{"guid": "9a4c6b62-6275-4598-a8a2-638335d8652e:8672a069-34f7-4e60-b5d3-e43007dac5cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7015200407.1", "spisova_znacka": "10Sža/25/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/25/2015 z 20. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2015, sp. zn. 10Sža/25/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7015200407.1", "identifikacne_cislo": "7015200407", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2015-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8672a069-34f7-4e60-b5d3-e43007dac5cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200407.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200407.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200407.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/25/2015\n7015200407\n20. 05. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:7015200407.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členiek JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nK. K., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýria, adresa posledného pobytu v zahraničí R., bez\ncestovného dokladu, toho času miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov, Bitúnková\n14, 078 01 Sečovce, zastúpený Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina,\nproti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie\ncudzineckej polície Policajného zboru Košice, Trieda SNP 35, Košice, o preskúmanie rozhodnutia\nodporcu č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-26-014/2015 zo dňa 17.03.2015, na odvolanie navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/18/2015-18 zo dňa 15. apríla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/18/2015-18 zo dňa\n15. apríla 2015 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto potvrdil rozhodnutie č. s. PPZ-HCPPO6-ZVC-26-014/2015 zo dňa 17.03.2015, ktorým odporca zaistil navrhovateľa podľa ust. § 88 ods. 1\npísm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov, dňom 17.03.2015, najviac do 17.09.2015 na účel výkonu administratívneho\nvyhostenia navrhovateľa a podľa § 88 ods.5 zákona o pobyte cudzincov umiestnil ho v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.\nV dôvodoch rozsudku uviedol, že navrhovateľ namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci\na následne jeho nesprávne právne posúdenie a zároveň nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia, čo malo za následok čiastočnú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nNavrhovateľ namietal, že otázkou jeho vyhostiteľnosti do Turecka sa odporca v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia nezaoberal, iba nanajvýš formálne skonštatoval vyhostiteľnosť na základe\nvyjadrenia zariadenia pre cudzincov o možnosti zabezpečiť náhradný cestovný doklad v lehote\npiatich mesiacov, bez skúmania existencie prekážok vyhostenia v zmysle zákona o pobyte cudzincov.\nNavrhovateľ v priebehu konania vypovedal iba vo vzťahu ku krajine jeho pôvodu, t. j. Sýrii a odporca\n\nnezisťoval, či navrhovateľ sa obáva nejakej hrozby, prípadne vyhostenia do Turecka a nezadovážil\ninformácie o situácii v Turecku. Odporca si nezadovážil žiadne informácie o zaobchádzaní tureckých\nštátnych orgánov s navrátenými osobami - sýrskymi štátnymi príslušníkmi, pričom dochádza k\ntakzvanému nepriamemu porušovaniu princípu non-refoulement. V súvislosti s tým dal do pozornosti\nrozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sža/31/2014 zo dňa 02.09.2014.\nĎalej navrhovateľ namietal, že odporca neodôvodnil riziko jeho úteku a nezaoberal sa efektívnosťou\na účelnosťou zaistenia z pohľadu Článku 5 ods. 1 Dohovoru. Z dôvodu vnútroštátneho ozbrojeného\nkonfliktu v Sýrii navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, respektíve o poskytnutie doplnkovej ochrany a\nzariadenie pre cudzincov prijalo jeho vyhlásenie o žiadosti o azyl na území SR.\nNapokon navrhovateľ namietal, že odporca v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil maximálnu dĺžku\nstanovenej doby zaistenia, pričom poukázal na Návratovú smernicu a rozhodnutia súdov SR.\nKrajský súd uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne\nsprávne, náležité posúdené aj po právnej stránke.\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odporca v prejednávanej veci v správnom\nkonaní dostatočne zistil skutkový stav v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\na dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa, prostredníctvom splnomocneného zástupcu,\nnie je dôvodný.\nZa správny považoval krajský súd záver odporcu, že navrhovateľ sa na území SR zdržiaval nelegálne.\nPodkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení bolo vykonateľné rozhodnutie o administratívnom\nvyhostení č. PPZ-HCP-PO6-ZV-26-013/2015 zo dňa 17.03.2015, vydané Oddelením cudzineckej polície\nPolicajného zboru Košice a skutočnosť, že účastník konania sa na území SR zdržiava neoprávnene,\nbez cestovného dokladu. V uvedenom rozhodnutí o administratívnom vyhostení na územie Turecka z\ndôvodu neoprávneného pobytu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov mu bol uložený\nzákaz vstupu na územie SR na dva roky, bez uloženia lehoty na vycestovanie.