{"guid": "646adb29-c017-40b3-a51c-a0c8f740f1f4:bee0e3ee-69e3-44b0-9400-6bc34a218db2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200145.1", "spisova_znacka": "7Sžp/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžp/4/2013 z 30. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2015, sp. zn. 7Sžp/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200145.1", "identifikacne_cislo": "8013200145", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja", "nazov": "§ 250ja OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bee0e3ee-69e3-44b0-9400-6bc34a218db2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200145.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200145.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200145.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžp/4/2013\n8013200145\n30. 04. 2015\nReisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:8013200145.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z., bytom v J., zastúpený JUDr. Jozefom\nTomkom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova č. 2, proti žalovanému Okresnému úradu, so\nsídlom v Prešove, Námestie mieru č. 2 (právny nástupca Obvodného úradu životného prostredia Prešov)\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Prešov, odboru ochrany\nzložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja z 25. januára 2013, číslo 2013/241-1699/BE, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. mája 2013, č.k. 1S/7/2013-35, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. mája 2013, č.k.\n1S/7/2013-35 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom z 21. mája 2013, č.k. 1S/7/2013-35, zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia, odboru\nochrany zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja, ktorým tento právny predchodca\nžalovaného zamietol odvolanie žalobcu a podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) napadnuté rozhodnutie Obvodného úradu\nživotného prostredia v Prešove z 3. októbra 2012, číslo 1/2012/01304-014 potvrdil v plnom rozsahu.\nUvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 36 ods. 5 písm. b) v spojení s ustanovením\n§ 3 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene\na doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách“) určil stavbu „Prešov - Šalgovík,\n12 RD, technická infraštruktúra, stavebný objekt 501 - kanalizácia, stavebný objekt 502 - vodovod“,\nza verejnú kanalizáciu a verejný vodovod a nevyhovel námietkam žalobcu ako účastníka konania, z\ndôvodov uvedených v odôvodnení uvedeného rozhodnutia.\nKrajský súd mal preukázané, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s odvolacími\nnámietkami žalobcu okrem iného tak, že vodné stavby boli povolené orgánom štátnej vodnej správy\nako verejné siete (podmienky stavebného povolenia bod. č 16. a č.18., projektová dokumentácia\noverená v stavebnom konaní) a je nepopierateľné, že žalobca o tejto skutočnosti mal vedomosť už\nv čase povolenia výstavby a bol si vedomý tejto skutočnosti aj v čase uzatvorenia hospodárskej\nzmluvy č.616/11/2008 z 13. augusta 2008 s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. Košice\no prevádzkovaní verejných sietí, lebo podmienka prevádzkovania vodovodu a kanalizácie odborne\nspôsobilou osobou sa vzťahuje na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Obvodný úrad životného\nprostredia v Prešove, postupujúc podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a\nkanalizáciách rozhodnutím určil, že sa jedná o verejné siete, pričom v správnom konaní sa zaoberal\na dokazoval splnenie podmienok, za ktorých tak môže konať - ak je to v záujme ochrany zdravia\nľudí, zvierat alebo ochrany životného prostredia a ak sú na vodovod alebo kanalizáciu pripojení aspoň\n\ndvaja odberatelia alebo producenti. Vzhľadom ku skutočnosti, že boli napojení 9 odberatelia vody a\n4 producenti odpadových vôd a bol preukázaný záujem ochrany zdravia a životného prostredia, boli\nnaplnené zákonné dôvody pre rozhodnutie správneho orgánu v danej veci.