{"guid": "d4b1f8f1-bf6e-48c0-9915-bb3695a4da61:b7173b46-6846-4e40-84e9-9996a02f9c66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8014200124.1", "spisova_znacka": "7Sži/44/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sži/44/2014 z 17. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2015, sp. zn. 7Sži/44/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8014200124.1", "identifikacne_cislo": "8014200124", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2015-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-42a", "nazov": "§ 42a zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-42a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-42a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-42a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7173b46-6846-4e40-84e9-9996a02f9c66", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8014200124.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8014200124.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8014200124.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sži/44/2014\n8014200124\n17. 12. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:8014200124.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci žalobcu Mgr.\nL. N., bytom W., zastúpený JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom, so sídlom v Lipanoch, Kukučínova č.\n12, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Prešove,\nNámestie mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného z 3. decembra 2013 č. OUPO-OOP1-2013/00235/LUM a z 9. decembra 2013 č. OU-PO-OOP1-2013/00236/LUM, na odvolanie\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. júna 2014 č. k. 1S/5/2014-50, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24. júna 2014 č. k.\n1S/5/2014-50 m e n í tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného z 3. decembra 2013 č. OU-POOOP1-2013/00235/LUM a z 9. decembra 2013 č. OU-PO-OOP1-2013/00236/LUM z r u š u j e a vec\nmu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia\nvo výške 532,37 € a trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 140 € na účet právneho zástupcu\nžalobcu JUDr. Mareka Tkáča, advokáta so sídlom v Lipanoch, Kukučínova č. 12, v lehote 15 dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 24. júna 2014 č. k. 1S/5/2014-50 podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 3. decembra 2013 č. OU-PO-OOP1-2013/00235/\nLUM (konanie vedené pod sp. zn. 1S/5/2014), ako aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nz 9. decembra 2013 č. OU-PO-OOP1-2013/00236/LUM (konanie pôvodne vedené na krajskom súde\npod sp. zn. 1S/6/2014, ktoré bolo uznesením krajského súdu spojené na spoločné konanie s konaním\nvedeným krajským súdom pod sp. zn. 1S/5/2014, pričom obe veci boli ďalej vedené pod sp. zn.\n1S/5/2014).\nNapadnutým rozhodnutím z 3. decembra 2013 č. OU-PO-OOP1-2013/00235/LUM žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Vranov nad Topľou, odboru všeobecnej\nvnútornej správy z 18. júla 2013 č. PR2013/267-06, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania\npriestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa mal dopustiť\ntým, že ako povinná osoba - starosta obce Holčíkovce neposkytol údaje Mgr. D. B., ktoré menovaný\npožadoval na základe žiadosti o informácie z 23. mája 2013, čím touto svojou nečinnosťou a vydaním\n„fiktívneho rozhodnutia“ zapríčinil porušenie práva na sprístupnenie informácií. Za tento priestupok bola\nžalobcovi uložená sankcia, pokuta vo výške 20 € podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch s\n\nprihliadnutím na § 42a ods. 2 cit. zákona a zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania\nvo výške 16 €.\nNapadnutým rozhodnutím z 9. decembra 2013 č. OU-PO-OOP1-2013/00236/LUM žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Vranov nad Topľou, odboru všeobecnej\nvnútornej správy z 23. júla 2013 č. 2013/247, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku\nna úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa mal\ndopustiť tým, že ako povinná osoba - starosta obce Holčíkovce neposkytol údaje B. G., ktoré žiadal\nna základe žiadosti o informácie zo 7. mája 2013, čím touto svojou nečinnosťou a vydaním „fiktívneho\nrozhodnutia“ zapríčinil porušenie práva na sprístupnenie informácií. Za tento priestupok bola žalobcovi\nuložená sankcia, pokuta vo výške 20 € podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch a zároveň mu\nbola uložená povinnosť uhradiť trovy konania spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16 €.