{"guid": "6bd27b8e-e45e-457d-87e6-eddd24f4a092:35e31f09-49a3-49df-943f-62c49e53a301", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8012200920.1", "spisova_znacka": "6Sžo/33/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/33/2014 z 29. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2015, sp. zn. 6Sžo/33/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8012200920.1", "identifikacne_cislo": "8012200920", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2015-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-5", "nazov": "§ 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-4", "nazov": "§ 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-7", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-8", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35e31f09-49a3-49df-943f-62c49e53a301", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200920.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200920.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200920.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/33/2014\n8012200920\n29. 04. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:8012200920.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nžalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, v\nzastúpení Beňo & partners, Advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému:\nSlovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v\nBratislave, Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.\nSK/0282/99/2012 a SK/0202/99/2012 zo dňa 15. októbra 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove, č. k. 3S/95/2012-122 zo dňa 17. januára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/95/2012-122 zo dňa 17.\njanuára 2014 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Prešove, rozsudkom č. k. 3S/95/2012-122 zo dňa 17. januára 2014, podľa ust. § 250j\nods. 2, písm. d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. SK/0282/99/2012 a SK/0202/99/2012 zo dňa 15. októbra 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 719,10 eur na účet\njeho právneho zástupcu.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí\npreskúmal v intenciách ustanovení § 24 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 3, s § 27 zákona č. 250/2007 Z.z.\no ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z. alebo zákon ochrane spotrebiteľa), v spojení s\nustanoveniami zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o\npriestupkoch) a s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len správny poriadok).\nKrajský súd z pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, že rozhodnutím sp. zn. P/0416/07/11\na rozhodnutím sp. zn. P/0436/07/11 bola žalobcovi pre porušenie spotrebiteľského práva konkrétne\npre porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. a/a písm.b/ a § 4 ods. 6, § 7 ods. 1 v\nnadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/a § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa uložená peňažná pokuta\nv celkovej výške (v súhrne za obe správne rozhodnutia) 80 000 eur a to z dôvodov uvedených v\n\nrozhodnutí, ktoré mali byť obsiahnuté v 162 zmluvných podmienkach/iných údajných pochybeniach\nnachádzajúcich sa v jednotlivých kontrolovaných spotrebiteľských zmluvách, (jednalo sa o 4 tipy\nkontrolovaných spotrebiteľských zmlúv). Podaním odvolania žalobcu proti uvedeným rozhodnutiam\nžalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí prehodnotil postup postihu žalobcu, uznal odvolacie\ndôvody v 147 prípadoch (podmienkach) zo 162 prípadov (podmienok). Žalovaný vo svojom rozhodnutí\nkonštatoval, že žalobca sa v týchto prípadoch nedopustil protiprávneho konania, a teda ani nenaplnil\nskutkové podstaty uvedené vo výroku rozhodnutia (porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm.\na) a písm.b) a § 4 ods. 6, § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a § 8 ods. 4 zákona o ochrane\nspotrebiteľa, skutkové podstaty uvedené vo výroku rozhodnutia - porušenie povinností vyplývajúcich z\nuvedených ustanovení naplnil žalobca iba v pätnástych podmienkach/iných údajných pochybeniach z\ncelkového počtu 162 a uložil žalobcovi peňažnú sankciu v celkovej výške 40 000 eur.\nKrajský súd zistil, že žalovaný rozhodnutie sp.zn. P/0416/07/11 na základe odvolania žalobcu potvrdil\nnapadnutým rozhodnutím SK/0282/99/2012 ako vecne správny postih len pre porušenie zákazu\nupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a to za podmienky bod\n13. 4 VOP k Zmluve o pôžičke č. 113441155 a pre „užívanie nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v\nrozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie\npriemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej službe a nekalú obchodnú praktiku vo forme\nklamlivého opomenutia“; za údajné nesprávne uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského\núveru v Zmluve o poskytnutí pôžičky a za drobné a ťažko čitateľné písmo VOP v Zmluve o poskytnutí\npôžičky č. 7099465; v ostatnej časti vyhovel odvolaniu žalobcu a od potrestania upustil, pričom žalovaný\nupustil od postihu uloženého rozhodnutím P/0416/07/11 z celkového počtu 96 zmluvných podmienok/\niných údajných porušení v 93 prípadoch.