{"guid": "eee9e22c-25f4-4dc8-a24f-54e2294be682:a8b8f6e9-4edf-4852-8796-7e52d5b846a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200735.1", "spisova_znacka": "1Sžd/15/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/15/2014 z 27. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2015, sp. zn. 1Sžd/15/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200735.1", "identifikacne_cislo": "8013200735", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8b8f6e9-4edf-4852-8796-7e52d5b846a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200735.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200735.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200735.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/15/2014\n8013200735\n27. 10. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:8013200735.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD., a členov senátu JUDr. Igora Belka a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a v právnej veci\nžalobcu: RNDr. O. L., bytom v O., K. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom,\nChrapčiakova 7, Spišská Nová Ves proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nPribinova 2, Bratislava (pôvodne: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný\ninšpektorát, Pionierska 33, Prešov) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. mája\n2013 č. p. KRPZ-PO-KDI3-43/2013-P, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.\nk. 4S/34/2013-29 zo dňa 16. januára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/34/2013-29 zo dňa 16.\njanuára 2014 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Prešove rozsudkom uvedeným vo výroku toho rozhodnutia zamietol žalobu o preskúmanie\nrozhodnutia zo dňa 23. mája 2013 č. p. KRPZ-PO-KDI3-43/2013-P, ktorým žalovaný na odvolanie\nžalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresný\ndopravný inšpektorát Prešov, č. p. ORP-P-19/OD12-PO-2013 zo dňa 5.3.2013 o uznaní žalobcu vinným\nzo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h)\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990\nZb.“) z dôvodu porušenia § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“), ktorého sa žalobca\nmal dopustiť tým, že dňa 17.11.2012 v čase o 14:57 hod. v meste Prešov - ul. Fintická, v smere jazdy\nPrešov - Fintice, ako vodič motorového vozidla zn. Volvo, ev. č. L., počas jazdy prekročil najvyššiu\npovolenú rýchlosť jazdy v obci (50 km/hod.) o 25 km/hod., nakoľko vozidlo, ktoré viedol menovaný išlo v\nuvedenom úseku rýchlosťou 75 km/hod. Týmto konaním porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 137\nods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke a z toho dôvodu sa uznáva vinným zo spáchania priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov.\nPodľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 150 Eur, slovom jednostopäťdesiat eur\npodľa § 22 ods. 3 zákona č. 371/1990 Zb.\n\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.\nKrajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že podstatnou námietkou žalobcu v danej veci je, že pri\njeho ceste z obce Terna do mesta Prešov - časť Nižná Šebastová bolo dopravné značenie označujúce\nzačiatok obce osadené tak, že ju nemal možnosť spozorovať. Odmietol tvrdenie správnych orgánov,\nže o obmedzení rýchlosti mohol alebo mal vedieť, pretože ako vodič je povinný riadiť sa dopravnými\nznačeniami a nie domnienkami.\nKrajský súd uviedol, že preskúmaním rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho\norgánu a ich postupu zistil, že žaloba nie je dôvodná. Podľa krajského súdu zo spisu je nepochybne\npreukázané, že žalobca bol dňa 17.11.2012 v čase o 14:35 hod. zastavený príslušníkmi Policajného\nzboru v meste Prešov na ul. Fintickej, keď odchádzal z Nižnej Šebastovej do Terne v smere jazdy\nPrešov - Fintice, kde je povolená rýchlosť 50 km/hod. Argumentácia žalobcu, že pri vstupe do mesta\nPrešov nemohol značku začiatku obce spozorovať z väčšej vzdialenosti, a preto sa nemohol riadiť\ndopravným značením, a teda aj obmedzením rýchlosti v obci, považuje súd za účelovú. Zo správy o\nvýsledku objasňovania priestupku vyplýva, že žalobca sa k skutku nevyjadril a správu odmietol podpísať.