\nPodľa odôvodnenia rozhodnutia krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného boli vydané\nna základe dostatočne zisteného stavu veci, sú odôvodnené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3\nsprávneho poriadku a ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o slobode informácií“), zákona o priestupkoch a zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov. Krajský súd považoval námietku žalobcu, že starosta obce nie\nje povinnou osobou za nedôvodnú a právne irelevantnú, lebo obec je povinnou osobou. Za obec koná\nstarosta obce, ktorému zákon o priestupkoch uložil zodpovednosť za právnickú osobu. K námietke\nžalobcu, že zákonodarca zakotvil inštitút fiktívneho rozhodnutia, a preto nebolo jeho povinnosťou vo\nveci rozhodnúť, krajský súd uviedol, že takýto postup je nezákonný. Zakotvenie inštitútu fiktívneho\nrozhodnutia bolo upravené zákonodarcom iba z toho dôvodu, aby žiadateľ o poskytnutie informácie sa\nmohol domáhať preskúmania fiktívneho rozhodnutia postupom podľa piatej časti O.s.p. a v súlade s čl.\n46 ods. 1, 2 Ústavy SR. Ak teda obec ako povinná osoba, zastúpená s priestupkovou zodpovednosťou\nstarostom obce, bola v konaní nečinná, bola naplnená skutková podstata priestupku tak, ako ju upravuje\nustanovenie § 42a zákona o slobode informácií a to vedomou nedbanlivosťou. Za nedôvodnú považoval\nkrajský súd aj námietku žalobcu, že o informáciu žiadalo neexistujúce občianske združenie, pretože v\nžiadosti z 23. mája 2013 je uvedený ako žiadateľ Mgr. D. B. a žiadosť podpísal Mgr. D. B. ako člen\nZdruženia chatárov a rekreantov Domaše, kde je nesporné, že žiadosť podal ako fyzická osoba a nie\nštatutárny orgán združenia. Rovnako tak za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu, že\nžiadosť zo 6. mája 2013 podalo Občianske združenie chatárov a rekreantov Domaše v zastúpení B.\nG., pretože ak povinná osoba mala vedomosť o tom, že právne takéto občianske združenie neexistuje,\npotom mala vyzvať B. G. na odstránenie vád žiadosti tak, ako to upravuje zákon o slobode informácii\nv ustanovení § 14 ods. 3. Žalobca však uvedeným spôsobom ako starosta obce nepostupoval, a teda\nporušil v tomto ustanovení zákonom uložené povinnosti. V konaní nebolo ani preukázané, že B. G. je\noprávnenou osobou za združenie konať. K námietke žalobcu, že išlo o informácie, ktoré nebol povinný\nzhromažďovať, krajský súd poukázal na to, že sankcia za priestupky nebola uložená za neposkytnutie\ninformácie, ale za nedodržanie postupu upraveného zákonom, pretože v prípade, ak povinná osoba bola\ntoho názoru, že informácie nie je povinná poskytnúť, potom mala vydať postupom upraveným zákonom\no slobode informácii rozhodnutie o neposkytnutí informácie. Povinná osoba v predmetnej veci žiadosti\nfakticky ignorovala. Podľa názoru krajského súdu tiež sankcie boli žalobcovi uložené v rámci správneho\nuváženia, sú logické, rešpektujúce výšku sankcie uloženej zákonom.\nK námietke žalobcu, že ustanovenie zákona o slobode informácií vo vzťahu k fiktívnemu rozhodnutiu\nnebolo príslušným postupom zrušené ako nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky, krajský súd citoval\nz nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 212/06 týkajúceho sa medzí ústavne\nkonformnému výkladu zákona zo strany všeobecného súdu.\nĎalej krajský súd považoval za nedôvodné námietky žalobcu vo vzťahu k § 67 ods. 1 a § 68 zákona o\npriestupkoch, pretože z predložených administratívnych spisov mal za preukázané, že Mgr. D. B. podal\npodnet písomným podaním zo 6. júna 2013 (Obvodnému úradu Vranov nad Topľou doručeným 7. júna\n2013) a B. G. písomným podaním z 22. mája 2013 (Obvodnému úradu Vranov nad Topľou doručeným\n23. mája 2013).\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu trov\nnepriznal, lebo žalobca nemal v konaní úspech a žalovaný nemá zo zákona nárok na ich náhradu.