{"guid": "adf4fe54-7c4b-4495-9072-150982967300:e252e910-d577-46b4-9a32-cee8956f2237", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200601.1", "spisova_znacka": "3Sžf/36/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/36/2014 z 6. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. októbra 2015, sp. zn. 3Sžf/36/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200601.1", "identifikacne_cislo": "8013200601", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-38.odsek-5", "nazov": "§ 38 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-38.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/431#paragraf-38", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e252e910-d577-46b4-9a32-cee8956f2237", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200601.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200601.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200601.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/36/2014\n8013200601\n06. 10. 2015\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2015:8013200601.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého\na zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: TOP\ntrading Slovakia, s.r.o., so sídlom Slavkovská 708, Kežmarok, právne zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Žižkova 6, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1100305/1/227293/2013 zo dňa 10.05.2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 5S/26/2013-74 zo dňa 19. februára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/26/2013-74\nzo dňa 19. februára 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/227293/2013 zo dňa\n10.05.2013, ako i rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad (ďalej len „daňový úrad“) č.\n9712401/5/497703/2013/Pov zo dňa 06.02.2013, ktorým daňový úrad podľa § 38 ods. 2 písm. b/ bod 1\nzákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“)\nuložil žalobcovi pokutu vo výške 1 500,- Eur za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. g/ zákona o\núčtovníctve za účtovné obdobie 2010. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím v rámci odvolacieho\nkonania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) rozhodnutie\ndaňového úradu o uložení pokuty potvrdil.\nNeúspešnému žalobcovi náhradu trov konania krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP nepriznal.\nNámietku žalobcu napádajúcu použitie nesprávneho procesného zákona na konanie o uložení pokuty\nkrajský súd s poukazom na výklad ustanovení § 38 ods. 4 zákona o účtovníctve v spojení s § 15 ods.\n1 vetou prvou a druhou zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“) vyhodnotil ako nedôvodnú.\nKrajský súd dôvodil, že podľa § 38 ods. 4 zákona o účtovníctve v znení účinnom do 31.12.2011 daňový\núrad je na účely podľa odsekov 1 a 2 oprávnený vykonať v účtovnej jednotke kontrolu dodržiavania\nustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly sa primerane použijú ustanovenia o daňovej kontrole\npodľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom podľa poznámky pod čiarou je zákon o správe\ndaní (zákon č. 511/1992 Zb.), daňový poriadok (zákon č. 563/2009 Z.z.).\n\nVychádzal i z obsahu administratívneho spisu, z ktorého v rámci súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutých rozhodnutí vyhodnotil, že príslušný Daňový úrad Kežmarok listom č. 716/320/29396/2011/\nPov zo dňa 03.10.2011 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly - dane z príjmov právnickej osoby - rok\n2010, výkon kontroly účtovníctva - rok 2010 a skutočnosť, že daňová kontrola sa začne dňa 12.11.2011\nv priestoroch žalobcu. O výsledku kontroly daňový úrad spísal protokol č. 9712401/5/1149071/2012/Pov\nzo dňa 21.06.2012 a dodatok k tomuto protokolu zo dňa 08.08.2012, kde na strane 3 až 10 protokolu\nsú uvádzané výsledky kontroly v časti účtovníctvo, preukázané kontrolné zistenia, ako aj konštatovanie\nporušenia povinností vyplývajúcich z ustanovení zákona o účtovníctve zo strany žalobcu. Protokol\no výsledku zistenia z daňovej kontroly bol so žalobcom prerokovaný dňa 14.08.2012. K protokolu\nz daňovej kontroly sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 16.07.2012, kde okrem iného sa\nvyjadroval aj k preukázaným kontrolným zisteniam porušenia ustanovení zákona o účtovníctve. O\nmožnosti žalobcu vyjadriť sa k prebiehajúcej kontrole svedčí aj zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa\n23.02.2012 č. 9712401/1/217899/2012, odpoveď žalobcu na otázky správcu dane zo dňa 13.02.2012\nna základe ústneho pojednávania zo dňa 11.01.2012, odpoveď žalobcu na otázky správcu dane na\nzáklade ústneho pojednávania zo dňa 23.02.2012, zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 29.03.2012\nč. 9712401/1/674910/2012, vyjadrenie k skutočnostiam uvedeným v zápisnici zo dňa 29.03.2012,\nzápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 11.05.2012 č. 9712401/5/326004/2012/Pov, vyjadrenie žalobcu\nzo dňa 04.07.2012 k skutočnostiam uvedeným správcom dane, oboznámenie so zisteniami pri výkone\ndaňovej kontroly zo dňa 21.05.2012, vyjadrenie k výzve žalobcu zo dňa 11.06.2012.\nS poukazom na uvedené procesné úkony krajský súd posúdil tvrdenie žalobcu o nevykonaní\ndokazovania pred vydaním rozhodnutia o pokute za nepravdivé. Na základe žalobcom predložených\núčtovných dokladov účtovnej závierky vykonal daňový úrad kontrolu, s výsledkami tejto kontroly bol\nžalobca riadne oboznámený a bola mu daná možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným daňovým\núradom, čo žalobca aj využil. Preto nie je možné prijať názor žalobcu, že daňový úrad mal pri rozhodnutí\no uloženie pokuty k dispozícii iba jediný dôkaz, a to protokol z kontroly.\nNámietku žalobcu založenú na tvrdení, že vydaniu napadnutých rozhodnutí nepredchádzalo konanie o\nuložení pokuty a s ním spojené dokazovanie, krajský súd vyhodnotil ako nesprávnu a neopodstatnenú.\nPodľa krajského súdu z pojmu „konanie o uložení pokuty“ nesporne a logicky vyplýva, že toto konanie\nmôže začať až po tom, čo daňový úrad zistí porušenie ustanovení zákona o účtovníctve. V danom\nprípade daňový úrad vykonal kontrolu účtovníctva žalobcu za kontrolované obdobie roku 2010 (§ 15\nzákona o správe daní), výsledkom ktorej bolo zistenie porušení povinností žalobcu vyplývajúcich zo\nzákona o účtovníctve. V rámci tejto kontroly vykonal aj riadne dokazovanie.\nKrajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že pojmy daňový subjekt a účtovná jednotka vymedzené\nv rozličných právnych predpisoch sú nezameniteľné, pričom poukázal na rozsah úpravy a vymedzenie\npojmov podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona o účtovníctve v spojení s ustanovením § 4 ods. 2 písm.\nc) daňového poriadku. Na základe uvedeného je nesporné, že žalobca je v danom prípade daňovým\nsubjektom aj účtovnou jednotkou. Výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) daňového poriadku žalobcom,\nže za osobitné predpisy v zmysle citovaného ustanovenia je možné považovať iba predpisy na úseku\nsprávy daní, ku ktorému nepatrí zákon o účtovníctve, krajský súd označil za nesprávny a v rozpore s\ntýmto zákonným ustanovením.\nK žalobcom namietanej neprimeranosti, neodôvodnenosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia daňového\núradu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia závažnosti, zavinenia, času trvania a následkov\nprotiprávneho konania, ako aj neprimeranosti samotnej pokuty krajský súd dôvodil výkladom ustanovení\n§ 38 ods. 1 písm. g) zákona o účtovníctve, § 38 ods. 2 písm. b) a § 38 ods. 5 citovaného zákona.\nV danom prípade ustanovenie § 38 ods. 5 zákona o účtovníctve pri ukladaní pokuty určuje daňovému\núradu prihliadať pri ukladaní pokuty na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s § 3 ods. 1 vykonala\núčtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach, ako aj na to, ak\núčtovná jednotka do začatia kontroly podľa osobitného predpisu písomne oznámi miestne príslušnému\ndaňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej\nv bežnom účtovnom období. V ďalšom má prihliadať na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania,\nnásledky a okolnosti spáchania správneho deliktu, ktoré daňový úrad posudzuje a odôvodňuje na\nzáklade správnej úvahy.