{"guid": "a4de6d4d-c8e8-4bfc-bd89-799e2c075c25:c18c8f47-164d-4edd-a4f2-11fe0a3aa361", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7912219499.1", "spisova_znacka": "5MCdo/17/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/17/2014 z 30. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2015, sp. zn. 5MCdo/17/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7912219499.1", "identifikacne_cislo": "7912219499", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Helena Haukvitzová", "sudca_id": 277, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-haukvitzova-277", "datum_vydania": "2015-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-2", "nazov": "§ 148a ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-148a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i", "nazov": "§ 243i OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-1", "nazov": "§ 148a ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-148a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-148a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c18c8f47-164d-4edd-a4f2-11fe0a3aa361", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7912219499.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7912219499.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7912219499.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/17/2014\n7912219499\n30. 09. 2015\nJUDr. Helena Haukvitzová\nECLI:SK:NSSR:2015:7912219499.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,\ns.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni A. O., bývajúcej v A.,\nza účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,\nso sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,\nadvokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 4 577,13 € s príslušenstvom,\nvedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn.14 C 121/2014, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov z 26. marca 2014 sp.zn. 14\nRo 560/2012- 77, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a.\nOdporkyni a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\nodôvodnenie:\nNavrhovateľ sa návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia 4 577,13 € s príslušenstvom na základe\nzmluvy o spotrebnom úvere z 9. júla 2004 uzatvorenej medzi Všeobecnou úverovou bankou a s. ako\nveriteľom a A. O. a F. O. ako dlžníkmi. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou 8. decembra 2011\nmedzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom,\nbola pohľadávka postúpená na navrhovateľa.\nOkresný súd Trebišov platobným rozkazom z 31. januára 2013 č.k. 14 Ro 560/2012- 23 uložil odporcom\n1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť\nžalobcovi 4 577,13 € s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 4 305,87 € od 9. decembra\n2006 do zaplatenia, nahradiť trovy konania v sume 679,24 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa\nalebo v tej istej lehote podať proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením vo veci samej. Odporcovia\n1/ a 2/ odpor nepodali.\nZdruženie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42\n176 778 (ďalej len „HOOS“) podaním z 20. decembra 2012, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené\n21. decembra 2012, oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov.\nPodaním z 13. februára 2013 doručeným súdu dňa 19. februára 2013 podal vedľajší účastník proti\nplatobnému rozkazu odpor.\nVyšší súdny úradník Okresného súdu Trebišov uznesením zo 14. marca 2013 č.k.14 Ro 560/2012-34\nodpor vedľajšieho účastníka odmietol ako podaný neoprávnenou osobou v zmysle § 174 ods. 3 písm.\nc/ O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal vedľajší účastník odvolanie.\n\nPodaním doručeným súdu 8 .júla 2013 vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi 2/ F. O. späť.\nOkresný súd Trebišov uznesením zo 7. novembra 2013 č.k. 14 Ro 560/2012-64 platobný rozkaz\nOkresného súdu Trebišov z 31. januára 2013 č.k. 14 Ro 560/2012-23 zrušil vo vzťahu k odporcovi 2/ F.\nO. konanie voči nemu zastavil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.\nO odvolaní vedľajšieho účastníka konania Okresný súd Trebišov rozhodol uznesením z 26. marca\n2014 č.k. 14 Ro 560/2012-77 tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu Trebišov zo 14. marca 2013\nč.k. 14 Ro 560/25012-34, ktorým súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia podal charakteristiku právneho postavenia vedľajšieho účastníka a konštatoval, že podanie\nodporu proti platobnému rozkazu bolo plne legitímnym úkonom HOOS, a preto jeho odpor nebol podaný\nneoprávnenou osobou. Podľa názoru súdu má totiž vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania v čase,\nkeď ešte nenadobudol právoplatnosť vydaný platobný rozkaz, rovnaké práva a povinnosti ako hlavný\núčastník konania. HOOS v danom prípade vstúpilo do ešte právoplatne neskončeného konania a odpor\nproti platobnému rozkazu podalo v lehote stanovenej na jeho podanie. Svoj právny záver zdôvodnil aj\nznením ustanovenia § 93 ods.4 veta tretia O.s.p., v zmysle ktorého pokiaľ súd dospeje k záveru, že úkon\nurobený vedľajším účastníkom bude hlavnému účastníkovi na prospech, bude naň prihliadať aj napriek\nnesúhlasu alebo nečinnosti hlavného účastníka.\nNa podnet navrhovateľa podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len („generálny\nprokurátor“) proti rozhodnutiu Okresného súdu Trebišov z 26. marca 2014 č.k. 14 Ro 560/2012-77\nmimoriadne dovolanie. Podľa názoru generálneho prokurátora bol týmto uznesením porušený zákon,\nnapadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.)\na podanie mimoriadneho dovolania si vyžadovala ochrana práv a oprávnených záujmov účastníka\nkonania, pričom nápravu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Uviedol, že vedľajší\núčastník je osoba odlišná od účastníka konania, motivovaná víťazstvom v spore toho účastníka,\nku ktorému pristúpil. Poukázal na to, že vedľajšie účastníctvo nie je prípustné v každom štádiu\nkonania. Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže\nnaplniť jeho zmysel a účel, teda len v sporovom konaní. To však neplatí pre také štádium konania,\nv ktorom sa rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom je platobný rozkaz.\nKonanie nadobudne povahu sporového konania až včasným podaním odôvodneného odporu zo strany\nodporcu. Až po takomto procesnom úkone odporcu, ktorým urobí uplatnený nárok sporným, môže\nmať inštitút vedľajšieho účastníctva význam. Z ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odpor\nproti platobnému rozkazu môže podať len odporca. Zákon síce priznáva vedľajšiemu účastníkovi\nmožnosť podať odvolanie, nie však odpor. V danom prípade teda HOOS nebolo oprávnené podať odpor\nproti platobnému rozkazu a pokiaľ ho napriek tomu podalo, mal byť správne odmietnutý ako podaný\nneoprávnenou osobou. Z týchto dôvodov generálny prokurátor žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého\nstupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nNavrhovateľ, odporkyňa ani vedľajší účastník sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či je mimoriadne dovolanie procesne prípustné.