\nK námietke, že odporca sa nezaoberal otázkou jeho vyhostiteľnosťou do Turecka a že nemal možnosť v\npriebehu konania o administratívnom vyhostení, ani v priebehu konania o zaistení, vyjadriť sa k možnej\nexistencii právnych alebo faktických prekážok v súvislosti s Tureckom, ako potenciálnou krajinou jeho\nnávratu a k námietke, že sa odporca nezaoberal efektívnosťou a účelnosťou zaistenia z pohľadu Článku\n5 ods. 1 písm. f), ale iba Článkom 8 Dohovoru krajský súd uviedol, že uvedené námietky vyhodnotil\nako nedôvodné.\nPoukázal na to, že odporca vo svojom rozhodnutí vychádzal z výpovede navrhovateľa v Zápisnici\no vyjadrení účastníka konania zo dňa 17.03.2015. Navrhovateľ po odchode zo Sýrie do Turecka bez\ndokladov žil v Turecku asi rok, neuvádzal žiadne problémy, ktoré by mu hrozili v tejto krajine v prípade\njeho návratu. Uviedol, že na Slovensku zostať nechcel, pretože jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko a\nprehlásil, že na území SR nechce požiadať o udelenie azylu, ani o dobrovoľný návrat prostredníctvom\norganizácie IOM, nakoľko domov do Sýrie sa nechce vrátiť z dôvodu obavy o svoj život, ale chce byť\nvyhostený do Rakúska.\nO odvolacej námietke, ohľadom zaistenia navrhovateľa na čas nevyhnutne potrebný, maximálnu dobu\nzaistenia 6 mesiacov, odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, i vo svojom vyjadrení poukázal\nna stanovisko ÚPZC Sečovce k vykonateľnosti administratívneho vyhostenia, keď uviedol, že vybavenie\nnáhradného cestovného dokladu je možné v prípade spolupráce navrhovateľa do päť mesiacov, v\nprípade jeho nespolupráce to môže trvať až 18 mesiacov, kedy zastupiteľský úrad krajiny pôvodu\nnavrhovateľa vydá náhradný cestovný doklad.\nPodľa krajského súdu neobstojí ani námietka navrhovateľa, že odporca sa nezaoberal rizikom úteku,\nkeďže existenciu a preukázanie tejto skutočnosti použité ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o\npobyte cudzincov nevyžaduje.\nNapokon k odvolacej námietke, že navrhovateľ sa rozhodol na území SR požiadať o udelenie azylu,\nrespektíve o poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v Sýrii,\npričom ÚPZC Sečovce prijalo jeho vyhlásenie o žiadosti o azyl na území SR, odporca v napadnutom\n\nrozsudku, i vo vyjadrení k opravnému prostriedku citoval z vyjadrenia navrhovateľa pred jeho zaistením,\nže na Slovensku zostať nechcel a tiež prehlásil, že nechce požiadať o azyl na území SR. Tvrdenie,\nuvedené v opravnom prostriedku navrhovateľa, nebolo ničím podložené. Odporca sa vo svojom\nrozhodnutí zaoberal Článkom 8 Dohovoru, s odôvodnením zásahu do jeho súkromného a rodinného\nživota. Dôvodnosť zaistenia však odôvodňoval citovaním Článku 15 ods. 1 Návratovej smernice.\nKrajský súd poukázal na to, že administratívne vyhostenie navrhovateľa v podstate nasledovalo krátko\npo jeho príchode na územie SR a týmto rozhodnutím bol navrhovateľ administratívne vyhostený na\núzemie Turecka. Dohovor v Článku 5 ods. 1 písm. f) predpokladá, že možnosť zaistiť osobu, proti ktorej\n„prebieha konanie o vyhostenie“, teda že osoba môže byť zaistená i za stavu, keď jej vyhostenie nie je\njednoznačné, teda keď ešte o ňom nebolo právoplatne rozhodnuté. V posudzovanom prípade správny\norgán zaistil navrhovateľa na účel výkonu vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení zo\ndňa 17.03.2015.\nZaistený cudzinec teda nemusí byť z pohľadu Článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru reálne a efektívne\nvyhostiteľný ihneď v okamihu zaistenia, keďže jeho vyhostenie je práve predmetom onoho konania,\nktoré má viesť k rozhodnutiu o tom, či cudzinec vyhostený bude alebo nie. Je totiž zrejmé, že počas\nkonania o vyhostení môže konajúci orgán verejnej moci zistiť také okolnosti, ktoré vyhosteniu bránia,\nktoré však v čase vyhostenia známe neboli, rovnako ako môže príslušný orgán zistiť také skutočnosti,\nktoré pôvodne neprípustné sa javiace vyhostenie umožnia. Opačný výklad, teda že zaistenie je prípustné\nlen u cudzinca, u ktorého je ihneď v okamihu zaistenia bez ďalšieho zjavné, že ho je ihneď možné\nvyhostiť, by vlastne robil zaistenie, na účely konania o vyhostení podľa Článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru\nneprípustný, čo výslovne odporuje zneniu tohto ustanovenia (nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS\n147/2013-50 z 09.10.2013).\nOdporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal možnosťou uloženia opatrenia podľa § 89 ods. 1 písm. a)\nalebo b) zákona o pobyte cudzincov. Dospel k záveru, že správny orgán od uloženia tejto povinnosti\nupustil, nakoľko účastník konania nemá prostriedky na vycestovanie, respektíve pokrytie nákladov,\nsúvisiacich s povinnosťou podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov.\nNa základe uvedených skutočností považoval krajský súd námietky navrhovateľa za nedôvodné,\nnespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z tohto pohľadu nezistil v postupe\nodporcu žiadne pochybenie a v podrobnostiach poukazuje na správne závery odporcu v napadnutom\nrozhodnutí. Odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal účelom zaistenia, ako aj odôvodnením potrebnej\npredpokladanej dĺžky zaistenia. Bude však potrebné, aby skúmal účel zaistenia v zmysle § 90 ods. 1\npísm. d) zákona o pobyte cudzincov.\nKrajský súd sa teda v plnom rozsahu stotožnil s postupom a závermi odporcu v napadnutom rozhodnutí,\nnámietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu v zmysle § 250q ods. 2 O. s. p.\nako zákonné potvrdil.\nII.\nZhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že s\nuvedeným rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f)\nOSP, teda z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV závere napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že považoval odvolacie námietky\nnavrhovateľa za nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z\ntohto pohľadu nezistil krajský súd v postupe odporcu žiadne pochybenie a v podrobnostiach odkazuje\nsúd prvého stupňa na správne závery odporcu uvedené v rozhodnutí o zaistení navrhovateľa. S\nuvedeným záverom krajského súdu vyjadril nesúhlas.\nK efektívnosti a účelnosti zaistenia - vyhostieteľnsoti uviedol, že navrhovateľ v podanom opravnom\nprostriedku namietal, že odporca nedostatočne zistil skutočný stav veci v zmysle § 33 ods. 2 zákona č.\n\n71/1967 Zb., Správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok“), nakoľko vôbec neskúmal efektívnosť a\núčelnosť zaistenia navrhovateľa vo vzťahu k jeho vyhosteniu do Turecka. Krajský súd k tejto námietke\nuviedol, že je irelevantná, nakoľko navrhovateľ uviedol, že po odchode zo Sýrie do Turecka žil v Turecku\nbez dokladov asi rok a neuvádzal, že by tam mal akékoľvek problémy.\nSkutočnosť, že sám navrhovateľ uviedol, že v Turecku nemal problémy nezbavuje odporcu zistiť\nskutočný stav veci. Odporca v napadnutom rozhodnutí nepoukazuje na žiadne aktuálne správy o\nTurecku, z ktorých by bolo možné zistiť, že v prípade vyhostenia navrhovateľovi nehrozí žiadna ujma.\nKrajský súd sa nijako nevysporiadal s námietkami navrhovateľa, že nemal možnosť sa vyjadriť k\nexistencii prekážok administratívneho vyhostenia do Turecka, nakoľko navrhovateľ sa vyjadroval len k\nprekážkam administratívneho vyhostenia vo vzťahu k Sýrií.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí tieto námietky navrhovateľa odignoroval. Z napadnutého\nrozhodnutia nevyplýva, že by správy o bezpečnostnej situácií v Turecku vo vzťahu k št. príslušníkom\nSýrie boli súčasťou administratívneho spisu. Má pochybnosť, že navrhovateľ bol oboznámený s\npokladmi rozhodnutia o zaistení, nakoľko z rozhodnutia o administratívnom vyhostení vyplýva, že toto\nnavrhovateľ prevzal 17.03. 20I5 o 23:50 bod. Napadnuté rozhodnutie o zaistení navrhovateľ prevzal\ndňa 17.03.2015 o 23:55 hod. Je nepredstaviteľné, že v priebehu piatich minút bolo navrhovateľovi\npretlmočené rozhodnutie o administratívnom vyhostení a všetky podklady k rozhodnutiu o jeho zaistení\na dokonca, že mu bolo v tomto krátkom časovom úseku umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia\no zaistení, napr. k podkladom, z ktorých by mohol navrhovateľ vyvodiť, že odporca má v úmysle ho\nvyhostiť do Turecka.\nNavrhovateľ nemal žiadny priestor vyjadriť sa k existencii prekážok administratívneho vyhostenia do\nTurecka. Krajský súd sa s touto námietkou navrhovateľa nijako nevysporiadal.\nNavrhovateľ ďalej namietal, že odporca len konštatoval jeho vyhostiteľnosť do Turecka na základe\nstanoviska UPZC Sečovce. Krajský súd dospel k záveru, že odkaz na bližšie nešpecifikované stanovisko\nUPZC Sečovce je dostatočným skúmaním vyhostiteľnosti navrhovateľa.\nS vyššie uvedeným záverom krajského súdu vyjadril nesúhlas, nakoľko ani nie je zrejmé, aké stanovisko,\nz akého dňa a s akým obsahom mal odporca v rozhodnutí o zaistení na mysli. Taktiež je zrejmé, že\nvzhľadom na krátkosť času medzi vydaním rozhodnutia o vyhostení a rozhodnutia o zaistení nemohol\nbyť s týmto dokumentom navrhovateľ oboznámený a nemohol sa k nemu vyjadriť.\nKrajský súd dospel k záveru, že odporca sa v napadnutom rozhodnutí riadne zaoberal prekážkami\nadministratívneho vyhostenia navrhovateľa, a to aj napriek poukazu navrhovateľa na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sža/31/2014 zo dňa 02.09.2014, v ktorom sa uvádza:\n„Odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že správny orgán už v čase zaistenia navrhovateľa, tobôž\nv konaní o administratívnom vyhostení mal mať k dispozícií aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť\nštátny príslušník tretej krajiny vrátený.“ Odporca v rozhodnutí o zaistení na žiadne správy o Turecku\nneodkazuje.