\n\nKrajský súd s poukazom na § 245 ods. 2 OSP pri posudzovaní tejto správnej úvahy, ktorou sa riadili\ndaňové orgány oboch stupňov pri ukladaní pokuty, nezistil vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Konštatoval, že vo vzťahu k odôvodneniu výšky uloženej pokuty žalobcovi súd preskúmava\niba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje\núčelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny\ndelikt je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán zavažovať závažnosť porušenia\nprávnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu\nprotiprávnosti, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represií, ale aj preventívny účinok.\nS námietkou nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty sa krajský súd vyrovnal zdôraznením a\npoukazom na súčasnú právnu úpravu zakotvujúcu objektívnu zodpovednosť právnických osôb s\nvylúčením liberačných dôvodov za správne delikty. Jedným z kritérií pri ukladaní pokuty a jej výšky je\naj miera zavinenia, na ktorú je správny orgán povinný prihliadať. Z dôvodu objektívnej zodpovednosti\nprávnických osôb pri spáchaní správneho deliktu je zavinenie pre samotný vznik ich zodpovednosti\nprávne irelevantné. Základným predpokladom pre uloženie pokuty je predovšetkým skutočnosť, že\npoškodenie alebo ohrozenie zákonom chráneného záujmu nastalo prevádzkovou činnosťou právnickej\nosoby alebo tento dôvod vznikol pri činnosti právnickej osoby konaním alebo opomenutím osôb, ktoré\nprávnická osoba k tejto činnosti použila. Zodpovednosť za správny delikt má objektívny, ale nie absolútny\ncharakter, nejde teda o zodpovednosť za zavinenie, ale ani zodpovednosť za výsledok.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a\npísm. f) OSP a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že\nzruší rozhodnutie žalovaného a vráti mu vec na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd\npriznal právo na náhradu trov konania.\nŽalobca považuje vyhodnotenie žalobných námietok prvostupňovým súdom za nesprávne a\nnedostatočné.\nNaďalej napáda nepreskúmateľnosť správnych rozhodnutí spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení\nzávažnosti, zavinenia, časového trvania a následku protiprávneho konania žalobcu pri ukladaní pokuty\na stanovení jej výšky. Podľa žalobcu daňové orgány o obsahu týchto pojmov nemali, resp. nechceli mať\npredstavu, hoci tieto sú v teórii práva, ako aj v judikatúre všeobecných súdov dostatočne precizované.\nZa situácie, kedy správca dane i žalovaný v rozhodnutiach pojmy uvedené v § 38 odsek 5 zákona\no účtovníctve nesprávne interpretovali a navzájom zamieňali ich obsah, je podľa žalobcu vylúčená\nsprávnosť záveru súdu prvého stupňa, že daňové orgány správne použili správnu úvahu, ktorá im v\nsprávnom konaní prináleží. Pokiaľ právny predpis ukladá správnemu orgánu prihliadať pri ukladaní\npokuty na závažnosť, zavinenie, čas trvania a následky postihovaného protiprávneho konania, pričom\nz jeho rozhodnutia je zrejmé, že správny orgán obsah týchto právnych pojmov nepozná alebo ich\ndezinterpretuje tak, ako sa to stalo v posudzovanom prípade, nie je možné, aby správny orgán následne\nsvoju správnu úvahu riadne použil a vydal zákonné rozhodnutie.\nŽalobca nesúhlasí s názorom krajského súdu, že vzhľadom k objektívnej zodpovednosti žalobcu za\nsprávny delikt je otázka zavinenia irelevantná. Objektívna zodpovednosť účtovnej jednotky za správny\ndelikt je nepochybná. To však neznamená, že by správny orgán nebol povinný prihliadať na zavinenie\núčtovnej jednotky pri ukladaní sankcie, pokiaľ to správnemu orgánu výslovne predpisuje právny predpis.\nV posudzovanej situácii je preto potrebné striktne oddeliť posúdenie zodpovednosti za správny delikt,\nktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti od správnej úvahy pri ukladaní pokuty, kde\npovinnosť prihliadať na mieru zavinenia zákon správnemu orgánu vyslovene predpisuje.