\nNedostatočnou viditeľnosťou značky obce pri vjazde do obce sa bránil až v odpore proti rozkazu o\nuložení sankcie za priestupok zo dňa 09.02.2013. Až následne bola vypracovaná policajnými orgánmi\naj fotodokumentácia z dopravného značenia označujúceho začiatok obce do mesta Prešov. Žalobca\npredložil k žalobe fotodokumentáciu z miesta osadenia značky označujúcej začiatok obce, ale sám\nuviedol na pojednávaní, že nevie, kedy bola táto fotodokumentácia vyhotovená. V dôsledku toho je\ntáto fotodokumentácia podľa krajského súdu bez výpovednej hodnoty. Za účelovú v tomto prípade súd\npovažoval aj argumentáciu žalobcu, že ako vodič je povinný riadiť sa dopravnými značeniami a nie\ndomnienkami, zvlášť keď bol príslušníkmi PZ zastavený v čase, keď odchádzal z Nižnej - Šebastovej\npo ulici Fintickej v Prešove, a teda musel vedieť, že sa nachádza v obci.\nKrajský súd uviedol, že žalobca, keď odchádzal z Nižnej Šebastovej po ul. Fintickej musel vedieť, že sa\nnachádza v meste Prešov, a teda mohol a mal vedieť, že sa nachádza v obci s povolenou rýchlosťou\n50 km/hod.\nPodľa krajského súdu správne preto postupovali správne orgány, ak uznali žalobcu vinným zo spáchania\npriestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a uložili mu pokutu vo\nvýške 150 Eur podľa § 22 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona. Obidve rozhodnutia správnych orgánov\nsú riadne odôvodnené a ich postup bol správny.\nZ uvedeného dôvodu krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca.\nUviedol, že podstatou odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je tá skutočnosť, že pokladá obranu\nžalobcu za účelovú a tento sa začal brániť až v odpore proti rozkazu o uložení sankcie, ním predložená\nfotodokumentácia nebola presne časovo zdokumentovaná a žalobca musel vedieť, že sa nachádza v\nobci.\nŽalobca uviedol, že s argumentáciou krajského súdu nesúhlasí. Považoval za nutné uviesť, že sa ústne\nk svojej obrane vyjadroval už dňa 17.11.2012, teda v deň spáchania priestupku. Pokiaľ nebol vyhotovený\núradný záznam o tejto skutočnosti, žalobca za to nemôže byť zodpovedný.\nPodľa žalobcu v priestupkovom konaní neplatí koncentračná zásada, podľa ktorej by bol žalobca povinný\noznačiť všetky dôkazy na svoju obranu už na mieste priestupku. Práve naopak, bolo úlohou žalovaného\npreukázať spáchanie priestupku a vyvrátiť všetky pochybnosti o tom, či bol spáchaný priestupok, a kto ho\nspáchal. To že žalobca zo svojej vlastnej iniciatívy predložil fotodokumentáciu o dopravnom značení je\nnad rámec jeho povinností Je to v prvom rade správny orgán, ktorý musí preukázať naplnenie všetkých\nznakov skutkovej podstaty priestupku a vyvrátiť všetky pochybnosti, ktoré sa objavia.\nKonštatovanie, že žalobca musel vedieť, že sa nachádza v zastavanom území obce pokladá za\nbagatelizáciu prípadu, nakoľko nie sú dôležité subjektívne domnienky tretích osôb ale dôležité je\nzistenie právneho stavu a ten určujú dopravné značenia, ktoré priamo ukladajú povinnosti a obmedzenia\núčastníka cestnej premávky. Dodržanie noriem pre osadzovanie a viditeľnosť dopravných značení\nje jedinou dôležitou podmienkou pre vyvodzovanie zodpovednosti účastníka cestnej premávky zo\nspáchania priestupku. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd\nžalobe vyhovie a zaviaže žalovaného k náhrade trov konania.\nIII.\n\nStručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu\nŽalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a navrhol rozsudok krajského súdu\nako vecne správny potvrdiť.\nŽalovaný uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím krajského súdu, ktorým bola zamietnutá\nžaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného a zároveň uviedol, že trvá\nna všetkých skutočnostiach uvedených vo svojom rozhodnutí o odvolaní zo dňa 23.5.2013, ako aj vo\nvyjadrení k žalobe.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nPrvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb., pretože svojím konaním\nporušil ustanovenie § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. tým, že ako vodič vozidla prekročil maximálnu\npovolenú rýchlosť o 25 km/h. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. uložil žalobcovi pokutu vo výške\n150 Eur.\nPrvostupňový správny orgán výrok svojho rozhodnutia odôvodnil tým, že obvinený vzhľadom na\nokolnosti a jeho osobné pomery vedieť mal a vedieť mohol o tom, že ide po ceste v obci, nakoľko\ns motorovým vozidlom išiel v smere z mesta Prešov do obce Fintice. Z vyjadrenia obvineného, ktoré\nuviedol počas ústneho pojednávania vyplýva, že bol v časti mesta Prešov - Nižná Šebastová, kde bol u\nsvokrovcov jeho sestry, ktorí bývajú v Nižnej Šebastovej odniesť nejaké veci, teda do vozidla nasadol v\nobci a mal vedomosť o tom, že sa v obci nachádza, keďže rodinní príslušníci, ktorých navštívil nebývajú\nmimo obce, ale v Nižnej Šebastovej. Keďže na spáchanie priestupku postačí konanie nedbanlivostné a\nnie je potrebné dokazovať úmysel, správny orgán vychádza z faktu, že obvinený sa priestupku dopustil\nz dôvodu nevedomej nedbanlivosti, čo zároveň správny orgán považuje za poľahčujúcu okolnosť.