{"guid": "922bfafa-0e98-475a-8cb4-b1cdc00e4aab:19b18f6d-4d70-4272-b82e-20ed4c71eff1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200245.1", "spisova_znacka": "8Sžf/18/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/18/2014 z 18. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2015, sp. zn. 8Sžf/18/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200245.1", "identifikacne_cislo": "8013200245", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "datum_vydania": "2015-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "nazov": "§ 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19b18f6d-4d70-4272-b82e-20ed4c71eff1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200245.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200245.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200245.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/18/2014\n8013200245\n18. 06. 2015\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2015:8013200245.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nčlenov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nCOMI spol. s r.o., Chotčanská 2, 091 01 Stropkov, IČO: 31 734 286, práv. zastúpenej JUDr.\nIvom Babjakom, Advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov\n200/33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 14. decembra 2012, č.\n1100305/1/1308744/2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n4S/13/2013-34 zo dňa 7. novembra 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/13/2013-34 zo dňa 7.\nnovembra 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania, n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal súd o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/1308744/2012 zo dňa 14.12.2012,\nktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9711401/5/2486627/2012/Lof zo dňa 10.09.2012,\nktorým správca dane žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. - daňového poriadku, ako\nplatiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrúbil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III.\nštvrťrok 2008 v sume 1391,78 € a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že preskúmaním veci zistil, že žalobca ako daňový subjekt\nodpočítal v kontrolovanom zdaňovacom období III. štvrťrok 2008 daní z faktúr za ubytovacie služby,\nktoré jej boli poskytnuté len čiastočne.\nSúd uviedol, že argumentácia žalobcu o tom, že ubytovacie služby boli poskytnuté aj jej obchodným\npartnerom, ktorým sa zmluvne zaviazal uhradiť súvisiace náklady pri realizácii jeho zákazky neobstojí ,\nnakoľko konal v rozpore s ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších\npredpisov, keďže toto ustanovenie neumožňuje zmluvne upravovať podmienky pre uplatnenie práva pre\nodpočítanie dane. Zároveň súd uviedol, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností\nurobil a žalovaný potvrdil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade\naj s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o DPH.\nPodľa súdu z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predložené daňové doklady a dôkazy\nna preukázanie deklarovaného zdaniteľného obchodu so spoločnosťou IMKOPEX, s.r.o. nebolo možné\n\npreveriť. Žalobca počas daňovej kontroly ani v žalobe neuviedol žiadny konkrétny dôkaz o tom, že k\nuskutočneniu deklarovaného zdaniteľného obchodu skutočne došlo. Okrem faktúry a pokladničných\ndokladov nebol z jeho strany predložený žiaden hodnoverný dôkaz. Z toho dôvodu neboli splnené\nzákonné kritériá dostatočnej preukázateľnosti vzniku nároku na odpočet dane z faktúry č. 200878 zo\ndňa 18.09.2008 od dodávateľa IMKOPEX, s.r.o., Košice za nákup oceľových rúr, ocele kruhovej, profilov\nU 100, a L 50 podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona o DPH, ako aj vierohodnosť účtovnej evidencie\nžalobcu (§ 29 ods. 8 Zákona o správe daní).\nVo vzťahu k namietanému nezrozumiteľnému odôvodneniu rozhodnutia žalovaného, ako aj\nprvostupňového správneho orgánu k nesprávnemu právnemu posúdeniu súd skúmal, či v rámci\nprieskumu zákonnosti napádaných správnych rozhodnutí a procesného postupu predchádzajúceho ich\nvydaniu boli dodržané práva žalobcu, ktoré mu v rámci vykonávania dôkazov prislúchajú, či priebeh\nrealizácie dôkazov bol v súlade so zákonom.\nKrajský súd preskúmaním administratívneho spisu a obsahu dôvodov napádaného rozhodnutia nezistil\nporušenie zákona a vyhodnotenie vykonaných dôkazov každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti\npovažuje za správne, v súlade so zásadou materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov podľa §\n29 ods. 1, 2 a ods. 4 Zákona o správe daní a považoval rozhodnutie žalovaného za zrozumiteľné a v\nsúlade so zákonom.