{"guid": "880a5e68-08eb-4255-89e6-88ff66236d79:0fee7910-bf7b-4bf8-8adf-cd45b3a014e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9013010129.1", "spisova_znacka": "2Sž/21/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/21/2013 z 28. 1. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2015, sp. zn. 2Sž/21/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:9013010129.1", "identifikacne_cislo": "9013010129", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "datum_vydania": "2015-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-6.odsek-5", "nazov": "§ 6 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-6.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-5", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fee7910-bf7b-4bf8-8adf-cd45b3a014e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010129.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010129.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9013010129.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/21/2013\n9013010129\n28. 01. 2015\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2015:9013010129.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľa:\nMAC TV. s. r. o., so sídlom Brečtanová ul. č. 1, Bratislava, zast. Mgr. Peter Ďurček, advokát, AK Bugala Ďurček, s.r.o.. so sídlom Drotárska cesta č. 102, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a\nretransmisiu, so sídlom Dobrovičova ul. č. 8, 810 00 Bratislava, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu\nodporcu č. RP/052/2013 z 18. júna 2013 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu č. RP/052/2013 z 18. júna 2013 p\notvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet U. 500 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/052/2013 z 18. júna 2013 odporca uložil navrhovateľovi zaplatiť v\nsúlade s § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a\nretransmisii“) pokutu, určenú podľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona o vysielaní a retransmisii vo výške 2\n000,- €, za porušenie povinnosti uloženej v § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii tým, že dňa\n10.2.2013 o cca 9:16 hod. a 10:20 hod. a dňa 17.2.2013 o cca 8:29 hod. a 9:59 hod. odvysielal na\nprogramovej službe JOJ upútavky na programy Fantastické torty a Kde bolo, tam bolo, ktoré neoznačil\ntotožným grafickým symbolom ako samotné programy, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu § 6 ods.\n5 druhá veta Jednotného systému označovania (ďalej len “JSO“) a tiež tým, že dňa 10.2.2013 o cca\n9:17 hod. a 10:21 hod. a dňa 17.2.2013 o cca 8:29 hod. a 9:59 hod. odvysielal na programovej službe\nJOJ informácie o svojej programovej ponuke prostredníctvom oznámení o vlastnom programe vo forme\ntextových informácií, pričom k univerzálnym programom - Fantastické torty a programom nevhodným\npre maloletých do 12 rokov - Kde bolo, tam bolo neuviedol príslušný grafický symbol JSO, čím došlo k\nnesprávnemu uplatneniu § 5 ods. 1 JSO.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odporca na svojom zasadnutí dňa 9.4.2013 prijal\nuznesenie o začatí správneho konania voči MAC TV s.r.o. vo veci možného porušenia § 20 ods. 4 zákona\no vysielaní a retransmisii v súvislosti s tým, že dňa 10.2.2013 o cca 09:16:51 hod. a 10:20:39 hod.\nodvysielal na programovej službe JOJ upútavky na programy Fantastické torty a Kde bolo, tam bolo,\nktoré neoznačil totožným grafickým symbolom ako samotné programy, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu\nuplatneniu § 6 ods. 5 druhá veta JSO a toho istého dňa o cca 09:17:14 hod a 10:21:01 hod odvysielal\n\nna programovej službe JOJ informácie o svojej programovej ponuke prostredníctvom oznámení o\nvlastnom programe vo forme textových informácií, pričom k univerzálnym a nevhodným programom\npre maloletých neuviedol príslušný grafický symbol JSO, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu\n§ 5 ods. 1 JSO. Oznámenie o začatí predmetného správneho konania bolo navrhovateľovi doručené\ndňa 25.4.2013, na základe čoho sa začalo správne konanie č. 169-PLO/O-1870/2013. Navrhovateľ\nbol súčasne vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a\n§ 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Správny poriadok“) k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k\npodkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní. Súčasne bol upozornený, že pokiaľ svoje\npráva v stanovenej lehote nevyužije, odporca môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ\nuzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnych konaniach sú dostačujúce podľa ustanovenia\n§ 46 Správneho poriadku. Vyjadrenie navrhovateľa k oznámeniu o začatí predmetného správneho\nkonania bolo odporcovi doručené dňa 29.4.2013. V uvedenom vyjadrení namietal navrhovateľ neúplnosť\npodkladov pre rozhodnutie v správnom konaní č. 169-PLO/O-l870/2013, konkrétne absenciu záznamov\nvysielania samotných programov propagovaných z hľadiska JSO sporne označenými upútavkami.\nNa svojom zasadnutí dňa 23.4.2013 prijal odporca uznesenie o začatí správneho konania voči MAC\nTV s.r.o. vo veci možného porušenia § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii v súvislosti s tým,\nže dňa 17.2.2013 o cca 8:29 hod. a 9:59 hod. odvysielal na programovej službe JOJ upútavky na\nprogramy Fantastické torty a Kde bolo, tam bolo, ktoré neoznačil totožným grafickým symbolom ako\nsamotné programy, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu § 6 ods. 5 druhá veta JSO a toho\nistého dňa o cca 8:29 hod. a 9:59 hod. odvysielal na programovej službe JOJ informácie o svojej\nprogramovej ponuke prostredníctvom oznámení o vlastnom programe vo forme textových informácií,\npričom k univerzálnym a nevhodným programom pre maloletých neuviedol príslušný grafický symbol\nJSO, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu § 5 ods. 1 JSO. Oznámenie o začatí predmetného\nsprávneho konania bolo navrhovateľovi doručené dňa 9.5.2013, na základe čoho sa začalo správne\nkonanie č. 194-PLO/0-2112/2013. Navrhovateľ bol súčasne vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia\noznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 Správneho poriadku k oznámeniu zaslal svoje stanovisko,\nprípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní.\nSúčasne bol upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, odporca môže rozhodnúť\nvo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnych konaniach\nsú dostačujúce podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku.\nNa základe uvedeného zaslal odporca navrhovateľovi dňa 28.5.2013 písomnosť označenú Doplnenie\npodkladov pre rozhodnutie v správnych konaniach č. 169-PLO/O-l870/2013 a č. 194-PLO/O-2112/2013,\nktorej prílohu tvorili záznamy vysielania programovej služby JOJ z dní 10.2.2013 a 17.2.2013 v čase\nod cca 8:00 hod. do cca 16:00 hod., na ktorých boli zaznamenané aj programy, ktoré napadnuté\nupútavky propagovali. Navrhovateľ bol zároveň vyzvaný, aby sa k predmetu uvedených správnych\nkonaní, ako aj k podkladom pre rozhodnutie vyjadril, a to v lehote do 5 dní odo dňa doručenia predmetnej\npísomnosti. Uvedená písomnosť spolu so záznamami vysielania boli navrhovateľovi doručené dňa\n31.5.2013. Vyjadrenie navrhovateľa k predmetu správnych konaní č. 169-PLO/O-l870/2013 a č. 194PLO/O-2112/2013 bolo odporcovi doručené dňa 17.6.2013. Vzhľadom na totožnosť v osobe účastníka\nuvedených správnych konaní odporca v súlade so zásadou hospodárnosti konania a zároveň v prospech\núčastníka konania rozhodol v obidvoch správnych konaniach jedným rozhodnutím. Uvedeným postupom\nnebol navrhovateľ podľa názoru odporcu ukrátený na svojich procesných právach, nakoľko bol v oboch\nuvedených správnych konaniach opätovne vyzývaný, aby sa vyjadril k ich predmetu, ako aj k podkladom\npre rozhodnutie, čo aj urobil.\nNavrhovateľ v správnom konaní predovšetkým namietal, že odporca ako správny orgán je podľa §\n34 ods. 2 a 4, § 22 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku povinný vykonať dôkaz - ohliadku záznamu z\nvysielania programu, resp. pri vykonaní tohto dôkazu postupovať s vyššie uvedenými ustanoveniami\nSprávneho poriadku a o vykonaní tohto dôkazu vyhotoviť zápisnicu spĺňajúcu vymedzené formálne a\nobsahové podmienky. Odporca v oznámení o začatí správneho konania zaslanom navrhovateľovi síce\ntvrdí, že predmetný podklad (dôkazom) má k dispozícii, avšak navrhovateľovi nezaslal žiaden podklad\nz jeho vykonania, resp. z oboznámenia sa s predmetným podkladom, z ktorého by bolo zrejmé akým\nspôsobom a kedy tak urobil, kto bol pri tomto úkone prítomný, akým spôsobom vykonanie tohto dôkazu\nprebiehalo, atď. Navrhovateľ namietal autenticitu zisteného skutkového stavu ako aj priloženého prepisu/\npopisu skutkového stavu a žiadal, aby bol obsah odvysielaného programu skutkovo zistený v zmysle\n\nvyššie uvedených príslušných ustanovení Správneho poriadku, o tomto vykonanom dokazovaní spísaná\nzápisnica a následne táto poskytnutá navrhovateľovi ako podklad k rozhodnutiu v správnom konaní.\nV tejto súvislosti poukázal na Uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn.:\n7As/57/2010-82, z 03.04.2012, ako podpornú judikatúru uznávanej inštitúcie v oblasti správneho práva,\nkonkrétne aplikovateľnej na oblasť vysielania a retransmisie a zopakoval (tak ako v mnohých iných\nobdobných prípadoch) svoje pochybnosti o tom, či sa členovia Rady osobne oboznámili s predmetnými\nobrazovo zvukovými záznamami.\nOdporca poukázal na to, že navrhovateľ bol v správnom konaní oboznámený s tým, čo tvorí podklad\nrozhodnutia, súčasne bol vyzvaný, aby sa vyjadril k predmetu oboch správnych konaní a navrhol ďalšie\ndôkazy na podporu svojich tvrdení, čo aj urobil. Súčasťou uvedených oznámení o začatí správneho\nkonania bolo aj poučenie, podľa ktorého, pokiaľ navrhovateľ svoje procesné práva v stanovenej lehote\nnevyužije, odporca môže rozhodnúť, ak zhromaždené podklady a dôkazy sú dostačujúce, aj bez jeho\nstanoviska. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporca poskytol navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k\npodkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, ako aj navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení,\npričom navrhovateľ bol zároveň poučený, že pokiaľ svoje práva nevyužije, odporca rozhodne aj bez jeho\nstanoviska. Ako vyplýva zo str. 3 ods. 5 napadnutého rozhodnutia odporcu, podkladmi pre jeho vydanie\nsú písomný prepis/popis skutkového stavu, záznamy vysielania programovej služby JOJ a písomné\nvyjadrenie navrhovateľa k predmetu správneho konania. Odporca pri svojom rozhodovaní nepoužil\nžiadne ďalšie podklady, nakoľko dospel k záveru, že skutkový stav veci bol dostatočne a spoľahlivo\nzistený, a to preskúmaním vyššie uvedených podkladov pre rozhodnutie, súčasťou ktorého bolo aj\nvzhliadnutie záznamov vysielania programovej služby JOJ odporcom, a to v rozsahu potrebnom pre\ndôkladné oboznámenie sa so skutkovým stavom. Nakoľko navrhovateľ v rámci správneho konania ani vo\nsvojich písomných stanoviskách k predmetu správneho konania neuviedol žiadne konkrétne námietky\nvoči podkladom pre rozhodnutie, nepovažuje odporca záznam pre toto rozhodnutie relevantného\nčasového úseku vysielania programovej služby JOJ a jeho prepis/popis za sporný. Vyššie uvedené\npotvrdzuje aj skutočnosť, že ani sám navrhovateľ nenamieta rozpor medzi skutkovým stavom popísaným\nv napadnutom rozhodnutí a predmetnými záznamami vysielania, obmedzuje sa len na všeobecné\ntvrdenia ohľadne autenticity zisteného skutkového stavu a subjektívneho vnímania odvysielaného\nobsahu členmi Rady, prípadne zamestnancami Rady, čo však opäť nemá racionálny základ a neopiera\nsa o konkrétne skutočnosti.\nZhrnutím faktov uvedených vyššie je podľa názoru odporcu zrejmé, že Rada sa dôsledne oboznámila so\nskutkovým stavom veci, pričom dospela k záveru že uvedené podklady sú dostačujúce pre rozhodnutie\nvo veci. Odporca preskúmal skutkový stav veci na základe všetkých dostupných podkladov, o ktorých\nmá za to, že nie sú sporné a vzhľadom na absenciu relevantných námietok zo strany navrhovateľa ani\nnemá o ich nespornosti pochybnosť. Odporca svoje závery potvrdil hlasovaním, ktoré je zaznamenané\nv zápisnici zo zasadnutia zo dňa 18.6.2013. Na záver odporca uviedol, že obdobná námietka bola\nnavrhovateľom vznesená i v konaniach č. 2SŽ/3/2009, 3SŽ/66/2009-25, 5SŽ/S72010, 3SŽ/22/2012, v\nktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“, alebo „NS SR“) postup Rady pred\nvydaním rozhodnutia nespochybnil a napadnuté rozhodnutia potvrdil.