priemerné ceny emisných\nkvót za jednotlivé mesiace a kalendárne roky zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle.\nZa dôsledky tohto zásahu označil navrhovateľ vznik povinnosti zaplatiť daň z emisných kvót, keďže na\nzáklade zverejnenej priemernej trhovej ceny bol povinný vypočítať a odviesť príslušnú daň. S týmto\nzáverom sa najvyšší súd nestotožňuje.\nZverejnenie priemerných trhových cien nemožno považovať za predpoklad pre vznik povinnosti zaplatiť\ndaň, pretože samotná daňová povinnosť vznikla navrhovateľovi priamo prijatím zákona. Zverejnenie\npriemerných trhových cien bolo až dôsledkom zavedenia daňovej povinnosti, ktorej podliehali zapísané\nemisné kvóty v rokoch 2011 a 2012. Toto zverejnenie je potrebné vnímať ako následok nie ako\npríčinu zavedenia daňovej povinnosti pre daň z emisných kvót. Navrhovateľom tvrdený dopad na jeho\nsubjektívne práva nemohol byť následkom ním označeného zásahu zo strany odporcu, ale nastal už\nskôr, a to na prijatím právneho predpisu, ktorým bola zavedená daň z emisných kvót (zák. č. 548/2010\nZ. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).\nVo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že dôsledkom ním označeného zásahu bol povinný vypočítať a\nodviesť daň, najvyšší súd uvádza:\nJe nepochybné, že zverejnené priemerné trhové ceny slúžili pre účely výpočtu základu dane z emisných\nkvót.\nPokiaľ navrhovateľ tvrdil, že priamo zverejnením priemerných trhových cien emisných kvót bola určená\njeho daňová povinnosť, je potrebné uviesť, že postup pre určenie dane vyplýval z vtedy účinnej právnej\núpravy, pričom priemerná trhová cena slúžila výlučne ako jedna z hodnôt pri určovaní základu dane. K\nsamotnej zmene na majetkových právach navrhovateľa nemohlo dôjsť priamo zverejnením priemerných\ntrhových cien, ale až následne zaplatením dane v určitej výške. Z vyjadrenia právneho zástupcu\nnavrhovateľa na nariadených pojednávaniach nepochybne vyplýva, že daň nebola doposiaľ vôbec\nzaplatená. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nebol v tomto smere žiadnym spôsobom ukrátený\nna svojich subjektívnych majetkových právach. V konaní nebolo preukázané, že by v priamej príčinnej\nsúvislosti so zverejnením priemerných trhových cien emisných kvót nastal u navrhovateľa úbytok na\nmajetku, prípadne iná ujma na právach.\nNajvyššiemu súdu v tomto konaní, s ohľadom na právne posúdenie tvrdených dôsledkov zásahu,\nnenáleží preskúmavať alebo sa vyjadrovať k ústavnosti, zákonnosti alebo súladu s európskym právom,\npokiaľ ide o postup zákonodarcu, ktorý zvolil pri určení základu dane alebo jej sadzby. Tento záver\nje nevyhnutné prijať najmä berúc na zreteľ, že v konaní o nezákonnom zásahu nemožno za zásah\npovažovať samotné prijatie právneho predpisu. Prijímanie zákonov je v zmysle čl. 72 Ústavy SR\nzverené Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom\nSlovenskej republiky. Odporca nemá zákonodarnú právomoc, a preto pokiaľ by sa aj navrhovateľ\ndomnieval, že prijatie dotknutej legislatívnej úpravy, na základe ktorej mu vznikla daňová povinnosť, bolo\nnezákonné, odporca v tomto konaní nemá pasívnu vecnú legitimáciu.\nNávrh bolo potrebné zamietnuť ako nedôvodný, keď nebolo preukázané, že dôsledky tvrdené\nnavrhovateľom by bolo možné považovať za následok zásahu zo strany odporcu (vznik samotnej\ndaňovej povinnosti) alebo by boli vôbec nastali (daň nebola zaplatená).\nS ohľadom na vyššie uvedené závery sa súd v ďalšom nezaoberal argumentáciou navrhovateľa vo\nvzťahu k trvaniu daňovej povinnosti za rok 2011.\nNajvyšší súd záverom uvádza, že navrhovateľom namietaný postup nemohol posúdiť ako nezákonný\nzásah v intenciách ustanovenia § 250v O. s. p., čo však neznamená, že v prípade ukončenia daňovej\nkontroly a následného prípadného vyrubenia dane, by sa nemohol navrhovateľ domáhať súdnej ochrany\nsvojich subjektívnych verejných práv a právnych záujmov na nezávislom a nestrannom súde.\nKeďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250v\nods. 5 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}