\nPodľa krajského súdu neobstálo ani tvrdenie žalobcu, že správca dane ohľadne preukázania\nuskutočnenia zdaniteľného obchodu preniesol dôkazné bremeno len na neho, nakoľko podľa § 29 ods.\n8 Zákona o správe daní nepreukázal vierohodnosť a správnosť ním vedených povinných evidencií alebo\nzáznamov, pri deklarovaných plneniach spochybnených správcom dane.\nPokiaľ išlo o namietaný rozpor postupu daňových orgánov pri aplikácii § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.\no DPH so správnymi závermi vyslovenými v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR a rozsudkom Súdneho\ndvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics)\na C-484/03 (Bond House), krajský súd konštatoval, že tieto rozsudky nie je možné aplikovať na\npreskúmavané konanie.\nPodľa krajského súdu sa žalovaný v rámci žalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne\nvyporiadal so všetkými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením\nskutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu prvostupňového správneho orgánu\ns prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov.\nVzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nO náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania\nnepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov\nkonania.\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca § 201 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 205 ods.\n2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. tvrdiac, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám uvedeným v §\n221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., konanie má inú vadu. ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodstatnou námietkou, ktorú uviedol už v žalobe, bola tá skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného\nnebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom\nstave, nesprávnom právnom posúdenie veci a že týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich\nprávach. Uviedol, že žaloba obsahovala dve konkrétne námietky voči právnym záverom žalovaného\no neuznaní odpočítania dane z prijatých plnení. Prvá námietka sa týkala neuznania odpočítania dane\nz dodávateľských faktúr za ubytovanie živnostníkov, ktorí vykonávali práce pre žalobcu, pričom tieto\npráce boli súčasťou celkových prác, ktoré žalobca fakturoval svojim odberateľom. V žalobe poukázal\nna tú skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k dodržaniu ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože prijaté plnenie - ubytovacie\nslužby pre živnostníkov (svojich dodávateľov) boli použité žalobcom na dodávky jeho služieb ako\nplatiteľa pre svojich odberateľov vo forme vystavenia faktúry za všetky práce, t.j. aj za tie, ktoré\nžalobca vykonal prostredníctvom svojich subdodávateľov - živnostníkov. Cena uvedená na faktúre pre\n\nodberateľov žalobcu zohľadňovala všetky náklady žalobcu, teda aj tie za ubytovanie živnostníkov, plus\nprimeraný zisk. Poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-29/08, bodY 57 a 58, že „podľa ustálenej\njudikatúry existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným\nalebo viacerými plneniami na výstupe, zakladajúcimi právo na odpočet, je v zásade potrebná na\npriznanie práva na odpočet DPH zaplatenej na vstupe platiteľovi dane a na určenie rozsahu takéhoto\npráva“, v bode 58 predmetného rozsudku Súdny dvor zdôraznil, že „právo na odpočet v prospech\nzdaniteľnej osoby je však prípustné aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym\nplnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet,\nak náklady na predmetné služby tvoria súčasť celkových nákladov zdaniteľnej osoby a sú ako také\npodstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje. Takéto náklady totiž priamo\na bezprostredne súvisia s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby“.\nŽalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 4389/2009, v\nodôvodnení ktorého najvyšší súd poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa\n17.08.2005, sp. zn. I. ÚS 403/03, z ktorého citoval: „Pokiaľ nejde o situáciu, kedy právne riešenie\nbez ďalšieho vyplýva zo zákonného textu, všeobecný súd musí v odôvodnení dostatočným spôsobom\nvysvetliť svoje právne úvahy s prípadnou citáciou publikovanej judikatúry alebo názorov právnej vedy. Ak\nargumentuje účastník konania názormi právnej vedy alebo judikatúry, musí sa všeobecný súd s názormi\nv týchto prameňoch uvedenými argumentačne vysporiadať, prípadne aj tak, Že vysvetlí, prečo ich\nnepovažuje pre danú vec za relevantné. Len tak môže byť odôvodnenie rozhodnutia súdu presvedčivé a\nlen tak môže legitimizovať rozhodnutie samotné v tom, že správny výklad práva je ten, ktorý súd zvolil“.