{"guid": "6076ddd0-a604-468c-8eee-17993ea86c09:be64898c-f13d-4d40-bcd0-12fb721a540c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8012200392.1", "spisova_znacka": "1Sžd/13/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/13/2014 z 26. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2015, sp. zn. 1Sžd/13/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8012200392.1", "identifikacne_cislo": "8012200392", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2015-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be64898c-f13d-4d40-bcd0-12fb721a540c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200392.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200392.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200392.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 1Sžd/13/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8012200392\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8012200392.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka v právnej veci žalobcu:\nIng. D. O., B. X, A., právne zastúpená: JUDr. František Komka, advokát, Hlavná 27, Prešov, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (pôvodne: Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska ulica č. 33, Prešov, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-59/KDI-BCP-2012 zo dňa 26.03.2012, na\nodvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/45/2012-28 zo dňa 19.12.2013,\ntakto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/45/2012-28 zo dňa 19.\ndecembra 2013   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi 83,89 Eur na náhradu trov odvolacieho konania z titulu\ntrov právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Františka Komku, V. X., č. ú.\nXXX XXX-XXX/XXXX do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\nPredmet konania\n\nKrajský súd v Prešove rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm.\nc), d) zákona č. 99/1963 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. p. KRP-P-59/KDI-BCP-2012 zo dňa 26.03.2012 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň\nžalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 240,62 Eur.\n\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\") rozhodnutie o priestupku vydané Okresným\ndopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove ako správnym orgánom\nprvého stupňa č. p.: ORPZ-P-49/ODI2-PO-2012 zo dňa 21.02.2012 zmenil tak, že časť textu vo výrokovej\nčasti rozhodnutia - uvedeným konaním Ing. D. O. porušila povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b)\n- vypustil a nahradil textom - uvedeným konaním Ing. D. O. porušila povinnosť ustanovenú v § 3 ods.\n2 písm. a) s tým, že v ďalšej časti odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa potvrdil.\n\nKrajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu\npredchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s\nobsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie\n\nskutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov.\n\nKonštatoval, že bolo povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutkový stav. Úplnosť\nzistenia znamená, že boli vykonané všetky šetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci\nvýznam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia\nzodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo\nnevedome.\n\nV súvislosti s tým, že sa mal žalobca dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\ntým, že ako chodec používal ľavý jazdný pruh cesty, a v žalobe aj v priebehu správneho konania namietal,\nže sa takéhoto konania nedopustil, čo vyplýva aj z výpovedí troch svedkov (E. K., Mgr. F. L. a E. O.),\nkrajský súd zdôraznil, že nie je postačujúce vyjadrenia a tvrdenia žalobcu spochybniť, ale spáchanie\nskutku je správny orgán povinný žalobcovi preukázať, v opačnom prípade musí konanie o priestupku v\nzmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch\")\nzastaviť.\n\nSúd prvého stupňa mal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného za\npreukázané, že proti sebe stoja dve odporujúce tvrdenia, a to tvrdenie správneho orgánu vychádzajúce\nz vyjadrení príslušníkov Policajného zboru, že skutok sa stal, a že ho spáchal žalobca a naopak\ntvrdenie žalobcu a troch vypočutých svedkov, že skutok tak, ako to uviedli správne orgány sa nestal.\nSúd zhodnotil, že iba skutočnosť, že objasňujúci orgán je viazaný služobnou prísahou k dodržiavaniu\nprávneho poriadku nepostačuje k záveru, že objasňovanie priestupku bolo vykonané podľa § 58 až §\n60 zákona o priestupkoch.\n\nVyjadril názor, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou o tom, že traja vypočutí svedkovia\nzhodne uviedli, že žalobca a aj oni sa ako chodci pohybovali za sebou v blízkosti ľavej krajnice vozovky\na nie v strede ľavého jazdného pruhu. Nevysporiadal sa ani s ďalšou námietkou ohľadom rozporných\nvýpovedí policajtov, keď nadporučník X. P. uviedol, že sa nebude vyjadrovať, všetko je uvedené v\nzázname. Následne na otázku odpovedal, že žalobca šiel posledný po ľavom jazdnom pruhu a tri osoby\nišli za krajnicou. Strážmajster F. F. vo výpovedi uviedol, že žalobca išiel po strede ľavého jazdného pruhu\nza tromi osobami, ktoré išli pred ním vedľa seba.\n\nĎalej poznamenal, že v konaní nebolo náležite preukázané, že žalobca porušil povinnosť uloženú v §\n3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o cestnej premávke\") tak, ako to konštatoval prvostupňový správny orgán v rozhodnutí.\nPriestupku sa mal dopustiť tak, že sa nesprával disciplinovane, ohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej\npremávky, predovšetkým vlastnú bezpečnosť, lebo po ceste kráčal v tmavej vetrovke, bez reflexných\nprvkov, v strede ľavého pruhu v smere Prešov - Bardejov. Žalovaný uviedol, že k takému konaniu\nžalobcu došlo v intraviláne obce a povinnosť chodca vyplývajúca zo zákona o cestnej premávke o použití\nreflexných prvkov alebo o použití reflexného bezpečnostného odevu sa vzťahuje na zníženú viditeľnosť\na mimo obce (§ 52 ods. 3 druhá veta zákona o cestnej premávke). Zároveň konštatoval, že chodec môže\npoužiť takéto prvky na oblečení aj v obci, lebo je v jeho záujme, aby bol riadne označený a čo najlepšie\nviditeľný pre ostatných účastníkov cestnej premávky.