{"guid": "95362be2-34f5-4885-a8b5-d67603f16022:850b1ef8-95d2-47ec-9281-f6b2b0bdea04", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200178.1", "spisova_znacka": "1Sžr/243/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/243/2013 z 24. 8. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. augusta 2015, sp. zn. 1Sžr/243/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200178.1", "identifikacne_cislo": "8013200178", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Kráľová", "sudca_id": 988, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-monika-kralova-988", "datum_vydania": "2015-08-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/850b1ef8-95d2-47ec-9281-f6b2b0bdea04", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200178.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200178.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200178.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 1Sžr/243/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8013200178\nDátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8013200178.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/\nI. U., bytom G. X, A., 2/ A. U., bytom O. X/XXX, C., 3/ S. O., bytom T. XXX, právne zastúpených\nJUDr. Ladislavom Súletym, advokátom so sídlom v Bardejove, Nám. SNP 1, Bardejov, proti odporcovi:\nOkresný úrad v Prešove, so sídlom Masarykova 10, Prešov, (právny nástupca Obvodného pozemkového\núradu Prešov), za účasti: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Keratínskeho námestie 1, Prešov, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. 2012/00339-30-HB zo 07.11.2012, o odvolaní\nnavrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sp/7/2013-16 zo dňa 29.05.2013 v spojení\ns opravným uznesením č. k. 2Sp/7/2013-30 zo dňa 04.10.2013 v spojení s opravným uznesením č. k.\n2Sp/7/2013-33 zo dňa 12.11.2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sp/7/2013-16 zo dňa\n29.05.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 2Sp/7/2013-30 zo dňa 04.10.2013 v spojení s\nopravným uznesením č. k. 2Sp/7/2013-33 zo dňa 12.11.2013   p o t v r d z u j e .\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\nPredmet konania\n\nKrajský súd v Prešove rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie č.\nk. 2012/00339-30-HB zo 07.11.2012, ktorým odporca podľa ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. o\nnavrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých\nopatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)\nrozhodol tak, že navrhovateľom 1/ až 3/ nenavrátil vlastníctvo ani nepriznal právo na náhradu podľa\nzákona za pozemky nachádzajúce sa pôvodne v k. ú. R. - mpč. 397 vo výmere 6554 m2, mpč. 466 vo\nvýmere 5039 m2, mpč. 419 vo výmere 3310 m2 a mpč. 429 vo výmere 440 m2, v podiele každý po 1/3,\nz dôvodu, že tieto pozemky neprešli na štát alebo právnickú osobu kúpnou zmluvou uzavretou v tiesni a\nza nápadne nevýhodných podmienok, ani v dôsledku iného reštitučného titulu, čím nesplnili podmienky\nustanovenia § 3 ods. 1 písm. j) zákona, ani podmienky ustanovení § 3 ods. 1 písm. a) až i), k) až t),\n§ 3 ods. 2, 3 zákona.\nKrajský súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal.\n\nKrajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený dostatočne a napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pričom správny orgán vyslovil v napadnutom rozhodnutí\naj správny právny názor.\n\nKrajský súd sa stotožnil s právnym názorom odporcu, že oprávnené osoby nesplnili podmienky uvedené\nv ustanovení § 3 ods. 1 písm. j) zákona a pozemky oznčené v rozhodnutí odporcu neprešli na štát alebo\nprávnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ani\nv dôsledku iného reštitučného nároku.\n\nPoukázal na to, že predpokladom pre navrátenie vlastníctva podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona je\nkumulatívne splnenie podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Navrhovatelia videli\nnápadne nevýhodné podmienky v tom, že predmetom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.09.1974 bola\nkúpna cena stanovená v zmysle vyhlášky č. 47/1969 Zb. v platnom znení o cenách stavieb v osobnom\nvlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností. Správny orgán v danej veci vychádzal z\npríslušných ustanovení uvedenej vyhlášky, konkrétne z § 15 ods. 1 a stotožnil sa s kúpnou cenou, ktorá\nje uvádzaná v kúpnej zmluve s poukazom na vtedy platnú vyhlášku, ako aj na cenu nehnuteľností, ktorá\nbola v danom čase primeraná vzhľadom na bonitáciu, ako aj na charakter daného pozemku. Krajský\nsúd zdôraznil, že išlo o pôdu, ktorá bola súčasťou extravilánu.