\nZ ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 8Sžp/l/2012, 8Sžo/25/2011, 8Sžf/52/2011, atď.)\nvyplýva povinnosť súdu dbať na to. aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie\ndostatočné argumenty.\nŽalobca na podporu svojho názoru, že pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane z faktúr za ubytovanie\nživnostníkov (svojich dodávateľov) postupoval v súlade s čl. 168 písm. a/ a čl. 176 Smernice Rady č.\n2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (predtým Šiesta smernica),\npodľa ktorej je právo na odpočet uvedené v čl. 176 a nasl. Smernice Rady č. 2006/112/ES neoddeliteľnou\nsúčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené.\nPodľa žalobcu z uvedenej a ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že nárok na odpočítanie\ndane je možné obmedziť len v súlade s príslušnými článkami Smernice Rady č. 2006/112/ES, pričom\nvnútroštátne predpisy obmedzujúce právo na odpočítanie dane nesmú byť v rozpore s touto smernicou.\nVzhľadom na to, že Súdny dvor vo svojej judikatúre osobitne potvrdil aj povinnosť aplikácie všeobecných\nkomunitámych právnych zásad ako prameňov komunitárneho práva vnútroštátnymi orgánmi aplikácie\npráva, najmä súdnymi orgánmi (napr. 230/78 Eridania. C-286/94, C-340/95, C-401/95 a C-47/96 Garage\nMolenheide) a všetkými orgánmi verejnej moci (napr. 8/81 Becker) a daňové úrady jednoznačne patria\nmedzi orgány verejnej moci, bolo povinnosťou správcu dane, a tiež žalovaného, pri obmedzovaní\nnároku na odpočítanie dane prednostne skúmať, či toto obmedzenie - neuznanie odpočítania dane z\npredmetných faktúr za ubytovanie živnostníkov nie je v rozpore s čl. 176 a nasl. Smernice Rady č.\n2006/112/ES.\nJedinou zákonnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je použitie tovarov a služieb,\npri ktorých si uplatňoval odpočítanie dane, na dodávky tovarov a služieb, ktoré dodá ako platiteľ.\nPredmetné zákonné ustanovenie neukladá povinnosť platiteľom, ktorí si uplatnia nárok na odpočítanie\ndane z prijatých tovarov a služieb, aby tieto tovary či služby dodali ďalej v nezmenenom stave či vo\nforme a rozsahu prijatej služby. To znamená, že ak si platiteľ uplatní nárok na odpočítanie dane z prijatej\nslužby, napr. za ubytovanie živnostníkov, ktorí na základe zmluvy vykonávali pre neho práce, a ktorým\nsa zmluvne zaviazal zabezpečiť ubytovanie na vlastné náklady, zákon platiteľovi neukladá povinnosť\n„prefakturovať“ živnostníkom tieto ubytovacie služby. Podstatné je, aby prijaté služby použil na dodávku\nsvojich služieb ako platiteľ.\nNáklady na živnostníkov, medzi ktoré patrili aj náklady na ich ubytovanie, boli súčasťou celkových\nnákladov žalobcu, ktoré tvorili cenu služieb, ktoré žalobca poskytol svojim odberateľom ako platiteľ.\nKonanie žalobcu teda bolo v súlade tak s príslušnými normami komunitárneho ako aj vnútroštátneho\npráva. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní snažil upriamiť pozornosť prvostupňového súdu na\n\ntúto skutočnosť prostredníctvom záverov Súdneho dvora uvedeného v rozsudku vo veci C-29/08. Že\nSúdny dvor nielen v tomto prípade podal výklad čl. 168 písm. a/ a čl. 176 Smernice Rady č. 2006/112/ES.\nDruhá námietka uvedená v písomnej žalobe sa týkala neuznania odpočítania dane z faktúry č.\n200878 od dodávateľa IMKOPEX, s.r.o., Košice. V písomnej žalobe sme poukázali na nezákonný\npostup žalovaného, ktorý odôvodňoval neuznanie odpočítania dane z predmetnej faktúry nasledovným\nspôsobom: „Za účelom preukázania opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane je platiteľ dane z\npridanej hodnoty povinný zabezpečiť dostatočné množstvo dôkazov pri každom prijatom zdaniteľnom\nobchode. Je v jeho právomoci požadovať od svojho obchodného partnera, aby dodanie tovarov a služieb\npodložil jednoznačnými dôkaznými prostriedkami pre prípad daňovej kontroly. Zvlášť pri zdaniteľných\nobchodoch s vyššími obratmi by každému daňovému subjektu, ktorý uplatňuje právo na odpočítanie\ndane, malo záležať na tom, aby si dostatočne preveril serióznosť dodávateľa a nespoliehal sa iba na\nvšeobecné a nezáväzné odporúčame neznámych osôb pri obchodných rokovaniach“. Toto všeobecné\nzdôvodnenie neuznania odpočítania dane žalobca nepovažuje