{"guid": "6231e348-8a27-49ba-ab6c-8e75d347816c:d0907fee-e848-4393-acb4-ca66f2bcfe48", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8012200909.1", "spisova_znacka": "7Sžf/41/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2013 z 28. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2015, sp. zn. 7Sžf/41/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:8012200909.1", "identifikacne_cislo": "8012200909", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-250k.odsek-1", "nazov": "§ 250k ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-250k.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-250k"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-246c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-250k", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0907fee-e848-4393-acb4-ca66f2bcfe48", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200909.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200909.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200909.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžf/41/2013\n8012200909\n28. 05. 2015\nReisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:8012200909.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej, a členov senátu JUDr. Júlii Horskej a JUDr. Ľubici Filovej, v právnej veci žalobcu:\nA. miesto podnikania Budovateľská 38, 080 01 Prešov, IČO: 32 937 776, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 13, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. novembra 2012 č. 1100305/\nl/1256940/2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. júna 2013,\nč. k. 4S /40/2012-45, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. júna 2013, č. k.\n4S/40/2012-45 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 165,56 eur na účet\njeho právneho zástupcu Advokátska kancelária BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Františkánske\nnámestie 4, 080 01 Prešov, v lehote 30 dní.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zo dňa 13. júna 2013, č. k. 4S/40/2012-45, zrušil\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 22. novembra 2012 č. 1100305/l/1256940/2012\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 12. júna 2012, č.\n9700402/5/865303/2012 podľa § 2502j ods.2 písm. c),d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané,\nže žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\n- Daňového úradu Prešov zo dňa 12.6.2012, č. 9700402/5/865303/2012, ktorým správca dane 44 ods.\n6 písm. a) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe\ndaní) v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi daň z príjmov fyzickej\nosoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 0,00 €, a znížil vykázanú daňovú stratu na dani z príjmov\nfyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 zo sumy 85 936,11 € na sumu 82 206,04 €.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov posudzoval v\nintenciách ustanovení § 165 ods. 5, zákona č. 563/2009 Z.z. v spojení s § 2 ods. 1, 2, zákona č. 511/1992\n\nZb. a v spojení s § 12, s § 15 ods. 1, s § 29 ods. 1, 2, 4, 8, s § 30 ods. 2 písm. f), uvedeného zákona\na súčasne v intenciách ustanovení § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v spojení s § 19 ods. 1 a s § 21\nods. 1 uvedeného zákona, ktorú právnu úpravu citoval, postupom podľa ustanovení piatej časti druhej\nhlavy Občianskeho súdneho poriadku.\nKrajský súd konštatoval, že žalobné námietky v súvislosti s chybami v písaní v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia a v protokole z daňovej kontroly považuje za právne irelevantné, pretože\ntieto nedostatky nemajú vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane. Za právne irelevantnú považoval aj\nžalobnú námietku týkajúcej sa vyhotovenia veľkého počtu úradných záznamov správcom dane, pretože\nžalobca ju ani neodôvodnil a krajský súd nezistil nezákonnosť postupu správcu dane pri ich vyhotovení\nako aj ich vplyv na zákonnosť rozhodnutia ako takého. Vo vzťahu k namietanému porušeniu § 15\nods. 1 zákona o správe daní krajský súd konštatoval, že citované ustanovenie zákona neobmedzuje\nsprávcu dane v počte poverených zamestnancov výkonom daňovej kontroly. Krajský súd za nedôvodnú\npovažoval aj námietku žalobcu, ktorou namietal správnosť identifikácie žalobcu ako daňového subjektu,\nkonštatujúc, že žalobca ako daňový subjekt je podnikateľ - fyzická osoba, a ako taký bol identifikovaný\nv súlade s § 30 ods. 2 písm. c) zákona o správe daní.