\nK lehote zaistenia v podanom opravnom prostriedku navrhovateľ namietal, že odporca v napadnutom\nrozhodnutí nedostatočne odôvodnil dĺžku lehoty zaistenia navrhovateľa, pričom poukázal na rozhodnutie\nMestského súdu v Prahe sp. zn.:1Sp 20/2012 zo dňa 14.03.2011 a iné.\nKrajský súd sa s touto námietkou vysporiadal jednou vetou vo štvrtom odseku na šiestej strane\nnapadnutého rozhodnutia, kde dospel k záveru, že odporca náležite odôvodnil dĺžku lehoty zaistenia\nodkazom na stanovisko UPZG Sečovce.\nS vyššie uvedeným záverom vyjadril nesúhlas, nakoľko má za to, že nemožno považovať za náležité\nodôvodnenie dĺžky lehoty zaistenia odkaz na informáciu z bližšie nešpecifikovaného dokumentu UPZC\nSečovce. Keďže tento dokument nie je nijako bližšie špecifikovaný, nemožno obsah, relevanciu a zdroje\ninformácií v ňom uvedených preskúmať. Záver krajského súdu tak nemôže byť správny.\n\nK zmätočnosti rozhodnutia. V závere napadnutého rozsudku krajský súd poukazuje na nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn.: II. US 147/2013-50 z 09.10.2013, v ktorom sa uvádza: „Zaistený\ncudzinec teda nemusí byť z pohľadu čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru reálne a efektívne vyhostiteľný\nihneď v okamihu zaistenia, keďže jeho vyhostenie je práve predmetom onoho konania, ktoré má viesť k\nrozhodnutiu o tom, či vyhostený bude alebo nie.“ Opačný výklad, teda, že zaistenie cudzinca je prípustné\nlen u cudzinca, u ktorého je ihneď v okamihu zaistenia bez ďalšieho zjavné, že ho je ihneď možné\nvyhostiť, by vlastne robil zaistenie, na účely konania o vyhostení podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru\nneprípustný, čo výslovne odporuje zneniu tohto ustanovenia.\nMá za to, že vyššie uvedený nález US SR nemožno aplikovať na vec navrhovateľa. Z rozhodnutia\nodporcu nevyplývala, že by vyvinul akúkoľvek snahu smerujúcu k zisťovaniu skutočností, či je\nnavrhovateľ vyhostiteľný alebo nie. Domnievame sa, že odporca mal zisťovať navrhovateľovu\nvyhostiteľnosť ako v konaní o administratívnom vyhostení, tak aj v konaní o jeho zaistení. Pokiaľ odporca\nnemal ustálené, či je navrhovateľ vyhostiteľný alebo nie, mal ho zaistiť v podľa § 88 ods. 1 písm. a)\nzákona o pobyte cudzincov v konaní o administratívnom vyhostení. Vzhľadom na to, že navrhovateľovi\nuž bolo vydané vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, nie je zrejmé, ako dospel súd\nprvého stupňa k záveru, že až po vydaní tohto vykonateľného rozhodnutia je potrebné skúmať, či je\nnavrhovateľ vyhostiteľný alebo nie.\nVyššie uvedený záver krajského súdu je podľa navrhovateľa nezrozumiteľný a nesprávny. Krajský súd\nsa s námietkami navrhovateľa buď nevyporiadal vôbec, prípadne jednou až dvomi vetami.\nZ odseku 62 rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva č. C-146/14 PPU zo dňa 5-6.2014 vo veci\nMahdi vs. Bulharsko vyplýva, že súd musí byť schopný zistiť si akúkoľvek skutočnosť relevantnú pre\nrozhodnutie v prípade, že to považuje za nevyhnutné.\nZ rozhodnutia podľa navrhovateľa vyplýva, že súd nie je pri preskúmavaní zákonnosti pozbavenia\nosobnej slobody navrhovateľa viazaný len konkrétnymi námietkami navrhovateľa, ale je povinný zistiť\nvšetky relevantné skutočnosti, aby vydal zákonné rozhodnutie o tom, či je pozbavenie osobnej slobody\nnavrhovateľa zákonné.\nPreto je potrebné brať do úvahy všetky v tomto konaní tvrdené skutočnosti, hoci aj neboli v opravnom\nprostriedku priamo uvedené. V prípade, že by Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že\nskutočnosti, ktoré sú uvedené v tomto podaní sú novými skutočnosťami, na ktoré nemôže aj napriek\nexistencii rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva č. G-146/14 PPU zo dňa 05.06.2014 prihliadať,\nmá za to, že všetky vyššie uvedené skutočnosti nepochybne súvisia s námietkami navrhovateľa, ktoré\nuviedol v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení.\nNa základe uvedených skutočností navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok,\nktorým rozsudok krajského súdu zmení tak, že rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie. Súčasne navrhol, aby najvyšší súd nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa z Útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nK odvolaniu navrhovateľa sa odporca vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako\nvecne správny. K odvolacej námietke týkajúcej sa efektívnosti, účelnosti zaistenia a vyhostiteľnosti\nnavrhovateľa uviedol, že navrhovateľovi bola správnym orgánom daná možnosť oboznámiť sa s\npodkladmi správneho orgánu pre vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení a vyjadriť sa\nk postupu správneho organu pri realizácií administratívneho vyhostenia, ako aj k podkladom pred\nvydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení i k spôsobu ich zistenia, prípadne ich doplnenie\nv zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení\nbola s navrhovateľom za prítomnosti tlmočníka, nakoľko neovládal