{"guid": "38db1ce1-420f-4f86-8915-7cadaf691181:f091108f-38a4-4713-8c8f-6294ad0b9792", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7015200553.1", "spisova_znacka": "10SZa/1/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/1/2015 z 23. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2015, sp. zn. 10SZa/1/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7015200553.1", "identifikacne_cislo": "7015200553", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2015-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f091108f-38a4-4713-8c8f-6294ad0b9792", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200553.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200553.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200553.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10SZa/1/2015\n7015200553\n23. 06. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:7015200553.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD a z členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci\nnavrhovateľa: D. O. F., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, toho času\numiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, zastúpeného: Advokátska kancelária\nŠkamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej cudzineckej polície Prešov, Oddelenie hraničnej kontroly\nKošice - letisko, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-PO9-216-013/2015 zo dňa\n20.04.2015, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. mája 2015\nč. k. 5Sp/24/2015 - 34, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/24/2015 - 34 zo dňa\n14. mája 2015 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie č. PPZHCP-P09-216-013/2015 zo dňa 20.04.2015, ktorým odporca podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona č.\n404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte\ncudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 20.04.2015, na čas nevyhnutne potrebný najviac do 20.09.2015\nna účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez\nzaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku a na výkon jeho zaistenia určil Útvar\npolicajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach (ďalej len „ÚPZC Sečovce“).\nV dôvodoch svojho rozsudku krajský súd uviedol, že v danom prípade podkladom pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia bola zápisnica o vyjadrení účastníka zo dňa 20.04.2015 č. PPZ-HCPPO9-216-012/2015, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ z krajiny pôvodu: Sýria, územie Slovenskej\nrepubliky už raz opustil pobytový tábor v Rohovciach a ušiel do Nemecka, odkiaľ bol vrátený na\nSlovensko.\nKrajský súd uviedol, že nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, vzhľadom na všeobecný odkaz\nprávnych noriem upravujúcich postavenie utečencov. Navrhovateľ v opravnom prostriedku ničím\nnepreukázal nezákonnosť postupu odporcu pri zaistení navrhovateľa, vzhľadom na skutočnosť, že v\n\nprípade navrhovateľa nie je preukázané, že má vážny záujem ostať na území Slovenskej republiky ako\naj žiadateľ o azyl, ktorý podľa názoru súdu, tento inštitút využil účelovo, aby nemohol byť zaistený.\nNejde o prvý prípad, keď navrhovateľ na území SR požiadal o azyl, keď azylové konanie v roku 2014\nbolo voči nemu zastavené, právoplatne skončené dňa 27.06.2014, keďže odišiel z Pobytového tábora\nv Rohovciach do Nemecka a tam požiadal o azyl. Nepáčili sa mu podmienky v Záchytnom tábore v\nHumennom a v Pobytovom tábore v Rohovciach. Uviedol tiež, že aj iní utečenci z Pobytového tábora\nv Rohovciach utiekli a ostal tam sám, preto odišiel do Nemecka, kde mu tiež zamietli žiadosť o azyl.\nNa Slovensko sa vrátil proti svojej vôli, lebo tu nikoho nemá. Finančné prostriedky na to, aby si mohol\nzabezpečiť živobytie nemá.\nNavrhovateľ bol v zmysle Dublinského dohovoru dňa 20.04.2015 transferovaný späť na územie SR.\nKrajský súd námietky navrhovateľa považoval za bezpredmetné, vzhľadom na to, že konanie azylové\nje neoddeliteľnou súčasťou konania o zaistení v prípade, keď účastník konania v priebehu konania o\nzaistení požiada o azyl. S námietkou, že jeho vstupom na územie SR podľa zákona č. 480/2002 Z.z. je\njeho pobyt oprávnený, takéto tvrdenie je mixáciou právnych ustanovení v konaní o azyle a v osobitnom\nkonaní o zaistení a uvedené sa obdobne využíva aj v súvislosti s námietkou o absencii rozhodnutia o\nadministratívnom vyhostení, v nadväznosti na čl. 5 ods. 1 písm. f/ Európskeho dohovoru o ľudských\nprávach.