\nVychádzal aj z úvahy, že aj pre vodičov vozidiel, ktorí začínajú jazdu v obci platia ustanovenia o jazde v\nobci bez ohľadu na to, či prešli okolo dopravnej značky začiatok obce alebo nie. Pri tejto úvahe poukázal\nna skutočnosť, že ak sa do nejakej obce dostane osoba ako spolujazdec, chodec, alebo ako cestujúci\nvlakom, prípadne iným dopravným prostriedkom a v danej obci si požičia motorové vozidlo, taktiež má\nvedieť a môže mať vedomosť o tom, že sa v obci nachádza už aj podľa súvislej výstavby rodinných\ndomov, existencie škôl,, úradov a nákupných centier alebo podľa prítomnosti veľkého počtu chodcov na\nchodníkoch a iných účastníkov cestnej premávky, aj napriek tomu, že počas jazdy s vozidlom neprešiel\nokolo dopravného značenia začiatok obce. Vychádzal zo skutočnosti, že vodič vozidla, ktorý je držiteľom\nvodičského oprávnenia, teda ovláda predpisy o cestnej premávke a okrem dopravného značenia IS 36a\n- začiatok obce pozná aj iné dopravné značenie, tak vie rozlíšiť skutočnosť, že napríklad označovanie\npriechodu pre chodcov, hlavnej cesty a vedľajšej cesty v obci je iné ako ich označovanie mimo obce\nt. j. dopravné značenie A13 - priechod pre chodcov sa používa najmä mimo obce, pričom v obci sa\npriechod pre chodcov označuje dopravným značením IP6 - priechod pre chodcov. Dopravné značenie\nP5 a P6 - križovatka s vedľajšou cestou sa používa na označenie hlavnej a vedľajšej cesty výlučne\nmimo obce a dopravné značenie P8 s dodatkovou tabuľkou P12, P13 a nasl. sa používa na označenie\nhlavnej a vedľajšej cesty výlučne v obci. Z uvedeného vyplýva, že účastník cestnej premávky môže\nmať vedomosť o tom, že sa nachádza v obci alebo mimo obce aj na základe použitého vybraného\ndopravného značenia. Je nepochybné, že obvinený počas jazdy s vozidlom prešiel okolo dopravného\nznačenia označujúceho začiatok obce, ako aj okolo dopravného značenia označujúceho hlavnú a\nvedľajšiu cestu. Správny orgán v žiadnom prípade nepoukazuje na skutočnosť, že nie je potrebné\nzačiatky a konce obcí označovať príslušným dopravným značením, a taktiež nechce obhajovať absenciu\ntakéhoto dopravného značenia, avšak v tomto konkrétnom prípade bolo podľa úvahy správneho orgánu\naj označenie začiatku obce úplne v poriadku. Účastník cestnej premávky toto dopravné značenie mohol\nvidieť z dostatočnej vzdialenosti, čo potvrdzuje aj fakt, že obvinený po kontrole vykonanej policajtmi si\nprešiel uvedenú trasu a existujúce dopravné značenie aj našiel a videl. Správny orgán osobne preveril\ndňa 13.02.2013 umiestnenie dopravnej značky a nezistil skutočnosť, že by daná dopravná značka bola\numiestnená tak, aby nespĺňala podmienky umiestňovania dopravného značenia. Dopravné značenie IS\n36a - začiatok obce - „PREŠOV\", ktorého umiestnenie obvinený spochybňuje je umiestnené pri ceste\nv súlade s technickými normami a zásadami umiestňovania dopravného značenia (t. j. výška, bočná\nvzdialenosť od okraja cesty, uhol k osi vozovky), je včas a dostatočne viditeľné a poskytuje účastníkom\ncestnej premávky jednoznačný a úplný výklad. Taktiež vyhotovenie, tvar symbolu - nápisu, farba a\n\nrozmer zodpovedá príslušným právnym predpisom a vyobrazenie zodpovedá príslušnému vzoru. V\nblízkosti uvedenej dopravnej značky sú vysadené stromy, ktoré z veľkej vzdialenosti obmedzujú výhľad\nna dopravnú značku, avšak táto značka je viditeľná z dostatočnej vzdialenosti, tak ako to zákon vyžaduje.\nK námietke obvineného v odpore proti rozkazu o uložení sankcie, že bol v omyle, že sa stále nachádza\nna ceste mimo obce a neprekračuje dovolenú rýchlosť uviedol, že obvinený išiel motorovým vozidlom\nrýchlosťou nižšou ako 90 km/hod. a považuje jeho tvrdenie za nedôveryhodné. Poukázal na to, že z\nvyhotoveného videozáznamu z priebehu merania rýchlosti je evidentné, že vodič motorového vozidla\nzn. Volvo, ev. č. L.. Počas zachytenia jeho priebehu jazdy sa po priblížení k meraciemu zariadeniu\na kamere umiestnených vo vozidle príslušníkov Policajného zboru začal prudko a intenzívne brzdiť,\npričom na ceste sa v blízkosti nenachádzal iný účastník cestnej premávky. Táto skutočnosť podľa\nnázoru správneho orgánu potvrdzuje fakt, že obvinený si uvedomil, že rýchlosť jeho vozidla je meraná\npolicajtmi a z toho dôvodu začal prudko brzdiť. Aj z toho dôvodu považuje správny orgán námietky\nobvineného za účelové, ktoré uvádza v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za ním spáchaný priestupok proti\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a z toho vyplývajúcej sankcie. Ďalej uviedol, že skutok sa stal\nna ceste v obci, kde je najvyššia povolená rýchlosť jazdy 50 km/hod., bez ohľadu na omyl obvineného.