{"guid": "211d4b7a-7fe4-4e81-9b23-ba23e2f861f5:db3fd378-10b0-4b39-99e2-81317e9c4191", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8312208153.1", "spisova_znacka": "2MCdo/10/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/10/2014 z 30. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2015, sp. zn. 2MCdo/10/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8312208153.1", "identifikacne_cislo": "8312208153", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "datum_vydania": "2015-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "nazov": "§ 93 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-3", "nazov": "§ 93 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-174.odsek-2", "nazov": "§ 174 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-174.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-174"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "nazov": "§ 93 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-174"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db3fd378-10b0-4b39-99e2-81317e9c4191", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8312208153.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8312208153.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8312208153.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/10/2014\n8312208153\n30. 03. 2015\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2015:8312208153.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,\ns.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi G. G., bývajúcemu v Y.,\nza účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so\nsídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom,\nadvokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 1 327,09 € s príslušenstvom, vedenej na\nOkresnom súde Humenné pod sp. zn. 6 Ro 161/2012, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. marca 2014 sp. zn. 20 Co 46/2014,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 25. marca 2014 sp. zn. 20\nCo 46/2014 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Humenné platobným rozkazom z 23. augusta 2012 č. k. 6 Ro 161/2012-25 uložil odporcovi,\naby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 1 327,09 €, úrok z\nomeškania vo výške 137,08 €, úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 723,20 € od 31.3.2011\ndo zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 79,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 165,70 €\nprávnemu zástupcovi navrhovateľa alebo, aby v tej istej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor.\nOdporca odpor nepodal.\nZdruženie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO:\n42 176 778 (ďalej len „HOOS“) podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 18. septembra\n2012, oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Zároveň podalo odpor\nproti platobnému rozkazu. Podaný odpor odôvodnilo tým, že namietalo neprijateľné zmluvné podmienky\nv spotrebiteľskej zmluve a z opatrnosti vznieslo aj námietku premlčania žalovanej pohľadávky.\nOkresný súd Humenné uznesením zo 14. marca 2013 č. k. 6 Ro 161/2012-78 odpor HOOS odmietol.\nV odôvodnení uznesenia opísal doterajší priebeh konania, citoval ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p., §\n174 ods. 3 O.s.p. a konštatoval, že v danom prípade odporca nepodal odpor proti platobnému rozkazu,\noznámením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS o vstupe do konania, nenastali účinne\npodmienky vzniku vedľajšieho účastníctva a preto tento subjekt ani nie je účastníkom konania a z tohto\ndôvodu ani nemohol podať odpor proti platobnému rozkazu. Súd prvého stupňa preto odpor HOOS\nodmietol ako podaný neoprávnenou osobou.\nProti uvedenému uzneseniu podalo HOOS odvolanie. Okresný súd Humenné uznesením z 23. mája\n2013 č. k. 6 Ro 161/2012-93 vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane\n\nodporcu a zrušil uznesenie Okresného súdu Humenné zo dňa 14. marca 2013 č. k. 6 Ro 161/2012-78. V\nodôvodnení podal charakteristiku právneho postavenia vedľajšieho účastníka a konštatoval, že podanie\nodporu proti platobnému rozkazu bolo plne legitímnym úkonom HOOS a jeho odpor nebolo možné\nodmietnuť ako podaný neoprávnenou osobou. Podľa názoru okresného súdu má totiž vedľajší účastník,\nktorý vstúpil do konania v čase, keď ešte nenadobudol právoplatnosť vydaný platobný rozkaz, rovnaké\npráva a povinnosti ako hlavný účastník konania. HOOS v danom prípade vstúpilo do ešte právoplatne\nneskončeného konania a odpor proti platobnému rozkazu podalo v lehote stanovenej na jeho\npodanie. Vzhľadom na to je nesprávne rozhodnutie Okresného súdu Humenné zo dňa 14. marca 2013\nč. k. 6 Ro 161/2012-78 odmietajúce odpor HOOS ako podaný neoprávnenou osobou.\nProti uzneseniu Okresného súdu Humenné z 23. mája 2013 č. k. 6 Ro 161/2012-93 podal odvolanie\nnavrhovateľ, ktoré odôvodnil tak, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu.\nKrajský súd v Prešove uznesením z 25. marca 2014 sp. zn. 20 Co 46/2014 potvrdil uznesenie súdu\nprvého stupňa. V odôvodnení uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia.\nPodľa názoru odvolacieho súdu má vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania v čase, keď ešte\nnenadobudol právoplatnosť vydaný platobný rozkaz, rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník\nkonania. Poukázal na ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. v znení platnom od 15.10.2008 a zdôraznil, že\ntýmto ustanovením bola zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní\nako vedľajší účastník. Oprávnenie vstúpiť do konania pre ne vyplýva priamo zo zákona. Ďalej uviedol,\nže v skrátenom konaní bez vypočutia odporcu, kedy sa vychádza iba zo skutkových tvrdení\nuvedených navrhovateľom tiež existuje možnosť porušenia práv spotrebiteľa, a ak má vedľajší účastník\nprávo podať odvolanie proti rozhodnutiu v riadnom konaní, o to viac má možnosť podať odpor proti\nrozhodnutiu vydanému v skrátenom konaní.\nNa podnet navrhovateľa podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. marca 2014 sp.\nzn. 20 Co 46/2014. Podľa názoru generálneho prokurátora bol týmto uznesením porušený zákon a\nnapadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nUstanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva treba vykladať tak,\nže tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník\nna strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel. Z\nustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odpor proti platobnému rozkazu môže podať len odporca.\nZákon síce priznáva vedľajšiemu účastníkovi možnosť podať odvolanie, nie však odpor. Ďalej uviedol,\nže Krajský súd v Prešove vec nesprávne právne posúdil keď ustálil, že oznámením vstupu Združenia\nna ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, nastali účinky\nvzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu a vedľajší účastník bol oprávnený na podanie odporu proti\nplatobnému rozkazu. Z týchto dôvodov generálny prokurátor žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho\nsúdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\nNavrhovateľ, odporca, ani HOOS sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nNa výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tzv. iných vád majúcich za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci prihliada najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.),\nale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.)\n\nbez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Vady\ntejto povahy neboli v danom prípade generálnym prokurátorom namietané a v konaní o mimoriadnom\ndovolaní ani nevyšli najavo.\nGenerálny prokurátor namietal, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva\nna nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho\nvšak interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k namietanému porušeniu zákona Krajským súdom v Prešove pri\naplikácii ustanovení § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. uvádza, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi\nalebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie\no rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Ako\nvedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba,\nktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania\nvstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.\nO prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.). V konaní má\nvedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony\nodporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností\n(§ 93 ods. 4 O.s.p.).\nVedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší\núčastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce\npomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je\n„pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho\núčastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka\nna takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch\ndotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle\nustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného\npredpisu.\nZ vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. („Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu\nalebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho\núčastníctva súd rozhodne len na návrh.“) možno síce vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším\núčastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z\núčastníkov, jej vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedený\nzmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie §\n93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku\nvedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a\núčel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (porov. napr. Rubeš, J. In Handl, V. a kol.\nObčanský soudní řád, Komentář, Panorama Praha, 1985, str. 418). To však neplatí napríklad pre také\nštádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní, ktoré v porovnaní\ns obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje\nbez nariadenia pojednávania a bez dokazovania vo vlastnom zmysle slova (porov. Rubeš, J. In cit. dielo,\nstr. 421). Pokiaľ žalovaný v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla bez\njeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba sa žalovanému doručuje až\nspolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť ani\niný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho na strane ako vedľajší účastník. Vstupom takého\nsubjektu do konania sa totiž nemôže naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“.