{"guid": "146487e0-8410-4287-913f-153f6c53a74b:edbd8479-696d-4cc0-ac98-f95958adb1a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7015200076.1", "spisova_znacka": "1Sža/14/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/14/2015 z 24. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2015, sp. zn. 1Sža/14/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7015200076.1", "identifikacne_cislo": "7015200076", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2015-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edbd8479-696d-4cc0-ac98-f95958adb1a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200076.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200076.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200076.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/14/2015\n7015200076\n24. 03. 2015\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2015:7015200076.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa:\nO. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D., štátna príslušnosť Alžírska, národnosť berberská, bez\ncestovných dokladov, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov, Bitúnková\n14, 078 01 Sečovce, zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina,\nproti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce, ul. Ľudovíta Štúra 1,\n071 01 Michalovce, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-008/2015 zo dňa\n12.01.2015, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 2. februára\n2015 č. k. 3Sp/4/2015-52, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/4/2015-52 zo dňa 2.\nfebruára 2015 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nNapadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-008/2015 zo dňa 12.01.2015 odporca podľa § 88\nods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov\") zaistil navrhovateľa dňom 12.01.2015 o 12:30 hod. na účel výkonu\ntrestu vyhostenia a podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, teda na\nčas pre výkon trestu vyhostenia na 110 dní do 01.04.2015. Lehota začína plynúť dňom vykonateľnosti\nrozhodnutia o zaistení, rozhodnutie je vykonateľné doručením. V zmysle § 88 ods. 5 zákona o pobyte\ncudzincov ho umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach (ďalej len „ÚPZC\nSečovce\") v čase o 14:30 hod. dňa 12.01.2015.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia odporca poukázal na skutočnosť, že dňa 09.09.2014 v čase o\n19:40 hod. bol účastník konania kontrolovaný hliadkou Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné\nna ulici Mierovej v Humennom, kde počas kontroly nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju\ntotožnosť. Príslušným informačným systémom v MV SR bolo zistené, že na územie SR ma zakázaný\nvstup do 11.06.2019 rozhodnutím o administratívnom vyhostení z územia SR, vydaným Oddelením\ncudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-3-092/2014-AV zo dňa 30.01.2014,\nktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2014. Dňa 10.09.2014 bolo Oddelením cudzineckej polície\n\nPolicajného zboru Michalovce (ďalej len „OCP PZ Michalovce\") vznesené obvinenie za prečin marenia\nvýkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, pre ktorý bol dňa\n12.09.2014 trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. OT/68/2014 odsúdený na trest\nodňatia v trvaní 6 mesiacov, s určením skúšobnej doby v trvaní dvoch rokov a zároveň podľa § 65 ods.\n1, 3 Trestného zákona mu bol uložený trest vyhostenia na tri roky.\nPo spísaní zápisnice o podaní vyjadrenia, za prítomnosti tlmočníka, bolo vydané rozhodnutie o zaistení\núčastníka konania č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte\ncudzincov a navrhovateľ bol umiestnený v ÚPZC Sečovce. Dňa 22.09.2014 podal navrhovateľ žiadosť\no udelenie azylu na území SR. Nakoľko vo veci žiadosti o udelenie azylu účastníka konania nebolo\nrozhodnuté v lehote do 60 dní, správny orgán postupoval v zmysle III. časti článok 4 odsek 11 písmeno\na/ rozkazu RÚHCP-V-PZ č. 24/2014 a vydal príkaz na prepustenie účastníka konania, nakoľko odpadol\núčel zaistenia.\nDňa 20.11.2014 bol účastník konania predvedený na OCP PZ Michalovce v súvislosti s výkonom trestu\nvyhostenia a za prítomnosti tlmočníka sa vyjadril v Zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-PO7ZVC-57-025/2014 zo dňa 22.11.2014. Toho istého dňa bolo vydané rozhodnutie o zaistení účastníka\nkonania podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-028/2014\na bol umiestnený v ÚPZC Sečovce na čas potrebný na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu na 60\ndní - do 18.01.2015.\nDňa 12.01.2015 bola správnemu orgánu prostredníctvom faxovej komunikácie doručená informácia, že\núčastníkovi konania bolo toho istého dňa vyhlásené rozhodnutie Migračného úradu ČAS: MU-274-17/\nPO-Ž-2014 zo dňa 15.12.2014, ktorým bolo konanie o udelenie azylu zastavené podľa § 19 ods. 1 písm.