{"guid": "710a9ec8-3517-40a0-971c-bba02d293011:7fcdfb35-bc41-4abc-99dd-801b6a685877", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7015200608.1", "spisova_znacka": "10SZa/5/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/5/2015 z 15. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. júla 2015, sp. zn. 10SZa/5/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7015200608.1", "identifikacne_cislo": "7015200608", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2015-07-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fcdfb35-bc41-4abc-99dd-801b6a685877", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200608.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200608.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200608.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10SZa/5/2015\n7015200608\n15. 07. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:7015200608.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci\nnavrhovateľa: U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bangladéš, štátna príslušnosť Bangladéš, bez\ncestovných dokladov, toho času umiestnený v E., zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o.,\nMakovického 15, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium\nPolicajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície\nSobrance, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru, 067 67 Ulič 337, o preskúmanie rozhodnutia\nodporcu č. p. PPZ-HCP-S015-ZAV-7-004/2015 zo dňa 28.04.2015, na odvolanie navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/27/2015-51 zo dňa 1. júna 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/27/2015 zo dňa 1. júna\n2015 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. p. PPZ-HCP-S015-ZAV-7-004/2015 zo dňa 28.04.2015\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky n a r i a ď u j e , aby bol: U. H., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník\nBangladéša, toho času umiestnený v E. b e z o d k l a d n e prepustený zo zaistenia.\nOdporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 334,58 Eur (titulom náhrady\ntrov právneho zastúpenia) do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho právneho zástupcu\nMartina Škamlu, advokáta, Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického č. 15, Žilina\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie č.\nPPZ-HCP-SO15-ZAV-7-004/2015 zo dňa 28.04.2015, ktorým odporca podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod\n1 zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa dňom 28.04.2015 v čase o 20.35 hod. na dobu 5\nmesiacov do 28.09.2015 v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie\ndo krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, pretože existuje riziko jeho úteku, pričom na\nvýkon jeho zaistenia bol určený Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.\nV dôvodoch rozsudku uviedol, že sa zaoberal odvolacími námietkami navrhovateľa špecifikovanými v\npodanom opravnom prostriedku v ktorých namietal výrok rozhodnutia, nezrozumiteľnosť odôvodnenia\n\nnapadnutého rozhodnutia, účel zaistenia, požiadavku individuálneho prístupu, vek navrhovateľa,\ntlmočenie, vyjadrenie k podkladom samotného rozhodnutia ako aj dĺžku lehoty zaistenia.\nPo preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajský súd dospel k záveru, že odporca v prejednávanej veci\nv správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku a že\nopravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.\nPodľa názoru krajského súdu sa odporca vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal skutkovými\nokolnosťami, z ktorých vyvodil záver, že zaistenie navrhovateľa je potrebné z dôvodu § 88 ods. 1 písm.\na) bod 1 zákona o pobyte cudzincov.\nK odvolacím námietkam navrhovateľa uviedol, že z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, v\nzmysle ktorého právneho ustanovenia bol navrhovateľ zaistený (§ 88 ods. 1 písm. a) bod 1zákona o\npobyte cudzincov, pričom z administratívneho spisu vyplýva aj moment, kedy navrhovateľ uviedol, že\nžiada o udelenie azylu, pričom tak urobil až v dôsledku obavy, že bude zo Slovenska vyhostený, teda\npo tom, čo bol poučený o tom, že správny orgán začína voči nemu konanie o jeho administratívnom\nvyhostení.\nPoukázal na to, že konanie o azyl sa začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare (§ 3\nods. 1 zákona o azyle a v ustanovení § 3 ods. 2 je uvedené, ktorý policajný útvar je príslušný na prijatie\ntakéhoto vyhlásenia).\nOdporca takýmto útvarom v zmysle citovaného ustanovenia nie je. Teda zaistenie navrhovateľa podľa §\n88 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov je v súlade so zákonom, ba práve naopak opačný postup,\nktorý namieta navrhovateľ, t. j. zaistenie podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov by bol v rozpore so\nzákonom, nakoľko OHK PZ Ulič nebol oprávnený na prijatie takéhoto vyhlásenia.\nSprávny orgán začal voči navrhovateľovi konanie o jeho administratívnom vyhostení (ďalej len\nAV). Momentom začatia konania o AV navrhovateľa bol jeho výsluch pod č. k. PPZ-HCP-S015ZAV-4-005/2015 zo dňa 28.04.2015 ukončený o 18.30 hod., počas ktorého navrhovateľ uviedol okrem\niného aj údaje zo svojho rodinného života, totožné ako ich prezentoval na pojednávaní dňa 01.06.2015.\nPočas tohto výsluchu bol oboznámený, že bolo voči nemu začaté konanie o administratívnom vyhostení,\npričom dôsledky AV musel navrhovateľ pochopiť, keďže požiadal počas tohto výsluchu o udelenie azylu,\npričom ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 28.04.2015 vo veci zaistenia navrhovateľa (konanie č. PPZHCP-SO15-ZAV-7/2015) urobil tak z toho dôvodu, že si uvedomil, že bude z územia SR vyhostený. Teda\nnavrhovateľ úplne pochopil význam a dôsledky začatia konania o AV.\nKrajský súd uviedol, že navrhovateľ bol zadržaný hliadkou polície spolu s ďalšími dvoma štátnymi\npríslušníkmi Bangladéšu - T. T. G. a G. T., pričom títo takisto podali opravný prostriedok voči rozhodnutiu\ntotožného správneho orgánu voči ich zaisteniu, pričom o ich opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu rozhodoval ten istý zákonný sudca.\nJeho tvrdenie, že žiadal o udelenie azylu ihneď po nástupe do policajného vozidla po zadržaní\npríslušníkmi polície nezodpovedá samotnému Záznamu zo služby zo dňa 28.04.2015 (č.p. PPZ-HCPSO15-2-764/2015), avšak z daného záznamu vyplýva tá skutočnosť, ktorú navrhovateľ popieral, že sa\n3 osoby po tom, čo spozorovali vozidlo polície pokúsili ujsť, následne boli nájdený za autobusovou\nzastávkou pri potravinách. Príbeh o starenke, s ktorým prišiel navrhovateľ počas jeho výsluchu na\npojednávam, sa preto nejaví ako dôveryhodný a navyše túto starenku nespomenul žiaden z cudzincov,\nktorý s ním boli spolu zaistený a to T. T. G. a G. T., ani pri výpovedi na správnom orgáne ani počas ich\nvýsluchu na súde.\nVzhľadom na to, že voči navrhovateľovi bolo zo strany správneho orgánu začaté konanie o jeho\nadministratívnom vyhostení zaistenie navrhovateľa je podľa krajského súdu plne v súlade s ustanovením\n§ 88 ods. 1 písm. a), keďže policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o\nadministratívnom vyhostení, čo zo strany odporcu bolo dodržané.\n\nPodsúvanie iných možností zo strany navrhovateľa, že mal správny orgán postupovať podľa tohto, resp.\ntamtoho ustanovenia zákona o pobyte cudzincova a podľa neho zaistiť navrhovateľa, nemá vplyv na\nzákonný postup odporcu a teda zaistenie navrhovateľa a je v súlade s § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona\no pobyte cudzincov.\nSamotný výrok napadnutého rozhodnutia je podľa krajského súdu jasný, zrozumiteľný, určitý, je z neho\nzrejmé, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia bol navrhovateľ zaistený, že bol zaistený v konaní o\njeho administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1\nzákona o pobyte cudzincov pretože existuje riziko jeho úteku. Rovnako z neho vyplýva moment zaistenia\nt. j. o 20.35 hod. dňa 28.04.2015, ako aj doba zaistenia - 5 mesiacov do 28.09.2015.