{"guid": "399a6f16-6db3-4012-b310-5b7c8e9bf9c9:1ec660ae-5747-4cb0-bab8-b89c49f3da92", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200200.1", "spisova_znacka": "6Sžf/24/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/24/2014 z 25. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2015, sp. zn. 6Sžf/24/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200200.1", "identifikacne_cislo": "8013200200", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ec660ae-5747-4cb0-bab8-b89c49f3da92", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200200.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200200.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200200.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/24/2014\n8013200200\n25. 03. 2015\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2015:8013200200.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nčlenov senátu Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu : DOBRO, s.r.o.\nPrešov, so sídlom Sekčovská 54, Prešov, IČO: 36493279, v zastúpení Benčík & PARTNERS Advokátska\nkancelária, s.r.o. so sídlom Františkánske nám. 4, Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí žalovaného zo dňa 7. januára 2013, č. 1100305/1/4662/2013 a č. 1100305/1/4526/2013,\no odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/10/2013-104 zo dňa 19.\ndecembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/10/2013-104 zo dňa 19.\ndecembra 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej v texte rozhodnutia len ako „krajský súd“ alebo\n„prvostupňový súd“) podľa § 250j ods.2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)\nzrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/4662/2013 zo dňa 7. januára 2013 v spojení s rozhodnutím\nDaňového úradu Prešov č. 9700402/5/2839859/2012/Andr zo dňa 5. októbra 2012 a rozhodnutie\nžalovaného č. 1100305/1/4526/2013 zo dňa 7. januára 2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu\nPrešov č. 9700402/5/2837928/2012/Andr zo dňa 5. októbra 2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.012,25 € na\núčet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že\ndôvody žalobcu uvádzané v žalobe sú relevantne spochybňujúce zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, a preto žalobe vyhovel pri aplikácii § 250j ods.2 písm. d/ O.s.p.\nKrajský súd mal preukázané, že žalovaný :\n- napadnutým rozhodnutím č. 1100305/1/4662/2013 zo dňa 7.1.2013 potvrdil rozhodnutie Daňového\núradu Prešov č. 9700402/5/2839859/2012/Andr zo dňa 5. 10. 2013, ktorým správca dane podľa §\n68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“ alebo „zák.č. 563/2009“) v spojení s § 48 ods. 1,\npísm. c/ daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok\nza zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 8.500,41 €,\n\n- napadnutým rozhodnutím č. 1100305/1/4526/2013 zo dňa 7.1.2013 potvrdil rozhodnutie Daňového\núradu Prešov č. 9700402/5/2837928/2012/Andr zo dňa 5. 10. 2013, ktorým správca dane podľa § 68\nods. 5 v spojení s § 48 ods. 1, písm. c/ daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej\nhodnoty určenej podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume 5.640,93 eur.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu posudzoval v\nintenciách ustanovení § 24 ods.1 v spojení s § 25a ods.1 daňového poriadku a súčasne v intenciách\nustanovení § 31 ods. 1 písm. b/, ods. 3, v spojení s § 45 ods.2, § 46 ods. 1,9 písm. b/, § 48 ods. 1\npísm. c/, ods. 2,3,4,5, s § 49 ods. 2,3, s § 68 ods. 2, písm. c/ ods. 5 a s § 74 ods. 5 daňového poriadku,\nktorú právnu úpravu citoval.\nPreskúmaním veci bolo zistené, že žalovaný pri preskúmaní rozhodnutia správcu dane postupoval v\nrozsahu § 74 ods. 5 daňového poriadku, pričom sa riadil vyššie uvedenými ustanoveniami zákona.\nRozsah skúmania zameral na dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 zákona č. 563/2009\nZ.z. Na základe vykonaných procesných úkonov správcu dane a nevykonaných povinných procesných\núkonov daňového subjektu bola splnená zákonná podmienka na použitie § 48 zákona, ktorá je uvedená\nv ods. 1 písm. c) tohto ustanovenia. Zo spisového materiálu mal žalovaný za preukázané, že daňový\nsubjekt nesplnil povinnosti uvedené v § 45 ods. 2 v nadväznosti na § 24 ods. 1 zákona, a preto\nbolo nedôvodné tvrdenie daňového subjektu, že správca dane vôbec nemal aktivizovať proces určenia\ndane podľa pomôcok, ale správca dane určením dane podľa pomôcok procesne postupoval v súlade\nso zákonom. Zásadnou právnou skutočnosťou bolo, že pri určení dane podľa pomôcok správca\ndane a aj odvolací orgán vydáva rozhodnutie procesného charakteru, pričom správca dane v týchto\nprípadoch nevykonáva dokazovanie, ani nezisťuje skutkový stav veci tak, ako v priebehu výkonu\nkontroly. Proti záveru správcu dane žalobca v odvolaní namietal porušenie § 24 ods. 3 daňového\nporiadku, ale žalovaný túto námietku považoval za neopodstatnenú. Zo spisového materiálu mal\nžalovaný za jednoznačne preukázané, že rozhodnutia boli doručené do vlastných rúk dňa 11.10.2012\nsplnomocnenému zástupcovi daňového subjektu. Obsah poštovej doručenky jasne identifikuje číslo\ndoručovaného rozhodnutia, a preto nebolo pochýb o tom, že správca dane preukázal jeho doručenie\nspôsobom stanoveným v § 31 ods. 1 zákona, lebo spôsob doručovania každého rozhodnutia osobitnou\ndoručenkou, ktorého sa dožadoval odvolávajúci sa, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona. V\nodvolaní žalobca namietal aj voči tvrdeniu správcu dane, že nepredložil daňové doklady pre výkon\ndaňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2010, námietku ktorú považoval\nžalovaný za neopodstatnenú. Uviedol, že odvolávajúci síce predložil evidencie záznamov, ktoré však\nneboli totožné s údajmi uvedenými v daňovom priznaní a tiež faktúry za rôzne činnosti, dobropisy\nbez označenia odberateľa a časť neočíslovaných pokladničných dokladov bez evidencie. Pre správne\nposúdenie zdaniteľných obchodov, z ktorých si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane,\nzákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nDPH“) v § 70 stanovil daňovému subjektu povinnosti, a tie si v danom prípade daňový subjekt nesplnil.