\nKrajský súd ďalej uviedol, že predmetný vodovod a kanalizáciu nemožno považovať za vodovodné\nprípojky a kanalizačné prípojky tak, ako sú definované v § 4 ods. 1, 2 zákona o verejných vodovodoch\na kanalizáciách, pretože sám žalobca uviedol, že neumožnil navrhovateľovi v správnom konaní\nD.. napojiť sa na vodovod, pretože odmietol žalobcovi vyplatiť finančné prostriedky za realizáciu\npredmetného vodovodu a kanalizácie. Tak, ako správne orgány, aj krajský súd bol toho názoru, že\notázka finančného vyrovnania sa medzi žalobcom a D. v tomto konaní je irelevantná, pretože má byť\npredmetom občianskoprávneho konania. Ak žalobca namieta, že pre určenie predmetného vodovodu a\nkanalizácie verejnými nie sú splnené podmienky ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodov\na kanalizáciách, tak v konaní nebolo spochybnené, že sú splnené vyššie uvedené podmienky, pretože\nje v záujme ochrany zdravia navrhovateľa v správnom konaní (D., aby bol napojený na verejný vodovod,\nresp. kanalizáciu a počet napojení jednoznačne vyplýva z vyjadrenia prevádzkovateľa, ktoré je súčasťou\nadministratívneho spisu.\nK námietke žalobcu, že žalovaný podľa ustanovenia § 36 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a\nkanalizáciách nemá kompetenciu meniť rozhodnutie o povolení stavby, resp. kolaudačné rozhodnutie,\nkrajský súd uviedol, že správne orgány nerozhodovali o vlastníctve predmetného vodovodu a\nkanalizácie, to sa nemení, sú stále vlastníctvom žalobcu, ale určili, že sú verejnými.\nKrajský súd preto dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa neporušil zákon, ak na základe\nnávrhu (D.) určil predmetné vodné stavby za verejné, pretože vznikla pochybnosť, akého charakteru\ntieto stavby sú, tým, že žalobca nesúhlasil ako vlastník s napojením na vodnú stavu. Žalobca ako\nstavebník má nielen práva ale aj povinnosti. Žalobca bol podľa bodu 20 rozhodnutia zo dňa 31. januára\n2007 povinný umožniť napojenie vodovodu a kanalizácie spoluvlastníkom pozemku parc. č. 301/32, kat.\núzemie T. za primeranú úhradu. Žalobcovi boli známe záväzné podmienky uvedené v rozhodnutí o\npovolení predmetnej stavby a až v napadnutom rozhodnutí boli uvedené ako verejné.\nK námietke žalobcu vo vzťahu k namietanej zaujatosti zamestnanca správneho orgánu krajský súd\nuviedol, že správny orgán prvého stupňa síce pochybil, ak o námietke zaujatosti nerozhodol a nevyzval\nžalobcu na konkretizovanie námietok, avšak pri procesných pochybeniach sa rozhodnutie nezrušuje\npreto, aby sa dodržali formálne procesnoprávne predpisy, ak nové rozhodnutie nemôže priniesť pre\nžalobcu priaznivé rozhodnutie. Krajský súd tiež poukázal na to, že žalobca v žalobe žiadnym spôsobom\nnekonkretizoval, ktoré úkony zamestnankyne správneho orgánu boli neobjektívne a vzbudzujúce\npochybnosti o objektivite.\nZ rozhodnutia krajského súdu tiež vyplýva, že nepribral do súdneho konania ďalšie fyzické a právnické\nosoby, ktoré boli účastníkmi správneho konania z dôvodu, že neboli splnené podmienky na ich pribratie\ndo tohto konania.\nRozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním žalobca a žiadal, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný sa nedostatočne\nvysporiadal s jeho námietkami, lebo správny orgán mal povinnosť zdôvodniť konkrétnu potrebu ochrany\nzdravia ľudí, zvierat a životného prostredia, nielen odkázať na všeobecnú požiadavku ochrany zdravia.\nPodľa názoru žalobcu je potrebné dokazovať, v akom záujme nastala nutnosť vyhlásiť vodovod a\nkanalizáciu za verejné a odôvodniť, či tieto skutočnosti už nastali. Ak vodovod a kanalizácia doteraz\nplnili svoju funkciu aj bez vyhlásenia za verejné, tak na vyhlásenie za verejné musí byť preukázaný\nkonkrétny dôvod ochrany zdravia, nielen všeobecný. Ďalej žalobca namietal, že správny orgán mal\nvykonať opakovane ústne pojednávanie. Nevykonaním nového ústneho pojednávania bol porušený\nzákon, lebo spis bol pridelený inému zamestnancovi a úkony dovtedy vykonané zamestnancom, u\nktorého namietol jeho neobjektívnosť, neboli vykonané objektívne a je pochybnosť, či sú platné a či\nmôžu tvoriť podklad pre rozhodnutie.