\nKrajský súd za dôvodné považoval žalobné námietky, ktorými žalobca namietal nepriznanie výdavku za\nzaplatenie poskytnutia právnych služieb advokátskou kanceláriou JUDr. Petra Petka podľa dokladu zo\ndňa 13. 3. 2009, výdavkov za pracovné cesty do Prahy, výdavkov na krmivo pre psov a mestskú daň\nza psa za rok 2009 a výdavku za registráciu prevádzku domény www.ibplus.sk <http://www.ibplus.sk>\n- <http://www.ibplus.sk>. Konštatoval, že žalobca si dôkaznú povinnosť splnil a daňové orgány oboch\nstupňov nesprávne vyhodnotili dôkazy, čo do preukázania uvedených výdavkov. Uviedol, že pokiaľ\nsprávca dane a žalovaný tvrdili, že napriek listinným dôkazom svedčiacim v prospech žalobcu, ktorý\ntieto výdavky zaúčtoval v účtovníctve, neslúžili na dosiahnutie zabezpečenia a udržania príjmov\npreukázateľne vynaložených žalobcom, sa dôkazné bremeno na preukázanie účelnosti týchto výdavkov\npreniesla na správcu dane. Ďalej uviedol, že bolo povinnosťou správcu dane dôslednejšie skúmať\nči a za akým účelom bola poskytnutá právna pomoc žalobcovi advokátskou kanceláriou JUDr. Petra\nPetka, či pracovné cesty žalobcu do Prahy nemohli poslúžiť na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie\npríjmov preukázateľne vynaložených žalobcom, či žalobca skutočne a so súhlasom vlastníka užíval\nnehnuteľnosti v Prešove na Budovateľskej č. 63, za akým účelom ich užíval a či objekt bol naozaj\nstrážený psami, a teda či výdavky na krmivo pre psov a mestská daň za psa boli účelné vynaložené.\nPodľa názoru krajského súdu taktiež bolo povinnosťou správcu dane dôslednejšie skúmať, či sa\njedná o doménu žalobcu ako fyzické osoby alebo doménu obchodnej spoločnosti IB PLUS SK, s.r.o.,\nkeď táto skutočnosť zo samotného označenia domény www.ibplus.sk <http://www.ibplus.sk> - <http://\nwww.ibplus.sk>, nevyplýva.\nPoukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 29 ods. 2 zákona o správe daní krajský súd uviedol,\nže uvedená právna úprava dáva správcovi dane zákonné právo a aj povinnosť podľa okolností\nprípadu a výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania voliť v rámci výkonu daňovej kontroly ďalšie\nmožnosti uplatnenia dôkazných prostriedkov až pokým sa nevylúči pochybnosť vo vzťahu preukázanosti\njednotlivých účtovných položiek rozhodných pre správne určenie dane. Konštatoval, že správca dane\nv danom prípade nepreskúmal dôsledne existenciu a účel výdavkov vynaložených žalobcom, a\npreto v ďalšom konaní bude povinnosťou daňových orgánov odstrániť nedostatočne zistený skutkový\nstav minimálne doplnením dokazovania formou svedeckých výpovedí tak advokáta, ak aj vlastníka\nnehnuteľností užívaných žalobcom a ktoré sú zároveň aj miestom jeho podnikania a následne vo\nveci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a zrozumiteľné.\nKrajský súd súčasne konštatoval, že bude povinnosťou daňových orgánov vyporiadať sa aj s ostatnými\nnámietkami žalobcu, najmä v súvislosti s jeho námietkou zaujatosti vo vzťahu k zamestnancovi\nsprávcu dane. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobe vyhovel, rozhodnutie žalovaného v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi priznal náhradu\ntrov konania, v dôsledku jeho úspechu v konaní.\n\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nZ dôvodov odvolania vyplýva, že žalovaný považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za nesprávny\na v rozpore so zákonom. Ako dôvod nezákonnosti videl v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..\nŽalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že daňové orgány pri hodnotení dôkazov\nnechali bez povšimnutia skutočnosti týkajúce sa naozajstného vynaloženia správcom dane neuznaných\nvýdavkov zo strany daňovníka. Taktiež nesúhlasil s argumentáciou prvostupňového súdu, že žalobca\nsi dôkaznú povinnosť splnil, a preto sa dôkazné bremeno na preukázanie účelnosti týchto výdavkov\npreniesla na správcu dane. Tvrdil, že správca dane počas daňovej kontroly u žalobcu skutočné\nvynaloženie výdavkov na zaplatenie poskytnutia právnych služieb advokátskou kanceláriou JUDr. Petra\nPetka, výdavkov na pracovné cesty do Prahy, výdavkov na krmivo pre psov a na mestskú daň za nich a\nvýdavku na registráciu a prevádzku internetovej domény