{"guid": "8dddd84c-4014-4ce5-a655-41cc11c4a2c0:19a6e173-12e1-4f23-bb12-7ab5aa974079", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200429.1", "spisova_znacka": "1Sžso/7/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/7/2014 z 12. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2015, sp. zn. 1Sžso/7/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200429.1", "identifikacne_cislo": "8013200429", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2015-05-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19a6e173-12e1-4f23-bb12-7ab5aa974079", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200429.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200429.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200429.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/7/2014\n8013200429\n12. 05. 2015\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2015:8013200429.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v\nprávnej veci žalobcu: Y. W., nar.: XX.XX.XXXX, bytom B. W.. XX, proti žalovanému: Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP - pracovisko Košice s\nadresou Zádielska č. 2, 043 32 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 03. októbra 2013 č. k. 4S/19/2013-36,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 03. októbra 2013 č. k.\n4S/19/2013-36 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/2640 zo dňa 08.03.2013 (ďalej na účely\nrozsudku len „napadnuté rozhodnutie“ - č. l. 9) žalovaný ako konajúci odvolací správny orgán v zmysle\n§ 4 ods. 6 písm. c) a § 6 zákona č. 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,\nrodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov postupom podľa § 59 ods.\n1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“) potvrdil v zmysle § 51 písm. b) a § 34 ods. 1 a 6\nzákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 447/2008 Z. z.“)\nodvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou č.:\n2012/42754-005 z 19.11.2012 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňový orgán“, resp. „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kúpu osobného\nmotorového vozidla (ďalej na účely rozsudku tiež „peňažný príspevok“).\nPodľa § 4 ods. 6 písm. c) zák. č. 453/2003 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\nústredie vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom\nstupni rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.\n\nPodľa § 6 zák. č. 453/2003 Z. z. v citovanom znení ústredie a úrad môžu na zabezpečenie výkonu\nniektorých činností po schválení ministerstvom, ak si to vyhradí, zriaďovať a zrušovať pracovisko mimo\nsvojho sídla a určovať jeho územný obvod.\nPodľa § 51 písm. b) zák. č. 447/2008 Z. z. v citovanom znení ústredie vykonáva v druhom stupni štátnu\nsprávu vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, v ktorých v prvom stupni koná a\nrozhoduje úrad.\nPodľa § 34 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v čase podania žiadosti (t. j. 06.07.2011)\nfyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného\npodľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť\npeňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.\nPodľa § 34 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z. z. v citovanom znení peňažný príspevok na kúpu osobného\nmotorového vozidla možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je\nzamestnaná alebo preukáže, že bude zamestnaná alebo sa jej poskytuje sociálna služba v domove\nsociálnych služieb, špecializovanom zariadení, dennom stacionári alebo preukáže, že sa jej bude\nposkytovať sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení alebo dennom\nstacionári alebo navštevuje školské zariadenie alebo preukáže, že bude navštevovať školské zariadenie\na osobné motorové vozidlo bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do zamestnania,\nškolského zariadenia alebo do domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného\nstacionára a dvakrát späť. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na účely uvedené v\nprvej vete sa považuje za splnenú aj vtedy, ak\na) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva zamestnanie v mieste svojho trvalého\npobytu alebo prechodného pobytu a osobné motorové vozidlo využíva počas dvoch dní v týždni na svoju\nprepravu pri výkone svojho zamestnania,\nb) sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje týždenná pobytová sociálna\nslužba v domove sociálnych služieb 1a) alebo špecializovanom zariadení, zabezpečuje najmenej\njedenkrát v týždni jeho preprava do domova sociálnych služieb 1a) alebo špecializovaného zariadenia\n1a) a najmenej jedenkrát v týždni preprava z domova sociálnych služieb 1a) alebo špecializovaného\nzariadenia, alebo\nc) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje školské zariadenie najmenej dvakrát v\nmesiaci z dôvodu, že má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určený individuálny študijný\nplán alebo je ubytovaná v internáte.