\nOtázkou, či oznámením vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu nastali účinky vzniku\nvedľajšieho účastníctva tohto subjektu, sa už najvyšší súd zaoberal v niektorých skorších\nrozhodnutiach, a to napr. uznesenia z 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013, z 30. októbra 2013\nsp. zn. 6 Cdo 357/2012, z 28. januára 2014 sp. zn. 4 Cdo 209/2013 a z 9. júna 2014 sp. zn. 3 Cdo\n\n314/2013. Na podstate právneho názoru, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v\ntakom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel a takýmto konaním môže byť zásadne len\nsporové konanie sa nič nezmenilo.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k namietanému porušeniu zákona Krajským súdom v Prešove pri\naplikácii ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. uvádza, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi\nalebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie\no rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej,\nzrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.\nOtázkou, či vedľajší účastník je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu, sa už najvyšší\nsúd zaoberal v niektorých skorších rozhodnutiach. V uznesení z 28. októbra 2013 sp. zn. 1\nCdo 210/2012 vyslovil právny názor, podľa ktorého odpor proti platobnému rozkazu je riadny opravný\nprostriedok sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci\nsubjektívne legitimovaný len odporca (žalovaný). Ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p. nemožno extenzívne\nvykladať v tom zmysle, že ak odporca (žalovaný) nepodá odpor v zákonom stanovenej lehote, môže ho\npodať vedľajší účastník. Ani prípadný včasný súhlas odporcu (žalovaného) na podanie odporu vedľajším\núčastníkom, nemôže preklenúť dikciu ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej je na\npodanie odporu subjektívne legitimovaný výlučne len odporca (žalovaný), teda nie vedľajší účastník. Na\npodstate tohto právneho názoru (že vedľajší účastník nie je oprávnený podať odpor proti platobnému\nrozkazu) sú založené aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, a to napr. uznesenia z 21. októbra\n2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013, z 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012, z 28. januára 2014 sp. zn.\n4 Cdo 209/2013 a z 9. júna 2014 sp. zn. 3 Cdo 314/2013.\nZáverom tejto časti najvyšší súd uvádza, že na právnych záveroch najvyššieho súdu, ktoré sú týkajú\nvýkladu ustanovení § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a sú uvedené v prvej časti tohto rozhodnutia, ako aj na\nprávnych záveroch, ktoré sa týkajú výkladu ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. a sú uvedené v časti\ndruhej tohto rozhodnutia, zotrváva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci a uzatvára, že HOOS nebolo\nv danom prípade oprávnené podať odpor proti platobnému rozkazu a právne závery odvolacieho súdu,\nna ktorých spočíva generálnym prokurátorom napadnuté uznesenie, nie sú správne.\nVzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania ako aj zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta\nO.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom\nniektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,\nči konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až f/ O.s.p.,\nt. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť\núčastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku\nveci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie\nkonania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred\nsúdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným. V konaní\no mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora bola vada konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p\nzistená.\nVady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na\nspravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem\nzákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku\n1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I.\nÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho\na vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n\nPretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a\npresvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami\núčastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane\nsa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v\nrovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných\nprostriedkov.\nOdôvodnenie uznesenia súdu (prvého stupňa aj odvolacieho) musí mať náležitosti uvedené v § 169\nods. 1 O.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s\npoukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom\nna ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez\nrozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a\nz akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Právu účastníka na náležité zdôvodnenie zodpovedá\npovinnosť súdu náležite sa vyporiadať s námietkami účastníka, čo odvolací súd vo svojom rozhodnutí\nnevykonal. Ak sa v rozhodnutí súd náležite nevyporiadal s námietkami účastníka, ktoré sú obsiahnuté\nv odvolaní je potrebné takéto rozhodnutie považovať za arbitrárne.\nVzhľadom na to, že mimoriadne dovolanie bolo podané opodstatnene proti uzneseniu, ktoré spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a zároveň najvyšší súd zistil vadu\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p, najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení\ns § 243i ods. 2 O.s.p.).\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí\nrozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane\n§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}