\nKrajský súd zdôraznil, že v prípade navrhovateľa už nie je možné mu poskytnúť ani vreckové, podľa\nust. § 22 ods. 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle, vzhľadom na opustenie územia SR, bez priepustky,\nbol vrátený z územia iného štátu EU, teda právny zástupca navrhovateľa nijako neobhájil ani situáciu\nalternatívneho opatrenia, bez zaistenia navrhovateľa, čo v napadnutom rozhodnutí aj správny orgán\nuviedol. Kontrola migrácie utečencov sa vykonáva operatívne, v rozhodnutí existuje o prvom azylovom\nkonaní zmienka o svojvoľnom odchode z PT Rohovce dňa 02.06.2014.\nAdministratívne vyhostenie v tomto prípade nemá nič spoločné so zaistením navrhovateľa podľa ust. §\n88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov.\nKrajský súd po citácii ustanovenia § 88a ods. l písm. b/ zákona o pobyte cudzincov poukázal na to, že\nuvedené zákonné ustanovenie sa viaže iba na podmienku účelu zaistenia, na ktorých je teda založená\nžiadosť o udelenie azylu a na ďalšiu podmienku, že bez zaistenia by nebolo možné uvedenú informáciu\nzískať, ak existuje riziko jeho úteku.\nOdporca mal k dispozícii záznamy zo spisového materiálu O A PZ Humenné, ktoré začalo konanie o\nudelenie azylu pod sp. zn. MU-104/PO-Z-2014, Migračný úrad MV SR v tomto konaní konanie o udelenie\nazylu zastavil, pre opustenie PT Rohovce, podľa ust. § 19 ods. 1 písm. f/ zákona č. 480/2002 Z.z.\nNa pojednávaní konanom dňa 14.05.2015 substitút právneho zástupcu navrhovateľa ani neuviedol\npresne aké má plány, predstavy utečenec aj v prípade udelenia azylu, teda akú konkrétnu činnosť chce\nvykonávať na území SR, odpoveď bola podľa krajského súdu nejasná a nepresvedčujúca.\nKrajský súd uviedol, že zastáva názor, že ak utečenec nechce ostať na území SR, ale jeho cieľovými\nkrajinami sú štáty EÚ, je na mieste sa stotožniť s právnym záverom správneho orgánu, že tu existuje\nriziko úteku, prípadne o takom právnom závere stačí iba právna domnienka o opodstatnenej obave.\nV prípade konania o azyle, je potrebná osobná prítomnosť žiadateľa o azyl, preto do času, kým sa\nnerozhodne o pobyte utečenca inak, je na mieste účelné zaistenie na dobu, ako bolo vo výroku\nnapadnutého rozhodnutia uvedené.\nOdporca podľa krajského súdu jasne a zrozumiteľne uviedol účel zaistenia aj obavu o jeho opakovaný\nútek, preto právna kvalifikácia nie je s nijakou ďalšou právnou normou zameniteľná. Z uvedeného dôvodu\npreto rozhodnutie odporcu sa nejaví ako nepreskúmateľné. Zaistenie účastníka - žiadateľa o azyl nie je\nv rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach, s akcentom na to, že nebol preukázaný vážny\nzáujem navrhovateľa ostať na území SR, ale v krajinách EÚ.\nZ uvedeného bolo podľa krajského súdu možné dospieť k záveru, že konanie navrhovateľa pri spisovaní\nzápisnice zo dňa 20.04.2015 a súčasného vyhlásenia, že žiada o poskytnutie azylu na území Slovenskej\nrepubliky, bolo účelové.\n\nNa základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu, krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil.\nII.\nOdvolanie navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok\nzmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Súčasne navrhol,\naby odvolací súd nariadil okamžité prepustenia navrhovateľa zo zaistenia.\nNavrhovateľ poukázal na to, že v opravnom prostriedku namietal, že jeho zaistenie ako žiadateľa o azyl\nje v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, nakoľko v jeho prípade nejde o zabránenie nepovolenému\nvstupu na územie a proti navrhovateľovi neprebiehalo konanie o administratívnom vyhostení alebo\nvydaní.\nPoukázal na to, že bol na územie SR transferovaný z Nemecka, jeho pobyt bol v zmysle § 4 ods.6\nzákona o azyle od okamihu vstupu na územie SR oprávnený, nakoľko konanie o udelenie azylu sa\nzačalo jeho vstupom na územie SR. Predchádzajúca žiadosť o udelenie azylu nebola zamietnutá ako\nzjavne neopodstatnená alebo neprípustná a proti navrhovateľovi sa v čase jeho vstupu na územie SR\nneviedlo ani konanie o jeho vyhostení alebo vydaní.\nPodmienky na pozbavenie jeho osobnej slobody v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru tak podľa\nnavrhovateľa neboli splnené.\nNavrhovateľ poukázal na to, že krajský súd uvedenú námietku označil za mixáciu právnych ustanovení\nbez bližšieho odôvodnenia.