{"guid": "294788af-d75e-472e-8ec2-8c61c3b69598:ec7a7129-0aaf-4675-aff7-0a6ed8eb1a65", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200384.1", "spisova_znacka": "6Sžo/19/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/19/2014 z 25. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. 6Sžo/19/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200384.1", "identifikacne_cislo": "8013200384", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/245", "nazov": "zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/245", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/245-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/245/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 245/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/245/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/245-2003/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/245/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 245/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/245/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/245-2003/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/245#paragraf-24", "/SK/ZZ/2003/245#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec7a7129-0aaf-4675-aff7-0a6ed8eb1a65", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200384.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200384.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200384.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/19/2014\n8013200384\n25. 02. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:8013200384.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nBUKOCEL, a.s., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461, právne zastúpenej\nJUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Plynárenská 1, Michalovce, proti žalovanému: Slovenská\ninšpekcia životného prostredia, so sídlom Karloveská 2, 842 22 Bratislava 4, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 17. decembra 2012, č. 8717-35930/27/2012/Bur/44 920 004\n12, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 4S 17/2013-50 zo dňa 5. decembra\n2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 4S 17/2013-50 zo dňa 5.\ndecembra 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Prešove, rozsudkom č. k. 4S 17/2013-50 zo dňa 5. decembra 2013, podľa ust. § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17. decembra 2012, č. 8717-35930/27/2012/\nBur/44 920 004 12, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia,\nInšpektorátu životného prostredia Košice č. 4492501312/7435-24004/Hut zo dňa 18.09.2012 a\nodvolanie žalobcu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so\nskutkovými zisteniami správnych orgánov a s ich argumentáciou, ako aj právnym posúdením zisteného\nskutkového stavu v tom zmysle, že bolo preukázané, že účastník konania - žalobca, vytýkaným konaním\nporušil § 20 ods. 2 písm. a) zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania\nživotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen zákon č. 245/2003 Z.z., alebo zákon o IPKZ), podľa ktorého je prevádzkovateľ povinný udržiavať\nprevádzku v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení.\nKrajský súd preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v\nintenciách ustanovení § 1 zákona č. 245/2003 Z.z. v spojení s § 2 ods. 1,7, s § 8 ods.1, 2 písm. a/, s\n§ 20 ods.2, písm. a/, s § 24 ods.3, písm. a/ uvedeného zákona, ktorú právnu úpravu citoval, postupom\npodľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\n\nKrajský súd za podstatnú považoval otázku, či žalobca porušil podmienky integrovaného povolenia tak,\nako je to uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov.\nPo preskúmaní veci v rámci žalobných dôvodov a po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu krajský súd dospel k záveru, že konanie žalobcu možno považovať za porušenie podmienok\nintegrovaného povolenia tak, ako to konštatujú správne orgány oboch stupňov. Konštatoval, že\nk porušeniu podmienky A. 3.2 časť II. integrovaného povolenia došlo tým, že spoločnosť žalobcu\nskladovala v prevádzke vápno v sile o objeme 25 m3 a inert na skládke paliva, na ktoré nemala v\nintegrovanom povolení povolené užívať. Považoval za nedôvodnú argumentáciu žalobcu, že uvedené\nmnožstvo vápna bolo odskúšané a použité počas nábehu kotla od 26.9.2011 cca do 3.10.2011 v súlade\ns technológiou výrobcu Kolínske strojírny, a.s. a vzhľadom k nadmerným hodnotám emisií zo dňa\n14.9.2011 sa vápno nepoužíva a že v rámci platného IP má súhlas na používanie CaO vo svojom\ntechnologickom procese, ako aj v tom že pri nábehu a prevádzkovaní žalobca úzko spolupracoval so\nzástupcami výrobcu kotla -Kolínske strojírny, a.s.. Podľa názoru krajského súdu postup žalobcu bol v\nrozpore s uvedenou podmienkou, ktorej porušenie mu bolo správnymi orgánmi vytýkané, keď kontrolou\nbolo zistené, že žalobca skladoval v prevádzke vápno o sile o objeme 25 m3 a inert na skládke paliva,\nktoré nemal v integrovanom povolení povolené užívať, čím porušil integrované povolenie v tomto bode.\nK porušeniu podmienky A. 1.2 časť II. integrovaného povolenia krajský súd uviedol, že k porušeniu\ntejto podmienky došlo tým, že žalobca umiestnil do prevádzky nový kotol na drevnú hmotu KDO 30,\nvýrobné číslo 1101 rok výroby 2011 a prevádzkoval ho od 26.9.2011 bez toho, aby plánovanú zmenu\nvo fungovaní prevádzky, ktorá má vplyv na životné prostredie a môže mať negatívny vplyv na človeka,\nvopred ohlásil na IŽP Košice a požiadal IŽP Košice o zmenu integrovaného povolenia za účelom\nudelenia súhlasu na vydanie rozhodnutia o povolení zmeny stavby zdroja znečisťovania ovzdušia a\nrozhodnutia o užívaní zdroja znečisťovania ovzdušia po vykonaných zmenách podľa § 8 ods. 2 písm.\na/, bod 1 zákona č. 245/2003 Z.z., udelenia súhlasu na zmenu súboru technicko- prevádzkových\nparametrov a technicko -organizačných opatrení podľa § 8 ods. 2 písm. a/, bod 8 zákona č. 245/2003\nZ.z., udelenia súhlasu na používanie surovín podľa § 8 ods. 2 písm. a/, bod 4 tohto zákona. K žalobnej\nnámietke žalobcu, že nezmenil umiestnenie nového kotla oproti pôvodnému a zrealizoval nový kotol na\ntom istom mieste, a teda nedošlo k zmene činností tak, ako to má na mysli § 8 ods. 7 tohto zákona,\nkrajský súd uviedol, že došlo k porušeniu tejto podmienky z dôvodu, že žalobca vopred neohlásil na\ninšpektorát životného prostredia a nepožiadal o zmenu integrovaného povolenia za účelom udelenia\nsúhlasu na vydanie rozhodnutia o povolení zmeny stavby zdroja znečisťovania ovzdušia a rozhodnutia\no užívaní zdroja znečisťovania ovzdušia po vykonaných zmenách. Súčasne uviedol, že námietka\nžalobcu, že sa nezmenil charakter alebo fungovanie prevádzky a uvedením nového kotla do prevádzky\nboli zabezpečené pozitívne dôsledky na životné prostredie z významne pozitívny vplyvom na človeka,\nnič nemení na tom, že došlo k zmene integrovaného povolenia v súvislosti so zmenou stavby zdroja\nznečisťovania ovzdušia.\nK žalobnej námietke v súvislosti s porušením podmienky A. 4.2 časť II. integrovaného povolenia krajský\nsúd konštatoval, že k porušeniu tejto podmienky došlo tým, že prevádzkovateľ nevykonával činnosť\nv prevádzke počas prevádzkovania kotla na drevnú hmotu v súlade s projektom stavby „Prestavba\nbieliarne na výrobu ECF buničín“ a podmienkami výrobcu zariadenia - kotla, pre spaľované palivo, a\nteda nevykonával činnosť v prevádzke počas prevádzkovania KDO 30 v súlade s projektom stavby a\npodmienkami výrobcu zariadenia a použil v prevádzke palivo s vyšším obsahom vody ako 42,5 %, čím v\nuvedených dňoch porušil integrované povolenie v tomto bode. Námietku žalobcu vo vzťahu v prevádzke\nkotla krajský súd považoval za nedôvodnú. Podľa názoru krajského súdu poukazovanie na to, že správne\norgány nebrali na zreteľ podklady od zhotoviteľa Kolínské strojírny, a.s. nevyvracajú tvrdenia žalovaného,\nže nebola dodržaná uvedená podmienka v integrovanom povolení. Krajský súd konštatoval, že žalobca\nkonal v rozpore s integrovaným povolením aj tým, že nepredložil evidenciu a príslušné informácie od\nfiltračného zariadenia, ktoré je povinný viesť a uchovávať tak, aby boli chránené pred neoprávneným\nzásahom, zmenám a strate údajov, a ak sú vedené len v elektronickej forme, príslušné elektronické\nprostriedky musia byť zabezpečené, tak aby údaje boli uchované aj počas porúch elektrického napájania.