\ni/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. Tým odpadol účel zaistenia účastníka konania a preto bol spracovaný\npríkaz na prepustenie účastníka konania. Po prepustení bol predvedený hliadkou OCP PZ Michalovce\nv súvislosti s výkonom trestu vyhostenia, ktorý mu bol uložený dňa 12.09.2014 a ktorého výkon bol\npozastavený z dôvodu podania žiadosti o udelenie azylu účastníkom konania. Za prítomnosti tlmočníka\nsa vyjadril v zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-P07-ZVC-1 -004/2015.\nOdporca sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal podmienkami ustanovenia § 89 zákona o pobyte\ncudzincov a zistil, že účastník konania nemá na území SR žiadne rodinné väzby, nemá dostatočné\nfinančné prostriedky, rezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie a tak dospel k záveru,\nže vzhľadom na osobu zaisteného a jeho osobné pomery nie je možné mu uložiť peňažnú záruku.\nĎalšou skutočnosťou bol fakt, že sa účastník konania dopustil trestného činu marenia výkonu úradného\nrozhodnutia, keďže nerešpektoval uložený zákaz vstupu na územie SR.\nEfektívnosť a účelnosť zaistenia považoval odporca za jednoznačne preukázanú vzhľadom na situáciu\núčastníka konania po uložení trestu vyhostenia s tým, že v ÚPZC Sečovce má zabezpečenú zdravotnú\nstarostlivosť, ako aj naplnenie životných potrieb na primeranej úrovni, pričom je obmedzená jeho\nprotiprávna činnosť, ktorej sa v minulosti dopustil.\nPo čiastočnej citácii ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov odporca uviedol, že pri dĺžke\nzaistenia účastníka konania vychádzal zo skutočností, že doteraz bol zaistený na dobu 70 dní a zo\nstanoviska ÚPZC Medveďov, týkajúceho sa dĺžky návratovej procedúry štátnych príslušníkov Alžírskej\nľudovej republiky zo dňa 04.12.2014 č. PPZ-HCP-ME-2014/012778-005, v obdobných prípadoch je na\nvybavenie náhradných cestovných dokladov pre štátnych príslušníkov Alžírska potrebná doba zaistenia\naž 6 mesiacov a z toho dôvodu správny orgán pristúpil ku dobe zaistenia na 110 dní, nakoľko je potrebná\nna overovanie totožností štátneho príslušníka tretej krajiny, zaslanie žiadosti o vystavenie náhradného\ncestovného dokladu na príslušný zastupiteľský úrad, prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva\nzahraničných vecí a európskych záležitostí SR a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia.\nNa záver správny orgán poukázal tiež na povinnosť správneho orgánu v zmysle § 90 ods. 1 písm. d/\nzákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel\nzaistenia.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n\nKrajský súd v Bratislave konajúc o opravnom prostriedku navrhovateľa svojím rozsudkom napadnuté\nrozhodnutie o zaistení navrhovateľa potvrdil ako správne a zákonné.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol ako sa vysporiadal s námietkami vznesenými v odvolaní.\nNeprihliadol na námietku nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia z dôvodu, že odporca uviedol, že „lehota\nzačína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení. Rozhodnutie je vykonateľné doručením.\" a\ni keď súhlasil s tým, že ide o citáciu z predchádzajúceho znenia plynutia lehoty a zaistenia podľa už\nneúčinného predpisu, nemal pochybnosti, že sám odvolateľ vedel, že podľa platného znenie ustanovenia\n§ 88 ods. 4 štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení, na čo sám\npoukázal. Túto skutočnosť krajský súd označil za formálne pochybenie, ktoré nemá vplyv na účelnosť a\nzákonnosť zaistenia v zmysle platného zákona. Je nepochybné, že v predmetnom prípade rozhodnutie\nbolo vydané dňa 12.01.2015, ktorým v zmysle výroku rozhodnutia odporcu bol navrhovateľ zaistený na\núčel výkonu trestu vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný. Súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu\nnámietku, že v čase podania opravného prostriedku rozhodnutie nebolo doručené právnemu zástupcovi\nnavrhovateľa a poukázal na to, že z návratky vyplýva, že rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi\nnavrhovateľa doručené dňa 16.01.2015 a napriek tomu opravný prostriedok bol odporcovi doručený dňa\n15.01.2015 a preto považuje krajský súd za pravdivé, že rozhodnutie bolo splnomocnenému zástupcovi\nnavrhovateľa doručené emailovou poštou a následne písomnou formou. Čakanie na doručovanie\nrozhodnutia zástupcovi navrhovateľa by znamenalo zmarenie samotného zaistenia a možnosti zaistenia\núčastníka konania.\nNavyše krajský súd zdôraznil, že esenciálnou náležitosťou výroku rozhodnutia o zaistení je okrem údajov\no osobe zaisteného uvedenie účelu zaistenia (v danom prípade podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm.\nb/ zákona o pobyte cudzincov), stanovenie začiatku plynutia lehoty zaistenia a stanovenie dňa, ktorým\ndôjde ku skončenia zaistenia. V danom prípade vo výroku rozhodnutia odporca stanovil začiatok plynutia\nlehoty zaistenia dňom 12.01.2015 (ktorým bol zároveň navrhovateľ umiestnený v ÚPZC Sečovce), a to\nod 12:30 hod. a stanovil tiež deň, ktorým dôjde k skončeniu zaistenia - do 01.04.2015.\nV súvislosti s odvolacou námietkou ohľadne dĺžky lehoty zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny\n(bod a), respektíve žiadateľa o azyl (písm. b) krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ bol v priebehu\nminulého roka niekoľkokrát zaistený, prepustený zo zaistenia po skončení účelu zaistenia a opätovne\nzaistený pre iný účel zaistenia. Z dôvodu, pre ktorý je navrhovateľ zaistený v predmetnej veci, bol\nzaistený rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 zo dňa 12.09.2014, a to z dôvodu § 88\nods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, v ktorom doba zaistenia bola stanovená na 180 dní.\nV dôsledku podania žiadosti o azyl bol navrhovateľ z tohto zaistenia prepustený a znova zaistený\nrozhodnutím odporcu č. PPZ-HCP-P07-ZVC-57-028/2014 zo dňa 20.11.2014, ktorým bol zaistený na čas\npotrebný na rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie o azyl do 18.01.2015. Ako to vyplýva z napadnutého\nrozhodnutia odporcu, aj z administratívneho spisu odporcu, dňa 15.12.2014 bolo navrhovateľovi\nvyhlásené rozhodnutie Migračného úradu ČAS:MU-274-17/PO-Ž-2014, ktorým bolo konanie o udelenie\nazylu zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle. V súvislosti s tým považoval krajský súd\nza nedôvodnú odvolaciu námietku, že navrhovateľ je naďalej žiadateľom o azyl, pretože jeho azylové\nkonanie nebolo ešte právoplatne skončené. Krajský súd pripomenul, že v zmysle § 22 ods. 1 zákona o\nazyle žiadateľ je do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území SR, ak\ntento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\nOdporca preto v tomto smere postupoval správne, keď vzhľadom na vydané rozhodnutie Migračného\núradu preskúmaval účel zaistenia a po skončení dôvodnosti účelu zaistenia navrhovateľa ako žiadateľa\no azyl, opätovne rozhodol o zaistení navrhovateľa pre pokračovanie výkonu trestu vyhostenia, pre ktorý\nbol prvýkrát zaistený 12.09.2014.\nNa základe uvedených skutočností v predmetnom prípade, vzhľadom na účel zaistenia z dôvodu §\n88 ods. 1 písm. b/ zákona o azyle, po zohľadnení doby predchádzajúceho zaistenia z tohto dôvodu\nv rozmedzí 70 dní (na predmetný prípad sa nevzťahuje ustanovenie § 88a ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov, ale § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov v plnom znení).\nKrajský súd sa stotožnil s názorom odporcu, že stanovená doba zaistenia, so zohľadnením\npredchádzajúcej doby zaistenia, nepresahuje stanovenú zákonnú lehotu na zaistenie. Súd námietku\nnavrhovateľa, že celková dĺžka lehoty jeho zaistenia dosahuje 240 dní označil za nepreskúmateľnú,\nkeďže to nezodpovedalo jednotlivým dobám zaistenia a navrhovateľ túto lehotu bližšie nešpecifikoval.\n\nK odvolacej námietke, že dĺžka zaistenia navrhovateľa nikdy nebola predĺžená z dôvodu, že navrhovateľ\ndostatočne nespolupracuje alebo že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v\nlehote, krajský súd uviedol, že v napadnutom rozhodnutí odporca sa zaoberal aj týmito skutočnosťami,\nkeď poukázal na stanovisko ÚPZC Medveďov, týkajúceho sa dĺžky návratovej procedúry štátnych\npríslušníkov Alžírskej ľudovej demokratickej republiky zo dňa 04.12.2014, ktorá tvorí obsah spisového\nmateriálu s tým, že na vybavenie náhradných cestovných dokladov pre štátnych príslušníkov Alžírska\nje potrebná doba zaistenia až 6 mesiacov, a to na overovanie totožnosti štátneho príslušníka tretej\nkrajiny, zaslanie žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu na príslušný zastupiteľský\núrad prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí\nSlovenskej republiky a samotný proces výkonu vyhostenia. Z administratívneho spisu odporcu\njednoznačne vyplýva, že odporca podnikol potrebné kroky k realizácii trestu vyhostenia, no svedčí to tiež\no ťažkostiach najmä s komunikáciou so zastupiteľským úradom Alžírska. Vzhľadom na tieto skutočnosti\nje dôvodné trvanie zaistenia v zákonnej lehote podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ktorá nebola\nprekročená v posudzovanom prípade ani pri zohľadnení predchádzajúceho zaistenia navrhovateľa pre\nrovnaký zákonný dôvod.