{"guid": "63c21824-b3b2-4517-8055-f3885a3ec6b7:4fd6f56e-5be6-4616-a093-fe7892f4fa41", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013201003.1", "spisova_znacka": "6Sžo/61/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/61/2014 z 26. 8. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2015, sp. zn. 6Sžo/61/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8013201003.1", "identifikacne_cislo": "8013201003", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2015-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4fd6f56e-5be6-4616-a093-fe7892f4fa41", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013201003.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013201003.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013201003.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/61/2014\n8013201003\n26. 08. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:8013201003.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nžalobcu: Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130,\nzastúpený Beňo & partners, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, proti\nžalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so\nsídlom v Bratislave, Prievozská 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa\n10. septembra 2013 č. SK/0088/99/2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč. k. 1S/44/2013-95 zo dňa 29. apríla 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/44/2013-95 zo dňa 29.\napríla 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č. k. 1S/44/2013-95 zo dňa 29.4.2014 zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 10.9.2013\nč. SK/0088/99/2013, v spojení s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 14.12.2012, č. P/0310/07/12,\nžiadajúc ich zrušenie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu\nako nedôvodnú zamietol.\nKrajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách\n§ 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa\nalebo zákon č. 250/2007 Z.z.) v spojení s § 2 písm. a/, i/, p/, r/, ďalej v spojení s § 3 ods. 1, 3, s §\n4 ods. 1, písm. c/, s § 7 ods. 1, 2 písm. a/, b/ uvedeného zákona. Súčasne krajský súd zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného posudzoval v intenciách § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\n\nznení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z. alebo zákon o spotrebiteľských úveroch) v\nspojení s § 2 písm. a/, b/,d/, g/, h/, i/ s § 4 ods. 1, písm. a/, b/ c/ g/, s § 15 ods. 1, písm. a/, b/ uvedeného\nzákona a súčasne v intenciách ustanovení § 52 ods. 1, 2 v spojení s § 53 ods. 1, 2, 4 písm. a/, d/, ods. 5\na 10 a s § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ), postupom v zmysle ustanovení druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcich správne súdnictvo.\nKrajský súd z predloženého administratívneho spisu mal preukázané, že Slovenská obchodná inšpekcia\nInšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj rozhodnutím zo\ndňa 14.12.2012 č. P/0310/07/12 po spojení vecí vedených pod sp. zn. P/0310/07/12, P/0311/07/12,\nP/0312/07/12 na spoločné konanie, vedené pod sp. zn. P/0310/07/12 rozhodla tak, že žalobcovi pre\nporušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej\nstarostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu\nk finančnej službe podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z.z., zistené\npri kontrolách dňa 20.9.2012, 21.9.2012 a 28.9.2012 vykonaných v sídle inšpektorátu SOI so sídlom\nv Prešove pre Prešovský kraj zameraných na prešetrenie spotrebiteľských podnetov evidovaných\nsprávnym orgánom pod vyššie uvedenými číslami vo veci spotrebiteľských úverov poskytovaných\núčastníkom konania na základe zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. 120113040 zo dňa 19.8.2011,\nč. 120113399 zo dňa 16.9.2011 a č. 120112920 zo dňa 12.8.2011, podľa § 24 ods. 1 zákona o\nochrane spotrebiteľa uložila žalobcovi pokutu vo výške 30.000 eur, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť\ndo 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia; o odvolaní žalobcu proti uvedenému prvostupňovému\nrozhodnutiu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 10.9.2013 č. SK/0088/99/2013 tak,\nže podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len\nsprávny poriadok) a podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\nKrajský súd mal preukázané, že dňa 20.9.2012, 21.9.2012 a 28.9.2012 inšpektori prvostupňového\nsprávneho orgánu vykonali kontroly, ktoré boli zamerané na dodržiavanie príslušných ustanovení zákona\no ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a\npôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to prešetrenie spotrebiteľských\npodnetov evidovaných správnym orgánom pod sp. zn. PO 537/12, PO 307/12 a PO 501/12.\nZ listinných dôkazov pripojených v spise a to kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.8.2011 medzi spoločnosťou\nAutocentrum AAA Auto a.s., a spotrebiteľom - pisateľom podnetu PO 537/12 považoval krajský súd\nza nesporné, že predajca a spotrebiteľ sa dohodli na predmete kúpnej zmluvy - ojazdené motorové\nvozidlo zn. VW, model Polo, na kúpnej cene predmetu kúpnej zmluvy v sume 6.323, 00 eur, na časti\nkúpnej ceny (zálohy) zaplatenej pri podpise kúpnej zmluvy v sume 2.592,43 eur, na doplatku zvyšnej\nčasti kúpnej ceny v sume 3.730,57 eur a na tom, že doplatok zvyšnej časti kúpnej ceny v sume 3.730,57\neur bude zaplatený prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere č. 120113040 uzatvorenej medzi\nkupujúcim a obchodnou spoločnosťou žalobcu. Zo zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. 120113040 zo\ndňa 19.8.2011 krajský súd zistil opis predmetu financovania A - osobné ojazdené motorové vozidlo zn.