za zákonné. V procese daňovej kontroly\nzrejme nadobudol správca dane pochybnosti o dodaní fakturovaného tovaru, pričom žalobca doložil\nvšetky doklady, ktoré z neho vyžaduje ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov. Na súdnom pojednávaní zástupca žalovaného uviedol, že\nžalovaný nespochybňuje dodanie tovaru, ale spochybňuje dodávateľa, t.j. spoločnosť IMKOPEX, s.r.o.,\nKošice. V písomnej žalobe sme poukázali na rozsudky Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora, ku\nktorým sa prvostupňový súd vyjadril: ,,K namietanému rozporu postupu daňových orgánov pri aplikácii\n§ 49 Zákona o DPH so správnymi závermi vyslovenými v citovaných rozsudkoch Najvyššieho súdu\nSR a rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03\n(Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bánd House), krajský súd konštatuje, že tieto rozsudky nie je možné\naplikovať na preskúmavané konanie“. Dôvody, pre ktoré nie je možné tieto rozsudky aplikovať na\ndaný prípad, krajský súd neuviedol, čo je podľa názoru žalobcu prejavom arbitrárnosti v konaní súdu.\nPrvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozsudku ani slovom nezmienil o argumentácii ďalším\njudikátom Súdneho dvora, ktorú na pojednávaní predniesol právny zástupca žalobcu. Jednalo sa o\nzásadný prednes, pretože Súdny dvor v rozsudku v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa\n21.06.2012 uviedol, za týchto okolností môže byť nárok na odpočet dane zdaniteľnej osobe zamietnutý\niba na základe judikatúry vyplývajúcej z bodov 56 až 61 už citovaného rozsudku Kittel a Revolta\nRecycling, podľa ktorého musí byť s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému\nbol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočet dane, vedel alebo mal vedieť,\nže toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho\nsubjektu.\nPre náš konkrétny je tento rozsudok Súdneho dvora podstatný, a preto bol právnym zástupcom žalobcu\nna pojednávaní prednesený. Prvostupňový súd túto argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozsudku\nani nespomenul. Žalobca preto zastáva názor, že uvedeným postupom prvostupňového súdu bolo\nporušené právo žalobcu na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom stanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky už\nvyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu“ - IV. ÚS 115/03.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu\nv Prešove č. k. 4S/13/2013-34 zo dňa 07.11.2013 v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), pričom v novom rozhodnutí prvostupňový\nsúd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nO.s.p.).\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, tvrdiac, že podľa jeho názoru je podstata problému v tom,\nže žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr za služby, ktoré mu neboli dodané, a preto porušil ust. §\n49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. Podľa citovaného ustanovení by si žalobca mohol odpočítať\ndaň, ak by daň voči nemu bola uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré mu boli\nalebo mali byť dodané.\n\nŽalovaný súhlasil s tvrdením žalobcu, že jedinou zákonnou podmienkou pre uplatnenie nároku na\nodpočítanie dane je použitie tovarov a služieb, pri ktorých si uplatňoval odpočítanie dane, na dodávky\ntovarov a služieb, ktoré dodá ako platiteľ, ako aj s tvrdením, že podstatné je, aby prijaté služby použil\nna dodávku svojich služieb ako platiteľ. Avšak z dokladov, ktoré žalobca predložil k daňovej kontrole,\njednoznačne vyplývalo, že ubytovacie služby neprijal on, ale jeho obchodní partneri.\nV tejto súvislosti nenamietame, aby si žalobca uplatnil náklady na živnostníkov, medzi ktoré patrili aj\nnáklady na ich ubytovanie a boli súčasťou celkových nákladov žalobcu, ktoré tvorili cenu služieb, a ktoré\nžalobca poskytol svojim odberateľom ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Musel by ich však najsamprv\nprijať, a to iba takým spôsobom, že by mu ich jeho obchodní partneri vyfakturovali.\nPri neuznaní odpočítania dane z faktúry č. 200878 žalovaný poukázal na neunesenie dôkazného\nbremena žalobcu v súvislostí s preukazovaním uskutočnenia zdaniteľnému obchodu tak, ako ho\ndeklaroval. I napriek tomu, že žalobca predložil doklady, ktoré pre uplatnenie nároku na odpočítanie\ndane vyžaduje zákon o dani z pridanej hodnoty, prvostupňový správny orgán na základe výsledkov\nkontrolných zistení spochybnil reálnosť deklarovaného zdaniteľného obchodu. Zo spisového materiálu\nje zrejmé, aké dôvody viedli daňové orgány k takému záveru. Žalobca v celom konaní nevedel\ntieto pochybnosti odstrániť. Samotné predloženie faktúry s príslušnými dokladmi a existencia tovaru\nneznamená automaticky, že skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu tak, ako je deklarované.