slovenský jazyk slovom ani písmom,\nspracovaná zápisnica v zmysle § 22 ods. 1 Správneho poriadku, ktorá už v priebehu ako aj na záver\njej spracovania, bola nahlas diktovaná a tlmočená a v ktorej mal navrhovateľ možnosť vyjadriť sa k jej\npodkladom i k spôsobu jeho zaistenia, príp. mal možnosť jej doplnenia. Navrhovateľovi bol poskytnutý\n\ndostatok času na jeho vyjadrenie sa ako aj oboznámenie sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia\no administratívnom vyhostení a zaistení. Navrhovateľovi bola daná možnosť vyjadriť sa aj k existencii\nprekážok administratívneho vyhostenia v zmysle § 81 ods. 1 a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o\nktorých bol dostatočne poučený. Na základe vyjadrenia sa navrhovateľa, boli správnym orgánom zistené\nprekážky administratívneho vyhostenia v zmysle § 81 ods. 1 a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov na\núzemie Sýrie, navrhovateľ neuviedol inú krajinu, v ktorej by prekážky administratívneho vyhostenia\nexistovali. Nakoľko navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, že na územie Turecka pricestoval nelegálne asi\npred rokom a pol a zdržiaval sa tam na rôznych miestach s tým, že nepoukázal na to, že by bol počas\nsvojho pobytu v Turecku nejako prenasledovaný, ani to, že by mu hrozil zo strany Tureckých orgánov\nnásilný odsun do domovskej krajiny, odporca mal zato, že ak v danej krajine mu žiadne nebezpečenstvo\nnehrozilo po celý uvedený čas, tak mu nebude hroziť ani po jeho vyhostení do uvedenej krajiny.\nOdporca poukázal na to, že preveruje možnosti vyhostenia cudzincov štátnej príslušnosti Sýria, aj\nvzhľadom na situáciu v ich domovskej krajine, aby mohli byť vyhostení do inej krajiny (napríklad tranzitnej\nkrajiny, resp. akejkoľvek inej krajiny, ktorá ich je ochotná prijať a do ktorej sú ochotní sa vrátiť možnosti uvedené v § 77 zákona o pobyte cudzincov). Takouto krajinou je v tomto prípade aj Turecko.\nOdporca disponuje stanoviskom Tureckej republiky, sprostredkované prostredníctvom pracovníka ich\nzastupiteľského úradu (síce k inému prípadu, ale záver je všeobecne aplikovateľný), že občania Sýrie,\nak disponujú cestovným dokladom alebo náhradným cestovným dokladom, môžu sa zdržovať na území\nTureckej republiky po dobu 90 dní, nakoľko má Turecká republika so Sýrskou arabskou republikou\nbezvízový styk.\nK námietke týkajúc sa lehoty zaistenia odporca uviedol, že v zmysle § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.\no pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný najviac\nvšak na 6 mesiacov. Správny orgán zisťoval pred vydaním rozhodnutia o zaistení, či je možné vykonať\ntrest vyhostenia navrhovateľa, teda či zaistenie navrhovateľa bude účelné a navrhovateľ je vyhostiteľný.\nÚtvarom policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach bola potvrdená účelnosť zaistenia, nakoľko\npo vystavení náhradného cestovného dokladu navrhovateľovi zastupiteľským úradom, bude možné\nnavrhovateľa vyhostiť. Vybavenie náhradného cestovného dokladu je možné do 5 mesiacov, v prípade\nak bude navrhovateľ spolupracovať, v prípade jeho nespolupracovania môže vydanie tohto dokladu\ntrvať až 18 mesiacov. Vydanie náhradného cestovného dokladu je plne v kompetencii zastupiteľského\núradu, taktiež jeho vydanie závisí aj od spolupráce navrhovateľa pri jeho vydávaní a správny orgán\ndĺžku vydávania tohto dokladu nemôže nijako ovplyvniť. Keďže doba zaistenia na výkon vyhostenia\nje podmienená vydaním náhradného cestovného dokladu, správny orgán preto určil dobu zaistenia\nnavrhovateľa na čas nevyhnutne potrebný a to do vydania náhradného cestovného dokladu najviac však\ndo 17.09.2015 t. j. šesť mesiacov.\nK námietke týkajúcej sa zmätočnosti rozhodnutia uviedol, že správny orgán skúmal prekážky\nadministratívneho vyhostenia v zmysle § 81 ods. 1 a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o ktorých\nbol navrhovateľ dostatočne poučený v zápisnici v zmysle § 22 ods. 1 správneho poriadku spracovanej\npred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, kde na základe otázok správny orgán žiadne\nzákonné prekážky administratívneho vyhostenia navrhovateľa na územie Turecka nezistil.\nSprávny orgán ukončil konanie o administratívnom vyhostení navrhovateľa vydaním vykonateľného\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení z dôvodu neoprávneného pobytu navrhovateľa v zmysle § 82\nods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca rozhodnutím č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-26-014/2015 zo dňa 17.03.2015 v zmysle § 88 ods. 1\npísm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon o pobyte cudzincov“) podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa dňom\n17.03.2015 na čas nevyhnutne potrebný, t. j. najviac do 17.09.2015 na účel výkonu administratívneho\n\nvyhostenia a na výkon jeho zaistenia ho umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v\nSečovciach (ďalej len „ÚPZC Sečovce“).