\nŽalobca tiež namietal, že zákon nepozná ako dôvod vyhlásenia vodnej stavby za verejnú, že “vodné\nstavby sú rozšírením resp. novou vetvou existujúceho verejného vodovodu ako aj verejnej kanalizácie\na nemožno ich považovať za prípojku na verejný vodovod a kanalizáciu“. Krajský súd sa mal podľa\n\nnázoru žalobcu v súlade s jeho námietkami vysporiadať aj s dôvodmi, ktoré správne orgány uvádzali\nv preskúmavaných rozhodnutiach. Ak dôvody rozhodnutia o určení vodnej stavby za verejnú neboli v\nsúlade so zákonom, tak súd mal ich rozhodnutie zrušiť.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok krajského súdu je v súlade so zákonmi.\nŽalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové, relevantné skutočnosti, ktoré by mali viesť k zrušeniu\nrozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Prešov, odboru ochrany zložiek životného prostredia\na odvolacích konaní kraja v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania\n(§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods.\n1 a ods. 3 O.s.p., v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu treba vyhovieť.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250 ods. 1 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 2 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách sa na účely tohto zákona rozumie\na) verejným vodovodom súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné\nzásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou,\nb) verejnou kanalizáciou prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe\nna hromadné odvádzanie odpadových vôd umožňujúcich neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj\nčistenie odpadových vôd,\nc) hromadným zásobovaním vodou zásobovanie viac ako 50 osôb alebo zásobovanie, ktorého\npriemerná denná produkcia je viac ako 10 m3 vody,\nd) hromadným odvádzaním odpadových vôd príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd\nod viac ako 50 osôb alebo ak priemerná denná produkcia je viac ako 10 m3 odpadovej vody.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách verejné vodovody a verejné\nkanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného zásobovania\nobyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. Voda vo\nverejnom vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody, ak orgán verejného zdravotníctva\nnerozhodne inak.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vlastníkom verejných\nvodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu iba právnická osoba so sídlom\nna území Slovenskej republiky.\nPodľa § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ak je to v záujme ochrany\nzdravia ľudí, zvierat alebo ochrany životného prostredia, a ak sú na vodovod alebo kanalizáciu pripojení\naspoň dvaja odberatelia alebo producenti, obvodný úrad životného prostredia môže určiť, že takýto\nvodovod alebo kanalizácia sa za verejný vodovod alebo za verejnú kanalizáciu považuje.\nPredmetom súdneho preskúmania zákonnosti je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím\nprvostupňového správneho orgánu o určení stavby „Prešov - Šalgovík, 12 RD, technická infraštruktúra,\nstavebný objekt 501 - kanalizácia, stavebný objekt 502 - vodovod“, podľa § 3 ods. 5 o verejných\nvodovodoch a verejných kanalizáciách, za verejnú kanalizáciu a verejný vodovod.\nZo spisov vyplýva, že predmetnú stavbu vodovodu a kanalizácie realizoval žalobca na podklade\nprávoplatného stavebného povolenia Obvodného úradu životného prostredia v Prešove z 31. januára\n\n2007, číslo 1/2007/00066-07 (ďalej len „stavebné povolenie“), ktoré obsahovalo aj príslušné podmienky\na povinnosti pre žalobcu ako stavebníka.\nRozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Prešove z 27. mája 2008, číslo 1/2008/00374-05\n(ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“) sa vydalo žalobcovi ako stavebníkovi kolaudačné rozhodnutie na\npredmetnú stavbu „Prešov - Šalgovík, 12 RD, technická infraštruktúra, stavebný objekt 501 - kanalizácia,\nstavebný objekt 502 - vodovod“. Námietky proti vydaniu rozhodnutia neboli uplatnené.\nVlastníkom predmetných vodných stavieb (vodovodu a kanalizácie) sa teda stal žalobca, čo v konaní\nani nebolo sporné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval daný prípad v dvoch rovinách. Prvou bola okolnosť, či\nzriadené vodovody a kanalizácie boli už od počiatku (od svojho zriadenia) verejné v zmysle stavebného\npovolenia a kolaudačného rozhodnutia, a teda v takom prípade by išlo o „novú vetvu“ verejného\nvodovodu a verejnej kanalizácie. Ak neboli predmetné vodné stavby od počiatku verejné, tak ako druhú\nokolnosť bolo treba posúdiť, či boli dané a správnymi orgánmi dostatočne špecifikované dôvody, pre\nktoré bolo možné v zmysle § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách určiť\npredmetné vodné stavby za verejné.\nPodľa názoru odvolacieho súdu zo stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia nevyplýva, že\npredmetné stavby kanalizácie a vodovodu boli postavené ako verejné, lebo nespĺňali definíciu verejných\nvodovodov a verejných kanalizácií podľa § 2 písm. a) b) v spojení s písm. c) a d) zákona o verejných\nvodovodov a verejných kanalizáciách. Neboli zriadené na účely hromadného zásobovania obyvateľstva\na iných odberateľov vodou (zásobovania viac ako 50 osôb alebo zásobovania, ktorého priemerná denná\nprodukcia je viac ako 10 m3 vody), ako aj neboli zriadené na účely hromadného odvádzania odpadových\nvôd (odvádzania a spravidla aj čistenia odpadových vôd od viac ako 50 osôb alebo priemernej dennej\nprodukcie viac ako 10 m3 odpadovej vody).\nNa uvedenom nič nemôže zmeniť skutočnosť, že predmetný vodovod a kanalizácia sú napojené na\nverejný vodovod a verejnú kanalizáciu, lebo ak by malo ísť o „novú vetvu“ verejného vodovodu a verejnej\nkanalizácie, mala ju vo verejnom záujme zriadiť právnická osoba (ktorá jediná v zmysle § 3 ods. 2 zákona\no verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z dôvodu verejného záujmu môže byť ich vlastníkom)\na teda prípadne ich mal zriadiť aj vlastník verejného vodovou a verejnej kanalizácie, na ktoré by sa\ntakáto „nová vetva“ napájala.\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci však zo stavebného povolenia vyplýva, že siete boli\nzriadené vo vlastnom, súkromnom záujme, pre účely napojenia 12 rodinných domov (ako aj vyplýva\nz názvu stavby „12 RD“) a nie vo verejnom záujme. Uvedený právny záver možno vyvodiť aj zo\nskutočnosti, že podľa podmienok stavebného povolenia je žalobca povinný umožniť napojenie vodovodu\na kanalizácie spoluvlastníkom pozemku parc. č. 301/32, k.ú. T., za primeranú úhradu. Ak by boli\npredmetné siete od počiatku verejné, táto podmienka stavebného povolenia by bola nadbytočná, lebo\nuvedená povinnosť by vyplývala priamo zo zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,\na to nielen voči spoluvlastníkom pozemku.\nPokiaľ by za daného skutkového a právneho stavu došlo k určeniu uvedených sietí za verejné, išlo by o\nformu vyvlastnenia, čím by sa neoprávnene zasiahlo do vlastníckeho práva žalobcu, pretože proti svojej\nvôli, bez možnosti dohody so štátnym orgánom o odkúpenie predmetného vodovodu a kanalizácie, by\nžalobca stratil právo disponovať (jedno zo základných práv vlastníckeho práva) s predmetnými stavbami\na de facto by sa žalobca stal vlastníkom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, čím by takýmto\nurčením došlo k vytvoreniu nezákonného stavu, keďže fyzická osoba nemôže vlastniť verejný vodovod\nani verejnú kanalizáciu, poukazom na to, že žalobcovi by takýmto postupom vznikli povinnosti ako\nvlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie podľa zákona o verejných vodovodoch a verejnej\nkanalizácie, čo je v rozpore s uvedeným zákonom a súčasne to nemožno od neho ani spravodlivo žiadať.