\nŽalobca nepredložil evidencie záznamov o dodaných a prijatých tovaroch a službách a doklady, na\nzáklade ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane. Nestalo sa tak ani napriek niekoľkým výzvam\nsprávcu dane, v ktorých boli identifikované účtovné doklady potrebné pre výkon kontroly, a ani napriek\nneustálym prísľubom na splnenie tejto povinnosti. Doklady nedoložil ani sám daňový subjekt na ústnom\npojednávaní dňa 17.07.2012 (zápisnica č. 9700402/5/1796571/2012/Andr). Oprávnene teda správca\ndane prijal záver, že daňový subjekt ako nositeľ tejto povinnosti, v danom prípade v osobe poverenej\njeho zastupovaním, daňové doklady pre výkon daňovej kontroly nepredložil. Žalovaný konštatoval, že\nzákonodarca nijakým spôsobom nevymedzil, že pomôcky uvedené príkladom v § 48 ods. 3 daňového\nporiadku musia byť v procese určenia dane podľa pomôcok nevyhnutne použité, lebo ak nie, malo by\nto vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Zdôraznil, že vplyv na zákonnosť rozhodnutia má jedine zistenie,\nže na použitie § 48 (určenie dane podľa pomôcok) neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 48\nods. 1 a na margo využitia znaleckého posudku uviedol, že v daňovom konaní nikdy daň nie je možné\nurčiť podľa znaleckého posudku. Táto právomoc je vymedzená iba správcovi dane rozhodnutím.\nS námietkou žalobcu, že kompletné účtovníctvo predložil dňa 24.08.2012 a dňa 27.08.2012, sa žalovaný\nvyrovnal tak, že ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. upravuje správcovi dane možnosť\npoužiť doklady ako pomôcky, ale nie povinnosť ich použiť. V konečnom dôsledku správca dane\nv rozhodnutí uviedol dôvody, prečo tieto doklady ako pomôcky nevyužil. K argumentácii daňového\nsubjektu, aj keď nesúvisí s meritom tohto prípadu, o možnosti kýmkoľvek doniesť doklady na podateľňu\nsprávcu dane alebo doručiť poštou, žalovaný uviedol, že teoreticky je to možné. Pri tomto spôsobe\n\ndoručenia dokladov je však identita osoby, ktorej sa doklady týkajú, zrejmá z písomného podania tohto\nsubjektu, ktorým doklady takto doručuje. V danom prípade bola však situácia úplne iná. Uvedené osoby\nsa dňa 24.08.2012 mali zúčastniť ústneho pojednávania vo vzťahu k výkonu daňovej kontroly dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 u správcu dane, vyvolaného\nkonateľom daňového subjektu. Ak by mali tieto osoby konať v mene daňového subjektu (na tomto\npojednávaní konateľ nebol prítomný), jednoznačne musia byť na túto činnosť poverení daňovým\nsubjektom. Žalobca neúčinne namietal aj voči aplikácii § 48 ods. 5 zákona zo strany správcu dane,\nzdôraznil pritom jeho povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre\ndaňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. K tejto námietke finančné riaditeľstvo konštatovalo, že\nsprávca dane v rozhodnutiach uviedol, že zistil skutočnosti, ktoré považoval za výhodu pre daňový\nsubjekt, a preto v tomto prípade mohol aplikovať § 48 ods. 5 zákona. V tejto súvislosti dodal, že uvedené\nustanovenie pre splnenie povinnosti, ktorú tak zdôrazňuje daňový subjekt, vyžaduje, aby okolnosti, z\nktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, boli zistené. Z tohto ustanovenia zároveň ale nevyplýva, že\ntieto okolnosti má povinnosť správca dane vyhľadávať.\nPokiaľ žalobca v žalobe namietal, že došlo k procesným pochybeniam, pretože správca dane\nrozhodnutia za zdaňovacie obdobie január až december 2010 doručoval v 4 obálkach, a teda má k\ndispozícii iba 4 doručenky namiesto 12, poukazujúc, že došlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 3\ndaňového poriadku, s týmto názorom žalobcu sa súd nestotožnil, pretože ustanovenie § 24 ods. 3\nupravuje dokazovanie a doručovanie písomností je daňovým poriadkom upravené v § 30 až § 35, pričom\nzo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by správca dane nemohol doručiť niekoľko rozhodnutí adresátovi\ndaňovému subjektu v jednej obálke. Uviedol, že pre posúdenie veci je rozhodujúce, aby z doručenky\nbolo zrejmé, aká listina, rozhodnutie, výzva atď. bola daňovému subjektu doručovaná, pričom z obsahu\nadministratívneho spisu je nesporné, že z týchto doručeniek vyplýva, aká listina doručovaná bola, a teda\ntáto námietka nezákonnosti je irelevantná.\nZa nedôvodnú považoval súd námietku žalobcu aj vo vzťahu k rozhodnutiam, že vo vzťahu k\nzdaňovaciemu obdobiu september 2010 a marec 2010 neboli splnené podmienky na postup správcu\ndane podľa § 48 a § 49 daňového poriadku, ktoré upravujú postup správcu dane pri určení dane\npodľa pomôcok. Uviedol, že z rozhodnutí správcu dane je nesporné, že podmienky pre tento spôsob\nurčenia dane splnené boli, pretože podľa § 48 ods. 1 písm. c/ správca dane zistí základ dane a\nurčí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností\nniektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne určiť, pretože z\nadministratívneho spisu vyplýva, že daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane a jeho tvrdenie,\nže túto nespoluprácu zavinil ekonóm kontrolovaného daňového subjektu T. s poukazom na čestné\nvyhlásenie zo dňa 21.08.2012, je neopodstatnené. Sám žalobca v žalobách poukázal na to, že udelil\nplnomocenstvo T. na predkladanie účtovných dokladov, a teda preniesol svoje povinnosti na tohto\nsplnomocneného zástupcu. Prvostupňový súd poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 daňového poriadku\nz ktorého vyplýva, že daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať\nzastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo\nústne do zápisnice u správcu dane.