\nVolkswagen Polo 1,4 TDI Condortline, kúpna cena predmetu financovania A v sume 6.323,00 eur, kúpna\ncena predmetu financovania B v sume 476,00 eur, celková výška úveru v sume 6.000, 69 eur s tým, že\nspotrebiteľ podpisom zmluvy a zmluvy o zabezpečení berie na vedomie, že úver pozostáva z doplatku\nkúpnej ceny predmetu financovania A v sume 3.730,57 eur, z predmetu financovania B v sume 476,00\neur a z nákladov spojených s poskytovaním pôžičky v sume 1.794,12 eur. Považoval za preukázané,\nže v uvedenej zmluve chýba identifikácia predmetu financovania B a identifikácia nákladov spojených\ns poskytovaním pôžičky, na ktoré sa viazaný spotrebiteľský úver (§ 15) vzťahuje a ročná percentuálna\nmiera nákladov je v tejto zmluve uvedená v hodnote 15, 7 %. Z obsahu štandardných európskych\ninformácií o spotrebiteľskom úvere Quatro Car krajský súd zistil, že ide o viazaný spotrebiteľský úver s\nvýškou úveru v sume 6.000,69 eur, opis tovaru predmetu financovania A, totožný ako v zmluve a zmluve\no zabezpečení, predajnú cenu tovaru predmetu financovania A v sume 6.323,00 eur, akontáciu v sume\n2.592,43 eur, predajnú cenu predmetu financovania B v sume 476, 00 eur a ročnú percentuálnu mieru\nnákladov v hodnote 15,7 %, formulár neobsahuje opis tovaru alebo služby predmetu financovania B v\nsume 476,00 eur, ani identifikáciu nákladov spojených s poskytnutím pôžičky v sume 1.794,12 eur.\n\nZ kúpnej zmluvy zo dňa 12.8.2011 uzatvorenej medzi spotrebiteľom - pisateľom podnetu PO 307/12 a\npredajcom krajský súd zistil, že spotrebiteľ a predajca sa dohodli na predmete kúpnej zmluvy - ojazdené\nmotorové vozidlo zn. Škoda, model Octavia, na kúpnej cene v sume 13.506,00 eur, na výške preddavku\nna kúpnu cenu zaplateného pri podpise kúpnej zmluvy v sume 4.051,80 eur a na tom, že zvyšná časť\nkúpnej ceny v sume 9.454,20 eur bude predajcovi zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy\no úvere č. 120112920 uzatvorenej medzi kupujúcim a žalobcom. Zo zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č.\n120112920 zo dňa 12.8.2011 krajský súd zistil opis tovaru predmetu financovania A- osobné ojazdené\nmotorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI Collection, kúpna cena predmetu financovania A v sume\n13.506,00 eur, kúpna cena predmetu financovania B v sume 543,00 eur, celková výška úveru v sume\n13. 006,60 eur s tým, že spotrebiteľ podpisom zmluvy a zmluvy o zabezpečení berie na vedomie,\nže výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania A vo výške\n9.454,20 eur, kúpnu cenu predmetu financovania B vo výške 543,00 eur a náklady spojené s poskytnutím\npôžičky vo výške 3.009,40 eur. Súčasne zistil, že v uvedenej zmluve chýba opis tovaru alebo služby\npredmetu financovania B, na ktoré sa spotrebiteľský úver vzťahuje a identifikácia nákladov spojených\ns poskytnutím pôžičky s tým, že v tejto zmluve účastník konania deklaruje ročnú percentuálnu mieru\nnákladov v hodnote 13,7 %. Z obsahu formulára vzťahujúceho sa k k uvedenej zmluve č. 120112920 zo\ndňa 12.8.2011 krajský súd zistil druh úveru - viazaný spotrebiteľský úver, výška úveru v sume 13.006,60\neur, opis tovaru predmetu financovania A a jeho kúpna cena v sume 13.506,00 eur, výška akontácie\nzaplatenej pri podpise zmluvy v sume 4051,80 eur, predajná cena predmetu financovania B v sume\n543,00 eur (bez popisu tovaru alebo služby) a ročná percentuálna miera nákladov v hodnote 13,7 %;\nformulár neobsahuje identifikáciu nákladov spojených s poskytnutím pôžičky v sume 3.009,40 eur.\nKrajský súd mal ďalej preukázané, že v prípade spotrebiteľa - pisateľa podnetu PO 501/12 z kúpnej\nzmluvy zo dňa 16.9.2011 sa spotrebiteľ a predajca dohodli na predmete kúpnej zmluvy - ojazdené\nmotorové vozidlo zn. KIA model Ceed, na kúpnej cene predmetu kúpnej zmluvy v sume 6.232,99 eur,\nna výške zálohy zaplatenej pri podpise zmluvy v sume 2.430,87 eur a na výške doplatku kúpnej zmluvy\nv sume 3.802,12 eur, ktorá bude predajcovi zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o\núvere č. 120113399 uzatvorenej medzi kupujúcim a žalobcom. Zo zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č.\n120113399 zo dňa 16.9.2011 krajský súd zistil opis tovaru predmetu financovania A- osobné ojazdené\nmotorové vozidlo zn. KIA Ceed 1,6 CVVT Extra, kúpna cena predmetu financovania A v sume\n6.233,00 eur, kúpna cena predmetu financovania B v sume 515,00 eur, výška úveru 6.599,44 eur s\ntým, že spotrebiteľ podpisom zmluvy a zmluvy o zabezpečení berie na vedomie, že výška poskytnutého\núveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania A vo výške 3.802,13 eur, kúpnu cenu\npredmetu financovania B vo výške 515,00 eur a náklady spojené s poskytovaním pôžičky vo výške\n2.282,31 eur a aj v tomto prípade uvedená zmluva neobsahuje opis tovaru alebo služby predmetu\nfinancovania B a opis resp. identifikáciu nákladov spojených s poskytnutím pôžičky, v tejto zmluve\núčastník konania spotrebiteľovi deklaruje ročnú percentuálnu mieru nákladov v hodnote 14,34 %.\nFormulár k predmetnej zmluve o úvere obsahuje druh spotrebiteľského úveru - viazaný spotrebiteľský\núver, výšku úveru v sume 6.599,44 eur, opis predmetu financovania A a jeho kúpnu cenu v sume\n6.233,00 eur, výšku akontácie zaplatenej spotrebiteľom pri podpise zmluvy v sume 2.430,87 eur,\npredajnú cenu predmetu financovania B - bez opisu tovaru alebo služby a bez bližšej identifikácie a ročnú\npercentuálnu mieru nákladov v hodnote 14,34 %; formulár neobsahuje opis ani identifikáciu nákladov v\nsume 2.282,31 eur spojených s poskytnutím pôžičky.\nKrajský súd konštatoval, že z uvedených zmlúv a zmlúv o zabezpečení úveru, ktoré sú uzatvárané v ten\nistý deň je bez akýchkoľvek pochybností zrejme, že ide o vzájomne závislé spotrebiteľské zmluvy, ktoré\nvnikli pri tom istom rokovaní a ktoré tvoria jeden obchodný celok. Kúpna zmluva obsahuje zhodný prejav\nvôle spotrebiteľa a predajcu spotrebiteľským úverom výhradne financovať predmet kúpnej zmluvy teda\npredmet financovania A, v daných prípadoch kúpa motorového vozidla ako doplatok kúpnej ceny. Kúpna\nzmluva však neobsahuje predmet financovania B, či službu, náklady spojené s poskytnutím pôžičky,\nktoré podľa zmluvy a zmluvy o zabezpečení majú byť financované spotrebiteľským úverom, Mal za to, že\nje bez akýchkoľvek pochybností, že v zmluve o zabezpečení chýba zhodný prejav vôle zmluvných strán\no výške úveru, spotrebitelia sumu úveru pozostávajúcu z predmetu financovania A, teda doplatku kúpnej\nceny podľa kúpnej zmluvy, ale aj s ceny predmetu financovania B a z nákladov spojených s poskytnutím\npôžičky vo forme štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu podmienok, podpisom zmluvy\nberie iba na vedomie. Krajský súd ďalej uviedol, že v zmluvných dokumentoch a to v kúpnej zmluve,\nv zmluve a v zmluve o zabezpečení, v predzmluvnom formulári chýba opis tovaru alebo služby, ktoré\n\ntvoria predmet financovania B a nákladov spojených s poskytnutím pôžičky a pokiaľ ide o hodnotu ročnej\npercentuálnej miery nákladov táto je vypočítaná zo sumy úveru navýšenú o predmet financovania B a o\nnáklady spojené s poskytnutím pôžičky. Mal za to, že rovnako žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením\nzmluvy o sprostredkovateľskom úvere podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebitelia\nboli informovaní o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru prostredníctvom formulára.