\nOdchýlka merania a presnosť merania je u laserových rýchlomerov 3 %, čo by v tomto konkrétnom\nprípade pri nameranej rýchlosti 75 km/hod. predstavovalo odchýlku 2,25 km/hod. od reálnej rýchlosti\njazdy. Z uvedeného vyplýva, že aj keby bola reálna rýchlosť vozidla len 72,5 km/hod., jednalo by sa o\nporušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Ostatné okolnosti, ktoré namieta obvinený,\nako napríklad neprekontrolovanie dopravného značenia zo strany policajtov vykonávajúcich meranie sú\nnedôvodné, nakoľko meranie rýchlosti vykonávali príslušníci PZ, ktorí absolvovali školenie k obsluhe\ndaného rýchlomeru a vykonávali ho v súlade s návodom na obsluhu, ktorý vydal výrobca. Uvedené\nzariadenie bolo pred zavedením do praxe testované a riadne schválené gesčným rozhodnutím. Policajti,\nktorí zistili a dokumentovali priestupok nemali žiaden pomer k veci ani k samotnému obvinenému, preto\nsprávny orgán nemá žiaden dôvod pochybovať o vierohodnosti spísanej správy o výsledku objasňovania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Sankcia nemá byť len represívna, ale aj\nvýchovná, preto má za to. že uložená sankcia uvedená vo výroku tohto rozhodnutia je primeraná k\nspáchanému skutku a že v budúcnosti bude na žalobcu pôsobiť dostatočne preventívne a výchovne,\naby sa obdobného skutku v budúcnosti nedopustil, resp. aby ho odvrátila od protiprávneho konania. Pri\nukladaní sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, a to, že ide o porušenie pravidiel cestnej premávky\nzávažným spôsobom; na spôsob spáchania a následky, a to, že išlo o výrazné prekročenie najvyššej\ndovolenej rýchlosti jazdy vozidiel, avšak išlo pravdepodobne o nevedomú nedbanlivosť. Prihliadal na\nokolnosti priestupku, a to, že ku skutku došlo na ceste v obci, kde nie je zvýšený pohyb chodcov. Pri\nukladaní sankcie za priestupok bolo prihliadnuté na osobu páchateľa, a to, že je držiteľom vodičského\noprávnenia od roku 1994 a v posledných dvoch rokoch má 1-krát záznam v karte vodiča o tom, že bol\npostihnutý za obdobný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z uvedených dôvodov\nsprávny orgán určil druh a výmeru uložených sankcií v zmysle platnej právnej úpravy, kde za tento\npriestupok možno uložiť ako sankcie - pokutu vo výške od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti vedenia\nmotorového vozidla na dobu do troch rokov, pričom vzhľadom na uvedené okolnosti, správny orgán\nobvinenému uložil sankciu pokuty vo výmere dolnej hranice sadzby ustanovenej zákonom a sankciu\nzákazu činnosti viesť motorové vozidlo obvinenému vôbec neuložil.\nV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný na odvolanie žalobcu prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.\nVýrok rozhodnutia odôvodnil tým, že poukázal na závery prvostupňového správneho orgánu a\nskonštatoval, že po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania, ktoré\njeho vydaniu predchádzalo nezistil dôvody pre jeho zmenu alebo zrušenie. Preskúmaním spisového\nmateriálu a dôkazov v ňom zhromaždených žalovaný nadobudol presvedčenie, že žalobca spáchal daný\nskutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku. Spáchanie\npriestupku je potvrdené Správou o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, protokolom - fotodokumentáciou priestupku cestného laserového rýchlomera zn. Tru\nCam LTI s číslom snímku, resp. záznamom č. 4055, ako aj záznamom z priebehu skutku na CD nosiči.\nZ nich je okrem iného zrejmé, že dňa 17.11.2012 v čase o 14:57 hod. v meste Prešov, na ul. Fintickej\nbolo hliadkou Policajného zboru zaznamenané prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti jazdy v obci\nvodičom osobného motorového vozidla zn. Volvo S40 ev. č.: L., ktorý podľa protokolu o nameranej\nrýchlosti v meranom úseku jazdil rýchlosťou 75 km/hod., čo vykazoval cestný laserový rýchlomer zn.