\nPokiaľ ide o samotné porušenie povinnosti odporcu označiť programy ako aj upútavky na ne v súlade\ns JSO, k tomuto odporca v rozhodnutí uviedol, že grafický symbol musí byť prítomný na televíznej\nobrazovke po celý čas ich vysielania. Odporca však zistil, že odvysielané upútavky na programy\nFantastické torty a Kde bolo tam bolo neboli v rozpore s JSO označené príslušným piktogramom v\nsúlade so samotnými odvysielanými programami, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO. Vzhľadom\nna to odporca dospel k záveru, že označením upútaviek na programy Fantastické torty a Kde bolo, tam\nbolo v daných dňoch a časoch podľa JSO ako nevhodné pre maloletých do 15 rokov, pričom propagovali\nuniverzálny program - Fantastické torty a program nevhodný pre maloletých do 12 rokov - Kde bolo, tam\nbolo, došlo k nesprávnemu uplatneniu § 6 ods. 5 JSO a tým k porušeniu § 20 ods. 4 zákona o vysielaní\na retransmisii a zároveň odvysielaním programových ponúk vo vysielaní programovej služby JOJ\nzverejnených prostredníctvom oznámení o vlastnom programe vo forme textových informácií vo vyššie\nšpecifikovaných dňoch a časoch bez označenia univerzálnych programov a programov nevhodných pre\nmaloletých príslušným grafickým symbolom JSO došlo k nesprávnemu uplatneniu § 5 ods. 1 JSO a\ntým k porušeniu § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii. Poukázal pritom na tú skutočnosť, že o\nobdobnom skutkovom stave rozhodol už v minulosti, kedy rozhodnutím RP/026/2012 uložil účastníkovi\nkonania sankciu 1.000,- eur za odvysielanie programovej ponuky bez jej označenia podľa JSO a za\n\nodvysielanie upútavky na program klasifikovaný ako nevhodný a neprístupný pre maloletých do 18 rokov\npred 22:00 hod. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené aj najvyšším súdom rozsudkom č. 4SŽ/11/2012.\nPokiaľ ide o uloženie sankcie, odporca poukázal na to, že u právnických osôb sa zodpovednosť za\nsprávne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť pre správny delikt).\nTáto zásada platí aj v prípade zákona o vysielaní a retransmisii, ako aj Správneho poriadku, ktoré\nnevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu dokazovať zavinenie, alebo dokonca úmyselné\nkonanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Tomu, že sa v tomto\nprípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo\nnedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani jeden z cit. zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody,\nktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu\nzákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho\nkonania.\nOdporca poukázal na to, že navrhovateľ sa dopustil porušenia ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o\nvysielaní a retransmisii už v minulosti. Poslednými rozhodnutiami mu boli uložené nasledovné sankcie:\n° rozhodnutím č. RP/05/2010, pokuta vo výške 3.400,-euro (Trhni si!). Uvedené rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 2.11.2010.\n° rozhodnutím č. RP/26/2010, pokuta vo výške 5.000,-euro (Veľmi nebezpečné známosti). Uvedené\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2011.\n° rozhodnutím č. RP/29/2010 pokuta vo výške 5.000,-euro (Panenstvo na obtiaž). Uvedené rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2011.\n° rozhodnutím č. RP/56/2010 pokuta vo výške 7.000,-euro (Návod na vraždu). Uvedené rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2011.\n° rozhodnutím č. RP/89/2011 pokuta vo výške 5.000,-euro (Šéfka). Uvedené rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť 19.10.2011.\n° rozhodnutím č. RP/25/2011 pokuta vo výške 700,-euro za odvysielanie upútaviek bez ich označenia\ngrafickým symbolom JSO. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.7.2012.\n° rozhodnutím č. RP/26/2011 pokuta vo výške 5.000,-euro (NOVINYPLUS-MARTINKA KLEOPATRA Z\nTURCA) Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2012.\n° rozhodnutím č. RP/109/2011 pokuta vo výške 2.000,- euro (Dumbo) Uvedené rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 15.3.2012.\n° rozhodnutiami RP/57/2011, RP/58/2011, RP/59/2011, RP/61/2011, RP/62/2011 a RP/93/2011 boli\núčastníkovi konania uložené sankcie - pokuty vo výške 700,- euro za porušenie § 20 ods. 4 zákona č.\n308/2000 Z. z. v súvislosti s odvysielaním upútaviek uvedených vo výrokoch týchto rozhodnutí bez toho,\naby ich označil grafickým symbolom podľa Jednotného systému označovania po celý čas ich vysielania,\nresp. bez toho, aby ich označil grafickým symbolom podľa Jednotného systému označovania. Uvedené\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.6.2012.\n° rozhodnutím č. RP/17/2011, pokuta vo výške 10.000,- euro (Trhni si!) Uvedené rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 22.6.2012.\n° rozhodnutím č. RP/84/2011 pokuta vo výške 3.300,-euro (Chilli, sex a samba) Uvedené rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 9.5.2012.\n° rozhodnutím č. RP/03/2012 pokuta vo výške 3.400,-euro (Trhni si!) Uvedené rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť 22.3.2012.\n° rozhodnutím č. RP/026/2012 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 1.000,euro za odvysielanie programovej ponuky bez jej označenia podľa JSO a za odvysielanie upútavky na\n\nprogram klasifikovaný ako nevhodný a neprístupný pre maloletých do 18 rokov pred 22:00 hod. Uvedené\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.9.2012.\n° rozhodnutím č. RP/031/2012 úhrnná pokuta vo výške 4.000,-euro za porušenie § 20 ods. 4 a § 39a ods.\n2 za odvysielanie programu (Farmár hľadá ženu) s označením ako program nevhodný pre maloletých\ndo 15 rokov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2012.\nOdporca poukázal na to, že z § 64 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii vyplýva, že Rada pri\nopakovanom porušení povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 uloží pokutu. Ide o kogentné ustanovenie\nzákona, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za porušenie tejto\npovinnosti.\nPri určovaní výšky pokuty vzal odporca do úvahy: závažnosť správneho deliktu - závažnosť\nsankcionovaných správnych deliktov spočíva v tom, že v dôsledku nesprávneho uplatnenia JSO\nnebol naplnený jeho účel, ktorým je informovať rodičov o vhodnosti jednotlivých programov pre rôzne\nvekové skupiny maloletých. V prípade správneho deliktu podľa § 5 ods. 1 JSO nebol divák relevantne\ninformovaný o vekovej vhodnosti programov, o vysielaní ktorých účastník konania informoval v rámci\nprogramových ponúk zverejňovaných prostredníctvom oznámení o vlastných programoch vo forme\ntextových informácií a v prípade správneho deliktu podľa § 6 ods. 5 druhá veta JSO bol divák nesprávne\ninformovaný o vekovej vhodnosti programov Fantastické torty a Kde bolo, tam bolo propagovaných\nprostredníctvom upútaviek; mieru zavinenia - navrhovateľ je za porušenie predmetného ustanovenia\nzodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len\nto, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Je tiež potrebné upozorniť na skutočnosť, ako\nto vyplýva z vyššie uvedeného, že navrhovateľ bol za porušenie § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a\nretransmisii sankcionovaný už v minulosti, a preto mal a mohol vedieť, že svojím konaním môže porušiť\nalebo ohroziť záujem chránený zákonom o vysielaní a retransmisii. V čase spáchania uvedených\nsprávnych deliktov bol oboznámený s výkladom citovaných ustanovení zákona a JSO vo vysielaní\nv