\n\nKrajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na\nposúdenie veci, lebo správny orgán vydal preskúmavané rozhodnutie len na základe tvrdení príslušníkov\nPolicajného zboru a vôbec sa nevysporiadal s výpoveďami troch svedkov, ktorí zhodne so žalobcom\nvypovedali, že išli po ľavej strane po krajnici za sebou. Pochybil, ak výpovede svedkov bez náležitého\nodôvodnenia vyhodnotil ako účelové, nakoľko išlo o príbuzných a rodinných príslušníkov žalobcu a\nvýpovede príslušníkov Policajného zboru považoval za hodnoverné, tvrdiac, že títo nemali žiaden pomer\nk veci. Na tomto mieste súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10Sžd/7/2013 zo dňa 26.06.2013, z ktorého vyplýva, že záznamy príslušníkov sú rovnocennými\ndôkazmi s výpoveďou žalobcu.\n\nDospel teda k záveru, že správne orgány rozhodli predčasne, na základe neúplného a nepresne\nzisteného skutkového stavu. Svoje rozhodnutia náležite neodôvodnili. Správny orgán v odôvodnení\nrozhodnutia musí v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom\n\npre rozhodnutie. Preto rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil a vrátil mu\nvec na ďalšie konanie.\n\nZároveň stanovil, že úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutkový\nstav tak, ako to naznačil v rozsudku. Správny orgán musí preukázať, že priestupku sa dopustil žalobca\na tieto svoje tvrdenia musí v rozhodnutí aj odôvodniť. V opačnom prípade je povinný konanie zastaviť.\n\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného\n\nŽalovaný podal v zákonnej lehote proti rozsudku krajského súdu v celom rozsahu odvolanie, a to z\ndôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa mal na základe vykonaných\ndôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n\nDôvodil, že ako príslušný odvolací správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku ako aj\nkonanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Rozhodnutie o priestupku zmenil z dôvodu\nopravy nesprávnej kvalifikácie konania žalobcu, ku ktorej došlo v písomnom vyhotovení napadnutého\nrozhodnutia, uvedená chyba však nemala vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.\n\nPo zhodnotení všetkých dôkazov a to každého jednotlivo a všetkých vo vzájomných súvislostiach dospel\nžalovaný k záveru, že žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) a § 52 ods. 1)\nzákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona\no priestupkoch s tým, že hodnotenie zabezpečených dôkazov uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Dodal,\nže preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených nadobudol presvedčenie, že\nžalobca spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o\npriestupku.\n\nŽalovaný namietal právny názor uvedený v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. Uviedol,\nže všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré podmieňujú vydanie meritórneho rozhodnutia považoval za\nspoľahlivo zistené. Pri posudzovaní veci vychádzal z predloženého spisového materiálu. Z uvedeného\npre žalovaného jednoznačne vyplynulo, že vodič vozidla, vnímal počas jazdy v cestnej premávke\ntakú situáciu, ktorú vyhodnotil ako nebezpečenstvo a práve to bolo dôvodom na použitie zvukového\nvýstražného znamenia. Zdôraznil, že konaním žalobcu nedošlo k ohrozeniu len jeho samotného, ale aj\nk ohrozeniu ostatných účastníkov cestnej premávky, najmä vodiča vozidla a to npor. P., ktorý v prípade\nich vzájomného kontaktu by bol pravdepodobne braný na zodpovednosť, aj napriek tomu, že žalobca\nako chodec porušil povinnosť vyplývajúcu zo zákona o cestnej premávke.\n\nOpakovane poukázal na skutočnosť, že použitie zvukového výstražného znamenia nie je sporné a preto\naj s poukazom na vyššiu uvedenú úvahu zastával názor, že protiprávne konanie žalobcu bolo spoľahlivo\nzistené a preukázané.\n\nNestotožnil sa s právnym názorom súdu o tom, že skutočnosť, že objasňujúci orgán je viazaný služobnou\nprísahou k dodržiavaniu právneho poriadku nepostačuje, že objasňovanie priestupku bolo vykonané\npodľa § 58 až § 60 zákona o priestupkoch, pretože v tomto prípade zloženie služobnej prísahy príslušníka\nPolicajného zboru nemá priamy súvis so zistením skutočného stavu veci, nakoľko žalovaný prioritne\nvychádzal z toho, že účastník cestnej premávky - vodič (v danom prípade príslušník Policajného zboru)\nvyhodnotil konanie žalobcu ako nebezpečné, teda ako protiprávne. Postavenie vodiča ako príslušníka\nPolicajného zboru sa prejavilo až po zistení protiprávneho konania žalobcu, preto žalovaný jeho postup\nspočívajúci vo vykonaní služobného zákroku považoval za správny.\n\nSúhlasil, že zo spisového materiálu vyplýva, že proti sebe stoja dve odporujúce tvrdenia a síce tvrdenie\nsprávneho orgánu, že skutok sa stal a že ho spáchal žalobca a naopak tvrdenie žalobcu a troch\nvypočutých svedkov, že skutok, tak ako to uviedli správne orgány sa nestal. Nestotožnil sa však\ns odôvodnením napadnutého zrušujúceho rozsudku, z ktorého vyplýva, že správne orgány rozhodli\npredčasne a na základe neúplného a nepresne zisteného stavu veci a ich úlohou v ďalšom konaní bude\npresne a úplne zistiť skutkový stav veci alebo konanie zastaviť, pretože žalovaný si nevie predstaviť aké\nďalšie úkony by mohol vykonať s cieľom odstrániť odporujúce tvrdenia nachádzajúce sa v predloženom\nspisovom materiáli.\n\nVyjadril názor, že účastník cestnej premávky, ktorý je sankcionovaný a ktorý sa všemožne snaží zbaviť\nzodpovednosti za spáchaný priestupok tomu prispôsobí aj svoje vyjadrenia, ktoré nemusia presne\nopisovať jeho protiprávne konanie, no žalovaný ako nezainteresovaná osoba, bez akéhokoľvek pomeru\nk veci, alebo sankcionovanému účastníkovi cestnej premávky posúdi a opíše konanie priestupku tak\nako ho vnímal, teda bez subjektívnych vplyvov.\n\nPoukázal na skutočnosť, že každé priestupkové konanie, v ktorom ako dôkazný prostriedok absentuje\nvýstup z technického prostriedku a účastník konania si nie je vedomý spáchania priestupku (či už\nvedome, alebo nevedome) by bol správny orgán povinný tak ako to určuje súd, zastaviť. Z uvedeného\nmal žalovaný zato, že takýmto postupom by nebolo možné v žiadnom prípade vyvodiť zodpovednosť za\nspáchanie priestupku a teda daný postup by mal za následok, že ustanovenie § 1 zákona o priestupkoch\nby bolo neaplikovateľné.\n\nŽalovaný uviedol, že v tomto konaní postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 4 zákona o správnom\nkonaní a zastavenie konania o priestupku by malo za následok, že priestupok, ktorý bol spoľahlivo\nzistený a žalobca si je vedomý jeho spáchania zostal riadne neprejednaný.