{"guid": "941457c4-d5b9-4162-9854-a719ef855c37:b31c98a2-db0f-4831-856f-9e466585c395", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200807.1", "spisova_znacka": "3Sžf/109/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/109/2015 z 4. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 4. novembra 2015, sp. zn. 3Sžf/109/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200807.1", "identifikacne_cislo": "8013200807", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Padúchová", "sudca_id": 189, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislava-paduchova-189", "datum_vydania": "2015-11-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-11", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b31c98a2-db0f-4831-856f-9e466585c395", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200807.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200807.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200807.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/109/2015\n8013200807\n04. 11. 2015\nJUDr. Gabriela Gerdová\nECLI:SK:NSSR:2015:8013200807.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MAGURA, s.r.o., Vyšné Ružbachy, so sídlom\nVyšné Ružbachy č. 307, právne zastúpeného Daliborom Tverďákom, advokátom, so sídlom Krmanova\nč. 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/307059/2013 z 27. júna 2013, v konaní\no odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/37/2013-101 z 10. januára\n2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/37/2013-124 z 5. júna 2015 , takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/37/2013-101 zo dňa 10.\njanuára 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/37/2013-124 zo dňa 5. júna 2015 z r u š u j e\na vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/307059/2013 z 27. júna 2013\na vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi\ntrovy konania.\nUvedeným rozhodnutím bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č.\n9712401/5/1137877/2012 zo dňa 21.06.2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 5 783,48 Eur.\nOpravným uznesením č. k. 2S/37/2013-124 z 05. júna 2015 krajský súd opravil v záhlaví svojho rozsudku\nchybu v písaní, ktorá sa týkala nesprávneho označenia napadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že námietky žalobcu týkajúce sa procesných chýb žalovaného,\nktoré vyplývajú z administratívneho spisu vyhodnotil ako dôvodné a konštatoval, že:\n„Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca Magura, s.r.o., Vyšné Ružbachy dňa\n11.03.2010 Daňovému úradu Stará Ľubovňa zapísané pod č. 4992 doručil splnomocnenie, ktorým\nspoločnosť Magura, s.r.o.... zastúpená konateľkou spoločnosti Martou Novákovou... splnomocňuje\nIng. T. B.... zastupovaním konateľa spoločnosti nasledovne: Vo vzťahu k tretím osobám (uzatváranie\nhospodárskych zmlúv a kontraktov s odberateľmi a dodávateľmi) vo vzťahu k peňažnému ústavu, vo\nvzťahu k daňovému úradu, vo vzťahu k sociálnej poisťovni, vo vzťahu k zdravotným poisťovniam, vo\nvzťahu k úradu práce, vo vzťahu k colnému úradu. Plnomocenstvo je datované dňom 25.02.2010.\nNapriek uvedenej skutočnosti tak, ako namieta v žalobe žalobca, už oznámenie o výkone daňovej\nkontroly nebolo tomuto zástupcovi doručené ale priamo kontrolovanému daňovému subjektu aj vo\nvzťahu k ďalším listinám uvedeným žalobcom v žalobe, čo žalovaný ani nespochybňuje“.\n\nKrajský súd sa stotožnil aj so žalobnou námietkou, že dodatočný platobný výmer nebol vydaný v\nzákonom stanovenej lehote v dôsledku nesprávneho doručovania platobného výmeru nie zástupcovi\nžalobcu, ale priamo žalobcovi. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 6 písm. b/, § 30a ods. 7 zákona\nč. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov a uzavrel, že zákon upravuje lehotu vo\nvzťahu k vydaniu k dodatočného platobného výmeru, ale aj k doručeniu platobného výmeru zákonom\nupraveným spôsobom. Dodatočný platobný výmer bol síce vydaný v lehote od skončenia kontroly, avšak\ndoručovaný bol v rozpore so zákonom.