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutia žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nŽiadal tiež priznať náhradu trov prvostupňového konania vo výške 896,53 eur a náhradu trov odvolacieho\nkonania vo výške 186,70 eur, ktoré zároveň vyčíslil.\nNamietal, že záver Krajského súdu v Prešove, že „...sankcia za priestupky nebola uložená za\nneposkytnutie informácie, ale za nedodržanie postupu upraveného zákonom“, je arbitrárny, keďže bol\nsankcionovaný a uznaný vinný za nečinnosť spočívajúcu v tom, že neboli poskytnuté údaje požadované\nna základe žiadosti o informácie a za vydanie fiktívneho rozhodnutia, čím mal zapríčiniť porušenie práva\nna sprístupnenie informácii. Podľa názoru žalobcu iba v intenciách uznania viny, z dôvodu viazanosti\nskutkom, mohol preskúmať krajský súd predmetné rozhodnutia a nie zamieňať a dopĺňať údajné\nprotiprávne konanie žalobcu o správnosť či nesprávnosť postupu povinnej osoby v konaní. Podľa názoru\nžalobcu nečinnosť spočívajúca v tom, že neboli poskytnuté údaje požadované na základe žiadosti o\ninformácie, za okolnosti, ak bol nečinný žiadateľ, keď nepodal odvolania voči fiktívnym rozhodnutiam,\nnie je priestupkom v zmysle § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch, keďže takéto konanie nie je súčasťou\nobjektívnej stránky daného priestupku.\nŽalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového\npriestupkového orgánu nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a teda žalovaný, ako\naj prvostupňový priestupkový orgán a prvostupňový súd postupovali v rozpore s § 3 ods. 4 a § 32 ods.\n1 Správneho poriadku. Uviedol, že povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií\nnie je starosta obce Holčíkovce, ako je nesprávne uvedené v skutkovej vete prvostupňových rozhodnutí\npriestupkového orgánu, ktoré boli potvrdené žalovaným, ale je ňou iba obec, t.j. v tomto prípade Obec\nHolčíkovce, s čím sa žalovaný a prvostupňový súd nevysporiadali. Keďže starosta obce nie je povinnou\nosobou na poskytovanie informácii v zmysle uvedeného zákona, ale Obec Holčíkovce, nemôže žalobca\nniesť v danom prípade zodpovednosť za priestupok podľa § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch. Starosta\nobce je podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií odvolacím orgánom. Na uvedené prvostupňový\na druhostupňový priestupkový orgán, ako aj prvostupňový súd neprihliadli, čím pochybili.\nĎalej žalobca poukázal, že žiadosť zo 7. mája 2013, ako aj žiadosť z 23. mája 2013 boli podané za\nneexistujúce občianske združenie a to v nadväznosti na skôr podanú žiadosť o poskytnutie informácii\nObčianskemu združeniu Chatárov a rekreantov Domaše, ktoré neexistovalo. Prvostupňový priestupkový\norgán a žalovaný konali podľa žalobcu aj v rozpore s § 67 ods. l a § 68 ods. l zákona o priestupkoch,\npretože Občianske združenie Chatárov a rekreantov Domaše nepodalo žiadny návrh na prejednanie\npriestupku podľa § 42a zákona o priestupkoch a nemôže ho nahradiť ani podanie B. G. z 22. mája 2013\na Mgr. D. B. zo 6. júna 2013, ako sa nesprávne domnieva krajský súd.\nKeďže v lehote na vybavenie žiadosti neboli Obcou Holčíkovce poskytnuté informácie, neboli vydané\npísomné rozhodnutia a ani informácie sa nesprístupnili, nastal v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode\ninformácií zákonný postup vydania fiktívnych rozhodnutí, voči ktorým neboli podané odvolania, a preto\nsa považujú za správne a zákonné. Ich zákonnosť a správnosť nebolo možné v daných priestupkových\nkonaniach preskúmavať, ako to urobili prvostupňový priestupkový orgán a žalovaný, a pred súdom aj\nsúd prvého stupňa. Preskúmať ho bolo možné iba riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami,\nktoré zákon pripúšťa. Žiadateľ si sám svojou nečinnosťou a to nepodaním opravných prostriedkov\nspôsobil, že zákonné fiktívne rozhodnutia Obce Holčíkovce, ktoré nemohli prvostupňový priestupkový\norgán, ako aj druhostupňový priestupkový orgán a krajský súd v tomto konaní preskúmavať, nadobudli\npo uplynutí zákonných lehôt právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa názoru žalobcu, ak samotný žiadateľ\nnemal ďalej záujem o pôvodné požadované informácie, keďže si nepodal odvolanie voči zákonnému\nfiktívnemu rozhodnutiu, resp. fiktívnym rozhodnutiam povinnej osoby Obce Holčíkovce, ktoré nadobudli\nprávoplatnosť, nemožno mať za to, že došlo k porušeniu jeho práva na sprístupnenie informácii.