\nNapokon k odvolacej námietke v doplnení opravného prostriedku, že v osobe navrhovateľa sa jedná\no zraniteľnú osobu podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, vzhľadom na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. lSža/9/2014 zo dňa 09.04.2014, krajský súd uviedol, že o takejto odvolacej námietke už\nkrajský súd rozhodoval rozsudkom zo dňa 15.10.2014 sp. zn. 5Sp/50/2014, ktorým potvrdil rozhodnutie\nodporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 zo dňa 12.09.2014. Uvedený rozsudok krajského súdu bol\npotvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.12.2014 sp. zn. 5Sp/50/2014 (správne malo byť\n1Sža 45/2014), v ktorom i Najvyšší súd SR zaujal názor, že keď navrhovateľ v posudzovanom správnom\nkonaní neuviedol, ani nenaznačil, že má nejaké zdravotné problémy, nebolo možné mu vyčítať, že\nsa nezaoberal otázkou jeho postavenia ako zraniteľnej osoby v zmysle zákona o pobyte cudzincov.\nJe nemysliteľné, aby správny orgán sám domýšľal a zaoberal sa dohadmi, prečo navrhovateľ takéto\nnámietky neuplatnil. Takúto námietku mal možnosť uplatniť i splnomocnený zástupca navrhovateľa,\nktorý bol upovedomený o termíne vypočutia navrhovateľa pred rozhodnutím o jeho zaistení, a to už\naj v predchádzajúcich konaniach. Je potrebné tiež zdôrazniť, že v prípade navrhovateľa sa jednalo o\ndeviatu žiadosť o udelenie azylu a jedná sa o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene\nzdržiava na území SR napriek tomu, že bol minulého roku jednak administratívne vyhostený, ale tiež\nprávoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia s uložením trestu\nvyhostenia na tri roky. Z toho pohľadu považoval krajský súd, s prihliadnutím na článok 5 ods. 1 písm.\nf/ Dohovoru, zaistenie za zákonné, keďže ho považoval za efektívne a účelné. Pochybenie, na ktoré\npoukázal navrhovateľ v opravnom prostriedku a ktorým sa zaoberal krajský súd v tomto rozhodnutí,\npovažoval krajský súd za formálne pochybenie, ktoré nemôže mať vplyv na zákonnosť zaistenia v zmysle\nzákona o pobyte cudzincov, ani s prihliadnutím na znenie článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Krajský súd zdôraznil, že štáty majú nepopierateľné suverénne\nprávo kontrolovať vstup cudzincov a ich pobyt na svojom území. Nevyhnutnou súčasťou tohto práva je\noprávnenie štátov zadržať potenciálnych migrantov, zlučiteľné s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru.\nPokiaľ štát nepovolí vstup na svoje územie, je takýto vstup nepovolený v zmysle článku 5 ods. 1 písm.\nf/ Dohovoru a zadržanie osoby, ktorá si praje na územie štátu vstúpiť, pričom potrebuje na to príslušné\npovolenie, ktoré nemá, môže byť považované za realizované preto, aby sa „zabránilo nepovolenému\nvstupu na územie štátu\".\nV závere súd poukázal na to, že z predmetného rozhodnutia odporcu o zaistení, ako aj z\npredchádzajúcich rozhodnutí o zaisteniach navrhovateľa v priebehu predchádzajúceho roku z rôznych\ndôvodov, jednoznačne vyplýva, že odporca si plnil povinnosť skúmať podmienky zaistenia v jeho\npriebehu v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov.\nKrajský súd z uvedených dôvodov považoval všetky uvedené odvolacie námietky za nedôvodné a\nrozhodnutie odporcu označil za vecne a právne správne a zákonné.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie k odvolaniu\n\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNavrhovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné a pripomenul, že už v opravnom\nprostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu sp. zn.: PPZ-HCP-PO7-ZVC-I-008/2015 zo dňa\n12.1.2015, navrhovateľ navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že výrok napadnutého\nrozhodnutia je nezrozumiteľný, nakoľko v ňom odporca uvádza, že: „lehota začína plynúť dňom\nvykonateľnosti rozhodnutia o zaistení. Rozhodnutie je vykonateľné doručením.\"\nSo závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení rozhodnutia nesúhlasil a poukázal na to, že\nv napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa uvádza, že esenciálnou náležitosťou výroku rozhodnutia\no zaistení je stanovenie začiatku plynutia lehoty.\nNie je možné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že vety: „Lehota začína plynúť dňom\nvykonateľnosti rozhodnutia o zaistení. Rozhodnutie je vykonateľné doručením.\" (ďalej aj ako „predmetný\ntext\") označujú len akýsi „spôsob začatia plynutia lehoty zaistenia\". Tento text je nepochybne stanovením\nzačiatku plynutia lehoty zaistenia, nakoľko z neho vyplýva, kedy začína lehota zaistenia plynúť.\nPodľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé\nkonanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1\naž 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,\ndoručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.