absolútne nespochybnil, preto ani nebol dôvod\nv rámci dôkazného bremena na dôslednejšie skúmanie účelnosti poskytnutej právnej pomoci, účelnosti\nuskutočnených pracovných ciest do Prahy alebo či žalobca užíval nehnuteľnosti na Budovateľskej 63,\nPrešov skutočne so súhlasom vlastníka týchto nehnuteľností, keď dôvodom neuznania týchto výdavkov\ndaňovníka za daňové výdavky nebolo totiž spochybnenie ich skutočného vynaloženia, ale tá skutočnosť,\nže daňovník ani v priebehu daňovej kontroly ani počas odvolacieho konania nepredložil žiadne dôkazy\no tom, že vynaloženie týchto výdavkov viedlo k dosiahnutiu konkrétne identifikovateľných príjmov, alebo\nže by tieto výdavky smerovali k zabezpečeniu a udržaniu zdaniteľných príjmov.\nPoukazom na právnu úpravu ustanovenú v paragrafe 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. žalovaný\nnesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že preukázaním vynaložených výdavkov zo strany\ndaňovníka prešlo dôkazné bremeno na správcu dane, pretože predkladanie dôkazov za účelom\npreukázania vynaloženia daňového výdavku je povinnosťou daňového subjektu, čo priamo vyplýva z §\n29 ods. 8 zákona o správe daní. Ďalej uviedol, že žalobca bol na splnenie si tejto povinnosti správcom\ndane viackrát vyzvaný, avšak reakciou žalobcu na tieto výzvy rozhodne nemožno považovať za splnenie\nsi uvedenej povinnosti. Žalovaný trval na to, že ak daňový subjekt pri preukazovaní predmetných\ndaňových výdavkov si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, tieto výdavky boli správcom dane správne\nneuznané za daňové výdavky, a preto prvostupňový súd danú vec nesprávne právne posúdil. Taktiež\nžalovaný dal do pozornosti, že v prípade výdavkov na registráciu a prevádzku internetovej domény\na výdavkov na krmivo pre psov a na mestskú daň za nich, ako aj v prípade, že v roku 2009 adresu\nBudovateľská 63, Prešov žalobca uvádzal za miesto svojho podnikania, žalobca si uplatnil jednak\nako fyzická osoba a taktiež aj spoločnosť ibplus.sk, s.r.o. Prešov, ktorej zakladajúcimi spoločníkmi aj\nkonateľmi v roku 2005 boli Igor Bilanovič a Tatiana Bilanovičová - od 16. 11. 2006 je Igor Bilanovič\niba konateľom. Ďalej žalovaný uviedol, že aj z toho dôvodu správca dane trval na tom, aby za účelom\nuznania výdavkov vynaložených na stráženie objektu žalobca predložil alebo preukázal existenciu\nnájomnej zmluvy v zmysle zákona č. 116/1900 Zb. ako dôkaz o tom, že výdavky boli vynaložené na\nstráženie jeho objektu a nie objektu právnickej osoby, poukazom na to, pokiaľ žalobca ako daňový\nsubjekt nepredložil žiaden dôkaz o tom, že s vlastníkom nebytových priestorov boli dohodnuté náležitosti\nv zmysle zákona č. 116/1990 Zb., ako ani dôkaz o iných skutočnostiach, správca dane považoval\nvýdavky, ktoré daňový subjekt označil ako výdavky súvisiace so strážením obchodného majetku\ndaňového subjektu na Budovateľskej 63, v Prešove za výdavky v zmysle § 21 ods. 1 zákona č.\n595/2003 Z.z., teda za výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané aj\nkeď o týchto výdavkov daňovník v zdaňovacom období rok 2009 účtoval. Vo vzťahu k výdavkom za\nprevádzkovanie internetovej domény žalovaný tvrdil, že zo spisového materiálu je zrejmé, že daňový\nsubjekt bol správcom dane vyzvaný na predloženie dôkazov o svojom tvrdení, že doménu www.ibplus.sk\n<http://www.ibplus.sk> registroval ešte pred vznikom spoločnosti ibplus.sk, s.r.o., ktorá bola zapísaná\ndo obchodného registra dňa 8. 2. 2005, avšak ani v priebehu daňovej kontroly ani v odvolacom konaní\n\ntakýto dôkaz nepredložil, pričom správca dane zistil, že kontakty na tejto stránke obsahujú kontaktné\núdaje textovej podoby názvu inej spoločnosti a nie kontrolovaného daňového subjektu.\nZáverom žalovaný konštatoval, že na základe uvedených skutočností považuje rozsudok krajského\nsúdu v tých častiach, v ktorých nesúhlasí s postupom daňových orgánov, za nesprávny.\nIII.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd odvolanie zamietol ako\nnedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia žalobca nesúhlasil s jednotlivými dôvodmi žalovaného uvedenými v jeho odvolaní\na zotrval na dôvodoch uvedených v jeho žalobe.