\nKrajský súd dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený dostatočne a právny názor žalovaného v\nspojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je správny. Konštatoval, že v konaní bolo\npreukázané, že žalobca svojim konaním porušil zákaz používania nekalej obchodnej praktiky, keď bolo\npreukázané, že kúpna zmluva aj zmluva o sprostredkovateľskom úvere vznikli pri tom istom rokovaní\na z kúpnej zmluvy bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že doplatky kúpnej ceny mali byť doplatené\npredávajúcim z pôžičky, ktorú mu na ten účel mal poskytnúť žalobca, ktorá však predstavovala bez\nšpecifikácie sumy tak ako sú citované z predložených dokladov. Krajský súd ďalej konštatoval, že v\npreskúmavanej veci niet žiadnych pochybností o tom, že v súvislosti s aplikáciou § 7 ods. 1, 2 písm. a/,\nb/ zákona č. 250/2007 Z.z. je treba zmluvy, ktoré boli predmetom kontroly považovať za spotrebiteľské\nzmluvy a že je nevyhnutné v konaní aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, poukazom na\nprávnu úpravu ustanovenú § 52 ods. 1, 2 OZ, ako aj právnu úpravu ustanovenú v paragrafe 53 ods. 1,\n2, 4 písm. a/, d/, ods. 5 a 10 a § 54 ods. 1, 2 OZ, ktorú právnu úpravu citoval. V súvislosti s nekalými\nobchodnými praktikami podnikateľov voči spotrebiteľom krajský súd dal do pozornosti rozsudok Súdneho\ndvora 6 komory z 19.12.2013, sp. zn. C 281/12 citujúc jeho právny záver.\nPodľa názoru krajského súdu z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány v\nkonaní postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Poukazom na právnu\núpravu ustanovenú v § 7 ods. 1, 2 zákona č.250/2007 Z.z. krajský súd konštatoval že správne\norgány porušenie právnej povinnosti správne posúdili v zmysle ustanovení zákona č.250/2007 Z.z.,\nako aj v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z.. keď z listinných dôkazov pripojených v\nadministratívnom spise je nesporné, že žalobca spotrebiteľov neinformoval pred uzatvorením zmluvy\no spotrebiteľskom úvere, ale ani o zmluvách o spotrebiteľskom úvere jednoznačne, určito a jasne o\npodstatných podmienkach zmlúv, čo značne obmedzilo spotrebiteľa v schopnosti urobiť rozhodnutie o\nobchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácii neurobil.\nPoukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 24 a v § 26 zákona č. 250/2007 Z.z. krajský súd konštatoval,\nže výška uloženej sankcie je vecou správneho uváženia správneho orgánu a podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie)\npreskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonov, pričom\nsúd účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia neposudzujem. Podľa názoru krajského súdu správne\norgány postupovali v súlade so zákonom, ak za nekalú obchodnú praktiku žalobcovi uložili pokutu vo\nvýške 30.000 eur, pričom jej výšku v súlade s ustanovením § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa\nodôvodnili.\nZáverom krajský súd konštatoval, že rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu a sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov\nkonania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona\nnemá nárok na náhradu trov konania.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby\nodvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak bude\nmať podmienky na rozhodnutie vo veci za splnené, aby vo veci sám rozhodol v zmysle žalobného petitu.\n\nV dôvodoch odvolania žalobca namietal, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci nesprávne. Vyslovil\nnázor, že vo veci bol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 250j ods. 2\npísm. a/ O.s.p., nakoľko správny orgán konanie žalobcu, ktoré nie je v rozpore so žiadnym predpisom\nprávneho predpisu, nesprávne právne posúdil ako nekalú obchodnú praktiku a postihol ho za toto\nkonanie sankciou navyše v neprimeranej výške. Dôvodil, že ním uvádzané žalobné dôvody sú dôvodom\nna zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a súd prvého stupňa nesprávne ustálil skutkový stav\na dospel k nesprávnym právnym záverom. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa ohľadom\nurčitosti, zrozumiteľnosti nákladov úveru. Zdôraznil, že náklady spojené s poskytnutím pôžičky uvedené\nna spotrebiteľskej zmluve o úvere o zabezpečení nie sú nákladmi spotrebiteľa, táto peňažná suma je\nsúčasťou celkového úveru, ktorý spotrebiteľ dostáva od žalobcu za podmienok dohodnutých v zmluve a\ntáto peňažná suma nemôže byť súčasne úverom aj nákladom spotrebiteľa. Vytýkal súdu prvého stupňa,\nže nezrušil rozhodnutie žalovaného aj z dôvodu, že žalovaný sa nevyporiadal s odvolacími námietkami\nžalobcu v odvolacom správnom konaní. Uviedol, že opätovne poukazuje na svoje žalobné dôvody.\nŽalobca rozpísal odvolacie dôvody do šiestich bodov.