\nNa základe vyššie uvedeného považuje žalovaný rozhodnutie vo veci v rozsudku krajského súdu za\nsprávne, preto navrhuje, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/13/2013 34 zo dňa 07.11.2013 potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené\nverejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na jeho\ninternetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne\nvyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nSúd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.\nZSDP v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada\nzákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených\nna daňovom konaní.\nZásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý\nje vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom\nustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním\nrozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj\nodvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové\norgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne\npovinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti\ndaňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.\n\nSkutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť\nzáujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je\nsíce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov\nrozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba\nprávne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho\noprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda\ndodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa §\n1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.\nPodľa § 2 ods. 3 ZSDP, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 ZSDP, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy\nskutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 ZSDP, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ\ndane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a\nto u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva\nv rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného\npredpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola\nuplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od\ndane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 ZSDP, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný\ndaňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo:\na) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia\nzamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,\nb) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,\nc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety,\nd) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti\ns daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,\ne) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,\nf) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,\naby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 15 ods. 6 ZSDP, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane\ntieto povinnosti:\na) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,\nb) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,\nc) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,\n\nd) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v\npísomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom\ndane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,\ne) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia\nnajneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,\nf) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a\numožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,\ng) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového\nsubjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 ZSDP, vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie\ndaňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 ZSDP, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania,\nhlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné\nlistiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy\nvedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 ZSDP, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\npriznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu\ndaňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov\nvedených daňovým subjektom.