\n\nTru Cam LTI, s číslom snímku, resp. záznamom č. 4055. Vodič uvedeného vozidla bol zastavený\na kontrolovaný bezprostredne po zistení predmetného dopravného priestupku. Po zastavení vozidla\nhliadka PZ s vodičom RNDr. O. L. spísala správu o výsledku objasňovania priestupku, kde boli uvedené\nskutočnosti zaznamenané. Vodič odmietol zaplatiť ukladanú blokovú pokutu a žiadal sa byť oznámený na\nDL Vodičovi bolo zo strany príslušníkov PZ umožnené, aby sa ku skutku vyjadril, čo tento nevykonal, hoci\nuž tu mohol uvádzať skutočnosti, resp. dôkazy na svoju obhajobu, pričom rovnako odmietol podpísať\nsprávu o výsledku objasňovania priestupku. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá dôvod pochybovať o\nsprávnosti a presnosti merania tak, ako to uvádza protokol, resp. záznam so snímkou č. 4055, keďže\nobsahuje okrem iných údajov aj záber na prednú časť vozidla zn. Volvo S40, vrátane ev. čísla L., resp.\nnásledne pri odjazde aj na zadnú časť uvedeného vozidla. Celý priebeh uvedenej udalosti je rovnako\nzachytený na priloženom CD nosiči, ktorý obsahuje celý priebeh z daného merania rýchlosti jazdy. Čas\nmerania, nameraná rýchlosť, ako aj evidenčné číslo a typ vozidla je tak preukázaný fotodokumentáciou\nz merača rýchlosti - snímkou č. 4055. Ďalej uviedol, že samotná vyhotovená fotodokumentácia protokol z cestného laserového rýchlomeru Tru Cam LTI výr. č. TC 001184 spoločne so správou o\nvýsledku objasňovania priestupku preukazujú, že k spáchaniu skutku a k vyhotoveniu fotodokumentácie\nz jeho spáchania došlo v obci, konkrétne v obci Prešov na ul. Fintickej. Uvedenú skutočnosť následne\npreukazuje aj náčrt z miesta spáchania priestupku, ktorý nespochybňuje ani samotný obvinený, ako\naj záznam z priebehu uvedenej udalosti na CD nosiči, z ktorého je zreteľne zrejmé spomalenie\nvozidla vedeného vodičom - žalobcom po tom, čo tento si uvedomil prítomnosť príslušníkov PZ a nimi\nvykonávané meranie rýchlosti jazdy v danom úseku. Jeho námietky vo vzťahu k uvedenému úkonu\npovažuje za ničím nepodložené. Opakované námietky žalobcu týkajúce sa umiestnenia a podľa jeho\nnázoru nedostatočnej viditeľnosti dopravnej značky „začiatok obce\" považuje za bezpredmetné, resp.\nirelevantné, nakoľko menovaný viedol vozidlo v opačnom smere jazdy - t. j. v smere z mesta Prešov\nna obec Fintice. Poukázal na to, že menovaný žiadnym spôsobom nenamietal, resp. nespochybňoval\numiestnenie, resp. viditeľnosť dopravného značenia \"koniec obce\", ktoré bolo v uvedenom prípade\npre neho podstatné. Zo spisového materiálu, ako aj z vyjadrení samotného obvineného vyplýva, že\nmenovaný sa nepochybne nachádzal v zastavanom území (zastavanosť pritom možno považovať za\ncharakteristický znak obce) a vzhľadom na jeho osobné pomery, ako aj miestnu znalosť (obec Terna,\nv ktorej má menovaný trvalý pobyt sa nachádza následne na trase ktorou tento viedol vozidlo, resp.\npobyt príbuzných v Nižnej Šebastovej - miestna časť mesta Prešov, ako aj skutočnosť, že z vyjadrení\nobvineného nevyplýva skutočnosť, že by po uvedenej trase viedol vozidlo po prvý krát) nepochybne\nvedel, že sa nachádza v obci, resp. to vedieť mal a mohol. Obvinený mal možnosť vyjadriť svoje\nnámietky priamo na mieste zistenia a dokumentovania daného skutku. Priamo na mieste zistenia a\ndokumentovania skutku po poučení a po oboznámení zo strany hliadky PZ, aký skutok je mu, ako\nvodičovi vozidla kladený za vinu menovaný sa ku nemu odmietol akýmkoľvek spôsobom vyjadriť,\nhoci už tu mohol uvádzať skutočnosti na svoju obhajobu a navrhovať dôkazy, čo však nevykonal.\nJeho následné námietky správny orgán považuje za ničím nepodložené, uvádzané v snahe zbaviť\nsa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Preskúmaním postupu prvostupňového správneho orgánu\npred vydaním rozhodnutia o priestupku zistil, že ten pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov\na podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a boli obstarané zákonným spôsobom, a preto\nich možno považovať za hodnoverné a presvedčivé a tieto boli, resp. sú postačujúce pre vydanie\nmeritórneho rozhodnutia. Správny orgán na dokazovanie použil prostriedky, ktorými možno zistiť a\nobjasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými\npravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy správneho orgánu, zabezpečil\npresné a úplné zistenie skutočného stavu veci, a jeho právne posúdenie priestupku zodpovedá tomuto\nstavu. Preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery\na zistil, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť\npriestupku, ktorý je vo svojej podstate vyjadrený v zákone, najmä na spôsob a okolnosti jeho spáchania,\nna jeho následky, na mieru zavinenia, ako aj na spoločenskú nebezpečnosť, ako aj na poľahčujúce a\npriťažujúce okolnosti prípadu, t. j., že ku skutku došlo na ceste v obci, kde nie je zvýšený pohyb chodcov,\npričom išlo o výrazné prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel a jednalo sa zrejme o nevedomú nedbanlivosť.