\nKrajský súd zistil, že žalovaný rozhodnutie sp. zn. P/0436/07/11 potvrdil rozhodnutím SK/0202/99/2012\nako vecne správny postih len pre porušenie zákazu ukladať spotrebiteľovi povinnosť bez právneho\ndôvodu a to za podmienky: Reklamačný poriadok bod 6.5/pís. b/c/d/, bod 6.6, bod 6.7 pre porušenie\nzákazu upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a to za podmienky 4.\npráva a povinnosti spoločnosti, bod 4.3, bod 4.4, 5. práva a povinnosti klienta bod 5.9 k Zmluve o pôžičke\nč. 113441155, pre porušenie povinností zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských\nzmluvách a to za podmienky 4. práva a povinnosti spoločnosti bod 4.5 pís. a/,b/,c/, bod 5.7, bod 5.8,\nbod 6. 10 a pre porušenie nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej\nstarostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu\nk poskytnutej službe a nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého opomenutia a to za podmienky: 4.\npráva a povinnosti spoločnosti bod 4.6 a bod 4.7. Žalovaný v ostatnej časti vyhovel odvolaniu a upustil\nod postihu uloženého rozhodnutím P/0436/07/11 z celkového počtu 66 zmluvných podmienok iných\núdajných porušení v 54 prípadoch.\nKrajský súd vzhľadom na rozsah žalobných podmienok upriamil svoju pozornosť na rozhodnutie\nžalovaného v časti o uloženie pokuty podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že zákon\no ochrane spotrebiteľa rozlišuje medzi priestupkami a správnymi deliktami, čo má vplyv na subsidiárnu\naplikáciu buď správneho poriadku alebo zákona o priestupkoch, keď zákon o ochrane spotrebiteľa v §\n23 ods. 3 pri prejednávaní priestupkov odkazuje na všeobecný predpis o priestupkoch a na konanie o\nsprávnych deliktoch (§ 24) odkazuje na všeobecný predpis o správnom konaní.\nKonštatoval, že ak prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi dvoma samostatnými rozhodnutiami\npokutu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa rozhodoval o správnych deliktoch a\npovinnosťou nielen prvostupňového správneho orgánu, ale aj žalovaného bolo dôsledne postupovať\npodľa všeobecných predpisov o správnom konaní - správny poriadok. Poukázal na to, že spoločné\nkonanie je upravené len v zákone o priestupkoch (§ 57) správny poriadok spojenie vecí na spoločné\nkonanie nepozná a neupravuje. Podľa názoru krajského súdu ak žalovaný spojil veci do jedného\nkonania, rozhodol nezákonne v rozpore s procesným predpisom (správny poriadok), a preto rozhodnutie\nžalovaného trpí inou vadou konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nKrajský súd z uvedených dôvodov pre iné procesné pochybenie zrušil preskúmavané rozhodnutie v\ncelom rozsahu aj, keď sa žalobca domáhal preskúmania len výroku o uložení pokuty.\nPodľa názoru Krajského súdu žalovaný tým, že spojil veci a nezaoberal sa každým rozhodnutím\nindividuálne, rozhodnutie vo vzťahu k zníženej pokuty je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nSúhlasil s námietkami žalobcu, že z preskúmavaného rozhodnutia nemožno zistiť, za ktoré správne\ndelikty uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia bol žalobca postihnutý, v akom pomere ku\nkontrolovaným zmluvným podmienkam a konkrétnym prvostupňovým rozhodnutiam. Konštatoval, že\nak obidvoma prvostupňovými rozhodnutiami bola žalobcovi uložená pokuta v súhrnne 80 000 euro\nza porušenie v 162 zmluvných podmienkach a zmenou rozhodnutí došlo k uloženiu pokuty 40 000\neur za porušenie v 15 podmienkach je rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov a porušením princípu proporcionality.\nZa dôvodnú krajský súd považoval aj námietku žalobcu, že rozhodnutie správnych orgánov musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a správne orgány dbajú o to, aby v rozhodnutí\nv skutkovo zhodných alebo v podobných prípadoch nevznikli nedôvodné rozdiely. Uviedol, že ak v\nprípadoch SK/0488/99/2012 a P/415/2/2011 udelil prvostupňový správny orgán v skutkovo obdobných\nprípadoch s obdobnými účastníkmi konania, kde kontrolovaná osoba bola tiež spoločnosť poskytujúca\nspotrebiteľské úvery s celoslovenskou pôsobnosťou, pokuta 9000 eur a 1200 eur, je to v hrubom\nnepomere s predmetným rozhodnutím.\nRozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil úspechom žalobcu v konaní a v zmysle\n§ 250k ods. 1 O.s.p. priznal mu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku v\nsume 70 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 649,10 eur.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.