\nŽalobca upozornil na neúplnosť spisového materiálu, ktorý žalovaný v danej veci predložil súdu v\nkonaní. V danej súvislosti uviedol, že v spise chýbali jeho sťažnosti a podania, ktoré doručil správcovi\ndane v rámci výkonu daňovej kontroly, že žalovaný nereagoval na ním namietané šikanózne konanie\nzamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu v rozpore so zásadou ustanovenou v §\n2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., namietaný pokus o fyzickú inzultáciu zo strany zamestnanca správcu\ndane, a aj vyžadovania materiálov, na ktoré zamestnanci vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu nemali\nprávny nárok. Žalobca považoval ignorovanie jeho sťažností, pasívny prístup a neprijatie opatrení zo\nstrany žalovaného ako nadriadeného orgánu k správaniu zamestnancov správcu dane voči žalobcovi,\nza účelové. Žalobca s vyjadrením k odvolaniu predložil odvolaciemu súdu svoje sťažnosti a podania v\nprílohe.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovaného\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>\n(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že\nodvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 22. novembra 2012 č. 1100305/\nl/1256940/2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 12.6.2012,\nč. 9700402/5/865303/2012 podľa § 250j ods.2 písm. c),d), ods.3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil platobný výmer Daňového úradu Prešov zo dňa\n12.6.2012, č. 9700402/5/865303/2012, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. a) bod 1 zákona\nč. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi daň z príjmov\nfyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 0,00 eur, a znížil vykázanú daňovú stratu na dani z\npríjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 zo sumy 85 936,11 eur na sumu 82 206,04 eur.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o daňovej povinnosti žalobcu\nna dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009.\n\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a správcu dane ako aj konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu,\nči sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí daňových\norgánov oboch stupňov.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že súd\nprvého stupňa správne zameral svoju pozornosť, ako aj vyhodnotil žalobné námietky, keď za zásadné\nnámietky žalobcu považoval námietky, ktorými namietal neuznanie jeho výdavkov za kontrolované\nzdaňovacie obdobie. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. preto konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci\nsamej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej\nveci krajským súdom v zásade za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší\nsúd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán\nvecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či\nzistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n„Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky\ndemokratický a právny štát.\n\n(ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\n\nPodľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti orgánu verejnej správy a správneho súdnictva, pretože\ndikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej\nregulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone\nsvojej moci povinné postupovať v zmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú\nviazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika\nviazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie\npostupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v prieskumnom konaní súdu spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu\nprávnej úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok daňového výdavku v prípade výdavkov\ndaňovníkom uplatnených v kontrolovanom zdaňovacom období 2009 v zmysle § 2 písm. i) a § 19 ods.1,\npísm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., za posudzovania, či daňové orgány postupovali pri zisťovaní splnenia\nsi daňovej povinnosti žalobcom ako daňovým subjektom v tomto zdaňovacom období (rok 2009) v\nsúlade s právnou úpravou zákona o správe daní a poplatkov.\nZo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v odvolaní zo dňa\n27.6.2012 proti platobnému výmeru správcu dane zo dňa 12.6.2012 namietal okrem iného aj skutočnosť,\nže u zamestnanca A. možno mať pochybnosti o jeho objektívnosti a nezaujatosti. Vznesenej\nnámietke žalovaný ako odvolací daňový orgán nevenoval žiadnu pozornosť a nijak sa ňou nevyporiadal.