{"guid": "3cf674e8-bbe4-4b0c-a151-396bfd667f9f:e7634273-d1bb-41eb-b842-b2a41b9ca73e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200058.1", "spisova_znacka": "3Sžf/34/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/34/2014 z 1. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2015, sp. zn. 3Sžf/34/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200058.1", "identifikacne_cislo": "8013200058", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2015-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-70.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-70.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/530-2011/paragraf-70"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/530#paragraf-70"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7634273-d1bb-41eb-b842-b2a41b9ca73e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200058.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200058.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200058.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/34/2014\n8013200058\n01. 07. 2015\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2015:8013200058.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého\na z členov senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: Ing.\nRastislav Budzák, trvale bytom Okružná 48, Stará Ľubovňa, právne zastúpeného JUDr. Ondrejom\nKrempaským, advokátom so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1100902/1126190/2012/CI zo dňa 07.11.2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 2S/4/2013-70 zo dňa 10. januára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/4/2013-70\nzo dňa 10. januára 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia vyššie\nuvedeného rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia Colného úradu Prešov (ďalej len „colný úrad“)\nč. 9006231/1/1047866/2012 zo dňa 22.06.2011, ktorým tento žalobcu ako fyzickú osobu oprávnenú na\npodnikanie uznal za zodpovedného zo spáchania správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g) zákona\nč. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 530/2011 Z.z.“) z dôvodu, že pri daňovom dozore vykonanom dňa 17. augusta 2007 v čase\no 11:00 hod. v garáži so súpisným číslom 5290, nachádzajúcom sa v Starej Ľubovni pri Okružnej ulici,\nbol u žalobcu zistený tento alkoholický nápoj (lieh): Obchodný názov Slivka jemná, v objeme 1,0 litra,\nobjem alkoholu 40%, ROČ: 20601101000400, v počte 9 kusov, výrobca kontrolnej známky KASICO\na.s., pričom mu zároveň za uvedený správny delikt colný úrad uložil podľa § 70 ods. 2 písm. g) zákona\nč. 530/2011 Z.z. pokutu v sume 1 659,- Eur. Dôvodom uvedeného postupu bola skutočnosť, že žalobca\nv preskúmavanom správnom konaní nepreukázal pôvod zisteného spotrebného balenia liehu (ďalej len\n„SBL“). Žalovaný v rámci odvolacieho konania uvedené prvostupňové rozhodnutie colného úradu podľa\n§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil.\nNeúspešnému žalobcovi náhradu trov konania krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP nepriznal.\nKrajský súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí vychádzal z ustanovení § 47 ods. 1 písm.\ni) zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o\nvýrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2007 (ďalej\n\nlen „zákon o spotrebnej dani z liehu“), § 47 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebnej dani z liehu, § 70 ods.\n1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z., § 70 ods. 2 písm. g) a § 76 ods. 10 citovaného zákona, § 5, § 6\nzákona o spotrebnej dani z liehu a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“).\nNa základe zisteného skutkového stavu krajský súd konštatoval, že žalobcom predložené doklady\nkonkrétne dvoch paragónov z príručnej registračnej pokladnice dňa 25.06.2007 od dodávateľa Tibor\nŠtefánik - NOBA - SMOKER, neboli týmto vystavené. Preto žalobca v pôvodnom konaní neuniesol\ndôkazné bremeno na ňom spočívajúce.\nV tejto súvislosti mal krajský súd z obsahu rozsiahleho dokazovania jednoznačne za preukázaný\nsprávny postup colného úradu, ktorý bol potvrdený v rámci odvolacieho daňového konania ako i\nv rámci následného súdneho prieskumu (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/29/2011-53,\npotvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf/73/2012 zo dňa 23.10.2013).