\nV prvom bode žalobca zdôvodňoval nezákonnosť rozhodnutia žalovaného o uložení sankcie za\nnesprávne uvedenie výšky celkovej výšky úveru podľa § 2 ods. l zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej\nlen ZosÚ) v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenú ako výšku úveru celkom. Nezákonnosť videl\nv tom, že žalovaný uložil sankciu žalobcovi v rozpore s § 2 písm. d/,g/, l/ a § 15 ods. 1 zákona\nčíslo 129/2010 Z.z. v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 3 ods. 4 a § 32 správneho poriadku. Zdôraznil,\nže žiaden predpis platný na území SR žiadnym spôsobom nelimituje, čo má alebo čo nesmie tvoriť\nsúčasť istiny úveru, poukazom na to, že nákladmi spotrebiteľa je tá suma peňažných prostriedkov,\nktorú je dlžník povinný vrátiť nad istinu úveru/ pôžičky a je výlučne na rozhodnutí spotrebiteľa, ktorý\nžiada o poskytnutie úveru svojho budúceho veriteľa o akú výšku úveru má záujem. Tvrdil, že úver\nbol poskytnutý na financovanie kúpy konkrétneho tovaru (doplatok kúpnej ceny motorového vozidla),\nfinancovanie kúpy predmetu financovania B (doplnkového tovaru) a na financovanie konkrétnej služby\n(sprostredkovanie spotrebiteľského úveru) a to v súlade s § 15 ZosÚ. Uviedol, že prostriedky poskytnuté\nna financovanie predmetu financovania B boli poskytnuté spotrebiteľom na základe jeho vzájomného\ndojednania s predávajúcim a to v osobitnom spotrebiteľskom záväzkovom vzťahu, kontrolované zmluvy\nsú vzájomné závislými spotrebiteľskými zmluvami jednak s kúpnymi zmluvami predmetom, ktorých\nbola kúpa predmetu financovania A, ako aj so spotrebiteľskými zmluvami uzatvorenými medzi spol.\nAutocentrum AAA Auto, a.s., ako predávajúcim alebo poskytovateľom predmetov, ktorých bolo dodanie\ndoplnkového tovaru alebo doplnkových služieb od spol. Autocentrum AAA Auto, a.s.. Ďalej uviedol,\nže žalobca nie je účastníkom ani jedného z vyššie uvedených záväzkových vzťahov, predmety kúpy\n(predmet financovania A) a predmetný doplnkový tovar/ služby (predmet financovania B) výhradne len\nfinancuje a to na základe výslovného prejavu vôle spotrebiteľa a nakoľko žalobca nie je zmluvnou stranou\npredmetných osobitných spotrebiteľských záväzkových vzťahov dojednaných medzi spol. Autocentrum\nAAA Auto, a.s., a predmetnými spotrebiteľmi, nedisponuje uvedenými dohodami na preukázanie\nexistencie daných záväzkových vzťahov, avšak disponuje faktúrami vystavenými spol. Autocentrum AAA\nAuto, a.s., predmetom ktorých sú aj tovary a služby tvoriace predmet financovania B, ktoré ako dôkaz\npredložil v správnom konaní. Poukázal na to, že o celkovej výške súčtu všetkých troch položiek (výške\npredmetu financovania A, výške predmetu financovania B a výške nákladov spojených s poskytnutím\npôžičky) boli spotrebitelia výslovne informovaní. Tvrdil, že výška úveru celkom bola jasne a zrozumiteľne\nuvedená v predmetných kontrolovaných zmluvách o spotrebiteľských úveroch, ako aj v predzmluvných\nformulároch. Namietal, že správne orgány nie sú oprávnené tvrdiť určité skutočnosti, že sú v rozpore so\nzákonom a brať ich za preukázané bez náležitého právneho posúdenia danej skutočnosti a náležitého\nodôvodnenia svojho rozhodnutia. Zdôraznil, že žalovaný nesprávne právne posúdil dojednanie žalobcu\nso spotrebiteľom ohľadne celkovej výšky spotrebiteľského úveru.\nŽalobca videl nezákonnosť rozhodnutia žalovaného po druhé v otázke posúdenia údajného uvedenia\nspotrebiteľov žalobcom do omylu a to jednak v otázke hlavného predmetu plnenia zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere a taktiež v otázke výšky odplaty spotrebiteľa za žalobcom poskytnutý úver. Mal\nza to, že žalovaný udelil sankciu v rozpore s § 49a OZ v spojení s § 2 písm. d/,g/,l/ a § 15 ZosÚ a § 59\nsprávneho poriadku. Dôvodil, že je zrejmé, že vo všetkých kontrolovaných spotrebiteľských zmluvách\njasne a v súlade so zákonom je uvedená celková výška úveru v zmysle § 2 písm. l/, celková čiastka\núveru v zmysle § 2 písm. h) ako aj výška RPMN v zmysle § 2 písm. i/. Mal za to, že tvrdenie žalovaného\n\nohľadom uvádzania spotrebiteľa do omylu v súvislosti s cenou spotrebiteľského úveru sa neopiera o\nžiadne právne relevantné zistenia a udelenie sankcie za toto údajné porušenie je taktiež nezákonné.\nVyslovil názor, že výpovede spotrebiteľov je možné považovať za tendenčné.\nPo tretie žalobca videl nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v otázke posúdenia údajnej neexistencie\nzhodného prejavu vôle zmluvných strán kontrolovaných spotrebiteľských zmlúv o výške úveru a to v\ndôsledku toho, že súhlas zo strany spotrebiteľa mal byť daný vo forme štandardnej zmluvnej podmienky,\nčo žalovaný považoval za nezákonné. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobca videl v porušení\n§ 43c a § 44 OZ., v nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 32 správneho poriadku. Považoval za nepodložené\na nepreskúmateľné tvrdenie správneho orgánu, že žalobca v kontrolovaných zmluvách nedisponuje\nso zhodným prejavom vôle spotrebiteľov s ohľadom celkovej výšky spotrebiteľského úveru, keď v\nkaždej z kontrolovaných zmlúv žalobca uviedol presnú celkovú výšku a menu spotrebiteľského úveru v\nzmysle zákona. Poukázal na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere s uvedenou výškou poskytnutého\núveru spotrebitelia vyslovili súhlas tým, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere vlastnoručne\npodpísali. Vyslovil názor že v zmysle uvedeného žalobca disponuje so slobodným, vážnym, určitým a\nzrozumiteľným prejavom vôle spotrebiteľov byť s otázkou celkovej výšky spotrebiteľského úveru (istiny\núveru) viazaný v zmysle § 43c OZ., a preto sankciu za údajné porušenie spotrebiteľského práva v tejto\nčasti bez akéhokoľvek odôvodnenia považoval v rozpore s § 3 ods. 1 a § 32 správneho poriadku.\nŽalobca videl nezákonnosť rozhodnutia žalovaného po štvrté v otázke posúdenia nesplnenia povinností\nv zmysle § 4 ods. 2 ZosÚ (neposkytnutie spotrebiteľovi informácii o spotrebiteľskom úvere\nprostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a to nepreukázaní, že\npredmetný formulár bol spotrebiteľovi pred podpisom zmluvy odovzdaný a že obsahoval nepravdivé\núdaje). Namietal, že rozhodnutie žalované má vady podľa § už 3 ods. 4 správneho poriadku,\nmajúc zato, že žalovaný udelil sankciu bez toho, aby relevantne a hodnoverne preukázal porušenie\nzákona žalobcom. Poukázal na to, že zákon iba ukladá žalobcovi ako veriteľovi povinnosť poskytnúť\nspotrebiteľovi informácie v zmysle § 4 ods. 1 ZosÚ vo forme podľa § 4 ods. 2 cit. zákona v dostatočnom\nčasovom predstihu pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej poukazom na skutkové\nzistenia, preukazujúce zmluvné dojednanie, uviedol, že preukázal skutočnosť, že formulár v zmysle §\n4 ods. 2 ZsoÚ spolu so všetkými jeho náležitosťami v zmysle § 4 ods. 1 ZsoÚ bol spotrebiteľovi riadne\npred podpisom zmluvy odovzdaný a spotrebitelia ho zároveň prevzali, teda povinnosť podľa § 4 ZsoÚ si\nžalobca riadne a včas splnil a udelená sankcia žalovaným je nezákonná. Vytýkal žalovanému, že v tejto\nčasti nesprávne zistil skutkové okolnosti, čím porušil procesnú zásadu správneho konania v zmysle § 3\nsprávneho poriadku a to zásadu materiálnej pravdy.