{"guid": "81150812-6b12-4226-b1b0-755c09726a81:ea03a440-04ec-40f1-b522-f1c5e5b86126", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7104898503.1", "spisova_znacka": "3MCdo/13/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/13/2013 z 19. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. decembra 2015, sp. zn. 3MCdo/13/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:7104898503.1", "identifikacne_cislo": "7104898503", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2015-12-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea03a440-04ec-40f1-b522-f1c5e5b86126", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7104898503.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7104898503.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7104898503.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 3MCdo/13/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7104898503\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7104898503.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. J. U., bývajúceho v U., zastúpeného\nJUDr. Augustínom Tomášom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, proti odporkyni\nSlovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,\nŠtefanovičova č. 5, o zaplatenie 2 937 825,10 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice\nI pod sp. zn. 21 C 217/2004, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nOkresného súdu Košice I z 9. novembra 2011 č.k. 21 C 217/2004-303 a rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach z 8. novembra 2012 sp. zn. 5 Co 94/2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nMimoriadne dovolanie  o d m i e t a .\n\nOdporkyňa je povinná v lehote 3 dní zaplatiť navrhovateľovi trovy konania o mimoriadnom dovolaní v\nsume 81,45 € do rúk advokáta JUDr. Augustína Tomáša, so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNavrhovateľ (právny predchodca FÉNIX VP, s.r.o. Košice-Šaca, Kvetná č. 3) sa návrhom domáhal\nnáhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu v období od  26. marca 2001 do 9.\nseptembra 2002 vo výške 2 937 825,10 € s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % za obdobie od 10.\nseptembra 2002 do zaplatenia a náhrady  trov konania. Pôvodný navrhovateľ svoju pohľadávku - právo\nna náhradu škody a ušlého zisku postúpil na terajšieho navrhovateľa 8. júla 2009.\n\nOkresný súd Košice I medzitýmnym rozsudkom z 9. novembra 2011 č.k. 21 C 217/2004-303 rozhodol,\nže odporkyňa zodpovedá za škodu spôsobenú navrhovateľovi. Po vykonanom dokazovaní dospel k\nzáveru, že v danom prípade boli splnené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v rámci\nplnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym\núradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia (§ 18 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Mal preukázané, že\nspoločnosti FÉNIX VP, s.r.o. (ďalej aj „pôvodný navrhovateľ“) bránením v realizovaní výroby vznikol ušlý\nzisk s poukazom na rozhodnutie Colného úradu Košice č. 4K/2001/1 z 26. marca 2001 o predbežnom\nopatrení, ktorým boli uložené pôvodnému navrhovateľovi obmedzenia pri nakladaní so strojmi na\nopracovanie kameňa, na rozhodnutie Colného úradu Košice č. 4K/2001/8/ZK z 11. júna 2001 o predaji\ntovaru v spojení s rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 30778/01-2956/01/1 z\n18. júla 2001, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. novembra 2001 č. k. 7 Sž\n142/01 zrušujúci uvedené rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky aj uvedené rozhodnutie\nColného úradu Košice (z 11. júna 2001) a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.\njúla 2002 č. k. 7 Sž 67/02, ktorým bola uložená Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky povinnosť v\ndanej veci konať a rozhodnúť; súd prvého stupňa uzavrel, že „rozhodnutiami vydanými colnými orgánmi\nbol jednoznačne porušený zákon a orgán štátu postupoval voči navrhovateľovi nesprávne“. Podľa\nrozsudku súdu prvého stupňa „nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutia štátu zabránili v\n\nďalšom podnikaní navrhovateľa a tým vznikla príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym\núradným postupom, čo je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb.\n\nNa odvolanie odporkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 8. novembra 2012 sp. zn. 5 Co 94/2012\nmedzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny  (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom\nna to, že sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.),\nna zdôraznenie ich správnosti a s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu uviedol, že pokiaľ ide o\noznačenie orgánu štátu,  súd prvého stupňa postupoval správne pri označení odporkyne, ktorá je v\nkonaní pasívne legitimovaná  a aj navrhovateľ podal zákonným spôsobom  žalobný návrh proti nej, preto\nnie sú opodstatnené námietky odporkyne, týkajúce sa aktívnej legitimácie navrhovateľa.  Poukázal tiež\nna to, že nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť v riešenej veci boli preukázané aj rozhodnutiami\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré účastníkmi konania neboli spochybňované. Pokiaľ ide o\nnámietky odvolateľky čo do výšky škody, premlčania nároku, tieto v konaní o vyhlásenie medzitýmneho\nrozsudku nie sú právne relevantné a budú posúdené pri určení výšky škody a ostatnými odvolacími\ndôvodmi a námietkami odporkyne sa vyporiadal už súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia,\nna ktoré odkázal.\n\nNa podnet odporkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len („generálny\nprokurátor“) mimoriadne dovolanie proti obom rozsudkom súdov nižších stupňov. Uviedol, že týmito\nrozsudkami bol porušený zákon. Namietal, že rozsudky súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom\nprávnom posúdení veci podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Poukázal na to, že hoci súd prvého\nstupňa mal za preukázané, že už pred vydaním rozhodnutí colných orgánov a pred ich postupom\n(teda pred 26. marcom 2001) bolo od 5. októbra 2000 spoločnosti FÉNIX VP, s.r.o. konaním JUDr.\nIreny Sopkovej, správkyne konkurznej podstaty spoločnosti KAVEKO INTERNATIONAL spol. s r.o.\nKošice zabránené pokračovať vo výrobe, súd dospel k záveru, že vznikla príčinná súvislosť medzi\nškodou vzniknutou spoločnosti a nesprávnym úradným postupom colných orgánov, ako predpoklad\nzodpovednosti štátu za škodu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. Takéto posúdenie príčinnej súvislosti\nnezodpovedá tomu, že o vzťah príčinnej súvislosti ide pri zodpovednosti za škodu podľa § 18 zákona č.