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o DPH“) v znení do 31.07.2010, predmetom\ndane je\na) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby,\nb) poskytnutie služby (ďalej len ,,dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskeho spoločenstva\n(ďalej len ,,členský štát“),\nd) dovoz tovaru do tuzemska.\nPodľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre\nzdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť\nfaktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a\npredtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku\ndaňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo\nviacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac\nplatieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej\n\npovinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.\nPlatiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s\noslobodením od dane podľa § 28 až 42.\nPodľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, faktúra musí obsahovať\na) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo\nslužbu, a jeho identifikačné číslo pre daň,\nb) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo\nslužby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,\nc) poradové číslo faktúry,\nd) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak\ntento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,\ne) dátum vyhotovenia faktúry,\nf) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,\ng) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,\nh) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,\ni) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil\nskutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom\nznáme nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a\ndostatočne výstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:\nPredmetom tohto konania bolo rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/1308744/2012 zo dňa 14.12.2012,\nktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9711401/5/2486627/2012/Lof zo dňa 10.09.2012,\nktorým správca dane žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. - daňového poriadku, ako\nplatiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrúbil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III.\nštvrťrok 2008 v sume 1391,78 €.\nPodľa § 49 ods. l v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie\ndane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom\ndaňová povinnosť vzniká dňom dodania služby a má faktúru, ktorá má náležitosti podľa § 71 zákona\no DPH. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak\npreukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho\npodnikania ako platiteľ a má o tom riadne vystavené doklady podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH.\nV uvedenom prípade správca dane správne vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy v tom smere, že\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno a správcovi dane nepreukázal, že číslo VPD 154/2008 zo dňa\n13.08.2008, dodávateľ FAMILIAR - Ing. J. W., E. XXX, za ubytovanie 2 osôb x 6 nocí: B. N. a V. N. za\nobdobie od 10.08.2008 do 16.08.2008 v sume: základ dane 2250 Sk, DPH 427,50 Sk, spolu 2677,50\n\nSk boli skutočne použité pre spoločnosť COMI spol. s r.o., číslo VPD 164/2008 zo dňa 28.08.2008 od\ndodávateľa Združená stredná škola T. Vansovej 2, Topoľčany. IČ DPH: SK2020419665 za ubytovanie\n3 osôb x 4 noci: B. N., W. W. a V. N. za obdobie od 24.08.2008 do 28.08.2008 v sume: základ dane\n1714,30 Sk, DPH 325,70 Sk, s oslobodením 120 Sk (daň mestu), spolu 2160 Sk, faktúra č. 0108 zo dňa\n08.07.2008 (č. dokladu 122/2008), dodávateľ PONY, spol. s r.o., farma Suchý vrch 153, Banská Bystrica,\nIČ DPH: SK2020459826, za ubytovanie 6 osôb Y. Z., B. N., J. B., W. W., V. N. a W. N. za obdobie od\n01.07.2008 do 07.07.2008 v sume: základ dane 7453,80 Sk, DPH 1416,20 Sk, spolu 8870 Sk a faktúry\n20080518 zo dňa 11.07.2008 (č. dokladu 128/2008), dodávateľ EUROMOTEL F. W., J. XXXX, L. M. 1,\nIČ DPH: SK1020590890, za ubytovanie 5 osôb V. N., B. N., W. N., Y. Z. a V. N. za obdobie od 07.07.2008\ndo 11.07.2008 v sume: základ dane 3000 Sk, DPH 570 Sk, daň mestu 200 Sk, spolu 3770 Sk prijaté na\nzáklade vyššie uvedenej faktúry boli čiastočne poskytnuté pre iné daňové subjekty, t.j. pre živnostníkov\nB. N., W. N., Y. Z. a V. N. a platiteľ dane COMI spol. s r.o., Stropkov tieto prijaté ubytovacie služby nepoužil\nna dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, t.j. nevystavil faktúru pre týchto živnostníkov za poskytnuté\nubytovacie služby, nevzniká mu právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.