\nĎalšou námietkou žalobcu vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam bolo, že správca dane neakceptoval\npredloženie daňových dokladov dňa 24.08.2012 a 27.08.2012, ktoré prvostupňový správny orgán\npovažoval za tretie osoby, a preto na ne neprihliadal, a že udelené plnomocenstvo Ing. Zubkovičom\ndňom 24.07.2012 stratilo účinnosť. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobcu správca dane porušil\nustanovenie § 48 ods. 4 daňového poriadku, lebo nevyužil uvedeným spôsobom predložené účtovné\ndoklady. K tejto námietke prvostupňový súd uviedol, že daňový poriadok v ustanovení § 48 ods. 4\nupravuje, že ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné\ndoklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných\ndokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.\nPrvostupňový súd uviedol, že\nzo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.08.2012 č.\n9700402/5/2316848/2012/Andr, ktorá bola spísaná Daňovým úradom Prešov na základe zákona č.\n333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy. s daňovým subjektom DOBRO, s.r.o.. v priestoroch DÚ,\nkontaktné miesto Sabinov, dňa 24.08.2012 vyplývajú nasledujúce skutočnosti. Ústneho pojednávania\nsa zúčastnili za daňový subjekt DOBRO, s.r.o. T., A. - konateľ neprítomný, tretie osoby: T. B., za DÚ\nkontrolór dane M., kontrolór dane V. Q.. Priebeh konania je opísaný tak, že dňa 24.08.2012 sa na Daňový\núrad Prešov, kontaktné miesto Sabinov dostavil T. a B., aby predložili správcovi dane doklady, ktoré\n\npočas celého obdobia výkonu daňovej kontroly správca dane nemal k dispozícii. Správca dane vysvetlil\nsituáciu, v akom procese výkonu daňovej kontroly sa daňový subjekt nachádza, že dňom 10.08.2012 sa\nzačal proces výkonu kontroly určenia dane podľa pomôcok. Správca dane vyhotovil protokol o určovaní\ndane podľa pomôcok č. 9700402/5/2164347/2012/Andr zo dňa 13.08.2012, ktorý dňa 16.08.2012 bol\nodoslaný daňovému subjektu. B. uviedol, že celé nedodanie a nesúčinnosť daňovníka so správcom\ndane bola spôsobená zavádzaním T. T.. Listiny a iné veci odovzdané pri ústnom pojednávaní - záznamy\nvedené v zmysle ustanovenia § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. za január, február úplné a za obdobie\nmarec až december iba výstupné faktúry, vystavené faktúry od č. 100001-100189, prijaté faktúry od\nč. DF(10EU/001-014), DF001-DF375 bez evidencie, výpisy z účtu vedeného v UniCredit Bank a VÚB,\npokladničné doklady od č. V/001-V/335 bez evidencie, vyjadrenia poučených osôb. Pán B. ubezpečil\nsprávcu dane, že sa vo veci daňovej kontroly bude informovať u metodičky p. T. z dôvodu, aby správca\ndane neporušil zákon a postupoval v zmysle platnej legislatívy. Návrhy alebo námietky smerujúce proti\nobsahu zápisnice neboli. Na čísle listu 10 spisu je pripojené plnomocenstvo, ktoré bolo Daňovému\núradu Prešov doručené dňa 19.06.2012 zo dňa 06.06.2012, ktorým T., konateľ obchodnej spoločnosti\nDOBRO, s.r.o., Prešov... jediný konateľ tejto spoločnosti splnomocnil (citácia): „T., r.č., bytom... ekonóma\nspoločnosti ku všetkým úkonom spojeným s daňovou kontrolou na DPH spoločnosti za rok 2010 a to\nnajmä predkladanie dokladov, ich prípadné doplnenie podľa pokynov kontrolného orgánu, zodpovedanie\ndotazov v zmysle uvedenej kontroly. Plná moc platí do jej písomného vypovedania, najdlhšie však do\nprejednania záverečného protokolu, kde bude splnomocnenec brať účasť spolu s konateľom.“\nPrvostupňový súd zo spisu ďalej zistil, že odvolanie plnomocenstva pre T. je datované dňom 1.10.2012 a\nvzhľadom na nečitateľnosť pečiatky bolo správcovi dane doručené pravdepodobne 23.10.2012. Ak teda\nsprávca dane konštatoval, že T. je vo vzťahu k daňovému subjektu DOBRO, s.r.o., Prešov treťou osobou,\ns týmto názorom sa súd nestotožnil a uviedol, že za tretiu osobu možno považovať iba B. pretože z\nobsahu spisu (č. listu 26) vyplýva, že Advokátska kancelária B. sprievodným listom zo dňa 08.10.2012,\nktorý bol Daňovému úradu Prešov doručený 08.10.2012, predložila plnomocenstvo vo veci jeho klienta\nDOBRO, s.r.o., so sídlom Prešov, Sekčovská 54. Plnomocenstvo je síce datované dňom 01.08.2012,\navšak podľa § 9 ods. 4 daňového poriadku plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho\ndoručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Ak teda 08.10.2012\nsprávcovi dane bolo doručené plnomocenstvo, ktorým žalobca udeľuje plnomocenstvo Advokátskej\nkancelárii B. W. v rozsahu ustanovenia § 9 ods. 3, až od uvedeného dátumu. V súvislosti s udeleným\nplnomocenstvom konateľom žalobcu T. J., podľa názoru súdu z jeho obsahu nie je možné jednoznačne\nustáliť, že ide iba o udelenie plnomocenstva pri daňovej kontrole za rok 2010, pretože ďalší text uvádza,\nže ide najmä o predkladanie dokladov a ani ďalší text plnomocenstva nie je jednoznačný a takýto\nzužujúci výklad obsahu plnomocenstva je v neprospech kontrolovaného daňového subjektu, pričom\npodľa § 9 ods. 3 daňového poriadku, ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa\ntaké plnomocenstvo za všeobecné. Krajský súd poukázal na § 9 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., podľa\nktorého odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú\núčinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice\nu správcu dane. Teda v čase predkladania dokladov tak, ako sú identifikované v citovanom úradnom\nzázname, boli predkladané splnomocneným zástupcom žalobcu. Uviedol, že je síce správny záver\nžalovaného, že podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani\nurčenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak\nodvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté\nrozhodnutie potvrdí.