\n\nV prípade, ak by za dostatočne zistený stav veci boli považované iba porušenia pravidiel cestnej\npremávky, ktoré sú zaznamenané technickým prostriedkom znamenalo by to, že policajt v čase služby,\nak zistí spáchanie priestupku, ale o jeho spáchaní nemá záznam (napr. foto, či video), buď nevykoná\nslužobný zákrok, lebo vie, že to v konečnom dôsledku nemá význam, alebo služobný zákrok vykoná a\nmôže čeliť podaniu sťažnosti sa svoju osobu. Takýmto prístupom potom spejeme k tomu, že páchateľ\npriestupku, ktorým ohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky zostane sankciou nepostihnutý.\n\nVo všeobecnosti žalovaný súhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom súd uviedol, že\nnepostačuje vyjadrenia a tvrdenia obvineného spochybniť, ale spáchanie skutku je správny orgán\npovinný obvinenému preukázať, v opačnom prípade musí konanie o priestupku zastaviť, avšak nie v\ntomto prípade, nakoľko skutočnosťami uvedenými žalobcom a opisom jeho konania, ako aj tvrdením\nhliadky Policajného zboru považuje skutok zo spáchania ktorého bol žalobca obvinený, za dostatočne\npreukázaný.\n\nĎalej sa žalovaný nestotožnil s názorom súdu, že sa nevysporiadal s odvolacou námietkou, že traja\nsvedkovia zhodne uviedli, že žalobca a aj oni sa ako chodci pohybovali za sebou v blízkosti ľavej krajnice\nvozovky a nie v strede cesty. Žalovaný v tejto súvislosti dal do pozornosti odôvodnenie rozhodnutia o\nodvolaní, v ktorom sa žalovaný plne stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k\ndôveryhodnosti výpovedí svedkov. Ďalej k tomu uviedol, že svedkovia v zápisnici z ústneho pojednávania\no priestupku uviedli skutočnosti, ktoré sa odohrali za nimi, z čoho vyplýva, že žalobca vo svojej výpovedi\nuviedol skutočnosti, o ktorých by v prípade, ak by sa pohyboval po krajnici nemal mať vedomosť a síce,\nak by sa pohyboval po krajnici a mimo jazdnej dráhy vozidiel (v ľavom jazdnom pruhu) nemal dôvod\nsledovať situáciu v cestnej premávke odohrávajúcu sa za ním. Dodal, že výpovede svedkov, vzhľadom\nna ich vzájomný príbuzenský, či priateľský vzťah so žalobcomu nepovažoval a doposiaľ nepovažuje za\nvierohodné a presvedčivé. K nevysporiadaniu sa s rozpornými tvrdeniami policajtov žalovaný uviedol,\nže v konaní o priestupku nebolo predmetom skúmania konanie svedkov, a preto sa zameral na opis\nkonania žalobcu.\n\nŽalovaný sa ďalej nestotožnil s názorom súdu, že v konaní nebolo náležité preukázané, že žalobca\nporušil povinnosť uloženú § 3 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke, nakoľko naďalej má zato, že\nžalobca tým, že porušil povinnosť chodca a počas chôdze používal ľavý jazdný pruh a nie ľavú krajnicu\nsa nesprával disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.\n\nŽalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého\nstupňa, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta.\n\nIII.\nStručné zhrnutie vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného\n\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, nakoľko je\npotrebné ho považovať za správny a zákonný.\n\nS poukazom na možné spôsoby rozhodnutia súdu v konaní o preskúmanie právoplatného rozhodnutia\nsprávneho orgánu podľa príslušných ustanovení O.s.p. uviedol, že v prejednávanej veci súd rozhodnutie\nsprávneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p., čo je potrebné považovať za správne,\npretože súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, ako aj\nže rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n\nPoznamenal, že správny orgán pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) určuje,\naký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje\nzistenia ohľadne skutku, t. j. či sú pre zistený skutkový stav upotrebiteľné. Pri hodnotení dôkazov ide o\nmyšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota\nzávažnosti pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. To značí a znamená,\nže dokazovanie predstavuje aj verifikačný proces, pri ktorom správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je\nvyužiteľný a z hľadiska dokazovania významný a ktorý je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamný. Správny\norgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nebol preukázaný opak. Hodnotením dôkazov z\nhľadiska ich pravdivosti dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov pre\nrozhodnutie významných a zákonných možno považovať za pravdivé a ktoré pravdivé nie sú. Hodnotenie\ndôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Správny orgán môže\npristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazu len po tom, ak vykonal\nvšetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch (ZSP č. 46/2007). Ak správny orgán\nna preukázanie naplnenia skutkovej podstaty prejednávaného priestupku neodstránil rozpory medzi\nvýpoveďami obvineného z priestupku a jednotlivých svedkov a nevykonal dôkazy na preukázanie ich\nhodnovernosti, je to dôvod, aby súd rozhodnutie správneho orgánu pre nedostatočne zistený skutkový\nstav zrušil (R 38/1997).\n\nĎalej zdôraznil, že úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nie je\nnamiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ani meniť či\ndopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu.\n\nŽalobca v plnom rozsahu poukázal na písomné dôvody a námietky, ktoré uviedol vo svojej žalobe a na\ntýchto zotrval.\n\nUviedol, že aj v správnom konaní zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby rozhodnutie štátneho\norgánu o vine a treste malo oporu o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty a nielen\no pravdepodobnosť, preto sa výrok o vine môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú\npochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom stíhania, čo platí tým skôr, keď je vierohodnosť\njediného svedka pochybná.\n\nŽalobca namietal spáchanie priestupku ako mu je kladený za vinu.  Upriamil pozornosť na skutočnosť,\nže ak by boli pravdivé tvrdenia príslušníka Policajného zboru, o výpoveď ktorého správny orgán\nopieral svoje rozhodnutie, je nesporné, že by bolo za takýchto okolností došlo k zrážke nesprávne sa\npohybujúceho chodca v strede vozovky s osobným motorovým vozidlom obiehaným neprimeranou a\nnepovolenou rýchlosťou v obci policajným vozidlom.\n\nOpätovne uviedol, že sa nedopustil žiadneho priestupku v cestnej premávke, o čom svedčí, že za\ntakéto nedôvodné a nepreukázané porušenie bol potrestaný individuálne, ostatní potrestaní neboli, a to\ni napriek tomu, že sa pohybovali takým istým spôsobom po vozovke pred žalobcom v rade.