\n\nKrajský súd vo vzťahu k možnej aplikácii § 3 ods. 1 písm. j) zákona uviedol, že hoci boli pozemky\nriadne vykúpené, neprešli do vlastníctva štátu, tieto boli len v jeho dočasnom užívaní a z predloženého\nadministratívneho spisu, ako aj vykonaného dokazovania správnym orgánom jednoznačne vyplynulo,\nže navrhovatelia nepreukázali, že by ich právny predchodca uzatvoril kúpnu zmluvu za nápadne\nnevýhodných podmienok, poukazujúc zároveň to, že za tieseň nie je možné považovať ponuku na\ndobrovoľný výkup nehnuteľností, ktorá predchádzala uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy a taktiež\nnemožno ani jednoznačne vzhliadnuť existenciu nápadne nevyhovujúcich podmienok, keďže kúpna\ncena bola určená v súlade s vtedy platným cenovým predpisom.\n\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v súvislosti s navrhovateľmi tvrdenými nápadne nevýhodnými\npodmienkami poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. l0Sžr\n31/2011 zo dňa 29.06.2011, 1Sžr 32/2011 zo dňa 17.01.2012 a 6Sžo 304/2009 zo dňa 16.06.2010 a\n1Sžo 376/2009 zo dňa 19.05.2010 a na skutočnosť, že tieseň aj nápadne nevýhodné podmienky musia\nbyť preukázané súčasne.\n\nKrajský súd ďalej zdôraznil, že tieseň ako pojem nevymedzuje konkrétne žiadny právny predpis, no s\nohľadom na ustálenú judikatúru možno podmienku tiesne v danom konkrétnom prípade s poukazom\nna osobu právneho predchodcu oprávnených osôb, neb. U. U., považovať za naplnenú, nakoľko tejto\nosobe hrozili nútené práce v tábore.\n\nAvšak na splnenie reštitučného titulu v zmysle § 3 ods. 1 písm. j) zákona bolo potrebné súčasné splnenie\nobidvoch podmienok, pričom existencia nápadne nevýhodných podmienok vzhľadom na použitie vtedy\nplatnej vyhlášky, podľa ktorej výška oceňovaných nehnuteľností 0,40 Kčs/m2 bola v súlade s § 15 ods.\n1 vyhlášky vzhľadom na bonitáciu pôdy, pretože skutočne išlo o parcely v extraviláne obce, mimo jej\nzastavanej časti. Výška kúpnej ceny a spôsob samotného výpočtu bol aj podľa názoru súdu v súlade s\nvyhláškou a bola obvyklá času uzavretia predmetnej kúpnej ceny, nakoľko podľa preukázaných zistení\nsprávnym orgánom za takú istú kúpnu cenu boli predávané v tejto lokalite aj pozemky od iných vlastníkov.\n\nKrajský súd sa v tejto časti posúdenia reštitučného nároku v plnom rozsahu stotožnil s názorom\nsprávneho orgánu, že kúpna cena nebola neprimerane (nápadne) nižšia ako v tom čase a v mieste\nurčená obvyklá cena nehnuteľností a preto správny orgán postupoval podľa názoru súdu správne a v\nsúlade so zákonom.\n\nK námietke navrhovateľov, ktorí poukazovali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 154/08-323 z\n26.02.2009 súd uviedol, že v danom prípade nešlo o totožný prípad, preto ho nebolo možné v danej\nveci jednoznačne aplikovať.\n\nKrajský súd na záver zdôraznil, že reštitučný zákon neodstraňuje v celom rozsahu krivdy spáchané v\nminulosti, ale snaží sa tieto aspoň zmierniť. Nie v každom prípade je možné tieto krivdy postupom či už\nsprávnych orgánov alebo súdu napraviť.\n\nII .\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľov\n\nProti tomuto rozsudku podali navrhovatelia odvolanie žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci krajskému\nsúdu.\n\nOpätovne uviedli, že pre hodnotenie splnenia podmienky tiesne a nápadne nevýhodných podmienok\nje nutné vychádzať z konkrétneho skutkového stavu, rešpektovať reštitučný charakter zákona spolu\nso špecifickými rysmi predchádzajúcej spoločnosti pred rokom 1990, ktorá nie vždy uznávala a najmä\ndodržiavala ľudské práva a slobody vzťahujúce sa na majetok. V tejto súvislosti dali súdu do pozornosti\naj zákon č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý je súčasťou právneho poriadku a ktorý v § 1 ustanovil,\nže v rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony.\n\nSúhasili s tým, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy platila vyhl. č. 47/1969 Zb., táto\nvšak reflektovala systém nerovného obsahu vlastníckeho práva, v zmysle ktorého bolo socialistické\nspoločenské vlastníctvo postavené nad vlastníctvo osobné. Osobitne sa to týkalo pozemkov, ku ktorým\nmalo byť osobné vlastníctvo oslabované až do rozsahu jeho zániku v prospech štátneho vlastníctva\nvšetkých pozemkov. Zákonnosť určenia kúpnej ceny nemožno preto stotožňovať s jej primeranosťou.\nPretože, zatiaľ čo pojem zákonnosť vyjadruje súlad ustanovenej ceny s platnými cenovými predpismi,\nprimeranosť vyjadruje istú mieru ekvivalencie zmluvných plnení. Dôležitým faktorom pri posudzovaní\nprimeranosti ceny je miera možnosti oboch strán určiť cenu, prípadne následky odmietnutia uzavrieť\nkúpnu zmluvu, ak sú podmienky nastolené druhou stranou nevýhodné.\n\nĎalej uviedli, že vyhl. č. 47/1969 Zb. svojou koncepciou a konkrétnymi ustanoveniami jednak odrážala\ndelenie vlastníctva na osobné a súkromné a jednak zásadu vtedajšieho československého práva, že\npozemok nemožno kvalifikovať ako predmet osobného vlastníctva, ako vyjadrenie cieľového zámeru,\nže všetky pozemky majú byť v budúcnosti vlastníctvom štátu. Vyvodzuje z toho dôsledky, ktoré nemôžu\nbyť prijateľné v demokratickej spoločnosti hlavne tým, že diskriminovala veľmi výrazne dve skupiny\nvlastníkov, ktorým by inak patrilo rovnaké postavenie a ich vlastníckemu právu rovnaký zákonný obsah.\nTento rozporuplný postoj k vlastníctvu, ktorý bol vyhláškou celkom zámerne zavedený, musel nutne nájsť\nsvoj výraz pri úvahe o tom, čo treba chápať ako „nápadne nevýhodné podmienky pri aplikácii všetkých\nreštitučných zákonov. Nemôže preto slúžiť ako zábrana, aby v súčasnej dobe bol realizovaný zámer\ndaný cit. zákonom, t. j. reštitúcia majetku osobám, ktorým bol štátom odňatý, aj keď ide len o čiastočnú\nnápravu krívd.\n\nNavrhovatelia odporcovi a následne aj krajskému súdu vytýkali, že sa uspokojili len so zistením súladu\nkúpnej ceny bez toho, že by sa zaoberali jej primeranosťou (zistenie druhu a kvality pôdy a jej reálnej\nhodnoty v čase uzavretia zmluvy). Odporca podľa ich názoru v rozpore so zásadou materiálnej pravdy\nnedostatočne zistil skutočnosti, ktoré mohli preukázať existenciu nápadne nevýhodných podmienok pri\nprevode predmetných pozemkov na štát. Odporca mal za účelom zistenia reálnej hodnoty predmetných\npozemkov v rozhodnom čase vykonať znalecké dokazovanie.\nĎalej poukázali na to, že ich právny predchodca odmietol v rámci socialistického združstevňovania\nvstúpiť do JRD, čoho výsledkom bolo aj rozhodnutie vtedajšieho Mestského národného výboru v\n\nPrešove, ktorým prikázal poľnohospodársky závod do bezplatného užívania JRD Prešov - Haniska,\nvčítane všetkého živého a mŕtveho inventára. Za svoj postoj k vtedajšiemu režimu bol aj trestne stíhaný\na väznený. Táto jeho skúsenosť s vtedajšou štátnou mocou jednoznačne ovplyvnila aj jeho správanie\nv súvislosti s uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy. Najmä z obavy o svoje zdravie a život, ako aj\nsvojich rodinných príslušníkov, pristúpil k uzavretiu k predmetnej kúpnej zmluvy za kúpnu cenu, za\nakú by za normálnych okolností predmetné pozemky nepredal. Jeho zmluvná voľnosť ako vlastníka\npozemkov bola pre prípadné dohodnutie inej kúpnej ceny absolútne obmedzená. S vyššie uvedenými\nskúsenosťami sa právny predchodca navrhovateľov nedokázal vyrovnať do konca svojho života, čo sa\nnepriaznivo prejavovalo aj na jeho zdravotnom stave.\nVzhľadom na uvedené navrhovatelia zastávali názor, že „vzájomne dohodnutá“ kúpna cena 0,40 Kčs/m2\nbola vzhľadom na všetky okolností danej veci cenou neprimeranou a že kúpna zmluva zo dňa 10.09.1974\nbola uzavretá nielen v tiesni ale aj za nápadne nevýhodných podmienok.\n\nIII.\nStručné zhrnutie vyjadrenia odporcu\n\nOdporca trval na správnosti svojho rozhodnutia a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako\nvecne správny.\n\nUviedol, že reštitučný nárok pôvodného navrhovateľa U. U. zaevidovaný dňa 15.10.2004 pod sp. č.\n2004/1239-1 bol uplatnený na pozemky v k. ú. R., pričom navrhovateľ ako reštitučný titul uviedol § 3 ods.