\nODI v Prešove prihliadal aj na evidenčnú kartu vodiča RNDr. O. L., z ktorej vyplýva, že menovaný je\ndržiteľom vodičského oprávnenia od roku 1994 a v evidenčnej karte má v posledných dvoch rokoch\njeden záznam, že bol postihnutý za obdobný skutok. Prihliadal aj na osobu obvineného, ako aj na všetky\nskutočnosti, ktoré menovaný uviedol na ústnom pojednávaní o priestupku, a ktoré v konaní vyšli najavo.\nPosúdením týchto okolností prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa ust. § 22 ods. 2 písm.\nc) Zákona o priestupkoch za ním spáchaný skutok sankciu - pokutu vo výške 150 Eur. Za priestupok\npodľa ust. § 22 ods. 1 písm. h) Zákona o priestupkoch je možné uložiť sankciu - pokutu od 150 Eur\n\ndo 800 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá až na tri roky. I KDI v Prešove na základe vyššie\nuvedeného konštatuje, že prvostupňový správny orgán sa pri uložení druhu sankcie za priestupok a jej\nvýmery dostatočne zaoberal všetkými hľadiskami a kritériami, ktoré zákon o priestupkoch v ust. § 12\nako predpoklad úvahy o uložení sankcie stanovuje a vyššie uvedené hodnotenie považuje za náležité\na dostačujúce k určeniu a odôvodneniu uloženej sankcie v jej druhu a výmere a zastáva názor, že\nsankcia bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu tak,\nako to prvostupňový orgán dostatočne uviedol a odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Z uvedeného rovnako\nvyplýva, že menovanému bola za ním spáchaný skutok uložená pokuta na spodnej hranici sankčného\npásma, resp. najnižšia možná pokuta, pričom zákaz činnosti viesť motorové vozidlá mu uložený nebol.\nVI.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu\nodvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte\nrozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§\n204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p.\npodanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2\nO.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel\nk záveru, že podanie odvolania nebolo dôvodné a preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <.. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 27.10.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho\norgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako\naj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPredmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného o potvrdení rozhodnutia Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát Prešov, č. p. ORP-P-19/ODI2-PO-2013 zo\ndňa 5.3.2013, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h)\nzákona o priestupkoch, pretože svojim konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z.,\nkeď prekročil maximálnu povolenú rýchlosť.\nOdvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v\nžalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nZo spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného,\nvyplynulo, že žalobca dňa 17.11.2012 v čase o 14:57 hod. v meste Prešov - ul. Fintická, v smere jazdy\nPrešov - Fintice, ako vodič motorového vozidla zn. Volvo, ev. č. L., počas jazdy prekročil najvyššiu\npovolenú rýchlosť jazdy v obci (50 km/hod.) o 25 km/hod., nakoľko vozidlo, ktoré viedol menovaný išlo\nv uvedenom úseku rýchlosťou 75 km/hod.\nPrvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vyhodnotil skutok žalobcu ako priestupok, keď\nskonštatoval, že uvedeným skutkom vodič porušil § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. a naplnil skutkovú\n\npodstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Z. z., za čo mu uložil sankciu vo\nforme pokuty.\nŽalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ako aj v žalobe a odvolaní\nproti rozsudku krajského súdu namietal, že pri jeho ceste z obce Terna do mesta Prešov - časť Nižná\nŠebastová bolo dopravné značenie označujúce začiatok obce osadené tak, že ju nemal možnosť\nspozorovať. Odmietol tvrdenie správnych orgánov, že o obmedzení rýchlosti mohol alebo mal vedieť,\npretože ako vodič je povinný riadiť sa dopravnými značeniami a nie domnienkami.