\nNavrhovateľ súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že vyššie uvedený predmetný text je v rozhodnutí\no zaistení nadbytočný, avšak aj napriek tomu, že tento text je nadbytočný, stále je súčasťou výroku\nrozhodnutia o zaistení navrhovateľa a spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť. Výrok rozhodnutia odporcu\no zaistení navrhovateľa obsahuje dve absolútne protichodné informácie ohľadom stanovenia začiatku\nlehoty zaistenia. Navrhovateľ mal právneho zástupcu už pri vydaní rozhodnutia o zaistení. Ak bolo\nvo výroku rozhodnutia o zaistení uvedené, že lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti\nrozhodnutia, ktoré je vykonateľné doručením, nemohla táto lehota začať plynúť dňom 12.1.20I5 o 12:30,\npretože toto rozhodnutie nebolo doručené v súlade s § 25 ods. g/ Správneho poriadku právnemu\nzástupcovi navrhovateľa.\nZ vyššie uvedených skutočností vyplýva, že právny názor súdu prvého stupňa nie je správny.\nRozhodnutím o zaistení navrhovateľa odporca podstatným spôsobom zasiahol do navrhovateľovho\npráva na osobnú slobodu, a to tak, že ho osobnej slobody pozbavil. Vzhľadom na význam takéhoto\nrozhodnutia a na jeho dopady vo vzťahu k základným ľudským právam a slobodám navrhovateľa,\nnemožno dospieť k záveru, že by nadbytočné uvedenie predmetného textu v jeho výroku znamenalo\niba formálnu chybu bez vplyvu na zákonnosť takéhoto rozhodnutia. V dôsledku uvedenia predmetného\ntextu vo výroku rozhodnutia o zaistení navrhovateľa tento nemohol ako adresát rozhodnutia bezpečne\nzistiť, kedy skutočne začína plynúť lehota jeho zaistenia.\nSúd prvého stupňa teda nesprávne právne posúdil následky uvedenia predmetného textu vo výroku\nrozhodnutia o zaistení navrhovateľa vo vzťahu k zákonnosti tohto rozhodnutia. Domnievame sa, že\nrozhodnutie, z ktorého nemožno jednoznačne určiť počiatok plynutia lehoty zaistenia, nespĺňa základné\nzákonom stanovené náležitosti správneho rozhodnutia, a tak nemôže spôsobovať žiadne právne\nnásledky.\nZáver súdu prvého stupňa je o to viac nezrozumiteľný, keď sám v napadnutom rozhodnutí uvádza, že\nstanovenie začiatku plynutia lehoty zaistenia je esenciálnou náležitosťou výroku rozhodnutia o zaistení.\nPokiaľ je esenciálna náležitosť rozhodnutia v rozhodnutí uvedené nezrozumiteľne a odporujúcim\nspôsobom, nemôže takéto rozhodnutie obstáť.\nPrávny zástupca navrhovateľa ďalej namietal, že v doplnení opravného prostriedku namietal, že správny\norgán postupoval v rozpore so zákonom, keď vôbec neskúmal, či je potrebné s navrhovateľom konať\nako so zraniteľnou osobou v dôsledku jeho psychických problémov, a to aj napriek skutočnosti, že o jeho\npsychických problémoch mal preukázateľne vedomosť z predchádzajúcich konaní.\n\nNesúhlasil so záverom krajského súdu, ktorý v napadnutom rozhodnutí k tejto námietke navrhovateľa\nuviedol, že o nej už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: 1Sža 45/2014 zo\ndňa 5.12.2014, v ktorom uviedol, že keď navrhovateľ v posudzovanom správnom konaní neuviedol, ani\nnenaznačil, že má nejaké zdravotné problémy, nebolo možné mu vyčítať, že sa nezaoberal otázkou\njeho postavenia ako zraniteľnej osoby v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Namietal, že rozsudok sp.\nzn. 1Sža 45/2014 zo dňa 5.12.2014 vychádza z odlišného skutkového stavu a bolo ním rozhodované o\nzákonnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 5Sp 50/2014 zo dňa 15.10.2014, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 zo dňa 12.9.2014, pričom v čase\nvydania tohto rozhodnutia o zaistení navrhovateľa odporca nemohol vedieť o psychických problémoch\nnavrhovateľa. Odporca nebol účastníkom konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn.: 1Sža 45/2014 a o psychických problémoch navrhovateľa sa preukázateľne\ndozvedel až v konaniach, ktoré sa týkali osoby navrhovateľa a v ktorých bol odporca účastníkom konania.\nPodľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok ( ďalej len „SP\") správny orgán je povinný\nzistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.\nPritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\nOdporca v čase vydania rozhodnutia o zaistení sp. zn.: PPZ-HCP-PO7-ZVC-I-008/2015 zo dňa 12.1.20I5\nnavrhovateľa preukázateľne vedel o jeho psychických problémoch na rozdiel od skutkového stavu, ktorý\nexistoval v čase vydania rozhodnutia o zaistení navrhovateľa PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 zo dňa\n12.9.2014.\nOdporca tak konal v príkrom rozpore s § 3 ods. 1 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko neskúmal,\nči je potrebné s navrhovateľom konať ako so zraniteľnou osobou v zmysle zákona o pobyte cudzincov\naj napriek tomu, že vedel o jeho vážnych psychických problémoch, čím si nesplnil povinnosť chrániť v\nkonaní záujmy navrhovateľa a zistiť skutočný stav veci, týkajúci sa jeho psychických problémov.