\nVyjadril súhlas so záverom napadnutého rozsudku, že správny orgán rozhodol na základe\nnedostatočného zistenia skutkového stavu veci, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n\nPoznamenal, že ak správnemu orgánu nebolo zrejmé, aké dôkazy bolo potrebné pre náležité zistenie\nskutkového stavu vykonať, mohla to byť aj samotná rekonštrukcia alebo vyšetrovací pokus, ktorým by\nboli preukazované a zisťované konkrétne okolnosti potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu veci,\nt. j. vzdialenosti medzi predbiehajúcim policajným vozidlom od pohybujúcich sa chodcov, bolo by možné\n\nobjektívne zistiť a ustáliť pohyb chodcov, ako aj v ktorej časti vozovky sa chodci v inkriminovanej dobe\npohybovali (stred vozovky alebo ľavá krajnica vozovky).\n\nS poukazom na to, že cesta II/545 nemá vybudované chodníky zdôraznil, že je veľmi náročné a\nzložité posudzovať priestupky chodcov ako účastníkov cestnej premávky z hľadiska ako sa pohybujú,\nposudzovať ich nesprávnosť a trestať za priestupok v zmysle zákona o cestnej premávke.\n\nŽalobca na záver dodal, že ako vysokoškolsky vzdelaná osoba a rodič nemá v žiadnom prípade záujem\ndopúšťať sa akéhokoľvek protiprávneho konania, čo i len priestupku, a to v tom smere, aby ohrozoval\na hazardoval so svojim životom.\n\nTo, že sa mal takéhoto priestupku dopustiť, považuje za krivé obvinenie, nezodpovedajúce objektívnej\npravde a skutočnosti a domnieva sa, že celá táto vec bola voči jeho osobe iba neprávom vykonštruovaná,\nje výsledkom nesprávneho zákroku a postupu polície, o čom svedčí aj ten fakt, že policajti, ktorí mali\núdajne výjazd na nejaký neodkladný zákrok, sa pohybovali v policajnom vozidle v civilných odevoch, po\nskončení služby v ten deň, pričom v dôsledku tejto udalosti sa ani na miesto zákroku nedostavili, ale\nvrátili sa späť do priestorov sídla OO PZ Kapušany, do ktorého sa po určitom čase dostavili všetci štyria\nchodci z jediného dôvodu , a to domáhať sa ochrany svojich osobných práv a slobôd.\n\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho rozhodnutia\n\nOkresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove ako správny orgán\nprvého stupňa uložil žalobcovi za porušenie povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 2 písm. b) a § 52 ods. 1\nzákona o cestnej premávke, ktoré spočívalo v tom, že ako chodec používal ľavý jazdný pruh cesty II/545\nv smere chôdze Prešov - Bardejov, pričom išiel v jazdnom pruhu bližšie k stredu vozovky, čím  podľa §\n137 ods. 1 zákona o cestnej premávke porušil pravidlá cestnej premávky a tým sa dopustil priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, pokutu vo výške 60 Eur.\n\nŽalobca dňa 30.12.2011 v čase o 20:34 hod. v obci Kapušany, ako účastník cestnej premávky ako\nchodec používal ľavý jazdný pruh cesty II/545 v smere chôdze Prešov - Bardejov, pričom išiel v jazdnom\npruhu bližšie k stredu vozovky.\n\nUvedeným konaním sa žalobca nesprával disciplinovane a ohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej\npremávky, predovšetkým svoju vlastnú bezpečnosť a tak porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm.\na) zákona o cestnej premávke, kde účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane\na ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný\nprispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej\npremávke, poveternostným podmienkam a svojím schopnostiam.\n\nĎalej uviedol, že žalobca tiež porušil povinnosť ustanovenú v § 52 ods. 1 zákona o cestnej premávke,\nkde chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Po chodníku sa chodí vpravo. Tam kde chodník\nnie je alebo kde je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici; tam kde nie je krajnica alebo kde je krajnica\nneschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky. To platí aj pre chodca, ktorý nesie predmet,\nktorým by mohol ohroziť premávku na chodníku alebo krajnici. Týmto konaním porušil pravidlá cestnej\npremávky podľa § 137 ods. 1 zákona o cestnej premávke, a tým sa dopustil priestupku podľa § 22\nods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, kde priestupku sa dopustí ten kto iným konaním, ako sa uvádza\nv písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky.\n\nPri ústnom pojednávaní o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalobca k veci\nuviedol, že sa vec nestala tak ako bola uvedená, pretože žalobca išiel po ľavej strane oproti vozidlám.\nTakže šiel po ľavej strane, teda po správnej strane vozovky. Policajné auto ho malo takmer zraziť, pretože\ncez obec obehovalo bez znamenia o zmene smeru jazdy iné vozidlo, ktoré išlo aspoň 70 km/hod. Náhle\npred ním zabrzdili a ohrozili ho. Porušili zákaz vjazdu. Ich jednanie bolo nedôstojné, nechceli sa žalobcovi\npreukázať.\n\nUviedol, že po ceste šli jednotlivo za sebou, manžel žalobcu, slečna K., žalobca a pán L..\n\nNa otázku v čom vidí dôvod, že ho zastavili policajti, aj napriek tomu, že plnili iné úlohy a kontrolovali\nlen jeho totožnosť uviedol, že tým, že išli po ceste a keď začali trúbiť tak žalobca zodvihol ruky nakoľko\nsa zľakol s tým, že nevidel aké auto ide, pretože išlo zozadu. Všimol si, že ide o policajtov, až keď sa\nauto dostalo pred nich.\n\nNa otázku, či spozoroval, či policajné vozidlo malo počas predchádzania znamenie o zmene smeru jazdy\nodpovedal, že podľa jeho názoru nie, pretože ak by ho mali, tak by si to bol všimol, nakoľko tam bola\ntma. Policajti na mieste blokovú pokutu žalobcovi neuložili, s tým že dodal, že ani nemali záujem s ním\njednať a odpovedať mu na jeho otázky a neboli ani ochotní sa mu preukázať. Odporučili ho na OO PZ\nKapušany, kam sa dostavil spolu s E. K., ale ani tam mu nepovedali o koho išlo a neboli ochotní prijať\nsťažnosť.\n\nNa otázku na ktorom mieste policajné auto predchádzalo uviedol, že asi 10-15 metrov pred vchodom\ndo areálu s tým, že v obci je plná čiara a policajné auto nemalo zapnuté nijaké výstražné svetlá.\n\nPri ústnom pojednávaní o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky svedok E. K.