\nVerejnosť vodovodu a kanalizácie nemožno tiež vyvodzovať len zo skutočnosti, že zriadený vodovod a\nkanalizácia spĺňajú technické parametre verejného vodovodu a kanalizácie, keďže technické parametre\nvyplývajú zo stavebného povolenia a jeho záväzných podmienok, ktorými bol žalobca viazaný. Podľa\n\nnázoru odvolacieho súdu taktiež verejnosť vodovodu a kanalizácie nevyplýva z uzavretia zmluvy o\nvýkone správy medzi žalobcom a Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a. s., Košice, pretože\njej uzavretím žalobca len realizoval záväzné podmienky a povinnosti stavebného povolenia.\nVerejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na\núčely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd\nzo sídelných útvarov (§ 3 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách). V\nprejednávanom prípade však, ako bolo uvedené vyššie, predmetné vodné stavby boli realizované\nv súkromnom záujme, vo vlastnej réžii, na vlastné nebezpečenstvo a na vlastné náklady. Stavebné\npovolenie ako aj kolaudačné rozhodnutie na predmetné vodné stavby boli vydané žalobcovi ako\nsúkromnej osobe, nikto nenapadol zákonnosť uvedených rozhodnutí a tieto nadobudli právoplatnosť.\nNavyše, v podmienkach a povinnostiach stavebného povolenia nie je vôbec odkaz na zákon o verejných\nvodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorý ustanovuje povinnosti vlastníka verejného vodovodu.\nAk by predmetné vodné stavby boli zriaďované vo verejnom záujme, tento záujem by musel\nšpeciálny stavebný úrad zastávať a chrániť už v stavebnom a kolaudačnom konaní a a nevydať na\npredmetné vodné stavby stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie za daných podmienok fyzickej\nosobe. Nemožno však v súčasnej dobe spätne považovať tieto rozhodnutia za nezákonné, pretože\nnadobudnutím právoplatnosti sa stali platnými a záväznými. Pokiaľ neboli takéto rozhodnutia zrušené\nani v rámci mimoriadnych opravných prostriedkoch, potom princíp právnej istoty ako imanentný znak\nprávneho štátu musí prevážiť nad princípom materiálnej pravdy.\nUniklo pozornosti krajskému súdu, že názor Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice\n(ako prevádzkovateľa predmetných sietí) uvedený vo vyjadrení zo 17. septembra 2012, z ktorého\nvychádzali správne orgány, nie je správny, keďže podľa neho ide o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu\nz dôvodu, že podľa vodného zákona a zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách\npredmetné stavby povolil a skolaudoval vodohospodársky orgán. Treba však pripomenúť, že obvodný\núrad životného prostredia bol v stavebnom ako aj kolaudačnom konaní špeciálnym stavebným úradom\nvo veciach vodných stavieb, medzi ktoré sa zaraďuje aj stavba vodovodu a kanalizácie, bez ohľadu, či\nide alebo nejde o stavbu verejného vodovodu príp. verejnej kanalizácie. Uvedené vyjadrenie obchodnej\nspoločnosti preto nemá žiadnu právnu relevanciu a ani nie je v kompetencii uvedenej spoločnosti\nurčovať, či predmetné siete sú alebo nie sú verejné. V stavebnom a kolaudačnom konaní sa ani\nnerozhodovalo podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.\nVychádzajúc z uvedeného správne orgány preto mohli určiť predmetné siete za verejné len z dôvodu\nuvedeného v § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, a to teda len vtedy,\nak by také určenie bolo v záujme ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany životného prostredia a\nak sú na vodovod alebo kanalizáciu pripojení aspoň dvaja odberatelia alebo producenti. Konkrétne\ndôvody, pre ktoré by boli siete určené správnymi orgánmi za verejné, však boli správne orgány povinné\naj náležite odôvodniť. Uplatnenie iných kritérií by znamenalo, že správny orgán by prekročil právomoc\ndanú zákonom a mohlo by dôjsť k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu.\nZ rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že predmetná vodná stavba bola určená za\nverejnú v zmysle § 3 ods. 5 vzhľadom na jej technické parametre a charakter. Ďalej v ňom správny\norgán uviedol, že napriek tomu, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané žalobcovi ako fyzickej osobe,\nnemožno ho považovať za súkromnú stavbu, keďže slúži verejnej potrebe obyvateľstva. Projekt vodnej\nstavby pôvodne rátal s pripojením 12 rodinných domov, no v súčasnosti už bolo zrealizovaných 18\nkanalizačných a 15 vodovodných prípojok, pričom je dôvodné predpokladať vzhľadom na pokračujúcu\nzástavbu územia, že tento počet bude narastať. Správny orgán ďalej uviedol, že vodné stavby sú\nrozšírením, resp. novou vetvou existujúceho verejného vodovodu ako aj verejnej kanalizácie a nemožno\nich považovať za prípojku na verejný vodovod a kanalizáciu. Ochrana zdravia a životného prostredia\npodľa správneho orgánu vyplýva zo skutočnosti, že stavebným úradom povolené rodinné domy na D.\nulici, k.ú. T. majú byť pripojené na vodovod a kanalizáciu. Pripojenie rodinného domu D.. na rozvod vody\na kanalizačnú sieť predpokladalo aj stavebné povolenie na vodné stavby, čo sa premietlo do bodu 20\nrozhodnutia o povolení stavby. Správny orgán ďalej dôvodil, že v kontexte uvedeného, vychádzajúc z\nustanovenia § 43d ods. 4 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa z hľadiska hygieny a ochrany zdravia a životného\nprostredia musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby spĺňala environmentálnu vhodnosť a bezpečnosť a\nneohrozovala hygienu a zdravie jej užívateľov a susedov najmä v dôsledku znečistenia až poškodenia\n\nživotného prostredia vrátane zamorenia vôd alebo pôdy, a vychádzajúc s § 47 písm. d) stavebného\nzákona stavby sa musia navrhovať tak, aby stavba bola napojená na verejný vodovod a verejnú\nkanalizáciu, ak v okolí stavby je verejný vodovod s dostatočnou kapacitou a verejná kanalizácia.\nOdvolací súd uvedené dôvody správneho orgánu prvého stupňa nepovažuje za dostatočné, lebo\nsú príliš všeobecné vo vzťahu k dôvodnosti potreby ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany\nživotného prostredia. V správnom konaní navyše vôbec nebolo žalobcovi preukázané, že by porušil\nbod 20 stavebného povolenia, podľa ktorého bol povinný umožniť napojenie vodovodu a kanalizácie\nspoluvlastníkom pozemku parc. č. 301/32, k.ú. T., za primeranú úhradu. Správny orgán neskúmal,\nči spoluvlastníci uvedeného pozemku, ktorí uvedenú úhradu poskytli žalobcovi, boli na vodovod a\nkanalizáciu skutočne napojení, a teda či je potrebná ochrana zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany\nživotného prostredia. Ak títo spoluvlastníci napojení na vodovod a kanalizáciu boli, tak žalobca si svoje\npovinnosti podľa stavebného povolenia plnil, a teda ochrana zdravia ľudí, zvierat a ochrana životného\nprostredia je zabezpečená záväznými podmienkami stavebného povolenia na predmetné vodné stavby.\nTaktiež nie je zrejmé, či bolo alebo nebolo umožnené napojenie na predmetné siete iným osobám a\nz akých dôvodov.\nŽalovaný sa následne v odvolacom správnom konaní dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcu\na konkrétne dôvody určenia predmetných sietí za verejné nedoplnil, a teda nepostupoval v súlade so\nzákonom. Žalovaný sa v podstate obmedzil len na opakovanie dôvodov prvostupňového správneho\nrozhodnutia a citáciu právnych predpisov (článok 44 Ústavy SR, § 9 zákona č. 17/1992 Zb. zákona\no životnom prostredí v znení\nneskorších predpisov § 2 písm. d/ a f/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného\nzdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nTreba preto prisvedčiť žalobcovi, že dôvody, pre ktoré by bolo možné určiť uvedené stavby za verejné\nv intenciách § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v rozhodnutiach\nsprávnych orgánov absentujú.