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nNajvyšší súd celkom zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj\nžaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je skutková otázka správneho\nzistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej\npravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva, konkrétne spor o hodnovernosť uvedomenia si\ndopravnej nehody a jej spôsobenie žalobcom pri cúvaní na komunikácii.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\nŽalobca svoje odvolanie oprel o námietky, že dopravné značenie označujúce začiatok obce osadené tak,\nže ju nemal možnosť spozorovať. Odmietol tvrdenie správnych orgánov, že o obmedzení rýchlosti mohol\nalebo mal vedieť, pretože ako vodič je povinný riadiť sa dopravnými značeniami a nie domnienkami.\nMedzi účastníkmi nie je sporné, či sa žalobca v tvrdenom čase nachádzal na mieste určenom\npríslušníkmi policajného zboru (Prešov, ulica Fintická, v smere jazdy Prešov. Fintice), ale svoje hlavné\nnámietky žalobca smerovali k tomu, že dopravné značenie označujúce začiatok obce bolo osadené tak,\nže ju nemal možnosť spozorovať. Odmietol tvrdenie správnych orgánov, že o obmedzení rýchlosti mohol\nalebo mal vedieť, pretože ako vodič je povinný riadiť sa dopravnými značeniami a nie domnienkami.\nAko vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, k preukázaniu viny žalobcu bola prvostupňovým\nsprávnym orgánom okrem iného vyhotovená fotodokumentácia, ako aj náčrt situácie v mieste spáchania\npriestupku, k žalobcom predloženej fotodokumentácii sa žalovaný vyjadril v dôvodoch rozhodnutia keď\nuviedol, že z nej nie je zrejmé, kedy bola vyhotovená a zároveň poukázal na to, že je zrejmé, že\nbola vyhotovená v opačnom smere jazdy, než žalobca viedol svoje motorové vozidlo, ale aj napriek\nuvedenému je podľa žalovaného z jednej fotografie preukázateľne viditeľné a čitateľné opakovane\nnamietané osadenie dopravného značenia „začiatok obce“.\nUvedenou námietkou sa teda žalovaný zaoberal, rovnako tak aj krajský súd, keď uviedol, že žalobca\npredložil k žalobe fotodokumentáciu z miesta osadenia značky označujúcej začiatok obce, ale sám\nuviedol na pojednávaní, že nevie, kedy bola táto fotodokumentácia vyhotovená. V dôsledku toho je\ntáto fotodokumentácia podľa krajského súdu bez výpovednej hodnoty. Za účelovú v tomto prípade súd\npovažoval aj argumentáciu žalobcu, že ako vodič je povinný riadiť sa dopravnými značeniami a nie\ndomnienkami, zvlášť keď bol príslušníkmi PZ zastavený v čase, keď odchádzal z Nižnej Šebastovej po\nulici Fintickej v Prešove, a teda musel vedieť, že sa nachádza v obci.\nS vyhodnotením námietok žalobcu zo strany krajského súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje\na naviac k veci uvádza.\n\nŽalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu tým, že namietal, že ako vodič je povinný riadiť sa\ndopravnými značeniami a nie domnienkami spochybňoval závery krajského súdu o zavinení vo forme\nnevedomé nedbalosti.\nPodľa § 3 priestupkového zákona k zodpovednosti za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak\nzákon neustanovuje výslovne, že je potrebné úmyselné zavinenie. Z § 4 ods. 1 tohto zákona ďalej\nvyplýva, že priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že svojím konaním môže\nporušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že\ntento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo\nb) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom\nna okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.\nPre posúdenie, či bola u žalobcu naplnená subjektívna stránka priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.\nh/ priestupkového zákona, bolo nutné zohľadniť predovšetkým tvrdenie žalobcu uvádzané počas\nsprávneho konania a dokumenty obsiahnuté v správnom spise.\nZ jeho vyjadrení vyplýva, že dopravnú značku nemohol vidieť, pretože ju prekrývajú konáre a lístie\nstromov a teda ju nemohol včas spozorovať.\nPri ústnom pojednávaní o priestupku dňa 5.3.2013 okrem iného žalobca uviedol, že v uvedený deň\nzačal jazdu v Terni, potom bol v Nižnej Šebastovej a v podstate sa vracal späť do Terne, pričom šiel v\nsmere z Nižnej Šebastovej do Terne tak, ako je uvedené v náčrte. Ďalej uviedol, že bol po vjazde do\nmesta Prešov s motorovým vozidlom zastavil v časti Nižná Šebastová, kde bol odniesť nejaké veci u\nsvokrovcov svojej sestry, ktorí tam bývajú.\nNa otázku, či si myslel, že svokrovci jeho sestry bývajú mimo obce uviedol, že je podstatné nemyslieť\nsi, ale dodržiavať pravidlá cestnej premávky.