dôsledku čoho mal možnosť prispôsobiť svoje vysielanie zákonným požiadavkám; rozsah a dosah\nvysielania - navrhovateľ je multiregionálnym vysielateľom. Táto skutočnosť vyjadruje podľa § 3 písm. q)\nzákona o vysielaní a retransmisii percentuálne pokrytie vysielania účastníka konania, a teda vyjadruje,\nkoľko potenciálnych recipientov je spôsobilých vnímať prípadné porušenie povinností ustanovených v\nzákone o vysielaní a retransmisii, v tomto prípade viac ako 30% a menej ako 80% obyvateľov; trvanie\na následky porušenia povinnosti - v danom prípade sa nejedná o trváce správne delikty, nakoľko k\nich spáchaniu došlo nesprávnym označením programov podľa ich vekovej vhodnosti pre maloletých v\nrámci programovej ponuky a neoznačením upútaviek propagujúcich program Fantastické torty a Kde\nbolo, tam bolo totožným grafickým symbolom podľa JSO ako programy, ktoré propagovali. Následkom\nnesprávneho uplatnenia JSO je zmarenie jeho účelu a síce relevantné informovanie rodičov o vekovej\nvhodnosti propagovaných programov. Ďalšie kritérium pre určenie výšky pokuty v zmysle § 64 ods. 3\nzákona o vysielaní a retransmisii, ktorým je spôsob porušenia povinnosti je predmetom výroku tohto\nrozhodnutia, ako aj jeho samotného odôvodnenia.\nNa záver odporca uviedol, že zo skutkového stavu, ako aj z informácií, ktorými disponuje jednoznačne\na preukázateľne nevyplýva, že pri naplnení skutkovej podstaty uvedených správnych deliktov došlo k\nzískaniu bezdôvodného obohatenia, a teda uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku nemala vplyv\nna určenie výšky pokuty. Odporca vzal do úvahy najmä fakt, že k samotnému porušeniu povinností\ndošlo, ako aj fakt, že sa jednalo o opakované porušenie týchto povinností, závažnosť správnych deliktov,\ntrvanie, mieru zavinenia a rozsah a dosah vysielania účastníka konania. Pri určovaní výšky pokuty\nnemohol odporca prihliadnuť na sankciu uloženú samoregulačným orgánom, nakoľko samoregulačný\norgán pôsobiaci pre túto oblasť neexistuje.\nPreto podľa názoru odporcu, vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, ako aj skutočnosť, že sa\njedná o porušenie dvoch povinností vyplývajúcich z JSO a zákonom stanovený rozsah pre uloženie\nsankcie, z ktorého vychádzal (od 663,- € do 66 387,- eur), je sankcia vo výške 2.000,- eur, čiže v dolnej\nhranici zákonom stanoveného rozsahu, plne odôvodnená a zodpovedá závažnosti prejednávanej veci.\nProti rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok podľa\n§ 64 ods. 6 zákona o vysielaní a retransmisii a § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP“) a žiadal, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie\n\nkonanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a nedostačujúce na posúdenie veci a v\nkonaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, pričom všetky vyššie uvedené odvolacie dôvody sa vzťahujú ku konaniu odporcu, na\nzáklade ktorého nevykonal dôkazy, ktoré údajne tvorili podklad rozhodnutia, resp. tieto dôkazy nevykonal\nv súlade so zákonom. V prvom rade uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akým\nspôsobom odporca detailne preskúmal predložené obrazovo-zvukové záznamy z vysielania, kedy tak\nurobil, kto bol pri tomto úkone prítomný, akým spôsobom vykonanie tohto dôkazu prebiehalo, atď.\nTáto skutočnosť nevyplýva ani zo správneho spisu a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z\nvykonania tohto dôkazu neexistuje žiaden záznam - zápisnica. Navrhovateľ mal za to, že jednotliví\nčlenovia odporcu sa s predmetným dôkazom, ktorým je záznam z vysielania, nijakým spôsobom priamo\nneoboznámili a tento nevykonali, pričom vzhliadnutie obrazovo-zvukového záznamu z vysielania je\nmožné považovať za špecifickú formu ohliadky podľa ustanovenia § 38 Správneho poriadku, nakoľko\nohliadkou sa rozumie každý postup, ktorým sa správny orgán vlastným empirickým vzhliadnutím\npresvedčí o predmete konania. Preto namietal, že odporca pochybil, keď predmetné dôkazy nevykonal,\nresp. o ich vykonaní, ako dôkazného prostriedku (ohliadky) v rozpore s ustanovením § 22 ods. 1\nSprávneho poriadku nevyhotovil zápisnicu. Vyhotovenie zápisnice z vykonania dôkazu je významnou\nprocesnou zárukou, pretože táto je objektívnym popisom priameho pozorovania, formalizovaným\nsúhrnom, ktorý obsahuje najmä súhrn formálnych údajov miesta, času a označenia úkonu, identifikáciu\nprítomných osôb, popis priebehu predmetného úkonu a ďalšie zákonné požiadavky podľa ustanovení\nSprávneho poriadku. Zo samotnej povahy ohliadky ako procesného úkonu v správnom konaní podľa\nnázoru navrhovateľa vyplýva, že práve bezprostrednosť a priamosť pozorovania je nenahraditeľným\nrysom v konaní pred odporcom a nie je možné sa mu vyhnúť odkazom na sprostredkovanú analýzu/\nprepis/popis bez toho, aby jednotliví členovia obrazovo-zvukový záznam, za ktorý môžu udeliť citeľnú\nsankciu, na vlastné oči videli. Je totiž možné predpokladať, že v mnohých prípadoch sa bude jednať o\nhraničné javy, ktorých hodnotenie má vysoko subjektívne a hodnotové aspekty, ktoré úradnícka analýza,\nktorá ich zhŕňa, rozhodne nemôže nahradiť. Poukázal na to, že ak by analýza nahradila zápisnicu, došlo\nby k situácii, kedy by de facto rozhodovali nikým nevolení úradníci/zamestnanci, namiesto osobného\nrozhodovania členov odporcu, ktorí sú volení Národnou radou SR.\nPreto podľa jeho názoru v zmysle vyššie uvedených skutočností odporca pri vykonávaní dôkazov\npostupoval v rozpore so Správnym poriadkom, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci; v\ntejto súvislosti predložil Uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn.:\n7As/57/2010-82, z 03.04.2012 a doplnil, že ak odporca nevykonal dôkazy, o ktorých tvrdí, že sa s nimi\noboznámil, ide podľa názoru navrhovateľa o závažné porušenie Správneho poriadku. Ak odporca (vo\nvýzname členovia Rady) dôkazy vykonal, avšak o ich vykonaní nevyhotovil žiadnu zápisnicu, zistenie\nskutkového stavu veci je nedostatočné a navyše v rozpore s obsahom spisov a taktiež ide o závažné\nporušenie Správneho poriadku.\nĎalej navrhovateľ namietal, že požiadavka označovania programov grafickým symbolom vhodnosti,\nnie je podľa jeho názoru proporcionálna, nakoľko neexistuje naliehavá spoločenská potreba na tom,\naby došlo k takémuto obmedzovaniu slobody prejavu navrhovateľa. Poukázal na to, že maloletým\nje nevhodný audiovizuálny obsah prístupný z viacerých zdrojov, ako sú internet, televízne vysielanie\ndomácich vysielateľov, televízne vysielanie zahraničných vysielateľov, filmová produkcia na DVD,\nfilmová produkcia v kinách, audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, atď. Z uvedeného množstva\nzdrojov nevhodného obsahu je však regulovaný len obsah televízneho vysielania domácich vysielateľov,\nhoci ostatné zdroje sú maloletým divákom rovnako dostupné. Takýto spôsob napĺňania legitímneho cieľa\nje podľa názoru navrhovateľa zjavne neproporcionálny, dokonca diskriminačný voči domácim televíznym\nvysielateľom a navyše legitímny cieľ napĺňa len okrajovo.