\nŽalovaný v dôvodoch odvolania namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nvšeobecných súdov, ktoré v prípade, ak danú skutkovú podstatu zákon neupravuje, analogicky použijú\ninú podobnú normu na daný prípad a v rámci súdnej praxe Najvyšší súd SR vo svojich rozsudkoch pri\npreskúmavaní správnych rozhodnutí odkazuje na analógiu legis v súvislosti s trestným právom. Dal do\npozornosti rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/18/2011, 8Sž/22/2011, 8Sž/23/2011, 8Sž/24/2011,\n2Sžf/9/2010. Vyslovil názor že v prípade, ak zákon o správnom konaní neupravuje postup pri spojení\nveci, je potrebné za použitia analógie legis aplikovať trestnoprávnu úpravu, a preto v danom prípade\nmožno aplikovať pravidlá spoločného konania zakotvené zákone č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok\nv znení neskorších právnych predpisov. Vytýkal krajskému súdu, že uvedené vo svojom rozsudku\nopomenul. Súčasne dal do pozornosti právnu úpravu ustanovenú v § 3 ods. 3 správneho poriadku.\nĎalej žalovaný namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnený\nvo vzťahu k závažnosti prejednávanej veci, majúc za to že krajský súd sa absolútne nevysporiadal s\nobsahom druhostupňového ani prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na to, že závery súdov sú pre\nčinnosť orgánu dozoru smerodajné, keďže je dôležité oprieť sa o dôkladné odôvodnené rozsudky pri\nvydávaní rozhodnutí v obdobných veciach aj v budúcnosti.\nŽalovaný taktiež namietal správnosť postupu krajského súdu, keď postupoval nad rámec určený\nzákonom, pretože žaloba v podanej žalobe žiadal, aby súd pristúpil k aplikácii § 250j ods. 5 O.s.p.,\nktoré upravuje možnosť súdu rozhodnúť vo veci samej a nahradiť časť výroku rozhodnutia správneho\norgánu týkajúcej sa uloženia sankcie pre porušenie zákona, keďže sankciu uloženú správnym orgánom\n\npovažoval za zjavne neprimeranú a prísnu. V danej súvislosti dal do pozornosti právny názor\nNajvyššieho správneho súdu ČR vyjadrený v rozhodnutí zo dňa 23. 10. 2003 č. k. Azs/9/2003/40\npublikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR pod č.113.\nŽalovaný zotrval na názore, ktorý uviedol, aj vo svojom vyjadrení k žalobe, že výšku uloženej sankcie\npovažuje za primeranú zisteným skutočnostiam, keď pri určení výšky pokuty zohľadnil okolnosti daného\nprípadu, ako aj dôvody zisteného porušenia zákona a územnú pôsobnosť žalobcu. Poukazom na § 24\nods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa výšky uloženej sankcie\nv obdobných rozhodnutiach inšpektorátov SOI, žalovaný uviedol, že sa jedná o odlišných účastníkov\nkonania a o rôzne prípady porušenia zákonných povinností. Dôvodil, že žalovaný správny orgán\nrozhoduje v správnom konaní na základe predložených dôkazov a po zvážení všetkých objektívnych\nskutočností, a preto predložené rozhodnutia nemajú žiadnu súvislosť s právnym konaním vedeným\nvoči žalobcovi. Zdôraznil že zo strany žalobcu dochádza opakovane k nerešpektovaniu ustanovení\nzákona o ochrane spotrebiteľa, upriamiac pozornosť aj na územnú pôsobnosť žalobcu, ktorý svojou\npodnikateľskou činnosťou zameranú na poskytovanie spotrebiteľských úverov vykonávaná na celom\núzemí Slovenskej republiky, ktoré konanie je o to závažnejšie, že v jeho dôsledku dochádza k\nporušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa vo veľkom rozsahu. Súčasne dal pozornosť, že nie je\nmožné porovnávať rozhodnutia samostatných správnych orgánov, ktoré majú individuálnu rozhodovaciu\nprávomoc. Trval na názore, že výška sankcie je proporcionálna k počtu napadnutých zmluvných\npodmienok.\nIII.\nŽalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolací návrh nepodal.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania žalovaného (§\n212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods.\n1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,\nže odvolanie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nŽalovaný preskúmavaným rozhodnutím rozhodol tak, že z dôvodu hospodárnosti správneho konania\nspája do jedného konania rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. P/0436/07/11 evidované\nna odvolacom orgáne pod č. SK/0282/99/12 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.\nP/0416/07/11 evidované na odvolacom orgáne pod č. SK/0202/99/2012, napadnuté rozhodnutia vo\nvýrokovej časti mení tak, že účastníkovi konania Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie\n12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, pre porušenie povinnosti predávajúceho: - podľa § 4 ods. 2 písm.\na/ - neukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, - podľa § 4 ods. 2 písm. b/ - neupierať\nspotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa §\n3 ods. 3, - podľa § 4 ods. 6 - zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách,\n- podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/, na § 8 ods. 4 zákona - nepoužívať nekalú\nobchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a ktorá môže podstatne\nnarušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej službe a nekalú\nobchodnú praktiku vo forme klamlivého opomenutia, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o\nzmene zákona Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov\n\n(ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) zistené pri výkone kontroly zo dňa 16. 