{"guid": "cd2432fc-6d4b-4343-846b-7ece0214fd12:247fbc6a-e9db-48a2-b774-df7d378313ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7212225976.1", "spisova_znacka": "7MCdo/3/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/3/2015 z 24. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2015, sp. zn. 7MCdo/3/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7212225976.1", "identifikacne_cislo": "7212225976", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Yvetta Dzugasová", "sudca_id": 125, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-yvetta-dzugasova-125", "datum_vydania": "2015-11-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/66", "nazov": "zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/66-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243", "nazov": "§ 243 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-3", "nazov": "§ 10a ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/247fbc6a-e9db-48a2-b774-df7d378313ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7212225976.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7212225976.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7212225976.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 7MCdo/3/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7212225976\nDátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7212225976.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S. L., bytom Q., proti odporcovi Mesto\nKošice, so sídlom v Košiciach, Tr. SNP č. 48/A, o zaplatenie finančnej náhrady za vecné bremeno,\nvedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20 C 214/2012, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. februára 2014 sp. zn.\n2 Co 176/2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nMimoriadne dovolanie  o d m i e t a .\n\nNavrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Košice II rozsudkom z 5. februára 2013 č. k. 20 C 214/2012 - 79 zaviazol odporcu\nzaplatiť navrhovateľovi  finančnú náhradu za vecné bremeno, ktoré vzniklo zákonom č. 66/2009 Z. z. v\nprospech odporcu na pozemku vedenom na LV č. XXXXX  k. ú. J. parc. KN - E č. XXXX  - orná pôda\nvýmere 1.029 m2 za obdobie od 13. septembra 2010 do 12. septembra 2012, podľa spoluvlastníckeho\npodielu 1/6-iny vedeného na LV č. XXXXX k. ú. J., a to istinu 970,609 Eur s 9,75 % ročným úrokom z\nomeškania od 22. Septembra 2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania 58,- Eur titulom súdneho\npoplatku, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh zamietol.\nV odôvodnení uviedol. Že predmetom konania je priznanie finančnej odplaty za vecné bremeno, ktoré\nvzniklo na základe zákona č. 66/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 1. júla 2009. Nebolo sporné, že\nnavrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej vyššie. Na tejto nehnuteľnosti\nmá odporca postavenú stavbu - pozemnú komunikáciu na D. ulici v Q.. Vlastníkovi pozemku v zmysle § 2\nods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniká nárok na to, aby odporca mu zámennou zmluvou poskytol náhradný\npozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Odporca doposiaľ náhradný pozemok neposkytol. Konštatoval,\nže uvedený zákon žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby než je vlastníkovi pozemku pridelený\nnáhradný pozemok, resp. do doby až sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní\no pozemkových úpravách. Bol toho názoru, že § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. nemožno chápať\ntak, že by vlastníkovi pozemku do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových\núprav nevzniklo právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je pozemok zaťažený zo\nzákona. Nedostatok právnej úpravy v zákone č. 66/2009 Z. z. treba vykladať v súlade so všeobecne\nuznávanými právnymi princípmi, v súlade s princípmi ochrany základných práv a slobôd, medzi ktoré\npatrí základné právo vlastniť a užívať majetok. Pokiaľ špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi\nsa režim úpravou občianskoprávnou. Poukázal tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 150/2010.\n\nKrajský súd v Košiciach na odvolanie odporcu rozsudkom z 27. februára 2014 sp. zn. 2 Co 176/2013\nrozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uviedol, že zákon č. 66/2009 Z. z. v § 2 upravuje\nmožnosť majetkového usporiadania vlastníctva k pozemkom, toto ustanovenie však neupravuje, aby až\n\ndo vykonania majetkového usporiadania mohol štát užívať vecné bremeno bezodplatne. Takýto postup\nby bol v rozpore s ústavou aj ochranou vlastníckeho práva.\n\nNa podnet odporcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len („generálny prokurátor“)\nmimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 5. februára 2013 č. k. 20 C 59/2013\n- 79 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. februára 2014 č. k. 2 Co 176/2013 - 103, v spojení s\nopravným uznesením z 28. apríla 2014 č. k. 2 Co 176/2013 - 105 s odôvodnením, že bol nimi porušený\nzákon. Obom súdom vytkol, že vec nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.) v\notázke odplatnosti vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach\npri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a\nvyššie územné celky o o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a\nvec vrátiť Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.\nNavrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí s rozsudkami nižších údov a poukázal na to, že za\ndobu päť a pol roka od účinnosti zákona odporca nepodnikol žiadne kroky podľa zákona - neponúklo\nnáhradné pozemky a ani nezačalo s pozemkovými úpravami.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v\nspojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\n\nPodľa § 243e ods. 1 O. s. p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,\nosoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O. s. p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O. s. p.).\n\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu\nalebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade považovať to, že na predmet konania existujú dva\nodlišné právne názory.\n\nZároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah  aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v\nrámci mimoriadneho prieskumu, ktorý presadil taký subjekt odlišný od účastníkov konania, len na\núvahe ktorého bolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku\niniciujúceho tento mimoriadny prieskum. Inštitút veľmi podobný mimoriadnemu dovolaniu upravenému\nv Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania a následnej kritiky ESĽP vo veci Tripon proti\nRumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnuté ESĽP konštatoval, že v skúmanom prípade\nprokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe žiadosti jednej zo strán sporu.\nESĽP zásah prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho súdneho konania označil za priťažujúci faktor,\npretože, hoci tento štátny úradník konal na základe podnetu účastníka súdneho konania, podanie\nmimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na voľnej úvahe prokurátora. ESĽP v danej veci preto\ndospel k záveru, že zrušenie dotknutého právoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.  Aj aktuálne rozhodnutia ESĽP z\n9. júna 2015 vydané vo veciach   proti Slovenskej republike (DRAFT-OVA, a. s., PSMA, s. r. o. a\n\nCOMPCAR, s. r. o.) pripomínajú význam a obsah princípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty,\ns ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných\nsúdnych rozhodnutí, ktoré boli napadnuté z iniciatívy generálneho prokurátora vyjadrenej podaním\nmimoriadneho dovolania.\n\nUvedené závery ESĽP zohľadnilo aj plénum Ústavného súdu súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“). Vzhľadom na prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky\nprípustnosti mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a\nzáväznosť, pristúpilo 18. marca 2015 k zjednoteniu rozhodovania senátov ústavného súdu a pod sp. zn.\nPL. z. 3/2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej\nistoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho\nopravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť\nv civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych,\nako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol\núčinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\n\nVyššie uvedené naznačuje, ako tieto súdne orgány (ESĽP a ústavný súd), oprávnené za splnenia\nurčitých predpokladov zrušiť aj rozhodnutie najvyššieho súdu, budú rozhodovať v skutkovo a právne\npodobných veciach, v ktorých generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie napriek tomu, že\nmimoriadnemu dovolaniu nepredchádzalo využitie všetkých dostupných riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov účastníkom, ktorý podal podnet na mimoriadne dovolanie.\n\nDoterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu v obdobných prípadoch sa v zásade riadila stanoviskom\nObčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 36/2008. Právna veta\ntohto stanoviska znie: „Podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené\nvyužitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním v zmysle\nustanovenia § 243e O. s. p. môže generálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu\nprvého stupňa“.\n\nJe zrejmé, že stanovisko R 36/2008 vychádza zo záverov, ktoré v súčasnosti nie sú súladné s vyššie\nspomenutými rozhodnutiami ESĽP a zjednocujúcim stanoviskom ústavného súdu. Podľa právneho\nnázoru vec prejednávajúceho senátu je tým daný vážny dôvod opätovne sa - a to aj s odstupom\nčasu a pri (zatiaľ) nezmenenej právnej úprave - vrátiť k otázke, či snaha presadiť vecnú správnosť\na spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia vyneseného v občianskom súdnom konaní bez\nohľadu na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia, ktorá mala určujúci význam pri prijímaní\nstanoviska R 36/2008, má aj naďalej v plnom rozsahu opodstatnenie vtedy, keď sa mimoriadne\ndovolanie podáva v prospech účastníka, ktorý sám nevyužil všetky dostupné opravné prostriedky. V\npreskúmavanej veci sa senát 3 C najvyššieho súdu, ktorý koná a rozhoduje v tejto veci, odchyľuje\nod stanoviska R 36/2008 s vedomím, že k samotnému „prekonaniu“ tohto stanoviska môže dôjsť iba\nosobitným procesom predpokladaným v § 21 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov.\n\nPovinnosť vyčerpať prostriedok nápravy, a to aj v prípade pochybnosti o jeho účinnosti, vyplýva z\nustálenej judikatúry ESĽP (Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok z roku 1980). Účastník konania je\npovinný vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky  až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej\nje možné rozumne predpokladať, že ten - ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý účastník\nmá, je (aspoň) potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor\núčastníka konania  na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho riadneho alebo mimoriadneho opravného\nprostriedku nie je významný. Právomoc vyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky,\nnáleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje o tomto opravnom prostriedku.\n\nPrípustnosť dovolania vymedzuje Občiansky súdny poriadok stanovením jednak určitých objektívnych\nznakov rozhodnutia [§ 238 O. s. p. (pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu) a § 239 O. s. p. (pokiaľ\nide o uznesenie odvolacieho súdu)], jednak objektívnym zadefinovaním závažných procesných vád\nuvedených v § 237 ods. 1 O. s. p.. Vzhľadom na to, že na procesné vady konania taxatívne vymenované\nv § 237 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadať ex lege (viď § 242 ods. 1 O. s. p.) vždy -\n\nteda bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v dovolaní namietané, je opodstatnený záver, že v zásade\nkaždé dovolanie podané v občianskom súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou\nexekučného konania - viď § 237 ods. 2 O. s. p.) otvára priestor pre posúdenie správnosti niektorých\naspektov procesného postupu súdu, ktorý vydal dovolaním napadnuté rozhodnutie a tým zároveň dáva\nurčité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní. Každé dovolanie je teda v tomto zmysle\npotenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci.\n\nPostup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť\nrozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné\nprostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči zásade „vigilantibus iura\nscripta sunt“ zdôrazňujúcej procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby\nsám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval\nochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je\n(neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná\na nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach\n§ 243e až § 243j O. s. p. Aj ústavný súd už dávnejšie konštatoval, že „ak účastník konania mohol\npodať dovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie\nmimoriadneho dovolania“ (viď PL. ÚS 57/99).\nV danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom mal odporca možnosť realizovať\nsvoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že by sám náležite chránil svoje práva a konal\ndostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Odporca nepodal dovolanie proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach z 27. februára 2014 sp. zn. 2 Co 176/2013.\n\nV zmysle vyššie uvedeného výkladu najvyššieho súdu to znamená, že sám nevyužil dostupný\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorý mal k dispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne\novplyvniť rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na pasivitu samotného odporcu  pri včasnej ochrane\njeho práv je procesne neprípustná dodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním\nmimoriadneho dovolania podnecovaného odporkyňou.\n\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2\nO. s. p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O. s. p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.).\n\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania  (viď § 148a ods. 1 a 2 O. s. p.). V danom prípade dala\npodnet na mimoriadne dovolanie odporkco. Navrhovateľ v konaní o mimoriadnom dovolaní nepodal\nnávrh na priznanie náhrady trov konania; najvyšší súd mu vzhľadom na to nepriznal náhradu trov konania\no mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/176/2013", "guid": "069991eb-fd73-4e27-b941-e2c55d1c12a2:ba3e2bcf-7de5-496d-9cde-e19a8f6a8207", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:340838b7-daec-4102-8640-66f250d160e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 150/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 150/2010 z 7. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:340838b7-daec-4102-8640-66f250d160e0"}, {"guid": "069991eb-fd73-4e27-b941-e2c55d1c12a2:ba3e2bcf-7de5-496d-9cde-e19a8f6a8207", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1512221172.1", "spisova_znacka": "2Co/176/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/176/2013 z 30. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-05-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512221172.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d91f4b35-3074-49f6-9e62-087dae982e1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.216.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 216/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 216/2016 z 6. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-06", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.216.2016.1"}]}