\n58/1969 Zb. vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda ak je preukázané,\nže nebyť nesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo. V danej veci účinky postupu správkyne\nkonkurznej podstaty nevyžadovali jeho „zlegalizovanie“ rozhodnutím colného orgánu, pretože tieto\núčinky nastali priamo v dôsledku jej postupu. Zákonné ustanovenie o zodpovednosti za škodu podľa §\n18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nemôže byť aplikované v prípade, v ktorom nejde o škodu „spôsobenú“\nnesprávnym úradným postupom. Pokiaľ súd prvého stupňa uzavrel, že „nesprávny úradný postup a\nnezákonné rozhodnutia štátu zabránili v ďalšom podnikaní navrhovateľa a tým vznikla príčinná súvislosť\nmedzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom, čo je predpokladom zodpovednosti štátu\npodľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb.“ je zrejmé, že súd dôsledne nerozlišoval, že zodpovednosť za\nškodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím sú podľa zákona č. 58/1969 Zb. dva samostatné a rozdielne tituly na náhradu škody. Záver\no škode spôsobenej nesprávnym úradným postupom tak bol možný iba vo vzťahu k náležite určenému\núradnému postupu, ktorý nenašiel výraz vo vydanom rozhodnutí. Ak súd prvého stupňa zistil, že výroba\nbola zastavená už 5 mesiacov pred postupom colných orgánov, potom nemohol dospieť k záveru, že\npred postupom colných orgánov tu bol reálny predpoklad dosiahnutia zisku, ktorý takto ušiel. Podľa\nnázoru dovolateľa pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie malo byť prihliadnuté na to, že zmena\nnávrhu na začatie konania, ktorou došlo k uplatneniu nároku na náhradu ďalšej škody, bola uskutočnená\naž po uzavretí zmluvy o postúpení práv z 8. júla 2009. Z uvedených dôvodov žiadal oba napadnuté\nrozsudky súdov nižšieho stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nNavrhovateľ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že neboli splnené podmienky prípustnosti\nani dôvodnosti pre podanie mimoriadneho dovolania, preto navrhol  mimoriadne dovolanie ako\nneprípustné odmietnuť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Generálny prokurátor ničím\nnezdôvodňuje, v čom vidí napadané rozhodnutie za natoľko nesúladné so zákonom, že ho to\noprávňuje napadnúť vec právoplatne rozhodnutú a tým zasiahnuť do ústavného princípu právnej istoty\ns negatívnym dopadom na základné práva účastníka konania.\n\nOdporkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\n\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\n\nV rozhodovacej praxi najvyššieho súdu pretrvávala nejednotnosť rozhodovania a výkladu ustanovení §\n243e až § 243j O.s.p. v otázke procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania. Na spoločnom rokovaní\nobčianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra\n2015, bolo prijaté spoločné zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Procesná prípustnosť\nmimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená\ntým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne\na mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie\nrozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť“.\n\nPredmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, že postup účastníka občianskeho súdneho\nkonania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním,\nuvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť\nrozhodnutie súdu, sa prieči všeobecne rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje práva“. Táto\nzásada zdôrazňuje procesnú povinnosť  účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby sám\nsvojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval\nochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny,   je\n(neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná\na nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach v\n§ 243e až § 243j O.s.p.\n\nNajvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné\nstanovisko, skúmal na podklade spisu, či odporkyňa napadla rozsudok odvolacieho súdu dovolaním;\npo zistení, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nepodala, najvyšší súd mimoriadne\ndovolanie generálneho prokurátora odmietol ako procesné neprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\n\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania    (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dala\npodnet na mimoriadne dovolanie  odporkyňa. Navrhovateľ si v konaní o mimoriadnom dovolaní uplatnil\nnáhradu trov tohto konania, ktoré vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Dovolací súd v zmysle § 142 ods.\n1 O.s.p. priznal navrhovateľovi náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní spočívajúcu v odmene\nadvokáta za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu z 28. októbra 2013\n[§ 13a ods. 1 písm. c/  vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení od 1. júla 2013 (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za\ntento úkon právnej služby určil dovolací súd podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky, čo predstavuje 60,07\n€, s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej\nstotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (7,81 €)] predstavuje 67,88 € a spolu s DPH (13,57\n€) činí 81,45 €.\n\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/217/2004", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "e29a2bc1-5cde-4539-9988-30cf92ef72c9:9a2d106f-200d-4626-a160-c03fca20aa5f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8304112813.8", "spisova_znacka": "5Co/94/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/94/2012 z 13. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-06-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8304112813.8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ed3da5b6-5922-4a57-a080-ffa1401e0a7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.310.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 310/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 310/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.310.2017.1"}, {"guid": "4c38706a-f93d-4f83-9535-4c0a7b8bb251:5f978977-e543-43e3-8887-27862b841d7e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7210210683.1", "spisova_znacka": "6Co/79/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/79/2025 z 26. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7210210683.1"}]}