\nNakoľko navrhovateľ počas spisovania zápisnice, ktorá bola vyhotovená v súvislosti so začatím konania\no administratívnom vyhostení, požiadal o azyl a urobil dané vyhlásenie, aj keď nie pred príslušným\npolicajným útvarom, správny orgán nemohol danú skutočnosť ignorovať, pričom náležite ho poučil v\nzmysle zákona o azyle (§3 ods. 8), ktorý orgán je oprávnený jeho žiadosť prijať, a keďže ďalším jeho\numiestnením mohol byť iba UPZC Sečovce, správne bol poučený navrhovateľ zo strany odporcu, že\ntakto môže urobiť pred daným orgánom.\nNavrhovateľ prejavil vôľu požiadať o azyl, čo v konečnom dôsledku aj urobil (Úradný záznam zo dňa\n28.05.2014).\nV prípade navrhovateľa je splnená podmienka použitia inštitútu zaistenia podľa § 88 zákona o pobyte\ncudzincov, keďže ohľadne navrhovateľa prebieha konanie o jeho administratívnom vyhostení, pričom\nsú dané dôvody uvedené v bode 1 § 88 ods. 1, teda ak v konaní o administratívnom vyhostení existuje\nriziko úteku navrhovateľa. Odporca podľa krajského súdu správne vyhodnotil aj túto skutočnosť, že v\nprípade navrhovateľa existuje riziko úteku.\nNámietka navrhovateľa o nedôvodnosti využitia inštitútu zaistenia u navrhovateľa podľa § 88 ods. 1\npísm. a) zákona o pobyte cudzincov z dôvodov vyššie uvedených nie je dôvodná. Odporca náležité vo\nsvojom rozhodnutí odôvodnil z akého dôvodu využil v prípade navrhovateľa inštitút zaistenia v zmysle\n§ 88 zákona o pobyte cudzincov a náležite sa vysporiadal aj s podmienkou, ktorú mu ukladá citované\nustanovenie v bode 1 a to rizikom úteku navrhovateľa.\nPokiaľ sa týka využitia inštitútu zaistenia zo strany odporcu krajský súd zdôraznil, že navrhovateľ sa\nnavyše dopustil aj porušenia ustanovenia Článku 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.\n562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice\n(Kódex schengenských hraníc), stanovujúceho podmienky pre vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej\nkrajiny, ktorých povinnosťou je mať platný cestovný doklad a mať platné vízum alebo povolenie na pobyt\nv prípade, ak sa od cudzinca vyžaduje.\nK odvolacej námietke tykajúcej sa doby zaistenia krajský súd uviedol, že táto dĺžka bola riadne\nodôvodnená v súlade s platnou právnou úpravou, pričom bola stanovená v rozsahu, ktorú správnemu\norgánu umožňuje ustanovenie § 88 ods. 4 veta prvá teda až na 6 mesiacov, pričom správny orgán túto\ndĺžku doby zaistenia stanovil na päť mesiacov a túto dobu môže aj predĺžiť, pokiaľ správny orgán už vo\nveci zaistenia navrhovateľa rozhodol o jeho zaistení na 48 hodín, pričom na výkon jeho zaistenia určil\nOHK PZ Ulič nedošlo k porušeniu zákonom stanovenej dĺžky zaistenia vyplývajúcej z daného citovaného\nprávneho ustanovenia a prvotné zaistenie na 48 hodín smerovalo k účelu vykonaniu úkonov smerujúcich\nk administratívnemu vyhosteniu so zabezpečením mať osobu vo fyzickej dispozícii.\nKrajský súd zdôraznil, že dĺžka zaistenia stanovená v napadnutom rozhodnutí sa počas celého zaistenia\nmonitoruje, či je opodstatnená alebo nie, s poukazom na ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte\ncudzincov. Odporca stanovil čas, dokedy sa nevyhnutne musia vykonať všetky opatrenia na reálne\nvykonanie administratívneho vyhostenia, pričom skúmal reálnu možnosť jeho vyhostenia, t.j. účelnosť\nvyhostenia do krajiny Ukrajina na základe readmisnej dohody medzi ES a Ukrajinou, na územie ktorej\nmal byť tento vyhostený po ukončení konania o jeho administratívnom vyhostení. Pri zdôvodnení dĺžky\nsprávny orgán vychádzal z dôvodu mať zaisteného cudzinca vo fyzickej dispozícii ako aj tej skutočnosti,\nže v zmysle citovanej readmisnej dohody možno o readmisiu požiadať najneskôr do jedného roka po\ntom, čo príslušný orgán žiadajúceho štátu zistil, že štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej\n\npríslušnosti nespĺňa alebo prestala spĺňať podmienky potrebné na vstup na jeho územie, v zmysle čl.\n8 ods. 1.\nZ uvedených dôvodov krajský súd považoval námietky navrhovateľa týkajúce sa dĺžky doby zaistenia\nza neopodstatnené, pretože tak dĺžka zaistenia, ako aj samotné skutkové okolnosti, ktoré viedli k tomuto\nzaisteniu, boli v súlade s platnou právnou úpravou, citovanou v napadnutom rozhodnutí.\nKrajský súd v súvislosti s námietkami navrhovateľa poukázal na to, že pokiaľ sa týka samotného\nzaistenia aplikovaného odporcom podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, že odporca sa v prípade\nnavrhovateľa zaoberal aj možnými alternatívami zaistenia podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o\npobyte cudzincov, pričom krajský súd konštatoval, že odporca správne vyhodnotil aj tú skutočnosť,\nže v prípade navrhovateľa nebolo možné uložiť povinnosť v zmysle § 89 ods. 1 zákona o pobyte\ncudzincov, nakoľko nie je možné v prípade navrhovateľa zložiť peňažnú záruku, nemá na území SR\nžiadne väzby, nielen rodinné, neovláda slovenský jazyk a nemá dostatok finančných prostriedkov, aby\nsi mohol zabezpečiť ubytovanie.\nPokiaľ sa týka námietky veku navrhovateľa, krajský súd uviedol, že navrhovateľ podpísal všetky\ndokumenty týkajúce sa jeho osoby s uvedením dátumu narodenia XX.XX.XXXX, pričom mohol\npodpísanie týchto dokumentov odoprieť. Prostredníctvom tlmočníka bol overený jeho dátum narodenia.\nPokiaľ právny zástupca navrhovateľa namietal to, že správny orgán samovoľne tak urobil, resp. mal\ntohto donútiť tak urobiť, mohol daný rozpor právny zástupca navrhovateľa odstrániť aj pri výsluchu\nsvedka X., ktorý pred správnym orgánom vystupoval ako tlmočník, avšak otázky v danom smere na jeho\nadresu neprodukoval. Krajský súd uviedol, že nevykonal dôkaz výsluchom svedka (T. T. G.) ďalšieho\nzo zadržaných Bangladéšanov políciou spolu s navrhovateľom, nakoľko jeho výpoveď by bolo možné\nv danom smere označiť za nedôveryhodnú a tendenčnú s cieľom pomôcť svojmu kamarátovi, s ktorým\nspolu putoval a prišiel na Slovensko. Navyše rovnaký dátum narodenia ako v opravnom prostriedku\nuviedol navrhovateľ aj v žiadosti o azyl s cieľom, aby mohol byť posudzovaný ako osoba, ktorá nedovŕšila\nvek 18 rokov, ako však vyplýva z Úradného záznamu zo dňa 28.05.2014 - túto žiadosť podal na UPZC\nSečovce, pričom títo sa otázkou jeho veku zaoberali a po vyšetrení kostného veku navrhovateľa sa\npotvrdilo, že nie je maloletou osobou a dosiahol už vek 18 rokov. Teda v azylovom konaní sa s ním\nďalej koná ako s plnoletou osobou, a jeho námietka ohľadne veku sa v danom svetle javí ako účelová a\nnedôvodná. Teda navrhovateľ nebol zaistený v rozpore s ustanovením § 88 ods. 1 a § 88 ods. 9 zákona\no pobyte cudzincov\nOdporca sa zaoberal aj rizikom úteku navrhovateľa teda bodom 1 § 88 ods. 1 písm. a) zákona o\npobyte cudzincov, pričom riziko úteku aj náležite zdôvodnil. Krajský súd dodal, že rizikom úteku štátneho\npríslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno\npredpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho\ntotožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu\nna viac ako tri roky (§ 88 ods. 2). Ako vyplýva z už citovaného Záznamu hliadky zo dňa 28.04.2015\nnavrhovateľ sa dobrovoľne neprihlásil, pokúsil sa ujsť, pričom vo svojom výsluchu uviedol, že v prípade\nak by neboli zadržaní hliadkou PZ pokračoval by ďalej.\nOhľadne otázky tlmočenia krajský súd uviedol, že zabezpečenie tlmočníka do jazyka bengálskeho\nna pojednávanie dňa 01.06.2015 bolo obzvlášť náročné, keďže v zozname tlmočníkov sa takáto\nosoba nenachádza a vyžiadalo si mimoriadne zvýšené finančné náklady v súvislosti s tlmočením,\npričom tlmočník pred súdom musel pricestovať až zo západného Slovenska a v dôsledku poukázania\nnaliehavosti zo strany súdu si tento prispôsobil svoje pracovné povinnosti, keďže pôsobí ako lekár.\nA ďalší možný tlmočník (nezapísaný) sa nemohol dostaviť v dôsledku zdravotných komplikácií. Na\ndôvažok súd podotýka, že z jeho činnosti je mu známe, že úradným jazykom v štáte Bangladéš je jazyk\nbengálsky, ako aj jazyk anglický.