\nSprávne orgány dostatočne neskúmali, či sa podmienky a skutočnosti, za ktorých bolo vydané stavebné\npovolenie a kolaudačné rozhodnutie zmenili do tej miery, aby bolo možné z dôvodu ochrany zdravia ľudí\na zvierat, alebo ochrany životného prostredia určiť predmetné siete za verejné.\nDôvod ochrany zdravia a životného prostredia však nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že stavebným\núradom povolené rodinné domy majú byť napojené na vodovod a kanalizáciu, pokiaľ správne orgány\nvôbec neskúmali, či žalobca v súlade s podmienkami stavebného povolania na predmetné vodné stavby\numožnil napojenie vodovodu a kanalizácie za primeranú úhradu.\nVšetky kritéria uvedené v § 3 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách dôsledne\nsledujú verejný záujem na ochranu zdravia ľudí, zvierat, alebo ochranu životného prostredia a iba\nnaplnenie týchto kritérií je oprávneným zásahom do vlastníckeho práva k vodovodu/kanalizácii v zmysle\nčl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.\nV prípade, ak bol žalobca ochotný napojiť spoluvlastníkov pozemku v zmysle bodu 20 podmienok\nstavebného povolenia na predmetné vodné stavby za úhradu, nemohlo dôjsť k ohrozeniu ich zdravia,\nalebo životného prostredia, a teda nemohla byť správnym orgánom preukázaná ani potreba ich ochrany.\nPodľa názoru odvolacieho súdu dokonca ani skutočnosť, že vodovod a kanalizácia slúži na hromadné\nzásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a hromadné odvádzanie odpadových vôd zo sídelných útvarov,\nnie je možné akceptovať, ako určujúce kritérium pre verejný vodovod a verejnú kanalizáciu (pozri\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. marca 2010, sp. zn. 5 Sžp/3/2009).\nPre úplnosť treba uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom krajského súdu\na nepovažuje námietku žalobcu vo vzťahu k namietanej zaujatosti zamestnanca správneho orgánu\nza relevantnú. Žalobca ani v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedol konkrétne\nskutočnosti a dôvody podľa § 9 ods. 1 a 2 správneho poriadku, pre ktoré by mal byť zamestnanec\nsprávneho orgánu vylúčený, hoci v zmysle § 10 správneho poriadku tak mal urobiť. Preto, aj keď\n\nsprávny orgán nevyzval žalobcu na konkretizovanie námietok a o námietke nerozhodol samostatným\nrozhodnutím, uvedené procesné pochybenie by nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci.\nNa základe uvedeného, pokiaľ krajský súd za daného skutkového a právneho stavu žalobu zamietol,\nnesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.\nZ dôvodu, že zrušením napadnutého správneho rozhodnutia by mohli byť dotknuté práva a povinnosti\nostatných účastníkov správneho konania, zákonodarca v právnej norme § 250 ods. 1 OSP ustanovuje\nsúdu povinnosť pribrať týchto účastníkov správneho konania do konania súdu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ by odvolací súd účastníkov správneho konania v zmysle §\n250 ods.1 OSP pribral do konania súdneho prieskumu, odňal by im právo na riadny opravný prostriedok,\na preto bude potrebné, aby krajský súd v ďalšom konaní ich do konania pribral, zabezpečil ich vyjadrenia\na následne rozhodol v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je\nkrajský súd viazaný.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3, veta\ndruhá v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá a s § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2 OSP zrušil a vrátil mu\nvec na nové konanie a rozhodnutie.\nSúčasne v novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o náhrade trov celého konania (vrátane trov\nodvolacieho konania v zmysle § 246c ods. 1 a § 224 ods. 3 OSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}