\nPrávny zástupca zdôraznil, že už v doplnení opravného prostriedku namietal, že jeho právnemu\nzástupcovi nebolo v rozpore s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku umožnené vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia a predovšetkým k spôsobu jeho zistenia, kde by túto pre vec veľmi závažnú skutočnosť\nuviedol, avšak súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí s touto námietkou nijako nevysporiadal.\nAj keby dospel odvolací súd k záveru, že bolo povinnosťou navrhovateľa uviesť, že má psychické\nproblémy a bez tohto podnetu nie je povinnosťou správneho orgánu sa nimi zaoberať, aj keď o nich\npreukázateľne vie, postupom správneho orgánu, ktorý bol v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku\nbol navrhovateľ zbavený možnosti tieto skutočnosti uviesť prostredníctvom jeho právneho zástupcu.\nZ uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, napadnuté rozhodnutie odporcu\nzrušiť a priznať náhradu trov konania a nariadiť bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia.\nPrávny zástupca navrhovateľa dodatočne predložil odvolaciemu súdu prepúšťaciu správu z nemocnice\ns poliklinikou Trebišov, kde bol navrhovateľ od 14.2. do 23.2.2015 hospitalizovaný na psychiatrickom\noddelení, z ktorej vyplýva, že navrhovateľovi bola diagnostikovaná „iná akútna psychotická porucha a\nprechodná psychotická porucha\", a taktiež „posttraumatická stresová porucha\".\nOdporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s návrhom právneho zástupcu a navrhol\nodvolaciemu súdu rozsudok krajského súdu potvrdiť a povinnosť správnemu orgánu na náhradu trov\nkonania nepriznať.\nNesúhlasil s námietkou nezrozumiteľnosti rozhodnutia a trval na tom, že správny orgán presne\nuviedol dátum, od kedy sa účastník konania zaisťuje a taktiež uviedol deň, kedy zaistenie končí a\nteda tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa nie je pravdivé. Za nepravdivé označil aj tvrdenie,\nže rozhodnutie správneho orgánu o zaistení navrhovateľa mu nebolo doručené, keďže aj príloha\nnapadnutého rozhodnutia potvrdzuje že napadnuté rozhodnutie mu bolo zaslané prostredníctvom\nmailovej komunikácie.\n\nV súvislosti s ďalšími námietkami odporca poukázať na celkový skutkový stav veci, nakoľko právny\nzástupca účastníka konania neustále dáva do popredia len zásah správneho orgánu do práv účastníka\nkonania, no nepoukazuje na fakt, že účastník konania mal a má aj zákonom dané povinnosti, ktoré\nv minulosti niekoľkokrát porušil a tým si sám privodil momentálnu situáciu, aj to že je toho času\numiestnený v Útvare policajného zaistenia Sečovce (ďalej len \"ÚPZC Sečovce\"), nakoľko mu bol súdom\nuložený trest vyhostenia za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c)\nTrestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že sa aj napriek uloženému administratívnemu vyhosteniu\na zákazu vstupu zdržiaval na území Slovenskej republiky. Pripomenul, že navrhovateľ bol za uvedený\nprečin právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné pod č. 01768/2014 zo dňa\n12.09.2014 a bol mu uložený trest vyhostenia na dobu troch rokov. Následne bolo účastníkovi konania\nvydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a\nbol umiestnený v ÚPZC Sečovce. Účastník konania prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal\nvoči rozhodnutiu o zaistení opravný prostriedok, ktorý bol v zmysle § 88 ods. 7 zákona o pobyte\ncudzincov predložený príslušnému krajskému súdu, ktorý vo veci rozhodol tak, že vydal rozsudok, ktorým\npotvrdil rozhodnutie správneho orgánu. Voči rozsudku krajského súdu podal právny zástupca účastníka\nkonania odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vydaným rozsudkom č. lSža/45/2014 zo\ndňa 05.12.2014 potvrdil rozsudok Krajského súdu Košice č. 5Sp/50/2014-22 zo dňa 15.10.2014 a tým\nbolo potvrdené napadnuté rozhodnutie vo veci zaistenia účastníka konania v predchádzajúcom prípade\npodľa rovnakého dôvodu zaistenia ako v terajšom prípade.\nK námietkam súvisiacim s doplnením žaloby odporca poukázal na to, že o týchto námietkach už Krajský\nsúd Košice rozhodol a jeho rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu, čiže rozhodnutie\nKrajského súdu bolo plne v súlade so zákonom. Odporca zároveň poukázal na skutočnosť, že pri\numiestnení účastníka konania v ÚPZC je mu poskytovaná bezplatná zdravotná starostlivosť a strava,\npričom v prípade, že by nebol umiestnený v ÚPZC táto zdravotná starostlivosť by mu zabezpečená\nnebola a vzhľadom na jeho ekonomickú situáciu by si sám nedokázal zabezpečiť lieky, ak nejaké\npotrebuje. Aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ nebol považovaný za zraniteľnú osobu, odporca\npoukázal na § 88 ods. 9 zákona o pobyte cudzincov, ktorá umožňuje zaistenie aj zraniteľnej osoby,\nak nejde o maloletú osobu, teda podľa jeho názoru zaistenie navrhovateľa je v súlade so zákonom aj\nnapriek tomu že právny zástupca účastníka konania poukazuje na skutočnosť, že jeho mandant trpí\npsychickou poruchou.