\nNajvyšší súd sa tak isto stotožnil s postupom krajského súdu pri preskúmaní zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu Prešov, ktorým v súlade\ns rozhodnutím o prepadnutí 9 ks spotrebiteľského balenia liehu boli spochybnené jednoznačne odvolacie\nnámietky žalobcu v tom zmysle, že preukázal potrebné skutočnosti o riadnom nadobudnutí 9 ks SBL.\nKrajský súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu a\nporušenia § 2 ods. 1 v spojení s § 29 zákona č. 511/1992 Zb., čl. 46 ods. 1 v nadväznosti na čl. 48 ods.\n2 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ohľadne porušenia\nžalobcovho práva jeho účasti pri výsluchu svedka Štefana Bohúňa.\nRovnako ako žalovaný, aj krajský súd z obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobca\njednoznačne nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia 9 ks SBL, a preto prvostupňový správny orgán\npostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebnej dani z liehu, keď dospel k záveru,\nže žalobca sa dopustil správneho deliktu. V zmysle ustanovenia § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z.z. na\ntoto porušenie boli aplikované ustanovenia zákona č. 530/2011 Z.z., pretože pokiaľ konanie o uložení\npokuty nebolo právoplatne ukončené k 31.12.2011, toto konanie sa ukončí podľa § 70 a § 71 predpisu\núčinného od 01. januára 2012, ak je to pre právnickú alebo fyzickú osobu priaznivejšie. Zároveň krajský\nsúd konštatoval, že správny orgán postupoval v tomto konaní aj v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorej trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,\nkedy bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\nV tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že výpočtom uloženej sankcie podľa príslušných ustanovení\nzákona o spotrebnej dani z liehu (č. 105/2004 Z.z.), by bola táto sankcia vyššia a preto použil správny\norgán príslušné ustanovenia zákona č. 530/2011 Z.z., keďže suma ukladaná v súlade s ustanovením\n§ 70 ods. 2 písm. g) citovaného zákona vo výške 1 659,- Eur je pre žalobcu priaznivejšia. Čo sa týka\nvýšky pokuty, ohľadom tejto krajský súd nemal žiadne pochybnosti a ani o jej správnosti, pretože bola\nukladaná práve v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 530/2011 Z.z.\nVo vzťahu k žalobnej námietke, že colný úrad žalobcovi jednoznačne nepreukázal protiprávnosť\njeho konania vo veci pravosti kontrolných známok, krajský súd uviedol, že colný úrad rozsiahlym\ndokazovaním preukázal spochybnenie vierohodnosti žalobcom predložených dokladov o pôvode a\nspôsobe nadobudnutia zaisteného SBL. Na týchto skutočnostiach nemení nič ani pravosť, resp.\nnepravosť kontrolnej známky, pretože SBL boli síce označené pravými kontrolnými známkami, pri\nktorých však v rozpore so zákonom nedošlo k ich zúčtovaniu a odovzdaniu colnému úradu na zničenie, a\npreto takéto kontrolné známky sa potom používali v rozpore so zákonom na označenie SBL vrátane tých\nSBL, ktoré boli zabezpečené u žalobcu v počte 9 ks. Týmito tvrdeniami teda ani podľa názoru krajského\nsúdu žalobca jednoznačne nevyvrátil potrebu preukázať zákonný pôvod a spôsob nadobudnutia liehu\nžalobcom, tak ako to ukladá ustanovenie § 47 ods. 1 písm. i) zákona o spotrebnej dani z liehu, pričom\nsamotná argumentácia týkajúca sa pravosti kontrolovaných známok a legálnosti výroby liehu nemá vplyv\nna tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru v súlade so zákonom.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa §\n205 ods. 2 písm. d) a f) OSP a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a colného orgánu prvého stupňa a vráti vec na ďalšie\nkonanie. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov konania.\nZávery krajského súdu, rovnako aj rozhodnutia colných orgánov oboch stupňov, žalobca označil za\nrozporné s ustanoveniami s § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 7, § 15 ods. 5 písm. e) v spojení s § 29 ods. 2, 4, 8\nzákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.\nS poukazom na existujúce dôkazy a skutkový stav žalobca napáda neprimerané prenášanie dôkazného\nbremena z colných orgánov na žalobcu len na základe výpovedí svedkov, avšak zodpovednosť za\nnepreukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia SBL označeného pravými kontrolnými známkami\nnevedeli preukázať jeho odberateľ MAKRO EFEKT a dodávateľ Tibor Štefánik-NOBA-SMOKER, ktorí\nuviedli lieh do voľného obehu a neviedli účtovníctvo v súlade so zákonom. Podľa žalobcu neexistuje\nprávne relevantný dôkaz na záver, s ktorým sa stotožnil aj krajský súd, že medzi žalobcom a Tiborom\nŠtefánikom NOBA SMOKER nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia.\nOrgány finančnej správy vychádzajú z názoru, že žalobca má preukazovať skutočnosti, ktoré zákon\nnevyžaduje, pričom žalobca mal v držbe lieh riadne označený kontrolnou známkou, ktorý bol\nodberateľom kontrolnej známky označený a uvedený do daňového voľného obehu, čo dokazuje\nnevyvrátiteľne kontrolná známka. Aj naďalej žalobca trvá na tom, že nebolo preukázané, že žalobca\nsvojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, pretože nebolo preukázané porušenie\nprávnej povinnosti, ktorá by zakladala jeho zodpovednosť.\nŽalobca má za to, že právny predpis nesporne povoľuje nadobudnutie SBL, ktoré je riadne označené\nkontrolnou známkou. Je logické, že nadobúdateľovi SBL kontrolná známka signalizuje, že spotrebiteľské\nbalenie je v daňovom voľnom obehu, a preto nemá dôvod zisťovať, kedy sa tak stalo, ani to, kto tento lieh\nuviedol do daňového voľného obehu. Takáto povinnosť nie je uložená nadobúdateľovi SBL zákonom,\npráve naopak § 10 zákona o spotrebnej dani z liehu jednoznačne ukladá povinnosti odberateľovi.\nOdberateľ je zodpovedný za to, že lieh označený kontrolnými známkami, ktoré na základe povolenia\ncolných orgánov prevzal, je zdanený. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti, je právne bezvýznamné, že\nmu kontrolné známky niekto odcudzil a pod. Preto nie je podľa žalobcu právne možné, od nadobúdateľa\npožadovať, aby preukazoval pôvod SBL, ktorý sa nachádza v daňovom voľnom obehu a je riadne\noznačený kontrolnou známkou. Tým, že pri nadobudnutí liehu bolo SBL označené kontrolnými známkami\nv súlade so zákonom, jeho konanie žalobcu nie je možné považovať za konanie protiprávne. Ani krajský\nsúd ani colné orgány, okrem citácie skutkovej podstaty deliktu, podľa žalobcu nepoukázali na žiadne\nzákonné ustanovenie, ktoré by žalobca porušil.\nČo do obsahu napadnutých rozhodnutí, žalobca poukazuje na ich nedostatočné odôvodnenie, pretože\nsa z nich nedozvedel, aký právny predpis porušil, ani to, akým spôsobom mal preukázať pôvod SBL,\nčo sa pod jeho pôvodom rozumie, akým spôsobom mal preukázať spôsob jeho nadobudnutia a čo je\npovažované za dôkaz. Podľa žalobcu krajský súd považoval za dostatočné dôkazy tvrdenia osôb, ku\nktorým sa žalobca nemohol ani vyjadriť.\nŽalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdil, pričom sa vzhľadom na totožné odvolacie dôvody so žalobnými dôvodmi v plnom\nrozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe.\nDoplnil, že v danom prípade skutočnosť označenia SBL pravými kontrolnými známkami ešte nezaručuje,\nže s SBL bolo nakladané len v súlade so zákonom, ani nenahrádza potrebu preukázať zákonný\npôvod a spôsob nadobudnutia liehu žalobcom. Ani samotná právna úprava neobmedzuje dopustenie\nsa správneho deliktu podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z. (resp. § 70 ods.\n1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z.), determinantmi uvádzanými žalobcom, teda či SBL sú označené\n\npravými kolkovými známkami, či boli získané na daňovom území, a pod. Žalovaný pritom dodal, že colný\núrad, resp. žalovaný nedospeli k záveru, že žalobca nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia SBL\n„len z titulu“, že SBL boli označené kontrolnými známkami, s ktorými sa nelegálne nakladalo. Uvedená\nokolnosť, že SBL boli označené predmetnými kontrolnými známkami, predstavovala počiatočnú indíciu\no tom, že s SBL zistenými u žalobcu sa mohlo nelegálne nakladať. V tejto súvislosti žalovaný\nzdôraznil, že skutočnosť, že u žalobcu sa nachádzali SBL s odcudzenými kontrolnými známkami, nie je\nprávnym titulom dopustenia sa správneho deliktu. Uvedená skutočnosť existencie SBL s odcudzenými\nkontrolnými známkami iba primäla pracovníkov správcu dane podrobnejšie skúmať nakladanie s SBL,\nktoré sa u žalobcu zistili, s následným zistením, že žalobca nevie preukázať ich pôvod a spôsob\nnadobudnutia podľa zákona o spotrebnej dani z liehu.