{"guid": "e8d0c001-a9a7-4e08-9b9c-d1dc472d7494:a49feb0d-26d4-4615-9bc6-39b2710efcaa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8014200254.1", "spisova_znacka": "10Sžso/71/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/71/2014 z 26. 8. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2015, sp. zn. 10Sžso/71/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8014200254.1", "identifikacne_cislo": "8014200254", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/599/#paragraf-26.odsek-2", "nazov": "§ 26 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/599/#paragraf-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/599-2003/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/599/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 599/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/599/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/599-2003/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/599#paragraf-26", "/SK/ZZ/2003/599#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a49feb0d-26d4-4615-9bc6-39b2710efcaa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8014200254.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8014200254.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8014200254.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/71/2014\n8014200254\n26. 08. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:8014200254.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: N.\nF., narodená XX.XX.XXXX, E., zastúpená JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom, Kudlovská 1,\nHumenné, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/28329-0002 zo\ndňa 17.12.2013 o sociálnu starostlivosť a hmotnú núdzu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 4S/11/2014-22 zo dňa 15. mája 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/11/2014-22 zo dňa 15.\nmája 2014 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho advokáta trovy odvolacieho konania z titulu\ntrov právneho zastúpenia vo výške 138,04 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. j. UPS/US1/SSVOPHN/\nBEZ/2013/28329-0002 zo dňa 17.12.2013 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a\nrodiny Humenné, pobočka Snina č. HE2/PHNAŠSD/SOC/2013/10596 zo dňa 22.10.2013 a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania\nvo výške 276,08 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že vychádzajúc z administratívneho spisu žalovaného mal za\npreukázané, že žalobca dňa 10.10.2013 požiadal o príspevok na bývanie s tým, že k žiadosti doložil\nlistinné dôkazy - zmluvu o podnájme družstevného bytu uzatvorenú podľa ustanovenia § 719 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) a platných Stanov BD Snina zo dňa 02.10.2013,\nčestné prehlásenie nájomcov družstevného bytu M. N. a C. N. o skutočnosti, že nebývajú v predmetnom\ndružstevnom byte, potvrdenie Bytového družstva Snina o zaplatení nájomného a úhrady za plnenia\nposkytované s užívaním bytu alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a o zaplatení za\nplnenia poskytované s užívaním bytu a potvrdenie o zaplatení poplatkov za tuhý komunálny odpad,\npotvrdenie o odmene za zárobkovú činnosť.\nO danej žiadosti žalobcu rozhodol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina\nrozhodnutím č. HE2/PHNAŠSD/SOC/2013/10596 zo dňa 22.10.2013 podľa § 26 ods. 2 zákona č.\n599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime\n\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom\nminime“) tak, že žalobcovi znížil dávku a príspevky na sumu 123,31 Eur mesačne od 01.10.2013.\nO odvolaní žalobcu voči tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, že\nodvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné,\npracovisko Snina zo dňa 22.10.2013. Žalovaný dôvodil tým, že má za preukázané, že žalobca nespĺňa\nv zmysle § 13 ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podmienky na nárok na\npríspevok na bývanie, a preto ho nie je možné započítať do sumy nárokov, pričom vychádzal z toho,\nže žalobca nepredložil a ani nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu s vlastníkom bytu. Žalobca predložil\nlen zmluvu o podnájme družstevného bytu zo dňa 02.10.2013, podľa ktorej uzatvoril s nájomcami\ndružstevného bytu zmluvu o podnájme v zmysle § 719 O.z., čo žalovaný nepovažoval za postačujúce.