{"guid": "3280fac3-3aeb-46be-b60c-c9837c42264d:67c9bd89-614c-45b0-949a-c47e3f7059f2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200977.1", "spisova_znacka": "10Sžo/55/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/55/2015 z 16. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2015, sp. zn. 10Sžo/55/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200977.1", "identifikacne_cislo": "8013200977", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67c9bd89-614c-45b0-949a-c47e3f7059f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200977.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200977.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200977.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/55/2015\n8013200977\n16. 12. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:8013200977.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov, Masarykova ul. 16, 080 01 Prešov, proti žalovanému\nMinisterstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava (pôvodne: Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, 080 05 Prešov),\nza účasti T. K., narodeného XX.XX.XXXX, bytom Y., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. p. KRP-P-191/KDI-BCP-2012 zo dňa 10. januára 2013, o odvolaniach žalobcu a ďalšieho účastníka\nkonania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/84/2013-65 zo dňa 24. októbra 2014,\njednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/84/2013-65 zo dňa 24.\noktóbra 2014 p o t v r d z u j e .\nŽiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného podľa § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 247 a nasl. O.s.p., pretože dospel k\nzáveru, že rozhodnutie a postup žalovaného boli v súlade so zákonom.\nPodľa právneho názoru krajského súdu v správnom konaní, zavŕšenom vydaním rozhodnutia správneho\norgánu, výrok rozhodnutia predstavuje jeho najdôležitejšiu časť, pretože sa v ňom vymedzujú konkrétne\npráva a povinnosti účastníka konania. V danom prípade išlo o porušenie zákonnej povinnosti podľa\nzákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a z toho dôvodu aj o spáchanie priestupku podľa zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Tomu musel zodpovedať aj výrok rozhodnutí správnych orgánov s\npoukazom na § 77 zákona č. 371/1990 Zb., lebo len výrokom je porušiteľ zákonnej povinnosti uznaný\nvinným zo spáchania priestupku a výrok musí tiež obsahovať popis skutku s označením miesta a času\nspáchania priestupku, vyslovenia viny, druhu a výšky sankcie a ďalšie náležitosti.\nPodľa krajského súdu z toho vyplýva, že len výrok môže obsahovať rozhodnutie vo veci, je jadrom\nrozhodnutia a k tomu sa viaže vykonateľnosť rozhodnutia. Výrok musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný,\naby účastník konania a správny orgán, ktorý má takýto výrok preskúmať alebo vykonať, mohol\njednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností poznať výsledok konania. Požiadavku určitosti, presnosti\na zrozumiteľnosti výrokovej časti rozhodnutia treba dôkladne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutí\ndruhostupňových správnych orgánov.\n\nAj keď z dikcie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nevyplýva, ako má odvolací orgán postupovať\nv prípade viaczložkového výroku v prípade, že je potrebné meniť len jeden alebo viaceré zložky výroku,\nz logiky veci, ale hlavne v záujme jasnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutím založených alebo zmenených\npráv a povinností, aj vzhľadom na charakter konania (priestupkové konanie, kde len výrok je záväzný,\npričom musí obsahovať obligatórne náležitosti) je potrebné, aby výrok druhostupňového rozhodnutia\nobsahoval aj vo vzťahu k nezmeneným výrokom prvostupňového rozhodnutia potvrdzujúci výrok a\nzamietnutie odvolania.\nPreto ak takýmto spôsobom rozhodol žalovaný, nemožno podľa názoru krajského súdu súhlasiť s\nargumentáciou žalobcu, že rozhodol nezákonne, v rozpore s § 3 ods. 1 a § 59 ods. 2 správneho poriadku\na že rozhodnutie trpí závažnou procesnou vadou spôsobujúcou jeho nepreskúmateľnosť. Zároveň\nkrajský súd dodal, že zmenou výroku sa v danej veci zmenil len popis skutku a výška sankcie. Zmena\nsa netýkala právnej kvalifikácie protiprávneho konania, ako to tvrdí žalobca.