{"guid": "3fe01070-13f8-462e-bac9-743df9a95655:2a31e322-88bc-48e0-b2b7-b97a5f8d43d5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8012200044.1", "spisova_znacka": "8Sžo/18/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/18/2014 z 30. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2015, sp. zn. 8Sžo/18/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8012200044.1", "identifikacne_cislo": "8012200044", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2015-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-43.odsek-3.pismeno-g", "nazov": "§ 43 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-43.odsek-3.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-43.odsek-3.pismeno-h", "nazov": "§ 43 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-43.odsek-3.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a31e322-88bc-48e0-b2b7-b97a5f8d43d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200044.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200044.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200044.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/18/2014\n8012200044\n30. 04. 2015\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2015:8012200044.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: A. U., K. D.\nXXX/X, K. S., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Garajom, so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-205/2011 zo dňa 8. decembra 2011 ako aj personálny\nrozkaz č. 360 zo dňa 30. augusta 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 4S 30/2012-43, zo dňa 29. novembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 30/2012-43, zo dňa\n29. novembra 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ministra vnútra SR č.\nSLV-PS-PK-205/2011 zo dňa 08.12.2011, ktorým zamietol rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu\nministra vnútra SR č. 360 zo dňa 30.08.2011, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.\n73/1998 Z. z.\") prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že porušil\npovinnosti policajta uvedené v § 43 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., ku ktorému došlo tým,\nže dňa 24.06.2011 v čase mimo výkonu štátnej služby asi o 16,07 hod. mal odcudziť v obchodnom\ndome Kaufland na Duklianskej ul. v Spišskej Novej Vsi jeden kus LED svietidla v hodnote 8,49 € tak, že\ntoto svietidlo v predajni mal vybrať z obalu a vložiť ho do pravého vrecka nohavíc a toto prvostupňové\nrozhodnutie zároveň potvrdil.\nKrajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil,\nže personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 360 zo dňa 30.08.2011 bol žalobca prepustený zo\nslužobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998\nZ. z. s tým, že jeho služobný pomer končí podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom\ndoručenia rozhodnutia. Z odôvodnenia personálneho rozkazu súd zistil, že dôvodom prepustenia bolo\nporušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom spočívajúce v tom, že\nžalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď svoje sily a schopnosti nevynaložil na\nochranu majetku, ale naopak svojim protiprávnym konaním do majetkového práva iného zvlášť hrubým\nspôsobom zasiahol, keď odcudzil jeden kus LED svietidla v celkovej hodnote 8,49 € ku škode OD\nKaufland; teda neriadil sa zákonom, keď v čase mimo štátnej služby sa nezdržal konania, ktorým mohol\n\nnarušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal ani služobnú disciplínu, čím zvlášť\nhrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č.\n73/1998 Z. z. Ponechanie menovaného v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby, ktorými sú zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, ich povinnosť\nbyť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v PZ. Zákon predpokladá, že\npríslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákon a iné právne predpisy tak,\nako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.\nSúd ďalej uviedol, že Žalobca napadol personálny rozkaz včas podaným rozkladom. Namietal, že sa\nkonania uvedeného v napadnutom rozkaze nedopustil úmyselne. Jeho priznanie dňa 10.08.2011 nebolo\nslobodným prejavom vôle, ale z presvedčenia nadriadeným, že vec bude riešená disciplinárne a nie\npersonálne. V popísanej časovej súslednosti udalostí (totožné ako v žalobe) uviedol, že pri snahe\ndoniesť platobnú kartu z auta s cieľom uhradiť vybraný tovar, zabudol vyložiť predmetné svietidlo z\nvrecka, kam ho pred platbou vložil. Jeho úmyslom nebolo kradnúť, napokon tovar následne s celým\nnákupom uhradil a tak obchodu nevznikla žiadna škoda. Poukázal na svoju doterajšiu bezúhonnosť a\npozitívne služobné hodnotenia. Preto považuje postih za nepomerný k závažnosti konania.\nPodľa krajského súdu policajný zbor pri plnení svojich úloh okrem iného spolupôsobí pri ochrane\nzákladných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a\npri ochrane majetku, odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, vedie boj proti organizovanému\nzločinu, zabezpečuje ochranu štátnej hranice (§ 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore),\npričom obsahom služobnej prísahy policajta je sľub vernosti Slovenskej republike, čestnosti, statočnosti\na disciplinovanosti, sľub, že všetky svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov, ich\nbezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života a sľub, že sa bude riadiť Ústavou\nSR, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 17 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z. z.).