\nPodľa navrhovateľa krajský súd sa s jeho námietkou, že zaistenie navrhovateľa je v rozpore s čl. 5 ods.\n1 písm. f/ Dohovoru nesprávne vysporiadal.\nPodľa navrhovateľa krajský súd sa nedostatočne vysporiadal aj s jeho námietkou, že v rozhodnutí\nodporcu chýba akékoľvek zodpovedajúce odôvodnenie skutočnosti ako dospel k záveru, že\nnavrhovateľa je potrebné zaistiť za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa jeho žiadosti\no azyl, keď z rozhodnutia odporcu vyplýva, že navrhovateľ bol v roku 2014 dva mesiace umiestnený v PT\nv Rohovciach a preto nepochybne v rámci azylového konania museli byť realizované už nejaké úkony.\nPoukázal tiež na to, že už v opravnom prostriedku poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/5/2015,\nktorý sa obdobnou právnou vecou zaoberal, krajský súd sa uvedenou námietkou nezaoberal.\nNavrhovateľ tiež poukázal na to, že už v opravnom prostriedku namietal, že napadnuté rozhodnutie\nnemôže obstáť, nakoľko odporca ani nemá ustálené, čo je vlastne účelom jeho zaistenia a poukázal na\nďalšie irelevantné odkazy odporcu na judikatúru, ktorá spôsobuje nezrozumiteľnosť a nepresvedčivosť\nrozhodnutia odporcu, krajský súd však podľa navrhovateľa dospel k nesprávnemu záveru, že\nrozhodnutie odporcu je zrozumiteľné a presvedčivé.\nNavrhovateľ napokon namietal, že krajský súd sa nezrozumiteľne a nepresvedčivo vyjadril k jeho\nnámietke, že odporca sa vôbec nezaoberal využitím alternatív zaistenia.\nTrval na tom, že jeho námietka nezrozumiteľnosti rozhodnutia o zaistení navrhovateľa je dôvodná.\nKrajskému súdu napokon vyčítal, že z jeho rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, prečo nerešpektoval právne\nzávery NS SR vyjadrené v rozsudku sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015.\nIII.\nVyjadrenie odporcu\n\nVo svojom vyjadrení k odvolaniu odporca zotrval na stanovisku pod č.p. PPZ-HCP-PO9-2016-026/2015\nzo dňa 07.05.2015 a žiadal o jeho akceptáciu pri ďalšom posudzovaní odvolania navrhovateľa.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné potvrdiť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. júna 2015 (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. b/\nzákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nsúd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či odvolacie\nnámietky navrhovateľa boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 250l ods. 1 OSP sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 OSP).\nPodľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel\nzistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia\nnebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.\nRizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo\npriamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä\nak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov alebo\nak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov.\nPodľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nštátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) nie je zaistením štátneho\npríslušníka tretej krajiny dotknuté.\nNa základe skutočností zistených v konaní o zaistení navrhovateľa odporca usúdil, že reálne riziko úteku\núčastníka konania existuje a trvá, nakoľko navrhovateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu ako žiadateľovi\no azyl zo zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle ako aj ostatných právnych noriem spojených s azylovou\nprocedúrou, pričom utiekol z územia Slovenskej republiky do Nemecka. Dôvodom prečo zo Slovenska\nodišiel do Nemecka bola skutočnosť, že Nemecko bolo jeho cieľovou krajinou a na území Slovenska sa\n\nmu nepáčili podmienky aké mal počas azylového konania. Odporca na základe uvedeného usúdil, že\nexistuje vysoké riziko úteku účastníka konania v konaní o udelení azylu a že žiadosťou o azyl sleduje\ndosiahnutie voľného režimu pobytu žiadateľa o azyl, ktorý by následne využil na útek.\nNa základe uvedeného odporca rozhodol o zaistení navrhovateľa na účel zistenia tých skutočností, na\nktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä\nak existuje riziko jeho úteku.\nNavrhovateľ napadol rozsudok krajského súdu z dôvodov, že krajský súd dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nK námietke navrhovateľa, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, nakoľko jeho pozbavenie osobnej slobody je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f/\nDohovoru považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že uvedená námietka nebola spôsobilá spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku ani zákonnosť rozhodnutia odporcu.