\n1 písm. j) zákona a k žiadosti aj kúpnu zmluvu doložil. Navrhovateľ ani jeho dedičia v priebehu správneho\nkonania iný reštitučný titul neuplatnili, resp. nepreukázali (§ 5 reštitučného zákona), považoval odporca\nich argumentáciu o porušovaní ľudských práv a slobôd v predchádzajúcej spoločnosti za irelevantnú.\nJe pravdou, že právny zástupca účastníkov konania v doplnení podania zo dňa 27.09.2011 správny\norgán žiadal, aby v súčinnosti s príslušnými orgánmi štátnej správy vykonal dokazovanie potvrdzujúce\nexistenciu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, predovšetkým aby sa zaoberal primeranosťou\nkúpnej ceny s ohľadom na druh a kvalitu pôdy, jej reálnu hodnotu v čase uzavretia zmluvy, ako\naj na vtedy platnú územnoplánovaciu dokumentáciu. Prípadné ustanovenie znalca do konania však\nodporca vyhodnotil ako nehospodárne, nakoľko cena nehnuteľností sa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy\nneurčovala v závislosti od bonity a ani neexistoval trh s nehnuteľnosťami (ako ho poznáme v súčasnosti).\n\nKeďže podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý\nprešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni a za nápadne\nnevýhodných podmienok, súd podľa názoru odporcu správne posudzoval obidve podmienky samostatne\nako aj vo vzájomnej súvislosti.\n\nIV.\nPrávny názor NS SR\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu\nodvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte\nrozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote\n(§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s\nO.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods.\n2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch)\ndospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nebolo dôvodné.\n\nNa úvod odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 9 ods. 1 v spojení s § 8 písm. c) zákona č. 180/2013\nZ. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorých\n\ns účinnosťou od 01.10.2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.09.2013 sú\nokresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pôsobnosť o. i. obvodného\npozemkového úradu ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do postavenia\nObvodného pozemkového úradu v Prešove nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Prešov.\nPreto Najvyšší súd Slovenskej republiky s týmto právnym nástupcom ďalej konal na strane odporcu.\nPod všeobecným označením „odporca“ je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa kontextu rozsudku.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o potvrdení rozhodnutia odporcu o\nnepriznaní reštitučného nároku navrhovateľom, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nodvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľov a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\n\nZo spisu vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľov si dňa 15.10.2014 uplatnil u odporcu reštitučný\nnárok, v rámci ktorého žiadal o vydanie predmetných pozemkov dôvodiac, že kúpna zmluva zo dňa\n10.09.1974, bola uzatvorená pod nátlakom a hrozbou vyvlastnenia tak, ako je to uvedené v listinách č.\n946/74-2 a č. 956/74-13 zaslaných Hospodárskym kombinátom Prešov, teda že bola uzavretá v tiesni\na za nápadne nevýhodných podmienok.\n\nPočas konania pôvodný navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX zomrel a na jeho miesto nastúpili jeho právni\nnástupcovia - navrhovatelia 1/ až 3/.\n\nZ predloženého administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že pôvodný vlastník bol odsúdený Ľudovým\nsúdom Prešov rozhodnutím sp. zn. T 149/58 zo dňa 07.5.1958 podľa § 36 Trestného zákona na odňatie\nslobody nepodmienečne na 2 mesiace - zaradenie do tábora nútenej práce.\n\nĎalej zo spisu vyplynulo, že bolo vydané rozhodnutie MsNV - odbor MH, obchodu a dopravy v Prešove\nč. l/1972-Jel. zo dňa 06.11.1972, v zmysle ktorého Rada MsNV v Prešove rozhodla prikázať podľa\npoľnohospodársky závod U. U. o výmere 5,84.74 ha poľnohospodárskej pôdy do bezplatného užívania\nŠM n.p. v Prešove na dobu najmenej 15 rokov od 01.10.1972. Týmto rozhodnutím bol prikázaný do\nužívania aj živý a mŕtvy inventár s tým, že v súkromnom užívaní bol U. U. ponechaný rodinný domček\ns priľahlou záhradou o výmere 0,410 ha.