\nZákonnosti rozhodnutia o daňovej povinnosti daňového subjektu musí predchádzať postup daňových\norgánov v súlade s procesnoprávny predpisom upravujúcim daňové konanie. Zákonodarca v právnej\núprave ustanovenej v § 24 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165 ods.2 daňového poriadku\nupravuje postup daňových orgánov v prípade namietaného postupu jeho zamestnanca v dôsledku jeho\nneobjektívnosti alebo zaujatosti.\nPokiaľ žalovaný v odvolacom konaní nechal bez povšimnutia námietky žalobcu ako daňového subjektu\nvznesené v jeho odvolaní voči postupu zamestnancov správcu dane, poukazom len na to, že postup\nzamestnancov správcu dane nepodmieňuje správnosť a zákonnosť výroku napadnutého platobného\nvýmeru správcu dane, zaťažil svoje konanie takou vadou, ku ktorej bol súd povinný prihliadať z úradnej\npovinnosti, keďže môže mať za následok nezákonnosť rozhodnutia v merite veci.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa\nvychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovaného dospel k\nzáveru, že vzhľadom na vyššie uvedenú vadu konania nie je možné považovať postup žalovaného,\nktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia za zákonný, a preto ani napadnuté rozhodnutie\nžalovaného nie je možné považovať za súladné so zákonom, ktorá skutočnosť sama osebe je dôvodom\npre zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 250j ods.2 písm. e)\nO.s.p..\nOdvolací súd nesúhlasil s odvolacou námietkou žalovaného, ktorou namietal, že prvostupňový súd danú\nvec nesprávne právne posúdil, keď tvrdil, že ak daňový subjekt pri preukazovaní predmetných daňových\nvýdavkov si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, tieto výdavky boli správcom dane správne neuznané\n\nza daňové výdavky, nesúhlasiac s konštatovaním súdu prvého stupňa, že preukázaním vynaložených\nvýdavkov zo strany daňovníka prešlo dôkazné bremeno na správcu dane, pretože predkladanie dôkazov\nza účelom preukázania vynaloženia daňového výdavku je povinnosťou daňového subjektu, čo priamo\nvyplýva z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, poukazom na právnu úpravu ustanovenú v paragrafe 2\npísm. i) zákona č. 595/2003 Z.z..\nOtázkou dôkazného bremena sa už viac krát najvyšší súd zaoberal vo svojej rozhodovacej činnosti, v\nktorej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/19/2010,\n3Ssžf/1/2010, 3Sžf/25/2010, 3Sžf/1/2011, 3Sžf/43/210. Z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že v\nsúlade s § 29 ods.8 zákona o správe daní dôkazné bremeno predovšetkým zaťažuje daňový subjekt,\navšak ako tento vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia,\nma k tomu zodpovedajúci daňový doklad ( faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu\na ceny tovaru, služby od určitého dodávateľ), dôkazné bremeno znáša správca dane, upravuje tiež,\nže ak daňová transakcia má racionálny ekonomický dôvod a nejde o zneužitie práva, správca dane\nju nemôže bez ďalšieho postupu prekvalifikovať, ako aj pripúšťa vykonanie alternatívnych dôkazov na\npreukázanie daňovej povinnosti daňovníka.\nVzhľadom k uvedenému bol správny záver súdu prvého stupňa o tom, že záver, ktorý správca dane\nustálil a žalovaný potvrdil, je potrené považovať za predčasný, keďže daňové orgány nevenovali\nnáležitú pozornosť pri správnom určení dane, či žalobcom ako daňovým subjektom boli predmetné ním\nuplatnené výdavky vynaložené v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, na ktoré skutočnosti nevykonali\ndokazovanie v dostatočnom rozsahu.\nPokiaľ teda súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu\ndane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodol v súlade so zákonom, a preto odvolací súd\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v zmysle § 250ja ods.3, veta druhá, v spojení s §\n246c ods.1 a s § 219 ods.1,2 O.s.p..\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi pre jeho úspech\nv konaní priznal náhradu trov tohto konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením advokátom za jeden\núkon právnej služby (130,16+7,81+20% DPH, spolu 165,56 €).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája\n2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/40/2012", "guid": "38f5f068-59e6-4a9d-ad1c-f3634ba6bef2:d2ca7aee-d29e-4153-b518-5c5b6fbb80eb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}