\n2. Prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní o nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného\nmotorového vozidla zohľadnil komplexný posudok č. 2012/14743-16 z 02.11.2012 vydaný Úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, podľa ktorého je žalobca podľa § 2 ods. 3 zák. č.\n447/2008 Z. z. fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.\nZo záverov opätovne vypracovaného lekárskeho posudku prvostupňovému orgánu vyplýva, že žalobca\nnemá narušenú schopnosť orientácie ani zníženú pohybovú schopnosť a jeho dominantným kardinálnym\npostihnutím je ťažko znížená funkčná rezerva srdca, ale klinicky v internom náleze bez prejavov zlyhania\nsrdca, bez porúch dýchania, bez cyanózy, t. j., že implantovaný kardiostimulátor podporuje srdcovú\nčinnosť a toleranciu námahy. Problémy s chrbticou sú podľa CT nálezu bez poškodenia miechy.\n3. Ďalej uviedol, že dlhšiu chôdzu a postoj, resp. chôdzu do schodov aj zo schodov zvládne, a to aj s\nprestávkami. Pomôckou môže byť protetická pomôcka. Pri intermitentnom zhoršení stavu, čo môže byť\naj pri meteorologických zmenách, potrebuje krátkodobú pomoc sprievodcu.\nZ vyššie uvedeného prvostupňovému orgánu vyplynulo, že zdravotné postihnutie ho neobmedzuje v\nschopnosti premiestniť sa v sprievode inej osoby k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať do\nvozidla verejnej hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho alebo zvládnuť\nv ňom inú situáciu.\n\n4. V odvolacom konaní žalovaný pri posudzovaní skutkového stavu vychádzal za komplexného posudku\nč. UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/1646 zo 14.02.2013, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobcu\nbola stanovená na 70 % pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie, t. j. ochorenie srdca v pokročilom\nštádiu srdcového zlyhávania, kedy na odstránenie poruchy vedenia vzruchu srdcovými komorami v máji\n2011 mal implantovaný kardiostimulátor (časť VIII. A.1.c prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z. z.), v dôsledku\nčoho sa menovaný považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalším postihnutím\nzdravotného stavu je porucha chrbtice (časť XII.A. l.d - pri tomto ochorení miera funkčnej poruchy\ndosahuje 50 %). Pri stave po implantácii kardiostimulátora (časť VIII.A.4) miera funkčnej poruchy žalobcu\nnedosahuje najmenej 50 %. Žalovaný potvrdil, že žalobca v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia\nje odkázaný na sprievodcu.\nTermín opätovného posúdenia posudkový lekár druhostupňového správneho orgánu nestanovil, kontrola\nnepotrebná.\n5. Na základe vykonanej sociálnej posudkovej činnosti žalovaný zistil, že žalobca je poberateľom\nstarobného dôchodku, je ženatý, žije v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s manželkou. Žalobca\nuviedol, že je dlhodobo liečený pre kardiomyopatiu a pre poruchy chrbtice je v dlhodobej starostlivosti\nneurológa. Žalobca je mobilný, chôdzu má sťaženú, pravou nohou zakopáva. Pri samostatnom pohybe\npre pocity závrate a neistej chôdze využíva prevažne vychádzkovú palicu. Problém mu spôsobuje\nprekonávanie dlhších vzdialenosti ako aj terénnych nerovností. Dlhšie nepostojí ani neposedí.\nTiež udával pretrvávajúce bolesti celej chrbtice, najmä bedrovej oblasti s vyžarovaním do končatín. Má\nbolesti dolných končatín, necitlivosť po koleno, tŕpnutie dolných končatín. Hoci žalobca vlastní osobné\nmotorové vozidlo zn. škoda Felícia (rok výroby 1995), toto vozidlo je podľa žalobcu značne opotrebované\na technicky nespôsobilé riešiť okrem iného aj jeho dopravu do zdravotníckych zariadení na odborné\nvyšetrenia.\n6. Z lekárskeho posudku č. UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/1646 z 11.02.2013 vyplýva, že aplikácia\nICD - kardiostimulátora znižuje riziko náhlej hemodynamicky závažnej poruchy rytmu, avšak nedokáže\nzabrániť progresii srdcovej slabosti pri uvedenej diagnóze. Žalobca je po opakovaných operáciách pre\npoškodenie medzistavcových platničiek s prítomnými medzistavcovými zmenami III. stupňa s poruchou\nfunkcie, a to s motorickým a senzitívnym deficitom na dolných končatinách trvalého charakteru. U\nžalobcu nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu, ale k progresii srdcovej slabosti, ktorá mu bráni\nvykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť.\nZ uvedeného lekárskeho posudku zároveň vyplýva, že žalobca je občanom odkázaným na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom (§ 14 ods. 6 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z. z.). Z lekárskeho\nposudku vyplýva, že v odvolacom konaní boli zhodnotené lekárske odborné nálezy nachádzajúce sa v\nspisovej dokumentácii a tiež lekárske nálezy doložené v rámci odvolacieho konania.\n7. Žalovaný v súvislosti s vyššie uvedeným skutkovým stavom poukázal na to, že žalobca nepreukázal\ntú skutočnosť, že osobné motorové vozidlo bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy\ndo zamestnania, do školského zariadenia alebo do domova sociálnych služieb, špecializovaného\nzariadenia alebo denného stacionára a dvakrát späť, tak ako to je ustanovené v § 34 ods. 6 zák. č.\n447/2008 Z. z.\nŽalobca mal posledný pracovný pomer uzatvorený so zamestnávateľom PRO SANUS - MR s.r.o. v\nSnine na základe dohody o vykonaní práce, na dobu určitú od 01.10.2010 do 30.09.2011. Od ukončenia\nposledného pracovného pomeru zamestnaný nebol a nepreukázal tú skutočnosť, že zamestnaný bude.\nNa uvedenom základe žalovaný odvolanie zamietol.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n\n8. Proti hore uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajský súd v Prešove žalobu zo\ndňa 06.05.2013.\n9. V dôvodoch žaloby namietal, že dňa 06.07.2011 požiadal prvostupňový orgán o peňažný príspevok.\nKrajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24.02.2012 pôvodné rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nNakoľko prvostupňový orgán mal ignorovať 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o jeho žiadosti, po podaných\nsťažnostiach sa dňa 09.11.2012 obrátil s podnetom na Okresnú prokuratúru vo Vranove nad Topľou.\n10. S argumentom žalovaného, že žalobca nepreukázal, že bude motorové vozidlo využívať najmenej\ndvakrát v týždni na účely prepravy stanovené zákonom, s poukazom na dohodu o vykonaní práce,\nktorú mal uzatvorenú so zamestnávateľom PRO SANUS - MR, s.r.o. v Snine na dobu určitú od\n01.10.2010 do 30.09.2011, nesúhlasil. Žalobca naopak argumentoval, že rozhodovanie žalovaného,\nako aj prvostupňového orgánu, je rozhodujúci stav, ktorý bol daný v čase podania jeho žiadosti, t. j.\n06.07.2011.\nV skutočnosti, na základe ďalšej dohody o vykonaní práce, bol v pracovnoprávnom vzťahu od 01.10.2011\ndo konca roku 2012. Pracovať prestal z dôvodu, že nemal ako dochádzať do zamestnania. Ak bude mať\nzabezpečenú dopravu, veľmi rád bude pracovať ďalej.\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nB)\n12. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím a dospel k záveru, že je nutné žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.\n13. Svoj rozsudok s odkazom na ustanovenia § 34 ods. 1 a 6, § 2 a § 14 ods. 6 písm. a) zák. č. 447/2008\nZ. z. odôvodnil tým, že žalobca síce preukázal, že je v dôsledku svojho ťažkého zdravotného postihnutia\npovažovaný za fyzickú osobu odkázanú na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, avšak\nžalobca nepreukázal, že osobné motorové vozidlo bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely\nustanovené v ust. v § 34 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z. z., t. j. napríklad na prepravu do zamestnania.\n14. Tiež krajský súd pripustil, že vo veci nebol správnymi orgánmi dostatočne zistený skutočný stav\nveci, tak toto jeho tvrdenie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a zo záznamom zo sociálnej\nposudkovej činnosti zo dňa 23.01.2013, kde žalobca uviedol, že prepravu osobným motorovým vozidlom\npotrebuje riešiť do zdravotníckych zariadení na odborné vyšetrenia. Ďalej uviedol, že osobné motorové\nvozidlo využíva aj na rodinné návštevy, do kostola, na bohoslužby, na nákupy, na kultúrne podujatia,\nspoločenské podujatia a na vybavovanie osobných záležitostí na inštitúciách a úradoch.\nV tejto súvislosti krajský súd poukázal, že je pravdou, že v čase podania žiadosti mal so spoločnosťou\nPRO SANUS - MR s.r.o. v Snine uzavretú dohodu o vykonaní práce na dobu určitú od 01.10.2010 do\n30.09.2011, táto skutočnosť však vzhľadom na vyššie uvedené neopodstatňuje priznanie príspevku na\nkúpu motorového vozidla podľa v § 34 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z. z.\n15. Preto podľa krajského súdu správne postupovali správne orgány, ak žalobcovi nepriznali peňažný\npríspevok pre nesplnenie podmienok pre jeho priznanie.\nIII.\nOdvolanie žalobcu / stanoviská\n\n16. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 25.11.2013 (č. l. 41) žalobca napriek požiadavke zákonodarcu\nzakotvenej v ustanovení § 205 O.s.p. výslovne neuviedol žiadny zo zákonom uznaných dôvodov\nodvolania.