\n\nDňa 10.09.1974 bola uzavretá medzi U. U. a Hospodárskym kombinátom mesta Prešov, podnikové\nriaditeľstvo v Prešove, kúpna zmluva, na základe ktorej boli prevedené nehnuteľnosti za dohodnutú\nkúpnu cenu 6137,20,- Kčs. Tento podnik bol neskôr premenovaný na Záhradnícky a sadovnícky podnik\nPrešov (PVZ 3/79) a po jeho zániku prešlo vlastníctvo k predmetným pozemkom na SR - Slovenský\npozemkový fond Bratislava (PVZ 45/01).\n\nPodľa § 1 zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa\nosobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny\nfond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.\n\nPodľa § 2 ods. 1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť\noprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej\npozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 (ďalej len\n\"rozhodujúce obdobie\") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.\n\nV zmysle § 3 ods. 1 písm. j/ zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý\nprešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne\nnevýhodných podmienok.\n\nPokiaľ odporca v súvislosti s reštitučným nárokom vo vzťahu k uvedeným pozemkom vyslovil, že\nnavrhovateľom nepriznal právo na navrátenie vlastníctva z dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zákona,\npretože nebolo preukázané uzavretie kúpnej zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok, stotožnil sa\ns týmto záverom aj odvolací súd.\n\nVo vzťahu k tvrdenému dôvodu reštitučného nároku odvolací súd zastáva názor, že odporca sa\ndôkladne vysporiadal so všetkými vznesenými námietkami navrhovateľov. Rovnako tak krajský súd\nzaujal stanovisko k dôvodom opravného prostriedku, dôsledne sa nimi zaoberal a vyčerpávajúcim\nspôsobom zdôvodnil, prečo sa priklonil k záverom správneho orgánu.\n\nPodľa odporcu dôvodom nenaplnenia podmienky v zmysle § 3 ods. 1 písm. j) zákona bola skutočnosť,\nže hoci bola kúpna zmluva uzavretá v tiesni, nebola súčasne uzavretá za nápadne nevýhodných\npodmienok. Kúpna cena bola určená v súlade s vtedy platnými cenovými predpismi a nebolo\npreukázané, v čom by mali spočívať „nápadne nevýhodné podmienky“. Odporca v konaní nezistil žiadne\nznevýhodnenie predávajúceho voči iným osobám, od ktorých štát v rozhodujúcom období vykupoval\nobdobné nehnuteľnosti. Odporca pritom vykonal dôkladné dokazovanie a vyčerpávajúcim spôsobom\nzdôvodnil, prečo nepovažoval kúpnu zmluvu zo strany právneho predchodcu navrhovateľov za uzavretú\nza nápadne nevýhodných podmienok.\n\nAko správne argumentoval odporca - v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka bol neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporoval zákonu alebo\nho obchádzal alebo sa priečil záujmom spoločnosti, pričom podľa § 399 ods. 2 Občianskeho zákon\ndohodnutá cena kúpenej veci nesmela presahovať cenu určenú podľa cenových predpisov. Legálne\nnadobudnúť vec, vrátane nehnuteľností, do vlastníctva štátu, za cenu vyššiu ako určovali cenové\npredpisy, teda nebolo možné.\n\nV konaní nebolo preukázané, že pôvodný vlastník nehnuteľností bol skutočne nápadne znevýhodnený\npri uzavretí kúpnej zmluvy v porovnaní s inými občanmi, v danej lokalite a v danom čase. Takto stanovenú\nkúpnu cenu nebolo možné považovať za neprimeranú vtedajšej hodnote predávaných nehnuteľností.\nOdporca naopak preukázal, že nehnuteľnosti v danej lokalite boli pre uvedený podnik odpredané alebo\nvyvlastnené za rovnakú cenu podľa vyhlášky.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými i právnymi závermi\nkrajského súdu, na ktoré s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. v podrobnostiach odkazuje. Keďže odvolacie\nnámietky navrhovateľov, ktoré boli v podstate totožné s ich tvrdeniami obsiahnutými v opravnom\nprostriedku a s ktorými sa krajský súd vysporiadal, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť jeho\nrozsudku, odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podla § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c a\n§ 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľom vzhľadom na neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Odporcovi zákon priznanie trov neumožňuje a účastník konania SPF si náhradu trov\nneuplatnil.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}