\nŽalobca videl nezákonnosť rozhodnutia žalovaného po piate v otázke posúdenia správnosti výpočtu\nRPMN a to z dôvodu, že v tejto časti žalovaný potvrdil sankciu udelenú prvostupňovým orgánom bez\ntoho, aby sa s odvolacími dôvodmi žalobcu dostatočne vyporiadal, čím porušil § 59 ods. 1 správneho\nporiadku. Vytýkal žalovanému, že s odvolacími dôvodmi žalobcu v časti posúdenia správnosti výpočtu\nRPMN sa relevantne nevyporiadal, pretože k nim nezaujal žiadne stanovisko. Poukazom na skutkové\nokolnosti týkajúce sa predmetných zmlúv o spotrebiteľských úveroch žalobca opätovne uviedol, že\nžiaden právny predpis platný na území Slovenskej republiky taxatívne neustanovuje, čo konkrétne môže\ntvoriť istinu úveru, a teda čo môže byť prostredníctvom istiny úveru financované, z čoho vyplýva, že\ncelkové výšky spotrebiteľských úverov v jednotlivých kontrolovaných zmluvách sú uvedené správne,\na teda aj súvisiaci výpočet RPMN v spotrebiteľských úverov je vypočítaný správne. Namietal, že v\ntejto časti rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne je v rozpore s povinnosťou správneho orgánu v\nzmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku, majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia.\nŽalobca videl nezákonnosť rozhodnutia žalovaného po šieste v otázke posúdenia § 9 ods. 2 písm. h/\nZosÚ v nadväznosti na § 3 ods. 1 správneho poriadku a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Poukazom na konkrétne skutkové zistenia týkajúce sa predmetných zmluvu o spotrebiteľských\núveroch žalobca vyslovil názor že v súlade s § 9 ods. 2 písm. h/ ZsoÚ opísal v zmluve o spotrebiteľskom\núvere tovar a službu, na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a následne v súlade\ns § 15 ZsoÚ poskytol spotrebiteľovi spotrebiteľský úver na ním stanovený účel, ktorý je jasne a\n\nzrozumiteľne vyjadrený v kontrolovanej zmluve, s ktorou spotrebiteľ prejavil výslovný súhlas. Trval na\ntom, že porušenia zákona sa nedopustil a v plnom rozsahu naplnil dikciu § 9 ods. 2 písm. h) v nadväznosti\nna § 15 ZsoÚ.\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok krajského súdu potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s dôvodmi uvedeným v odvolaní žalobcu. Trval na svojich\nvyjadreniach prezentovaných jednak vo svojom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Vyslovil\nnázor, že v odvolaní nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť\ndruhostupňového rozhodnutia vydaného v správnom konaní ako aj napadnutého rozsudku krajského\nsúdu.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2 ), a dospel k\nzáveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu zo dňa 10.9.2013 č. SK/0088/99/2013, v spojení s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie,\nInšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 14.12.2012,\nč. P/0310/07/12, a následne ich zrušenia.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu,\nako aj zákonnosť postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho pohľadu,\nči sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uvedenými v žalobe a z\ntakto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť postupu žalovaného správneho\norgánu.\nZ predloženého spisového materiálu krajského súdu súčasť ktorého tvoril administratívny spis\nžalovaného, odvolací súd mal preukázané, že preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.9.2013 č.\nSK/0088/99/2013, žalovaný odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Slovenskej obchodnej\ninšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo\ndňa 14.12.2012, č. P/0310/07/12 zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Slovenská\nobchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský\nkraj rozhodnutím zo dňa 14.12.2012, č. P/0310/07/12 podľa § 24 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa\nuložila žalobcovi pokutu vo výške 30.000 eur, pre porušenie zákazu používania nekalej obchodnej\npraktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť\nekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k finančnej službe podľa § 7 ods. 1 v spojení\ns § 7 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z.z., zistené pri kontrolách dňa 20.9.2012, 21.9.2012 a\n28.9.2012 vykonaných v sídle inšpektorátu SOI so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zameraných na\nprešetrenie spotrebiteľských podnetov evidovaných správnym orgánom pod č. PO 537/12, P0 307/12,\nPO 501/12 vo veci spotrebiteľských úverov poskytovaných účastníkom konania na základe zmluvy a\n\nZmluvy o zabezpečení č. 120113040 zo dňa 19.8.2011, č. 120113399 zo dňa 16.9.2011 a č. 120112920\nzo dňa 12.8.2011.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,\nlen ak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia\n§ 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. V procese posudzovania\nzákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení\nvyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového\nrozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší\nsúd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo\nveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá, O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods.2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako\natribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený\nv skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných\ndôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd\nteda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených\nsprávnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom\n\nrozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo\ntak urobí sám.\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods.2 O.s.p.).\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uložení sankcie žalobcovi za\nporušenie povinností podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z..