\nUviedol, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi v ustanovení § 13 ods. 3 písm. a) a písm. b) jednoznačne\nstanovuje podmienky, za ktorých vzniká občanovi v hmotnej núdzi nárok na príspevok na bývanie, ako\naj podmienky, za akých možno príspevok na bývanie započítať do sumy nárokov. V zmysle uvedených\nustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi je pre nárok na bývanie podstatný nájomný vzťah alebo\nvlastnícky vzťah k bytu alebo rodinnému domu a uhrádzanie nákladov spojených s bývaním. Pri takomto\nnájomnom vzťahu je potrebné predložiť nájomnú zmluvu uzatvorenú v súlade s ustanoveniami § 685 716 O.z. Z uvedeného potom vyplýva, že nárok vzniká len v prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy medzi\nvlastníkom (prenajímateľom) a nájomcom, a teda príspevok na bývanie nemožno priznať na základe\nzmluvy o podnájme uzatvorenej podľa § 719 O.z. medzi nájomcom a podnájomníkom.\nŽalovaný mal z predloženého potvrdenia o odmene za zárobkovú činnosť zo dňa 10.10.2013\npreukázané, že žalobca mal v mesiaci september v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 písm. a) zákona o\npomoci v hmotnej núdzi čistý príjem vo výške 12,99 Eur zaokrúhlene, preto priznal žalobcovi a spolu\nposudzovanej osobe dávku v hmotnej núdzi a príspevky v sume 123,31 Eur mesačne od 01.10.2013.\nSúd prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 250f ods. 1 O.s.p., preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že\nžaloba žalobcu je dôvodná.\nSkonštatoval, že preskúmaním veci zistil, že správne orgány nepostupovali v súlade s citovanými\nustanoveniami zákona o pomoci v hmotnej núdzi a nárok žalobcu nesprávne právne posúdili.\nKrajský súd vyslovil názor, že správne orgány pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o príspevok na bývanie\npostupovali podľa § 13 ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi úzko a administratívne\nkeď konštatovali, že žalobca nepredložil a nemal uzatvorenú nájomnú zmluvu s vlastníkom bytu, ale\npredložil zmluvu o podnájme družstevného bytu, a preto nesplnil podmienky podľa ustanovenia § 13\nods. 3 písm. a) a písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a preto mu nevznikol nárok na príspevok\nna bývanie a nebolo ho možné započítať do sumy nárokov.\nTakýto postup voči žalobcovi je podľa názoru prvostupňového súdu nespravodlivý, pretože podnájomný\nvzťah je postavený na úroveň nájomného vzťahu a z toho je potom potrebné vychádzať pri rozhodovaní\no nároku na bývanie pre žalobcu.\nKrajský súd na základe uvedeného podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil mu povinnosť opätovne posúdiť nárok žalobcu na príspevok\nna bývanie s tým, že aj keď ustanovenie § 13 ods. 3 písm. a) a b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi\nvýslovne neuvádza podnájomný vzťah, má ho považovať za vzťah podobný k vzťahu nájomnému a vo\nveci opätovne rozhodnúť.\nIné námietky žalobcu vo vzťahu k nedostatočnému výroku rozhodnutia, ktorý hodnotil žalobca ako\nnejasný a neurčitý, nepovažoval súd prvého stupňa za dôvodné s poukazom na skutočnosť, že správne\norgány pri vydaní rozhodnutia vychádzali zo zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kedy sa rozhoduje o\ndávkach a príspevkoch bez toho, aby bolo potrebné vo výroku rozhodnutia presne uviesť, o aké dávky\na príspevky sa jedná.\nRozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas podaným odvolaním, v ktorom namietal jeho výrok v\ncelom rozsahu s tým, že v plnom rozsahu odkázal na vyjadrenie k žalobe. Uviedol, že nájom je právny\n\nvzťah, ktorý existuje medzi prenajímateľom a nájomcom. Prenajímateľ nájomcovi za úhradu prenecháva\ndo dočasného užívania byt vo vopred dohodnutom rozsahu. Podnájom vzniká v prípade, že nájomca,\nteda nie prenajímateľ (vlastník bytu), poskytuje do užívania dotknutú vec inej, t. j. tretej osobe.\nS poukazom na ustanovenie § 13 ods. 3 písm. a) a b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi poukázal\nna skutočnosť, že pre nárok na príspevok na bývanie je podstatný nájomný vzťah k bytu, ktorý sa\npreukazuje nájomnou zmluvou uzatvorenou v súlade s § 685 - 716 O.z. medzi vlastníkom bytu a\nnájomcom a uhrádzanie nákladov spojených s bývaním. Z uvedeného následne vyvodil, že príspevok\nna bývanie preto nepatrí na základe zmluvy o podnájme uzatvorenej podľa § 719 O.z. medzi nájomcom\na podnájomníkom.