\nK namietanému porušeniu podmienky I. 5.4 II. integrovaného povolenia krajský súd uviedol, že k jej\nporušeniu žalobcom došlo, tým, že neohlásil IŽP Košice bezodkladne mimoriadnu udalosť, nadmerný\núnik tuhých znečisťujúcich látok do ovzdušia z prevádzkovaného KDO 30, ktorá nastala dňa 28.12.2011\na tým, že spoločnosť žalobcu neuviedla v evidencii o havárii čas vzniku a dobu trvania havárie do jej\nodstránenia, druh a množstvo znečisťujúcich látok, ktoré boli počas havárie vypustené do ovzdušia\n\na zhodnotenie stavu použitých protihavarijných systémov zariadení. K žalobnej námietke žalobcu,\nže nedošlo k havárii a že príslušné meracie prístroje, čiže riadiaci systém nezaregistroval žiadny\nalarm a teda neprevádzkovala zariadenia, keď bolo spôsobené znečistenie ovzdušia v príslušnej\nobci, a preto neodstavoval zariadenie, krajský súd uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca\nprevádzkoval nový kotol na drevnú hmotu dňa 28.12.2011 bez obmedzenia alebo zastavenia, čím\nspôsobil bezprostredné ohrozenie kvality ovzdušia v obci Hencovce, čo bolo následkom zisteného úletu\npopolčeka z nového kotla na drevnú hmotu a jeho usadenie po dopade na zemský povrch a tým, že\nžalobca nepredložil ku kontrole žiadnu prevádzkovú evidenciu od filtračného zariadenia, čím by dokázal,\nže v čase havárie bolo filtračné zariadenie v prevádzke, nevyvrátil tvrdenia správnych orgánov že k\nhavárii došlo a žalobca neohlásil inšpektorátu bezodkladne mimoriadnu udalosť, čím porušil integrované\npovolenie v tomto bode.\nKrajský súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, ak za uvedené porušenie\npodmienok integrovaného povolenia vyrubili žalobcovi pokutu za správny delikt, ktorého sa žalobca\ndopustil svojim konaním a nerešpektovaním podmienok integrovaného povolenia. Za nedôvodnú krajský\nsúd považoval aj námietku žalobcu v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci, že zistenie\nskutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov nedostačujúcim zistením skutkového stavu veci\npotrebného pre rozhodnutie a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov. Konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 71 /1967\nZb. o správnom konaní, je riadne odôvodnené, sú v ňom uvedené všetky podklady, z ktorých vychádzali\nsprávne orgány pri svojom rozhodovaní ako aj úvahy pri hodnotení dôkazov. Mal zato, že vo veci bol\nriadne zistený skutočný stav veci a nebol zistený rozpor rozhodnutia správnych orgánov s obsahom\nadministratívnych spisov.\nRozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žiadnemu z\núčastníkov nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca vo veci nemal úspech a žalovaný zo\nzákona nemá nárok na náhradu trov konania.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu\nvráti na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.\nŽalobca v dôvodoch odvolania namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam.\nTvrdil, že pokiaľ ide o porušenie podmienky A.1.2 časť II. integrovaného povolenia, žalobca namietal\nskutočnosť, že by v tomto prípade došlo k zmene charakteru alebo fungovania prevádzky, keďže\nuvedením nového kotla do prevádzky zabezpečil pozitívne dôsledky na životné prostredie s významne\npozitívnym vplyvom na človeka, ako aj, že nezmenil umiestnenie nového kotla oproti pôvodnému a\nzrealizoval nový kotol na tom istom mieste. Vyslovil názor, že v tomto prípade, keďže uvedením nového\nkotla do prevádzky zabezpečil pozitívne dôsledky na životné prostredie s významne pozitívnym vplyvom\nna človeka, nejde o prípad v zmysle § 8 ods. 7 zákona č. 245/2003 Z.z.. Vytýkal žalovanému, že s\nuvedenými námietkami žalobcu, a to že v prípade pozitívneho zlepšenia životného prostredia nejde o\nprípad podľa § 8 ods. 7 sa dostatočne nevysporiadal, keďže síce neupieral jeho tvrdenie, ale pokladal\nto za svojskú interpretáciu § 8 ods. 7 tohto zákona bez väzby na integrované povolenie, avšak žalovaný\nďalej túto interpretáciu nijakým spôsobom ani ďalšou svojou argumentáciou nevyvrátil. Žalobca v danej\nsúvislosti len poukázal na argumentáciu súdu prvého stupňa k porušeniu tejto podmienky.