\nV tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že vo viacerých konaniach (napr.: 492-PLO/O-6195/2012) navrhol\na predložil odporcovi zoznamy televíznych staníc, nachádzajúcich sa v ponukách poskytovateľov\nretransmisie (káblových televízií). Prevažujúci stav na území Slovenskej republiky je taký, že drvivá\nväčšina divákov prijíma televízne vysielanie navrhovateľa a iných televíznych staníc (vysielateľov)\nprostredníctvom retransmisie, čiže prostredníctvom tzv. „káblových\" televízií, ako napr.: „MAGIO\";\n„ORANGE TV\"; „UPC\"; „ANTÍK TV\"; „SATRO\"; „SKY LINK\" a pod. Do programovej ponuky\n„retransmitorov\" sú zaradené jednak „slovenské“ televízne stanice, ale aj zahraničné televízne stanice\nv českom alebo inom jazyku, na ktorých sa povinnosť označovania programov JSO nevzťahuje. Reálny\n\nstav teda znamená, že maloletí diváci sa oboznamujú s obsahom vysielania navrhovateľa rovnako\nako s obsahom vysielania ostatných vysielateľov (televíznych staníc). Povinnosť označovať vysielané\nprogramy grafickým symbolom JSO však odporca uplatňuje len voči „slovenským“ prevádzkovateľom\ntelevíznych staníc. Takýto postup je podľa názoru navrhovateľa flagrantne diskriminačný, nakoľko diváci\nna území Slovenskej republiky sa oboznamujú nielen s obsahom „slovenských“ televíznych staníc, ale\nv rovnakej miere aj s obsahom ostatných zahraničných televíznych staníc. Navrhovateľ poukázal na to,\nže ak má byť naplnený legitímny cieľ, ktorým je ochrana maloletého diváka pred nevhodným televíznym\nobsahom, tak takéto obmedzenie musí byť uplatňované zo strany odporcu plošne na každý vysielaný\nobsah, s ktorým sa maloletý divák môže oboznámiť, čiže aj voči ostatným, iným než „slovenským“\ntelevíznym staniciam. Navyše z ponuky programov jednotlivých „káblových“ televízií vyplýva, že divákom\nokrem iného sprostredkúvajú aj sexuálny obsah (soft erotika, porno) alebo filmový obsah (násilie,\nslovná agresivita a pod.), ktorý je bez akejkoľvek kontroly zo strany odporcu sprístupnený všetkým\nvekovým kategóriám bez rozdielu. Predmetné konanie a teda aj samotné obmedzenie slobody prejavu\nnespĺňa podľa názoru navrhovateľa podmienku proporcionality a neodôvodnene ho diskriminuje voči\niným vysielateľom, ktorých programy sú prístupné v rovnakom čase a na rovnakom mieste, rovnakým\nvekovým skupinám maloletých divákov, ktoré sa odporca snaží chrániť.\nPodľa názoru navrhovateľa, proporcionalita a naliehavá spoločenská potreba nie je naplnená ani z\ntoho dôvodu, že označovanie programov JSO má vo svojej podstate mať len odporúčací charakter.\nZodpovednosť za riadny morálny a psychicky vývin maloletých majú predovšetkým rodičia alebo\nzákonní zástupcovi. JSO a rozhodovacia prax v tejto oblasti sú vyjadrením až príliš obmedzujúceho\npaternalistického správania sa orgánov štátu. Nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutnou\nspoločenskou potrebou, aby zodpovednosť za správnu výchovu maloletých štát prenášal z rodičov a\nzákonných zástupcov na navrhovateľa ako podnikateľský subjekt súkromného práva.\nNa záver navrhovateľ namietal, že predmetné rozhodnutie odporcu bolo prvé svojho druhu, a preto\nneboli splnené zákonné predpoklady na uloženie sankcie, nakoľko tejto malo predchádzať upozornenie\npodľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii. Podľa názoru navrhovateľa, ani v jednom\nzo všetkých konaní uvedených v napadnutom rozhodnutí odporca ako spôsob porušenia povinnosti\nneidentifikoval také konanie, na základe ktorého navrhovateľ odvysielal program s hodnotiacim kritériom\npodľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. e) Vyhlášky. Poukázal pritom na Uznesenie rozšíreného senátu\nNejvyššího správního soudu ČR, z 03.04.2012, sp. zn.: 6 As/26/2010 - 101, ktorým súd zjednotil\notázku potreby existencie špecifického upozornenia na porušenie povinnosti predtým, ako správny orgán\npristúpi k sankcionovaniu vysielateľa prostredníctvom pokút.\nOdporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadril podaním z 30. septembra 2013, v ktorom\nžiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.\nK jednotlivým námietkam navrhovateľa uviedol, že záznam z vysielania je jedným z podkladov pre\nrozhodnutie v správnom konaní, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav. Rozsah a\nspôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie si určuje správny orgán. Vzhľadom na dikciu ustanovenia\n§ 34 ods. 3 Správneho poriadku bol navrhovateľ povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení uvedených\nvo vyjadrení k správnemu konaniu dôkazy, ktoré sú mu známe. Navrhovateľ bol odporcom vyzvaný\nv oznámení o začatí správneho konania, aby zaslal svoje stanovisko a navrhol dôkazy, to znamená,\nže odporca postupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a dal navrhovateľovi možnosť, aby\nsa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia. Navrhovateľ bol\nv oznámení o začatí správneho konania vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie v\nsprávnom konaní, ktorými sú záznam vysielania oboch programov a prepis/popis skutkového stavu,\nktorý tvoril prílohu predmetného oznámenia. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol oboznámený\ns tým, čo tvorí podklad rozhodnutia. Navrhovateľ bol súčasne vyzvaný, aby sa vyjadril k predmetu\nsprávneho konania a navrhol ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo aj urobil. Z vyššie uvedeného\nvyplýva, že odporca tak poskytol navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a\nspôsobu ich zistenia, ako aj navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom navrhovateľ bol\nzároveň poučený, že pokiaľ svoje práva nevyužije, odporca rozhodne aj bez jeho stanoviska. Odporca\npri svojom rozhodovaní nepoužil žiadne ďalšie podklady, nakoľko dospel k záveru, že skutkový\nstav veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený, a to preskúmaním vyššie uvedených podkladov pre\nrozhodnutie, súčasťou ktorého bolo aj vzhliadnutie záznamu vysielania dotknutého programu odporcom.