\nZo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania, ktoré smeruje k prieskumu správneho\nkonania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá\njeho priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom\nplatí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom\nadministratívneho spisu - v opačnom prípade by bolo správne rozhodnutie, ktoré vzišlo za takéhoto\nkonania nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci až v\nkonaní pred súdom nie je vylúčené (§ 250i ods. 1 OSP), pretože súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné\nna preskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPokiaľ však krajský súd vychádzal pri rozhodovaní iba z obsahu administratívneho spisu, nemožno\ntakémuto postupu principiálne nič vytknúť. Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nnamietal, že v danej právnej veci rozhodnutie odporcu je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno\npozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným\nzákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému\nvstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\nPodľa čl. 31 Dohovoru o právnom postavení utečencov (vyhláseného pod č. 319/1995 Z. z.) sa zmluvné\nštáty zaviazali, že za predpokladu, že utečenci, ktorí vstúpili na ich územie alebo sa na ňom nachádzajú\nbez povolenia sa sami bezodkladne prihlásia a preukážu dostatočný dôvod na svoj nezákonný vstup\nalebo prítomnosť, nebudú ich štáty trestne stíhať pre nezákonný vstup alebo pre prítomnosť utečencov,\nktorí prichádzajú priamo z územia, kde ich život alebo ich sloboda boli ohrozené podľa článku 1 tohto\ndohovoru (ods. 1). Rovnako sa zmluvné štáty zaviazali, že „nebudú na pohyb takýchto utečencov\nuplatňovať iné obmedzenia, než sú nevyhnutné, a takéto obmedzenia budú uplatňovať iba dovtedy, kým\nsa ich postavenie v štáte neupraví alebo kým nedostanú povolenie na vstup do iného štátu. Zmluvné\nštáty poskytnú takýmto utečencom primeranú lehotu a všetky potrebné prostriedky na získanie povolenia\nna vstup do iného štátu.“ (ods. 2).\nV zmysle odporúčania Rady Európy [Odporúčanie Rady ministrov Rec(2003)5 zo 16.04.2003] sa\nzaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti\nv každom jednotlivom prípade a obmedzenie osobnej slobody (org. measure of detention) žiadateľov\no azyl má byť pravidelne preskúmavané súdom v súlade s čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (bod 4 a 5).\nPodľa názoru odvolacieho súdu štáty majú nepopierateľné suverénne právo kontrolovať vstup cudzincov\na ich pobyt na svojom území. Nevyhnutnou súčasťou tohto práva je oprávnenie štátov zadržať\npotenciálnych imigrantov. Ich zadržanie môže byť zlučiteľné s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru. Dokiaľ štát\nnepovolí vstup na svoje územie, je takýto vstup nepovolený v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru a\nzadržanie osoby, ktorá si praje na územie štátu vstúpiť (pričom potrebuje na to príslušné povolenie, ktoré\nešte nemá), môže byť považované za realizované preto, aby sa „zabránilo jej nepovolenému vstupu na\núzemie štátu“.\n\nMožno preto konštatovať, že zaistenie sťažovateľa je ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 1 písm. f/\nDohovoru.\nPrípady pozbavenia slobody v zásade vyžadujú, aby bola periodicky kontrolovaná ospravedlniteľnosť\nich ďalšieho trvania. Účelom čl. 5 ods. 4 Dohovoru je umožniť osobe pozbavenej slobody domáhať\nsa toho, aby súd preskúmal, či toto pozbavenie slobody je zákonné. Vzhľadom na to, že naplnenie\npodmienok ustanovených zákonom sa v čase vyvíja (najmä pokiaľ ide o existenciu relevantných a\ndostatočných dôvodov pozbavenia slobody), mala by byť zaistená možnosť domáhať sa takej kontroly\nopakovane v určitých primeraných intervaloch. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 5 ods.\n4 Dohovoru zakotvuje procesnú záruku najmä proti pokračovaniu pozbavenia slobody, ktoré - hoci\nbolo pôvodne nariadené zákonným spôsobom - sa potom mohlo stať nezákonným a stratiť akékoľvek\nopodstatnenie. Požiadavky na urýchlené rozhodovanie o pozbavení slobody a na periodickú súdnu\nkontrolu v primeraných intervaloch majú svoje opodstatnenie v tom, že zabezpečujú, aby zadržaná\nosoba nemusela byť vystavená nebezpečenstvu, že zostane zadržovanou aj dlho po tom, ako jej\npozbavenie slobody prestalo byť ospravedlniteľné (Shishkov proti Bulharsku z 09.01.2003, § 88).