\nuviedol, že sa stretla so žalobcom u neho doma a išli von. Prešli na druhú stranu cesty. Po chvíli okolo\nnich preletelo vo veľkej rýchlosti nejaké auto, ktoré predchádzalo iné motorové vozidlo, ktoré taktiež\nohrozili, pretože pred ním zabrzdili. Občiansky preukaz pýtali len od žalobcu, pretože ho obvinili z toho,\nže im mal ukázať hanlivé gesto, čo podľa svedka nie je pravda. Navyše ho aj urazili, keď mu povedali, že\nnie je inteligentný. Správanie policajta bolo nedôstojné. Poznamenal, že teraz sa bežne deje, že ľudia\nkradnú autá, a teda nevedeli s kým sa rozprávali. V tme vidieť, že štyria ľudia idú a vidieť či niekto niečo\nukazuje. Uviedol, že nevie o čo im išlo. Ak by ten vodič predchádzaného vozidla neubrzdil, tak by došlo\nk nehode. Na OO PZ v Kapušanoch sa pýtali, kde sa tak ponáhľali, tak nám povedali, že sa ponáhľali na\nnejaký výjazd, avšak s nami stratili asi trištvrte hodiny. Takéto jednanie policajtov svedok ešte nezažil.\n\nĎalej uviedol, že je v kamarátskom vzťahu k žalobcovi. Zdôraznil, že v čase keď ich zastavila hliadka\nPolicajného zboru išli po ľavej strane vozovky po krajnici, dokopy 4 ľudia za sebou -  E., žalobca, svedok\na priateľ svedka.\n\nNa otázku v čom vidí dôvod, že ich zastavili policajti, aj napriek tomu že plnili iné úlohy a kontrolovali\nlen žalobcovu totožnosť uviedol, že nevie, ostal prekvapený, nakoľko nič nerobili, len sa zľakli, pretože\npo nich trúbili z čoho sa človek aj zľakne.\n\nNa otázku či ich ohrozovalo policajné vozidlo sa vyjadril, že určite ich ohrozovalo, nakoľko neboli zapnuté\nžiadne majáky, len po nich trúbili. Svedkovi však nebola uložená žiadna pokuta.\n\nNa otázku, či mu bolo povedané zo strany polície, čoho sa dopustili uviedol, že žalobcovi bolo povedané,\nže ak chce vedieť o koho išlo, nech si to ide zistiť na OO PZ Kapušany. Na OO PZ Kapušany sa vybrali\nasi po polhodine, najskôr si šli sadnúť a ukľudniť sa. Tam s nimi nič nespísali a zdržali sa tam asi hodinu,\npričom im povedali, že nič sa riešiť nebude, že nemajú žiadne oznámenie.\n\nNa otázku či sa vie vyjadriť k tomu, či žalobca chcel podať sťažnosť na policajtov poznamenal, že na\npolícii im povedal policajt, že sa s nimi nebude ani baviť, pretože chceli zistiť čo vlastne zlé spravili.\nDruhý policajt im povedal, že nič sa nebude riešiť, pretože nie je na základe čoho. Od svedka policajti\npreukázanie totožnosti nechceli.\n\nNa otázku, či svedok po tejto udalosti niekomu telefonoval povedal, že žalobcov manžel volal svokrovi\na povedal mu čo sa stalo.\n\nPri ústnom pojednávaní o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky svedok Mgr. F.\nL. uviedol, že počas dňa sa dohodli so žalobcom a jeho manželom, že pôjdu von. Večer sa stretli u\nnich doma a išli vonku. Prešli na druhú stranu cesty. Po chvíli okolo nich preletelo vo veľkej rýchlosti\nnejaké auto, ktoré predchádzalo iné motorové vozidlo, ktoré taktiež ohrozili, pretože pred ním zabrzdili.\nTo dané auto išlo rýchlejšie, ako by malo ísť v obci. Policajti zastavili, začali cúvať a cez zákaz vjazdu\nvošli do areálu. Jeden pán potom začal pýtať doklady od žalobcu, pretože ho obvinili z toho, že im mal\nukázať hanlivé gesto, čo nie je pravda. Uviedol, že viacerí z nich dvihli ruky, pretože sa zľakli. Potom\n\nžalobcu obvinili z toho, že šiel po strede cesty. Potom začalo neprístojne chovanie zo strany polície,\nkde žalobcovi povedali, že ho berú na policajnú stanicu. Daný policajt im nechcel ukázať ani odznak\nani preukaz. Až na opakovanú výzvu im ukázal svoj služobný preukaz. Chceli si opísať aj značku auta.\nPotom manžel žalobcu volal otcovi žalobcu o tom, že sa cítili poškodení. Následne policajti odišli.\n\nNa otázku akým smerom a po ktorej časti vozovky išli v čase, keď ich zastavila hliadka Policajného zboru\nuviedol, že išli po ľavej strane cesty jednotlivo za sebou.\n\nNa otázku, či bola na mieste uložená bloková pokuta poznamenal, že nie a že ani im nepovedali z čoho\nžalobcu obviňujú.\n\nPri ústnom pojednávaní o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky svedok E. O.\nuviedol, že vyšli z domu von. Prešli na druhú stranu cesty. Po chvíli počuli rýchlo idúce červené auto. Toto\nauto predchádzalo policajné auto, ktoré na nich zatrúbilo a potom zastavilo. Začali cúvať k nim a pri nich\nuž zastavili bez svetiel. Pýtali od žalobcu občiansky preukaz, pretože im ukázal hanlivé gesto. Najprv\nnevedel či ho má pri sebe. Obaja policajti boli v civile a nechceli sa im preukázať. Obaja sa správali\nhrubo. Potom si zapísali meno alebo niečo iné. Žalobca od nich chcel vedieť ako sa to bude ďalej riešiť.\nZatvorili dvere a odišli. Preukázali sa služobným preukazom, ale nechceli ho vybrať. Nič nebolo vidieť,\npretože bola tma. Potom policajti odišli.\n\nNa otázku v akom vzťahu je k žalobcovi uviedol, že ide o jeho manžela.\n\nNa otázku akým spôsobom išli po ceste konkrétne v akom tvare išli odpovedal, že za sebou. Svedok\nišiel prvý a manželka za ním.\n\nNa otázku v čom vidí dôvod, že ich zastavili policajti, aj napriek tomu že plnili iné úlohy a kontrolovali len\nžalobcovu totožnosť uviedol, že tomu vôbec nerozumel. Myslel, že zastavujú to auto, ktoré obiehali.\n\nPri ústnom pojednávaní o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky svedok E. O. na\notázku v akom vzťahu je k žalobcovi uviedol, že je jeho otec. Dňa 30.12.2011 v čase o 20:34 hod. na\nceste II/545 v blízkosti reštaurácie \"Farmer arca\", teda na mieste kde sa mal žalobca dopustiť priestupku\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nebol, pretože bol doma.\n\nNa otázku čo je mu známe o danej inkriminovanej udalosti odpovedal, že asi o 22:30 mu zavolal jeho\nzať, že majú problém s policajtmi, ktorí chcú zobrať žalobcu na obvodné oddelenie. Uviedol, že má\nvedomosť o tom, že policajti nesmú chodiť v civile na služobných autách. Taktiež sa im nepredstavili.\nŽiadny priestupok nevidel, aby sa tam stal.\n\nNa otázku čo mu povedal operačný dôstojník keď volal na linku 158 uviedol, že mu povedal že im ide\nhneď zavolať a stiahnuť ich. Svedok tam nemienil ísť nič vybavovať.\n\nDodal, že nemá vedomosť o tom, že by sa niekto na policajtov sťažoval.\n\nNpor. X. P., príslušník Policajného zboru k danej veci uviedol, že sa nebude vyjadrovať, nakoľko všetko\nčo vie, je v zázname z uvedeného dňa a zakladá sa to na pravde. Uviedol, že nie v žiadnom vzťahu\nk žalobcovi.\n\nNa otázku akým smerom a po ktorej časti vozovky šiel žalobca v čase keď ho spozoroval dodal, že\nvšetko čo uviedol, je v zázname a k danej veci sa nebude vyjadrovať.\n\nNa otázku akým spôsobom resp. v akom tvare išli odpovedal, že žalobca šiel posledný s tým, že všetky\ntri osoby išli za krajnicou, ale žalobca išiel po ľavom jazdnom pruhu.