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal.\nVo včas podanom odvolaní žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie. Odvolanie žalobcu obsahuje rovnaké námietky ako žaloba a žalobca naviac k veci udáva,\nže v ustanovení § 59 ods. 2 Správneho poriadku sú jasne vymedzené pravidlá pre rozhodovanie\nodvolacieho orgánu. V zmysle tohto ustanovenia Správneho poriadku je správnemu orgánu daná\nalternatívna možnosť pre zmenu rozhodnutia alebo jeho zrušenie alebo zamietnutie odvolania. Všetky\ntieto možnosti sú dané v zákone alternatívne, nie kumulatívne. V zmysle zákonnej dikcie sa týkajú\nrozhodnutia ako takého, nielen jeho jednotlivého výroku. Z uvedeného dôvodu sa nemožno stotožniť s\nprávnou argumentáciou krajského súdu, že v prípade viaczložkového výroku z dikcie zákona nevyplýva,\nako má správny orgán postupovať. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že rozhodnutie\nprvostupňového súdu bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\nVo včas podanom odvolaní ďalšieho účastníka konania T. K. navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil\nnapadnutý rozsudok krajského súdu tak, že žalobe vyhovie alebo alternatívne, aby rozsudok súdu\nprvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že\nsprávne konanie bolo vedené voči dvom priestupkom, ktoré boli objasňované samostatne a vo vzájomnej\nsúvislosti a výroková časť rozhodnutia okresného dopravného inšpektorátu v Prešove to obsahuje ako\núdajne závažné porušenie pravidiel cestnej premávky v zmysle §137 ods. 2 písm. d) a j) a z toho dôvodu\nje uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa §22 ods. 1 písm. h), j) zákona č. 371/1990 Zb.\nNesúhlasí s názorom krajského súdu, že danou zmenou výroku sa zmenil len popis skutku a výška\nsankcie. Podľa názoru účastníka konania Okresný dopravný inšpektorát v Prešove viedol správne\nkonanie voči dvom skutkom, a to údajné prekročenie rýchlosti podľa §137 odsek 2 písm. d) zákona č.\n8/2009 Z.z. a údajne neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta podľa §137 odsek 2 písm.\nj) zákona č. 8/2009 Z.z..\nPodľa názoru účastníka konania sa odvolací orgán v podstate stotožnil s jeho názorom v odvolaní\nproti rozhodnutiu okresného dopravného inšpektorátu v Prešove v časti rozhodnutia, týkajúceho sa\nskutku podľa §137 odsek 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z.z. Nerozhodol však v súlade so správnym\nporiadkom a pri preskúmavacom konaní ignoroval porušenie § 3 ods. 4 zákona o správnom konaní zo\nstrany prvostupňového orgánu. Zároveň porušil § 59 ods. 2 správneho poriadku, keď porušenie zákona\nospravedlnil ľahkovážnym spôsobom, a to prekvalifikovaním doslova na administratívne pochybenie\nneberúc do úvahy znaky krivej výpovede nstržm. M. L.. Podľa účastníka konania z logiky veci vyplýva,\nže prvostupňovým správnym orgánom bolo prijaté závažné rozhodnutie o uznaní viny z porušenia\npravidiel cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z.z. na základe svojvoľného\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo v rozpore s dôkaznou situáciou. Nadriadený\norgán nemôže danú časť výroku vypustiť ako keby išlo o banálne administratívne pochybenie. Podľa\nnázoru účastníka konania odvolací orgán vo svojom preskúmavacom konaní nerozhodol o rozhodnutí\nsprávneho orgánu v časti výroku o uznaní viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) zo\nzávažného porušenia pravidiel cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z.z.,\npretože administratívna zmena nemá váhu zrušenia rozhodnutia.