\nPodľa krajského súdu zložením služobnej prísahy (sľubu) sa občan ako príslušník Policajného zboru\nzačleňuje do okruhu osôb, u ktorých sa konanie v rozpore s právnymi predpismi pre účely služobného\npomeru posudzuje z hľadiska tohto sľubu. Výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu\npredpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu a je prirodzené očakávať, že policajti budú\npríkladne rešpektovať zákony. Policajt je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou,\nústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,\nnariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, vykonávať štátnu\nslužbu osobne, riadne a včas, oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré\nohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu škodu, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť\nk stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané\nv súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, v štátnej službe i mimo\nštátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru\nv tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu, vykonávať štátnu službu nestranne a plniť aj povinnosti\nvyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 48 ods. 3 písm. a/, b/, c/, f/, g/, h/, i/,\nn/ zákona č. 73/1998 Z. z.).\nSúd nepovažoval námietku žalobcu, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, keď\nza nedbanlivostný čin ho prepustili zo služobného pomeru súd za relevantnú, nakoľko vo veci bolo\nvykonané rozsiahle dokazovanie a žalobca bol usvedčený vo veci priestupku proti majetku, pretože\nsvoju verziu konania preukázať nevedel, naopak túto vyhodnotili aj z podrobného rozpisu hovorov z\nmobilného telefónu orgány činné v odbore poriadkovej polície ako nepravdivé (záznam č. ORPZ-PPOPP7-41-016/2011 - obsah spisového materiálu z OO PZ Spišská Nová Ves týkajúci sa priestupku).\nPodľa krajského súdu, žalovaný v rámci správnej úvahy vyhodnotil dôkazy, ktoré boli zadovážené, ako\npravdivé, a svoje rozhodnutie náležité odôvodnil. Súdu neboli v priebehu súdneho konania predkladané\npodklady, ktoré by vyvracali ich pravdivosť a žalobca na také ani nepoukazoval a jeho námietky neboli\nprávne významné z hľadiska preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v konaní, v\nktorom bolo napadnuté rozhodnutie o prepustení vydané.\nKrajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel\nk záveru, že konanie, ktorého sa žalobca dopustil je v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy a\n\nnezodpovedá ani služobným povinnostiam príslušníka Policajného zboru a preto žalobu ako nedôvodnú\nzamietol podľa§ 250j ods. 1 OSP.\nO náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému\nžalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnom ustanovenej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nPodľa jeho názoru súd vec nesprávne právne posúdil, pričom poukázal na ust. § 192 ods. l písm. e/\nzákona č. 73/1998 Z. z. policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru ak porušil služobnú prísahu\nzvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov\nštátnej služby.\nUviedol, že ukladanie sankcií za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu\n(diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v\nzákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom\npoužitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je\nvýsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležité zdôvodnené. (Rozsudok Najvyššieho súdu\nSR z 02.06.2011, sp. zn.: 8Sžo/163/2010), a zároveň poukázal na fakt, že pri preskúmavaní správnych\nrozhodnutí o uložení sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy (§ 245\nods. 2 OSP), ale aj jej správnosť, keď môže dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak.\nUloženie sankcie v správnom konaní vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil\ns uvedením konkrétnych skutočnosti, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Všeobecné\nkonštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je podľa\nnázoru najvyššieho súdu dostatočným pre uloženie sankcie. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z\n03.05.2011, sp. zn.: 3Sžo/253/2010).\nPodľa žalobcu v zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru....., zákonodarca nedefinuje,\nčo pokladá za porušenie prísahy alebo zvlášť závažné porušenie služobnej povinnosti, z ktorých\ndôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou)\nhypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom\na ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom\njednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu\nkonkrétnych okolností. Pri posúdení porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým\nspôsobom, zákon nevymedzuje, z akých hľadísk mal správny orgán vychádzať, teda vymedzenie\nhypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak\nmôže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti\nprihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší\npostoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu (zabezpečovanie iných služobných povinností\nv súvislosti s voľbou prezidenta), za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú\nmieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky. Zákon tu síce\nponechal širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka policajného\nzboru pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha\nmusí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a\nako správne uviedol žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu, musí byť logickým vyústením riadneho\nhodnotenia skutkových zistení.\nPodľa žalobcu správny orgán nemôže rozhodovať na základe ľubovôle a prepustiť zo služobného\npomeru policajta, ktorého konanie má byť skutkovým základom prepustenia. Aj v rámci zákonom\npovolenej správnej úvahy je totiž povinnosťou správneho orgánu rešpektovať zákon a neprekročiť jeho\nmedze. V tomto prípade zákon uložil povinnosť ministerstvu vnútra vydať interný právny predpis ako\nriešiť prepustenie policajta z policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.\nNa základe toho má žalobca za to, že predmetné ustanovenie zákona č. 73/1998 Z. z. je nezákonné\na tým pádom aj nevykonateľné pretože ponecháva na svojvôli štátneho orgánu, čo môže subsumovať\npod predmetné ustanovenie zákona, pričom súd je povinný pri výklade právnej normy postupovať v\n\nsúlade s výkladovými postupmi, osobitne je povinný ju vykladať v súlade s Ústavou SR, najmä v súlade\ns princípom právneho štátu a ochrany základných práv a slobôd. Máme za to, že Krajský súd princíp\nústavnej konformity výkladu nerešpektoval.