\nSpochybnenie sledovania programov, ktorých obsah je predmetom správneho konania nemá podľa\n\nnázoru odporcu racionálny základ a uvedené námietky zo strany navrhovateľa sú len nepodloženými\ntvrdeniami, ktoré sú navyše zavádzajúce. Podľa názoru odporcu je potrebné prepis/popis skutkového\nstavu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu a zároveň je obsiahnutý aj v rozhodnutí správneho\norgánu vnímať výlučne ako prejav zásady písomnosti správneho konania a z toho dôvodu ho nie je\nmožné zamieňať, resp. ho považovať za dokument, ktorý by suploval zápisnicu o vzhliadnutí záznamov\nvysielania odporcom. Nakoľko navrhovateľ v rámci správneho konania ani vo svojom písomnom\nstanovisku k predmetu správneho konania neuviedol žiadne konkrétne námietky voči podkladom pre\nrozhodnutie, nepovažoval odporca záznam vysielania programu a jeho prepis/popis za sporný. Vyššie\nuvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ani sám navrhovateľ nenamietal rozpor medzi skutkovým stavom\npopísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetným záznamom vysielania. Odporca zdôraznil, že\npreskúmal skutkový stav veci na základe všetkých dostupných podkladov, o ktorých mal za to, že nie\nsú sporné, a svoje závery potvrdil hlasovaním, ktoré je zaznamenané v zápisnici zo zasadnutia zo dňa\n18.6.2013. Napokon poukázal na to, že obdobné námietky odporca vzniesol vo viacerých konaniach\nvedených na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), v ktorých najvyšší súd\npostup odporcu pred vydaním rozhodnutia nespochybnil a napadnuté rozhodnutia odporcu potvrdil\n(medzi inými rozsudky č. k. 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009, 5Sž/8/201, 3Sž/22/2012).\nVo vyjadreniach k námietkam navrhovateľa týkajúcim sa legitimity, legality a proporcionality zásahu do\nslobody prejavu odporca zopakoval svoje argumenty uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a\nna záver súhlasil s tvrdením navrhovateľa, že priamu a prvoradú zodpovednosť za vývoj maloletých nesú\npredovšetkým ich rodičia a zákonní zástupcovia, avšak zavedenie a uplatňovanie pravidiel JSO je podľa\nnázoru odporcu prostriedkom, ktorý im má v tejto snahe byť nápomocný a preto jeho uplatňovanie má\nz celospoločenského hľadiska podstatný význam. Poukázal pritom na ustálenú judikatúru najvyššieho\nsúdu, podľa ktorej „... Na druhej strane Najvyšší súd nemôže súhlasiť s názorom navrhovateľky, že by\nistotne nenastala žiadna emocionálna porucha, ak by sa filmu prizerali aj mladšie deti, lebo piktogram\nmá len odporúčací charakter a rodič sa ho môže, ale nemusí pridŕžať. V zmysle § 20 ods. 4 zák.\n308/2000 Z. z. je to práve vysielateľ, ktorý zodpovedá za správnosť informácie o vhodnosti vysielaného\nprogramu smerom k rodičom a rodičia sú zaťažení povinnosťou túto informáciu akceptovať, ak chcú si\nsplniť svoju zodpovednosť za výchovu a zdravý vývin dieťaťa (napríklad článok 18 Dohovoru o právach\ndieťaťa).“ (rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 5SŽ/57/2009).\nSkutočnosť, že navrhovateľ nevidí naliehavú spoločenskú potrebu v uplatňovaní JSO v televíznom\nvysielaní, neznamená, že táto potreba v spoločnosti neexistuje, práve naopak, zjavne existuje, keďže\nzákonodarca ju stanovuje osobitným predpisom, a to Vyhláškou č. 589/2007 Z.z., ktorú priebežne\naktualizuje, čomu svedčí aj jej ostatná novela č. 50/2013 Z.z. pokiaľ navrhovateľ ďalej vymenoval\nrôzne oblasti, v ktorých môže maloletý dôjsť do styku s nevhodnými obsahmi, odporca považoval\nza potrebné uviesť, že odporca je oprávnený a povinný regulovať a dohliadať na plnenie povinností\nlen v tých oblastiach, kde ho na to splnomocňuje zákon. Oblasť internetu, na ktorú sa neustále\nodvoláva navrhovateľ, je osobitnou, neustále sa meniacou a napredujúcou veličinou a je teda potrebné\nnájsť spôsob, ktorý by umožňoval toto prostredie monitorovať, čo si bezpochyby vyžaduje dlhšiu\nprípravu, prieskum a kreovanie spôsobu, ako technicky zabezpečiť monitorovanie tejto oblasti pre\núčely kontroly. Ako už bolo uvedené vyššie, vytvorenie legislatívy v tejto oblasti spadá do kompetencie\npríslušných orgánov a je pravdepodobné, že jej realizácia je otázkou času potrebného na premyslenie\na zabezpečenie technických otázok.\nPodľa názoru odporcu skutočnosť, že iný členský štát Európskej Únie (napr. Česká republika)\nnepovažuje za potrebné uplatňovať v rámci svojej jurisdikcie systém označovania programov podľa\nvekovej vhodnosti, môže súvisieť napr. aj so spôsobom, akým vysielatelia v danej krajine svoje\npodnikanie prevádzkujú. Inými slovami, v prípade vysokej prirodzenej spoločenskej zodpovednosti\nvysielateľov nemusí byť potrebné zavedenie a uplatňovanie dodatočných systémov pre informovanie\nrodičov. Bez ohľadu na konkrétnu motiváciu danej krajiny, samotný fakt, že sú v rámci Slovenskej\nrepubliky dostupné programy vysielateľov spadajúcich pod jurisdikciu Českej republiky alebo inej krajiny\nčlenského štátu EÚ, ktorí nie sú povinní označovať svoje vysielanie piktogramami vekovej vhodnosti, v\nžiadnom prípade nezakladá ústavnoprávnu prekážku voči uplatňovaniu takéhoto systému na vysielanie\nvysielateľov spadajúcich pod jurisdikciu Slovenskej republiky. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporca\nodmieta tvrdenia navrhovateľa o jeho údajnom diskriminačnom prístupe, kedy vyžaduje plnenie\npredmetných povinností „len\" od slovenských vysielateľov.\n\nNa námietky navrhovateľa týkajúce sa zhody v označení upútavky na program a vlastného program\nodporca uviedol, že v tejto časti je zákon a JSO jednoznačný a ukladá navrhovateľovi povinnosť\noznačiť upútavku k programu totožným grafickým symbolom, ako samotný program. Navrhovateľ je\npovinný upútavku označiť totožne ako program, ktorý propaguje, pričom táto povinnosť je stanovená\njednoznačne v ustanovení § 6 ods. 5 JSO. Vzhľadom na znenie JSO a z neho plynúce povinnosti\nvysielateľov, je podľa názoru odporcu tvrdenie navrhovateľa o možnosti dosiahnutia legitímneho\ncieľa tým, že grafickým symbolom budú označované len tie zložky, ktoré obsahujú niektoré z\nhodnotiacich kritérií nevhodnosti irelevantné. V prípade, ak sú povinnosti vysielateľa stanovené zákonom\njednoznačne, tak ako tomu je v prípade ustanovenia § 6 ods. 5 druhá veta, nie je odporcovi ponechaný\npriestor pre hľadanie spôsobu, akým je možné dosiahnuť legitímny cieľ spôsobom, ktorý je pre\npovinný subjekt menej zasahujúci do jeho práv. Vzhľadom na skutočnosť, že program Fantastické\ntorty klasifikoval podľa JSO samotný navrhovateľ konania ako univerzálny program a odvysielal ho\nbez označenia nevhodnosti pre maloletých, pričom upútavku propagujúcu tento program označil\npiktogramom nevhodnosti pre maloletých do 15 rokov, došlo k porušeniu § 6 ods. 5 JSO. Obdobne v\nprípade programu Kde bolo, tam bolo, bol samotný program klasifikovaný navrhovateľom ako nevhodný\npre maloletých do 12 rokov, pričom upútavka ktorá ho propagovala bola označená odlišným piktogramom\nnevhodnosti, t.j. propagovala predmetný