\nAk generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu\nalebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený\nzákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami,\npodá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym\ndovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak\na/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení\nveci. Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného roka od\nprávoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.).\nZ dôvodu nejednostnosti rozhodovania senátov občianskoprávneho kolégia pri aplikácii ustanovenia §\n243e ods. 1 O.s.p. (najmä v otázke, proti ktorým rozhodnutiam súdu je prípustné mimoriadne dovolanie\na či je tento opravný prostriedok prípustný aj vtedy, keď účastník sám predtým nevyužil všetky dostupné\n\nopravné prostriedky) prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu v minulosti stanovisko, ktoré\nbolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod\nč. 36/2008. Právna veta tohto stanoviska, ktoré zdôraznilo predovšetkým účel mimoriadneho dovolania\na vychádzalo najmä z doslovného textu právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku,\nznie: „Podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené využitím riadneho\nopravného prostriedku účastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním v zmysle ustanovenia § 243e\nO.s.p. môže generálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa“.\nObdobne, za účelom prekonania nejednotnosti rozhodovania, prijal Ústavný súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) 18. marca 2015 pod sp.zn. PL.z. 3/2015 zjednocujúce stanovisko, v\nzmysle ktorého: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím,\nzohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“),\nako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného\ngenerálnym prokurátorom Slovenskej republiky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná\nza podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných\nprostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich\npráv a oprávnených záujmov.“\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)]. Právoplatnosť rozhodnutia súdu môže byť prelomená len výnimočne a výlučne iba za účelom\nzaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (viď Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku\n2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, nie však z dôvodu právnej čistoty\n(pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).\nESĽP na tieto predpoklady prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov opätovne poukázal v\nrozhodnutiach z 9. júna 2015 vo veciach DRAFT-OVA, a.s. proti Slovenskej republike, PSMA, s.r.o. proti\nSlovenskej republike a COMPCAR, s.r.o. proti Slovenskej republike.\nJudikatúra najvyššieho súdu, vrátane ním prijatých stanovísk, nie je bez vývoja. Nie je vylúčené, aby\naj pri nezmenenej právnej úprave, prípadne s ohľadom na nové právne náhľady alebo interpretačné\nvýchodiská samotného najvyššieho súdu, bola nielen spresňovaná či doplňovaná, ale tiež menená.\nV nadväznosti na vyššie uvedené senát 5 C najvyššieho súdu pri rozhodovaní v predmetnej veci, na\nrozdiel od uvedeného stanoviska, akcentuje predovšetkým miesto, ktoré má mimoriadne dovolanie v\nsystéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania. Na bližšie odôvodnenie odklonenia sa\nod predmetného stanoviska uvádza nasledovné:\nMimoriadne dovolanie predstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho\nprávoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je\njeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v\nodôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne dovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené\nkritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy; jedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné\nprávne prostriedky nápravy pochybení vytýkaných v mimoriadnom dovolaní. Rešpektovanie týchto\nkritérií je nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva na súdnu\nochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami zaručenými čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nOchrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. vtedy, ak osoba, ktorá\nsa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dostupné procesné\nprostriedky poskytované právnym poriadkom za účelom nápravy konania alebo rozhodovania súdov.\n\nPožiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo\nštátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná vtedy, ak sám podnecovateľ\nmimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom podaniu takéhoto mimoriadneho opravného\nprostriedku opomenul hájiť svoje práva najmä nepodaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane\nmimoriadnych opravných prostriedkov, hoci ich mohol účinne využiť. Splnenie uvedenej požiadavky ako\njedného zo základných predpokladov prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora\nsúvisí s princípom právneho štátu a to s princípom právnej istoty a z toho dôvodu v týchto prípadoch\nje procesná aktivita generálneho prokurátora podajúceho mimoriadne dovolanie neprípustná a nemôže\nmať procesné dôsledky predpokladané v ustanoveniach § 243e až § 243j O.s.p.\nV danom prípade generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním rozhodnutie okresného súduuznesenie z 26.marca 2014 č.k. 14 Ro 560/2012-77, ktorým Okresný súd Trebišov zrušil uznesenie\nOkresného súdu Trebišov zo 14.marca 2013 č.k. 14 Ro 560/2012- 34, ktorým súd odmietol odpor\nvedľajšieho účastníka doručený dňa 19.februára 2013 ako odpor podaný neoprávnenou osobou.\nPredmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10. mája 2014. V konaní žiadny z účastníkov odvolanie\nnepodal. Dôvody tejto procesnej pasivity zo spisu nie sú zrejmé.\nVzhľadom na to, že v predmetnom konaní podnecovateľ mimoriadneho dovolania nevyužil dostupný\nopravný prostriedok (možnosť podať odvolanie), najvyšší súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie\nje v danom prípade procesne neprípustné.\nSo zreteľom na to najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i O.s.p.\nv spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dal podnet\nna mimoriadne dovolanie navrhovateľ. Odporkyňa ani vedľajší účastník nepodali návrh na priznanie\nnáhrady trov konania o mimoriadnom dovolaní; najvyšší súd im preto nepriznal náhradu trov konania o\nmimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}