\nPokiaľ sa týka námietky tlmočenia, z výpovede svedka X. tlmočníka do jazyka hindi pred odporcom\nkrajský súd zistil, že tlmočenie pre navrhovateľa bolo vykonané tak, že jeden z troch zadržaných\nštátnych príslušníkov Bangladéša rozumel jazyku hindi, čo bolo osvedčené telefonickým rozhovorom\nmedzi T. T. G. (jeden z troch zadržaných Bangladéšanov) a tlmočníkom X., v dôsledku toho bol tento\nprizvaný na vykonanie tlmočníckeho úkonu a následne vo veci ustanovený ako tlmočník pred správnym\n\norgánom. Tlmočenie pre navrhovateľa bolo teda vykonané tak, že zo slovenského jazyka bolo tlmočené\nnavrhovateľovi do jazyka bengálskeho prostredníctvom T. T. G., ktorý rozumel jazyku hindi. Svedok\npotvrdil, že U. H., čiastočne rozumie aj v jazyku hindi a pokiaľ rozpráva pomaly, tak mu rozumie, pričom\nnavrhovateľovi tlmočil aj dňa 19.05. v Sečovciach, kde tento mu rozumel, aj keď si pomohli aj s anglickými\nslovíčkami. Tretí zadržaný - G. T. nerozumel jazyku hindi.\nKrajský súd zdôraznil, že postup v činnosti správneho orgánu nemôže mať vplyv na nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, nakoľko aj keď táto tretia osoba nebola ustanovená pred správnym orgánom\nza tlmočníka, bol dosiahnutý účel a to zabezpečenie tlmočenia pre navrhovateľa v jazyku, v ktorom\nrozumie, pričom boli z jeho tlmočenia zistené skutočnosti rovnaké ako ich uviedol vo svojom výsluchu\npred súdom (osobné a rodinné pomery navrhovateľa, jeho cesta z Bangaladéšu až na Slovensko).\nTeda daný postup nespôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia, nakoľko správny orgán vyvinul\nmaximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby bolo s navrhovateľom vedené konanie v jazyku, ktorému\nrozumie, pričom svedkom bolo potvrdené, že následne pre navrhovateľa vykonal iný tlmočnícky úkon\nv Sečovciach, kde mu tento rozumel.\nNa základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky navrhovateľa za\nnespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a s napadnutým rozhodnutím sa v\nplnom rozsahu stotožnil. Krajský súd po posúdení všetkých námietok navrhovateľa týmto námietkam\nnevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.\nII.\nOdvolanie navrhovateľa\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že s rozhodnutím\nsúdu v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, teda z dôvodu,\nže súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nK výroku rozhodnutia odporcu uviedol, že v podanom opravnom prostriedku namietal, že výrok\nnapadnutého rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením, nakoľko v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia sa odporca v prevažnej časti venoval zaisteniu žiadateľa o azyl v zmysle § 88a zákona o\npobyte cudzincov (na str. 4, 5, 6 a 7).\nTaktiež navrhovateľ namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ mal\nbyť vrátený na Ukrajinu, a preto ak mal byť vôbec zaistený, tak podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona o\npobyte cudzincov.\nKrajský súd sa s touto námietkou vysporiadal tak, že uviedol, že výrok rozhodnutia je jasný, zrozumiteľný,\nurčitý. K namietanému rozporu odôvodnenia rozhodnutia s jeho výrokom krajský súd uviedol, že táto\nnámietka predstavuje podsúvame iných možností zo strany navrhovateľa a nemá vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nS uvedeným názorom krajského súdu navrhovateľ vyjadril nesúhlas, nakoľko sa krajský súd opomenul\nzaoberať tým, že výrok napadnutého rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením. Má za to, že je\nnepredstaviteľné, aby správny orgán odôvodňoval rozhodnutie o pozbavení osobnej slobody rôznymi\ndôvodmi a navrhovateľ ako štátny príslušník tretej krajiny, ktorý nerozumie slovenskému jazyku, by si mal\nvybrať ten správny dôvod, ktorý sa vzťahuje k výroku rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je nepresvedčivé.\nKrajský súd tak nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je\npresvedčivé a jeho výrok je v súlade s jeho odôvodnením aj napriek tomu, že odporca sa v prevažnej\n\nčasti rozhodnutia venuje podmienkam zaistenia žiadateľa o azyl, a taktiež, že z neho vyplýva, že už\nprebehla schôdzka splnomocnencov za účelom vrátenia navrhovateľa na Ukrajinu.\nK nezrozumiteľnosti rozhodnutia odporcu uviedol, že v podanom opravnom prostriedku namietal, že\nodôvodnenie rozhodnutia odporcu je absolútne nezrozumiteľné, nakoľko z neho vyplývalo, že odporca\nzaistil navrhovateľa v ten istý deň dvakrát z toho istého dôvodu, bez toho, aby navrhovateľa z\npredchádzajúceho zaistenia prepustil. Navrhovateľ taktiež vyslovil pochybnosť, ako vôbec mohol byť\ntak komplikovaný a nejednoznačný právny text preložený navrhovateľovi, keď samotného konania o\nzaistení sa nezúčastnil tlmočník do bengálskeho jazyka.\nKrajský súd podľa navrhovateľa odignoroval skutočnosť, že obsah rozhodnutia odporcu je absolútne\nnezrozumiteľný, a tak musel jednotlivé argumenty a chronológiu jednotlivých úkonov následne doplniť\nvo vyjadrení k opravnému prostriedku. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015 vyplýva, že takýto postup je neprípustný.\nZ vysvetlenia obsahu nezrozumiteľného rozhodnutia odporcu vyplynulo, že napadnutým rozhodnutím\nodporca skutočne zaistil navrhovateľa v ten istý deň z toho istého dôvodu už druhýkrát bez toho, aby\nnavrhovateľa zo zaistenia prepustil.\nKrajský súd len skonštatoval, že predmetom konania pred súdom prvého stupňa je preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia o zaistení navrhovateľa na päť mesiacov a že vzhľadom na to, že voči\nnavrhovateľovi bolo zo strany odporcu začaté konanie o administratívnom vyhostení, zaistenie\nnavrhovateľa je plne v súlade s § 88 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.\nKrajský súd sa námietkou navrhovateľa, že bol zaistený v ten istý deň dvakrát z toho istého dôvodu bez\ntoho, aby bol z predchádzajúceho zaistenia prepustený nijako nevysporiadal. Keďže sa súd stotožnil so\nzávermi odporcu, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí, dospel tak k záveru, že zaistiť už zaistenú\nosobu je v súlade so zákonom.\nKu konštatovaniu krajského súdu, že predmetom konania je posúdenie zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia odporcu uviedol, že jednou zo zákonných podmienok vydania napadnutého rozhodnutia je,\naby boli splnené podmienky na jeho vydanie.\nNavrhovateľ uviedol, že má za to, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru, že\nskutočnosť, že bol navrhovateľ dvakrát v ten istý deň, z toho istého dôvodu zaistený, nie je vadou, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nV dôvodoch rozsudku krajský súd uvádza, že v prípade navrhovateľa je splnená podmienka použitia\ninštitútu zaistenia podľa § 88 zákona o pobyte cudzincov, keďže ohľadne navrhovateľa prebieha konanie\no jeho administratívnom vyhostení, pričom sú dané dôvody uvedené v bode 1 § 88 ods. 1, teda ak v\nkonaní o administratívnom vyhostení existuje riziko úteku navrhovateľa.\nKrajský súd uvádza, že predmetom konania je posúdenie zákonnosti vydania napadnutého rozhodnutia.\nTeda súd skúmal, či vydané rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona\no pobyte cudzincov.\nNie je zrejmé, ako mohol krajský súd dospieť k záveru, že v čase vydania v poradí druhého rozhodnutia\nodporcu o zaistení navrhovateľa (ktoré je predmetom súdneho prieskumu) prebiehalo konanie o\nadministratívnom vyhostení, keď z rozhodnutia o zaistení odporcu v zmysle jeho chronologického\nvysvetlenia vo vyjadrení k opravnému prostriedku vyplýva, že konanie o administratívnom vyhostení\nbolo prerušené ešte predtým, ako bolo vydané predmetné rozhodnutie o zaistení navrhovateľa.\n\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že zaistenie navrhovateľa v konaní\no administratívnom vyhostení, ktoré neprebieha, je zákonné. S takýmto záverom nemožno súhlasiť,\nnakoľko je zrejmé, že zaistenie v konaní o administratívnom vyhostení, ktoré neprebieha, lebo je\nprerušené, nemôže byť účelné.\nK účelu zaistenia navrhovateľ uviedol, že v podanom opravnom prostriedku namietal, že\nnepresvedčivost' a nezrozumiteľnosť rozhodnutia odporcu potvrdzuje fakt, že tento ani nemá ustálené,\nčo je účelom zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, keď tento v rozhodnutí o\nzaistení uvádza, že prehodnocoval aj skutočnosť, či trvá účel zaistenia, t. j. či trvá riziko úteku účastníka\nkonania. Navrhovateľ namietal, že riziko úteku nie je účelom zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. a) zákona\no pobyte cudzincov. Napadnuté rozhodnutie je tak nepresvedčivé a nezrozumiteľné a odporca tak ani\nnemohol skúmať jeho účelnosť.