{"guid": "9a48481a-0529-464c-8b89-9bad391af21e:f6531b74-0d25-4238-8160-e1690c38797f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8304117129.1", "spisova_znacka": "3Oboer/100/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/100/2014 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 3Oboer/100/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8304117129.1", "identifikacne_cislo": "8304117129", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemaníková", "sudca_id": 133, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemanikova-133", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6531b74-0d25-4238-8160-e1690c38797f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8304117129.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8304117129.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8304117129.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Oboer/100/2014\n8304117129\n26. 03. 2015\nJUDr. Jana Zemaníková\nECLI:SK:NSSR:2015:8304117129.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: X. J., nar. XX. W. XXXX,\nbytom U., o vymoženie 255,59 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.\n5Er/135/2004, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. júla 2012, č. k.\n8CoE/99/2012-43 a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto\nrozhodol:\nI. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.\nII. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.\nIII. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Humenné poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnici\nč. N 1339/2004, NZ 22178/2004 spísanej 13. 03. 2004 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom\nv Partizánskom.\nOkresný súd Humenné uznesením z 21. 11. 2011, č. k. 5Er 135/2004-29 exekúciu vyhlásil za neprípustnú\na exekúciu zastavil. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením právoplatnosti\ntohto uznesenia.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 20. 11. 2003 Zmluvu o\núvere č. 8300101 (ďalej len „zmluva o úvere“), súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný\nsplnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,\naby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom\npre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky\na jej príslušenstva. Advokátsky koncipient, ako splnomocnený zástupca Mgr. Tomáš Kušníra v mene\npovinného vyhlásil, že uvedený dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania\npovinný splatí v lehote do 23. 03. 2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice\nako exekučného titulu. Súd poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu Mgr.\nTomáša Kušníra. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože\nako zmluva bola použitá predtlač, ktorá obsahovala meno uvedeného splnomocnenca. Ak bola už\ndopredu určitá osoba predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje to základný predpoklad\npri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť\nzáujmy povinného. Súd dospel k záveru, že uznanie dlhu, ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej\nzápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinného urobila v\nrozpore s jeho záujmami. Tie svojím účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho\nzákonníka absolútne neplatné. Uviedol, že notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na\nnotársku zápisnicu kladie § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Taktiež plnomocenstvo udelené\npovinným je v rozpore s § 31 Občianskeho zákonníka, tak i uznanie záväzku spolu s udelením súhlasu\ns vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu vyhlásil za\n\nneprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a\nexekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“).\nNa odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým uznesením uznesenie\nsúdu prvého stupňa s výnimkou výroku o trovách konania potvrdil a vyslovil, že o trovách odvolacieho\nkonania rozhodne súd prvého stupňa.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že plnomocentsvo, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi\nKušnírovi sa za platný právny úkon označiť nedá, a preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom\nplatne vyhlásiť uznanie záväzku zo zmluvy o úvere a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice\nv mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22\nods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor so záujmami povinného spočíva v tom, že jeho právny\nzástupca, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spisovaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený\npriamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný nemohol Mgr. Tomáša Kušníra\nako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Notárska zápisnica predložená oprávneným nespĺňa\npodmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne\nneplatného právneho úkonu. Za takejto situácie preto súd prvého stupňa správne postupoval ak po\nvyhlásení exekúcie za neprípustnú túto podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil. V tejto\nsúvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. 05. 2011, č. k. IV. ÚS 183/11-16.\nProti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré doplnil podaním doručeným na\ndovolací súd dňa 09. 08. 2013. Dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ a § 237 písm. a/\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci,\nustanovením § 237 písm. d/ O. s. p., že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, ustanovením §\n237 písm. f/ O. s. p., že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, ustanovením § 241\nods. 2 písm. b/ O. s. p., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie\nodvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o\nodložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.\nPodľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť exekučného titulu notárskej zápisnice. Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci - o materiálnych a formálnych\npodmienkach vykonateľnosti exekučného titulu sa rozhodovalo v čase, keď už o nich bolo právoplatne\nrozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Odňatie možnosti pred súdom konať vyvodzoval\nzo skutočnosti, že súdy nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových\nnávrhoch, a že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili. Odňatie možnosti konať pred súdom videl aj v\ntom, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci pojednávanie, aj keď tak v zmysle § 57 ods. 5 Exekučného\nporiadku boli povinné urobiť a že exekučný súd neumožnil oprávnenému viesť kontradiktórne súdne\nkonanie.\nOprávnený navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu\ndvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne\notázky, ktoré formuloval do dvoch bodov.\nPovinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.),\npo zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či je dôvodný jeho návrh na\nprerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nK podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo\nviacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval\nv procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 17. 03. 2014 sp.\nzn. 3Oboer/108/2013, 29. 04. 2014 sp. zn. 3Oboer/75/2013, z 19. 06. 2014 sp. zn. 3Oboer/179/2013,\n\nz 15. 07. 2014 sp. zn. 3Oboer/208/2013, z 29. 07. 2014 sp. zn. 3Oboer/147/2013, z 29. 07. 2014 sp.\nzn. 3Oboer/139/2013, z 21. 07. 2014 sp. zn. 3Oboer/234/2013 na ktoré v podrobnostiach poukazuje s\ntým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej\nopakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach,\nktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo\nagentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie\nkonania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je\nžiadny dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov\no aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka a Exekučného\nporiadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.