\nŽalovaný má za to, že pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia nedošlo z jeho strany k porušeniu\nzákona. Naopak, pri vydaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa došlo k vade uvedenej v § 205\nods. 2 písm. f) O.s.p., a teda, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Preto žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmeniť a rozhodnúť o\nzamietnutí žaloby.\nŽalovaný namietal aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti trov konania. Namietal, že stanovenie\nsumy je pre chybu v písaní nezrozumiteľné, pretože suma je priznaná po 30 Eur za dva úkony (prevzatie\na príprava zastúpenia a spísanie žaloby) a 2 x režijný paušál po 8,04 Eur, spolu vo výške 276,08\nEur. Žalovaný dospel k záveru, že súd určil výšku trov konania podľa § 11 ods. 4 prvej vety vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len\n„vyhláška“) v 1/6 výpočtového základu v sume 130 Eur za úkon.\nĎalej vyjadril nesúhlas so zaplatením náhrady trov konania v určenej sume a jej výšku považoval za\nnedôvodnú. Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 4 vyhlášky s tým, že konanie podľa zákona o pomoci\nv hmotnej núdzi je konaním o sociálnej službe, ktorá sa poskytuje občanom v hmotnej núdzi, a preto\nbolo potrebné stanoviť odmenu v 1/13 výpočtového základu, čo podľa názoru žalovaného zodpovedá aj\nustálenému právnemu názoru a praxi slovenských súdov a rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky.\nTaktiež upriamil pozornosť na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky a na možný postup v zmysle\ntohto ustanovenia pri výpočte výšky odmeny za jeden úkon právnej služby.\nNa záver dodal, že krajský súd v časti trov konania nerozhodol správne a navrhol, aby odvolací súd\npreskúmal napadnutý rozsudok aj v časti trov konania, a aby pri určení výšky trov konania prihliadol na\nním uvedené skutočnosti.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, preto ho\nnavrhol potvrdiť. Vyjadril názor, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach nielen rozhodnutím\nžalovaného, ale aj rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktoré spoločne s postupom správnych\norgánov, ktoré predchádzali vydaniu týchto správnych rozhodnutí, považuje za nezákonné.\nNestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že pre nárok na príspevok na bývanie je podstatný nájomný vzťah\nk bytu, ktorý sa preukazuje nájomnou zmluvou v súlade s § 685 - 716 O.z. medzi vlastníkom bytu a\nnájomcom a uhrádzanie nákladov spojených s bývaním. Podľa žalobcu ide v takomto prípade o značne\nzúženú interpretáciu platného zákona, ktorého citáciu však ani samotný zákon o pomoci v hmotnej núdzi\nv § 13 ods. 3 písm. a) a písm. b) neuvádza. Dodal, že žalovaný v odvolaní neuviedol nič iné, ako to, čo\nuviedol vo svojom rozhodnutí, tak ako prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí.\nŽalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, že príspevok na bývanie nepatrí na základe zmluvy o\npodnájme uzatvorenej podľa § 719 O.z. medzi nájomcom a podnájomníkom, pretože tak, ako to bolo\nkonštatované aj v napadnutom prvostupňovom rozsudku, ustanovenie § 719 O.z., ktoré zakotvuje inštitút\npodnájmu bytu, je vzhľadom k nájmu bytu vzťahom akcesorickým a patrí medzi odvodený právny dôvod\nužívania bytu, závislý svojim obsahom a trvaním od nájomného vzťahu a je vo svojej podstate osobitným\nprípadom nájomného vzťahu, preto žalobca dodal, že trvá na svojej žalobe a jej dôvodoch.\n\nŽalobca vyčítal žalovanému, že ak by mal prehľad o tom, či jeho inštitúcie poskytujú zákonné príspevky\naj na základe zmlúv o podnájme, tak by pri zodpovednej kontrole zistil, že s tým niektoré podriadené\ninštitúcie problém nemajú a tieto príspevky poskytujú na základe zmlúv o podnájme, preto by sa mal\nzamyslieť, ako tieto inštitúcie interpretujú príslušné zákonné normy pri uplatňovaní v praxi a či v tejto\notázke používajú ním riadené inštitúcie rovnaké kritériá.\nĎalej mal za to, že zo strany žalovaného, ako aj zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo\npri vydaní napadnutých rozhodnutí k porušeniu zákonnosti, a že súd prvého stupňa vec správne\nposúdil. Preto považoval odvolanie žalovaného za účelové a nedôvodné a navrhol potvrdiť rozsudok\nprvostupňového súdu.