{"guid": "e2fe48b9-3f3a-4a18-90ab-0a7f33513206:81f3dbc0-704e-40dc-a58d-69f8b4eed0cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200664.1", "spisova_znacka": "3Sžf/60/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/60/2014 z 9. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. 3Sžf/60/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200664.1", "identifikacne_cislo": "8013200664", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2015-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-2", "nazov": "§ 250i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250i"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250i"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81f3dbc0-704e-40dc-a58d-69f8b4eed0cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200664.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200664.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200664.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/60/2014\n8013200664\n09. 06. 2015\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2015:8013200664.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MAGURA, s.r.o., Vyšné Ružbachy, so\nsídlom Vyšné Ružbachy č. 307, IČO: 36 445 037, DIČ: 2020003535, právne zastúpený Daliborom\nTverďákom, Krmanova č. 1, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,\nLazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.\n1100305/1/161550/2013 zo dňa 5. apríla 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č. k. 5S/30/2013-90 zo dňa 19.03.2014, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/30/2013-90 zo dňa\n19.03.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie žalovaného č.\n1100305/1/161550/2013 zo dňa 5. apríla 2013 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j\nods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. Súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume\n535,67 EUR, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu Daliborovi Tverďákovi do 10 dní\nodo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutím žalovaného bol potvrdený dodatočný platobný výmer\nDaňového úradu Prešov č. 9712401/5/1189750/2012 zo dňa 22.06.2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený\nrozdiel dane za máj 2010 v sume 530 834,29 €.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že\nžalobca Magura, s.r.o., Vyšné Ružbachy dňa 01.03.2010 (pozn. nesprávne v rozsudku 11.03.2010)\nDaňovému úradu Stará Ľubovňa zapísané pod č. 4992 doručil splnomocnenie, ktorým spoločnosť\nMagura, s.r.o.... zastúpená konateľkou spoločnosti Martou Novákovou... splnomocňuje Ing. O.\nD.... zastupovaním konateľa spoločnosti nasledovne: Vo vzťahu k tretím osobám (uzatváranie\nhospodárskych zmlúv a kontraktov s odberateľmi a dodávateľmi) vo vzťahu k peňažnému ústavu, vo\nvzťahu k daňovému úradu, vo vzťahu k sociálnej poisťovni, vo vzťahu k zdravotným poisťovniam, vo\nvzťahu k úradu práce, vo vzťahu k colnému úradu. Plnomocenstvo je datované dňom 25.02.2010.\nNapriek uvedenej skutočnosti tak, ako namieta v žalobe žalobca, už oznámenie o výkone daňovej\nkontroly nebolo tomuto zástupcovi doručené, ale priamo kontrolovanému daňovému subjektu aj vo\nvzťahu k ďalším listinám uvedeným žalobcom v žalobe, čo žalovaný ani nespochybňuje.\nKrajský súd sa stotožnil aj so žalobnou námietkou žalobcu, že ak dodatočný platobný výmer nebol\nvydaný v zákonom stanovenej lehote, ide o nezákonný postup.\nAko opodstatnenú hodnotil aj námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti dodatočného platobného výmeru\n(„DPV“), lebo z tohto rozhodnutia nevyplýva konkrétny matematický výpočet vyrubeného rozdielu dane z\npridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie. Takéto nedostatočné odôvodnenie DPV súd považuje\nza procesné pochybenie, pretože zákon č. 511/1992 Zb. v § 30 ods. 1 upravuje, že v daňovom konaní\nmožno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím.\n\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že je pravdou, že niektoré\npísomnosti správca dane doručoval priamo kontrolovanému daňovému subjektu (oznámenie o výkone\ndaňovej kontroly), a nielen splnomocnenému zástupcovi. To vyplynulo z potreby oboznámiť priamo\ndaňový subjekt s niektorými skutočnosťami. Daňový subjekt počas daňovej kontroly proti takému\npostupu správcu dane nenamietal a v ďalšom konaní (vyrubovacom a odvolacom) už nebolo možné tieto\nchyby v konaní odstrániť. Všetky podstatné úkony správcu dane sa vykonali za účasti splnomocneného\nzástupcu (začatie daňovej kontroly, prerokovanie protokolu, ústne pojednávania atď.).\nĎalším dôvodom zrušenia predmetného rozhodnutia je podľa krajského súdu nevydanie dodatočného\nplatobného výmeru v zákonom stanovenej lehote, resp. jeho doručovanie v rozpore so zákonom.\nZa dôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu, že z dodatočného platobného výmeru nevyplýva\nkonkrétny matematický výpočet vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie\nobdobie.