\nŽalobca bol tiež toho názoru, že vyžadovanie informácii v zmysle žiadosti o informácie v bodoch od\n1 do 15 nie sú informáciami v zmysle zákona o slobode informácií a sú požiadavkou, na ktorú sa\nzákon o informáciách nevzťahuje. Nemôže sa na požiadavky takéhoto druhu vzťahovať, pretože by si\nto vyžadovalo navýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít na vyhľadanie a spracovanie\nodpovede a spôsobila by technické a personálne problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním\n\ninformácii, čo by ohrozilo chod úradu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 27. mája 2009 sp. zn. 2 Sžo/190/2008.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť a\nnáhradu trov účastníkom konania nepriznať. Stotožnil sa s predmetným rozsudkom a pridržal sa\nnapadnutých rozhodnutí a obsahu vyjadrení k žalobám.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 <.. OSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného\nodvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 <. OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 <. OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 <., <. OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2\nOSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu treba vyhovieť.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje\nzáujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný\nsprávny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.\nPodľa § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní\nnepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom alebo ten, kto\nvydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na\nsprístupnenie informácií.\nPodľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v\nňom zistí, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom.\nPredmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného, ktorými v spojení s prvostupňovými\nrozhodnutiami správnych orgánov bol žalobca uznaný vinný zo spáchania priestupku na úseku práva\nna prístup k informáciám podľa § 42a zákona o priestupkoch a bola mu za každý priestupok uložená\npokuta vo výške 20 € s povinnosťou uhradiť trovy konania.\nZo spisov krajského súdu, ktorých súčasťou boli aj administratívne spisy vyplýva, že konania o\npriestupkoch boli začaté na návrh žiadateľov o informácie (odhliadnuc v danom prípade od toho, či\nžiadosť o informácie a návrh na začatie konania o priestupkoch podala fyzická osoba sama za seba alebo\nza občianske združenie), ktorých žiadosti o sprístupnenie informácií neboli vybavené v lehote ôsmich\npracovných dní, a teda došlo k vydaniu tzv. fiktívnych rozhodnutí o odmietnutí poskytnutia informácií (§\n18 ods. 3 zákona o slobode informácií).\nNebolo sporným, že proti týmto fiktívnym rozhodnutiam nepodali žiadatelia o informácie odvolanie podľa\n§ 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, ale zaslali podania na prvostupňový správny orgán označené\nako „podnet - priestupok“.\nPredovšetkým je potrebné uviesť, že priestupok na úseku práva na prístup k informáciám podľa §\n42a zákona o priestupkoch sa prejednáva len na návrh postihnutej osoby (§ 68 ods. 1 zákona o\npriestupkoch). Je preto povinnosťou navrhovateľa, ktorý podáva návrh na začatie konania o takom\npriestupku preukázať, že k nemu skutočne došlo, a to buď právoplatným rozhodnutím správneho orgánu\nalebo súdu, ktorými by bolo také porušenie konštatované.\nV predmetných priestupkových konaniach však ani nebolo preukázané, že by skutok, ktorý mal spáchať\nžalobca, naplnil skutkovú podstatu priestupku ustanovenú v § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch.\nVydaním fiktívneho rozhodnutia povinnou osobou, proti ktorému nebolo podané odvolanie, totiž nemohlo\ndôjsť k naplneniu znakov skutkovej podstaty priestupku na úseku práva na prístup k informáciám.