\nSúd sa však nestotožnil s názorom žalovaného, že jeho povinnosťou nebolo skúmať, či boli dodržané\npodmienky postupu správcu dane upravené v ustanovení § 48 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého,\nak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady\na iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Napriek tomu, že žalobca v odvolaniach\nporušenie tohto ustanovenia namietal, odvolací orgán sa s touto námietkou dostatočne a presvedčivo\nnevyporiadal. Súd sa nestotožnil ani s názorom správnych orgánov, že daňový poriadok správcovi\ndane neukladá povinnosť, ale iba možnosť využiť pomôcky, pretože nevyužitie pomôcok, ktoré sú k\ndispozícii, správca dane musí odôvodniť, pretože v opačnom prípade je postup správcu dane nezákonný\na nepreskúmateľný.\nPrvostupňový súd poukázal na základné zásady správy daní, ktoré zákon č. 563/2009 Z.z. v § 3 ods. 1\nupravuje tak, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia\n\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a iných osôb. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej\nsúčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a\npovinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá\nje predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 10 - ustanovenia odsekov\n1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo financií\nSlovenskej republiky, ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.\nAk teda správca dane na rozdiel od názoru súdu považoval T. za tretiu osobu, nič mu nebránilo v tom,\naby mu podal informáciu o tom, že je treťou osobou, vyargumentoval tento svoj názor a uviedol, že\núčtovné doklady má predložiť splnomocnený zástupca alebo konateľ kontrolovaného daňového subjektu\n- žalobcu, čo však správca dane neurobil. Ak má byť postup správcu dane v súlade s citovaným\nustanovením § 3 ods. 1 daňového poriadku, potom správca dane postupoval v rozpore s vyššie\ncitovanými ustanoveniami a porušil subjektívne práva žalobcu. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že\nnič správcovi dane nebránilo v tom, aby využil aj iné pomôcky tak, ako sú definované v žalobe, aj keď mu\nto zákon neprikazuje, avšak musí svoj postup odôvodniť tak, aby daňový subjekt nemal pocit, že správca\ndane koná tak, aby vydané rozhodnutie bolo v jeho neprospech, aby vyrubená daň bola čo najvyššia.\nPrvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 48 ods.3 daňového poriadku, ktoré citoval uviedol,\nže ak sa správca dane s aplikáciou ustanovenia § 48 ods. 3 dostatočným spôsobom nevyporiadal a\nneuviedol, prečo nepoužil aj iné pomôcky uvedené v citovanom ustanovení, jeho rozhodnutie považoval\nza nepreskúmateľné a nepresvedčivé. To, že ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. správcovi\ndane neukladá povinnosť, ale iba možnosť využiť tieto pomôcky, neznamená, že ich nevyužitie nie je\npovinný aj odôvodniť.\nZa nedôvodnú považoval súd námietku žalobcu vo vzťahu k odôvodneniam napadnutých rozhodnutí,\nkde je uvedená nesprávna suma určenej dane, pretože ustanovenie § 63 ods. 11 daňového poriadku\numožňuje orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť na podnet účastníka konania alebo z vlastného\npodnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí\na upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Vytýkané pochybenia sú chybami v písaní a aj podľa\nnázoru súdu je ich možné opraviť postupom podľa § 63 ods. 11 citovaného zákona.\nPrvostupňový súd poukázal tiež na to, že z judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva,\nže určenie dane podľa pomôcok je nepresným ekvivalentom verifikovania daňovej povinnosti daňového\nsubjektu prostredníctvom riadneho dokazovania, a preto správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok\nmusí postupovať o to precíznejšie, aby obhájil uvedeným spôsobom zistený základ dane. Ak teda\nžalovaný v napadnutých rozhodnutiach akceptoval uvedený postup správcu dane, podľa názoru súdu\nporušil ustanovenie § 3 ods. 1 daňového poriadku.\nKrajský súd dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov vychádzajúc zo žalobných\ndôvodov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k aplikácii § 48 ods. 4 daňového\nporiadku, a preto podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s\nprvostupňovými rozhodnutiami Daňového úradu Prešov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v úspech v\nkonaní, priznal náhradu trov konania v celkovej sume 1.012,25 €, pozostávajúcu zo sumy zaplatenej\nza súdny poplatok vo výške 140 € a z náhrady trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. 655/2004\nZ.z., a to podľa vyčíslenia v žalobe.\nII.\nProti tomuto rozsudku prvostupňového súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal\ndôvod, pre ktorý krajský súd napadnuté rozhodnutia zrušil, t.j. že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov. Žalovaný sa nestotožnil s právnymi argumentmi krajského súdu, ktorými odôvodnil\nsvoj právny názor.\nŽalovaný uviedol, že k tomuto záveru dospel krajský súd výlučne na základe prejudikovania postavenie\nT. ako splnomocneného zástupcu žalobcu, keď sa dňa 24.08.2012 dostavil na daňový úrad spolu s B. za\n\núčelom predloženia dokladov, ktoré v priebehu výkonu kontroly neboli k dispozícii. Argumenty krajského\nsúdu vedúce k takémuto záveru považoval žalovaný za nesprávne. Odôvodňoval to predovšetkým\npoukázaním na obsah plnomocenstva zo dňa 06.06.2012 (doručené na daňový úrad dňa 19.06.2012),\nktorým konateľ spoločnosti žalobcu splnomocnil T. na zastupovanie žalobcu. Uviedol, že na rozdiel\nod názoru krajského súdu, ktorý vyhodnotil plnomocenstvo obsahovo ako nejednoznačné, pre daňové\norgány je obsah plnomocenstva úplne zrejmý, pretože z neho jednoznačne vyplýva, že T. bol poverený\nna zastupovanie žalobcu vo vzťahu k výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie január až december 2010. V tomto procese a jedine v tomto, mal teda aj oprávnenie predkladať\nsprávcovi dane daňové doklady pre účely