\n\nUviedol, že bol vodičom vozidla, avšak nepamätá si presne na akú vzdialenosť videl chodcov, nakoľko\nsa to stalo v decembri. Dodal, že mal výjazd v trestnej veci s tým, že prečo počas realizácie služobného\nzákroku nebol v uniforme je uvedené v priestupku.\n\nNa otázku, či je podľa jeho názoru spísaný záznam v zhode so správou o výsledku objasňovania\npriestupku odpovedal, že to hodnotí okresný dopravný inšpektorát.\n\nK veci ešte dodal, že nie je v jeho záujme bezdôvodne postihnúť občana, ktorý sa ničoho nedopustil a v\nžiadnom prípade by si nedovolil vykonávať službu a právomoc ako verejný činiteľ v rozpore so zákonom.\n\nStržm. F. F., príslušník Policajného zboru, k danej veci uviedol, že sa všetko čo sa v uvedený deň udialo\nje v zázname a nič viac k tomu dodať nechcel. Uviedol, že žalobcu nepozná resp. videl ho v ten deň\nprvý krát.\n\nNa otázku akým spôsobom išli po ceste, teda v akom tvare išli a po ktorej časti vozovky sa vyjadril\ntak, že žalobca išiel za troma osobami, ktoré išli pred ním vedľa seba a žalobca išiel po strede ľavého\njazdného pruhu.\n\nNa otázku či úkon, kam išiel, bol vykonávaný ako neodkladný alebo bežný odpovedal, že išiel ukázať\nvodičovi, kde je miesto činu. Uviedol, že vozidlo nemalo zapnuté výstražné svetlá. Nevedel odhadnúť\npresne na akú vzdialenosť videl chodcov.\n\nOpísal moment keď predchádzali iné vozidlo tak, že jeho kolega začal predchádzať iné vozidlo, dal\nznamenie o zmene smeru jazdy s tým, že počas predchádzania kolega zatrúbil na osobu idúcu po\njazdnom pruhu, ktorá ukázala hanlivé gesto a stiahla sa na krajnicu.\n\nUviedol, že na mieste zastavenia chodcov sa zadržali asi osem minút. Na mieste blokovú pokutu\nneuložili. V čase keď zastavili chodcov končil službu a išiel so súhlasom nadriadeného na miesto činu.\n\nNa otázku či sa vrátili naspäť na obvodné oddelenie odpovedal, že áno. Tam sa dostavil aj žalobca,\nkde mu bolo povedané, že bude spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku a predložená na\nokresný dopravný inšpektorát.\n\nNa otázku či bolo žalobcovi umožnené, keď žiadal služobný preukaz uviedol, že kolega mu preukázal\nslužobný preukaz.\n\nNa otázku či bol riešený ohľadne nejakej sťažnosti odpovedal áno.\n\nK veci dodal, že nie je v jeho záujme bezdôvodne postihnúť občana, ktorý sa ničoho nedopustil a v\nžiadnom prípade by si nedovolil vykonávať službu a právomoc ako verejný činiteľ v rozpore so zákonom.\n\nK uvedenému žalobca následne dodal, že to čo uviedli policajti nebolo presne tak ako sa to stalo. Dodal,\nže v minulosti sa mu ešte nestalo, aby ho zastavili policajti a obvinili z niečoho, čo nespáchal.\n\nNa otázku, či si myslí, že policajti vykonávali svoju činnosť v rozpore so zákonom, alebo zneužili svoju\nprávomoc odpovedal, že nepostupovali správne.\n\nSprávny orgán uviedol, že pri rozhodovaní o priestupku vychádzal z nasledovných dôkazných materiálov\n- správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, záznam\nvo veci neosvetleného chodca na vozovke a jeho použitia hanlivého gesta, ostatné písomnosti súvisiace\no objasňovaním a prejednávaním priestupku.\n\nSprávny orgán výpovede svedkov považoval za účelové nakoľko ide o žalobcových príbuzných a\nrodinných príslušníkov s tým, že z výpovedí svedkov navrhnutých žalobcom sú zrejmé rozpory. Námietku\nžalobcu, že sa priestupku nedopustil považoval správny orgán za účelovú, nakoľko z výpovedí policajtov\na spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že žalobca šiel po ľavom jazdnom pruhu.\n\nSprávny orgán prihliadol na fakt, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2004 a\ndoposiaľ nemá záznam v karte vodiča o tom že by bol postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky. Dodal, že nemôže pripustiť, aby v jeho rozhodovacej právomoci vznikali v\nskutkovo obdobných veciach neodôvodnené rozdiely a rozhodoval rozdielne pri obdobných podkladoch\nrozhodnutia.\n\nPrvostupňový správny orgán vyjadril názor, že príslušníci Policajného zboru by žalobcu bezdôvodne\nnezastavili, nekontrolovali a následné nevypísali príslušnú správu, pokiaľ by jednoznačne neboli\npresvedčení, že žalobca dňa 30.12.2011 v čase o 20:34 hod. ako chodec, išiel po ceste II/545, v obci\nKapušany, kde bolo zistené, že ako účastník cestnej premávky sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne,\ntak aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky a ako chodec používal na chôdzu ľavý\njazdný pruh bližšie k stredu vozovky.\n\nVzhľadom k tomu, že policajti, ktorý zistili a dokumentovali priestupok nemali žiaden pomer k veci ani k\nsamotnému žalobcovi, správny orgán nemal žiaden dôvod pochybovať o vierohodnosti spísanej správy\no výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n\nS poukazom na § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, a\n§ 9 ods. 1 citovaného zákona, dospel správny orgán k tomu, že nemá žiadne pochybnosti o správnosti\npostupu a pravdivosti tvrdení policajtov OO PZ Kapušany.\n\nSprávny orgán prvého stupňa mal teda za preukázané, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú\npodstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona\no priestupkoch a že spisový materiál obsahuje dostatok podkladov, aby mohol správny orgán vo veci\nrozhodnúť.\n\nSprávny orgán mal za to, že uložená sankcia je primeraná k spáchanému skutku a že v budúcnosti\nbude na žalobcu pôsobiť dostatočne preventívne a výchovne, aby sa obdobného skutku v budúcnosti\nnedopustil, resp. aby ho odvrátil od protiprávneho konania. Správny orgán pri ukladaní sankcií prihliadol\nna závažnosť priestupku, a to, že sa nejedná o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným\nspôsobom, taktiež na spôsob spáchania a následky a to, že išlo nielen o porušovací následok, ale o\nohrozovací následok, kde došlo bezprostredne k ohrozeniu žalobcu ako chodca, pretože na chôdzu\npoužil ľavý jazdný pruh bližšie k stredu vozovky. Správny orgán prihliadol na okolnosti priestupku a to, že\nv mieste kde došlo k priestupku sa nenachádza chodník, čo však neodôvodňuje použitie ľavého jazdného\npruhu, bližšie k stredu vozovky na chodenie, pričom ostatné osoby, ktoré išli spolu so žalobcom išli po\nľavej krajnici. Pri ukladaní sankcie za priestupok bolo prihliadnuté na osobu žalobcu a to, že doposiaľ\nnemá záznamy v karte vodiča o tom, že bol postihnutý za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky, čo správny orgán považuje za poľahčujúcu okolnosť.