\nPodobne možno smerom k už vymedzeným požiadavkám z čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru poukázať na\nďalšie rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad na Saadi proti Spojenému kráľovstvu,\nrozsudok Veľkej komory, 29.01.2008, č. 13229/03 (najmä § 45), Amuur proti Francúzsku, rozsudok,\n25.06.1996, č. 19776/92 (najmä § 43), Abdolkhani a Karimnia proti Turecku, rozsudok, 22.09.2009, č.\n30471/08, či Z.N.S. proti Turecku, rozsudok, 19.01.2010, č. 21896/08 (najmä § 56 a § 63).\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky\nprednosť pre zákonmi Slovenskej republiky, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu\nustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby\nsa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o\nvypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo\nbyť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné.\nTeda, aby bolo pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom\nstanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené\nsúčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody\nnavrhovateľa.\nNapadnuté rozhodnutie, ktorým odporca podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov rozhodol\no zaistení navrhovateľa na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie\nazylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku je vzhľadom na\nvyššie uvedené možno považovať podľa odvolacieho súdu za riadne odôvodnené v zmysle § 47 ods.\n3 zákona č. 71/1967 Zb.\nZ rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/94/2010 vyplýva, že správny orgán\nmusí v odôvodnení rozhodnutia opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy,\nz ktorých vychádzal a ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov,\nprípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporcu\ntieto atribúty spĺňa. Je nesporné, že odporca pri rozhodovaní o zaistení prihliadol aj na tzv. „návratovú\nsmernicu“ (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch\nv členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkoch tretích krajín).\nNámietka navrhovateľa, že odporca sa nezaoberal možnosťou uloženia miernejších opatrení neobstojí.\nZ rozhodnutia odporcu totiž vyplýva, že po zistení, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky\nžiadne rodinné väzby, nemá dostatočné finančné prostriedky, nemá na území Slovenskej republiky\nrezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie, nebola mu uložená povinnosť v zmysle §\n89 zákona.\nZ obsahu administratívneho spisu odporcu je zrejmé, že odporca pri rozhodovaní o zaistení\nnavrhovateľa vychádzal z dôkazných prostriedkov- z informácie o Dublinskom transfere č. p.: PPZHCP-OCP1-2014/000997-049, zo zápisníc o vyjadrení účastníka konania, z výsledkov lustrácie v\ninformačných systémoch MV SR a z rozhodnutia Migračného úradu MV SR zo dňa 10.6.2014, kedy\n\nbolo konanie vo veci udelenia azylu na území Slovenskej republiky podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona\no azyle zastavené.\nPodľa odvolacieho súdu odporca sa v konaní o zaistení navrhovateľa, ktorý bol v postavení žiadateľa\no azyl dôsledne riadil zákonom o pobyte cudzincov (§ 88a ods. 1 písm. b/ zákon o pobyte cudzincov)\nako aj Smernicou Európskeho parlamentu a rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy\npre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Odporca dôsledne aplikoval závery rozhodnutia\nSúdneho dvora Európskej únie zo dňa 30.05.2013 (vec Mehmet Arslan proti Polícia ČR, C-534/11,\ndostupný na http://curia.europa.eu; ďalej len vec A), z ktorého vyplýva, že pokiaľ cudzinec zaistený podľa\nzákona o pobyte cudzincov požiada o udelenie medzinárodnej ochrany, pokiaľ je táto žiadosť podaná\núčelovo (slovami Súdneho dvora „iba s cieľom pozdržať alebo zmariť výkon rozhodnutia o navrátení“) a\npokračovanie zaistenia je naďalej objektívne nutné, je možné takéhoto cudzinca ponechať v zaistení.