výkonu kontroly, táto povinnosť vyplývala daňovému subjektu\naj zo zákona. Jeho kompetencie boli teda T. J. známe z obsahu plnomocenstva a konateľovi spoločnosti\ntiež, pretože ho sám tejto osobe udeľoval. T. bolo známe aj neakceptovanie plnomocenstva správcom\ndane pri ústnom pojednávaní dňa 24.08.2012, keď ako tretia osoba podpísal zápisnicu z ústneho\npojednávania. Podpísanie zápisnice T. v pozícii tretej osoby nemohol podľa žalovaného predsa správca\ndane bezdôvodne spochybňovať, potom jasný postoj strán nebolo potrebné vyargumentovať, a nebolo\nmožné ani bezdôvodne si myslieť, že za okolnosti, ktoré nastali v priebehu ústneho pojednávania, za\nokolností jasnej pozície T. ako tretej osoby, mu bolo potrebné ešte vysvetľovať, že účtovné doklady mal\npredložiť splnomocnený zástupca alebo konateľ daňového subjektu. Nie je náležité, aby si správca dane\nvytváral názor, že ten, kto s ním jednal v akejkoľvek pozícii, nemal dôsledky svojej pozície zrejmé, a už\ntobôž nie vtedy, keď bol s touto pozíciou svojím podpisom stotožnený. Vzhľadom na tieto skutočnosti\npožiadavka krajského súdu, že správca dane mal T. podať informáciu o tom, že bol treťou osobou, bola\nnedôvodná. Ak teda správca dane rokoval s T. ako s treťou osobou (úplne zrejmé to bolo obom stranám),\npostupoval v súlade s procesným predpisom. Dôvod tohto postupu bol jednoznačný z obsahu spisov\ndaňových orgánov.\nŽalovaný namietal preto konštatovanie krajského súdu o tom, že správca dane zužujúcim výkladom\nposudzoval obsah plnomocenstva v neprospech žalobcu. Zákon č. 563/2009 Z. z. jednoznačne časovo\nohraničuje proces začatia a ukončenia výkonu daňovej kontroly a začatie a ukončenie procesu určenia\ndane podľa pomôcok. Sú to dva odlišné procesy s odlišnými dôsledkami, a preto z tak jednoznačného\ntextu plnomocenstva pre T. nebolo možné prejudikovať, že mohol vykonávať úkony v mene žalobcu aj\nv procese určenia dane podľa pomôcok. Vzhľadom na obsah jeho plnomocenstva to bolo vylúčené.\nKonateľ žalobcu ani po doručení oznámenia správcu dane, že dňa 24.07.2012 bola daňová kontrola\nukončená a dňa 10.08.2012 sa začal proces určenia dane podľa pomôcok, nesplnomocnil na ďalšie\núkony v tomto procese nikoho, teda ani T. Na základe týchto dôvodov namietal, že účtovné doklady dňa\n24.08.2012 predložil správcovi dane splnomocnený zástupca žalobcu. Práve táto skutočnosť bránila\nsprávcovi dane využiť daňové doklady ako pomôcky.\nPrejudikovanie postavenia Ing. Zubkoviča ako splnomocneného zástupcu žalobcu malo za následok aj\nďalšie nezákonnosti, ktorých sa mali daňové orgány dopustiť, a pre ktoré krajský súd zrušil rozhodnutia.\nAj tieto ďalšie dôvody žalovaný namietal. Nebolo známe, ako dospel krajský súd k záveru, že názor\nžalovaného v tejto veci bol, že nebolo jeho povinnosťou skúmať, či boli dodržané podmienky postupu\nsprávcu dane upravené v § 48 ods. 4 daňového poriadku, pretože takýto názor odvolací orgán v\nrozhodnutiach nikde nevyslovil.\nV nadväznosti na to vo vzťahu ku konštatovaniu súdu, že odvolací orgán sa dostatočne a presvedčivo\nnevysporiadal s námietkou daňového subjektu o porušení § 48 ods. 4 daňového poriadku, bolo\npotrebné poukázať na konkrétne argumenty daňového subjektu vo vzájomných súvislostiach, ktoré k\nporušeniu tohto ustanovenia uviedol v odvolaní. Presne v tomto kontexte sa odvolací orgán s námietkami\nvysporiadal na strane 8 napadnutého rozhodnutia, a to tak v legislatívnej rovine, ako aj v rovine\nkonkrétnych zistení v nadväznosti na námietky daňového subjektu. Z rozhodnutia bolo zrejmé, prečo\núčtovné doklady predložené na ústnom pojednávaní dňa 24.08.2012 nemohli byť akceptované ako\npredložené daňovým subjektom (ten nebol prítomný) a ani splnomocneným zástupcom (ten nebol\npoverený daňovým subjektom). Z uvedeného potom logicky vyplynulo, že, ak ich nepredložil ten, kto\nich predložiť mal alebo mohol, doklady nemohli byť akceptované a využiteľné ako pomôcky z dôvodu,\nže neboli k dispozícii.\nOpäť iba prejudikovaním postavenia T. ako splnomocneného zástupcu žalobcu mohol krajský súd\ndospieť k záveru, že daňové orgány nevyužili pomôcky, ktoré boli k dispozícii a ešte toto nevyužitie\nani neodôvodnili. Dôvody, prečo neboli využité ako pomôcky predložené doklady (teda prečo neboli k\n\ndispozícii), odôvodnil aj odvolací orgán, aj správca dane v rozhodnutiach. V rozhodnutiach bol jasne\npomenovaný dôvod, prečo daňové orgány účtovné doklady nemohli akceptovať ako podané daňovým\nsubjektom. Bolo predsa samozrejmé, že správca dane akceptoval v konaní pred daňovými orgánmi iba\núkony, ktoré vykonal buď konateľ sám alebo ním poverený zástupca. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí v\nkontexte na námietky daňového subjektu odôvodnené, prečo nebol akceptovaný T. v pozícii povereného\nzástupcu.\nBez ďalších konkrétnych dôvodov krajský súd vyslovil aj záver, že nič správcovi dane nebránilo v tom,\naby využil aj iné pomôcky, aj keď mu to zákon neprikazoval, avšak musel svoj postup odôvodniť tak, aby\ndaňový subjekt nemal pocit, že správca dane konal tak, aby vydané rozhodnutie bolo v jeho neprospech,\naby vyrubená daň bola čo najvyššia. Na základe toho s poukazom na § 63 ods. 5 a § 48 ods. 3 a ods. 4\ndaňového poriadku uzatvoril, že, ak sa správca dane s aplikáciou ustanovenia § 48 ods. 3 dostatočným\nspôsobom nevysporiadal a neuviedol, prečo nepoužil aj iné pomôcky uvedené v tomto ustanovení, jeho\nrozhodnutie považoval súd za nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Žalovaný v tomto smere považoval\nv princípe za nedôvodné a nelogické od správcu dane požadovať, aby v rozhodnutí principiálne\nodôvodňoval nepoužitie v § 48 ods. 3 daňového poriadku príkladom vymenovaných druhov pomôcok. V\nkonečnom dôsledku § 48 ods. 3 mal na mysli pomôcky, ktoré už mal správca dane k dispozícii (predložil\nich daňový subjekt), alebo si zaobstaral pomôcky sám správca dane. V danom prípade vplyv pomôcok\nna určenie dane, ktoré „predložil splnomocnený zástupca“ správca dane vyhodnotil (nepovažoval ich\nza pomôcky, ktoré boli k dispozícii) a nevykonanie navrhnutých pomôcok daňovým subjektom daňové\norgány aj dostatočným spôsobom odôvodnili.