\n\nV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\n\nŽalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.03.2012 zmenil časť textu výrokovej časti\nrozhodnutia, pričom zmena sa týkala len paragrafovaného znenia žalobcom porušenej povinnosti ako\noprava chyby a v ďalšej časti odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie potvrdil.\n\nŽalovaný uviedol, že na ústnom pojednávaní o priestupku prvostupňový správny orgán doplnil spisový\nmateriál o navrhnuté dôkazy, ktorými boli vypočutie svedkov a príslušníkov Policajného zboru, čím\nvykonal navrhnuté dôkazy žalobcu, ktorý bol prítomný na ústnom pojednávaní pri vypočúvaní svedkov\na aktívne sa do vypočúvania zapájali, teda kládol svedkom a príslušníkom Policajného zboru otázky\ns cieľom odstrániť existujúce rozpory v predloženom spisovom materiáli. Vzhľadom k uvedenému\nžalovaný zastával názor, že žalobca nepovažoval za potrebné ďalšie dokazovanie, a to aj napriek\nvyjadreniu jeho nesúhlasu s tvrdeniami príslušníkov Policajného zboru.\n\nŽalovaný mal za to, že dokazovanie spáchania priestupku bolo dostatočné pre vydanie meritórneho\nrozhodnutia vo veci. Námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení vydaného rozhodnutia považoval\nza subjektívny názor. Zároveň uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je aj s poukazom na\ndoplnené dokazovanie postačujúce. Mal za to, že žalobca sa skutku dopustil tak ako je uvedené vo\nvýroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.\n\nPoznamenal, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal posúdením vierohodnosti výpovede\nnavrhnutých svedkov v porovnaní so svedeckou výpoveďou príslušníkov Policajného zboru. Stotožnil sa\ns názorom prvostupňového správneho orgánu o výpovednej hodnote svedeckej výpovede príslušníkov\nPolicajného zboru. Mal za to, že je možné s určitosťou vylúčiť akýkoľvek vzájomný vzťah medzi\npríslušníkmi Policajného zboru a žalobcom. Dodal, že nemal dôvod pochybovať o správnosti\nmyšlienkového vnímania policajtov, ktorým obaja zhodne dospeli k záveru, že žalobca sa porušením\nzákonnej povinnosti dopustil protiprávneho konania napriek tomu, že spáchanie priestupku nebolo\nzadokumentované žiadnym technickým prostriedkom.\n\nŽalovaný uviedol, že zastáva názor, že žalobca sa dňa 30.12.2012 nesprával ako účastník cestnej\npremávky disciplinovane a ohľaduplne voči ostatným účastníkom cestnej premávky. Taktiež mal za to,\nže vodič motorového vozidla bol oprávnený použiť výstražné znamenie v obci na odvrátenie hroziace\nnebezpečenstva.\n\nŽalovaný súhlasil s odôvodnením prvostupňového správneho orgánu aj v časti, kde hodnotí prípadný\nprotiprávny postup hliadky Policajného zboru. Dodal, že v prípade úmyselného uvedenia nesprávnych,\nneúplných, resp. zavádzajúcich skutočností do správy o výsledku objasňovania priestupku, by sa\npolicajti týmto konaním vystavili neporovnateľne väčšiemu riziku trestného stíhania, ako by bolo zistenie\npriestupku a objasnenie jeho páchateľa. Službukonajúci policajti v prípade, ak by skutočne neboli\npresvedčení o protiprávnom konaní žalobcu by nemali žiaden zákonný, ani iný dôvod vykonať služobný\nzákrok a tým bezprostredne zasahovať do základných práv a slobôd osoby.\n\nZdôraznil, že policajt vykonávajúci objasňovanie priestupku nesmie pripustiť, aby v štádiu objasňovania,\npod vplyvom oznámenia o možnej sťažnosti voči jeho postupu, resp. voči jeho osobe bol jeho objasňujúci\npostup ovplyvnený do takej miery, že to mohlo zmeniť právnu kvalifikáciu protiprávneho konania\npodozrivého z jeho spáchania. Policajt, či už vykonávajúci objasňovanie, alebo prejednávanie priestupku\npovažuje podanie sťažnosti smerujúcej voči jeho osobe ako zákonnú možnosť občana, ktorú občanovi\nnemožno uprieť, ani žiadnym spôsobom ho o túto možnosť pripraviť.\n\nŽalovaný nezistil rozpory, pre ktoré by bolo potrebné vyhodnotiť svedeckú hodnotu policajtov ako\nnepresvedčivú a nepravdepodobnú. K svedeckým výpovediam navrhnutých svedkov uviedol, že\nžalobcom navrhnutí svedkovia sú jeho príbuzní, resp. známy, preto je objektivita ich svedeckej výpovede\nvzájomnými vzťahmi ovplyvnená a spochybniteľná.\n\nVI.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 27.10.2015 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní\nvopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách\nustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán\noprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,\nktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje\nzáujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný\nsprávny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia\npravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.\n\nPodľa § 1 zákona o cestnej premávke, tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a\npovinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku\norganizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za\nporušenie tohto zákona.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke, cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie\nužívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len \"cesta\") vodičmi\nvozidiel a chodcami.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá\ncestnej premávky ustanovené v tomto zákone.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať\nsa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom\nje povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii\nv cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.\nPodľa § 52 ods. 1 zákona o cestnej premávke, chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Po\nchodníku sa chodí vpravo. Tam, kde chodník nie je alebo kde je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici;\ntam, kde nie je krajnica alebo kde je krajnica neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky.\nTo platí aj pre chodca, ktorý nesie predmet, ktorým by mohol ohroziť premávku na chodníku alebo na\nkrajnici.\nPodľa § 52 ods. 3 zákona o cestnej premávke, chodci smú ísť po krajnici alebo po okraji vozovky najviac\ndvaja vedľa seba, ak tým najmä za zníženej viditeľnosti alebo za zvýšenej premávky neohrozia alebo\nneobmedzia cestnú premávku; to neplatí pre osoby, ktoré sa pohybujú po krajnici alebo po okraji vozovky\nna lyžiach, korčuliach alebo na obdobnom športovom vybavení, ktoré sa môžu pohybovať len v rade\nza sebou. Za zníženej viditeľnosti musí mať chodec idúci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe\nviditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev.\nPodľa § 137 ods. 1 zákona o cestnej premávke, porušenie povinností ustanovených týmto zákonom\nsa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. p. KRP-P-59/KDI-BCP-2012 zo dňa 26.03.2012\na vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný preskúmavaným rozhodnutím zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. p.:\nORPZ-P-49/ODI2-PO-2012 zo dňa 21.02.2012 tak, že časť textu vo výrokovej časti rozhodnutia:\n„...Uvedeným konaním Ing. D. O. porušila povinnosť ustanovenú v §3 ods. 2 písm. b)...\" vypustil a\nnahradil textom: „ ... Uvedeným konaním Ing. D. O. porušila povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm.\na)...\" s tým, že v ďalšej časti odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\npotvrdil.\nPrvostupňovým rozhodnutím správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 60 Eur za porušenie\npovinnosti ustanovenej v § 3 ods. 2 písm. b) a § 52 ods. 1 zákona o cestnej premávke, ktoré spočívalo\nv tom, že žalobca ako účastník cestnej premávky ako chodec používal ľavý jazdný pruh cesty II/545\nv smere chôdze Prešov - Bardejov, pričom šiel v jazdnom pruhu bližšie k stredu vozovky, čím porušil\npravidlá cestnej premávky a tým sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd Slovenskej republiky celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom\nrozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v\nadministratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu\nako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či bolo\npovinnosťou konajúceho priestupkového orgánu pri rozhodovaní o spáchanom priestupku preskúmať\nokolnosti, na základe ktorých bola žalobcovi uložená pokuta. Práve tento právny rámec aj vymedzuje\npotrebné medze skutkového zistenia.\nSúčasne Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je\nrozhodnutie žalovaného napadnuté žalobcom. Nie je teda úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva\nnahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí,\n\nteda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou\nrešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nNásledne v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd Slovenskej republiky vopred avizuje, že\npo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky\ns prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých\nvybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich doplňujúcich zistení a\nzáverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej\nprávnej otázke.\n\nOdvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom\nrozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, dopĺňa tieto dôvody.\n\nPreskúmaním predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že orgán objasňujúce priestupok,\nako aj žalovaný vo veci rozhodli na podklade skutkového stavu veci, ktorý nebol dostatočne zistený, a\nz ktorého jednoznačne nevyplýva, že žalobca sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona\no priestupkoch.\nOdvolací súd vyhodnotil námietky žalovaného ako nedôvodné. Na rozdiel od žalovaného, odvolací\nsúd po preskúmaní pripojených spisov dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané na\npodklade spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci predovšetkým s poukazom na rozporné tvrdenia\npríslušníkov Policajného zboru na jednej strane a žalobcu a troch svedkov na strane druhej s tým, že\nžalovaný vychádzal z tvrdení príslušníkov Policajného zboru, ktorým pripísal väčšiu váhu ako výpovedi\nžalobcu či svedkov z dôvodov vyplývajúcich z postavenia policajta a z dôvodu príbuzenských resp.\npriateľských vzťahov medzi žalobcom a svedkami.\nNajvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že tvrdenia resp. výpovede príslušníkov Policajného\nzboru a žalobkyne, prípadne svedkov sú rovnocennými dôkazmi, a preto, ak správny orgán na základe\nvykonaných dôkazov nebol schopný spáchanie priestupku žalobcom preukázať, bol povinný vykonať\nďalšie úkony s cieľom odstrániť rozpor medzi tvrdeniami a zistiť tak presne a úplne skutkový stav veci\nalebo konanie o priestupku zastaviť. V súlade s § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch je správny\norgán povinný spáchanie priestupku preukázať, z čoho vyplýva, že na rozhodnutie o tom, či sa žalobca\ndopustil priestupku nepostačuje iba spochybnenie jeho výpovede.\n\nJe nepochybné, že správny orgán má v konaní postupovať tak, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie\na tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti. I keď tvrdenia príslušníkov hliadky PZ majú značnú\nvypovedaciu hodnotu (už aj s poukazom na skutočnosť, že policajti dokumentujúci priestupok nemajú\nna veci a jej výsledku žiadny záujem a vykonávajú len svoju služobnú povinnosť, pri ktorej sú viazaní\nprísahou a sú povinní dbať, aby prípadný zásah do práv a slobôd osôb, ktorým by v súvislosti s\nich činnosťou mohla vzniknúť ujma a neprekročili mieru nevyhnutnú k dosiahnutiu účelu sledovaného\nslužobným zákrokom alebo výkonom), jeho existencia neznamená, že v prípade spochybnenia iným\ndôkazom alebo dôkazmi, by správny orgán mal rezignovať na získanie akýchkoľvek iných dôkazov,\nktorých vykonanie by sa vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci javili byť vhodné a ktoré si môže\npri vynaložení  primeraného úsilia zaobstarať.\n\nVzhľadom na to, že v predmetnej veci teda existujú rôzne verzie skutkového stavu, nemožno hovoriť o\njeho objasnení bez pochybností a v takom prípade je konštatovanie zodpovednosti žalobkyne za konanie\nvykazujúce znaky priestupku nepresvedčivé a predčasné.\n\nV prípade, že sa správnym orgánom nepodarí preukázať spáchanie skutku žalobkyňou tak, aby ďalšie\npochybnosti o jeho priebehu nepretrvávali, bude nevyhnutné zastaviť priestupkové konanie podľa § 76\nods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch.\n\nNa základe uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalovaného a stanoviska\nžalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa\n§ 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c a §\n250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho úspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania\npriznal vo výške 83,89 Eur, za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) 61,87 Eur, režijný\npaušál 8,04 Eur a 13,98 Eur DPH. Žalovanému zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}