\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 17.03.2015 v čase o 12:25 hod. bol vo vlaku účastník konania\nkontrolovaný a bolo zistené, že nemal pri sebe žiaden doklad totožnosti na preukázanie svojej totožnosti.\nToho istého dňa správny orgán Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice začal konanie\nvo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, a to\npredvedením cudzinca podľa § 79 zákona o pobyte cudzincov. Do zápisnice sa účastník konania vyjadril,\nže asi pred rokom a pol odišiel zo Sýrie do Turecka bez dokladov, kde sa zdržiaval na rôznych miestach\na asi po roku odišiel loďou do Grécka, kde bol umiestnený v záchytnom tábore, kde strávil tri dni a asi\npo troch mesiacoch sa rozhodol odísť do Rakúska v otvorenom vagóne nákladného vlaku. Vo Viedni\nsa zoznámil s azylantom zo Sýrie menom V., u ktorého býval dva mesiace a potom s kamarátom U. v\nnedeľu dňa 15.03.2015 si kúpili cestovné lístky na vlak do Bratislavy, kde sa mali stretnúť s kamarátom\nL., ktorý im mal pomôcť na ceste do Nemecka. Vlakom z Košíc sa vrátili do Bratislavy, v ktorom bol\nkontrolovaný policajtmi a bol prevezený do Košíc. Na Slovensku zostať nechcel, lebo jeho cieľovou\nkrajinou bolo Nemecko. Na Slovensku, ani v Európskej únii, nemá príbuzných, nechcel na území SR\npožiadať o udelenie azylu, ani o dobrovoľný návrat, nakoľko v prípade vrátenia do Sýrie sa obával o\nsvoj život.\nPodkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení bolo vykonateľné rozhodnutie o administratívnom\nvyhostení č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-26-013/2015 zo dňa 17.03.2015, vydané Oddelením cudzineckej\npolície Policajného zboru Košice a skutočnosť, že účastník konania sa na území Slovenskej republiky\n(ďalej len „SR“) zdržiava neoprávnene, bez cestovného dokladu a v tomto rozhodnutí mu bol uložený\nzákaz vstupu na dva roky bez uloženia lehoty na vycestovanie. Bolo preto potrebné rozhodnúť o zaistení\núčastníka konania s cieľom zabezpečiť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia SR.\nK účelnosti vyhostenia (zrejme omylom uvedený trest vyhostenia) odporca uviedol, že v ÚPZC v\nSečovciach uviedol, že bude tak možné postupovať po vystavení náhradného cestovného dokladu\nzastupiteľským úradom v prípade spolupráce účastníka konania v priebehu piatich mesiacov, v prípade\nnespolupráce to môže trvať až 18 mesiacov.\nVo veci administratívneho vyhostenia sa policajný útvar zaoberal podmienkami ustanovenia § 89 ods.\n1 písm.) a b) zákona o pobyte cudzincov. Účastník konania nepreukázal zabezpečenie ubytovania a\nnedisponuje finančnými prostriedkami na zabezpečenie pobytu vo výške uvedenej v § 6 zákona o pobyte\ncudzincov a preto rozhodol podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov túto možnosť nevyužiť.\nNapokon odporca poukázal na Článok 15 ods. 1 Návratovej smernice, Článok 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a znenie § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov.\nV.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. mája 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b/\nzákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nsúd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či odvolacie\nnámietky odporcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 250l ods. 1 OSP sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 OSP).\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.\nK námietke navrhovateľa, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že uvedenú námietku navrhovateľ bližšie\nnešpecifikoval v konaní pred odvolacím súdom.\nZo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania, ktoré smeruje k prieskumu správneho\nkonania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania konania, pretože\ndokladá jeho priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne\npritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom\nadministratívneho spisu - v opačnom prípade by bolo správne rozhodnutie, ktoré vzišlo za takéhoto\nkonania nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci až v\nkonaní pred súdom nie je vylúčené (§ 250i ods.1 OSP), pretože súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné\nna preskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPokiaľ však krajský súd vychádzal pri rozhodovaní iba z obsahu administratívneho spisu, nemožno\ntakémuto postupu principiálne nič vytknúť. Naviac navrhovateľ ani v odvolaní proti rozsudku krajského\nsúdu nespresnil aké dôkazy mali byť krajským súdom k lepšiemu zisteniu skutkového stavu veci\nvykonané, a preto za tejto situácie je možné takúto argumentáciu odmietnuť ako bezpredmetnú.\nNavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že krajský súd sa nedostatočne\nvysporiadal s jeho námietku efektívnosti, účelnosti zaistenia a vyhostiteľnosti navrhovateľa.