\nVo vzťahu k napádanému procesnému postupu žalobca vidí pochybenie krajského súdu v nesprávnom\nvyhodnotení jeho námietky smerujúcej proti neprimeranej aplikácii daňového poriadku zo strany\ndaňového úradu. Naďalej trvá na tom, že vydaniu napádaných rozhodnutí nepredchádzalo vykonanie\nkonania o uložení pokuty v súlade s ustanovením § 38 odsek 4 zákona o účtovníctve, ktoré odkazuje\nna primeranú aplikáciu ustanovení daňového poriadku. Podľa názoru žalobcu daňový úrad postupoval\nnesprávne, pretože za účelom uloženia pokuty začal namiesto konania o uložení pokuty daňové\nkonanie podľa daňového poriadku. Konanie o uloženie pokuty pritom žalobca považuje za osobitné\nkonanie podľa zákona o účtovníctve, odlišné od daňového konania. Vzťah daňového konania a konania\n\no uloženie pokuty podľa zákona o účtovníctve nie je obdobný vzťahu správneho konania a iných\nosobitných druhov správnych konaní, nakoľko vymedzenie pojmu správne konanie (§ 1 odsek 1\nSprávneho poriadku) je podstatne širšie, ako je tomu v prípade pojmu daňové konanie (§ 2 písm. c)\ndaňového poriadku).\nŽalobca nesúhlasí ani s posúdením jeho žalobnej námietky týkajúcej sa absencie dokazovania pred\nvydaním rozhodnutia o uložení pokuty. Poukázal na to, že predovšetkým namietal objektívnu nemožnosť\nvykonania dôkazu - protokolu z daňovej kontroly č. 9712401/5/1149071/2012/Pov zo dňa 21.06.2013\na dodatku k nemu zo dňa 08.08.2012, nakoľko tento bol vyhotovený iba v 2 rovnopisoch a v čase\nvydania rozhodnutia daňového úradu mal jedno vyhotovenie k dispozícii žalobca a druhé vyhotovenie\nsa nachádzalo v administratívnom spise daňového úradu, ktorý sa v tom čase nachádzal na Krajskom\nsúde v Prešove pre účely súdneho konania vedeného pod sp. zn. 5S/5/2013.\nNezakladá sa na pravde tvrdenie krajského súdu, že daňové orgány mali v priebehu konania k dispozícii\naj iné doklady, z ktorých vychádzali v priebehu daňovej kontroly, pretože daňový úrad v priebehu konania\no uloženie pokuty už predmetnými účtovnými dokladmi žalobcu nedisponoval a ak by nimi aj disponoval,\ntak v priebehu konania o uloženie pokuty ich nevykonal. Predovšetkým však žalobca namieta, že daňový\núrad preukázateľne nedisponoval ani protokolom z daňovej kontroly, z ktorého ako jediného dôkazu\nnapokon vychádzal, čo vyplýva z odôvodnenia napádaného rozhodnutia daňového úradu.\nV súvislosti s uvedeným žalobca v odvolaní poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008 a uviedol, že zotrváva aj na svojich námietkach, že napádané\nrozhodnutia daňového úradu a žalovaného boli vydané v konaniach postihnutých porušením\n· zásady legality a úzkej súčinnosti, pretože daňový úrad ani žalovaný nedbali na zachovanie práva\nžalobcu vyjadriť sa ešte pred vydaním rozhodnutia daňového úradu k záverom, na podklade ktorých\npristúpil k uloženiu pokuty a svojim postupom neumožnili žalobcovi, aby bol pri vykonávaní dôkazov\nprítomný, alebo mal aspoň vedomosť o čase a mieste ich vykonania,\n· neprípustnosti rozšírenia zásady voľnej úvahy pri hodnotení dôkazov, nakoľko daňový úrad, ako aj\nžalovaný svoju voľnú úvahu aplikovali vo vzťahu k dôkazom, ktoré v konaní o uloženie pokuty nikdy\nnevykonali, resp. objektívne nemohli vykonať,\n· ustanovenia § 63 odsek 2 daňového poriadku, podľa ktorého „Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu\nveci zisteného v daňovom konaní“, ktoré je potrebné primerane aplikovať aj na konanie o uloženie pokuty\npodľa zákona o účtovníctve.\nPrejavom porušenia citovaného ustanovenia bolo skopírovanie záverov daňového úradu vyjadrených v\nprotokole, bez vykonania akéhokoľvek dôkazu v priebehu konania o uloženie pokuty.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdil, pričom sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe, ktorej dôvody sú totožné s\ndôvodmi odvolania žalobcu.\nK namietanej neprimeranosti, neodôvodnenosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného opätovne zdôraznil, že správca dane, ako aj žalovaný sa dostatočným spôsobom\nvysporiadali s pojmami uvedenými v ustanovení § 38 ods. 5 zákona o účtovníctve. Posudzovali aj\nmieru zavinenia, čo daňový úrad uviedol na str. 19 a 20 rozhodnutia a žalovaný na strane 8 a 9\nrozhodnutia. K vytýkanej absencii dokazovania uviedol, že kontrolou účtovníctva, ktorá bola vykonávaná\nspolu s kontrolou dane z príjmov právnickej osoby, bolo vykonané dokazovanie v rozsahu podľa platných\nprávnych predpisov, z kontroly bol vyhotovený protokol. Skutočnosť, že tento protokol je súčasťou\ndôkazov v súdnom konaní, neznamená dôkaz jeho neexistencie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov\noboch stupňov a konania predchádzajúce ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212\nods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a po tom, ako bol deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP).\n\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 1a písm. c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a\nich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,\ndaňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových\nnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto\nzákona alebo osobitných zákonov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu.6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPoznámka pod čiarou znie: „6ea) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.“\nPodľa § 165 ods. 1 daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\nPodľa § 38 ods. 4 zákona o účtovníctve v znení účinnom do 31.12.2011 na účely podľa odsekov 1\na 2 je daňový úrad oprávnený vykonávať v účtovnej jednotke kontrolu dodržiavania ustanovení tohto\nzákona. Na vykonávanie kontroly sa primerane použijú ustanovenia o daňovej kontrole podľa osobitného\npredpisu.47a)\nPoznámka pod čiarou znie: „47a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.“\nPodľa § 38 ods. 4 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 01.01.2012 daňový úrad je oprávnený\nvykonávať v účtovnej jednotke kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly,\nna konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení\npokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok.\nPodľa § 38 ods. 6 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 01.01.2012 daňový úrad uloží pokutu podľa\nodseku 2 do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov\nod skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.\nPodľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1zákona o účtovníctve v znení účinnom od 01.01.2012 daňový úrad\nuloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) až g) do 2% z celkovej sumy majetku vykázanej\n\nv súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods.\n3; najviac však 1 000 000 eur.\nPodľa § 38 ods. 5 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 01.01.2012 pri ukladaní pokuty podľa odseku\n2 daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania\nsprávneho deliktu. Daňový úrad pri ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia prihliada na\nskutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s § 3 ods. 1 vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované\núčtovné obdobie v iných účtovných obdobiach. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka\ndo začatia kontroly podľa osobitného predpisu písomne oznámi miestne príslušnému daňovému úradu\nobsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovom\nobdobí.\nPodľa § 39i ods. 4 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 01.01.2012 na konania podľa § 38 začaté\npred 1. januárom 2012 sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2011. Na pokuty za porušenie\nustanovení tohto zákona, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2012, sa použijú ustanovenia tohto zákona\nv znení účinnom od 1. januára 2012, ak sú pre účtovnú jednotku priaznivejšie.\nPodľa § 58 ods. 1 písm. b) daňového poriadku daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného\nkonať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.2)\nPoznámka pod čiarou znie: „2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších\npredpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.“\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu\nodvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že vo vzťahu k zákonnosti postupu a vykonanému dokazovaniu\npredchádzajúceho vydaniu preskúmavaných rozhodnutí ako i vo vzťahu k namietanej neprimeranosti\nvýšky uloženej pokuty za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve, sa stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody\n(§ 219 ods. 2 OSP).