\nPreto odvolací súd musel v zmysle § 41 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., najmä s prihliadnutím\nna argumentáciu žalobcu o nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku vyhodnotiť\npodané odvolanie podľa jeho obsahu nasledovne.\n17. Žalobca zotrval na svojom pôvodnom žalobnom dôvode, t. j. že v čase podania svojej žiadosti (t.\nj. 06.07.2011) o poskytnutie peňažného príspevku v prílohe doložil aj relevantný doklad o existencii\npracovnoprávneho vzťahu.\nV súvislosti s uvedeným zdôraznil, že pre rozhodovanie správneho orgánu je rozhodujúci stav ku dňu\npodaniu žiadosti oprávnenej osoby.\n18. Tiež zdôraznil, že na odpoveď, či žalobca pracuje, resp. či sa ešte v budúcnosti chystá pracovať,\nmali podľa žalobcu konajúce správne orgány ho vyzvať a zároveň mu umožniť, aby predložil doklad o\npracovnoprávnom vzťahu.\n19. Žalobca záverom navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n20. Z vyjadrenia žalovaného (č. l. 46) zo dňa 11.12.2013 vyplýva, že trvá na svojom vyjadrení zo\ndňa 11.06.2013 k žalobe a napadnuté rozhodnutie považuje za správne a vydané v súlade s platnými\nprávnymi predpismi.\nSúčasne žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru,\nže odvolanie nie je dôvodné, pretože odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne\nsprávny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov\npostupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n22. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),\nt. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru\no ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z\nprostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny\nsúd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z\núradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n23. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe\n\na o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212\nods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie\nžalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami\nžalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n24. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nNa druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou\nsa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je procesne právna otázka, či prvostupňový\norgán tvrdeným pasívnym prístupom pri objasňovaní skutočností rozhodných pre aplikáciu § 34 zák.\nč. 447/2008 Z. z. zapríčinil vznik vady, ktorá by bola spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia v zmysle § 250ja ods. 2 písm. e) O.s.p.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n25. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v.\nŠpanielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] vyplýva jasný\nprávny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n26. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd po\nvyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo\nvzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods.\n2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom\nrozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu\nniektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich doplňujúcich\nzistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje\nodvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore\nvymedzenej právnej otázke.\n27. Z administratívneho spisu pre Najvyšší súd nepochybne vyplýva, že dňa 23.01.2013 pracovníci\nžalovaného vykonali sociálnu posudkovú činnosť, ktorej obsah je zachytený v zázname z uvedeného\ndňa. Zo zápisnice vyplývajú otázky, ktoré boli položené žalobcovi, ako aj jeho odpovedi, resp. podnety,\nktoré na tomto mieste žalobca adresoval pracovníkom žalovaného.\n\n28. Okrem iného predmetom zisťovania pracovníkov žalovaného bola aj existencia, resp. možná\nexistencia pracovného pomeru žalobcu, ku ktorej mal žalobca uviesť nasledujúce informácie:\n„Posledný pracovný pomer trval od 1.10.2010 do 30.9.2011 so zamestnávateľom PRO-SANUS-MR s.r.o.\nv Snine uzatvorený na dobu určitú.\n....\nV kalendárnom roku som bol v pracovnom pomere vo firme PRO SANUS-MR s.r.o. Snina. Pracovný\npomer vykonával na dohodu, do zamestnania dochádzal 3 x do týždňa. Sídlo zamestnávateľa bolo\nvzdialené od miesta bydliska cca 30 km. V budúcnosti plánuje do zamestnania nastúpiť. Vykonával prácu\noperátora - sedavá práca, prevažne. V súčasnosti svoju prepravu zabezpečuje na rodinné návštevy, do\nkostola na bohoslužby, denne do obchodu na nákupy, úradných a lekárskych záležitostí, kultúrne a,\nspoločenské podujatia.“\nUvedený záznam žalobca následne svojim podpisom odsúhlasil bez uvedenia akýchkoľvek výhrad, hoci\nz ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení s § 22 Správneho poriadku vyplýva, že aj v zázname, ktorý má\ncharakter písomne vyhotovenej zápisnice, bol oprávnený uviesť svoje námietky proti obsahu zápisnice,\nresp. podporiť svoju žiadosť relevantným tvrdením o existencii alebo o prísľube budúceho pracovného\nvzťahu.