\nNavrhovateľ v podanom opravnom prostriedku poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn.: 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015, v ktorom sa uvádza: „z obsahu citovaného\nustanovenia je zrejmé, že účelom zaistenia v zmysle citovaného ustanovenia je zistenie skutočností, na\nktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať. V rozpore\ns uvedeným však vyznieva konštatovanie odporcu v odôvodnení jeho rozhodnutia o tom, že „správny\norgán prehodnocoval aj skutočnosť, či trvá účel zaistenia, t. j. či trvá riziko úteku“, čo vzhľadom na to,\nže takýto dôvod nepredstavuje samostatný účel zaistenia žiadateľa o azyl v zmysle § 88a zákona o\ncudzincoch nepochybne vyvoláva pochybnosti o dostatočnom ustálení si predmetu konania zo strany\nsprávneho orgánu. Takéto pochybenie v spojení s neprehľadnosťou kontextu rozhodnutia z hľadiska\nrelevantnosti použitej argumentácie citovaním právnych a politických dokumentov bez naznačenia\npriamej súvislosti k použitým zákonným dôvodom zaistenia a chronológii prípadu vykazuje znaky\nzmätočnosti a tým nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo nemalo ujsť pozornosti súdu prvého stupňa a\nkrajský súd mal na túto vadu prihliadnuť aj bez námietok navrhovateľa, pretože uvedená vada mala\nnepochybne vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.“\nPodľa navrhovateľa uvedené závery je nepochybne možné aplikovať aj na prípad, keď sa odporca mylne\ndomnieval, že účelom zaistenia navrhovateľa je riziko jeho úteku.\nKrajský súd sa touto námietkou a ďalšími námietkami navrhovateľa o tom, že v rozhodnutí o zaistení\nodkazuje na súdne rozhodnutia, medzinárodné zmluvy a iné právne dokumenty upravujúce právne\npostavenie žiadateľov o azyl, ktoré s prejednávanou vecou nijako nesúvisia, nijako nevysporiadal.\nPodľa navrhovateľa je zrejmé, že krajský súd nepostupoval správne, ak dospel k záveru, že rozhodnutie\nodporcu je zrozumiteľné a presvedčivé.\nK individuálnemu prístupu navrhovateľ uviedol, že v podanom opravnom prostriedku namietal, že\nrozhodnutie odporcu je v rozpore s požiadavkou individuálneho prístupu pri hodnotení dôvodov zaistenia\ndotknutej osoby. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:\n1Sža/5/2015 zo 06.02.2015. Navrhovateľ taktiež poukázal na to, že text napadnutého rozhodnutia je len\nskopírovaný z ďalších dvoch rozhodnutí odporcu, ktoré boli vydané v ten istý deň. Tieto rozhodnutia v\nanonymizovanej verzii priložil navrhovateľ k opravnému prostriedku.\nKrajský súd sa touto námietkou v napadnutom rozhodnutí nijako nezaoberal.\nK námietke - vyjadrenie k podkladom rozhodnutia navrhovateľ uviedol, že v podanom opravnom\nprostriedku namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia o zaistení v zmysle § 33\nods. 2 Správneho poriadku.\nKrajský súd sa touto námietkou navrhovateľa v napadnutom rozhodnutí nijako nezaoberal.\n\nK dĺžke lehoty zaistenia navrhovateľ uviedol, že v opravnom prostriedku namietal, že pri stanovení dĺžky\nlehoty zaistenia nezobral odporca do úvahy 90 dní, resp. 60 dní počas ktorých majú súdy rozhodnúť o\nopravnom prostriedku navrhovateľa vo veci žiadosti o azyl. Azylové konanie spolu so súdnym konaním\no preskúmaní zákonností rozhodnutia vydaného v azylovom konaní tak bude trvať dlhšie ako odporcom\nstanovená lehota zaistenia. Zaistenie navrhovateľa tak nemôže byť efektívne.\nK tejto námietke krajský súd uviedol, že odporca stanovil čas, dokedy sa nevyhnutne musia vykonať\nvšetky opatrenia na reálne vykonanie administratívneho vyhostenia, pričom skúmal reálnu možnosť\njeho vyhostenia, t. j. účelnosť vyhostenia do krajiny Ukrajina na základe readmisnej dohody medzi EU\na Ukrajinou, na územie ktorej mal byť tento vyhostený po ukončení konania o jeho administratívnom\nvyhostení.\nVyššie uvedený záver krajského súdu je podľa navrhovateľa nezrozumiteľný, nakoľko v rozhodnutí\nodporcu o zaistení navrhovateľa sa výslovne uvádza, že pri dĺžke zaistenia účastníka konania policajný\nútvar vychádzal zo skutočnosti, že konanie o administratívnom vyhostení bolo prerušené a že sa v ňom\nnemôže pokračovať až do vydania rozhodnutia vo veci žiadosti o azyl, pričom v nasledujúcom texte\nuvádza lehoty na vydanie rozhodnutí v azylovom konaní.\nZ uvedeného vyplýva, že krajský súd postupoval nesprávne, ak dospel k záveru, že dĺžka doby zaistenia\nje odôvodnená trvaním predpokladaných úkonov pri vrátení navrhovateľa na Ukrajinu.\nZ uvedeného taktiež vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že je zrozumiteľné rozhodnutie, v ktorom\nodporca zaistil navrhovateľa v konaní o administratívnom vyhostení, ktoré neprebieha a dĺžku zaistenia\nodôvodnil nie trvaním predpokladaných úkonov vo veci vyhostenia, ale trvaním úkonov v azylovom\nkonaní. Takýto záver nemôže byť podľa navrhovateľa správny.\nK tlmočeniu navrhovateľ uviedol, že v podanom opravnom prostriedku namietal, že v konaní o\nzaistení mu tlmočil tlmočník do jazyka hindi, ktorému navrhovateľ nerozumel. Jednotlivé úkony mu tak\nboli pretlmočené za pomoci účastníka iného konania, T. T. G., ktorého však nemožno považovať za\ntlmočníka, nakoľko z administratívneho spisu nevyplýva, že by zložil tlmočnícky sľub.\nKrajský súd vyhodnotil túto námietku navrhovateľa ako nedôvodnú, nakoľko dospel k záveru, že\nprizvaním a tlmočením účastníka iného konania bol dosiahnutý účel, a to zabezpečenie tlmočenia pre\nnavrhovateľa v jazyku, ktorému rozumie, pričom boli z jeho tlmočenia zistené rovnaké skutočnosti, ako\nich uviedol vo svojom výsluchu pred súdom (osobné a rodinné pomery navrhovateľa, jeho cesta z\nBangladéšu až na Slovensko).\nS uvedeným vyjadril navrhovateľ nesúhlas. Poukázal na ustanovenie čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, z ktorého vyplýva, že kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku\n2, má právo na tlmočníka.\nNavrhovateľovi v konaní o pozbavení jeho osobnej slobody netlmočil tlmočník, ale účastník iného\nkonania, ktorý neovláda jazyk hindi na takej úrovni, aby sám dokázal porozumieť odborným právnym\nvýrazom v konaní o zaistení a administratívnom vyhostení podľa zákona o pobyte cudzincov.\nTaktiež má za to, že súd nemôže hodnotiť tlmočenie na základe pretlmočenia osobných a rodinných\npomerov navrhovateľa, nakoľko v napadnutom rozhodnutí je mnoho odborných výrazov, ktorých\ntlmočenie je oveľa náročnejšie, ako tlmočenie popisu cesty na Slovensko a rodinných pomerov.\nSúčasťou administratívneho spisu navrhovateľa sú aj anonymizované rozhodnutia ďalších dvoch\núčastníkov iných konaní o zaistení, ktorí sú spomínaní aj v napadnutom rozhodnutí.\n\nZ anonymizovaného rozhodnutia sp. zn.: PPZ-HGP-SO15-ZAV-6-O04/2015 zo dňa 28.04.2015 vyplýva,\nže účastník konania bol zaistený o 20:15 hod. a rozhodnutie o zaistení prevzal o 20:35 hod. V tomto\nkonaní tlmočil pán G. W. X..\nZ rozhodnutia odporcu o zaistení navrhovateľa vyplýva, že tento bol zaistený o 20:35 hod.\nZ uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia,\nnakoľko tieto mu nemohli byť pretlmočené, keďže tlmočník G. W. X. tlmočil od 20:15 do 20:35 v inom\nkonaní.\nTaktiež krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, že je reálne tak komplikované rozhodnutie o zaistení\nnavrhovateľa pretlmočiť zo slovenského jazyka do jazyka hindi a z jazyka hindi do bengálštiny za 25\nminút (doba od vydania rozhodnutia do prevzatia navrhovateľom).\nNavyše je podľa navrhovateľa zrejmé, že kvalita takéhoto „sprostredkovaného“ tlmočenia je veľmi nízka.\nNavrhovateľ vyjadril nesúhlas so záverom krajského súdu, že bol dosiahnutý účel, t. j. zabezpečenie\ntlmočenia v jazyku, ktorému navrhovateľ rozumie, nakoľko tento účel bol naplnený len formálne.\nK veku navrhovateľa uviedol, že v podanom opravnom prostriedku namietal, že nemá 18 rokov a že\nodporca ho primäl k tomu, aby tvrdil, že 18 rokov má.\nKrajský súd vyhodnotil túto námietku navrhovateľa ako nedôvodnú, nakoľko z kostného vyšetrenia\nnavrhovateľa vyplýva, že tento má viac ako 18 rokov. S uvedeným záverom krajského súdu vyjadril\nnesúhlas. Navrhovateľovi sa podarilo zaobstarať rodný list, z ktorého vyplýva, že sa narodil dňa\nXX.XX.XXXX, a teda má menej ako 18 rokov. Rodný list priložil v prílohe.