\nZ obsahu odvolania vyplýva, že samotné kontrolné zistenia o porušení ustanovení zákona o účtovníctve\nžalobcom, ako napr. neúčtovanie vkladov spoločníkov, nesprávne vykonanie inventarizácie majetku,\nzáväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, neúčtovanie účtovných prípadov v priebehu účtovného obdobia\nchronologicky a priebežne, atď. a ich hmotnoprávne vyhodnotenie daňovým úradom žalobca nenapáda\na nepovažuje ich za sporné.\nSvoje námietky smeroval predovšetkým proti nesprávnemu procesnému postupu v konaní o uložení\npokuty, nevykonaniu dokazovania pred vydaním rozhodnutia prvého stupňa a proti nedostatočnému\nodôvodneniu výšky uloženej pokuty za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve.\nS prihliadnutím na zistený skutkový stav a obsah kontrolných zistení vyplývajúcich z napádaných\nrozhodnutí a na vyššie citované zákonné ustanovenia odvolací súd hodnotí námietky žalobcu ako\nneopodstatnené, nemajúce oporu v objektívnom práve a účelové.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňový úrad ako správny orgán kompetentný na\nvykonanie kontroly správnosti vedenia účtovníctva žalobcu (§ 38 ods. 4 zákona o účtovníctve)\npostupoval pri zahájení kontroly (začatej dňa 14.11.2011) v súlade v tom čase účinným procesným\npredpisom, ktorým v zmysle citovaného ustanovenia bol zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\na o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Ustanovenie §\n38 ods. 4 in fine zákona o účtovníctve explicitne upravovalo, že na vykonávanie kontroly dodržiavania\nzákona o účtovníctve sa primerane použijú ustanovenia o daňovej kontrole podľa osobitného predpisu,\nktorým v tom čase bol zákon o správe daní. Uvedenej právnej úprave zodpovedalo i vymedzenie pojmu\nsprávy daní podľa § 1a písm. c) zákona o správe daní a vymedzenie účelu daňovej kontroly podľa §\n15 ods. 1 citovaného zákona, medzi ktoré okrem iného možno zaradiť i kontrolu vedenia účtovníctva v\nsúlade so zákonom o účtovníctve a osobitnými predpismi.\nSprávca dane primerane aplikoval ustanovenia o daňovej kontrole podľa § 15 zákona o správe daní,\npodrobne upravujúceho postup pri jej výkone, práva a povinnosti kontrolovaného daňového subjektu voči\n\nsprávcovi dane ako i práva a povinnosti správcu dane voči daňovému subjektu. Keďže procesný predpis\nexplicitne nuansy pri výkone daňovej kontroly a kontroly vedenia účtovníctva neupravuje, zhrnutie a\nzaznamenanie výsledkov daňovej kontroly predmetnej dane a výsledkov kontroly dodržiavania zákona\no účtovníctve do jedného protokolu nie je v rozpore s primeraným použitím inštitútu daňovej kontroly na\nkontrolu vedenia účtovníctva.\nNaopak, súbežný výkon kontroly dane z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2010 spolu s\nkontrolou vedenia účtovníctva za to isté účtovné obdobie je v súlade so zásadou hospodárnosti konania,\nuplatňujúcou sa i na výkon daňovej kontroly, a úzkej súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom\nbez toho, aby bol zo strany správcu dane neprimerane zaťažený opakovaným predkladaním dôkazov\na opakovaným prerokúvaním kontrolných zistení.\nProtokol obsahujúci zistenia vo vzťahu k obom predmetom kontroly, spolu s jeho dodatkom, sú\nlegitímnym podkladom pre vydanie rozhodnutí tak vo vyrubovacom konaní ako i v konaní o uložení\npokuty za zistené nedostatky pri vedení účtovníctva podľa príslušných právnych predpisov. Nemožno\nprisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v preskúmavanom prípade neexistoval podklad pre uloženie pokuty\nrozhodnutím daňového úradu z dôvodu vyhotovenia len dvoch exemplárov protokolov a ich dodatkov.\nVýsledky kontrolných zistení vedenia účtovníctva žalobcom tvorili obsah protokolu spolu s jeho\ndodatkom obsahujúcim vysporiadanie sa daňového úradu s vyjadrením žalobcu k týmto zisteniam a\npreto bol daňový úrad oprávnený na jeho základe začať konanie o uložení pokuty (§ 58 ods. 1 písm.