\nVo vzťahu k porušeniu podmienky A.3.2 časť II. integrovaného povolenia žalobca uviedol, že uvedené\nmnožstvo vápna (1800 kg) bolo odskúšané a použité počas 1. nábehu kotla od 26.9.2011 cca do\n3.10.2011 v súlade s technológiou výrobcu Kolínské strojirny, a.s. a vzhľadom k nadmerným hodnotám\nemisií z 14.9.2011 sa vápno nepoužíva. Poukazom na to, že v rámci platného IP má žalobca súhlas na\npoužívanie CaO (vápno) vo svojom technologickom procese. Namietal, že uvedenými námietkami sa\nžalovaný dostatočne nevyporiadal, keď svoje rozhodnutie v tomto bode opiera o argumentáciu - „jeho\n\ntvrdenia, prečo to tam skladoval sú irelevantné k uvedenej podmienke integrovaného povolenia“. Taktiež\nžalobca v tomto bode len poukázal na argumentáciu prvostupňového súdu.\nVo vzťahu k porušeniu podmienky A.4.2 časť II. integrovaného povolenia žalobca uviedol, že\nprevádzkoval kotol v súlade STTP a TOO, prevádzkovými predpismi, s projektom stavby, technickými\na prevádzkovanými podmienkami výrobcov zariadení, evidencia prevádzky filtračného zariadenia za\npredošlé obdobia bola v počítači -operátorskej stanici PC HP21 kotla a filtračného zariadenia. Tvrdil, že\ntáto stanica bola kvôli poruche vymenená za novú, pôvodná operátorská stanica, v ktorej bola uvedená\nevidencia vedená, bola kvôli získaniu údajov podrobená kontrole a analýze u odborne spôsobilej firmy\n- Entry Net, s.r.o. Bratislava, avšak pri poruche došlo k takému poškodeniu, že požadované údaje\nnebolo možné opätovne získať. Namietal, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán nebrali na\nzreteľ podklady od zhotoviteľa Kolínske strojírny, a.s.. I v tomto bode žalobca len poukázal na tvrdenia\nprvostupňového súdu k porušeniu tejto podmienky.\nVo vzťahu k porušeniu podmienky I.5.4 časť II. integrovaného povolenia žalobca vyslovil presvedčenie,\nže nedošlo k havárií ako bolo konštatované aj v liste zo dňa 30.12.2011 -informácia o poruche. Uviedol,\nže ku pravdepodobnej poruche došlo 28.12.2011 v skorých ranných hodinách. Tvrdil, že vzhľadom k\ntomu, že príslušné meracie prístroje, čiže riadiaci systém, nezaregistroval žiaden alarm, nemožno tvrdiť,\nže spoločnosť žalobcu prevádzkovala zariadenia, aj keď spôsobila znečistenia ovzdušia v príslušnej\nobci. Poukázal na to, že nakoľko si nebol vedomý pochybenia, neodstavoval zariadenie. Ďalej uviedol,\nže informácie o znečistení obce obdržal od obyvateľov obce až dňa 28.12.2011 v dopoludňajších\nhodinách a napriek tomu, že prevádzkované zariadenia spoločnosti nevykazovali poruchu, ktorá by\nmohla takéto znečistenie spôsobiť, prizval žalobca na kontrolu zariadenia odborne spôsobilú spoločnosť\na dňa 29.12.2011 firma ILD Košice zistila nekorektné správanie sa zariadenia, a preto okamžite po\nobdržaní ich prehlásenia zaslal žalobca informáciu o poruche na IŽP Košice a OÚ ŽP Vranov nad Topľou.\nVyslovil názor, že podmienka bezodkladného ohlásenia bola splnená, majúc zato, že v konkrétnom\nprípade spoločnosť urobila včas a riadne všetky potrebné kroky v súlade s platnou legislatívou a teda sa\nnedopustila porušenia uvedenej podmienky stanovenej v integrovanom povolení. Vytýkal žalovanému,\nže ani s touto námietkou žalobcu sa náležite nevyporiadal. Súčasne namietal, že žalovaný neúplne zistil\nskutočný stav veci, čo preukazuje aj priamo v rozhodnutí položená otázka na základe čoho odvolateľ\ntvrdí, že prístroje nezaregistrovali žiaden alarm zariadenia. Žalovanému tiež vytýkal, že si od žalobcu v\npriebehu odvolacieho konania nevyžiadal žiadne doplňujúce informácie alebo podklady. I v danom bode\nžalobca len poukázal na tvrdenia súdu 1. stupňa k porušeniu tejto podmienky. Súdu prvého stupňa\nvytýkal, že svoje tvrdenie oprel výlučne o názor žalovaného. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že\nprevádzková kniha od filtračného zariadenia predložená z objektívnych príčin nebola, nemožno ani tvrdiť,\nže filtračné zariadenie v prevádzke nebolo, majúc zato, že ide iba o špekulatívny ničím nepodložený\nnázor žalovaného, s ktorým sa prvostupňový súd stotožnil. S argumentáciou súdu prvého stupňa vo\nvzťahu k tejto námietke nesúhlasil.