\nNavrhovateľ preto navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nodporcu zruší a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie. Súčasne navrhol, aby najvyšší súd nariadil\nbezodkladné prepustenie navrhovateľa z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. V\nprípade úspechu vo veci si uplatnil náhradu trov konania vo výške 1 334,58 Eur.\nIII.\nVyjadrenie odporcu\nVo svojom vyjadrení k odvolaniu odporca uviedol, že má za to, že jeho postup v konaní o zaistení bol\nzákonný, rozhodnutie je zrozumiteľné a taktiež má za to, že rozhodnutie je dostatočne odôvodnené.\nOdporca má ďalej za to, že v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci a podrobne sa zaoberal\nokolnosťami skutku. Rozhodnutie bolo vydané v súlade so Správnym poriadkom a obsahuje všetky\nnáležitosti, ktoré zákon ukladá.\nK námietke k výroku, zákonnosti, zrozumiteľnosti a účelu a účelnosti zaistenia uviedol, že má za to, že\nustanovenie § 88 zákona o pobyte cudzincov pojednáva o zaistení cudzincov a nie o spôsoboch ich\nodsunu tak ako to uvádza navrhovateľ. Toto ustanovenie zákona o pobyte cudzincov dáva príslušným\norgánom možnosť zaistiť cudzincov v zmysle uvedených ustanovení, ak príslušný orgán vyhodnotí, že\nzaistenie cudzinca je nutné. Správny orgán má za to, že v samotnom rozhodnutí dostatočne odôvodnil\nsvoj postup v zmysle ustanovenia § 88 zákona o pobyte cudzincov.\nOdporca poukázal na súvislosť medzi odsunom cudzinca, ktorý neoprávnene prekročil štátnu hranicu,\nalebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky a rozhodnutím o administratívnom\nvyhostení. Predtým, ako sa takáto osoba z územia Slovenskej republiky odsunie, musí mať uloženú\n\npovinnosť opustiť územie Slovenskej republiky. Bez takto uloženej povinnosti nie je možné odsun\ncudzinca vykonať. Podľa čl. 13 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen ústava), „povinnosti možno ukladať zákonom, alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri\nzachovaní základných práv a slobôd; medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá\npráva a povinnosti fyzických osôb, právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods.\n2“. „Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb uverejnená v úradnom\nvestníku L 332, 18/12/2007 s 0048-0065 (ďalej len dohoda o readmisii osôb) však takúto povinnosť\ncudzincom neukladá. Uvedená dohoda len určuje práva a povinnosti zmluvným stranám pri readmisii\nosôb. Povinnosť cudzincom, ktorý majú neoprávnený pobyt na území SR, alebo neoprávnene prekročia\nvonkajšiu hranicu, opustiť územie SR neustanovuje ani zákon o pobyte cudzincov. Avšak § 77 ods.\n1 zákona o pobyte cudzincov hovorí, že Administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru\no tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je\npovinný opustiť územie Slovenskej republiky,... Odporca teda vzhľadom na vyššie uvedené tvrdí, že\nexistencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení je nutným predpokladom výkonu readmisie v\nzmysle readmisnej dohody. Odporca je toho názoru, že uvedená skutočnosť, je skutočnosť uvedená § 34\nods. 6 Správneho poriadku, teda ju netreba dokazovať a preto ju neuviedol ani v rozhodnutí o zaistení.\nZároveň odporca upozornil na fakt, že ak by pripustil odsun cudzincov len na základe readmisnej dohody,\nktorá nestanovuje potrebu vydania akéhokoľvek rozhodnutia, ani nestanovuje povinnosti pre osoby\nktorých sa týka, tak tieto osoby by boli odsunuté bez možnosti akejkoľvek nápravy alebo opravného\nprostriedku. V praxi by to znamenalo, že sa nemôžu domáhať preskúmania rozhodnutia nadriadeným\norgánom ani súdom, pretože žiadne takéto rozhodnutie by neexistovalo. Odporca je toho názoru, že\ntakýmto postupom by bol porušený čl. 1 písm. d) Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v znení Protokolu č. 11.\nOdporca má za to, že v rozhodnutí dostatočne odôvodnil z akého dôvodu využil inštitút zaistenia podľa\nustanovenia § 88 zákona o pobyte cudzincov a taktiež sa náležité vysporiadať s podmienkou, ktorú\nukladá ustanovenie § 88 ods. l písm. a) bod 1 a to rizikom úteku navrhovateľa.\nOdporca má za to, že zákonne postupoval aj po tom, čo navrhovateľ prejavil vôľu o udelenie azylu,\npri spisovaní zápisnice vyhotovovanej v súvislosti so začatím konania o administratívnom vyhostení.\nNavrhovateľ bol zákonne poučený, že odporca nie je v zmysle § 3 ods. 2 zákona o azyle príslušný na\nprijatie vyhlásenia, preto bol navrhovateľ poučený o skutočnosti, že na prijatie jeho vyhlásenia o azyle\nje príslušný ÚPZC Sečovce ako aj o skutočnosti, že podanie bude v zmysle § 20 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10SZa/7/2012 bez meškania\npostúpené príslušnému správnemu orgánu, to znamená ÚPZC Sečovce.\nOdporca má za to, že postupoval v zmysle zákona, pretože bezprostredne po tom, čo navrhovateľ\nprejavil úmysel požiadať o medzinárodnú ochranu, znova rozhodol o zaistení, pričom dospel k záveru,\nže dôvody predchádzajúceho zaistenia trvajú, pričom uviedol aj konkrétne dôvody, ktoré ho k prijatiu\ntakéhoto záveru viedli.\nK námietke individuálneho prístupu uviedol, že\nnavrhovateľ spáchal skutok neoprávneného prekročenia vonkajšej hranice spolu s ďalšími dvoma\nosobami, čiže skutok bol spáchaný rovnakým spôsobom, v rovnakom čase, totožným konaním všetkých\ntroch účastníkov konania. Voči všetkým účastníkom konania bol využitý totožný inštitút zaistenia a voči\nvšetkým účastníkom boli začaté rovnaké konania. Pri vydaní rozhodnutia vychádzal správny orgán aj\nz výpovedí jednotlivých účastníkov konania, ktorých obsah je súčasťou odôvodnení rozhodnutí. Na\nzáklade vyššie uvedených skutočností považoval odporca túto námietku za bezpredmetnú.\nK námietke vyjadrenia k podkladom rozhodnutia uviedol, že\n\nnavrhovateľ sa mal možnosť vyjadriť v zápisnici o vyjadrení účastníka konania. V zápisnici o vyjadrení\núčastníka konania nemal navrhovateľ žiadne návrhy, pripomienky ani neuviedol iné skutočnosti, ktoré\nby mali vplyv na rozhodnutie správneho orgánu vo veci.\nSprávny orgán bol otvorený aj návrhom a námietkam zo strany navrhovateľa aj v priebehu konania.\nPred vydaním rozhodnutia sa mal navrhovateľ opäť možnosť vyjadriť pred správnym orgánom, kedy sa\nústne vyjadril, že ku konaniu nechce nič viac dodať ani doplniť. Po tomto prehlásení mu bolo vydané a\npretlmočené rozhodnutie o zaistení.\nK námietke lehoty zaistenia uviedol, že\ntrvá na tom, že lehota bola riadne odôvodnená v súlade s platnou právnou úpravou, pričom bola\nstanovená v rozsahu, ktorý umožňuje ustanovenie § 88 ods. 4 ZOPC. Odporca má za to, že stanovil\nčas, dokedy sa nevyhnutne musia vykonať všetky opatrenia na reálne vykonanie administratívneho\nvyhostenia v rámci readmisnej dohody medzi ES a Ukrajinou. Správny orgán má za to, že pri určovaní\nlehoty postupoval v súlade so zákonom\nK námietke tlmočenia uviedol, že\nv konaní o zaistení bol ustanovený tlmočník z jazyka hindi G. W. X., pretože účastník konania jazyku\nhindi čiastočne rozumel a správny orgán v záujme dosiahnutia účelu pri zabezpečenia tlmočenia si pri\ntlmočení vypomáhal jedným z troch zadržaných občanov Bangladéša, ktorý účastníkovi konania tlmočil\ndo bengálskeho jazyka to, čomu účastník konania nerozumel pri tlmočení ustanoveným tlmočníkom.\nÚčastník konania pred správnym orgánom zatajil skutočnosť, že ovláda aj anglický jazyk, ktorý je v jeho\nkrajine jedným z úradných jazykov\nSprávny orgán má za to, že jeho konaním nedošlo k porušeniu procesných práv navrhovateľa v konaní\no jeho zaistení.\nK námietke veku poukázal na to, že\nnavrhovateľ uviedol pred správnym orgánom dátum narodenia: XX.XX.XXXX. Dátum narodenia potvrdil\naj pred tlmočníkom, ktorý kontroloval správnosť jeho osobných údajov. Rovnaký dátum uviedol aj vo\nvšetkých zápisniciach o vyjadrení účastníka konania a taktiež tento dátum uviedol pri jeho hospitalizácii\nv Nemocnici Snina.