\nK námietkam vytýkajúcim nemožnosť vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia odporca uviedol, že\nnavrhovateľ sa počas spisovania zápisnice nevyjadril o skutočnosti, že trpí nejakou psychickou poruchou\na taktiež počas spisovania zápisnice správny orgán nebadal na účastníkovi konania nejaké zvláštne\nsprávanie, ktoré by nasvedčovalo tomu, že trpí nejakou poruchou. Zdôraznil, že navrhovateľovi bolo\npred spísaním zápisnice a vydaním rozhodnutia umožnené kontaktovať právneho zástupcu, ktorý sa\nvšak na správny orgán nedostavil.\nV závere svojho vyjadrenia odporca žiadal zohľadniť celkový stav týkajúci sa navrhovateľa pričom\npripomenul, že navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, resp. schengenského\npriestoru. V prípade jeho prepustenia zo zaistenia by sa znova dopustil neoprávneného pobytu a nakoľko\nmá právoplatne uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na tri roky a trest odňatia slobody\nv trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na dobu dvoch rokov, opakovane by došlo k mareniu\nvýkonu úradného rozhodnutia a tým by si privodil ďalšie trestné stíhanie, čo by s poukazom na uložený\ntrest vyhostenia na dobu troch rokov privodilo povinnosť vykonať uložený trest.\nZ uvedených dôvodov odporca navrhol odvolanie zamietnuť a rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nPodľa § 250l ods. 1 OSP sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák.\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. marca 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nOSP).\nV predmetnej veci bol predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, preto\nprimárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie odporcu, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nodporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa\nv opravnom prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\nPodľa § 2 ods. 7 zákona zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným\npostihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s\nmaloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám\npsychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu\npovažovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.\nPredmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o zaistení navrhovateľa na účel výkonu trestu\nvyhostenia.\nOdvolací súd sa obdobne ako súd prvého stupňa nestotožnil s námietkou navrhovateľa vytýkajúcou\nnezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia.\nTreba pripomenúť, že nezrozumiteľnosť je zásadnou vadou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu\nspočívajúcou síce v dostatku dôvodov, avšak nezrozumiteľných vzhľadom k vyslovenému výroku.\nNezrozumiteľné rozhodnutie vytvára na jednej strane dojem na dôvody bohatého rozhodnutia, ale na\n\ndruhej strane absentujú najmä skutkové dôvody, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení\nrozhodnutia samotného. Inak povedané, aj v takomto prípade možno hovoriť o nedostatku dôvodov\nodôvodnenia, ktorý sa však vizuálne nedá zistiť ale ktorý sa dá zistiť len logickými metódami poznania.\nV preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne pripomenul, že je nadbytočné uvádzať spôsob začatia\nplynutia lehoty a vykonateľnosti rozhodnutia /lebo tieto charakteristiky vyplývajú z platného zákona/ a\nnavyše, ako to namietal v danom prípade zástupca navrhovateľa, podľa neúčinného zákona, ale treba\nzdôrazniť, že vzhľadom na podrobné a logické odôvodnenie zaistenia navrhovateľa v zmysle § 88 ods.\n1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov nemožno prisvedčiť námietke navrhovateľa, že takýto údaj by\nspôsoboval nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu pre nezrozumiteľnosť. Treba prisvedčiť názoru\nkrajského súdu, že ide o formálne pochybenie, ktoré nemá vplyv na účelnosť a zákonnosť zaistenia\nv zmysle platného zákona. Sám právny zástupca upozornil na relevantné /platné/ znenie ustanovenia\n§ 88 ods. 4, v zmysle ktorého štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia\no zaistení. Aj keď odporcom použitá formulácia nevychádzala z platnej právnej úpravy, z faktického\nstavu bolo zrejmé, že odporca stanovil začiatok plynutia lehoty zaistenia dňom 12.01.2015 (ktorým bol\nzároveň navrhovateľ umiestnený v ÚPZC Sečovce), a to od 12:30 hod. a stanovil tiež deň, ktorým dôjde\nk skončeniu zaistenia - do 01.04.2015. Je teda nepochybné, odkedy začala lehota plynúť a ktorým\ndňom dôjde k jej skončeniu (rozsudok Najvyššieho súdu SR 10Sza/2/2012 zo dňa 16.02.2012). V\ntejto súvislosti odvolací súd pripomína, že prípadné formálne zopakovanie administratívneho konania\n(ktorého dôvodom by bolo len odstránenie vytýkaného nedostatku) nepredstavuje pre účastníka vo\nvzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech (pozri rozsudok\nNS SR sp. zn. 8Sžh 1/2010 z 20.5.2010).