\nŽalobca považoval napadnuté rozhodnutie za zmätočné, pretože súd v odôvodnení svojho rozsudku\npoukazoval na niekoľko okolnosti prípadu, ktoré považoval za rozhodné, pričom sa takmer výlučne\njednalo o argumenty žalovaného, ktoré žalobca vo svojej žalobe napádal. Dôvodil, že v súlade so\nzásadou materiálnej pravdy je súd povinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie a\nmá povinnosť prihliadať na všetky okolnosti prípadu, čo v danom prípade nevykonal, keď nedostatočne\nposúdil skutočnosti uvádzané žalobcom v podanej žalobe a všetky námietky a tvrdenia zamietol s\nodôvodnením, že ide o námietky a tvrdenia neopodstatnené a nedôvodné. V danej súvislosti poukázal\nna nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 119/03 - 30. Vyslovil názor, že prvostupňový súd\nsi nesplnil svoju zákonnú procesnú povinnosť dostatočne odôvodniť výrok rozhodnutia, keďže námietky\na otázky žalobcu posúdil ako neopodstatnené a bližšie sa k nim nevyjadril. Mal zato, že rozhodnutie\nsúdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko správne orgány pri rozhodovaní o\nuložení pokuty porušili zásady, na ktorých je postavené celé vedenie správneho konania. Namietal, že\nz odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako sa vyporiadal s námietkami\nžalobcu vznesenými v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, poukazom na právnu\núpravu § 59 ods. 1 správneho poriadku. V danej súvislosti žalobca tiež poukázal na rozsudok Krajského\nsúdu Košice sp. zn. 6S/1/2009-99 potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/ 201/2010.\nTrval na tom, že správne orgány nepostupovali pri rozhodovaní, ktoré viedlo k uloženiu pokutu, správne.\nVyslovil názor, že rozhodnutie žalovaného nie je vydané v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, keď\nnie je riadne odôvodnené, nie sú v ňom uvedené všetky podklady, z ktorých vychádzali správne orgány\n\npri svojom rozhodovaní, ako aj úvahy pri hodnotení dôkazov, majúc za to, že skutkový stav veci nebol\nriadne zistený a rozhodnutia správnych orgánov sú v rozpore s obsahom administratívnych spisov.\nZáverom uviedol, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil s názorom\nprvostupňového správneho orgánu a vyslovil právny záver, že rozhodnutie o uložení pokuty je správne.\nSúčasne vyslovil názor, že prvostupňový súd vydal rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, ako aj, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam.\nIII.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho písomnom\nodvolaní, poukazom na to, že žaloba v podanom odvolaní uvádza argumenty, ku ktorým sa už podrobne\nvyjadril.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§\n246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá\nO.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> <http://\nwww.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k\nzáveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. decembra 2012 č. 8717-35930/27/2012/Bur/44 920 004\n12, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nPreskúmavaným rozhodnutím (zo dňa 17. decembra 2012 č. 87 1735930/27/2012/Bur/44 920\n004 12) žalovaný na základe odvolania žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie Slovenskej\ninšpekcii životného prostredia, inšpektorát životného prostredia Košice zo dňa 18.09.2012 č.\n4492501312/7435-24004/Hut a odvolanie žalobcu zamietol.\nSlovenská inšpekcia životného prostredia, inšpektorát životného prostredia Košice rozhodnutím zo dňa\n18.09.2012 č. 4492501312/7435-24004/Hut podľa § 28 ods. 1 písm. d) v spojení s § 24 ods.3, písm. a/\nzákona č. 245/2003 Z.z. a podľa zákona č. 71/1967 Zb. uložila žalobcovi pokutu vo výške 13.280,-eur\nza porušenie zákonných povinností v zmysle § 20 ods.2, písm. a/ zákona č. 245/2003 Z.z..\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konanie im prechádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorými žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uložení pokuty žalobcovi za porušenie\n\nprávnych povinností v zmysle ustanovení zákona č. 245/2003 Z.z. postupom podľa ustanovení zákona\nč. 71/1967 Zb..\nV.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k\npredmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVI.\nPodľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v prieskumnom konaní súdu spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej\núpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre uloženie pokuty žalobcovi za porušenie\nprávnych povinností podľa zákona č. 245/2003 Z.z., keď žalobca namietal, že správne orgány oboch\nstupňov nezistili skutočný stav veci, nezadovážil si dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia,\nrozhodnutia boli vydané v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ako aj že rozhodnutia správnych\norgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a žalovaný sa nedostatočne\nvyporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom\nk tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a\nprávneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nZ obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že Slovenská inšpekcia životného prostredia\nInšpektorát životného prostredia Košice u žalobcu vykonal kontrolu v dňoch 3. 1. 2012, 13. 1. 2012, 17.\n1. 2012, 27. 2. 2012 a 29. 3. 2002 v prevádzke žalobcu Výroba buničiny Hencovská 2073, Hencovce\nna dodržiavanie podmienok integrovaného povolenia za kontrolované obdobie od 13. 9. 2011 do 17. 1.\n2012; výsledky z tejto kontroly IŽP Košice uviedol v protokole z kontroly č. 3522 - 4253/57/2012/Hut zo\ndňa 27. 2. 2012, ktorý bol prerokovaný so žalobcom; na základe výsledkov zistených z tejto kontroly\nSlovenská inšpekcia životného prostredia inšpektorát životného prostredia Košice rozhodnutím zo dňa\n18. 9. 2012 č.4492501312/7435-24004/Hut uložil žalobcovi pokutu podľa § 24 ods. 3 písm. a/ zákona č.\n245/2003 Z.z. vo výške 13 280 eur za porušenie povinností ustanovenej v § 20 ods. 2 písm. a/uvedeného\nzákona v zmysle, ktorého je prevádzkovateľ povinný udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami\nurčenými v integrovanom povolení, a to za porušenie podmienky A.1.5 časť II. integrovaného povolenia,\npodmienky A.3.2 časť II. integrovaného povolenia, podmienky A.4.2 časť II. integrovaného povolenia\na podmienky I.5.4 časť II. integrovaného povolenia; na základe odvolania žalobcu proti uvedenému\nrozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovaný - Slovenská inšpekcia životného prostredia ústredie, rozhodnutím zo dňa 17. 12. 2012 č. 8717 - 35930/27/2012/Bur/44 920 004 12 odvolanie žalobcu\nzamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil; z odôvodnenia uvedeného\nrozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný ako odvolací správny orgán sa v zásade stotožnil so\nskutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa, dospejúc tiež k záveru, že odvolateľ\n-žalobca, svojím konaním porušil § 20 ods. 2 písm. a/ zákona o IPKZ, keďže vykonával v kontrolovanej\nprevádzke činnosť v rozpore s podmienkami integrovaného povolenia; záverom žalovaný konštatoval,\nže vzhľadom k tom, že odvolateľ vo svojom odvolaní nepredložil žiadne nové skutočnosti ani argumenty\npodporujúce jeho odvolanie nie je dôvod na zmenu ani zrušenie napadnutého rozhodnutia; žalovaný\nv dôvodoch uvedeného rozhodnutia poukazom na skutkové zistenia konštatujúce prvostupňovým\nsprávnym orgánom a poukazom na jednotlivé námietky odvolateľa zaujal stanovisko k namietaným\ntvrdeniam odvolateľa týkajúcich sa vytýkaných porušení podmienok integrovaného povolenia, s prijatím\nvlastného názoru o nedôvodnosti odvolacích námietok.\n\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu považoval\nnámietku žalobcu, že svojím konaním neporušil podmienky A.1.2 časť II. integrovaného povolenia\npoukazom na právnu úpravu § 8 ods. 7 zákona č. 245/2003 Z.z. ako i poukazom na to, že\nuvedením nového kotla do prevádzky zabezpečil pozitívne dôsledky na životné prostredie s významne\npozitívnym vplyvom na človeka, za nedôvodnú. Vychádzajúc z obsahu určenej podmienky A.1.2 časť II.\nintegrovaného povolenia táto podmienka určuje pre žalobcu povinnosť ohlásiť všetky zmeny charakteru\nalebo fungovania prevádzky alebo jej rozšírenia, ktoré môžu mať dôsledky na životné prostredie alebo\nvýznamný negatívny vplyv na človeka, úradu životného prostredia v spojitosti s podmienkou A.1.6\nčasť II. tohto integrovaného povolenia, kde sa uvádza, že akejkoľvek plánované zmeny umiestnenia\na rekonštrukcie prevádzky ako vykonávanej činnosti v prevádzke, ktoré môžu výrazne ovplyvniť\nkvalitu životného prostredia podliehajú integrovanému povoleniu. Z uvedenej podmienky teda vyplýva\npovinnosť žalobcu ako prevádzkovateľa ohlásiť akúkoľvek zmenu v