\nŽalobca vo vyjadrení zo dňa 12.06.2014 k odvolaniu žalovaného uviedol, že nebol povinný uvedený\nnesprávny postup správcu dane namietať a žalovaný bol povinný napraviť zákonnosť tohto postupu\nz úradnej povinnosti, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že dodatočný platobný výmer, ktorý prvotne\ndoručoval priamo žalobcovi, vrátil žalovaný pre jeho neplatnosť správcovi dane s pokynom, aby uvedený\ndodatočný platobný výmer doručil v zmysle zákonných ustanovení.\nĎalej uviedol, že k prerokovaniu protokolu, t.j. k ukončeniu daňovej kontroly došlo 18.06.2012. Správca\ndane mal do 03.07.2012 vydať dodatočný platobný výmer, pričom tak urobil až 22.10.2012, viac ako štyri\nmesiace po skončení daňovej kontroly. Správca dane nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre jeho\nvydanie, čo má za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Lehota ustanovená v § 30a ods. 7 zák.\nč. 511/1992 Zb. je zákonnou lehotu a je pre správu dane záväzným limitom determinujúcim zákonnosť\nvydaného rozhodnutia.\nZ rozhodnutia správcu dane ani z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako sa žalovaný dopracoval\nk sume daňovej povinnosti. V napádanom rozhodnutí nie je vymedzený základ dane ani spôsob, ako\nsa správca dane, resp. žalovaný k základu dopracoval a dokonca ani len sadzba dane. Absencia\nvymedzenia základu dane spôsobu výpočtu dane a sadzby dane spôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť.\nŽalobca považuje za správny záver Krajského súdu v Prešove, ktorým konštatoval, že žalovaný\nnezisťoval procesné pochybenia, resp. sa dostatočným spôsobom s procesnými pochybeniami správcu\ndane nevyrovnal s poukazom na ust. § 74 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté\nrozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 O.s.p.) a napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221\nods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nPreskúmaním veci súd zistil, že spornou právnou otázkou je, či žalovaný mal v rámci odvolacieho\nkonania prihliadať i na tie procesné vady, ktoré žalobca ako daňový subjekt v odvolaní zo dňa\n17.07.2012 proti dodatočnému platobnému výmeru nenamietal, najmä doručenie oznámenia o začatí\ndaňovej kontroly iba daňovému subjektu. Tieto vady už nie sú odstrániteľné v ďalšom konaní, a preto\nje potrebné v spojení so zásadou proporcionality vyhodnotiť, či sú tak závažnej povahy, aby spôsobili\nnezákonnosť daňovej kontroly i celého daňového konania.\nV tejto súvislosti je podstatným vecne správny výklad ust. § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový\nporiadok, ktorý upravuje postup odvolacieho orgánu.\nPodľa § 74 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok v znení neskorších predpisov odvolací orgán\npreskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo\nskutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok\nrozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi\núčastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci\n\nodvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby\nkonania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\nZ uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Žalobca v odvolaní zo dňa 17.07.2012 z procesných vád namietal iba, že\ndodatočný platobný výmer nebol vydaný v zákonnej lehote 15 dní od skončenia daňovej kontroly a\nz tohto dôvodu ide o nezákonné rozhodnutie. Dôvody odvolania smeroval k meritu veci a v doplnení\nodvolania predložil odborné stanovisko 4/2012 vypracované znalcom Ing. Mariánom Drozdom, Košice.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa vyrovnal so všetkými\nskutočnosťami, ktoré urobil daňový subjekt spornými v rámci odvolacieho konania. Pokiaľ ide\no nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, táto skutočnosť nemá za dôsledok nezákonnosť\nrozhodnutia. V týchto prípadoch je ochrana zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov\nverejnej správy podľa § 250t O.s.p. Právny význam uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s\nlehotami ovplyvňujúcimi daňovú povinnosť samotnú, a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane § 69\nDaňového poriadku.\nPokiaľ ide o ust. § 74 ods. 2 druhá veta zák. č. 563/2009 Z.z. upravuje zásadu, podľa ktorej v priebehu\nodvolacieho konania neplatí zásada zákazu reformácie in peius (zákaz zmeny k horšiemu) a teda, že\nodvolací orgán je oprávnený pri zistení nových skutočností zmeniť rozhodnutie v neprospech daňového\nsubjektu. Ide o hmotnoprávne skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na „výrok“ rozhodnutia.\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne\nlen na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nPri preskúmavaní postupu správneho orgánu je nevyhnutné vyhodnotiť, či procesné vady priamo\novplyvnili princíp ústavný princíp spravodlivého konania a spôsobili daňovému subjektu odňatie\nmožnosti riadne konať pred daňovým orgánom.\nV ďalšom konaní súd prvého stupňa preskúma a bude sa zaoberať aj meritórnymi dôvodmi žaloby.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/30/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}