\nSprávne správca dane vyhodnotil, že žalobca ani v procese výkonu daňovej kontroly, ani v procese\nurčovania dane podľa pomôcok účtovné doklady nepredložil, a preto ich správca dane nemohol využiť\nako pomôcky. Z tohto hľadiska správca dane sa oprel o všetky zistené skutočnosti, ktoré boli uvedené v\nrozhodnutí, teda určenie dane podľa pomôcok v zmysle dodržania zákonných podmienok uvedených v §\n48 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov bolo aj riadne odôvodnené a bolo poukázané\naj na všetky procesné okolnosti, ktoré ovplyvnili postup správcu dane, ak účtovné doklady nevyužil ako\npomôcky.\nZ uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Prešove č.\n2S/10/2013-104 zo dňa 19.12.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nŽalobca k odvolaniu žalovaného, ktoré bolo jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 14.2.2014,\npísomné vyjadrenie nepodal.\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.\ns. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo\n(podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) v rozsahu dôvodov uvedených\nv odvolaní žalovaného a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s.\np., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 25. marca 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté ( § 244 ods. 1, 2 O. s.p.)\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. ( § 247 ods. 1 O.s.p.).\n\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo - na základe včas podaného odvolania žalovaného\n- preskúmať, či prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď žalobu žalobcu vyhovel, t.j. napadnuté\nrozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane, zrušil a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100305/1/4662/2013 zo dňa 7.1.2013 potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Prešov č. 9700402/5/2839859/2012/Andr zo dňa 5. 10. 2013, ktorým správca dane\npodľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v spojení s § 48 ods. 1, písm. c/ daňového poriadku\nžalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie október\n2010 v sume 8.500,41 € a napadnutým rozhodnutím č. 1100305/1/4526/2013 zo dňa 7.1.2013 potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9700402/5/2837928/2012/Andr zo dňa 5. 10. 2013, ktorým\nsprávca dane podľa § 68 ods. 5 v spojení s § 48 ods. 1, písm. c/ daňového poriadku žalobcovi vyrubil\nrozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume\n5.640,93 eur.\nOdvolací súd v rámci súdneho prieskumu daného prípadu zistil, že vo veci totožných účastníkov\npreskúmavacieho konania v obdobnom prípade - vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie v roku 2010, avšak za iné mesiace (február, máj, november) - rozhodol Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžf/7,8,9/2014 zo dňa 26.11.2014, a preto v súlade s právnou\núpravou ustanovenou v právnej norme § 250ja ods.7 O.s.p. na uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu\npoukazuje a súčasne z neho cituje nasledovné:\n„Predmetom odvolacieho súdneho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým\nsúd prvého stupňa napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane zrušil a\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nPreskúmavaným rozhodnutím č. 1100305/1/4666/2013, zo dňa 7.1.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Prešov č. 9700402/5/2840244/2012/Andr zo dňa 5.10.2013.\nSprávca dane uvedeným rozhodnutím podľa § 68 ods.5 v spojení s § 48 ods. 1, písm. c/ daňového\nporiadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok za zdaňovacie\nobdobie november 2010 v sume 4.771,13 eur.\nŽalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 1100305/1/4531/2013, zo dňa 7.1.2013 potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Prešov č. 9700402/5/2838216/2012/Andr zo dňa 5.10.2013.\nSprávca dane týmto rozhodnutím podľa § 68 ods.5 v spojení s § 48 ods. 1, písm. c/ daňového poriadku\nžalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie máj\n2010 v sume 5.289,37 eur.\nŽalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 1100305/1/4498/2013, zo dňa 7.1.2013 potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Prešov č. 9700402/5/2837145/2012/Andr zo dňa 5.10.2013.\nSprávca dane uvedeným rozhodnutím podľa § 68 ods.5 v spojení s § 48 ods. 1, písm. c/ daňového\nporiadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok za zdaňovacie\nobdobie február 2010 v sume 4.963,96 eur.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v spojení\ns rozhodnutiami správcu dane a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorými rozhodnutiami žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o určení daňovej povinnosti\nna dani z pridanej hodnoty žalobcu ako daňového subjektu za zdaňovacie obdobia november, máj a\nfebruár 2010 určenej podľa pomôcok podľa ustanovenia § 48 daňového poriadku.\nV.\n\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k\npredmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVI.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom\nk tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a\nprávneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nPodľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\n\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného medzi\núčastníkmi konania v prieskumnom konaní súdu spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej\núpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre určenie dane podľa pomôcok v zmysle\nzákonnej úpravy ustanovenej v daňovom poriadku v §§ 48 a 49, a preto odvolací súd zameral svoju\npozornosť na uvedené sporné skutočnosti.\nZákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 48 daňového poriadku zveruje do právomoci správcu\ndane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani\nna výzvu správcu dane, b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie\nnedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu, c) nesplní pri preukazovaní\nním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno\ndaň správne zistiť, alebo d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu\npodľa § 46 ods. 2. Ak nastanú uvedené skutočnosti (v § 48 ods. 1) správca dane oznámi daňovému\nsubjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je\ndeň uvedený v oznámení. Zákonodarca ponecháva na správnej úvahe správcu dane pri určení dane\npoužitie pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom,\npričom príkladovo uvádza pomôcky tak, že nimi môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z\nverejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych\norgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu\ndane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Pokiaľ\ndaňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné\ndoklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Súčasne zákonodarca správcovi dane pri určení\ndane podľa pomôcok ukladá povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody\npre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.\nV právnej norme § 49 daňového poriadku zákonodarca ustanovuje postup správcu dane tak, že správca\ndane o určení dane podľa pomôcok vyhotoví protokol, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou\nna vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47, pričom súčasťou protokolu o určení\ndane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň a oprávnenie\ndaňového subjektu sa písomne vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu\nurčenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia\nvýzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane\npodľa pomôcok podľa odseku 1.\nZákonodarca v právnej norme § 3 daňového poriadku ustanovuje základné zásady správy daní tak, že\npri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu\na obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných\nosôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami\na poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca\ndane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne\na bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a\nvyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa\ndaní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Správca dane je povinný vykonať úkony\npri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu\ndaňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri\nuplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu\nalebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Daňové subjekty majú pri správe\ndaní rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4\n\nods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na to, aby\npri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nVII.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd dospel k\nzhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že správca dane pri určení dane podľa pomôcok nepostupoval\ndôsledne.\nZo skutkových zistení mal odvolací súd preukázané, že žalobca splnomocnil T. ku všetkým úkonom\nspojeným s daňovou kontrolu, plnomocenstvom zo dňa 6.6.2012 potvrdeným o prijatí Daňovým\núradom Prešov dňa 19.6.2012. Vzhľadom k tomu, že splnomocnený zástupca na výzvy správcu dane\npožadované doklady nepredložil správca dane podľa § 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. termín\nzačatia určovania dane podľa pomôcok v oznámení určil dňa 10.08.2012. Následne správca dane\nzistil základ dane a určil daň podľa pomôcok v zmysle ustanovenia §§ 48 a 49 zákona č. 563/2009\nZ. z. a dňa 13.08.2012 vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok č. 9700402/5/2l64347/2012/\nAndr, ktorý spolu s výzvou č. 9700402/5/2196370/2012/Andr zo dňa 14.08.2012 odoslal dňa 16.08.2012\ndaňovému subjektu, uvedené dokumenty boli daňovému subjektu doručené v zmysle § 31 ods. 3 zákona\nč. 563/2009 Z. z. dňa 07.09.2012. Dňa 24.08.2012 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní\nč. 9700402/5/2316848/2012/Andr., z ktorej vyplýva, že sa nedostavil daňový subjekt a tretie osobyT. a B., predložili správcovi dane doklady ku kontrole za daňový subjekt - DOBRO s.r.o. Prešov, bez\nakéhokoľvek splnomocnenia preukazujúceho konať za daňový subjekt.\nZ odôvodnenia rozhodnutí správcu dane, ktorými žalobcovi vyrubil rozdiel dane za predmetné\nzdaňovacie obdobia, vyplýva, že správca dane na predložené doklady neprihliadal z dôvodu, že\nv procese určovania dane podľa pomôcok zákon neumožňuje vykonať dokazovanie a preverovanie\ndokladov, a preto výzvou č. 9700402/5/2685636/2012/Andr zo dňa 25.09.2012 vyzval daňový subjekt\nna ich prevzatie.\nŽalovaný v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí k námietkam žalobcu týkajúcich sa určenia\ndane podľa pomôcok poukazom na to, že kompletné účtovníctvo predložil dňa 24.8.2012 a 28.8.2012,\na preto daňové doklady mal správca dane využiť ako pomôcky, konštatoval, že argument žalobcu nie\nje právne účinný, keďže ustanovenie § 48 ods. 4 daňového poriadku upravuje správcovi dane možnosť\npoužiť doklady ako pomôcky, ale nie povinnosť ich použiť, a daňový subjekt v rozpore s uvedeným\nustanovením zákona nesprávne povýšil možnosť správcu dane na povinnosť. Poukázal na dôvody\nsprávcu dane, prečo predložené doklady ako pomôcky nevyužil. K argumentácii daňového subjektu o\nmožnosti kýmkoľvek doniesť doklady na podateľňu správcu dane alebo doručiť poštou žalovaný uviedol,\nže je to teoreticky možné. Súčasne poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu zápisnice o\nústnom pojednávaní zo dňa 24.8.2012 uviedol, že ak by mali uvedené osoby konať v mene daňového\nsubjektu, jednoznačne museli byť na túto činnosť poverené daňovým subjektom. K námietke žalobcu\ntýkajúcej sa povinnosti správcu dane prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody\npre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené, uviedol že pri aplikácii § 48 ods. 5 daňového poriadku\nvšak súčasne nevyplýva povinnosť správcu dane tieto okolnosti vyhľadávať.