\nVymedzenie inštitútu skutkovej podstaty priestupku vychádza z poznatkov náuk trestného práva a tiež\nzákon o priestupkoch stanovuje pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku štyri základné znaky:\nobjekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku. V danom prípade absentuje tak objektívna\nstránka skutkovej podstaty priestupku, ako aj subjekt priestupku nebol dostatočne zistený.\n\nObligatórnymi znakmi objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku sú: konanie, následok a príčinný\nvzťah medzi konaním a následkom. Ak potom následkom priestupku sa rozumie porušenie alebo\nohrozenie hodnôt, ktoré sú objektom priestupku, tak v predmetnom prípade pre dokonanie priestupku sa\nvyžaduje, aby nastalo porušenie záujmu chráneného zákonom, a teda porušenie práva na sprístupnenie\ninformácií. Nestačí teda iba ohrozenie tohto záujmu. Ďalej tiež musí existovať príčinná súvislosť medzi\nkonaním páchateľa priestupku a samotným následkom. Žalobcovým konaním však nemohlo dôjsť k\nzásahu do práv žiadateľov na informácie, lebo v danom prípade žiadatelia o informácie mali postupovať\npodľa zákona o slobode informácií, avšak títo náležite nevyužili všetky svoje právne prostriedky prístupu\nk informáciám, keď rozhodnutie správneho orgánu o odmietnutí poskytnutia informácie (i keď fiktívne)\nnenapadli opravným prostriedkom. Z uvedeného vyplýva, že nemohlo dôjsť k zásahu do práv žiadateľov\nna sprístupnenie informácií, ktorí tým, že nevyužili opravný prostriedok proti prvostupňovému fiktívnemu\nrozhodnutiu, vyjadrili vlastne s ním spokojnosť. Neexistuje tu teda príčinná súvislosť medzi konaním\npáchateľa a následkom, ktorým by bolo porušenie práva na sprístupnenie informácií.\nĎalej treba uviesť, že správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, nie je oprávnený vzhľadom na\nosobitnú úpravu v zákone o slobode informácií sám rozhodnúť, či osoba bola povinná informácie\nposkytnúť a v akom rozsahu, či poskytnuté informácie boli pravdivé alebo nepravdivé, a teda či jej\nkonaním alebo nekonaním došlo k porušeniu zákona o slobode informácií, lebo podľa § 19 ods. 2\nzákona o slobode informácií o tom rozhoduje nadriadený povinnej osoby. Ak ide o rozhodnutie obecného\núradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce, pričom rozhodnutie o odmietnutí žiadosti je preskúmateľné v\nsúdnom konaní podľa § 244 a nasl. O.s.p. Na posudzovanie predmetu žiadosti o poskytnutie informácie\na spôsobu jej vybavenia teda žalovaný nie je oprávnený.\nVzhľadom na skutočnosť, že orgán prejednávajúci priestupky na úseku práva na prístup k informáciám\nnie je oprávnený pre osobitnú právnu úpravu prístupu k informáciám sám rozhodnúť, či postupom\npovinnej osoby pri sprístupňovaní informácií bol porušený zákon, prvostupňový správny orgán\nnepostupoval v súlade so zákonom, keď konanie proti obvinenému nezastavil. V priestupkovom\nkonaní nemôže správny orgán preskúmavať zákonnosť fiktívneho rozhodnutia podľa zákona o slobode\ninformácií.\nVo veci bol tiež nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k subjektu priestupku, pretože podľa\nzákona o slobode informácií v prípade obcí rozhoduje na prvom stupni obecný úrad a odvolacím\norgánom je starosta obce. Nie je preto zrejmé, na základe čoho dospeli správne orgány k záveru, že\nstarosta bol subjektom predmetného priestupku. Pokiaľ krajský súd, ale aj správne orgány odkazovali na\n§ 6 zákona o priestupkoch, podľa ktorého za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá\nten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie na príkaz ten, kto dal na konanie\npríkaz, tak treba uviesť, že za právnickú osobu nekoná len štatutárny orgán právnickej osoby, ale\nnapríklad aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej\nosoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Vo vzťahu k subjektu priestupku bol\npreto nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne bola vec aj v tejto časti právne posúdená.