program ako nevhodný pre maloletých do 15 rokov. Navrhovateľ\nbol taktiež povinný príslušnými grafickými symbolmi JSO označiť nielen jednotlivé upútavky, ale aj\nprogramovú ponuku odvysielanú bezprostredne po odvysielaní predmetných upútaviek. Ako vyplýva\nzo skutkového stavu, predmetné programové ponuky boli označené jednotne len piktogramom vekovej\nnevhodnosti pre maloletých do 15 rokov, pričom zo záznamu vysielania je zrejmé, že program\nFantastické torty z dní 10.2.2013 a 17.2.2013 bol označený podľa JSO a odvysielaný navrhovateľom\nako program univerzálny, t.j. mal byť propagovaný ako univerzálny tak vo forme upútavky ako aj v rámci\nprogramovej ponuky a program Kde bolo, tam bolo z dní 10.2.2013 a 17.2.2013 bol navrhovateľom\nodvysielaný a klasifikovaný podľa JSO ako program nevhodný pre maloletých do 12 rokov, t.j. mal byť\noznačený a propagovaný ako program nevhodný pre maloletých do 12 rokov tak vo forme upútavky ako\naj v rámci programovej ponuky. Vzhľadom na uvedené došlo odvysielaním predmetných programových\nponúk s jednotným označením piktogramom nevhodnosti pre maloletých do 15 rokov k nesprávnemu\nuplatneniu § 5 ods. 1 JSO, a tým k porušeniu § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.\nNa záver odporca zdôraznil, že tvrdenie navrhovateľa, že mu bola uložená pokuta bez predchádzajúceho\nupozornenia na porušenie zákona je zavádzajúce, nakoľko napadnuté rozhodnutie sa netýka\nnesprávneho označenia programu v súvislosti s hodnotiacim kritériom ustanoveným v § 1 ods. 1 písm.\ne) JSO, ale v súvislosti s nesprávnym uplatnením § 6 ods. 5 druhá veta JSO a § 5 ods. 1 JSO. Odporca\nsa s uloženou sankciou, ako aj jej výškou podrobne vysporiadal na stranách 14-16 napadnutého\nrozhodnutia, pričom uviedol aj rozhodnutia, ktorými navrhovateľ už bol sankcionovaný v súvislosti s\nrovnakým porušením povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii a ktoré boli\npotvrdené aj najvyšším súdom. Zákon stanovuje odporcovi rozsah pre uloženie sankcie za porušenie\npredmetnej povinnosti od 663 € do 66 387 €. Uložená sankcia teda celkom zjavne nevybočuje zo\nzákonom stanoveného rámca, pričom bola uložená na jeho spodnej hranici.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s §\n250l a nasl. OSP a s § 64 ods. 6 zákona o vysielaní a retransmisii preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a tiež v zmysle svojej\nustálenej judikatúry preskúmaval, či rozhodnutie odporcu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok\nboli zistené úplne a riadnym procesným postupom (rozhodnutie R č. 52/2003) a dospel k záveru, že\npodanému opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.\nZ obsahu spisu a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že navrhovateľ dňa 10.2.2013 o cca 9:16\nhod. a 10:20 hod. a dňa 17.2.2013 o cca 8:29 hod. a 9:59 hod. odvysielal na programovej službe\nJOJ upútavky na programy Fantastické torty a Kde bolo, tam bolo, ktoré neoznačil totožným grafickým\nsymbolom ako samotné programy, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu § 6 ods. 5 druhá veta JSO\na tiež tým, že dňa 10.2.2013 o cca 9:17 hod. a 10:21 hod. a dňa 17.2.2013 o cca 8:29 hod. a 9:59\nhod. odvysielal na programovej službe JOJ informácie o svojej programovej ponuke prostredníctvom\noznámení o vlastnom programe vo forme textových informácií, pričom k univerzálnym programom -\n\nFantastické torty a programom nevhodným pre maloletých do 12 rokov - Kde bolo, tam bolo neuviedol\npríslušný grafický symbol JSO, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu § 5 ods. 1 JSO.\nSporným medzi účastníkmi bolo posúdenie, či odporca v správnom konaní dodržal všetky procesné\nzásady vyplývajúce najmä zo Správneho poriadku a či bolo povinnosťou navrhovateľa označiť príslušné\nupútavky a textové informácie o vlastnom programe rovnaným piktogramom ako vlastný program.\nOdporca ako orgán verejnej správy dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich\nvysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu\nvymedzenom zákonom o vysielaní a retransmisii. Jeho prvoradým zákonným poslaním a teda aj\nprvoradou povinnosťou, je presadzovať záujmy verejnosti. Ak pri plnení tejto povinnosti dospeje k\nzáveru, že konaním monitorovaného subjektu došlo alebo dochádza k porušovaniu zákona, je oprávnený\npodľa § 64 a nasl. zákona o vysielaní a retransmisii uložiť sankciu.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii, na základe klasifikácie programov podľa vekovej\nvhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby\nna požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania\nustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len „jednotný systém označovania“).\nPodľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 589/2007 Z. z., v programovej ponuke vo vysielaní televíznej programovej\nslužby zverejňovanej prostredníctvom oznámenia o vlastnom programe vo forme textových informácií\nalebo prostredníctvom teletextu sa k nevhodným alebo nevhodným a neprístupným programom pre\nmaloletých uvedie aj príslušný grafický symbol jednotného systému označovania.\nPodľa § 6 ods. 5 programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako nevhodné\npre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov alebo nevhodné a neprístupné\npre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby\nklasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7 rokov, do 12 rokov, od 12\nrokov alebo od 15 rokov sa označujú grafickým symbolom jednotného systému označovania po celý čas\nvysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby v pravom alebo ľavom\nhornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným grafickým symbolom ako\nsamotný program.\nPodľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o\nvykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny\norgán spíše zápisnicu.\nPodľa § 32 ods. 2 podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,\ndôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa ods. 3 na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány a orgány územnej samosprávy, fyzické\nosoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.\nPodľa § 34 ods. 3 účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú\nmu známe.\nPokiaľ ide o námietky voči porušeniu procesných predpisov, tieto vyhodnotil senát najvyššieho súdu ako\nneopodstatnené, účelové a nemajúce oporu v administratívnom spise.