\nStanovenú lehotu zaistenia odôvodnil odporca existujúcimi skutočnosťami, ktoré aj podľa názoru\nodvolacieho súdu odôvodňujú takýto „čas nevyhnutne potrebný“ na zaistenie cudzinca, pričom povinnosť\nskúmať podmienky zaistenia v jeho priebehu odporcovi vyplýva priamo z ustanovenia § 90 ods. 1 písm.\nd/ zákona o pobyte cudzincov, ako to aj uviedol odporca vo svojom rozhodnutí.\nPokiaľ navrhovateľ namietal, že rozhodnutie správneho orgánu nikdy neprevzal a že správny orgán\nmu na jeho žiadosť o dodatočné zaslanie rozhodnutia ani nereagoval, je nutné poukázať na zistenia\nkrajského súdu vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu, a to, že rozhodnutie o zaistení\nnavrhovateľ prevzal dňa 12.1.2015 o 14.30 hod po pretlmočení prítomným tlmočníkom, no odmietol\npodpísať jeho prevzatie.\nOdvolací súd nemal dôvod spochybňovať správnosť takéhoto záznamu odporcu (na strane 4\nnapadnutého rozhodnutia) vykonaného pracovníkom odporcu za prítomnosti tlmočníka, naviac za\nsituácie, keď je zrejmé, že právny zástupca navrhovateľa takýmto rozhodnutím odporcu disponoval,\no čom svedčí jednak zoznam osôb, ktoré rozhodnutie dostanú podľa rozdeľovníka, záznam (v spise\nodporcu č. l. 29) o elektronickom doručovaní rozhodnutia o zaistení ako aj skutočnosti, že opravný\nprostriedok bol podaný už 15.1.2015. Naviac z pripojeného spisu nie je zrejmé či resp. kedy právny\nzástupca prevzal zastupovanie navrhovateľa.\nOdvolací súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu, že takáto námietka navrhovateľa nebola\ndôvodná.\nK námietke navrhovateľa, že odporca nedostatočne skúmal zdravotný stav navrhovateľa sa odvolací\nsúd stotožnil s názorom krajského súdu, ktorý uvedenú námietku vyhodnotil za nedôvodnú a v\npodrobnostiach na jeho záver odkazuje. Odvolací súd verifikáciou obsahom administratívneho spisu\nzistil, že navrhovateľ v správnom konaní neuviedol ani nenaznačil, že má zdravotné problémy a tieto\nskutočnosti neuvádzal ani jeho právny zástupca a to ani v opravnom prostriedku, ale až v jeho doplnení\n(28.1.2015 a 30.1.2015) po vyjadrení odporcu a preto odporcovi nebolo možné vyčítať, že sa nezaoberal\notázkou jeho postavenia ako zraniteľnej osoby v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Súd prvého stupňa\ndôvodne poukázal na to, že nemožno vyžadovať od správneho orgánu, aby sám domýšľal a zaoberal\nsa dohadmi, prečo navrhovateľ a to ani prostredníctvom splnomocneného zástupcu takéto námietky\npred vydaním rozhodnutia neuplatnil, pričom neobstojí argumentácia, že by takúto námietku bolo možné\n\nuplatniť len v štádiu vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia, najmä ak právny zástupca dodatočne\npoukazuje na rozsudok NS SR 1Sža 9/2014 z 9.4.2014 (v ktorom je zmienka o znaleckom posudku zo\n7.7.2013).\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia\npreskúmavajúci súd vychádza predovšetkým zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i OSP) a pokiaľ právny zástupca vytýkal odporcovi, že napriek\nvedomosti o pravdepodobnom postavení navrhovateľa ako zraniteľnej osoby túto vedomosť nezohľadnil\npri rozhodovaní o zaistení navrhovateľa, z takto všeobecne formulovanej námietky nie je zrejmé v čom\nvidel nezohľadnenie / resp. opomenutie/ takéhoto postavenia navrhovateľa pri faktickom zaobchádzaní\ns ním v konaní vzhľadom na jeho zdravotný stav v porovnaní s postupom voči osobe s deklarovaným\nstatusom zraniteľnej osoby. S prihliadnutím na skutočnosť, že v zmysle zákona (§ 88 ods. 9 zákona\no pobyte cudzincov) nie je vylúčené ani zaistenie osoby považovanej za zraniteľnú, podľa vyjadrenia\nodporcu po umiestnení navrhovateľa je mu poskytovaná bezplatná zdravotná starostlivosť, lieky a\nstrava, čo by si inak vzhľadom na jeho ekonomickú situáciu sám zabezpečiť zrejme nedokázal. V tomto\nsmere bez významu nie je ani záver vyplývajúci z prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľa\nod 14.2. do 23.2.2015 na psychiatrickom oddelení nemocnice v Trebišove predloženej jeho právnym\nzástupcom, z ktorej vyplýva, že psychický stav navrhovateľa sa zlepšil, tenzia sa zmiernila, stravuje sa,\nspánok sa upravil, je bez manifestných psychotických prejavov, bez porúch správania, usmerniteľný a v\nstabilizovanom psychickom stave bol prepustený do ambulantnej starostlivosti.\nZ uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že námietky navrhovateľa uvedené v odvolacom\nkonaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto pokiaľ krajský súd\nnapadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, odvolací súd\npovažoval rozsudok krajského súdu za vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech, trovy\nodvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}