11. 2011 v prevádzkarni\núčastníka konania Consumer Finance Holding, a.s., Bernolákova 4681/17, Poprad a zo dňa 16. 11.\n2011 prevádzkarní účastníka konania Consumer Finance Holding, a.s., Bernolákova 4681/17, Poprad,\ndivízia Triangel; podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ukladá pokutu vo výške 40 000 eur,\nslovom štyridsaťtisíc eur, uloženú pokutu zaviazal účastníka zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto\nrozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet označený v rozhodnutí.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uložení sankcie žalobcovi za\nporušenie právnych povinností podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z..\nV.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán\nvecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či\nzistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nAk správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už\nvykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy ( § 250i ods.2\nO.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n„Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl.2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej\núpravy ustanovujúcej v 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o uloženie sankcie v súlade so zákonom,\na preto odvolací súd zameral svoju pozornosť v rozsahu žalobných dôvodov uvedených žalobcom v\nžalobe a v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného uvedených v jeho odvolaní proti rozsudku súdu\nprvého stupňa, či žalovaný pri ukladaní výšky sankcie žalobcovi postupoval v súlade so zákonom.\nZákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov,\npredávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany\nspotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej\nlen „združenie“). Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu\ndochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej\nrepubliky. (§ 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z.).\nPodľa § 3 ods. 1, 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v\nbežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,\nbezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly\n(ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.\nKaždý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách\n(§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka - OZ).\nPodľa § 4 ods. 2, písm. a/, b/, ods. 6, zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie ukladať\nspotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu; predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa\n§ 3.\nAk sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s\nktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah,\npredávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad\npriaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu\ndozoru.\nPodľa § 7 ods. 1, 2, písm. a/, b/ zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané.\nObchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)\npodstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo\n\nvzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného\nčlena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\nPodľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci\nskrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom\npodstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je\nzrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie\no obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.\nPodľa § 24 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom\nalebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa 28) uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000\n000 Sk (66.387,83 eur); za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000\n000 Sk (165.969,59 eur).\nPodľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov- správny\nporiadok), okrem § 20 ods. 3 písm. e/ až h/ a § 21 a § 26a.\nPodľa § 3 ods.1, správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 52 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú\nuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\nUstanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,\nktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá\nje spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je\nobchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.\nPodľa 53 ods. 1, 2, 4, písm. a/, d/, ods. 5, 10 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne\na zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\nZa individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť\noboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.