\nObmedzenie osobnej slobody žiadateľov o azyl nevylučuje ani medzinárodné azylové právo, hoci\nvšeobecne stanovuje zásadu, podľa ktorej nie je možné na utečencov (žiadateľov o azyl) nahliadať ako\nna neoprávnene pobývajúce osoby a je treba im priznať(okrem iného) právo na slobodu pohybu na\núzemí krajiny, v ktorej sa nachádzajú (pozri čl. 26, 31 a 32 Dohovoru o právnom postavení utečencov\nz roku 1951; ďalej len „Ženevská konvencia“).\nZároveň Súdny dvor v predmetnej veci zdôraznil, že členské štáty musia mať možnosť zabrániť tomu,\naby zaistený cudzinec podaním žiadosti o azyl automaticky dosiahol prepustenie zo zaistenia, inak by bol\nnarušený zmysel návratovej smernice, ktorým je účinné navrátenie štátnych príslušníkov tretích krajín,\nktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území (bod 60 rozsudku vo veci A.).\nUstanovenie § 88a ods. 1 písm. b/ zákona, ktoré odporca aplikoval na uvedený prípad totiž umožňuje\nzaistiť žiadateľa o udelenie azylu, a to na základe presne špecifikovaných dôvodov, ktoré plne\nkorešpondujú s požiadavkami Európskej únie na zaisťovanie takejto kategórie cudzincov, v konkrétnom\nprípade žiadateľa o azyl, ktorý bol vrátený na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie o\nudelenie azylu je príslušná Slovenská republika.\nDôvod pre zaistenie navrhovateľa teda spočíval v tom, že zaistenie je nutné na zistenie tých skutočností,\nna ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, pretože\nv prípade navrhovateľa existuje riziko jeho úteku.\nK námietke navrhovateľa, že krajský súd sa právnym názorom NS SR vyjadreným v rozhodnutí sp.zn.\n1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015 neriadil odvolací súd uvádza, že chybou krajského súdu bolo, že na\ntúto námietku nedal navrhovateľovi žiadnu odpoveď.\nPrávny názor vyjadrený v uvedenom rozsudku však nebol aplikovateľný na tento prípad, pretože v\nprípade žiadateľa o azyl vo veci sp.zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015 nešlo o prípad žiadateľa, ktorý\nby bol vrátený z na územie SR potom, ako opustil jej územie po podaní žiadosti o azyl a dôvodom zmeny\nrozsudku krajského súdu a zrušenia veci bola zmätočnsoť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu\no zaistení cudzinca. Podľa dôvodov uvedeného rozsudku NS SR v rozhodnutí odporcu absentovala\nzmienka o takých skutočnostiach, ktoré by naplnenie ust. § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte\ncudzincov -citovaného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteľne odôvodňovali, teda na základe čoho\nvyvstala potreba zisťovania skutočností týkajúcich sa jeho žiadosti o azyl, najmä, ak je zrejmé, že\nnavrhovateľ potom čo požiadala o azyl už dňa 22.09.2014 absolvoval v azylovom konaní vstupný\npohovor.\nNa rozdiel od uvedeného prípadu podľa obsahu administratívneho spisu v danom prípade navrhovateľ\nnebol vypočutý v pôvodnom azylovom konaní po podaní žiadosti o azyl vo vstupnom pohovore\nMigračným úradom MV SR, ale dňa 24.03.2014 podal iba vysvetlenie.\nPokiaľ teda odporca zaistil navrhovateľa na účel zistenia skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť\no azyl, podľa odvolacieho súdu rozhodol v súlade so zákonom, pretože odporca nedisponoval zápisnicou\no vstupnom pohovore navrhovateľa- ako žiadateľa o azyl z ktorej by bolo možné zistiť skutočnosti, na\nktorých bola založená jeho žiadosť o azyl a takéto tvrdenia, resp. námietky ani navrhovateľ neuplatnil.\n\nVzhľadom k tomu, že sa krajský súd vysporiadal s uplatnenými námietkami navrhovateľa (na ich\nvyhodnotenie pre ich správnosť odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku\nkrajského súdu) a dopĺňa ich o stanovisko k nerešpektovaniu právneho názoru vysloveného v rozsudku\nNS SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.015 vyššie uvedené, bolo možné vyvodiť záver, že rozhodnutie\nodporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, bolo potrebné\npovažovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie\npotvrdil.\nOdvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa aj\npo zaujatí stanoviska k tým námietkam, ktorým nevenoval krajský súd potrebnú pozornosť, nevyhovel a\ndospel k záveru, že tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto\nrozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP v spojení s § 246c OSP ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP\nv spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že navrhovateľovi, ako neúspešnému účastníkovi\nkonania trovy odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}