\nOdvolací súd na základe skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu,\nsúčasť ktorého tvoril administratívny spis, mal v danej veci preukázané, že orgány dozoru sankcionovali\nžalobcu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1, 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z.z.,\nkeď žalobca v procese poskytovania spotrebiteľského úveru spotrebiteľovi postupoval v rozpore s\npožiadavkami odbornej starostlivosti, čím podstatne narušil alebo mohol podstatne narušiť ekonomické\nsprávanie spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ktoré konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú\npraktiku (§ 7 ods. 2, písm. a/, b/), ktorú zákonodarca zakazuje (§ 7 ods. 1).\nPodľa čl. 1 ods.1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl.2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej\núpravy ustanovujúcej v § 7 ods. 1, 2 písm.a/, b/ zákona č. 250/2007 Z.z. zákaz predávajúceho\n( poskytovateľa služby) vykonávať obchodnú praktiku nekalo, za ktorú zákonodarca považuje konanie\nv rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a konanie, ktorým sa podstatne narušuje alebo môže\npodstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,\nku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná.\nZákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov,\npredávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany\nspotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej\nlen \"združenie\"). Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu\n\ndochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej\nrepubliky. (§ 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z.).\nPodľa § 3 ods.1,3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v\nbežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,\nbezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly\n(ďalej len \"orgán dozoru\") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.\nKaždý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.\n(§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka - OZ).\nPodľa § 4 ods. 2, písm. b/, ods. 6, 8 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi\nupierať práva podľa § 3.\nAk sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s\nktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah,\npredávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad\npriaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu\ndozoru.\nPredávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely\ntohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné\nznaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní\nslužby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a\npraxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej\nslobody.\nPodľa § 7 ods. 1, 2, písm. a/, b/ zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané.\nObchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)\npodstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo\nvzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného\nčlena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\nPodľa § 52 ods.1,2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú\nuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\nUstanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,\nktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá\nje spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je\nobchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.\nPodľa 53 ods. 1, 2, 4, písm. a/, d/, ods. 5, 11 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne\na zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\nZa individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť\noboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.\n\nZa neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)\nmá spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, d) vylučujú alebo\nobmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,\nNeprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\nNeprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré\nbola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia\nzmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.\nPodľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od\ntohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré\nmu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\nV pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\nPodľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov- správny\nporiadok ), okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a.\nPodľa § 3 ods. 1, správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nSenát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci dospel k zhodnému záveru\nako súd prvého stupňa, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade\ns citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre\nvydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci\nrozhodli, námietkami žalobcu sa náležte zaoberali a žalovaný súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia\nsa vyporiadal so zásadnými odvolacími námietkami žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval za súladné so zákonom, a preto súd prvého\nstupňa rozhodol vo veci zákonne, keď žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..\nZákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje predmet a rozsah právnej úpravy najmä\nochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi, distributérovi a poskytovateľovi služieb, ako\naj a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane\nspotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré\nmôžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa, ale\nna všetky výrobky, alebo služby, ktoré dodávateľ, predajca, ponúka kupujúcemu k predaju, alebo\nposkytovateľ služby poskytuje spotrebiteľovi. Zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach uvedeného\nzákona jednoznačne špecifikuje práva spotrebiteľa so zvýraznením postupnosti ochrany života a\nzdravia spotrebiteľa. Povinnosti predávajúceho, resp. poskytovateľa služby vo svojej štruktúre kopírujú\npráva spotrebiteľa na ochranu pred výrobkami alebo službami, ktoré môžu spôsobiť zásah do\n\nprávom chránených záujmov spotrebiteľa. Výrobky a služby musia spĺňať zo strany predávajúceho\nalebo poskytovateľa služby kritériá tak, aby sa dostali ku spotrebiteľovi bez následných komplikácií.