\nAko dôvodnú hodnotil aj námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti dodatočného platobného výmeru\n(„DPV“), nakoľko z tohto rozhodnutia nevyplýva konkrétny matematický výpočet vyrubeného rozdielu\ndane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie. Takéto nedostatočné odôvodnenie\ndodatočného platobného výmeru súd považuje za procesné pochybenie, pretože zákon č. 511/1992\nZb. v § 30 ods. 1 upravuje, že v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať\npráva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené\nalebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia,\nrozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych\npredpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Podľa názoru súdu v odôvodnení dodatočného\nplatobného výmeru mal byť uvedený presný postup pri výpočte výšky rozdielu dane z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie júl 2011.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v dôvodoch ktorého uviedol, že je\npravdou, že niektoré písomnosti správca dane doručoval priamo kontrolovanému daňovému subjektu\n(oznámenie o výkone daňovej kontroly) a nielen splnomocnenému zástupcovi. To vyplynulo z potreby\noboznámiť priamo daňový subjekt s niektorými skutočnosťami. Daňový subjekt počas daňovej kontroly\nproti takému postupu správcu dane nenamietal a v ďalšom konaní (vyrubovacom a odvolacom) už\nnebolo možné tieto chyby v konaní odstrániť. Všetky podstatné úkony správcu dane sa vykonali za\núčasti splnomocneného zástupcu (začatie daňovej kontroly, prerokovanie protokolu, ústne pojednávania\natď.). Splnomocnenie daňového subjektu sa vzťahuje na zastupovanie vo vzťahu k daňovému úradu.\nJe preto neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný nerešpektoval ustanovenie § 17 ods. 5 zákona\nč. 511/1992 Zb. Rozhodnutie o odvolaní adresoval žalovaný priamo daňovému subjektu, nie jeho\nzástupcovi, pretože tento už na konanie vo vzťahu k odvolaciemu orgánu nebol splnomocnený. Žalovaný\nnepovažuje skutočnosť, že niektoré písomnosti správca dane doručil nesprávne, za takú procesnú\nchybu, ktorá by mala za následok nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly.\nĎalším dôvodom zrušenia predmetného rozhodnutia je podľa žalovaného nevydanie dodatočného\nplatobného výmeru v zákonom stanovenej lehote, resp. jeho doručovanie v rozpore so zákonom.\nDodatočný platobný výmer bol vydaný dňa 22.06.2012 a doručený daňovému subjektu dňa 09.07.2012.\nŽalovaný aj naďalej trvá na svojom stanovisku, že uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na prijatie\nzáveru, že dodatočný platobný výmer je neplatný, alebo že bol vydaný v rozpore so zákonom.\nVytýkal krajskému súdu, že za dôvodnú považoval aj námietku žalobcu, že z dodatočného platobného\nvýmeru nevyplýva konkrétny matematický výpočet vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty za\nuvedené zdaňovacie obdobie.\nŽalobca vo vyjadrení zo dňa 19.03.2014 k odvolaniu žalovaného uviedol, že nebol povinný uvedený\nnesprávny postup správu dane namietať a žalovaný bol povinný napraviť zákonnosť tohto postupu\nz úradnej povinnosti, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že dodatočný platobný výmer, ktorý prvotne\ndoručoval priamo žalobcovi, vrátil žalovaný pre jeho neplatnosť správcovi dane s pokynom, aby uvedený\ndodatočný platobný výmer doručil v zmysle zákonných ustanovení.\nK prerokovaniu protokolu, t.j. k ukončeniu daňovej kontroly došlo 18.06.2012. Správca dane mal do\n03.07.2012 vydať dodatočný platobný výmer, pričom tak urobil (dal dodatočný platobný výmer na\npoštovú prepravu) až 22.10.2012, viac ako štyri mesiace po skončení daňovej kontroly, čo vyplýva z\npoštovej podacej pečiatky. Správca dane nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre jeho vydanie, čo\nmá za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Lehota ustanovená v § 30a ods. 7 zákona č.