prevádzke, ak táto môže mať\nvplyv na životné prostredie alebo významný negatívny vplyv na človeka. Pokiaľ teda žalobca vykonal\nrekonštrukciu v prevádzke tým, že vymenil starý kotol za nový bez ohlásenia IŽP Košice a túto\nvýmenu uskutočnil bez zmeny integrovaného povolenia, svojim konaním sa dopustil porušenia uvedenej\npodmienky integrovaného povolenia. Pokiaľ v uvedenej podmienke je povinnosť prevádzkovateľa ohlásiť\nvšetky zmeny charakteru alebo fungovania prevádzky alebo jej rozšírenia úradu životného prostredia,\npre porušenie tejto podmienky je postačujúce nesplnenie si ohlasovacej povinnosti prevádzkovateľa\nvykonanej akejkoľvek zmeny v prevádzke, ak táto mohla mať vplyv na životné prostredie, pretože\nslovné spojenie týkajúce sa zmeny v prevádzke v súvislosti s ukladanou povinnosťou ohlásenia\nzmeny prevádzky spojkou „alebo“ predstavuje povinnosť prevádzkovateľa ohlásiť akúkoľvek zmenu v\nprevádzke za predpokladu že táto mohla mať vplyv na životné prostredie. Vzhľadom k uvedenému,\npokiaľ žalobca nesplnil ohlasovaciu povinnosť pri výmene kotla ako zariadenia prevádzky majúceho\nvplyv na životné prostredie, je právne bezvýznamné tvrdenie žalobcu, že išlo o zariadenie s pozitívnym\nvplyvom na človeka.\nVychádzajúc zo skutkových zistení je zrejmé, že správne orgány oboch stupňov na základe zistení\nuvedených v protokole o výsledku kontroly kladú žalobcovi za vinu porušenie podmienky A.3.2\nčasť II. integrovaného povolenia, ktorú podmienku porušil tým, že počas kontroly bolo zistené, že\nprevádzkovateľ - žalobca, ktorý bol povinný pri užívaní komponentov uvedených v tejto podmienke\ndodržiavať pokyny ich výrobcov, pričom na skládke bolo zistené, že žalobca skladoval v prevádzke vápno\nv sile o objeme 25 m3 a inert na skládke paliva, ktoré nemal v integrovanom povolení povolené užívať.\nZ obsahu uvedenej podmienky integrovaného povolenia, že žalobca ako prevádzkovateľ mal povolené\nužívať a skladovať okrem ďalších látok aj CaO - vápno podľa stanovených podmienok, nemal povolené\nužívať inert, ktorý na skládke paliva bol kontrolou zistený, teda správne správny orgán prvého stupňa\nzistil a žalovaný potvrdil, že žalobca svojim konaním porušil podmienku určenú aj bode A. 3.2 časť II.\nintegrovaného povolenia.\nZo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa\nskutkové zistenia týkajúce sa porušenie podmienky A.4.2 časť II. integrovaného povolenia podrobne\nuviedol v protokole o vykonanej kontrole, ktoré sa stali podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení\npokuty za porušenie uvedenej podmienky. Žalobca sa bránil tým, že povinnosťou správnych orgánov\nbolo v danom prípade zobrať zreteľ na podklady od zhotoviteľa Kolínske strojírny, a.s., tvrdiac, že\nvlastná evidencia prevádzky filtračného zariadenia pri poruche v počítači bola natoľko poškodená, že\npožadované údaje nebolo možné opätovne získať. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení\ndospel k názoru, že obranu žalobcu v tomto smere treba považovať prinajmenšom za účelovú.\nOdvolací súd za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia podmienky I.5.4\nčasť II. integrovaného povolenia. Z obsahu uvedenej podmienky je povinnosťou prevádzkovateľa o\nkaždej havárií alebo mimoriadnej udalosti spísať zápis a o tejto udalosti vyrozumieť príslušné orgány\nštátnej správy a inštitúcie v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi vodného hospodárstva a\nochrany ovzdušia. Nie je možné považovať konanie žalobcu ako prevádzkovateľa, že v danom prípade\nbezodkladne ohlásil únik škodlivých látok do ovzdušia príslušným orgánom štátnej správy, keď k úniku\nlátok došlo v dopoludňajších hodinách 28. 12. 2011 a napriek tomu, že prevádzka sa nachádza v obci,\nprevádzkovateľ pristúpil k určitým opatreniam až na základe signalizácie obyvateľov tejto obce a udalosť\nnahlásil príslušnému orgánu štátnej správy až deň nasledujúci, pričom únik škodlivých látok do ovzdušia\nnepovažoval za mimoriadnu udalosť alebo haváriu len z dôvodu, že signalizačné zariadenie nespustil\nalarm, pričom následne bolo preukázané že vada spočívala práve v tomto signalizačnom zariadení.