\nPodľa § 4 ods. 1 Správneho poriadku v znení relevantnom pre prejednávanú vec účastníci konania (§\n14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.\nPodľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku v citovanom znení o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch\nv konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a\no hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu.\nPodľa § 22 ods. 3 Správneho poriadku v citovanom znení zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky\nosoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie,\nzápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto\nodopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.\nPodľa § 53 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. v citovanom znení na konanie vo veciach kompenzácie, na\nkonanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom\nkonaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 53 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z. z. v citovanom znení ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, §\n60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach\nkompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.\n29. Z uvedeného Najvyššiemu súdu vyplýva, že žalobca za tejto situácie nepredložil pracovníkom\nžalovaného žiadne dôkazné prostriedky a ani im nenavrhol ich vykonanie na podporu svojich tvrdení o\nsplnení zákonných predpokladov ustanovených v § 34 zák. č. 447/2008 Z. z. V súvislosti s uvedeným\nnaopak zotrváva na argumentácii, že pre rozhodovanie správneho orgánu je rozhodujúci stav ku dňu\npodaniu žiadosti oprávnenej osoby.\nJe síce pravdou, že prvostupňový orgán svojim rozhodovaním zapríčinil uplynutie 2-mesačného zostatku\npracovnoprávneho vzťahu dohodnutého na dobu určitú, t. j. do 30.09.2011, avšak toto je celkom\npochopiteľné z objektívnych dôvodov, ktoré si od prvostupňového orgánu vyžadujú po podaní žiadosti\nzhromaždiť relevantné podklady pre vybavenie žiadosti žalobcu.\nNa druhej strane žalobca využil svoje oprávnenie, a na dĺžku konania upozornil oprávnené orgány, čím\ndosiahol vydanie rozhodnutia vo svojej veci. V súvislosti s uvedenou námietkou Najvyšší súd zdôrazňuje,\nže pre súdny prieskum správnych rozhodnutí je v zmysle § 250i ods. 1 zásadne rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a nie, ako žalobca tvrdí, stav v čase podania\njeho žiadosti.\n\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n30. Tiež žalobca zdôrazňuje, že na odpoveď, či žalobca pracuje, resp. či sa ešte v budúcnosti chystá\npracovať, mali podľa žalobcu konajúce správne orgány ho vyzvať a zároveň mu umožniť, aby predložil\ndoklad o pracovnoprávnom vzťahu. Takto ale pracovníci žalovaného postupovali a ako je vyššie uvedené\n(viď bod č. 28), boli žalobcovi počas výkonu sociálnej posudkovej činnosti, ktorá v zmysle § 55 ods. 3\nzák. č. 447/2008 Z. z. predstavuje osobitnú formu súčinnostného konania, položené aj otázky o jeho\nsúčasných, resp. budúcich pracovných aktivitách.\nNakoľko žalobca nebrojil proti obsahu skutočností zachytených v sociálnom zisťovaní, potom nie je\nmožné jeho námietku potvrdiť ako dôvodnú. Na uvedenom základe sa Najvyšší súd stotožnil so záverom\nkrajského súdu, že v medziach žalobných námietok je napadnuté rozhodnutie vecne správne.\nPodľa § 55 ods. 3 veta posledná zák. č. 447/2008 Z. z. na výzvu príslušného orgánu je fyzická osoba\npovinná predložiť aj iné doklady, ktoré sú podkladom na rozhodnutie.\nV.\n31. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nžalobcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku.\nUvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je\nlogicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami\na právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné\npodmienky pre priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené a ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal.\n32. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovaného Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom\npodľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa §156 ods. l a 3\nO.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n33. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto\nkonania nevzniklo.\n34. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), charakter\nkonania si nepredurčoval požiadavku nutnosti v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie\na z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}