\nPodľa odporcu cudzinec pri uvedení dátumu narodenia a teda svojho veku zavádza. Účastník konania\nbol podrobený po umiestnení do ÚPZC Sečovce dňa 13.05.2015 rádiologickému vyšetrenie za účelom\nzistenia veku. Ošetrujúcim lekárom z odboru rádiológie bolo potvrdené, že účastník konania má viac\nako osemnásť rokov.\nOdporca má za to, že zaistený cudzinec sa neoprávneným prekročením štátnej hranice z Ukrajiny do\nSlovenskej republiky dopustil porušenia ustanovenia článku 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a\nRady (ES) č. 526/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb\ncez hranice, kde sú stanovené podmienky pre vstup a pobyt príslušníkov tretích krajín, ktorý musia mať\nplatný cestovný doklad alebo doklad oprávňujúci prekročenie hraníc.\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočností odporca uviedol, že trvá na tom, že využitie inštitútu\nzaistenia podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a) bolo zákonné. Svoj postup v konaní o zaistení\npovažuje odporca za správny a rozhodnutie o zaistení č. p.: PPZ-HCP-SO15-ZAV-7-004/2015 považuje\nza zákonné. Na základe uvedených skutočností odporca navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského\nsúdu potvrdil v plnom rozsahu.\n\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO15-ZAV-7-004/2015 zo dňa 28.04.2015 podľa § 88 ods. 1 písm.\na) bod 1 zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa dňom 28.04.2015 v čase o 20.35 hod. na dobu 5\nmesiacov do 28.09.2015 v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie\ndo krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, pretože existuje riziko jeho úteku, pričom na\nvýkon jeho zaistenia bol určený Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.\nV odôvodnení uviedol, že navrhovateľ dňa 28.04.2015 v skorých ranných hodinách nedovolene\nprekročil štátnu hranicu z územia Ukrajiny smerom na územie Slovenskej republiky v katastri obce\nUlič, okres Snina. Následne dňa 28.04.2015 v čase o 07.45 hod. bol po predchádzajúcej pátracej\nakcii vykonanej príslušníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Ulič (ďalej len OHK PZ)\nzadržaný a následne predvedený na OHK PZ Ulič. Zdôraznil, že v zmysle čl. 3 ods. 1 Schengenského\ndohovoru, vonkajšie hranice môžu byť prekročené len na hraničných priechodoch a počas stanoveného\notváracieho času.\nRozhodnutím odporcu č.: PPZ-HCP-SO15-ZAV-7-002/2015 zo dňa 28.04.2015 bol účastník konania\nzaistený na dobu 48 hodín s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, pretože\nexistovalo riziko úteku účastníka konania.\nZačalo sa voči nemu aj konanie o administratívnom vyhostení s určením zákazu vstupu č. p. : PPZHCP-SO15-ZAV-4/2015 v zmysle štvrtej časti prvej hlavy ZoPC, pričom tento mal byť po ukončení\nkonania o administratívnom vyhostení vrátený na územie Ukrajiny v zmysle dohody medzi Európskym\nspoločenstvom a Ukrajinou o readmisií osôb uverejnený vo vestníku L 332/48 zo dňa 18.12.2007.\nPočas spisovania zápisnice o vyjadrení účastníka konania o administratívnom vyhostení č: PPZ-HCPSO15-ZAV-4-005/2015 zo dňa 28.04.2015 prejavil vôľu požiadať na území Slovenskej republiky o\nudelenie azylu a osobitným predpisom v tomto prípade je zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o azyle). Keďže OHK PZ Ulič nie je v zmysle § 3 ods.\n2 zákona o azyle príslušné na prijatie vyhlásenia, preto bol účastník konania poučený o skutočnosti,\nže na prijatie jeho vyhlásenia o azyle je príslušný ÚPZC Sečovce ako aj o skutočnosti, že podanie\nbude v zmysle § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní s poukázaním na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR č. 10SZa/7/2012 bez meškania postúpené príslušnému správnemu orgánu, to znamená ÚPZC\nSečovce. Konanie o udelenie azylu je upravené v ustanovení § 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle,\nkde v § 3 ods. 2 zákona o azyle je zakotvené, ktorý policajný útvar je príslušný na prijatie vyhlásenia\ncudzinca, ktorý žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. V prípade účastníka konania\ntakýmto policajným útvarom v zmysle § 3 ods. 2 písm. d) zákona o azyle je Útvar policajného zaistenia\npre cudzincov Sečovce.\nOdporca mal za to, že cudzinec požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky účelovo, aby\nsa vyhol vyhosteniu z územia SR, nakoľko v zápisnici o vyjadrení účastníka konania č. p.: PPZ-HCPSO15-ZAV-7-003/2Q15 uviedol, že o udelenie azylu žiada kvôli tomu, aby nebol vyhostený z územia\nSR. Čo sa týka tejto následne podanej žiadosti o azyl správny orgán pri posudzovaní tejto okolnosti\nvychádzal aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo dňa 30.05.2013 vec Mehmet Arslan proti Polícia ČR\nC-534/11, z ktorého vyplýva, že pokiaľ cudzinec zaistený podľa zákona o pobyte cudzincov požiada o\nudelenie medzinárodnej ochrany, pokiaľ je táto žiadosť podaná účelovo („iba s cieľom pozdržať alebo\nzmariť výkon rozhodnutia“) a pokračovanie zaistenia je naďalej objektívne nutné, je možné takéhoto\ncudzinca ponechať v zaistení. Zároveň súdny dvor v predmetnej veci zdôraznil, že členské štáty musia\nmať možnosť zabrániť tomu, aby zaistený cudzinec podaním žiadosti o azyl automaticky dosiahol\nprepustenie zo zaistenia, inak by bol narušený zmysel Návratovej smernice, ktorým je účinné navrátenie\nštátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území.\n\nOdporca uviedol, že pri rozhodovaní o zaistení sa riadil aj Dohovorom o právnom postavení utečencov\nz roku 1951 v znení protokolu o Postavení utečencov z roku 1967, ako aj Smernicou Rady 2003/9/ES,\nktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (ďalej len smernica).,\nSprávny orgán po posúdení všetkých zhromaždených dôkazov konštatoval, že účastník konania po\nneoprávnenom prekročení štátnej hranice z územia Ukrajiny do Slovenskej republiky neuviedol žiadne\nskutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že na území Ukrajiny bol jeho život, alebo sloboda ohrozené a taktiež\nsa bez meškania neprihlásil na úradoch a neodôvodnil svoj nezákonný vstup.\nSprávny orgán ďalej vychádzal aj zo skutočnosti, že Ukrajinu možno vo všeobecnosti považovať za\nbezpečnú krajinu, v ktorej by život alebo sloboda účastníka konania neboli ohrozené, nakoľko Ukrajina\nratifikovaním readmisnej dohody sa zaviazala uznávať nevyhnutnosť dodržiavania ľudských práv a\nslobôd.\nĎalej odporca prehodnocoval aj skutočnosť, či trvá účel zaistenia, t.j. či trvá riziko úteku účastníka\nkonania. Zo záznamu hliadky OHK PZ Ulič č.p.: PPZ-HCP-S015-2-764/2015 zo dňa 28.04.2015\nvyplýva, že účastník konania po neoprávnenom prekročení štátnej hranice sa príslušným orgánom\nsám neprihlásil, naopak, sa snažil ujsť, respektíve pred policajnými hliadkami schovať. Zo záznamu\nhliadky vyplýva, že od miesta neoprávneného prekročenia štátnej hranice osoba prešla až do intravilánu\nobce. Mohli sa prihlásiť na tunajšom OHK PZ Ulič alebo hliadke so služobným motorovým vozidlom,\nktorej príslušnosť k PZ bola označená. Správny orgán mal za to, že účastník konania po nedovolenom\nprekročení štátnej hranice mohol vidieť hliadku PZ a mal možnosť sa prihlásiť, ale tak nespravil, naopak,\nsnažil sa ujsť a pred hliadkou sa ukryť. Na základe zhodnotenia týchto skutočností správny orgán má za\nto, že existuje reálne riziko, že účastník konania sa bude počas konania o administratívnom vyhostení\nskrývať, resp. sa bude snažiť ujsť.\nOdporca zdôraznil, že preskúmal prekážky zaistenia uvedené v § 88 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov\npričom na základe dôkazov (záznamu zápisnice o vyjadrení sa účastníka konania č. p.: PPZ-HCP-SO15ZAV-7-001/2015 a zápisnice o vyjadrení sa účastníka konania č. p.: PPZ-HCP-SO15-ZAV-7-003/2015)\ndospel k záveru, že účastník 1 nepožiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bezodkladne\npo neoprávnenom prekročení vonkajšej hranice. Práve naopak, snažil sa ujsť pred príslušníkmi OHK PZ.\nTakisto správny orgán zistil, že účastník konania nemá na území Slovenskej republiky žiadne\nrodinné väzby. Ďalej skúmal jeho ekonomickú situáciu a dospel k záveru, že nemá dostatočné\nfinančné prostriedky. Nemá na území Slovenskej republiky rezervované ubytovanie alebo zabezpečené\nzamestnanie, z tohto dôvodu mu policajný útvar neukladá povinnosť v zmysle § 89 zákona, nakoľko\nvzhľadom na osobu zaisteného a jeho osobné pomery nie je možné z jeho strany zložiť peňažnú záruku\na nakoľko menovaný nemá na území SR žiadne väzby, nielen rodinné, neovláda slovenský jazyk a nemá\ndostatok finančných prostriedkov nie je možné z jeho strany zabezpečiť si ubytovanie.