\nz. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za ubytovanie týchto živnostníkov.\nPodľa zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a B. N. sa žalobca ako objednávateľ zaviazal zabezpečiť\ndopravu a ubytovanie, avšak nie uhradiť dopravu a ubytovanie, a teda neobstojí ani jeho námietka, že\npredmetné služby sa zaviazal zhotoviteľovi a jeho subdodávateľom, resp. spolupracovníkom aj uhradiť.\nŽalobcom predložené doklady, teda nepreukazujú žalobcom tvrdené skutočnosti, a naviac doklady ani\nnespĺňajú predmetné náležitosti na to, aby na základe týchto dokladov mohli byť použité v súlade s ust.\n§ 51 a § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Žalobca si aj podľa odvolacieho súdu nesplnil svoju dôkaznú\npovinnosť vyplývajúcu zo znenia ustanovení § 15 a § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a v\ndanej veci neuniesol svoje dôkazné bremeno, a preto správca dane správne vyradil predmetné doklady\nz možnosti uplatniť si z nich nárok na odpočet DPH.\nPokiaľ išlo o spornú faktúru č. 200878 (č. dokladu 180/2008) zo dňa 18.09.2008 od dodávateľa\nIMKOPEX, s.r.o., Košice za nákup oceľových rúr, ocele kruhovej, profilov U 100, L 50 v sume:\nzáklad dane 209 795 Sk, DPH 39 861,10 Sk, spolu 249 656 Sk, tak žalobca žiadnym hodnoverným\nspôsobom nevyvrátil skutočnosti zistené správcom dane, t.j. že spoločnosť IMKOPEX, s.r.o., Košice\nbola platiteľom dane z pridanej hodnoty od 01.04.1998 do 30.09.2008, avšak od januára 2005 na\ndani z pridanej hodnoty podávala nulové daňové priznania, teda aj za zdaňovacie obdobie september\n2008 podala nulové daňové priznanie, a preto nemohla predmetný tovar žalobcovi dodať. Správca\ndane vo výzve požadoval presne špecifikovať kto konkrétne uskutočnil prepravu nakúpeného tovaru,\nak prepravu uskutočnil žalobca svojimi dopravnými prostriedkami správca dane vyzval platiteľa dane\nna predloženie dokladov preukazujúcich uskutočnenie prepravy vrátane dokladov o nákupe pohonných\nlátok na uskutočnenie tejto prepravy. Správca dane ďalej požadoval uviesť ŠPZ motorového vozidla,\nna ktorom bola uskutočnená preprava nakúpeného tovaru, na akom mieste u dodávateľa bol tovar\nnakladaný, a ktoré osoby uskutočnili nakládku tovaru, zároveň na akom mieste u odberateľa bol tovar\nzložený, a ktoré osoby uskutočnili vykládku tovaru, kde konkrétne bol nakúpený tovar použitý a kto\nkonkrétne vykonával práce s nakúpeným tovarom. Ďalej správca dane požadoval presne špecifikovať\nosobu, ktorá preberala hotovosť za úhradu faktúry a osobu, ktorá odovzdávala hotovosť za žalobcu v\nsúvislosti s úhradou faktúry, presne špecifikovať osobu, s ktorou žalobca jednal ohľadom dodávky tovaru\na kto konkrétne vybavoval objednávku na dodávku tovaru. Zároveň správca dane požadoval uviesť\nako sa žalobca nakontaktoval na svojho obchodného partnera spoločnosť IMKOPEX, s.r.o., Košice, a\nči žalobca už niekedy pred uskutočnením zdaniteľného obchodu na základe došlej faktúry č. 200878\nzo dňa 18.09.2008 obchodovala so spoločnosťou IMKOPEX, s.r.o., Košice. Z odpovedí, ktoré žalobca\nposkytol správcovi dane však nebolo možné jednoznačne preukázať, že tovar skutočne dodala žalobcovi\nspoločnosť IMKOPEX, s.r.o.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb\nzaťažuje daňový subjekt - žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady\nvystavené v súlade s ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH, a ktoré reálne zobrazujú na faktúrach zachytený\nstav tak, aby sa mohol úspešne dožadovať uplatneného nároku na vrátenie DPH.\nSplnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie\nuvedených podmienok nespočíva jednak v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným\n\nobsahom. Doklady musia mať naviac povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade\na ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu\nSR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na\ndaňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH).\nPrimárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim\nprávom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej\nhodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou\npreukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo\nstrany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým\nsubjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.\nVzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa\n§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}