\nII. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p. skúmal,\nči oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V\nprejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu,\nproti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., dovolateľom napadnuté\nuznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a\n2 O. s. p. prípustné nie je.\nOprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia\ntýchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení\nnevyplýva.\nK obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť\njeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo\na právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení\ndovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29. 04. 2014 sp. zn. 3Oboer/75/2013, z 19.\n06. 2014 sp. zn. 3Oboer/179/2013, z 29. 07. 2014 sp. zn. 3Oboer/147/2013, z 29. 07. 2014 sp. zn.\n3Oboer/139/2013 a z 17. 06. 2014 sp. zn. 3Oboer/165/2013 a konštatuje, že právne závery, ku ktorým\ndospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.\nV rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:\n1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je daná iba ak\nsúd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných veciach ale vyplýva\npriamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),\n2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá\nprekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/ O. s. p. (viď aj rozhodnutie najvyššieho\nsúdu z 01. 02. 2012 sp. zn. 5Cdo/205/2011 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. 06. 2012\nsp. zn. III. ÚS 254/2012),\n3. ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozhodol\nvec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania - nebol podaný (žiadny) návrh na\nzačatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na\nvykonanie exekúcie,\n4. Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti uvedené v §\n41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný exekučný\ntitul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd povinný skúmať, či na jej\npodklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je\nvykonateľný exekučný titul, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania\n(I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného\ntitulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví\nza povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej\nosoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§\n22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) - o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má\nvopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy\nním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto\nprípade neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. Tomášom Kušnírom\n\nudelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej\nmateriálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku),\n5. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti vykonateľného\nexekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod, so zreteľom na ktorý treba\nžiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto\nokolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho exekútora, exekučné konanie zastaviť).\n6. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd pri skúmaní, či je exekučný titul\nvykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie\nexekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne\nupravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti\ndostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,\n7. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie s obsahom listín,\nktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný titul je formálne aj\nmateriálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne\n- teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného - môže\nexekučný súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)\nv neskorších štádiách exekučného konania,\n8. ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov než tých, ktoré sú\nvýslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a\nžiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je\npovinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania. Pre udržateľnosť napadnutého\npostupu a uznesení však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku.\n(pozri aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PLz. ÚS 1/2014, prijaté na neverejnom\nzasadnutí pléna dňa 07. 05. 2014)\nTieto právne závery (viď bod 1. až 8.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Osobitne k námietke\noprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj keď podľa zákona tak\nboli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak ako správne poznamenal oprávnený, zákonom č.\n230/2012 Z. z. účinným od 09. 08. 2012 (zákon bol účinný do 31. 12. 2012) bol novelizovaný Exekučný\nporiadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi\npojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/ Exekučného poriadku. Ustanovenie § 57\nods. 5 Exekučného poriadku bolo 01. 01. 2013 zrušené. Dovolateľ namietal, že pokiaľ súd prvého\nstupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, mal postupovať\npodľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa\nv danom prípade exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil uznesením z 21. 11. 2011.\nZ uvedeného je zrejmé, že súdu prvého stupňa v danom prípade zo zákona nevyplývala povinnosť\nnariadiť pojednávanie, nakoľko uvedený zákon nadobudol účinnosť až 09. 08. 2012, preto súd prvého\nstupňa nepochybil, keď pojednávanie nenariadil. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s\nustanovením § 214 ods. 2 O. s. p., ak o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania.\nV danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 214 ods. 1 O. s. p.\na rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dôvodov (§ 214 ods. 1 písm. b/, c/ a d/ O. s. p.), pre\nktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že\nnariadenie pojednávania bolo v danom prípade na úvahe odvolacieho súdu.\nDovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov, nepreskúmateľnosť ich\nrozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorých tieto\nrozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania v zmysle § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania\nnezakladajú.\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených\ndovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania\nnevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávneného podľa\n§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nIII. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo úspešnému povinnému zmysle § 243b ods. 5, §\n224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., podľa zásady úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky však náhradu trov dovolacieho konania povinnému nepriznal z dôvodu, že nepodal\nnávrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8CoE/99/2012", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:84c67250-252f-4da7-8856-56535825b24e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84c67250-252f-4da7-8856-56535825b24e"}, {"guid": "ussr:65c8f817-7118-40bd-91b1-89c5ffc00292", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2011 z 27. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-27", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:65c8f817-7118-40bd-91b1-89c5ffc00292"}, {"guid": "ussr:c47c95a4-5aca-4309-b73d-b3eefad04b3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c47c95a4-5aca-4309-b73d-b3eefad04b3b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:bed28ae6-83d0-442e-8c62-0be947d221a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.322.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 322/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 322/2016 z 14. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.322.2016.1"}]}