\nb/ daňového poriadku), ak to zistenia v ňom odôvodňovali. Pre tento účel je daňový úrad oprávnený\nvyhotoviť fotokópiu tohto dokumentu vzišlého z jeho zákonnej činnosti a osvedčiť pre ďalšie jeho použitie\njeho zhodu s originálom.\nKeďže v zmysle intertemporálneho ustanovenia § 165 ods. 1 daňového poriadku účinného v čase začatia\nkonania o uložení pokuty (06.09.2012) právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do\núčinnosti tohto zákona, zostávali zachované, daňový úrad mohol výsledky kontroly vedenia účtovníctva\nžalobcu obsiahnuté v protokole č. 9712401/5/1149071/2012/Pov zo dňa 21.06.2012 a jeho dodatku zo\ndňa 08.08.2012 použiť ako podklad pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia prvého stupňa. Nemožno\nprisvedčiť žalobcovi v tvrdení, že neprebehlo dokazovanie pred vydaním rozhodnutia o uložení pokuty.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňový úrad primerane použil postup na výkon daňovej\nkontroly pri zistení skutkového stavu, so žalobcom komunikoval v priebehu výkonu kontroly vedenia\núčtovníctva, dával mu možnosť vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam a bral do úvahy jeho pripomienky\n(č. 11, 17, 18, 20, 24, 31, 45, 48, 52 príloh administratívneho spisu), vyzval žalobcu na prerokovanie\nprotokolu o výsledku kontroly a na vyjadrenie sa k jeho obsahu v lehote podľa § 15 ods. 10 zákona o\nspráve daní a na základe podaného vyjadrenia žalobcu v dodatku k protokolu zohľadnil a vysporiadal\nsa s námietkami žalobcu vznesenými i ku kontrolným zisteniam vedenia účtovníctva (č. 56, 58, 59 príloh\nadministratívneho spisu).\nZákon o účtovníctve upravuje, na rozdiel od lehoty na vydanie rozhodnutia po vykonaní daňovej kontroly\n(§ 44 ods. 6 zákona o správe daní, resp. § 68 ods. 2 daňového poriadku), odchylne subjektívnu\nprekluzívnu ročnú lehotu v rámci objektívnej päťročnej lehoty na uloženie pokuty za zistené správne\ndelikty podľa § 38 ods. 1 uvedeného zákona. Avšak konanie o uložení pokuty podrobne neupravuje,\npreto sa primerane použijú ustanovenia zákona o správe daní, v preskúmavanom prípade daňového\nporiadku (§ 38 ods. 4 zákona o účtovníctve).\nVyrubovacie konanie po vykonaní daňovej kontroly je koncipované tak, že plynule nadväzuje na výsledky\nskutkových zistení získaných v rámci výkonu daňovej kontroly a protokol o výsledku daňovej kontroly\nvrátane jeho dodatku sú podkladom na vydanie rozhodnutia bez toho, aby muselo prebehnúť opakované\ndokazovanie. Uvedený postup je možný preto, že v rámci výkonu daňovej kontroly správca dane\nspolupracuje v úzkej súčinnosti s kontrolovaným subjektom, ktorý má právo a zároveň povinnosť\npredkladať na podporu svojich tvrdení dôkazy a navrhovať vykonanie dôkazov alebo ich doplnenie,\nprípadne môže v priebehu kontroly podávať námietky proti postupu správcu dane (§ 15 ods. 5, 6 a 8\nzákona o správe daní).\nPreto neobstojí tvrdenie žalobcu o absencii konania a dokazovania, ktoré malo predchádzať vydaniu\nprvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty, nakoľko daňový úrad primerane použil na výkon kontroly\nvedenia účtovníctva ustanovenia upravujúce inštitút daňovej kontroly a následne na základe kontrolných\n\nzistení odôvodňujúcich uloženie pokuty za spáchané správne delikty začal konanie podľa účinného\nprocesného predpisu.\nZároveň možno konštatovať, že daňový úrad uložil pokutu v súlade s ustanovením § 38 ods. 6 zákona\no účtovníctve, t.j. do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel.\nNemožno prisvedčiť právnej obrane žalobcu, brojacej proti nedostatočnému skúmaniu zavinenia,\nči dokonca motívu žalobcu, viesť účtovníctvo spôsobom nerešpektujúcim účel a znenie zákona o\núčtovníctve.\nŽalobca ako právnická osoba zriadená za účelom podnikania je povinný viesť účtovníctvo a pre\ntento účel ako účtovná jednotka je povinný účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a\npravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o jeho finančnej situácii, pričom je\npovinný viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť\núčtovných záznamov (§ 35 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 7, § 8 zákona o účtovníctve).