\nUviedol, že taktiež skúmal reálnu možnosť výkonu vyhostenia účastníka konania t. j. účelnosť zaistenia,\npričom mal za to, že v prípade odpadnutia dôvodov prerušenia konania o administratívnom vyhostení,\nbude možné v konaním o administratívnom vyhostení pokračovať. V prípade vydania rozhodnutia o\nadministratívnom vyhostení bude možné účastníka konania vyhostiť na Ukrajinu v zmysle dohody\no readmisii osôb uverejnenej v Úradnom vestníku L 332,18/12/2007 S. 0048 - 0065. Na základe\nuvedených skutočností mal správny orgán za to, že vyhostenie účastníka konania je potenciálne možné.\n\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že\n\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. júla 2015 (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm.\na/ zákona, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či odvolacie námietky odporcu\nsú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 250 ods. 1 OSP sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 OSP).\nPodľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie\ndo krajiny podľa §77 ods, 1, ak existuje riziko jeho úteku.\nPodľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie\nstav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník\ntretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený\npobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\nPodľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže\nbyť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený\npočas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas\nzaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.\nNavrhovateľ namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia odporcu je v rozpore s jeho odôvodnením,\nnakoľko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa odporca v prevažnej časti venoval zaisteniu\nnavrhovateľa ako žiadateľa o azyl v zmysle § 88a zákona o pobyte cudzincov, hoci vo výroku uviedol,\nže navrhovateľa zaisťuje podľa § 88 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o pobyte cudzincov, t. j. v konaní\no administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak\nexistuje riziko jeho úteku.\nNamietal tiež, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že navrhovateľ mal byť\nvrátený na Ukrajinu, a preto ak mal byť vôbec zaistený, tak podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte\ncudzincov.\nUvedenú námietku vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú, keď namiesto posúdenia či odporca\npostupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. a/ bod\n1 zákona o pobyte cudzincov, hoci rozhodoval o zaistení cudzinca, ktorý v štádiu konania o zaistení\npožiadal o azyl, hodnotil jeho úmysly, prečo o azyl požiadal, keď uviedol, že to boli obavy, že bude zo\nSlovenska vyhostený teda po tom, čo bol poučený o tom, že správny orgán začína voči nemu konanie\no jeho administratívnom vyhostení.\n\nPri posúdení samotnej spornej právnej otázky, či bolo možné zaistiť navrhovateľa (v danom prípade\nžiadateľa o azyl) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny\npodľa § 77 ods. 1, bolo rozhodujúce posúdiť, či odporca postupoval v súlade so zákonom, keď zaistil\ncudzinca, ktorý požiadal o udelenie azylu, hoci v dôvodoch rozhodnutia týmto faktom argumentuje, ale\ncelkom zmätočne odôvodňuje zaistenie jeho vrátením na územie Ukrajiny podľa readmisnej dohody.\nNámietku nesúladu výroku s odôvodnením jeho rozhodnutia preto odvolací súd vyhodnotil za dôvodnú,\npretože tento nesúlad spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu. Z uvedeného\nvyplýva, že rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. a/, ktoré však\nnasvedčovalo iným dôvodom, pre ktoré došlo k zaisteniu navrhovateľa (§ 88 ods. 1 písm. d) vykazovalo\nznaky zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia a krajský súd mal na túto vadu prihliadnuť, pretože\nuvedená vada mala nepochybne vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nVydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy\nnevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie.\nVzhľadom k tomu, že odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie odporcu bolo nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a zmätočnosť, čím nespĺňalo parametre zákonnosti a minimálne požiadavky, ktoré\nsú na odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov kladené, odvolací súd sa ďalšími námietkami\nobsiahnutými v odvolaní proti rozsudku nezaoberal s výnimkou námietky, ktorá sa týkala opakovaného\nzaistenia navrhovateľa v ten istý deň z tých istých dôvodov, pretože nie z hľadiska právnej istoty\nnavrhovateľa, ale aj pre ďalší postup odporcu je rozhodujúce poznať názor najvyššieho súdu, teda ako\nmá odporca postupovať nie len v tomto prípade po zrušení rozhodnutia, ale aj ako postupovať pro futuro\nv obdobným prípadoch.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti so samotným vstupom cudzinca na územie Slovenskej\nrepubliky bez oprávnenia a jeho zdržiavaním sa na území Slovenskej republiky v úmysle požiadať\nSlovenskú republiku o azyl, komplexne odkazuje na svoje skoršie rozhodnutie zo dňa 03.05.2013 sp. zn.\n1Sža/5/2013, v ktorom najvyšší súd uviedol, že pokiaľ vstup takéhoto cudzinca na územie Slovenskej\nrepubliky bez oprávnenia a jeho zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky je spojené s úmyslom\npožiadať Slovenskú republiku o azyl, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom zaistenia cudzinca.\nNajvyšší súd pri tejto otázke uviedol, že je potrebné vychádzať z toho, že zaistenie cudzinca znamená\nobmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho\nslobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah\nmôže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte\ncudzincov alebo predovšetkým Ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a\nslobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody\ninak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.\nPodľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikto nesmie byť zbavený slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v\nsúlade s konaním stanoveným zákonom.... (písm. f/) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody\nosoby, aby sa zabránilo jeho nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie\no vyhostenie alebo vydanie, (tiež čl. 9 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\na čl. 6 Listiny základných práv Európskej únie).\nPodľa čl. 5 ods.1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry\nESĽP môže zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr. vydanie alebo vyhosťovacia\nväzba) prebehnúť jednak iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí\nmať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo\niného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom\nvymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie\nči vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.06.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 05.02.2002 Čonka\na ďalší proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.01.2005 Singh proti ČR, zo\n\ndňa 27.01.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.02.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.02.2009\nA. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu) .\nRovnako podľa čl. 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných\nnormách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych\npríslušníkoch tretích krajín (ďalej len „smernica 2008/115/ES“) môžu členské štáty zaistiť iba štátneho\npríslušníka tretej krajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo\no výkonu vyhostenia, najmä v prípadoch, kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny\npríslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje.\nK zaisteniu je možné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné\ndostatočné účinné avšak miernejšie donucovacie opatrenia.