\nŽalobca má za to, že tak ako správny orgán, tak aj krajský súd sa nedostatočne vysporiadali s\nodôvodnením personálneho rozkazu, keď len stroho skonštatovali, že konanie obvineného zakladá\nporušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere\npríslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby bez náležitého\nvymedzenia týchto pojmov, pričom správny orgán musí tiež zvážiť, či na zjednanie nápravy nebude\npostačovať uloženie niektorého z disciplinárnych opatrení podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.\nZároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.\nK odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že podľa jeho názoru Krajský súd v Bratislave rozhodol v\nsúlade s OSP, keď podanú žalobu zamietol. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol vydaný v súlade\ns ustanoveniami OSP po riadnom zistení skutočného stavu vecí, je v dostatočnom rozsahu odôvodnený,\nprvostupňový súd sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a z uvedeného\ndôvodu navrhuje odvolaciemu súdu tento ako vecne správny potvrdiť.\nPodľa jeho názoru žalobca v podanom odvolaní voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave neuvádza\nžiadne relevantné nové skutočnosti, iba zastáva názor, že došlo nesprávnemu posúdeniu a rozhodnutiu\nvo veci. V tejto súvislosti sa preto žalovaný pridržiava svojho stanoviska č. SLV-PS-S-48/2012 zo dňa\n16.04.2012 v písomnom vyjadrení k podanej žalobe.\nŽalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, že úlohou súdu v správnom\nsúdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov\na rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou\nrešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Teda, že správny súd nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia\norgánu verejnej správy, a že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v žalobe\nvymedzeným. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá\nvyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP, a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých\npreskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa žalovaného výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté\nrozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto\nnedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 3 OSP). Ako už bolo uvedené, úlohou súdu v správnom\nsúdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí\nsprávnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou)\nrešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor, napr. Ústavný súd SR č. k. II.\nÚS 127/07-21, Najvyšší súd SR, napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, 6Sžo/98/2008, 1Sžo/33/2008, 2Sžo/5/2009\na 8Sžo/547/2009).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a\nz dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez\nnariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a §\n246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.04.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nPodľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie správneho\norgánu\").\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil\nskutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom\nznáme nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a\ndostatočne výstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal\nso všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad\na aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sa správny orgán navrhnutými dôkazmi zaoberal, keďže sa v\nnapadnutom rozhodnutí uvádza, že bolo vydané po preskúmaní spisového materiálu a zhodnotení\ndôkazov a okolností prípadu jednotlivo, i ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, v čí prospech\nsvedčia. Správny bol postup správneho orgánu, ktorý aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov,\nktorá umožňuje orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, o ktorých sa domnieva, že by mohli mať\npodstatný vplyv na objasnenie skutočností podstatných pre vydanie spravodlivého rozhodnutia vo veci\nsamej, a preto z tohto dôvodu žalobcove práva porušené neboli, ak správny orgán vo svojom rozhodnutí\no rozklade považoval niektoré dôkazy ako irelevantné bez toho aby to zdôvodnil.\nAj odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako prvostupňový súd a správne orgány, teda, že žalobca\nporušil svojim konaním služobnú prísahu a služobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktoré spočívali\nv tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď svoje sily a schopnosti\nnevynaložil na ochranu majetku, ale naopak svojim protiprávnym konaním do majetkového práva\niného zvlášť hrubým spôsobom zasiahol a neriadil sa zákonom, keď v čase mimo štátnej služby sa\nnezdržal konania, ktorým mohol narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal ani\nslužobnú disciplínu, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v §\n48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z. Aj súd by v danom prípade považoval ponechanie\nžalobcu v služobnom pomere na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú najmä zodpovedné\ndodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať\npráva občanov a tým upevňovať ich dôveru v PZ, nakoľko zákon č. 73/1998 Z .z. predpokladá, že\npríslušník policajného zboru v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákon a iné právne\npredpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.\nNaviac podľa odvolacieho súdu zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov\nposkytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je to u zamestnancov v\npracovnom pomere, respektíve kladie na príslušníkov policajného zboru vyššie nároky a požiadavky na\nčestnosť a rešpektovanie zákona.\nPreto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch\nstupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k\nporušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov\nuvedených vyššie, za správny.\n\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom\nkonaní, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ako vecne\nsprávny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods.\n1 a § 250k OSP tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a\nžalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/30/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}