\nZ uvedených dôvodov zákonodarca preto významným spôsobom zákonom o ochrane spotrebiteľa\nochraňuje spotrebiteľa, pričom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ich podmienok, platností týchto\nzmlúv, práv a povinností z nich vyplývajúcich a následkov ich porušení ako aj práv zo zodpovednosti\nza vady a práv na náhradu škody odkazuje na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv ustanovenú v\nprávnych normách §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v uvedenom právnom predpise\nsúčasne charakterizuje dobré mravy pri predaji alebo pri poskytovaní služby, ktoré sú konkretizované\nvšeobecne uznávanými pojmami ako vžité tradície, morálka, dobromyseľnosť, čestnosť a pod. Zmluvné\npodmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech\nspotrebiteľa (§ 54 ods. 1, 2 OZ). Zákonodarca v Občianskom zákonníku ukladá povinnosť predajcovi,\nresp. poskytovateľovi služby tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré\nspôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa\n(ďalej len \"neprijateľná podmienka\"), ustanoviac, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné, pričom zákonodarca za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve\npovažuje najmä tie, ktoré zaväzujú spotrebiteľa a s ktorými sa nemal možnosť náležite oboznámiť\npred uzavretím zmluvy, s úpravou v zmysle ktorej sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí\nso zreteľom na povahu služby, na ktorú bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s\nuzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy. (§ 53 ods. 1,\n4 písm. a/,d/, ods.5,11 OZ).\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval námietky žalobcu\nvzťahujúcimi sa na nesprávne právne posúdenie veci za nedôvodné.\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu\nzastáva zhodný názor ako prvostupňový súd, že skutkami kladenými žalobcovi za vinu napadnutými\nrozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti\nvyplývajúcej mu z právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 1, 2, písm. a/, b/ zákona č.250/2007\nZ.z., keď v zmluvných podmienkach uvedených v zmluvách o spotrebiteľskom úvere (zmluva a\nzmluva o zabezpečení), ktorých obsah spotrebitelia nemohli ovplyvniť, stanovil povinnosť spotrebiteľa\nzaplatiť poskytnutý úver v celkovej výške uvedenej istiny, ktorého výška predstavovala doplatok kúpnej\nceny motorového vozidla - predmet financovania A vo výške uvedenej istiny, kúpnu cenu predmetu\nfinancovania B vo výške uvedenej istiny a náklady spojené s poskytovaním pôžičky vo výške uvedenej\nistiny bez toho, aby žalobca so spotrebiteľom výšku úveru individuálne dohodol, resp. aby žalobca\nvopred pred podpísaním predmetnej zmluvy náležite spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti\ninformoval spotrebiteľa nielen o celkovej výške poskytovaného úveru, ale aj o jeho náležitostiach.\nZo skutkových okolností daného prípadu je zrejmé, že v kontrolovaných zmluvách a zmluvách o\nzabezpečení spotrebitelia u spol. Autocentrum AAA Auto, a.s. , ktorý súčasne vo veci zmlúv a zmlúv o\nzabezpečení poskytovaného úveru konal ako sprostredkovateľ žalobcu, zakupovali motorové vozidlo v\ndohodnutej kúpnej cene, zaplatili zálohu kúpnej ceny motorového vozidla a zostatok kúpnej ceny mal byť\nzaplatený vo forme úveru, ktorý im mal poskytnúť žalobca. Žalobca ako veriteľ poskytol spotrebiteľom\ninformácie o poskytovanom úvere formou predloženého formulára o zmluvných podmienkach zmluvy\no spotrebiteľskom úvere, v ktorom mu predložil informácie o veriteľovi, o základných charakteristikách\nspotrebiteľského úveru, nákladoch na spotrebiteľský úver a ďalšie informácie. Z predloženého formulára\nvšak skutočnosť, že žalobca ako veriteľ informoval spotrebiteľov o náležitostiach úveru pozostávajúceho\nz ceny za doplnkový tovar (predmet financovania B) a náklady za poskytnutie predmetného úveru\nnevyplýva. Postup žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v posudzovanom prípade aj podľa\nnázoru odvolacieho súdu možno preto považovať za postup v rozpore s požiadavkami odbornej\nstarostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k\nposkytovanej službe - poskytnutie úveru, ktoré konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú\npraktiku a súčasne ju zakazuje (§ 7 zákona č. 250/2007 Z.z.). Žalovaný preto správne posúdil, že\nuvedenými skutkami sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 7 ods. 1, 2,\npísm. a/,b/ zákona č. 250/2007 Z.z..\nOdvolací súd preskúmavajúc zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postupu mu predchádzajúceho\nvyužijúc plnú jurisdikciu (§ 250i ods.2 O.s.p.) považoval námietku žalobcu, ktorou namietal nesprávne\n\nprávne posúdenie veci súdom prvého stupňa ako aj žalovaným správnym orgánom, za právne\nnedôvodnú. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd taktiež považoval za nesporne\npreukázané, že žalobca so spotrebiteľmi uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez toho, aby ich\nnáležite, so všetkou starostlivosťou, ktorú je možné od neho ako poskytovateľa služby (spotrebiteľských\núverov) spravodlivo očakávať, informoval o podmienkach poskytovaného úveru a zrozumiteľným\nspôsobom ich oboznámil s náležitosťami výšky poskytovaného úveru, ktorú mu poskytuje na\nzakúpenie tovaru a ktorú mu poskytuje na zaplatenie nákladov (poplatkov) za poskytnutie predmetného\nspotrebiteľného úveru.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd považoval za nedôvodné tvrdenie žalobcu, že v danej veci je zrejmé,\nže vo všetkých kontrolovaných spotrebiteľských zmluvách jasne a v súlade so zákonom je uvedená\ncelková výška úveru v zmysle § 2 písm. l, celková čiastka úveru v zmysle § 2 písm. h) ako aj výška RPMN\nv zmysle § 2 písm. i/, ako aj jeho tvrdenie, že tvrdenie žalovaného ohľadom uvádzania spotrebiteľa do\nomylu v súvislosti s cenou spotrebiteľského úveru sa neopiera o žiadne právne relevantné zistenia a\nže žiaden predpis platný na území Slovenskej republiky žiadnym spôsobom nelimituje, čo má alebo\nčo nesmie tvoriť súčasť istiny úveru. Odvolací súd k uvedenej námietke žalobcu konštatuje. Treba\nsúhlasiť s tvrdením žalobcu, že žiaden predpis platný na území Slovenskej republiky žiadnym spôsobom\nnelimituje, čo má alebo čo nesmie tvoriť súčasť istiny úveru, avšak pokiaľ žalobca ako poskytovateľ\nslužby poskytoval spotrebiteľovi úver, bolo jeho povinnosťou v zmluvy o úvere jednoznačne, jasne a\nzrozumiteľne uviesť z čoho výška úveru pozostáva, ktorú povinnosť si nesplnil, pričom nepostačuje len\nuvedenie celkovej výšky úveru.