\n\nÚčastník konania ďalej uviedol, že nevie, čo oprávňovalo príslušníkov policajného zboru aj samotnú\npolíciu Slovenskej republiky vedome nesplniť Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa\n24.07.2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 o\npostupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru v znení neskorších predpisov\nuverejnené vo Vestníku Ministerstva vnútra SR 92/2012 čiastka 53 zo dňa 24.07.2012. Dané nariadenie\nzakotvuje jednotný postup pri ukladaní pokút za priestupky proti proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky. V nariadení je jasne deklarované, že odobrať vodičský preukaz je možné až pri prekročení\nnajvyššej dovolenej rýchlosti ustanovenej pravidlami cestnej premávky, alebo pri prekročení rýchlosti\nobmedzenej dopravnou značkou, alebo dopravným zariadením v obci o 60 km/hod a viac. Citované\nnariadenie stanovuje jednotný postup pri ukladaní pokút v prípadoch prekročenia najvyššej dovolenej\nrýchlosti, čím je naplnená jedna zo zásad správneho konania, a to zásada rovnosti prístupu. Účastník\nkonania preto rozporuje tvrdenie žalovaného o oprávnenosti vydať rozhodnutie zakazujúce činnosť viesť\nmotorové vozidlá aj z tohto dôvodu, pričom v tejto súvislosti vyvstáva podozrenie z porušenia nariadenia\nministra vnútra Slovenskej republiky v danom čase službukonajúcimi policajtmi. Preto aj potvrdenie\nrozhodnutia v časti uznania viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 371/1990\nZb. je v rozpore so skutkovým stavom veci, kde nebolo umožnené blokové konanie podľa § 84 zákona\n372/1994 Z.z. Na základe týchto skutočností výrok rozhodnutia žalovaného trpí takou procesnou vadou,\nktorá spôsobuje, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a tiež vadou , ktorá ma vplyv\nna zákonnosť rozhodnutia.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniam žalobcu a ďalšieho účastníka konania navrhol odvolaciemu súdu\nnapadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Vo vyjadrení žalovaný uviedol rovnaké skutočnosti ako vo\nvyjadrení k žalobe zo dňa 27.11.2013.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného ani ďalšieho účastníka konania nie sú dôvodné.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho\norgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán\nako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 24.10.2014.\nOdvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup\nnebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 16.12.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\n\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. b) O. s. p., prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu\nprokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.\nPodľa § 250b ods. 5 O.s.p., prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.\nPodľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb., výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku\nuznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,\nvyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§11 ods.\n3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o\nnároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).\nPodľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú\nsa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\nPodľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo\nzruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, najvyšší\nsúd zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. p. ORP-P-773/ODI2-PO-2012 zo dňa\n14.11.2012 bol obvinený T. K. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h), písm. j) zákona č. 372/1990 Zb., pretože svojim konaním\nporušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 16 ods. 4 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. d), písm. j) zákona\nč. 8/2009 Z.z. tým, že dňa 08.08.2012 v čase o 21:08 hod. v obci Ľubotice na ulici Bardejovskej, ako vodič\nmotorového vozidla zn. Škoda Octavia, ev. č. O. počas jazdy s vozidlom v úseku cesty kde je najvyššia\ndovolená rýchlosť jazdy 50 km/hod., prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel (50 km/hod.)