\n\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodné ani námietky žalobcu, že žalovaný správny orgán sa v\nnapadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami, keď podľa tvrdení žalobcu\nnedal jasnú a vyčerpávajúcu odpoveď na zásadné otázky ním v odvolaní nastolené. Z odôvodnenia\nžalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný správny orgán poukazom na skutkové okolnosti\ndanej veci zistené správnym orgánom prvého stupňa na základe kontroly, výsledky z ktorej zhrnul do\nprotokolu, sa jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu zaoberal a poukazom práve na výsledky\nzistené kontrolou v dostatočnom rozsahu zaujal stanovisko k zásadným otázkam nastoleným žalobcom\nv odvolaní, pričom sa zaoberal porušením jednotlivých podmienok určených integrovaným povolením.\nNemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že správne orgány nevykonali dokazovanie v dostatočnom\nrozsahu, pretože vychádzajúc z protokolu vykonanej kontroly u žalobcu správny orgán prvého stupňa\npopisným spôsobom popisuje konanie žalobcu, ktorým porušil jednotlivé podmienky integrovaného\npovolenia. Taktiež nie je možné súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu, že rozhodnutia správnych\norgánov oboch stupňov sú v rozpore s administratívnym spisom, pretože vychádzajúc z dôvodov\nrozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho\nspisu predovšetkým z protokolu z kontroly je zrejmé, že skutkový stav bol v danom prípade ustálený na\nzáklade kontroly vykonanej u žalobcu na dodržiavanie podmienok integrovaného povolenia, výsledky z\nktorej sú uvedené v protokole o kontrole, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty\npotom, ako bol zápisnične prerokovaný so žalobcom. Žalobca i keď v priebehu správneho konania\nvyjadril svoje nesúhlasné stanovisko ku skutkovým zisteniam obsiahnutých v protokole o kontrole,\nnepredložil a to ani v odvolacom správnom konaní žiadne dôkazy ani návrhy na doplnenie dôkazov na\npreukázanie dôvodnosti svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prihliadnuť ani na námietku\nžalobcu, že žalovaný vo veci nevykonal ďalšie dôkazy. Odvolací súd nesúhlasil ani s názorom žalobcu,\nže správne orgány oboch stupňov zo skutkových okolností vyvodili nesprávny právny záver, pretože\npokiaľ zo skutkových zistení vyplýva, že žalobca sa svojím konaním dopustil porušenia vytýkaných\npodmienok uvedených v časti II. integrovaného povolenia, porušil zákonnú povinnosť ustanovenú v § 20\nods. 2 písm. a/ zákona č. 245/2003 Z.z., v ktorej právnej norme zákonodarca ukladá prevádzkovateľovi\npovinnosť udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení.\nOdvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že správne orgány oboch stupňov sa vecou\nnáležite zaoberali, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zistili riadne skutočný stav a v\nodôvodnení rozhodnutí v súlade so zákonom uviedli dôvody svojho rozhodnutia uvedeného vo výroku.\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý\nsprávny orgán v prvostupňovom správnom rozhodnutí zo zistených skutkových okolnosti urobil a\nžalovaný v druhostupňovom správnom rozhodnutí ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a\nsprávneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 245/2003 Z.z..\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku\nsa náležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd\nsa nestotožnil s námietkami žalobcu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods.2, pism.d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, písm.f/O.s.p.), ako aj že prvostupňový\nsúd náležite napadnutý rozsudok neodôvodnil, a preto vchádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich\nz administratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie odvolací súd považoval námietky\nžalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za\nnásledok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1,2 O.s.p.\npotvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p.), keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý nemal úspech vo\nveci, náhradu trov tohto konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/17/2013", "guid": "00391203-ebd8-4c62-b92a-95d568b8bd3f:85c7b5e0-3c25-486c-a9e5-a68485054cda", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}