\nOdvolací súd za nedôvodnú považoval tiež námietku žalobcu, že žalovaný nesprávne právne posúdil\notázku zhodného prejavu vôle zmluvných strán kontrolovaných spotrebiteľských zmlúv o výške úveru,\nkeďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere s uvedenou výškou poskytnutého úveru spotrebitelia vyslovili\nsúhlas tým, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere vlastnoručne podpísali, poukazom na to,\nže preukázal skutočnosť, že formulár v zmysle § 4 ods. 2 ZsoÚ spolu so všetkými jeho náležitosťami\nv zmysle § 4 ods. 1 ZsoÚ bol spotrebiteľovi riadne pred podpisom zmluvy odovzdaný a spotrebitelia\nho zároveň prevzali, teda povinnosť podľa § 4 ZsoÚ si riadne a včas splnil. Zo skutkových zistení\ndanej veci vyplýva, že uvedené zmluvy a zmluvy o zabezpečení úveru sú uzatvárané v ten\nistý deň, ktorá samotná skutočnosť nastoľuje otázku, či žalobca ako poskytovateľ služby - úveru,\npostupoval s náležitou starostlivosťou zákonodarcom predpokladanou v zákone o ochrane spotrebiteľa\npri oboznamovaní spotrebiteľa s náležitosťami zmluvy o poskytnutí úveru, keďže samotné odovzdanie\nformulára nie dôkazom o tom, že spotrebiteľ bol aj náležite oboznámený s podmienkami zmluvy o úvere.\nVýklad žalobcu k tejto otázke odvolací súd preto považoval za účelový. Aj podľa názoru odvolacieho\nsúdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa predmetné kúpne zmluvy obsahujú zhodný prejav vôle\nspotrebiteľov a predajcu spotrebiteľským úverom výhradne financovať predmet kúpnej zmluvy teda\npredmet financovania A, v daných prípadoch kúpa motorového vozidla ako doplatok kúpnej ceny, avšak\nneobsahujú predmet financovania B, či službu, náklady spojené s poskytnutím pôžičky, ktoré podľa\nzmluvy a zmluvy o zabezpečení majú byť financované spotrebiteľským úverom, z čoho bez akýchkoľvek\npochybností je zrejmé, že v zmluvách o zabezpečení chýba zhodný prejav vôle zmluvných strán o\nvýške úveru, poukazom na to, spotrebitelia sumu úveru pozostávajúcu z predmetu financovania A, teda\ndoplatku kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, ale aj s ceny predmetu financovania B a z nákladov spojených\ns poskytnutím pôžičky vo forme štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu podmienok,\npodpisom zmluvy zobrali iba na vedomie.\nPokiaľ žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný sa relevantne\nnevyporiadal s jeho odvolacími dôvodmi v časti posúdenia správnosti výpočtu RPMN, odvolací súd\npovažoval aj túto námietku za nedôvodnú. Povinnosťou odvolacieho správneho orgánu v odôvodnení\nrozhodnutia je dať odpoveď na zásadné otázky nastolené účastníkom konania v opravnom prostriedku.\nZásadnou otázkou v preskúmavanom odvolacom správnom konaní bolo, či správny orgán prvého stupňa\nv konaní o uloženie sankcie žalobcovi za porušenie povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1, 2 písm. a/,\nb/ zákona o ochrane spotrebiteľa správne zistil skutkový stav, skutkové okolnosti správne posúdil a\nrozhodnutie náležite odôvodnil. Z odôvodnenia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu vyplýva,\nže žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa preskúmal v celom rozsahu a dal odpoveď k\nzásadným námietkam žalobcu vznesených v jeho opravnom prostriedku. Pokiaľ žalovaný nedal výslovnú\n\nodpoveď k uvedenej vznesenej námietke žalobcu, táto skutočnosť nemá za následok nezákonnosť\nrozhodnutia žalovaného.\n\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správne\norgány v konaní postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, vo veci\nzistil riadne skutkový stav, vyplývajúci z administratívneho spisu, skutkové okolnosti správne právne\nposúdili v zmysle ustanovení zákona č.250/2007 Z.z., ako aj v súlade s ustanoveniami zákona č.\n129 /2010 Z.z., keďže z listinných dôkazov pripojených v administratívnom spise je nesporné, že\nžalobca spotrebiteľov s potrebnou starostlivosťou, zákonodarcom v zákone o ochrane spotrebiteľa\npredpokladanou, neinformoval pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to ani v zmluvách\no spotrebiteľskom úvere, jednoznačne, určito a jasne o podstatných podmienkach zmlúv, čo značne\nobmedzilo spotrebiteľov v schopnosti urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku\ninformácii neurobili, správne orgány oboch stupňov preto vo veci rozhodli v súlade so zákonom, pričom\nsvoje skutkové a právne závery aj náležite odôvodnili v odôvodnení rozhodnutí. Krajský súd tiež\nsprávne konštatoval, že výška uloženej sankcie je vecou správneho uváženia správneho orgánu a\npodľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a\nhľadísk ustanovených zákonov, pričom súd účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia neposudzujem.\nOdvolací súd zastáva zhodný názor ako krajský súd, že správne orgány postupovali v súlade so\nzákonom, ak za nekalú obchodnú praktiku žalobcovi uložili pokutu vo výške 30.000 eur, pričom jej výšku\nv súlade s ustanovením § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa dostatočne odôvodnili.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a\npostup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa\nnáležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd sa\nnestotožnil s námietkami žalobcu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, písm. f/ O.s.p.), a preto vchádzajúc zo skutkových okolností\nvyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie odvolací súd považoval\nnámietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať\nza následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2\nO.s.p. potvrdil, keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý nemal úspech vo\nveci, náhradu trov tohto konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/44/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}