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno\npozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným\nzákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému\nvstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\nPodľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ktorý má v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky\nprednosť pre zákonmi Slovenskej republiky, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu\nustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby\nsa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o\nvypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo\nbyť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné.\nTeda, aby bolo pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom\nstanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené\n\nsúčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody\nnavrhovateľa.\nNapadnuté rozhodnutie, ktorým odporca podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov rozhodol o zaistení navrhovateľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia vzhľadom na\nvyššie uvedené možno považovať podľa odvolacieho súdu za riadne odôvodnené v zmysle § 47 ods. 3\nzákona č. 71/1967 Zb. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sža/94/2010 vyplýva,\nže správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia opísať predmet konania, poukázať na skutkové\nzistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo\nstrany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom.\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporcu tieto atribúty spĺňa.\nJe nesporné, že odporca pri rozhodovaní o zaistení navrhovateľa prihliadol aj na tzv. „návratovú\nsmernicu“ (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch v\nčlenských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkoch tretích krajín. Článok\n15 smernice ustanovuje, kedy je možné zaistiť cudzinca, voči ktorému prebieha konanie o návrate a to\nbez ohľadu na to, či bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, uložený trest vyhostenia, či\nsa tak stalo za účelom readmisie, prípadne na účely výkonu prevozu podľa osobitného zákona. Uvedený\nčlánok sa vzťahuje na zaistenie cudzinca bez ohľadu na účel zaistenia.\nToto ustanovenie je v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora povinný dodržiavať aj\nodporca. Z rozhodnutia odporcu je zrejmé, že odporca objasnil dôvody ako aj stanovenú dĺžku zaistenia\ncudzinca.\nV zmysle článku 15 ods. 1 smernice môžu členské štáty zaistiť iba štátneho príslušníka tretej krajiny, o\nktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo o výkone vyhostenia, najmä\nv prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo sa štátny príslušník tretej krajiny vyhýba príprave\nnávratu, či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje. K zaisteniu je možné prikročiť len vtedy,\npokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade uplatnené iné dostatočne účinné avšak miernejšie opatrenia.\nOdporca sa zaoberal aj tým, či je zaistenie cudzinca súladné s Dohovorom o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd podľa čl.8 ods. 1 ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života\nnavrhovateľa.\nNámietky navrhovateľa, týkajúcu sa neskúmania účelnosti a efektívnosti zaistenia navrhovateľa ako\naj dĺžky zaistenia odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Odporca odôvodnil prečo je zaistenia\nnavrhovateľa na výkon administratívneho vyhostenia potrebné považovať za účelné a efektívne, keď\nuviedol, že v prípade navrhovateľa výkon vyhostenia je možné zabezpečiť po vystavení náhradného\ncestovného dokladu zastupiteľským úradom v prípade, že účastník konania bude spolupracovať je 5\nmesiacov, v prípade jeho nespolupracovania môže vybavenie náhradného cestovného dokladu trvať až\n18 mesiacov.\nOdporca sa zaoberal aj alternatívou zaistenia a uloženia niektorej z uvedených povinností v zmysle §\n89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov ale vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal\nzabezpečenie ubytovania a ani nedisponuje finančnými prostriedkami na zabezpečenie pobytu vo výške\nuvedenej v § 6 zákona o pobyte cudzincov t. j. 56 Eur na osobu a deň, rozhodol sa v zmysle § 89 ods.\n3 zákona o pobyte cudzincov túto možnosť nevyužiť.\nK námietke navrhovateľa, že krajský súd sa nijako nevysporiadal s jeho námietkami spočívajúcimi\nv tom, že nemal možnosť sa vyjadriť k existencii prekážok administratívneho vyhostenia do Turecka,\nnakoľko navrhovateľ sa vyjadroval len k prekážkam administratívneho vyhostenia vo vzťahu k Sýrií\nodvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení bolo\nvykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-26-013/2015 zo dňa\n17.03.2015, vydané Oddelením cudzineckej polície PZ Košice a skutočnosť, že účastník konania sa na\núzemí Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene, bez cestovného dokladu, v rozhodnutí o zaistení mu\nbol uložený zákaz vstupu na dva roky a nebola uložená lehota na vycestovanie.