\nŽalovaný s poukazom na vznesené námietky žalobcu vyjadril presvedčenie, že žalobca v správnom\nkonaní uviedol, že po celý čas, teda aj po zastavení vozidla šiel po verejných komunikáciách, a preto\nmusel vedieť. Kde sa z pohľadu dopravnej situácie nachádza, musel teda vedieť, že sa nachádza v\nzastavanom území (zastavanosť pritom možno považovať za charakteristický znal obce) a vzhľadom na\ntieto osobné pomery, ako aj miestnu znalosť (obec Terňa, v ktorej má žalobca trvalý pobyt sa nachádza\nnásledne na trase ktorou žalobca viedol vozidlo, resp. pobyt príbuzných v Nižnej Šebastovej - miestna\nčasť Prešov, ako aj skutočnosť, že z vyjadrení žalobcu nevyplynulo, že by po uvedenej trase viedol\nvozidlo po prvý krát, nepochybne podľa žalovaného vyplýva, že žalobca vedel, že sa nachádza v obci,\nresp. to vedieť mal a mohol.\nS uvedenou argumentáciou sa stotožnil aj súd odvolací a podľa jeho názoru, jasne vyplýva, že žalobca\nmal a mohol vedieť, že prichádza do obce, čomu mal prispôsobiť svoju rýchlosť. Neobstojí v tomto\nprípade tvrdenie žalobcu, že dopravné značenie označujúce začiatok obce bolo osadené tak, že ju nemal\nmožnosť spozorovať. Žalobca musel rozoznať, že prichádza do zastavaného územia aj vzhľadom na\nosobné pomery, ktorým sa žalovaný podrobne venoval.\nNajvyšší súd dodáva, že všetky okolnosti prípadu skôr nasvedčujú tomu, že žalobca konal prinajmenšom\nvo forme nedbanlivosti vedomej. S ohľadom na bydlisko žalobcu v obci Terňa a bydlisko jeho príbuzných\nv Nižnej Šebastovej ako aj samotnú okolnosť, že uvedenou cestou neviedol motorové vozidlo po prvý\nkrát, možno predpokladať minimálne povedomie žalobcu o tom, že sa nachádza na vstupe do obce.\nVo svetle vyššie uvedeného neobstojí ani tvrdenie žalobcu, sa musí riadiť dopravným značením a nie\ndomnienkami. Niet sporu o tom, že povinnosť riadiť sa dopravným značením platí pre vodičov skúsených\ni začiatočníkov bez rozdielu.\nAk by aj žalobca vošiel do obce na ktorej nebola bezpochyby viditeľným spôsobom osadená značka\nupozorňujúca na začiatok obce, vzhľadom na osobné pomery a znalosť miestnych komunikácií musel\nbyť si vedomý, že vchádza do obce. Nieto v situácii, keď z dôkazov, ktoré predložil nevyplynulo, kedy\nbola fotodokumentácia zhotovená.\n\nNad rámec možno poznamenať, že za určitých špecifických okolností, keď vodič príde do obce po\nkomunikácii, ktorá v rozpore so zákonom nie je osadená značkou začiatok obce, a keď s ohľadom na\nnízku hustotu zástavby, ráz okolitej krajiny alebo ďalšie okolnosti konkrétneho prípadu nebude možné\nspravodlivo porozumieť, že sa vozidlo už nachádza v obci, bolo by možné záver o absencii zavinenia\nvodiča vyvodiť. O taký krajný prípad však v tejto veci v žiadnom prípade nešlo.\nNajvyšší súd preto uzatvára, že krajský súd veľmi presvedčivo opísal, prečo jeho námietky nepovažoval\nza dôvodné a najvyšší súd dopĺňa, že v danom prípade bolo možné usudzovať na zavinenia sťažovateľa\nvo forme minimálne nedbanlivosti nevedomé. Vo svetle všetkých okolností tohto prípadu nemá najvyšší\nsúd pochýb, že žalobca minimálne vedieť mal a mohol, že prichádza do obce a svoju jazdu mal preto\nprispôsobiť okolitým pomerom, predovšetkým s ohľadom na možný výskyt chodcov a ich bezpečnosť,\nako aj s prihliadnutím na ochranu majetku a života a zdravia ostatných účastníkov premávky na\npozemných komunikáciách.\nOdvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nmá v zmysle žalobných námietok všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v súlade s §\n47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného\nskutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Najvyšší súd sa stotožňuje\nso skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca\nvykonal skutok, ktorý je mu kladený v priestupkovom konaní za vinu.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovaného, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1Sžd/2/2010, pri ktorom\nNajvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena\nprávneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho\nstanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nO trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého\niba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo však v prejednávanej situácii nenastalo.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/34/2013", "guid": "01ae5b20-5f20-4475-91f8-d68935ec57e7:097c70dc-fd11-465e-b511-8635396769f2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}