{"guid": "a05fedca-009b-4e51-a12a-c97c7fb21d3b:228851ff-6c2b-484f-b986-c21e558d0cbb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8012200811.1", "spisova_znacka": "10Sžso/11/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/11/2014 z 21. 1. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn. 10Sžso/11/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8012200811.1", "identifikacne_cislo": "8012200811", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-01-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-65.odsek-1", "nazov": "§ 65 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-65.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-9", "nazov": "§ 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-9.pismeno-f", "nazov": "§ 45 ods. 9 písm. f) zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-9.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-10", "nazov": "§ 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-65", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/228851ff-6c2b-484f-b986-c21e558d0cbb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200811.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200811.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200811.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/11/2014\n8012200811\n21. 01. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:8012200811.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobkyne I. G., bytom B.,\nzastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému\nÚstrediu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska 2, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. AA/2012/01316/4 z 11.09.2012, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/86/2012- 46 zo dňa 22. novembra\n2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/86/2012- 46 zo dňa 22.\nnovembra 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia\nv sume 142,04 Eur do 30 dní od doručenia tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Prešov zo dňa 29. júna 2012 č. 12/51452-005 a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu\nzvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového\nzariadenia vo výške 9,28 % sumy životného minima (ďalej len „kompenzačný príspevok“) s účinnosťou\nod 01.05.2012.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia po konštatovaní skutkového stavu a citácii relevantných\nprávnych predpisov uviedol, že v danom prípade na základe námietok žalobkyne je v konaní sporná\notázka, či kompenzačný príspevok priznaný žalobkyni podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci\nbolo potrebné správnymi orgánmi prehodnocovať aj podľa zákona č. 447/2008 Z. z. účinného od 01.01\n2009 a sporné je tiež posúdenie trojročnej prekluzívnej lehoty podľa § 45 ods. 10 zákona č. 447/2008\nZ.z. vzhľadom na nezákonný postup správneho orgánu pri odňatí a zastavení výplaty kompenzačného\npríspevku. Dospel pritom k záveru, že správny orgán pri dodatočnom rozhodovaní mal vychádzať zo\nskutkového a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia (§ 45 ods. 10 druhá\nveta zákona). Keďže podľa prechodných a záverečných ustanovení zákona (§ 65 ods. 5 zákona) sa\nodkázanosť žalobkyne nemala prehodnocovať, správny orgán mal len určiť výšku kompenzačného\npríspevku na zvýšenie výdavkov žalobkyne podľa zákona účinného od 01.01.2009. Žalovaný sa vôbec\nnezaoberal otázkou, či trojročná prekluzívna lehota stanovená v § 45 ods. 10 zákona začala plynúť,\n\nkeďže kompenzačný príspevok žalobkyni nemal byť odňatý a jeho výplata nemala byť zastavená, čo\npotvrdil žalovaný svojimi rozhodnutiami, ktorými vyhovel protestu prokurátora. Z rozhodnutia žalovaného\nnie je zrejmé, z akého zákonného ustanovenia vychádzal jeho záver, že trojročná prekluzívna lehota je\nzachovaná u fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu prokurátora do 01.01.2012. Podľa\nnázoru krajského súdu preto správne orgány v konaní vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí,\nako aj na vyjadrení k žalobe s tým, že v preskúmavanom rozhodnutí sa vysporiadal s otázkou\nprekluzívnej trojročnej lehoty. Namietal, že krajský súd vo svojom rozhodnutí nevyslovil právny názor\nk otázke prekluzívnej trojročnej lehoty, ktorý je pre ďalšie rozhodovanie správnych orgánov záväzný.\nŽiadal, aby odvolací súd v súlade s platnou legislatívou rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna nové konanie.\nŽalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu potvrdil ako vecne správny a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo\nvýške 142,04 Eur za 1 úkon právnej služby. Má za to, že odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné;\nkrajský súd vyslovil jednoznačný právny názor, že správne orgány mali pri dodatočnom rozhodovaní za\nspätné obdobie vychádzať zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného\nrozhodnutia, pričom mali konať z úradnej povinnosti, takže neobstojí ich názor, že žalobkyňa mala\npodávať novú žiadosť. Navyše podľa prechodného ustanovenia § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.\nz. sa podľa novej právnej úpravy mala posudzovať iba výška príspevku, ale samotný príspevok sa\nneprehodnocuje. Uviedla tiež, že v obdobnej veci už rozhodol Najvyšší súd SR ako odvolací súd\nrozsudkom sp. zn. 4Sžso/40/2013 zo dňa 20.08.2013, ktorým potvrdil zrušujúci rozsudok krajského\nsúdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“), ako súd odvolací\n(§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského súdu na základe odvolania, ktoré bolo podané\noprávnenou osobou (§ 201 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), spĺňa náležitosti vyžadované\nzákonom (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok\nprípustný (§ 250ja ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.). Najvyšší súd na prejednanie\nodvolania nenariadil pojednávanie, pretože v tom nevidel rozpor s verejným záujmom, nepovažoval to\nza potrebné a dokazovanie nevykonával (§ 250ja ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd, ako súd odvolací, po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu dôvodov odvolania (§\n212 ods. 1 O.s.p.), jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Najvyšší\nsúd preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods.\n3 vetou druhou O.s.p.) rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil na mieste a v čase oznámenom na úradnej\ntabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156\nods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 66 ods. 1 zákona, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého\nzdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa zákona účinného do\n31.12.2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného od 01.01.2009.\nPodľa § 66 ods. 2 zákona, príslušný orgán určí výšku peňažných príspevkov uvedených v odseku 1\npodľa zákona účinného od 01.01.2009 najneskôr do 31.07.2009. Ak je výška peňažného príspevku\npodľa zákona účinného od 01.01.2009 vyššia ako výška peňažného príspevku, ktorá patrila podľa\nzákona účinného do 31.12.2008 peňažný príspevok sa vyplatí od 01.01.2009 podľa zákona účinného\nod 01.01.2009.\nAko už uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, z vyššie citovaných ustanovení zákona\nje nesporné, že peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, ktorý bol žalobkyni priznaný\n\npodľa zákona č. 195/1998 Z. z. sa považuje za peňažný príspevok na kompenzáciu podľa zákona č.\n447/2008 Z.z. účinného od 01.01.2009 a samotný peňažný príspevok sa neprehodnocuje, čo vyplýva\naj z ust. § 65 ods. 5 zákona. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že u žalobkyne došlo k\ntakým zákonom predpokladaným zmenám, aby bolo potrebné prehodnotiť jej nárok na kompenzačný\npríspevok.\nZ obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj administratívneho spisu vyplýva, že\nprvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 21.01.2009 číslo: 2009/003009-001 odňal žalobkyni\nposkytovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo výške 16,60 Eur mesačne a jeho výplatu\nzastavil s účinnosťou od 01.01.2009 po prehodnotení z vlastného podnetu po nadobudnutí účinnosti\nzákona č. 447/2008 Z. z. s odôvodnením, že tento príspevok nemožno poskytnúť fyzickej osobe s\nťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová služba. Žalovaný rozhodnutím\nzo dňa 06.04.2009, číslo: A/2009/00454 odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie\nprvostupňového orgánu potvrdil. Na základe podnetu prokurátora podaného žalovaný tomuto protestu\nvyhovel a právoplatným rozhodnutím č. AA/2012/01316/2 zo dňa 13.04.2012 svoje predchádzajúce\nrozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako nezákonné zrušil. Prvostupňový\nsprávny orgán opätovne rozhodol o priznaní kompenzačného príspevku žalobkyni ďalším rozhodnutím\nzo dňa 29.06.2012 č. 12/51452-005 od 01.05.2012 z dôvodu, že žalobkyňa si neuplatnila svoj nárok\nv lehote stanovenej zákonom; žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a toto rozhodnutie potvrdil ako\nzákonné.\nPrvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri posudzovaní dátumu, od ktorého žalobkyni patrí\npeňažný príspevok na kompenzáciu odôvodnili tým, že si neuplatnila nárok v trojročnej lehote\nustanovenej v § 45 ods. 10 zákona, ktorá je prekluzívna a je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré\npodali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 01.01.2012. Preto novourčená výška\npeňažného príspevku môže byť priznaná od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola doručená výzva\nžalobcovi na predloženie dokladov o príjmových a majetkových pomeroch, t. j. odkedy urobil správny\norgán prvý úkon.\nOdvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu, ktorý sa nestotožnil s názorom,\nže lehota vo veci opätovného priznania peňažného príspevku na kompenzáciu začala plynúť odvtedy,\nkedy prvostupňový správny orgán urobil prvý úkon, pretože z ustanovenia § 45 ods. 9 písm. f/ zákona\njednoznačne vyplýva, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná vtedy, ak\npríslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa odňal, aj keď sa odňať nemal.\nV tomto prípade správne orgány mali konať z úradnej povinnosti - ex offo, minimálne od doby, kedy bolo\nžalovaným zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009. Nie je zrejmé, na\nzáklade akého ustanovenia právneho predpisu dospel správny orgán k názoru, že trojročná prekluzívna\nlehota môže byť zachovaná podaním podnetu na vydanie protestu prokurátora do 01.01.2012.\nV tejto súvislosti je potrebné, aby správne orgány dôsledne vyriešili skutkovo a právne otázku, či\ntrojročná prekluzívna lehota, tak ako je upravená v § 45 ods. 10 zákona, uplynula alebo neuplynula a či\nvôbec začala plynúť vzhľadom na nezákonný postup správnych orgánov pri odňatí a zastavení výplaty\npeňažného príspevku na kompenzáciu v dôsledku nesprávnej aplikácie zákona správnym orgánom pri\nvydávaní rozhodnutia zo dňa 21.01.2009. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude preto opätovne\nposúdiť vec, vyporiadať sa otázkou prekluzívnej trojročnej lehoty s prihliadnutím na zrušenie rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009 a vydať rozhodnutie tak, aby spĺňalo všetky\nkritériá uvedené v ust. § 46 a 47 ods. 3 Správneho poriadku. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané\nprávnym názorom súdu vyslovenom v tomto rozsudku (§ 250j ods. 6 O.s.p.).\nOdvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na dôvody odvolania,\nktoré smerujú proti zrušujúcemu rozsudku krajského súdu, poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia\nvydaného najvyšším súdom v obdobnej veci pod sp. zn. 4Sžso/40/2013 dňa 20.08.2013, v ktorom sa\nuvádza:\n\n„Pokiaľ žalovaný považuje za dôvodné uvažovať o preklúzii nároku na kompenzačný príspevok, musí\nsvoje skutkové a právne dôvody jednoznačne v zmysle rozsudku krajského súdu v ďalšom konaní\nuviesť. Krajský súd ponechal žalovanému svojim rozsudkom priestor pre uvedenie dôvodov svojho\nrozhodnutia. Z uvedeného však pre odvolací súd zároveň vyplýva záver, že dôvody rozhodnutia, ktoré\nbolo predmetom prieskumu (ako celok pozostávajúci z prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia\nodvolacieho orgánu) neboli úplné, najmä nedávali podklad pre záver, na základe akej právnej úpravy bol\nžalobcovi priznaný príspevok na kompenzáciu od 01.05.2012. Odvolací súd považuje týmto za dôvodné\nvysloviť, že zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov bolo zo strany\nkrajského súdu namieste (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.), a to tak, ako je vo výroku uvedené.\nPokiaľ krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 250j\nods. 2 písm. a) O.s.p.) odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný zrejme vychádzal z koncepcie,\nže pre opätovné priznanie príspevku na kompenzáciu bolo rozhodujúce, či sa žalobca domáhal jeho\nopätovného priznania, resp. kedy sa tak stalo. Krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu vecne\nsprávne poukázal na to, že ak správne orgány zistili, že príspevok nemal byť odňatý, mali bez\nďalšieho konať z úradnej povinnosti, minimálne od doby, keď bolo žalovaným zrušené rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, t.j. od 29.03.2012, a to bez ohľadu na to, či žalobca dal alebo nedal\npodnet na podanie protestu prokurátorom alebo či žalobca žiadal o výplatu samotný správny orgán a\nsprávny orgán mal konať tak, akoby rozhodnutie o odňatí nebolo vydané.“\nZ týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu o nezákonnosti\npreskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov, preto jeho odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nPodľa § 250k ods. 1 O.s.p. úspešnej žalobkyni patrí náhrada trov odvolacieho konania, a to z titulu trov\nprávneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za jeden úkon právnej pomoci vrátane paušálnej\nnáhrady výdavkov, ktorým bolo vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v sume 142,04 € (134 € + 8,04 €).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}