\no 41 km/hod., nakoľko cestným radarovým rýchlomerom bola vozidlu, ktoré viedol obvinený nameraná\nrýchlosť jazdy 91 km/hod. Následne nerešpektoval pokyn policajtov daný z idúceho vozidla rozsvietením\nnápisu STOP umiestneného na vozidle, ktorý bol zdôraznený zvláštnym výstražným svetlom a zvláštnym\nzvukovým znamením, ale s vozidlom odbočil na účelovú komunikáciu a vošiel do areálu firmy PALIVÁ\nA STAVEBNINY a.s., ul. Bardejovská č. 38, kde s vozidlom zastavil. Pri následnej kontrole odmietol\nposlúchnuť výzvu policajtov súvisiacu s výkonom ich oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a\nplynulosťou cestnej premávky, nakoľko odmietol predložiť doklady ustanovené na vedenie a prevádzku\nvozidla. Podľa § 22 ods. 2 písm. c), písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. uložil T. K. pokutu vo výške 300\n€ a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10 mesiacov.\nŽalovaný na odvolanie T. K. prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia\nčasť textu č. 1: „...Následne nerešpektoval pokyn policajtov daný z idúceho vozidla rozsvietením nápisu\nSTOP umiestneného na vozidle, ktorý bol zdôraznený zvláštnym výstražným svetlom a zvláštnym\nzvukovým znamením, ale s vozidlom odbočil na účelovú komunikáciu a vošiel do areálu firmy PALIVÁ A\nSTAVEBNINY a.s., ul. Bardejovská č. 38, kde s vozidlom zastavil...“ a časť textu č. 2: „... sa obvinenému\nT. K. ukladá: a/ pokuta vo výške 300,- €, slovom tristo eur, b/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na\ndobu 10 mesiacov pričom v zmysle § 14 ods. 2 citovaného zákona ...“ vypustil a nahradil textom č. 1:\n„... Následne s vozidlom odbočil na účelovú komunikáciu a vošiel do areálu firmy Palivá a Stavebniny\na.s., ul. Bardejovská č. 38, kde s vozidlom zastavil ...“ a textom č. 2: „...sa obvinenému T. K. ukladá: a/\npokuta vo výške 250,- €, slovom dvestopäťdesiat eur, b/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu\n8 mesiacov, pričom v zmysle § 14 ods. 2 citovaného zákona ...“. V ďalšej časti odvolanie T. K. žalovaný\nzamietol a rozhodnutie potvrdil.\n\nNa základe podnetu T. K. podal prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov voči napadnutému rozhodnutiu\nžalovaného č. KRP-P-191/KDI-BCP-2012 zo dňa 10.01.2013 protest. Z protestu prokurátora vyplýva,\nže napadnuté rozhodnutie žalovaného je vzhľadom na závažné procesné pochybenie nepreskúmateľné\npre jeho nezrozumiteľnosť a tiež pre vadu (porušenie § 59 ods. 2 správneho poriadku), ktorá mala\nvplyv na jeho zákonnosť. Podľa prokurátora žalovaný v danom prípade pochybil pri použití všeobecných\ninterpretačných legislatívnych pravidiel vyplývajúcich z teórie práva. Svojou subjektívnou interpretáciou\ngramatického a logického výkladu ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku porušil všeobecné\nmetódy výkladu právnej normy.\nPrezídium Policajného zboru, ako nadriadený orgán žalovaného, vydalo rozhodnutie č. p. PPZODIP1-345/2013 zo dňa 24.04.2013, ktorým nevyhovel protestu prokurátora a protestom napadnuté\nrozhodnutie žalovaného potvrdil.\nProti rozhodnutiu Prezídia Policajného zboru Č. p. PPZ-ODIP1-345/2013 zo dňa 24.04.2013 o\nnevyhovení protestu prokurátora podal T. K. rozklad. O jeho rozklade rozhodol podpredseda vlády a\nminister vnútra SR v zastúpení štátnym tajomníkom, a to rozhodnutím č. KM-OLVS-77/2013 zo dňa\n25.09.2013 tak, že rozklad zamietol a ním napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu\nprokurátora Krajskej prokuratúry Prešov, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa\nkrajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozsah preskúmania je vymedzený\nžalobnými dôvodmi, spočívajúcimi v tvrdení o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho\nnezrozumiteľnosť a vadu spočívajúcu v porušení § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Po preverení riadnosti\npodmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia\npodmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi\nkrajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym\norgánom ako aj žalobcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu a jeho konštatovaním, že v správnom konaní,\nzavŕšenom vydaním rozhodnutia správneho orgánu, výrok rozhodnutia predstavuje jeho najdôležitejšiu\nčasť, pretože sa v ňom vymedzujú konkrétne práva a povinnosti účastníka konania. V prejednávanej veci\nišlo o porušenie zákonnej povinnosti podľa zákona o cestnej premávke (zákon č. 8/2009 Z. z.) a z toho\ndôvodu aj o spáchanie priestupku podľa zákona o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb.), čomu musel\nzodpovedať aj výrok rozhodnutí správnych orgánov s poukazom na § 77 zákona č. 372/1990 Zb., pretože\nlen výrokom je porušiteľ zákonnej povinnosti uznaný vinným zo spáchania priestupku. Výrok rozhodnutia\nmusí tiež obsahovať popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenia viny,\ndruhu a výšky sankcie a ďalšie náležitosti.