\nVo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti výroku o trovách uviedol, že rozhodnutie ponecháva na\nrozhodnutie súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade\ns § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,\npretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti\nodvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 26.08.2015 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1\na 3 O.s.p.).\nPodľa § 5 ods. 4 písm. a) zákona č. 599/2003 Z. z., za príjem sa pri posudzovaní hmotnej núdze,\nzabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi na účely tohto zákona\nnepovažuje 25 % z príjmu zo závislej činnosti osôb.\nPodľa § 6 zákona č. 599/2003 Z. z., príjem na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia\nzákladných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom\nbola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok\na pomoc v hmotnej núdzi; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12\nkalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z., príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi\na fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov\nspojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku, ak odseky 9\naž 11 neustanovujú inak.\nPodľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona č. 599/2003 Z. z., príspevok na bývanie je 89,20 eura mesačne, ak\nide o občana v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.\nPodľa § 13 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 599/2003 Z. z., občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré\nsa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v\nhmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje\npodľa § 4 je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného\ndomu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie a uhrádza náklady\nspojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe\nnasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že\nmá nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.\nPodľa § 26 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z., úrad dávku a príspevky odníme a ich výplatu zastaví alebo ich\nzvýši, alebo zníži a vyplatí ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce\nna vznik nároku.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nÚlohou odvolacieho súdu bolo v intenciách odvolacích dôvodov posúdiť rozsudok prvostupňového\nsúdu a zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým sa žalobcovi znížila dávka a príspevky na sumu 123,31 Eur mesačne od 01.10.2013.\nV danej veci má odvolací súd z administratívneho spisu za preukázané, že žalobca dňa 10.10.2013\npožiadal o príspevok na bývanie s tým, že doložil do spisu zmluvu o podnájme družstevného bytu\nuzatvorenú podľa ustanovenia § 719 O.z. a platných Stanov BD Snina zo dňa 02.10.2013, čestné\nprehlásenie nájomcov družstevného bytu M. N. a C. N. o tom, že nebývajú v predmetnom družstevnom\nbyte, potvrdenie Bytového družstva Snina o zaplatení nájomného a úhrady za plnenia poskytované\ns užívaním bytu alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a o zaplatení za plnenia\nposkytované s užívaním bytu a potvrdenie a o zaplatení poplatkov za tuhý komunálny odpad, potvrdenie\no mzde/odmene za zárobkovú činnosť.\nO tejto žiadosti rozhodol prvostupňová správny orgán - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Humenné,\npobočka Snina rozhodnutím č. HE2/PHNAŠSD/SOC/2013/10596 zo dňa 22.10.2013 tak, že žalobcovi\nznížil dávku a príspevky na sumu 123,31 Eur mesačne od 01.10.2013.\nŽalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Svoje\nrozhodnutie žalovaný opieral o ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi\ns tým, že žalobca nepredložil nájomnú zmluvu podľa ustanovení § 685 - 716 O.z., preto mu nevznikol\nnárok na príspevok na bývanie.\nPodmienky priznania a poskytovania príspevku na bývanie upravuje § 13 zákona o pomoci v hmotnej\nnúdzi. Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú,\nmajú nárok na príspevok na bývanie, ak spĺňajú podmienky stanovené v ustanovení § 13 ods. 1 písm.