\nTieto povinnosti nevyplývajú zo zákona podnikateľom samoúčelne. Vo vzťahu k ich daňovým\npovinnostiam korešpondujú s ich povinnosťami súvisiacimi so zabezpečením inkasa daní do štátneho\nrozpočtu. Na uvedené nadväzuje úprava dôkaznej povinnosti podnikateľov preukazovať vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní, §\n24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku) ako i povinnosť v priebehu výkonu daňovej kontroly, okrem iného,\npredkladať záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis (zákon o účtovníctve) a iné doklady, ktoré\npreukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady.\nZavinenie ako pojmový znak deliktuálnej zodpovednosti všeobecne je možné definovať ako vnútorný\npsychický vzťah páchateľa správneho deliktu k vlastnému protiprávnemu konaniu, resp. k objektívnym\nznakom deliktu, stanovených zákonom. Právnické osoby ako zákonom vytvorené umelé osoby, ktorých\nprávna subjektivita je odlišná od subjektivity jej členov, nedisponujú duševným a vôľovým základom.\nPreto nemožno v súvislosti s porušením administratívnych noriem právnickou osobou pri vyvodení\nnásledku protiprávneho konania pri výkone jej činnosti skúmať vôľovú zložku a to ani čo do úmyselnej\nalebo nedbanlivostnej formy zavinenia, nie to ešte motívu jej protiprávneho konania, resp. opomenutia\ntak, ako to požaduje žalobca v preskúmavanej veci. Hoci v administratívnom práve zákonná úprava\nsprávneho trestania právnických osôb nie je ucelená a nachádza sa v mnohých právnych predpisoch, pre\nposúdenie ich administratívnej zodpovednosti za spáchaný správny delikt sa vo všeobecnosti neskúma\nzavinenie právnickej osoby, a to v žiadnej z jej možných foriem. V slovenskom právnom poriadku v oblasti\nadministratívneho trestania sa dosiaľ dôsledne uplatňovala tzv. objektívna zodpovednosť právnických\nosôb, ktorá býva len zriedkavo zmiernená zákonom vymedzenými liberačnými dôvodmi.\nUstanovenie § 38 ods. 5 zákona o účtovníctve je potrebné vykladať ako poskytnutie priestoru daňovému\norgánu na použitie správnej úvahy pri ukladaní pokuty a ustálení jej výšky v rámci vymedzenia\nstanoveného zákonom (§ 38 ods. 2 zákona o účtovníctve). Avšak ohľadne objektívnej zodpovednosti\nprávnických osôb ako účtovných jednotiek za vedenie účtovníctva nemožno prihliadať na zavinenie, iba\nak v prípade vis maior, kedy by sa administratívne trestanie za použitia ich objektívnej zodpovednosti\njavilo ako neprimerane prísne a nespravodlivé.\nČo do namietanej výšky uloženej pokuty odvolací súd konštatuje, že daňový úrad rešpektujúc zásadu\npoužitia priaznivejšieho znenia zákona v prospech žalobcu (39i ods. 4 in fine zákona o účtovníctve v\nznení účinnom od 01.01.2012), uložil tomuto pokutu podľa miernejšieho spôsobu výpočtu jej spodnej\nhranice podľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o účtovníctve (str. 4 rozhodnutia daňového úradu),\nba dokonca ešte nižšiu, ako podľa zákonného výpočtu mala byť uložená. Podľa miernejšieho výpočtu\nzákonom stanovenej spodnej hranice výšky pokuty za zistené porušenia pri vedení účtovníctva mohol\ndaňový úrad uložiť pokutu vo výške 1 680,46 Eur, jej výpočet v súlade so zákonom odôvodnil, pričom\nuložil pokutu i pod túto hranicu, vo výške 1 500,- Eur.\nS prihliadnutím na výšku uloženej pokuty, pod spodnú zákonom stanovenú hranicu, na množstvo\nzistených pochybení pri vedení účtovníctva žalobcom ako zodpovednej účtovnej jednotky, ako i na\nskutočnosť, že nešlo o ojedinelé pochybenia, ale o pochybenia vyskytujúce sa opakovane v priebehu\n\ncelého účtovného obdobia roka 2010, nie je namieste akceptovať tvrdenie žalobcu o neprimeranosti a\nneodôvodnenosti výšky uloženej pokuty.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu\nako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a daňového úradu obsahujú\nvšetky zákonom požadované náležitosti. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP v spojení s § 219 ods. l, ods.\n2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP\na § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v\nodvolacom konaní nebol úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/26/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}