\nVýrok rozhodnutia je teda jadrom rozhodnutia, ku ktorému sa viaže vykonateľnosť rozhodnutia. Výrok\nrozhodnutia musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, aby účastník konania a správny orgán ktorý má takýto\nvýrok preskúmať alebo vykonať, mohol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností poznať výsledok\nkonania. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výrokovej časti rozhodnutia treba dôkladne\nrešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutí druhostupňových správnych orgánov. Táto zákonná požiadavka\nkladená na obsah výroku rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu bola aj podľa právneho názoru\nodvolacieho súdu v prejednávanej veci splnená.\nNajvyšší súd, rovnako ako aj krajský súd, poukazuje na skutočnosť, že z dikcie zákona o správnom\nkonaní priamo nevyplýva, ako má odvolací orgán postupovať v prípade viaczložkového výroku, ak je\npotrebné meniť len jeden alebo viaceré zložky výroku. Podľa ustálenej judikatúry zmena rozhodnutia\nnemusí byť úplná, ale môže byť aj čiastočná s tým, že odvolací správny orgán musí vo svojom rozhodnutí\njednoznačne vyjadriť, ktorý výrok preskúmavaného rozhodnutia mení a v ktorej časti rozhodnutie\npotvrdzuje a odvolanie zamieta, čo bolo v prejednávanej veci splnené.\nÚčastník konania v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu nesúhlasil s\njeho výrokom týkajúcim sa postupu policajtov pri zastavovaní motorového vozidla, ktoré viedol. Žalovaný\n\nna základe vlastného zistenia skutkového stavu dospel k inému záveru ako prvostupňový správny\norgán a účastníkovi konania v tejto časti odvolania vyhovel. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný\nupravil výrokovú časť rozhodnutia týkajúcu sa postupu policajtov pri kontrole vodiča, ktorým bol účastník\nkonania a s ohľadom na túto skutočnosť následne žalovaný upravil aj výšku sankcie v prospech\núčastníka konania tak, aby zodpovedala zistenému skutkovému stavu.\nŽalovaný na základe vlastného zistenia počas preskúmavania napadnutého rozhodnutia zmenil časť\nvýroku prvostupňového správneho orgánu, pričom táto zmena nemala vplyv na právnu kvalifikáciu\nskutku, z ktorého bol účastník konania uznaný vinným. S ostatnými časťami rozhodnutia o priestupku\nsa žalovaný stotožnil a tieto potvrdil. Tým chcel žalovaný správny orgán zdôrazniť, že zmenil len výrok\nrozhodnutia o priestupku v časti popisu skutku a s ohľadom na uvedené aj výšku sankcie v prospech\núčastníka konania, nie však ostatné časti rozhodnutia o priestupku.\nPo preskúmaní rozhodnutia krajského súdu ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel\nnajvyšší súd k záveru, že odvolania žalobcu a ďalšieho účastníka konania nie sú dôvodné. Napadnuté\nrozhodnutie žalovaného nemožno považovať za nezrozumiteľné ani vadné, naopak, výrok rozhodnutia\nžalovaného je jasný, preskúmateľný a vykonateľný, a preto ani najvyšší súd nezistil dôvod na jeho\nzrušenie pre nezákonnosť. Zmenou výroku sa v danej veci zmenil len popis skutku a výška sankcie.\nVzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom krajského súdu, ktorý žalobu\nprokurátora Krajskej prokuratúry Prešov zamietol, nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného boli v\nsúlade so zákonom. Preto postupom podľa § 219 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny potvrdil.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1\npísm. d) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa\nzačalo na návrh prokurátora.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/84/2013", "guid": "c776a115-f3c0-45b8-ae61-586f46247b94:e8ec07e5-6215-4f6d-a288-69117d02d34b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}