\nZa neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)\nmá spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, d) vylučujú alebo\nobmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,\nNeprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\n\nNeprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré\nbola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia\nzmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.\nPodľa § 54 ods.1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od\ntohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré\nmu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\nV pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávny orgán prvého stupňa v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,\nvo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutí, v konaní\npostupoval v súčinnosti s účastníkom konania - žalobcom, z ktorých dôvodov boli splnené zákonné\npodmienky pre zmenu jeho rozhodnutí rozhodnutím žalovaného. Súd prvého stupňa nerozhodol vecne\na právne správne, keď preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nZákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje predmet a rozsah právnej úpravy najmä\nochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi, distributérovi a poskytovateľovi služieb, ako\naj a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane\nspotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré\nmôžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa, ale\nna všetky výrobky, alebo služby, ktoré dodávateľ, predajca ponúka kupujúcemu k predaju, alebo\nposkytovateľ služby poskytuje spotrebiteľovi. Zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach uvedeného\nzákona jednoznačne špecifikuje práva spotrebiteľa so zvýraznením postupnosti ochrany života a\nzdravia spotrebiteľa. Povinnosti predávajúceho, resp. poskytovateľa služby vo svojej štruktúre kopírujú\npráva spotrebiteľa na ochranu pred výrobkami alebo službami, ktoré môžu spôsobiť zásah do\nprávom chránených záujmov spotrebiteľa. Výrobky a služby musia spĺňať zo strany predávajúceho\nalebo poskytovateľa služby kritériá tak, aby sa dostali ku spotrebiteľovi bez následných komplikácií.\nZ uvedených dôvodov zákonodarca preto významným spôsobom zákonom o ochrane spotrebiteľa\nochraňuje spotrebiteľa, pričom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ich podmienok, platností týchto\nzmlúv, práv a povinností z nich vyplývajúcich a následkov ich porušení ako aj práv zo zodpovednosti\nza vady a práv na náhradu škody odkazuje na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv ustanovenú v\nprávnych normách § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v uvedenom právnom predpise\nsúčasne charakterizuje dobré mravy pri predaji alebo pri poskytovaní služby, ktoré sú konkretizované\nvšeobecne uznávanými pojmami ako vžité tradície, morálka, dobromyseľnosť, čestnosť a pod. Zmluvné\npodmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech\nspotrebiteľa (§ 54 ods.1,2 OZ). Zákonodarca v Občianskom zákonníku ukladá povinnosť predajcovi,\nresp. poskytovateľovi služby tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré\nspôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa\n(ďalej len „neprijateľná podmienka“), ustanoviac, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné, pričom zákonodarca za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve\npovažuje najmä tie, ktoré zaväzujú spotrebiteľa a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím\nzmluvy, s úpravou v zmysle ktorej sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na\npovahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s\nuzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy. (§ 53 ods. 1,\n4 písm. a/, d/, ods. 5, 10 OZ).\nV administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň,\nje podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona,\nsprávny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním vzniknuté\nmôžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.\nZodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti,\nktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.\n\nV správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa postupuje\npodľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov bolo v\nkonaní zistiť skutočný stav a pri tom postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania a vzhľadom na\nnedostatok špeciálnej úpravy bolo potrebné pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako\naj pri ukladaní sankcie postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúci trestnoprávnu úpravu\n(Trestný zákonník, Trestný poriadok, ).\nPodľa názoru najvyššieho súdu takýto záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských\nprávach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), keď Dohovor v článku 6 ods. 1\nveta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy podľa názoru súdu vyplýva\nnevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku\nnielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna\nzodpovednosť.\nNapokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo\nschválené Výborom ministrov 13. 02 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam\nčlenských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania.\nPokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty,\nktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty\nalebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy\npostihu sa považujú za správne sankcie.\nV zmysle judikatúry najvyššieho súdu, ak teda správny poriadok neustanovuje hmotnoprávnu a ani\nprocesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov je potrebné vychádzať z právnej teórie,\nktorá v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy,\npriestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii podliehajú správne disciplinárne delikty a správne\ndelikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré\nkonkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa\nzávažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u\niných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruhom subjektov, ktoré sa deliktu môžu\ndopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). V prípade správnych deliktov ide o tzv. správne\ntrestanie, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné\nzdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu\nzaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe\nsankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je\nlen vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany\njednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza\nvýraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a\ndokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.\nZ týchto hľadísk je potrebné vychádzať aj pri posúdení postihu zodpovednej osoby za porušenie\nviacerých právnych povinností jedným alebo viacerými skutkami (jednočinný alebo viacčinný súbeh)\nv spoločnom konaní. Pokiaľ teda žalovaný spojil konania, v ktorých správny orgán konal a\nrozhodol samostatnými rozhodnutiami a to č. P/0436/07/11 evidované na odvolacom orgáne pod\nč. SK/0282/99/12 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. P/0416/07/11 evidované na\nodvolacom orgáne pod č. SK/0202/99/2012, na spoločné konanie, postupoval a rozhodol v súlade s\n§ 27 zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 3 ods. 1 správneho poriadku a v spojení s § 18 až\n21 Trestného poriadku. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa v preskúmavanej veci nerozhodol v\nsúlade so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\nz dôvodu, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom tým, že konania prvostupňového správneho\norgánu spojil na spoločné konanie, v ktorom rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím.\nŽalobca v žalobe vo veci samej predovšetkým namietal výšku uloženej sankcie. Tvrdil, že nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia vidí vo výroku o uložení peňažnej sankcie podľa § 24 ods. 1 zákona o\nochrane spotrebiteľa, považujúc výšku uloženej pokuty za neprimerane prísnu v rozpore s princípom\n\nproporcionality a to vzhľadom k povahe a rozsahu závažnosti porušení zákona, ako aj vzhľadom na\npredchádzajúcu rozhodovaciu činnosť správnych orgánov v obdobných veciach, vytýkajúc nedostatočnú\nšpecifikáciu výroku rozhodnutia žalovaného ako aj nedostatok dôvodov jeho rozhodnutia.\nJudikatúra najvyššieho súdu zaujala stanovisko aj k otázke nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho\nmiesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože\npodľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to\nnielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol\nbyť zamenený s iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava, keď výrok rozhodnutia o priestupku\nmusí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a\nvýmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku\nrozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní v znení neskorších predpisov), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s\nuvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o\npovinnosti nahradiť trovy konania a pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia,\nurčí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom\ndelikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s\niným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V\nrozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je\nnevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto miera podrobnosti\nje nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie,\ndvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu\ndokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu.\nVychádzajúc z obsahu výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný žalobcovi uložil sankciu\nza porušenie povinnosti predávajúceho: - podľa § 4 ods. 2 písm.a/ - neukladať spotrebiteľovi povinnosti\nbez právneho dôvodu, - podľa § 4 ods. 2 písm.b/ - neupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred\nneprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 3 ods. 3, - podľa § 4 ods. 6 zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, - podľa § 7 ods. 1 v\nnadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/, na § 8 ods. 4 zákona - nepoužívať nekalú obchodnú\npraktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a ktorá môže podstatne narušiť\nekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej službe a nekalú obchodnú\npraktiku vo forme klamlivého opomenutia, zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré porušenia boli zistené pri\nvýkone kontroly zo dňa 16. 11. 2011 v prevádzkarni účastníka konania Consumer Finance Holding,\na.s., Bernolákova 4681/17, Poprad a zo dňa 16. 11. 2011 prevádzkarní účastníka konania Consumer\nFinance Holding, a.s., Bernolákova 4681/17, Poprad, divízia Triangel. Z uvedeného je zrejmé, že\nžalovaný vo výroku jasne opísal porušenia právnych povinností, kladených žalobcovi za vinu, ktoré boli\nzistené kontrolou dozorujúceho orgánu v presne určených dňoch a v presne určených prevádzkarniach\nžalobcu. Takto špecifikovaný výrok dostatočne identifikuje porušenia právnych povinností žalobcu tak,\naby nemohli byť zameniteľné s iným a v budúcnosti nenastali okolnosti z dôvodu vylúčenia prekážky\nlitispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre\nurčenie rozsahu dokazovania, ako aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Napokon samotný\nžalobca v administratívnom konaní vzhľadom k charakteru jeho obrany nemal pochybnosti o nedostatku\nalebo nesprávnej špecifikácii skutkov (času, priestoru, spotrebiteľských zmlúv a pod.), ktorými sa mal\ndopustiť porušenia právnych povinností, kladených mu dozorujúcim orgánom za vinu. V danej súvislosti\nodvolací súd dáva do pozornosti, že pokiaľ aj orgány inšpekcie v administratívnom konaní o zisťovaní a\nsankcionovaní správneho deliktu postupujú analógia legis podľa trestnoprávnej úpravy, to neznamená,\nže trestnoprávnu úpravu aplikujú doslovne, pretože pre ich postup a rozhodovanie je základným\nhmotnoprávnym predpisom zákon o ochrane spotrebiteľa a procesným správny poriadok.\nOdvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že žalovaný uložil výšku pokuty neprimerane v\nrozpore s princípom proporcionality a to vzhľadom k povahe a rozsahu závažnosti porušení zákona, ako\naj vzhľadom na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť správnych orgánov v obdobných veciach.\n\nVychádzajúc zo skutkových okolností danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu pri aplikácii\nvyššie citovanej právnej úpravy odvolací súd dospel k záveru, že skutkami kladeným žalobcovi za vinu\nnapadnutým rozhodnutím žalovaného sa žalobca dopustil porušenia právnych povinností vyplývajúcich\nmu z právnych noriem ustanovených v § 4 ods. 2, písm. a/, b/, ods. 6, v § 7 ods. 1, 2 písm. a/, b/\na v § 8 ods. 4 zákona č.250/2007 Z.z., a preto správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade\nso zákonom o ochrane spotrebiteľa, keď žalobcovi za porušenia právnych povinností uložili sankciu.\nŽalobca ako poskytovateľ služby, ktorou spotrebiteľovi poskytoval spotrebiteľský úver, bol povinný pri\nposkytovaní spotrebiteľského úveru postupovať v zmysle platnej právnej úpravy ustanovujúcej úpravu\nspotrebiteľských zmlúv v zmysle §§ 52 a nasl. OZ, zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení\nneskorších predpisov, ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedené skutkové okolnosti\nvyplývajúce z administratívneho spisu aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukazujú a\nto vzhľadom na rôzne údaje vo vzťahu k poskytovaným úverom, že postup žalobcu pri poskytovaní\nspotrebiteľských úverov v posudzovaných prípadoch možno preto považovať za postup v rozpore s\npožiadavkami neukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, neupierať spotrebiteľovi právo\nna ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 3 ods. 3, zrozumiteľne\nformulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, s požiadavkami odbornej starostlivosti\nveriteľa - žalobcu, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k\nposkytovanej službe - k poskytnutiu úveru, ktoré konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú\npraktiku a súčasne ju zakazuje. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predložených\nlistinných dokladov odvolací súd tiež zastáva názor, že žalobca svojim postupom sa dopustil aj klamlivej\nobchodnej praktiky, pretože v procese uzatvárania spotrebiteľského úveru podstatné informácie týkajúce\nsa spotrebiteľského úveru poskytol spotrebiteľovi nejasným, nezrozumiteľným spôsobom, čím mohol\nspotrebiteľa uviesť do omylu vo vzťahu k poskytovanému úveru majúcim za následok, že spotrebiteľ prijal\nrozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Žalovaný preto správne posúdil, že uvedeným\nskutkom sa žalobca dopustil aj porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 8 ods. 4 zákona\nč. 250/2007 Z.z., z ktorej právnej úpravy vyplýva, že obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak\nzapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak\nneurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie, a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom\nuvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia\nvecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej\nvýhody. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,\nnezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v\nodseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v\ndôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré\nby inak neprijal.\nVzhľadom k uvedenému žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď na základe skutkových zistení,\nktorými mal preukázané konanie žalobcu porušujúce právne povinnosti ukladané mu zákonom, pristúpil\nk uloženiu sankcie. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej\núvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods.\n2 O.s.p.). Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 24 ods.1 zákona\no ochrane spotrebiteľa ustanovuje, že za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo\nprávnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi,\npredávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk\n( 66.387,83 eur) a žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 40.000eur, rozhodol žalovaný v rozsahu\nrozpätia zákonom predpokladanej výšky sankcie. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného\nvychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu pri uplatnení plnej jurisdikcie\nsúdu (§ 250i ods. 2 O.s.p.) mal preukázané, že žalovaný výšku sankcie v danej veci uložil na základe\nsvojej správnej úvahy, ktorú súd preskúmava len v rozsahu, či touto úvahou nevybočil zo zákonného\nrámca. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že správna úvaha žalovaného, ktorou\nrozhodol o uložení sankcie v danom prípade, je v súlade so zákonom, v zmysle ktorého žalovaný\nrealizoval svoju právomoc.\nNebolo možné prihliadnuť ani na argumentáciu žalobcu, že rozhodovacia činnosť žalovaného je\nrozdielna v obdobných prípadoch. Odvolací súd k tejto námietke konštatuje, že žalovaný ako aj správny\norgán prvého stupňa pri výkone dozorujúcej právomoci na trhu, zákonom im zverenej, sú povinní sa\n\nkaždou jednotlivou vecou zaoberať samostatne, prihliadať na všetky okolnosti, ktoré v individuálnej veci\nvyšli najavo, tieto posúdiť samostatne vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto nie je možné\nporovnávať len samotné ukladanie výšky sankcií na základe ich rozhodnutí ako individuálnych správnych\naktov v rozdielnych prípadoch, bez prihliadnutia na iné konkrétne okolnosti v týchto iných veciach.\nSenát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho\nspisu a z relevantnej právnej úpravy námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku\nprvostupňového súdu považoval za opodstatnené.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa vykonal\nv predmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadovážil dostatok relevantných\nskutkových zistení na vydanie rozhodnutí, skutkové okolnosti správne právne posúdil, z ktorých dôvodov\nžalovaný ako príslušný odvolací správny orgán postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, keď v\nrámci prieskumnej svojej právomoci zmenil vo výroku a v príslušnej časti odôvodnenia prvostupňové\nrozhodnutia, vychádzajúc v podstate veci z rovnakého skutkového stavu. Aj podľa názoru odvolacieho\nsúdu záver žalovaného správneho orgánu vyslovený v odôvodnení jeho rozhodnutia zodpovedá\nzásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami\nzákona o ochrane spotrebiteľa, keď vykonaným dokazovaním v danej veci bolo dostatočne preukázané,\nže žalobca konaním kladeným mu za vinu porušil právne povinnosti vyplývajúce mu z § 4 ods.2, písm.\na/, b/ ods. 6, v spojení s § 7 ods.1, 2 písm. a/, b/ a v spojení s § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa,\nza ktoré porušenia zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.\n3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. a s § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. zmenil tak, že žalobu\nzamietol.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §\n246c ods. 1, veta prvá a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov tohto konania z dôvodu jeho\nneúspechu v konaní nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. 05. 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}