\nZo všetkých zmienených právnych dokumentov podľa najvyššieho súdu vyplýva zákaz svojvoľného\nzbavenia či obmedzenia osobnej slobody.\nUstanovenie § 88a zákona o pobyte cudzincov umožňuje zaistiť aj žiadateľa o azyl. Inštitút zaistenia\nžiadateľa o azyl bol zavedený do zákona o azyle novelou účinnou od 01.01.2014.\nZo systematiky uvedeného ustanovenia vyplýva, že aplikácia ustanovení pod písm. a/ a b/ ods. 1 § 88a\nprichádza do úvahy na prípady, keď zaistenie cudzinca, ktorý požiadal o azyl je nutné buď na účel zistenia\nalebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti /a), alebo na účel zistenia tých skutočností, na\nktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä\nak existuje riziko jeho úteku /b).\nUstanovenia § 88a ods. 1 písm. c/ je aplikovateľné na prípady, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny,\nktorý je už v zaistení (bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o\nudeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom\noddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie .\nNapokon žiadateľa o azyl je možné zaistiť aj z dôvodu, ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania\nbezpečnosti štátu alebo verejného poriadku /d), alebo z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c), teda na\núčel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné\nriziko jeho úteku /e).\nAplikácia ustanovení § 88 ods.1 písm. d/ a c/ prichádza do úvahy tak v prípade už zaisteného cudzinca\nako aj v prípade toho, o kom konanie len prebieha.\nAko už opakovane judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 10Sža/29/2014 zo\ndňa 27.08.2014, sp. zn. 1Sža/30/2014 zo dňa 02.09.2014) ak teda zaistený cudzinec požiada o\nmedzinárodnú ochranu, spravidla to bude mať za následok ukončenie zaistenia podľa čl. 15 Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch\nv členských štátoch pri navrátení príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území\n(návratová smernica), ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie vo veci A., a policajný útvar bude\npovinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie\ncudzinca tak automaticky pominú.\nAk však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu je účelová,\npodaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, môže\nznova rozhodnúť podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, že dôvody predchádzajúceho\nzaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu. V takomto rozhodnutí\npolicajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti\no medzinárodnú ochranu“. Takýto záver prijal najvyšší súd aj s poukazom na právny názor vyjadrený v\nrozhodnutí Súdneho dvora v rozsudku vo veci C-534/11 Mehmet Arslan/Policie ČR, kde\nkonštatoval, že žiadateľ o azyl má právo zotrvať na území dotknutého členského štátu kvôli preskúmaniu\njeho žiadosti prinajmenšom dovtedy, kým nebude jeho žiadosť zamietnutá na prvom stupni. V dôsledku\ntoho nemôže byť počas tohto obdobia považovaný za neoprávnene sa zdržiavajúceho na území tohto\n\nštátu. Súdny dvor v tejto súvislosti spresňuje, že členské štáty môžu dokonca rozšíriť toto právo tým, že\nžiadateľom o azyl povolia zotrvať na ich území až do vydania konečného rozhodnutia o ich žiadosti.\nV danom prípade však ako tvrdí navrhovateľ a odporca to aj uvádza v rozhodnutí, ktoré je predmetom\nsúdneho prieskumu, navrhovateľ bol rozhodnutím OHP PZ Ulič dňa 28.04.2015 zaistený na dobu 48\nhodín s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie podľa § 77 ods. 1, pretože existovalo riziko úteku účastníka\nkonania. Uvedené rozhodnutie nie je predmetom tohto súdneho prieskumu, odvolací súd však považuje\nk postupu odporcu uviesť nasledovné.\nPo uplynutí doby zaistenia, ktorá bola stanovená na 48 hodín mal byť navrhovateľ prepustený zo\nzaistenia ustený zo zaistenia a k jeho opätovnému zaisteniu nemohlo dôjsť z tých istých dôvodov (§ 88\nods.1 písm. a bod 1 zákona o pobyte cudzincov) , pretože navrhovateľa nebolo možné považovať za\nosobu, ktorá sa neoprávnene zdržiava na území SR práve preto, že požiadal o azyl a žiadateľ o azyl\nmá právo zotrvať na území dotknutého členského štátu kvôli preskúmaniu jeho žiadosti prinajmenšom\ndovtedy, kým nebude o jeho žiadosti právoplatne rozhodnuté (pozri rozhodnutie Súdneho dvora v\nrozsudku vo veci C-534/11 Mehmet Arslan/Policie ČR).\nOdporca nemohol rozhodnúť ani o tom, že dôvody jeho zaistenia trvajú (teda o zaistení žiadateľa o\nazyl podľa § 88a ods. 1 písm. c), pretože ustanovenie § 88a ods. 1 písm. c/ nebolo aplikovateľné na\nprípad navrhovateľa, pretože ten po uplynutí doby 48 hodín nebol (nemal byť v zaistení) a aplikácia\nustanovenia § 88a ods. 1 písm. c/ prichádza do úvahy len v prípade ak ide o štátneho príslušníka tretej\nkrajiny, ktorý je v zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu\nazylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo\nzmariť jeho administratívne vyhostenie.\nV prípade navrhovateľa teda nebolo možné tohto zaistiť z toho istého dôvodu(§ 88 ods. 1 písm. a bod 1\nzákona o pobyte cudzincov), pretože zaistenie uplynulo lehotou 48 hodín, ale vzhľadom k tomu, že išlo\no žiadateľa o azyl bolo potrebné posúdiť, či sú splnené podmienky pre jeho zaistenie podľa § 88a ods.\n1 písm. a/ ,b/ d/ alebo e/ zákona o pobyte cudzincov.\nPokiaľ odporca takto nepostupoval a rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. a/ bod 1\nzákona o pobyte cudzincov, pričom odôvodnenie rozhodnutia odporcu nekorešponduje s jeho výrokom,\nodvolací súd na rozdiel od názoru krajského súdu dospel k záveru, že námietky navrhovateľa v tejto časti\nboli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a preto odvolací súd dospel k\nzáveru o potrebe zmeny rozsudku tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nO povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľa zo zaistenia ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku\nodvolací súd rozhodol podľa § 250sa ods. 7 OSP, podľa ktorého súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti\nrozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP a § 151\nods. 1 a 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 a 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že navrhovateľovi,\nktorý mal úspech vo veci, ich náhradu trov priznal podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške spolu 1 334,58 Eur titulom\ntrov právneho zastúpenia.\nTrovy konania pozostávajú z 5 úkonov právnej pomoci po 139,83 Eur\n1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),\n2/ podanie opravného prostriedku (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky),\n3/ účasť na pojednávaní dňa 01.06.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),\n4/ ďalšia porada s klientom dňa 04.06.2015 (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky).\n5/ podanie odvolania (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky)\n\nrežijný paušál 41,95 Eur\n56,03 Eur (cestovné náklady - 566 km pri spotrebe 7,7 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,480 Eur/1 údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky a náhrade za použitie motorového vozidla vo výške\n0,183 EUR za každý km Žilina - Sečovce a späť - prevzatie právneho zastúpenia),\n71,47 Eur (náhrada za stratu času - prevzatie právneho zastúpenia),\n50,81 Eur (cestovné náklady - 514 km pri spotrebe 7,7 l/l00 km a cene pohonných hmôt 1,488 Eur/1 údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky a náhrade za použitie motorového vozidla vo výške\n0,183 EUR za každý km Žilina - Košice a späť na pojednávanie dňa 01.06.2015),\n65,24 Eur (náhrada za stratu času, pojednávanie dňa 01.06.2015),\n56,03 Eur (cestovné náklady - 566 km pri spotrebe 7,7 1/100 km a cene pohonných hmôt 1,480 Eur/1\n- údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky a náhrade za použitie motorového vozidla vo výške\n0,183 EUR za každý km Žilina - Sečovce a späť - prevzatie právneho zastúpenia),\n71,47 Eur (náhrada za stratu času - prevzatie právneho zastúpenia)\n222,43 Eur DPH\nCelkom: 1 334,58 Eur\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}