\na) a b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a to, že občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických\nosôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje podľa § 4 je vlastníkom bytu, vlastníkom\nrodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti\nv zariadení určenom na trvalé bývanie a súčasne uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad\no zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov\nalebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou\nnákladov spojených s bývaním.\nJe nevyhnutné uviesť, že okrem všeobecného inštitútu nájomnej zmluvy upravenej vo všeobecných\nustanoveniach Občianskeho zákonníka (§ 663 - 684 O.z.) je potrebné rozlišovať aj osobitné druhy\nnájmov, napríklad podnájom bytu, resp. časti bytu podľa ustanovenia § 719 O.z. Prenechanie bytu alebo\nčasti bytu v zmysle § 719 O.z. sa uskutočňuje prostredníctvom právnej formy podnájmu, na základe\nktorého vzniká právny vzťah medzi nájomcom a podnájomníkom. Podnájom je odvodený od nájmu\nbytu, čo znamená, že podnájom je vzťahom akcesorickým a závisí od nájomného vzťahu ako vzťahu\nhlavného. Jeho akcesorická povaha spočíva hlavne v tom, pokiaľ ide o jeho vznik, že predpokladá\nexistenciu hlavného záväzku, t.j. nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, pokiaľ ide o jeho zánik,\ntakisto závisí od zániku hlavného právneho vzťahu a pokiaľ ide o jeho obsah, akcesorický vzťah je\npodmienený zásadne obsahom hlavného právneho vzťahu, aj keď nemusí byť vždy rovnaký, nakoľko\nmôže byť vymedzený aj užšie. Podnájom teda predstavuje druhotný právny dôvod užívania bytu, ktorý je\npodmienený nájomným vzťahom s tým, že je ho možné považovať za osobitný druh nájomného vzťahu.\nOsobitne to platí v prípade družstevného bytu, ktorý zostal vo vlastníctve bytového družstva a ktorý\nprenajali jeho nájomcovia v súlade so stanovami družstva.\nS prihliadnutím na uvedené ustanovenie zákona, akcesorickú povahu podnájmu vo vzťahu k nájmu a\núčel zákona o pomoci v hmotnej núdzi, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že\nv danom prípade je potrebné pri rozhodovaní o nároku žalobcu na príspevok na bývanie vychádzať z\nrovnocennosti podnájomného a nájomného vzťahu.\n\nPredmetom odvolacieho konania bolo aj preskúmanie rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade\ntrov konania a posúdenie otázky, či poskytovanie príspevku na bývanie je vecou sociálnych služieb v\nzmysle ustanovenia § 11 ods. 4 druhej vety vyhlášky, teda či odmena za jeden úkon právnej služby má\nbyť určená vo výške 1/13 výpočtového základu.\nZ rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že tento podľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal žalobcovi\nnáhradu trov konania vo výške 276,08 Eur, podľa vyúčtovania trov konania právneho zástupcu žalobcu\nza 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane porady s klientom a spísanie žaloby\nkaždý po 130 Eur a 2 - krát režijný paušál po 8,04 Eur.\nOdvolací súd súhlasí s námietkou žalovaného, že v odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd\nuvádza, že priznal úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby\npo 30 Eur, hoci správne malo ísť o 130 Eur; nepovažuje však v dôsledku tejto chyby v písaní jeho\nrozhodnutie o trovách konania za nezrozumiteľné.\nOdvolací súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalovaného o nesprávnej aplikácii § 11 ods. 4 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že predmetná vec je vecou sociálnych služieb,\nposkytovaných občanom v hmotnej núdzi, a preto bolo potrebné stanoviť odmenu za jeden úkon právnej\nslužby vo výške 1/13 výpočtové základu.\nPodľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná\nmesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho\nkalendárneho roka.\nPodľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych\nslužieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej\nslužby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.\nPodľa § 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o sociálnych službách“), tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb,\nfinancovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z., sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo\nďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na\n- prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo\nzmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,\n- zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej\nzačlenenia do spoločnosti,\n- zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby,\n- riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny,\n- prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.