\nPodľa žalovaného je samozrejmé, že uložením pokuty bude zaťažený ten subjekt, u ktorého sa lieh/SBL\nnašli, pretože predchádzajúci vlastník v reťazci nakladania s SBL nie je známy. Dopustenie sa správneho\ndeliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z. je pritom založené na objektívnom princípe,\nt.j. na zistení existencie netransparentného stavu u konkrétneho daňového subjektu, že nevie preukázať\npôvod a spôsob nadobudnutia liehu/SBL u neho zistených. V uvedenom prípade teda zodpovednosť\nvzniká daňovému subjektu bez ohľadu na jeho subjektívnu zainteresovanosť vo veci.\nK namietanej neúčasti žalobcu pri výsluchu svedkov žalovaný poznamenal, že žalobca túto skutočnosť\nnikdy nenamietal počas následných vedených daňových konaní (o zabezpečení SBL, o prepadnutí\nSBL, o uložení sankcie). Neučinil tak ani vo vyjadrení proti protokolu o určení dane podľa pomôcok,\nani pri jeho prerokovaní na colnom úrade. Konkrétny výsluch svedkov predstavoval súčasť skutkových\nzisťovaní správcu dane, v kontexte viacerých zistených prípadov podozrenia z nelegálneho nakladania\ns SBL, a to v čase, keď so žalobcom nebolo ešte ani vedené žiadne vyrubovacie, či sankčné konanie\nsúvisiace s prípadom, teda kedy nebol účastníkom daňového konania.\nŽalovaný označil za nesprávne tvrdenie žalobcu, že ak SBL sú označené pravými kontrolnými\nznámkami, nachádzajú sa v daňovom voľnom obehu a ak nie sú označené pravými kontrolnými\nznámkami, v daňovom voľnom obehu nie sú. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1\npísm. a) až c) zákona č. 105/2004 Z.z., ktoré negatívne vymedzuje režim liehu daňového voľného obehu\ndefinovaním režimu pozastavenia dane; pozastavenie dane sa uplatní na lieh, ktorý\na) sa nachádza v daňovom sklade,\nb) sa prepravuje za podmienok uvedených v § 25 a 26,\nc) colný úrad zabezpečí alebo ktorý sa stal vlastníctvom štátu podľa osobitného predpisu s výnimkou\npreukázateľne zdaneného liehu.\nZ uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že skutočnosť, či SBL sú v daňovom voľnom obehu, nie je\npodmienená pravosťou kontrolných známok označujúcich SBL.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov\noboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania\n(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).\n\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická osoba\nalebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob\nnadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez\nohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.\nPodľa § 47 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, colný úrad uloží pokutu vo výške 50% dane pripadajúcej\nna množstvo zisteného liehu, najmenej však 1 659, 69 eura, za správny delikt podľa odseku 1 písm.\ni), a taký lieh zabezpečí.\nPodľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická\nosoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo\nspôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej\nnachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným.\nPodľa § 70 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, colný úrad uloží pokutu vo výške 50% dane pripadajúcej\nna množstvo zisteného alkoholického nápoja, za správny delikt podľa odseku 1 písm. g), najmenej však\n331 eur pri alkoholickom nápoji, ktorým je pivo a víno, alebo najmenej 1 659 eur pri alkoholickom nápoji,\nktorým je lieh, a takýto alkoholický nápoj zabezpečí.\nPodľa § 5 zákona č. 105/2004 Z.z., základom dane je množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100%\nalkoholu (ďalej len \"hl a.\") pri teplote 20C. Alkoholom na účely tohto zákona sa rozumie etylalkohol v\nzmesi s inými alkoholmi a prchavými látkami, pričom objemová koncentrácia alkoholu sa zistí a vypočíta\nspôsobom podľa osobitného predpisu. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby\ndane. Odvodenou jednotkou množstva liehu je liter 100% alkoholu (ďalej len \"l a.\") pri teplote 20C. Základ\ndane v hl a. sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.\nPodľa § 6 zákona č. 105/2004 Z.z., sadzba dane sa ustanovuje takto:\na) základná sadzba dane 1 080 eur/hl a.,\nb) znížená sadzba dane 540 eur/hl a.\nZnížená sadzba dane sa uplatní na lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie\novocia najviac na množstvo 43 l a. z vyrobeného liehu pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť na\ndaňovom území (ďalej len „domácnosť“) za jedno výrobné obdobie za podmienok podľa tohto zákona.\nPodľa § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2012, konanie o uložení\npokuty právoplatne neukončené k 31. decembru 2011 sa ukončí podľa § 70 a 71 predpisu účinného od\n1. januára 2012, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie.\nV zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa\nzákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu\nodvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že vo vzťahu k nepreukázaniu spôsobu nadobudnutia\nzhabaného a prepadnutého spotrebného balenia liehu žalobcom, sa stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody\n(§ 219 ods. 2 OSP).\n\nDaňové predpisy upravujúce spotrebnú daň z liehu vyžadujú, aby dodávateľský reťazec pri obchodovaní\ns touto komoditou bol transparentný a aby každý dodávateľ zúčastňujúci sa v reťazci na dodaní tovaru\nbol spôsobilý identifikovať svojho dodávateľa (§ 44 ods. 11 zákona o spotrebnej dani z liehu). Táto\nskutočnosť má význam nielen daňový, ale aj ochrany zdravia konečných spotrebiteľov. Práve daňové\npredpisy tak vytvárajú systém záruk, že osoba dodávateľa bude vždy identifikovateľná. Odberateľ, ktorý\nsi neoverí svojho dodávateľa sa vystavuje riziku nepreukázania spôsobu nadobudnutia spotrebiteľských\nbalení liehu a tým i vzniku daňovej povinnosti v dôsledku tejto skutočnosti. S uvedeným korešponduje\ni rigorózna úprava následkov spojených s nepreukázaním pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia\nspotrebného balenia liehu, ktorými sú vznik daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona o\nspotrebnej dani z liehu, pričom právnická osoba alebo fyzická osoba pri vzniku daňovej povinnosti podľa\n§ 12 ods. 2 citovaného zákona, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob\nnadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez\nohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným, sa podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona\no spotrebnej dani z liehu, stáva daňovým dlžníkom.\nNeobstoja teda námietky žalobcu uvedené v odvolaní o neprimeranom prenose dôkazného bremena\nna jeho stranu z dôvodu nevedenia riadneho účtovníctva jeho dodávateľom. Toto tvrdenie odvolací\nsúd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania považuje za účelovú obranu žalobcu. Treba\npripomenúť, že dôkazné bremeno preukazujúce nadobudnutie SBL od konkrétneho dodávateľa, tak\nako ho deklarujú daňové doklady - faktúry, a to vrátane osoby dodávateľa, spočíva predovšetkým na\ndaňovom subjekte. V tomto ohľade taktiež nie je relevantná skutočnosť, že nájdené SBL boli opatrené\nkontrolnými známkami, pretože táto sama osebe nepreukazuje spôsob nadobudnutia spotrebného\nbalenia liehu, teda kto bol skutočným dodávateľom žalobcu.\nV prejednávanom prípade bol dokazovaním, preverovaním dodania predmetného SBL dodávateľom\nTibor Štefánik-NOBA-SMOKER, vážne spochybnený reálny základ daňových dokladov predkladaných\nžalobcom, konkrétne v osobe dodávateľa.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov\npodľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle\ndokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil,\nzodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia, pričom vyhodnotenie skutkového stavu\nmožno kvalifikovať ako konanie žalobcu napĺňajúce skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 70\nods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým\ndaňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení u žalobcovho dodávateľa a ohľadne\nevidencie spornej elektronickej pokladnice neregistrovanej na osobu deklarovaného dodávateľa na\nžiadnom daňovom úrade, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené\npochybnosti o uskutočnení deklarovaného obchodu medzi žalobcom a dodávateľom uvedeným na\nspornej faktúre ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu ( § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.).\nBolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou\nstarostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie\nobchodu, čo do osoby dodávateľa, bude spochybnené.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu\nako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú\nvšetky zákonom požadované náležitosti. Žalovaný pri hodnotení výsledkov dokazovania postupoval v\nmedziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal\nna všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. l, 2\nOSP potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nveta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/4/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}