{"guid": "d445f180-b02e-4c28-88b1-2f80552ebb8f:da9db359-5096-4f60-9bb8-14c8bd33fcc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7813210805.1", "spisova_znacka": "7Cdo/120/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/120/2015 z 21. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2015, sp. zn. 7Cdo/120/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7813210805.1", "identifikacne_cislo": "7813210805", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "datum_vydania": "2015-10-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-3", "nazov": "§ 243b ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-115a", "nazov": "§ 115a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-115a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-115a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "nazov": "§ 214 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1", "nazov": "§ 214 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-115a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da9db359-5096-4f60-9bb8-14c8bd33fcc5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7813210805.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7813210805.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7813210805.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/120/2015\n7813210805\n21. 10. 2015\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2015:7813210805.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: S.L., bytom JW., zast. JUDr. Mária Ďurajová,\nadvokátka so sídlom Rožňava, Nám. 1. mája 11, proti žalovanej: Q. Q., Q., o neplatnosť skončenia\npracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 5 Cpr 2/2013, o dovolaní\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 2. októbra 2014 sp. zn. 2 CoPr 4/2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 2. októbra 2014 sp. zn. 2\nCoPr 4/2014 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 2. októbra 2014 sp. zn. 2 CoPr 4/2014\npotvrdil rozsudok Okresného súdu Rožňava (ďalej aj „súd prvého stupňa“) z 28. marca 2014, č.k. 5\nCpr 2/2013-49, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného\npomeru. Odvolací súd na odvolanie žalobkyne vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel\nk záveru, že odvolanie je nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§\n219 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd pred verejným vyhlásením rozsudku upozornil účastníkov konania na\nmožnosť použitia ust. § 59 ods. 1,2 Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“) a § 77 ZP a poskytol účastníkom\nlehotu na vyjadrenie k možnému použitiu týchto zákonných ustanovení. Odvolací súd v odôvodnení\nrozsudku uviedol, že ak nedošlo k skončeniu pracovného pomeru niektorým zo spôsobov skončenia\npracovného pomeru ZP, žalobca nemôže sa domáhať ochrany práv podľa § 77 ZP, môže sa domáhať\niba ochrany svojich práv určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pokiaľ preukáže existenciu\nnaliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe. Ďalej uviedol, že keďže žalobkyňa nielenže\nnepreukázala, ale ani netvrdila, aby ku skončeniu pracovného pomeru v danom prípade došlo niektorým\nzo spôsobov uvedených v cit. § 77 ZP je zrejmé, že sa nemohla žalobou domáhať určenia neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru, t.j. ochrany podľa cit. § 77 ZP. Keďže sa podľa odvolacieho súdu\nnedomáhala ochrany svojich práv určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., správne podľa\nodvolacieho súdu súd prvého stupňa rozhodol, ak zamietol žalobu o určenie neplatnosti skončenia\npracovného pomeru. Odvolací súd konštatoval, že dovolacie námietky žalobkyne sú nedôvodné a nie\nsú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.\nRozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že jej bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu, že rozsudok odvolacieho súdu\ntrpí aj inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorou je procesná vada, ktorá zakladá\nzmätočnosť rozhodnutia a ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobkyne\nprocesne nesprávny postup súdu v občianskoprávnom konaní jej mal odňať možnosť konať pred\nsúdom a uplatňovať procesné oprávnenia, primárne za účelom ochrany práv. Žalobkyňa uvádza,\nže tým, že odvolací súd konal bez pojednávania, hoci sa dovolávala verejného prejednania veci,\nnepovažuje postup odvolacieho súdu za správny. Ďalej namieta, že v posudzovanom prípade, ani z\nvýzvy odvolacieho súdu nevyplýval sledovaný postup použitia podľa § 80 písm. c/ O.s.p., súd odôvodňuje\njeho možné použitie len v písomnom odôvodnení rozsudku. Žalobkyňa namieta a spochybňuje aj vecnú\n\nsprávnosť rozsudku odvolacieho súdu. Podľa žalobkyne bolo vecou odvolacieho konania, aby o veci\nznovu rozhodol a tým, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, prijal za prejudiciálne vyriešenú aj otázku\ndruhu pracovného pomeru, predpokladanú vytýkanou žalobou na určenie v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.\nŽalobkyňa argumentuje, že pokiaľ by neuplatnila právo vyplývajúce z ust. § 77 ZP a neuplatnila by ho v\nprekluzívnej lehote, súd by už nemohol v žiadnom inom konaní riešiť otázku platnosti právneho úkonu\nsmerujúceho ku skončeniu pracovného pomeru. Podľa jej tvrdení, nebolo prihliadané na listinné dôkazy,\nna prešetrovanie spornej veci Inšpektorom práce Košice, ktorý sám deklaroval porušenie ustanovení\nžalovanou a sám odkazuje na postup žalobkyne podľa § 77 ZP dovolať sa neplatnosti skončenia\npracovného pomeru na príslušnom súde.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie\npodala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nV prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p.\nje dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu prípustné, ak smeruje proti takému jeho rozhodnutiu,\nktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.\nje dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru\ndovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy,\nak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,\nže dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak\nide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť\nzmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).\nV danom prípade dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale\ntaký jeho potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je\nprípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je podľa §\n238 ods. 1 až 3 O. s. p. procesne prípustné.\nVzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť\nprihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie)\nneobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho\nproti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je prípustné\npodľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne\nvymenovaných v § 237 O.s.p. (t.j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).\nŽalobkyňa existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až a g/ O.s.p. netvrdila a vady tejto\npovahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nVychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa osobitne zameral\nna skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola žalobkyni odňatá možnosť\nkonať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.\nDôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je vadný postup súdu v\nobčianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať\nprocesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. K žalobkyňou vytýkanej\nprocesnej vade malo dôjsť v súvislosti s prejednaním jej odvolania odvolacím súdom, keďže odvolací\nsúd konal bez pojednávania. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo\n\nveci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania\na je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady\nrovnakého zaobchádzania, d/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v\nostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.\nOdvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú\núplné a správne a že správne je aj ich právne posúdenie súdom prvého stupňa. Keďže dospel k záveru,\nže sú dané zákonné dôvody potvrdenia odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 O.s.p.), nemusel\ndokazovanie zopakovať ani doplniť (viď § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Rozhodnúť bez odvolacieho\npojednávania mohol aj preto, lebo súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania (viď § 214 ods.\n1 písm. b/ O.s.p.) a zo spisu nevyplýva, že by prejednanie a rozhodnutie veci na odvolacom pojednávaní\nvyžadoval dôležitý verejný záujem (viď § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nVychádzajúc z vyššie uvedeného, nebol splnený ani jeden z dôvodov pre nariadenie pojednávania\nv zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., takže odvolací súd nebol povinný v predmetnej veci\nnariadiť pojednávanie; mohol postupovať podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a pokiaľ pojednávanie\nnenariadil, neodňal tým žalobkyni možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.\nPod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi\nkonania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska\n§ 237 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,\nprípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi\nkonania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená\nporušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo\nzaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z hľadiska\nposúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. ako dôvodom zakladajúcim prípustnosť\ndovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, že\nv konaní k takejto procesnej vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,\nže konanie je skutočne takouto vadou postihnuté.\nDovolací súd zdôrazňuje, že vada konania vymedzená v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej\npodstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo\nzaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne odôvodnenie\nrozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p.,\npodľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých\ndôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a\nvýstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného\nustanovenia O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore\nnielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho\nnesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery\nzo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné\nzistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu\nriadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie\nspôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením\nuvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi\nkonania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma\nmožnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych\nalebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť\npodaného dovolania.\n\nVzhľadom k tomu, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku načrtol možnosť iného právneho\nposúdenia v predmetnej veci v prípade, ak by sa žalobkyňa domáhala ochrany svojich práv určovacou\nžalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a pokiaľ by preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na\ntakejto určovacej žalobe, mal odvolací súd podľa dovolacieho súdu v odôvodnení uviesť, prečo by mala\nžalobkyňa postupovať podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a zároveň uviesť, aký je rozdiel v porovnaní s\ndomáhaním sa ochrany práv podľa ust. § 77 ZP.\nDovolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu musí\nobsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd\nsa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a\njeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky\nskutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v\nňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho\nsprávnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní\nrozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.\nDovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa vyššie uvedené podmienky a odvolací súd\ntak odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom.\nPokiaľ ide o žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru, neprichádza do úvahy skúmanie\nnaliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti právneho úkonu, ako je to inak podľa § 80 písm. c/\nO.s.p. Ak by však rozviazal pracovný pomer niekto, kto nebol účastníkom tohto právneho vzťahu, môže\nsa zamestnanec žalobou na príslušnom súde podľa § 80 písm. c/ O.s.p. domáhať, aby bolo určené,\nže toto rozviazanie pracovného pomeru je neplatné, ak má na takom určení naliehavý právny záujem.\nPodanie tejto žaloby nie je obmedzené žiadnou lehotou. Ak nebola takáto žaloba podaná, možno sa\notázkou platnosti rozväzovacieho právneho úkonu na rozdiel od § 64 (v SR § 77 ZP) zaoberať v inom\nspore ako predbežnou otázkou (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 487/1999, PR\n10/1999, s. 553-556).\nVychádzajúc z cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je\nzrejmé, na základe čoho a z akých dôkazov dospel odvolací súd k záveru, že účastníci konania uzavreli\npracovný pomer na dobu určitú (neurčitú?) a že by žalobkyňa bola úspešná pri domáhaní sa ochrany\nsvojich práv určovacou žalobou podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.\nPre úplnosť dovolací súd poukazuje na to, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit\ncuria (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne\nkvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti,\nktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma,\nči tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície\ntejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny\nvzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe\nvyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo\nobranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný\nprávnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a\nsúdom zistený skutkový stav dopadajú.\nŽalobkyňa v dovolaní ďalej namieta, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Iná vada konania je procesná vada, ktorá\nna rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne\nrelevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nUvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou,\npre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní\npostihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Dovolací súd tak\ndospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené a vzhľadom\nna dôvod zrušenia rozsudku odvolacieho súdu nezaoberal sa dovolací súd námietkou žalobkyne, že\nv konaní došlo k tzv. inej procesnej vade (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rovnako sa nezaoberal ani\nvecnou stránkou dovolania. So zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).\n\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež o trovách dovolacieho\nkonania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}