\n511/1992 Zb. je zákonnou lehotou a je pre správu dane záväzným limitom determinujúcim zákonnosť\nvydaného rozhodnutia. Podľa krajského súdu z rozhodnutia správcu dane ani z rozhodnutia žalovaného\nnie je zrejmé, ako sa žalovaný dopracoval k sume daňovej povinnosti. V napádanom rozhodnutí nie\n\nje vymedzený základ dane ani spôsob ako sa správca dane, resp. žalovaný k základu dopracoval a\ndokonca ani len sadzba dane. Absencia vymedzenia základu dane, spôsobu výpočtu dane a sadzby\ndane spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť.\nŽalobca považuje odvolanie žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné a navrhol rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté\nrozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 OSP) a napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. h) OSP zrušil a podľa § 221 ods.\n2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že spornou právnou otázkou je, či žalovaný mal v rámci\nodvolacieho konania prihliadať i na tie procesné vady, ktoré žalobca ako daňový subjekt v odvolaní\nzo dňa 16.11.2012 (doručené Daňovému úradu Prešov, Pobočka Poprad dňa 22.11.2012) proti\ndodatočnému platobnému výmeru nenamietal. Išlo najmä o doručenie oznámenia o začatí daňovej\nkontroly iba daňovému subjektu a vydanie platobného výmeru po zákonom ustanovenej lehote. K tomu\nje potrebné poznamenať, že tieto vady už nie sú odstrániteľné v ďalšom konaní, a preto je žiaduce v\nspojení so zásadou proporcionality (vyváženosti) vyhodnotiť, či sú tak závažnej povahy, aby spôsobili\nnezákonnosť daňovej kontroly i celého daňového konania.\nPodstatným v tejto súvislosti je vecne správny výklad ustanovenia § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“),\nktorý upravuje postup odvolacieho orgánu.\nPodľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok v znení neskorších predpisov odvolací\norgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní\nnajavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na\nvýrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len\nnávrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V\nrámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať\nchyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej\nlehoty.\nZ uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Žalobca v odvolaní zo dňa 16.11.2012 z procesných vád namietal iba, že\ndodatočný platobný výmer nebol vydaný v zákonnej lehote 15 dní od skončenia daňovej kontroly a\nz tohto dôvodu ide o nezákonné rozhodnutie. Dôvody odvolania smeroval k meritu veci a v doplnení\nodvolania predložil odborné stanovisko 4/2012 vypracované znalcom Ing. T. J., W. vo veci uplatnenia\nnároku na odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu..\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa vyrovnal so všetkými\nskutočnosťami, ktoré urobil daňový subjekt spornými v rámci odvolacieho konania. Pokiaľ ide\no nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, táto skutočnosť nemá za dôsledok nezákonnosť\nrozhodnutia. V týchto prípadoch je ochrana zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov\nverejnej správy podľa § 250t OSP. Právny význam uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s\nlehotami ovplyvňujúcimi samotnú daňovú povinnosť, a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa\n§ 69 Daňového poriadku.\nPokiaľ ide o ustanovenie § 74 ods. 2 druhá veta zákona č. 563/2009 Z.z., toto upravuje zásadu, podľa\nktorej v priebehu odvolacieho konania neplatí zásada zákazu reformácie in peius (zákaz zmeny k\nhoršiemu) a teda, že odvolací orgán je oprávnený pri zistení nových skutočností zmeniť rozhodnutie v\nneprospech daňového subjektu. Ide o hmotnoprávne skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na „výrok“\nrozhodnutia.\nPodľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne\nlen na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n\nPri preskúmavaní postupu správneho orgánu je nevyhnutné vyhodnotiť, či procesné vady priamo\novplyvnili ústavný princíp spravodlivého konania a spôsobili daňovému subjektu odňatie možnosti riadne\nkonať pred daňovým orgánom.\nV ďalšom konaní súd prvého stupňa vec opätovne preskúma a v konaní sa bude zaoberať aj meritórnymi\ndôvodmi žaloby.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/37/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}