\nZo skutkových zistení nesporne vyplýva, že správca dane v danom prípade k určeniu dane podľa\npomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň (nepredloženie účtovných dokladov).\nSporným však ostalo nepoužitie pomôcok pri určení dane podľa dodatočne predložených dokladov\nžalobcom.\nV danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že daňové úrady a Finančné riaditeľstvo SR\nchránia fiškálne záujmy štátu. Ich úlohou je vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Je povinnosťou daňového subjektu\npreukázať, že skutočnosti, t.j. rozhodné údaje, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, to platí aj\npre údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú\npovinnosť pri určení výšky dane, daň určí správca dane podľa pomôcok. Správca dane pritom vychádza\nz dostupných podkladov. Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku\nčoho v súčinnosti s ním nemožno daň určiť (napr. nepodá daňové priznanie, urobí úkon dôsledkom,\nktorého je zníženie dane alebo neumožní vykonať daňovú kontrolu a pod.), správca dane je oprávnený\nurčiť daň sám, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará. V\n\npreskúmavanej veci daňový subjekt so správcom dane nespolupracoval, preto boli splnené zákonom\nstanovené podmienky na určenie dane podľa pomôcok. Pokiaľ však daňový subjekt prostredníctvom\ninej osoby v daňovom konaní predložil účtovné doklady pre určenie dane, bolo povinnosťou správcu\ndane vychádzajúc z konkrétnych okolností prípadu posúdiť oprávnenosť osoby predkladajúcej doklady,\npretože okolnosť nedostatku v oprávnenosti osoby konať za daňový subjekt je odstraniteľná, na ktorú\nskutočnosť správca dane prihliada v priebehu celého daňového konania. Z uvedených dôvodov záver\nsprávcu dane potvrdený žalovaným k otázke, že doklady nepredložili osoby oprávnené konať za daňový\nsubjekt, bol predčasný a teda nesprávny.\nOdvolací súd zastáva zhodný názor ako krajský súd, v zmysle ktorého pokiaľ žalobca v odvolaniach\nporušenie ustanovenia § 48 ods.4 daňového poriadku namietal, správca dane a ani odvolací orgán sa\ns touto námietkou dostatočne a presvedčivo nevyrovnal. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno\nsúhlasiť s konštatovaním žalovaného, že daňový poriadok správcovi dane neukladá povinnosť, ale\niba možnosť využiť pomôcky. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu nevyužitie pomôcok, ktoré sú k\ndispozícii, správca dane musí odôvodniť, inak je postup správcu dane nezákonný a nepreskúmateľný.\nZákonodarca ponecháva na správnej úvahe správcu dane pri určení dane použitie pomôcok, ktoré má\nk dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom, alebo ak daňový subjekt v\npriebehu určenia dane predloží účtovné doklady a iné doklady, a súčasne zákonodarca správcovi dane\npri určení dane podľa pomôcok ukladá povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú\nvýhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Správca dane je preto povinný postup pri určení\ndane podľa pomôcok náležite odôvodniť a to predovšetkým náležite sa vysporiadať v odôvodnení svojho\nrozhodnutia nepoužitie ako pomôcok pri určení výšky dane doklady predložené v čase určovania dane.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že pokiaľ\nsprávca dane sa s aplikáciou ustanovenia § 48 ods. 3 daňového poriadku dostatočným spôsobom\nnevyrovnal a neuviedol, prečo nepoužil aj iné pomôcky uvedené v citovanom ustanovení, jeho\nrozhodnutia sú nepreskúmateľné a nepresvedčivé, poukazom na to, že skutočnosť, že ust. § 48 ods.\n4 daňového poriadku správcovi dane neukladá povinnosť, ale iba možnosť využiť tieto pomôcky\nneznamená, že ich nevyužitie nie je povinný aj odôvodniť. Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ súd prvého\nstupňa dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov v dôvodoch vo vzťahu k aplikácii ust. § 48 ods. 3,4 daňového poriadku, odvolací súd sa s týmto\nzáverom prvostupňového súdu stotožňuje.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutí žalovaného správneho orgánu a\npostup im predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutí a postupu správcu dane v rozsahu\nžalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náležite vysporiadal so zásadnými\nžalobnými námietkami.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd považoval námietky žalovaného správneho orgánu uvedené\nv odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť\nodvolacieho návrhu žalovaného.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1,2\nO.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).“\nSenát najvyššieho súdu zistil, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia\na dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá\nO.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods.\n2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 151 ods. 1, O.s.p., tak, že v\nodvolacom konaní úspešnému žalobcovi, náhradu trov z dôvodu ich neuplatnenia nepriznal. Z podkladov\nspisu je však zrejmé, že v spojitosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy ani nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/10/2013", "guid": "ff751d69-14aa-4643-8b62-964c0428e18a:b4d93531-3b79-4f8f-94e3-999aceb9c2cd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}