\nPre úplnosť treba uviesť, že správne orgány sa musia tiež riadiť princípom legitímneho očakávania\nzakotveného v § 3 ods. 5 druhej vety správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány dbajú o to,\naby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nZ rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. pod sp. zn. 6Sžo/77/2009) je\nznáme, že v obdobných prípadoch, v ktorých správne orgány rozhodovali aj na základe stanoviska\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky z 26. septembra 2005 k aplikácii § 42a zákona o priestupkoch,\nkeď nebolo navrhovateľom priestupkového konania postupované podľa zákona o slobode informácií\npred podaním návrhu na začatie konania o priestupku podľa § 42a zákona o priestupkoch, bolo\npriestupkové konanie zastavené.\nVzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto\nrozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 prvej vety O.s.p.).\nSprávne orgány sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP).\n\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s § 224\nods. 1 a ods. 2 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na\nich náhradu podľa vyčíslenia z 21. júla 2014. Žalobcovi vznikli trovy za právne zastupovanie advokátom.\nAdvokátovi patrí odmena za odmena advokáta za štyri úkony právnej služby v roku 2014 pred spojením\nvecí (2 x prevzatie a príprava zastúpenia, 2 x podanie žaloby na súd) 4 x po 61,87 eur = 247,48 eur, za\njeden úkon právnej služby pri spojení vecí (účasť na pojednávaní 24. júna 2014) v sume 82,49 eur. Ďalej\nadvokátovi patrí paušálna náhrada za päť úkonov v roku 2014 po 8,04 eur v sume 40,20 eur, náhrada\nza stratu času za 4 polhodiny (cesta Lipany - Prešov a späť): 4 x 13,40 (1/60 z 804,00 €), t.j. spolu 53,60\neur a náhrada cestovných výdavkov. Pri určení výšky týchto trov najvyšší súd vychádzal z § 11 ods. 4\ndruhej vety, § 13 ods. 3 a § 16 ods. 3 a ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.\nč. 655/2004 Z.z.“):\nNáhrada cestovných výdavkov podľa § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 7 zák. č. 283/2002\nZ.z. o cestovných náhradách a § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č.\n632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných\ncestách za cestu z Lipian do Prešova na pojednávanie dňa 24. júna 2014 a späť v dĺžke 66 km služobným\nmotorovým vozidlom Volkswagen Polo, e. č. P., pozostávajúcich z náhrady za spotrebované pohonné\nlátky pri priemernej spotrebe 6 l/100km a cene benzínu 1,515 € /1 a zo základnej náhrady za každý 1\nkm jazdy vo výške 0,183 eura: náhrada za 1 km 0,2739 € x 66 km, t.j. spolu 18,07 € a\nTrovy prvostupňového konania v zmysle vyššie uvedeného vymedzenia tak činia spolu 511,84 €, z toho\n441,84 € predstavujú trovy právneho zastúpenia a 70 € náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za\ndve (spojené) žaloby v sume 70 eur.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá a § 224 ods.\n1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 160,53\nEUR, pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia, a to odmeny advokáta podľa § 11 ods. 4 druhej\nvety v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon právnej v služby v roku 2014 (odvolanie z\n21. júla 2014) a režijného paušálu (82,49 € + 8,04 €) a z iných trov vo výške 70 € pozostávajúcich zo\nzaplateného súdneho poplatku (dvakrát po 35 eur).\nZa celé súdne konanie bola preto odvolacím súdom spolu priznaná žalobcovi náhrada trov konania\npozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 532,37 € a trov konania za zaplatený súdny\npoplatok vo výške 140 €.\nOdvolací súd poznamenáva, že právny zástupca žalobcu nesprávne vychádzal pri vyčíslení trov zo\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške jednej šestiny výpočtového\nzákladu (§ 11 ods. 4 prvá veta vyhl. č. 655/2004 Z.z.), avšak vo veciach preskúmavania rozhodnutí\no priestupkoch patrí advokátovi odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny\nvýpočtového základu podľa § 11 ods. 4 druhej vety vyhl. č. 644/2004 Z.z.). Preto najvyšší súd pri výpočte\ntejto odmeny priznal žalobcovi odmenu vo výške jednej trinástiny výpočtového základu za úkon právnej\npomoci.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/5/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 212/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/06 z 28. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-28", "citacie_n": 539, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0"}], "citovane_v": []}