\n\nZ rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCPPO6-ZVC-26-013/2015 zo dňa 17.03.2015 pritom jednoznačne vyplýva, že správny orgán preskúmal\nexistenciu prekážok administratívneho vyhostenia do Turecka v zmysle § 81 ods. 1, 2 zákona o pobyte\ncudzincov ako aj v zmysle § 83 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov a u navrhovateľa nezistil prekážky\nadministratívneho vyhostenia, čo bolo potvrdené aj jeho vyjadrením do zápisnice, že v krajine , do ktorej\nho správny orgán chce vrátiť, ktorou je tranzitná krajina Turecko, nie je ohrozený jeho život z dôvodov\nrasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie\na taktiež mu nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Pokiaľ teda\nodporca pri rozhodovaní o zaistení navrhovateľa vychádzal z výsledkov konania o administratívnom\nvyhostení navrhovateľa, medzi ktoré nepochybne patrí aj zistenie správneho orgánu, že neexistujú\nprekážky jeho administratívneho vyhostenia do Turecka v zmysle § 81 ods. 1, 2 zákona o pobyte\ncudzincov ako aj v zmysle § 83 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, nepochybil a navrhovateľ ani v súdnom\nkonaní neprodukoval žiadne tvrdenia alebo dôkazy, ktoré by mohli tento záver správneho orgánu zistený\nv konaní o administratívnom vyhostení navrhovateľa spochybniť. Preto uvedenú námietku vyhodnotil\nodvolací súd za nedôvodnú, i keď sčasti musel prisvedčiť námietke navrhovateľa, že krajský súd sa\njej nevenoval.\nNámietka navrhovateľa, že mu nebola daná možnosť pred vydaním rozhodnutia o zaistení vyjadriť\nsa k existencii prekážok administratívneho vyhostenia do Turecka preto odvolací súd vyhodnotil za\nnedôvodnú, práve s poukazom na záver odvolacieho súdu vyššie uvedený, keď v postupe odporcu,\nktorý vychádzal pri zaistení navrhovateľa z rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice o\nadministratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-26-013/2015 zo dňa 17.03.2015 a zo záverov v ňom\nuvedených, nevidel žiadne pochybenie.\nSprávnosť týchto záverov totiž nespochybnil navrhovateľ nie len v konaní pred krajským súdom, ale ani\nv odvolacom konaní. Samotná skutočnosť, že sa krajský súd uvedenou námietkou nezaoberal , resp.\nlen okrajovo však nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani zákonnosť\nrozhodnutia odporcu práve pre absenciu tvrdení o existencii prekážok vyhostenia do Turecka zo strany\nnavrhovateľa, resp. pre nedostatok dôkazov, ktorými by mohol takéto tvrdenie podporiť.\nK námietke týkajúcej sa doby zaistenia sa odvolací súd stotožňuje so závermi krajského súdu a v\npodrobnostiach na ne odkazuje. Pre doplnenie k veci uvádza, že stanovenú lehotu zaistenia odporca\nodôvodnil existujúcimi skutočnosťami, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú takýto „čas\nnevyhnutne potrebný“ na zaistenie cudzinca, pričom povinnosť skúmať podmienky zaistenia v jeho\npriebehu odporcovi vyplýva priamo z ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, ako to\naj uviedol odporca vo svojom rozhodnutí. Uvedené teda nasvedčuje zákonnosti rozhodnutia odporcu o\nzaistení navrhovateľa, pretože v danom prípade zaistenie cudzinca bolo nevyhnutné pre zabezpečenie\nvýkonu administratívneho vyhostenia, okrem iného zabezpečením náhradného cestovného dokladu, na\nzabezpečení ktorého je potrebná súčinnosť navrhovateľa.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považoval odvolacie námietky navrhovateľa za nedôvodné a\nnespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Nezistil ani žiadne pochybenie v\npostupe odporcu ani krajského súdu. Krajský súd sa až na námietku týkajúcu sa neskúmania prekážok\nadministratívneho vyhostenia navrhovateľa do Turecka (na ktorú dal odpoveď v odvolacom konaní\nNajvyšší súd Slovenskej republiky) dostatočne vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v\nopravnom prostriedku.\nPreto záver krajského súdu o zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu, vzhľadom k tomu, že sa\nvysporiadal s uplatnenými námietkami navrhovateľa (na ich vyhodnotenie pre ich správnosť odvolací\nsúd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, s ktorým sa plne stotožňuje)\nvypovedá o správnosti postupu krajského súdu pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia odporcu.\nKrajský súd bol totiž viazaný rozsahom dôvodov, ktoré navrhovateľ uplatnil v opravnom prostriedku a z\nuvedených dôvodov preto bolo možné vyvodiť záver, že rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa\npodľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, bolo potrebné považovať za rozhodnutie vydané\nv súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa s právnym\n\nzáverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok\npodľa § 219 OSP v spojení s § 246c OSP ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP\nv spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že navrhovateľovi, ako neúspešnému účastníkovi\nkonania trovy odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}