\nZo zápisnice o hlasovaní odporcu z 18. júna 2013 jednoznačne vyplýva, že predmetom konania bolo\nmonitorované vysielanie upútaviek na programy Fantastické torty a Kde bolo, tam bolo, z 10.2.2013 o\ncca 9:16 hod. a 10:20 hod. a zo 17.2.2013 o cca 8:29 hod. a 9:59 hod. a tiež odvysielanie informácií\n\no programovej ponuke prostredníctvom oznámenia o vlastnom programe Fantastické torty a Kde bolo,\ntam bolo vo forme textových informácií, z 10.2.2013 o cca 9:17 hod. a 10:21 hod. a zo 17.2.2013 o\ncca 8:29 hod. a 9:59 hod., pričom prítomní boli deviati členovia odporcu, ktorí všetci hlasovali za to, že\nodvysielaním predmetného programu navrhovateľ porušil ustanovenie § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a\nretransmisii, § 5 ods. 1 a § 6 ods. 5 vyhl. č. 589/2007 Z. z.. Navrhovateľ nepredložil jediný dôkaz o tom,\nže by sa prítomní členovia pred hlasovaním neoboznámili s obsahom predmetného programu. Podľa\nnázoru najvyššieho súdu zápisnica o hlasovaní z 18. júna 2013 spĺňa všetky náležitosti predpísané § 22\nods. 2 Správneho poriadku, aby mohla byť považovaná aj za zápisnicu o vykonaní dôkazu - vzhliadnutí\npredmetného odvysielaného záznamu až na to, že chýba opis, ako konanie prebiehalo. Napriek tomuto\nnedostatku dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že chýbajúca veta typu - „všetci prítomní členovia\nrady vzhliadli predmetný záznam“ - nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého postupu a rozhodnutia\nodporcu.\nSenát najvyššieho súdu vzhliadnutím posudzovaného audiovizuálneho záznamu nezistil žiaden logický\nrozpor medzi skutkovým stavom (odvysielaným programom) a obsahom napadnutého rozhodnutia, a\npreto len na základe ničím nepodloženého tvrdenia navrhovateľa neexistuje relevantný dôvod domnievať\nsa, že odporca sa neoboznámil s posudzovaným vysielaním premietnutím nahrávky tohto vysielania.\nAko účelové a zavádzajúce vyhodnotil senát najvyššieho súdu aj tvrdenie navrhovateľa, že mu\nnapadnutým rozhodnutím bola uložená pokuta za porušenie § 1 ods. 1 písm. e) JSO, ktorej malo\npredchádzať upozornenie podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii, nakoľko\nišlo o vôbec prvé porušenie tohto ustanovenia z jeho strany. Z administratívneho spisu vyplýva a je\nnesporné, že predmetným rozhodnutím odporca sankcionoval porušenie § 20 ods. 4 zákona o vysielaní\na retransmisii ako aj § 5 ods. 1 a § 6 ods. 5 vyhl. č. 589/2007 Z. z., za porušenie ktorých bol navrhovateľ\nuž v minulosti niekoľko krát sankcionovaný.\nPokiaľ ide o námietky navrhovateľa týkajúce sa nenaplnenia kritérií legality, legitimity a proporcionality\nzásahu do jeho práva na slobodu prejavu, tieto vyhodnotil senát najvyššieho súdu ako zavádzajúce,\núčelové a nemajúce oporu v právnej úprave. Postavenie, úlohy kompetencie a právomoci odporcu vo\nvzťahu k navrhovateľovi, ako aj práva a povinnosti navrhovateľa v súvislosti s obsahom odvysielaných\nprogramov presne a jasne definuje zákon o vysielaní a retransmisii.\nPokiaľ ide o ochranu maloletých, vyhláška č. 589/2007 Z. z. obsahuje podrobnú úpravu označovania\naudiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby, ako\naj ich klasifikáciu ako nevhodných a neprístupných pre vekové skupiny maloletých do 18, 15, 12 a 7\nrokov. Zákon o vysielaní a retransmisii ako aj vyššie uvedená vyhláška sú každému dostupné, nakoľko\nsú uverejnené v Zbierke zákonov a ich ustanovenia sú formulované dostatočne presne a zrozumiteľne.\nTvrdenie navrhovateľa, že predvídateľnosť ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii je\nabsolútne nedostatočná preto nie je ničím podložené.\nPokiaľ ide o námietku diskriminácie, senát najvyššieho súdu k tejto poznamenáva, že z judikatúry\nESĽP, ale aj Ústavného a Najvyššieho súdu SR vyplýva, že rozdielne zaobchádzanie s osobami v\nanalogickom alebo relevantne podobnom postavení je diskriminačné, ak nemá objektívne a rozumné\nodôvodnenie, t.j. ak nesleduje legitímny cieľ alebo ak neexistuje vzťah rozumnej proporcionality medzi\npoužitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má uskutočniť. V predmetnom prípade zákonodarca v\nzákone o vysielaní a retransmisii v § 2 vymedzil jeho pôsobnosť, t. j. vymenoval subjekty, na ktoré sa\nzákon vzťahuje. O diskriminačné zaobchádzanie s navrhovateľom by mohlo ísť vtedy, ak by odporca\nbez náležitého odôvodnenia zaobchádzal s navrhovateľom odlišne ako s iným subjektom, na ktorý sa\nzákon o vysielaní a retransmisii vzťahuje rovnako ako na navrhovateľa. Takýto dôkaz však navrhovateľ\nnepredložil. Naopak, z rozhodovacej činnosti je senátu najvyššieho súdu známe, že aj iní vysielatelia, na\nktorých sa vzťahuje zákon o vysielaní a retransmisii sú sankcionovaní za porušenie § 20 ods. 4 zákona\no vysielaní a retransmisii rovnako, ako navrhovateľ.\nNa tomto mieste považuje senát najvyššieho súdu za potrebné poznamenať že minimálne právny\nzástupca navrhovateľa, ak nie aj samotný navrhovateľ, by mal mať vedomosť o niekoľkých desiatkach\npodobných sporov, ktoré sa viedli a vedú na najvyššom súde na základe ním podaného opravného\nprostriedku proti rozhodnutiam odporcu a sú skutkovo rovnaké, pričom rozhodovacia prax najvyššieho\nsúdu je v týchto prípadoch konštantná.\n\nCelkovo je na zváženie povaha postupu právneho zástupcu, ktorému zákon okrem iných povinností\nukladá aj povinnosť predchádzať pokiaľ je to vhodné zbytočným súdnym sporom, pri podávaní obsahovo\ntakmer totožných opravných prostriedkov proti podobným rozhodnutiam odporcu, pričom výsledok\nkonania o nich, vzhľadom na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, sa dá dopredu predvídať, s ohľadom\nna dodržanie zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu právnej istoty, pri poskytnutí\nvšetkých záruk spravodlivého súdneho procesu.\nPo preskúmaní spisového materiálu sa najvyšší súd stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom\nrozhodnutí a vo vyjadrení odporcu, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový\nstav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii. Jeho\nrozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku, nevykazuje formálne\nani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle\nustanovení Správneho poriadku.\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním odporcu definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, bolo bez formálnych a logických\nnedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol tak, že toto ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého náhradu trov možno\npriznať len tomu navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500 €\nrozhodol súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež\nten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.\nVýška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. g) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí\nprílohu zákona č. 71/1992 Zb.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}