\nPodľa § 1 zákona č. 599/2003 Z. z., tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej\nnúdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“) a príspevkov k dávke (ďalej len\n„príspevok“), ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť\nv hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne\nposudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné\nošatenie a prístrešie.\nPodľa § 2 zákona č. 599/2003 Z. z., hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré\nsa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s\nobčanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je nutné uviesť, že z vyššie citovaných ustanovení\nvyplýva, že zákonodarca rozlišuje o. i. poskytovanie príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a poskytovanie\nsociálnych služieb. V dôsledku toho, že tieto inštitúty sú rozdielne z hľadiska predmetu ako aj charakteru,\n\nsú upravené v osobitných zákonoch. Z predmetu zákona o pomoci v hmotnej núdzi vyplýva, že tento\nupravuje hlavne právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej\nnúdzi a príspevkov k dávke s tým, že hmotnú núdzu je potrebné chápať ako stav, keď príjem občana a\nfyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické\nosoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným\npričinením.\nNaproti tomu, zo znenia ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o sociálnych službách vyplýva, že pod\nposkytovaním sociálnych služieb sa rozumie určitá fyzická činnosť (odborná alebo obslužná), ktorá sa\npriamo podieľa na prekonávaní a zmierňovaní sociálnych dôsledkov. Takými činnosťami sú napríklad\nprepravná služba, sprievodcovská služba, tlmočnícka služba, domov na pol ceste, nocľaháreň a iné.\nVšetky sociálne služby sú podľa druhu uvedené v § 12 ods. 1 zákona o sociálnych službách.\nV skratke tak možno povedať, že predmetom jedného zákona je poskytovanie peňažných prostriedkov\na predmetom druhého zákona je určitá činnosť. Z uvedeného teda vyplýva, že príspevky k dávke v\nhmotnej núdzi a sociálne služby sú úplne odlišné inštitúty.\nZ terminologického vymedzenia okruhu vecí uvedených v ustanovení § 11 ods. 4 druhej vete vyhlášky\nje zrejmé, že zákonodarca presne uvádza, za ktoré veci patrí odmena za jeden úkon právnej služby\nvo výške 1/13 výpočtového základu. Ide o dávkové veci sociálneho poistenia, veci sociálnych služieb a\nveci týkajúce sa preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch. V prípade, ak by zákonodarca v citovanom\nustanovení uviedol, že: „Vo veciach sociálnych patrí odmena...“, tak by sa dalo uvažovať o tom, či\nveci týkajúce sa poskytovania peňažných príspevkov v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi\nmožno charakterizovať ako veci sociálne, a teda by za ne patrila odmena vo výške 1/13 výpočtového\nzákladu. Najvyšší súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že predmet konania o preskúmaní rozhodnutia\nžalovaného, týkajúceho sa poskytnutia peňažného príspevku na bývanie, je vecou týkajúcou sa\nsociálnych služieb tiež z dôvodu, že veci týkajúce sa poskytovania peňažných príspevkov k dávke\nv hmotnej núdzi podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi nemožno stotožniť ani s pojmom dávky\nsociálneho poistenia, ktoré sú upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, navyše ani s\nvecou týkajúcou sa preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch.\nVzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu, že žalovaný, ani\nprvostupňový správny orgán nerozhodli v súlade so zákonom, preto jeho odvolaním napadnutý rozsudok\nv celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil, a to vrátane výroku o trovách\nkonania, ktorý rovnako považuje za správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že žalovaný je povinný\nzaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy odvolacieho konania v celkovej výške 138,04 Eur,\nktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (spísanie vyjadrenia k\nodvolaniu žalovaného) v uplatnenej výške 130 Eur a z režijného paušálu 8,04 Eur.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/11/2014", "guid": "6c0745f9-e13c-41bf-8ad9-76bd29ec3817:d1b8ae7a-e3ab-46d1-a551-5c19cc4f9a9e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}